TERAZ TAKTO: "Roberta Fica ženie vpred strach, že sa zopakuje rok 2020,” tvrdí Z. Kollár

Líška mení kožu, ale nie spôsoby.

Róbert Fico je v politike, hovorí, že od 93 roku. On už bol de facto v politike odkedy skončil vysokú školu. Mal štyrikrát príležitosť ten vývoj zmeniť, nikdy to neurobil. Mal historickú šancu, aká sa možno už v ďalšej budúcnosti nenaskytne. Mal jednofarebnú vládu a mohol zmeniť všetko na Slovensku a naozaj mal možnosť vytvoriť zo Slovenska najlepšie miesto na život. Neurobil to a ja si nemyslím, že je schopný sa zmeniť.

[hudba] Prajem dobrý deň, vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou. Politika sa vrátila do svojich pôvodných koľají. Leto je za nami. Pauza je preč. A mojím prvým hosťom v tejto jesennej sezóne je podnikateľ a predseda strany Pravo na pravdu Zoroslav Kollár. Dobrý deň, vitajte.

>> Ďakujem za pozvanie.

Pán Kollár už ani nie je podnikateľ, už nemôžem ani hovoriť podnikateľ. Už je politik, alebo tak politik, ktorý je na čakacej listine zakľaknutý v tých blokoch pomyselných štartovacích. Vy ste známi tým, že ste si ako youtuber vytvorili znalosť svojej značky. Točíte videá, stále ich točíte, vždy posielate pozdravy youtubové rôznym politikom, rôznym podnikateľom. Mám taký pocit, že ste si tými pozdravmi znepriatelili polovicu Slovenska, ktorá aj v tej politike sa nejakým spôsobom pohybuje.

Ešte pred prázdninami alebo počas prázdnin bola aj taká téma, že čo Fiky Sulík a títo ďalší influenceri, ktorí by mohli vašu stranu nejako zviditeľniť, ale vieme, že teraz sa tá karta obrátila. Vidíme, sme svedkami prvého takého spojenia veľkého – že sme rodina a Sulíkovci. Neviem, či to nie iba mne pripomína, že to je opäť SAS ako druhá verzia, aj podľa písmen, takže tam už asi nebudete pozerať tým smerom. Sulíkovci už nebudú vašou súčasťou.

>> Treba asi používať jednotné číslo, pretože pokiaľ viem, Richard Sulík sa stal súčasťou nie politickej strany. To je len nejaké spojenectvo s rozumom.

>> Tak volá sa to, že Sulíkovci.

>> No, on si skôr myslím, že za tým treba hľadať Richarda Sulíka a jeho nejakých priateľov. Pokiaľ ja poznám rodinné pomery, ale nechcem sa tomu venovať, lebo to sú naozaj súkromné záležitosti, tak nemám informáciu o tom, že by mladoženáč Filip Sulík mal v úmysle sa pripojiť do tejto politickej skupiny.

>> Ani nejakým spôsobom, že by ich odpromoval, lebo predsa nejaký výtlak má a mohlo by to možno fungovať.

>> Zavolajte si jeho a spýtajte sa, pani redaktorka. Ale pokiaľ moje vedomosti a poznatky siahajú, tak si nemyslím, že tam Filip Sulík skončí u nich.

Čiže Sulíkovci neznamená rodina Sulíkovcov, ale Sulík a jeho sympatizanti, politickí spojenci alebo priatelia, možno nejakí z histórie, možno odčerpá nejakých tých pár ľudí z existujúcej strany Sloboda a solidarita, čo môže na konci dňa znamenať celkom zaujímavý výsledok.

>> Myslíte, že to uškodí Slobode a solidarite? Toto SAS2, čiže Sme rodina a Sulíkovci, SK sú tam.

>> Nemám navnímané všetky tie vzťahy z minulosti, ale pri všetkej úcte – akože to je taký paradox, že Richard Sulík ma nemá rád, hoci si myslím, že minimálne čo sa týka...

>> Sa čudujete, veď ste mu dávali pozdravy a teda neboli milé.

>> Neboli milé, ale boli pravdivé.

>> OK.

>> Nemám ma rád. Napriek tomu si myslím, že čo sa týka ekonomickej stránky celej politiky, tak sa zhodneme možno na 99 percent vo všetkom. Na druhej strane si myslím, že jeho doba už skončila. Nechcem ho nejakým spôsobom dehonestovať, ale niekedy si myslím, že vo všetkom, nielen v politike, by človek mal vedieť, kedy je jeho čas a kedy treba odísť. Ja si nemyslím, že by urobil nejaký veľký výsledok aj pri spojení s Borisom Kollárom, ale viete, to sú len také prognózy. Do volieb je ešte rok, medzitým sa môže všeličo udiať.

Viete, tie percentá Sasky to rozkývalo, keď sa ho zbavila strana takým spôsobom, ako to urobila, lebo mnoho ľudí malo Sasku stotožnenú s ním ako so zakladateľom, s jeho myšlienkami. Uvidíme to teraz. Eh, ako nebudeme riešiť ich, budeme riešiť vás.

No ale príbeh je aj o tom, že je kampaň, alebo začína sa ten predvolebný rok kampaňový, kde každý hrá sám na seba. To je logické. Tí múdrejší sa nevymedzujú voči iným s tým, že s týmto nikdy, ani keby čo bolo, tí hlúpejší, alebo tí menej skúsení, by som povedala, sa vymedzujú, že s týmto nikdy nepôjdem, lebo to je niekde inde.

Vy ste kde? Vy máte také nejaké prirodzené príchlnosti, že si viete predstaviť, keby ste urobili tých päť percent a boli by ste v parlamente. Na ktorej strane politického spektra, ako ho dnes vidíme, by ste boli? Skôr s tou koalíciou alebo skôr niekde v tých opozičných častiach?

>> To je taký folklór mediálny aj politický, že stále sa niekto pýta a žiada od politikov, aby povedali s týmto áno, s týmto nie. Ja si myslím, že žijeme historickú dobu, aj keď možno mnohí ľudia to tak nevnímajú. Dokonca si myslím, že toto obdobie sa dá prirovnať k obdobiu konca 80. rokov, pretože je veľká turbulencia na medzinárodnej úrovni, mení sa vlastne to mocenské rozloženie síl na svetovej úrovni. Európa je v takom stave, že buď to v krátkej dobe skrachuje, alebo sa to musí veľmi významným spôsobom zmeniť, a Slovensko je, by som povedal, súčasťou a bude súčasťou všetkých zmien. Takže dnes povedať, čo bude o rok, je naozaj predčasné a to nie je žiadny alibizmus.

>> Ale teraz nemyslíte len domácu scénu, ale celkovo tú svetovú európsku.

>> Áno, áno. Keď sa ma ľudia pýtajú, že koho chcem osloviť, tak musím povedať úprimne, že všetkých občanov Slovenska od 15 do 150 rokov, pretože naozaj tá situácia je taká, že pokiaľ sa niečo významné neudeje na slovenskej politickej scéne a hlavne ak sa nezmení vzťah politikov k správe vecí verejných, najmä v oblasti ekonomiky, tak to Slovensko môže reálne skrachovať. To nie je žiadne strašenie. To je fakt.

>> Čo by to malo byť to, že ak sa niečo výrazne nezmení, alebo nejaký výrazný moment nepríde? Čo by mal byť ten výrazný moment? Ako si to máme predstaviť?

>> Ja si myslím, že ak chceme Slovensko zachrániť predtým, aby nám tu rozhodovali o budúcnosti Slovenska naši veritelia – pretože nie sme jedna extrémne zadĺžená krajina – tak budú musieť politické strany možno naprieč politickým spektrom odložiť na štyri, možno osem rokov, všetky kultúrno-etické otázky a spory a budú sa musieť venovať len ekonomike, aby sme Slovensko zachránili.

>> No, dobre, a teraz poďme od tej sci-fi preč. Lebo to je teoreticky. Viete, teraz sme počuli, videli sme, že Sávka na objednávku vlády pripravila víziu do 2040. Môžeme sa o nej porozprávať, čo si o nej myslíte. Ale teraz ako pointa je v tom, že akademici nejakú víziu pripravili a pán prezident povedal, že on by si vedel predstaviť takzvanú veľkú koalíciu.

To znamená, že dve najväčšie, najsilnejšie strany z oboch strán spektra, v tomto príbehu zrejme Smer a Progresívne Slovensko, že by vytvorili niečo ako veľkú koalíciu, ktorá by mala nejakým spôsobom spoločne pripraviť nejaký program pre tento štát.

Nie je to nič extrémne. Taká veľká koalícia bola napríklad aj v Českej republike. Vedelo to fungovať. Len to by museli asi odložiť ega a niektoré takéto momenty, keď ste povedali, že aby sa spojili a našli v záujme Slovenska niečo.

Vy tomu veríte, že to môže takto byť?

Môžem najprv dve vety k tej vízii. Ja si vážim prácu vedcov a všetkých odborníkov, ktorí sa toho zúčastňovali a ono je to pekne napísané a naozaj je to výsledok naozaj snaženia a aktívnej práce všetkých tých ľudí, ktorí sa toho zúčastnili.

Ale bez toho, aby som tých ľudí nejakým spôsobom podcenil, ja som to nazval, už som sa k tomu vyjadril podobným spôsobom, že to je analýza, ktorú urobí nejaký požiarny technik po požiari a povie, aké škody boli napáchané, a potom povie, čo by na tom mieste toho spáleniska malo 20 rokov byť.

Ale chýba v tej vízii to medzi tou inventúrou škôd a – to tam chýba – ako. A ja nevidím na politickej scéne dnes pri všetkej úcte ku všetkým politikom nikoho, kto by vedel túto medzeru informačnú doplniť.

A preto si myslím, že ak tí politici pochopia po voľbách 27., že treba doplniť informačnú medzeru a mať naozaj plán a nie vízia, pretože vízia, ja ani neviem, čo si mám pod tým predstaviť. To sa niekomu niečo prisnilo alebo niekto si niečo vymyslel. To je nejaká predstava, ilúzia, ktorá sa musí naplniť nejakými konkrétnymi skutkami.

Ja som celý život podnikal, zamestnával som tisícky ľudí a vždy som musel mať plán vecný, časový a finančný a musel som podľa neho postupovať. Veď nakoniec aj pán prezident trošku, možno nie celkom presne, to neformuloval dobre, ale v Číne, keď bol, potom ho obviňovali, že hlása nejaký návrat k nejakému akože plánovanému hospodárstvu. Ale na tom je kus pravdy. Štát bez nejakej stratégie a plánu – tak nič vám nebude bez plánu fungovať.

A to, čo povedal, prejdem k tomu pánovi prezidentovi – tá myšlienka by som povedal trošku je podobná tomu, čo som povedal ja, že sa budú musieť možno spojiť subjekty, ktoré sa na prvý pohľad zdajú ako nezmieriteľné. Ale ja sa na to pozerám z praktického hľadiska, pretože my na rozdiel od ostatných politických strán nemáme víziu, ale my máme plán. Pracujeme na tom už jeden a pol roka a vieme predstaviť a budeme predstavovať konkrétne opatrenia, ktoré treba urobiť presne v nejakom časovom horizonte.

Čo sa týka vyjadrenia pána prezidenta, napriek tomu teda, že vážim si jeho úrad a jeho osobu, tak si skôr myslím, že jeho vyhlásenie smeruje k tomu, aby si udržal sympatie na všetkých frontoch toho bojového politického poľa a už si skôr pripravoval nejakú podporu pre ďalšie prezidentské voľby.

To je moje. Zase ja som počula aj podnikateľov, ktorí sa v minulosti vyjadrovali k tomu. Napríklad Peter Mihokše v Obchodnej a priemyselnej komóre. Som to niekoľkokrát zopakoval aj tuto v tomto štúdiu, že on by si vedel predstaviť veľkú koalíciu, ktorá by bola v záujme Slovenska a v záujme toho, aby Slovensko fungovalo tak, ako má, aby proste bol ten výsledok doručený voličom bez ohľadu na to, koho.

Čiže za mňa to nie je úplná utópia.

Pani redaktorka, ja viem, že otázky kladiete vy, ale ja nepatrí sa, aby som sa ja pýtal, ale úprimne. Viete si vy predstaviť, že by spolupracovali dvaja lídri najsilnejších politických subjektov, Šimečka a Fico?

Ja si to predstaviť neviem.

Hovoríme o subjektoch. Ako, kde je napísané, že líder je dnes – videli sme v minulosti mnohokrát, že strany prepriahli lídrov a že sa načalo stratiť. Ako nie vždy to dopadlo dobre, pravda – ale viete, ja som minule počul rozhovor jedného pána – ako hovoríme, že teda plán nie je dogma a v princípe sa rozprávame otvorene o možnostiach, o riešeniach, tak aj toto je jedno z riešení.

Pozrite sa, veľakrát v histórii sa javili nejaké myšlienky a návrhy niektorých múdrych, skúsených ľudí, ktorí sa dali nazvať vizionári ako nejaké utopické. No a potom sa situácia vyhrotila alebo nejakým spôsobom vyvinula tak, že aj to, čo sa zdalo ako utópia, tak sa stalo skutočnosťou.

Takže naozaj do volieb je ešte vyše roka. Veľa vecí sa môže zmeniť. Ale poviem, čo by som si predstavoval ja. Možno poznáte takého analytika bezpečnostného, sa volá Andor Šandor. On robí takéto analýzy bezpečnostnej situácie vo svete.

Myslíte Andora Šandora?

Andora Šandora. Ospravedlňujem sa. Ospravedlňujem sa pánovi Andorovi Šandorovi, neprišlo mi to meno.

A on povedal naozaj jednu veľmi múdru vetu alebo pár viet, ktoré sa mi vryli do pamäti. Ja si myslím, že to je možno budúcnosť aj Slovenska, aj Česka – alebo skôr nádej, nie budúcnosť.

On povedal, že želku aj Česku, aby v najbližších voľbách vyhral voľby a získal tú možnosť kontrolovať štát a riadiť štát, niekto úplne iný. Niekto, kto nemá nič s Ficom, nemá nič so Šimečkom alebo teda keby sme hovorili o politických stranách, tak so Smerom, Progresívnym Slovenskom, ale ani s tými ostatnými menšími stranami, pretože on tvrdí a v tom naozaj s ním súhlasím, že pokiaľ sa výsledok tých volieb bude taký, že vyhrá teda jedna strana alebo druhá strana.

No pozrite sa na prieskumy, hej? Akože ja tento optimizmus nejako nezdieľam ani s vami, ani s pánom Šandorom pri všetkej úcte. Teda to nie je, že by niečo v zlom. Len ja si nemyslím, že môže zrazu z ničoho niekto vyhrať voľby, ak je spoločnosť nejak nastavená. Hej? Pokiaľ v tomto pohári mám vodu, nebudem tu mať víno na konci relácie, lebo to nejde, hej?

V Biblii bol taký prípad. Ale žijeme biblické časy s nejakým odstupom. No vedľajšie.

Ale dovolíte mi dokončiť tú myšlienku. On povedal podstatu v tom, že nech už vyhrá jedna alebo druhá strana, tak na tej politickej scéne a v spoločnosti sa nič nezmení, lebo to nie sú konkurenčné skupiny, ale to sú bojové skupiny, to sú nepriateľské skupiny, kde on nevidí a naozaj súhlasím s tým, že nejakú možnosť na nejaké zmierenie a spoluprácu.

Viete, ako sa vyjadril jednoznačne jedna aj druhá strana po tom vyjadrení pána prezidenta. Absolútne to bolo odmietnuté, že jednoducho s tou druhou stranou sa nedá spolupracovať.

Takže možno toto je cesta, ktorá dneska – súhlasím. Zdá sa to ako keby sme čítali.

Pozeráme sa na preferencie a vidíme, že plus mínus Smer a PSK sú plus mínus narovnako. Záleží, ktorá agentúra im to meria a v akom kontexte, ale nie sú tam veľké rozdiely. Toto sa tu drží od minulých volieb. Hej. To bolo dobre.

Videli sme nejakú ekonomickú víziu Slovenska, tak toto môžeme nazvať, že to je politická vízia Slovenska. V tejto fáze je to naozaj iba vízia.

Ale ja si naozaj myslím, že pre Slovensko by bolo najlepšie, keby niekto iný, keby vznikla nejaká tretia cesta, ale nemyslím si, eh, sme tu mali smer bol tretia cesta pred 20 rokmi a niečo.

>> Dnes to je prvá cesta.

Eh, viete, nejedná sa teraz o tú kultúrnu etickú oblasť, ale vyslovene o oblasť, eh ekonomiky, ktorá je základom pre to, aby sme ten štát zachránili.

To nie je strašne, my sme naozaj v katastrofálnej situácii a bude to čoraz horšie a horšie.

>> Ale koľko voličov je takto nastavených?

Ako ľudia sú znechutení, nahnevaní.

Chodíme medzi ľudí, aj vy, aj ja počúvame tie komentáre k tomu, ako to nefunguje, ako sa to nedá, ako ich Róbert Fico sklamal, ako sú na Michala Šimečku naštvaní.

Eh, časť z nich ide voliť Republiku, pretože vidíme to na tých ich preferenciách, ktoré vyleteli hodne vysoko.

Sú tam na úrovni hlasu z minulých volieb.

Čiže, viete, akože, ako vymeníte voliča, keď hovoríte, že chcete, aby tu prišiel nejaký iný nový vodca, ale toho niekto musí zvoliť.

Voliča nevymeníme, ale môžeme ho trošku edukovať a vysvetľovať mu, aká je situácia.

A vy ste vlastne povedali to, čo ja vnímam tiež pri stretnutiach s občanmi, že čoraz väčšia skupina občanov si uvedomuje, kam to všetci politici naprieč politickým spektrom počas 34 rokov existencie samostatného Slovenska doviedli.

Myslíte si, že Slovensko je výnimkou v európskom kontexte?

Ak sa pozrieme do okolitých krajín, je to všade pomerne podobné.

Je to polarizované, každý má eh ten spúšťač problému možno v niečom inom.

Možno západná Európa v neriadenej, nekontrolovanej migrácii, nezvládnutej, eh, v bezpečnostnej situácii, ktorá vyplynula z tej migrácie.

Či sa pozrieme Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Škandinávia, eh, všade sú problémy tohoto typu.

U nás v tom bývalom východnom bloku máme takéto problémy.

Aj Česy, aj my.

Maďari si teraz tiež vlastne vyvrcholením nejakej ich nevôle bola voľba, eh, nového premiéra Petera Maďara.

V Poľsku sa to tiež zvrtlo, vymenilo.

Ja neviem, ako nie sme my iní.

Čiže, čo, netreba celú Európu vymeniť?

Ja som povedal, že sú problémy na geopolitickej úrovni, na európskej aj na lokálnej.

To som povedal pred chvíľkou.

Takže súhlasím, že tá Európa je tiež v takom turbulentnom vývoji.

Ale bohužiaľ, a je mi to ľúto, že to musím povedať o Slovensku, ale Slovensko sa, by som povedal, dosiahlo takmer vo všetkých parametroch čestne posledné alebo predposledné miesto.

To, že západná Európa má problémy skôr možno s migrantami a tiež s nejakou vysokou cenou energií, ktorú spôsobili, hlavne spôsobila hlavne regulácia Európskej únie.

To je pravda, ale my ako súčasť nejakej východnej Európy, stále to rozdeľujeme.

Ani by sme sa tvárili, že sme všetci na jednej úrovni, ale nie sme.

Tá východná Európa predsa len trošku zaostáva, ale my sme paradoxne zaostali ešte aj za tými krajinami východnej Európy.

Ja som si minule urobil takú analýzu, lebo hm, hlavne teda Róbert Fico, keď obhajuje budúci rozpočet, ktorý bude zase hlboko, hlboko, eh, deficitný, to bude tam nám bude chýbať, podľa mňa teraz bolo 6 miliárd, deficit bude možno sedem.

Tak hovorí o tom, že kedy, kto už mal, kedy v Európe vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

To je dneska všetko nájdete za pár minút vďaka vlastne tým negatívam, ktoré prináša možno, možno digitalizácia, inteligencia.

No, ale my, my sme tam, my sme tam úplne zase na chvôste, viete, pretože za ostatných 20 rokov, odkedy sme plus mínus členom Európskej únie, tak iba päť krajín nemalo nikdy za tých 20 rokov buď vyrovnanie alebo prebytkový rozpočet.

A poďme si ich vymenovať.

Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Francúzsko a Taliansko majú úplne inú kvalitu ekonomiky a oni majú >> to musíme nechať bokom.

Áno.

Lebo tam sa tie parametre >> Poľsko nám utieklo tak ďaleko, že už nevidíte koncové svetlá.

Keby sme to prirovnali k autu.

>> To je >> viete, otázka, či sa vieme porovnať s Poľskom.

Predsa len to množstvo, keď sa pozrieme na veľkosť krajiny, na počet obyvateľov, na tú rozvinutosť, ktorá tam, ale áno, idú.

>> Pamätáte si, v akom stave bolo Poľsko ešte pred 20 rokmi?

Ja tam za nimi obrovské zaostávame.

Znam obrovské.

>> Áno.

A Rumunsko, voľakedy sme sa na nich pozerali doslova niekedy povýšenecky a s pohrdaním, a dnes nás už predbiehajú v mnohých parametroch. A je to smutné, že to musím povedať. Slovensko je z tých najhorších ešte najhoršie a hlavne, viete >> a máte na to riešenie.

Čo myslíte si, že vymeniť Róberta Fica bude automaticky riešením, aby Slovensko nebolo na konci?

Pozrite sa, eh, ja som celý život podnikal a vždy som vedel, že môžem minúť iba toľko peňazí, koľko zarobím, a požičať si môžem iba toľko, koľko stihnem splatiť.

Keď si zoberiete zase vývoj Slovenska, ja mám rád históriu, aj keď to nie, nemusí to byť zrovna obdobie dinosaurov.

A keď si pozriete vývoj Slovenska, tak Slovensko, eh, vlastne od 93. roku sa kontinuálne len zadlžuje.

Ja keď teraz počúvam, už začala predvolebná kampaň, veď všetci, eh, chodia po Slovensku a niečo sľubujú.

Každý len rozdáva peniaze, ale ľudia si, ja si asi neuvedomujú a ja sa im to snažím vysvetľovať, že oni rozdávajú peniaze, ktoré vyzbierajú od občanov, a to by bol ešte ten lepší prípad, keby že iba tieto peniaze rozdávajú.

Oni rozdávajú peniaze, ktoré si požičiavajú.

>> Viete, čo sa mi osvedčilo?

Moji >> nejakí poradcovia mi hovoria, že nerozprávaj tým ľuďom o miliardách.

Oni tým miliardám nerozumejú.

Oni rozumejú tak do 100 000, lebo majú byť.

Ale nemáte pravdu.

Ja tvrdím, že ide o to, ako im to vysvetlíte.

Ja som im ukázal také dva jednoduché grafy a povedal som im, že pozrite sa, čo urobili politici, aby som nebol osobný, lebo potom každý má ku niekomu nejakú lepšiu emóciu.

Všetci do jedného, od Mečiara 93 až do Fica 2026, čo urobili so Slovenskom, keď sa pozriete na Slovensko ako na firmu: my sme začínali, mali sme takmer nulový deficit, to znamená, pardon, nulový dlh.

Takmer nula dlhu.

Mali sme nejakých miliardu dlhov, ale mali sme 3 miliardy pohľadávok, ktoré sme získali po rozdelení majetku federácie 93.

Dnes, keď bude teraz deficit 5,1%, to budeme na nejakých 95 miliárd.

Eh, čo sa týka čistého záväzku, ale čistého dlhu, keď k tomu prirátate ešte možno úroky, ktoré závisia od toho, kedy budú expirovať ďalšie dlhopisy, tak budeme na stovke.

To znamená, mali sme nula a máme 100 miliárd dlh, z ktorého platíme dneska tento rok 2,4 miliardy len úroky.

Nabudúci rok budeme platiť cez 3 miliardy.

A na druhej strane v 93 sme mali minimálne ten majetok, ktorý dnes je sprivatizovaný, to znamená to, čo sprivatizovali slovenskí podnikatelia, ale aj to, čo bolo vypredané do zahraničia, hlavne za Dzurindu a Mikloša, tak to je majetok, ktorý mal hodnotu zhruba 100 miliárd.

To znamená, že my sme začínali s nulovým dlhom a so 100 miliardovým majetkom a dneska po 34 rokoch ten pomer je presne naopak.

My máme 100 miliárd dlhu a nula majetku.

A teraz mi povedzte, že to sa takto ešte dá ťahať nejakú chvíľu, nejakú dobu.

Požičiavať si môžete len do určitej hranice.

Myslíte si, že toto je ešte zvrátiteľná situácia?

Viete, všetko okrem smrteľnej, nevyliečiteľnej choroby sa dá vyriešiť, myslím si to. V ekonomike sa naozaj dajú niekedy robiť zázraky.

Eh, ja keď počúvam tých, čo sľubovali, že zázrak ekonomický, a vidíte, kde sme, ako ste to pekne teraz počítali, že 100 miliárd dlhu a nulový majetok. Áno.

No, zázraky sa udiali u niektorých, eh, ale nebola to spoločnosť.

Tak ja by som, keby som chcel byť trošku sarkastický, tak poviem, že to Slovensko je naozaj zázračná krajina, lebo sme sa stali najchudobnejší z najbohatších. Ale na druhej strane to vyprodukovalo toľko miliónárov a miliardárov, že to je až neuveriteľné. To podľa mňa žiadna iná krajina nevyprodukovala toľko bláznych ľudí. Zázrak za ekonomicky.

Viete čo? Ja neverím na zázraky. Ja mám rád tabuľky, grafy a štatistiky. A keď som si urobil plán, lebo pracujeme naozaj na pláne, nie na vízii, tak si myslím, že ten proces je zvrátiteľný, ale bude to trvať dlho.

Potrebujete na to partnerov v politike? Kto by to mal byť? Eh, ak hovoríte, že sme sa dostali do tejto situácie s tými politikmi, ktorých tam teraz vidíme už roky. Opakovane sa to tam recykluje, či zľava, či sprava, ale sú to stále tie isté tváre. Eh, výrazné tváre odchádzajú, končia vekom, prichádzajú noví, ale ja mám taký pocit, že skôr influenceri ako politici, alebo ako keby sa vyslovene hralo o to, kto bude viac viditeľnejší na sociálnych sieťach.

Čiže s kým si vy viete predstaviť, že by ste dokázali vyskladať nejakú zmysluplnú vládu? A teraz je tá podstatná otázka, koho máte postaveného ako človeka, keďže ste strana, ktorá sa uchádza dostať sa do parlamentu, tak tá strana by mala mať svoju tieňovú vládu. A ja sa vždy pozerám a pýtam sa tých lídrov politických strán, koho majú, ktoré figúry na jednotlivé pozície. Kto by bol váš minister financií, aby dokázal toto celé aspoň nadizajnovať?

Uhm. Odpoviem. Päť otázok ste mi dali, tak skúsim postupne.

Vedzte to, že dnes máme v preferenciách, neviem, približne 3%, keď to spriemerujem z tých jednotlivých prieskumov, tak to nás samozrejme ešte nestavia do pozície, aby sme my mohli rozdávať karty po voľbách na budúci rok. To súhlasím.

Na druhej strane, keď si zoberiete prípad, príbeh napríklad pána Maďara, ktorý vyhral ústavnou väčšinou maďarskú voľbu, mal by som povedal, blokáciu všade, nedostal sa do médií, jednoducho ho všade ignorovali, robili mu zle. Napriek tomu urobil takú kampaň, že získal ústavnú väčšinu.

Čiže mal za sebou úniu. Nič nie je nemožné. Nič nie je nemožné. To je čo sa týka výsledok volieb alebo teda predpokladanej snahy dosiahnuť čo najlepší výsledok vo voľbách. Čiže hovoriť rok pred voľbami, že takto to dopadne, to je predčasné.

Dobre. Kto by bol váš minister financií?

Eh, my máme. Asi o dva týždne začneme predstavovať to, čo som nazval plán pre Slovensko. Ja si myslím, že ten pán už bol veľakrát so mnou na tlačových konferenciách a bol predstavený. Volá sa Martin Gračka, je to podnikateľ, ktorý má dlhodobé skúsenosti. A spolu s ním máme, keďže my máme niekoľko, by som povedal, takých základných bodov, ktoré musíme začať robiť ako prvé, a jedna z nich je šetrenie na štáte. Všetci o tom hovoria, ale nikto to nikdy neurobil.

Keď si zoberiete, že len za ostatné tri roky, že čiže vy by ste boli ten, eh, budem to citovať slovami klasika, sociálny netvor, ktorý by zobral dôchodky, ktorý by zobral prídavky, ktorý by zobral... Lebo teraz všetci sľubujú. Hej, akože pozerám sa na tú druhú stranu tých sľubov, ktoré už vidíme.

Nie, ja vám musím vás stopnúť, lebo potom si to niekto vystrihne a poviete, že hovoríte, že som sociálny netvor. Ja takto kývam hlavou a nie, určite nie.

Ja som nedokončil myšlienku, lebo trošku mi skáčete v reči.

Všetci politici už teraz niečo občanom sľubujú. Stále im sľubujú. Zoberte si teraz, ide hlas dávať do parlamentu nejaké štyri zákony, neviem čo všetkého. Všetci len rozdávajú peniaze. Boris Kollár sa chce vrátiť do parlamentu a už rozpráva, akú robiť charitu. Všetci do jedného rozdávajú peniaze a nikto nehovorí, odkiaľ tie peniaze tí politici zoberú.

Ja tvrdím, že sociálny štandard treba zachovať. Veľakrát som sa vyjadril, že na 13 dôchodky sa siahnuť nemôže, pretože 87% dôchodkov je stále do 1000 €. A žijeme v reálnom svete. Aj vy, aj ja. Ja nežijem niekde v nejakej bublinke. Ja viem, čo stojí chleb a čo stojí benzín. Ako dneska vyžiť z nejakých 500, 600 € mesačne, to je normálne umenie a hrdinstvo. Hej?

Ale viete, ja tvrdím, že štát si už nemôže ďalej požičiavať. Štát musí urobiť dve veci. Musí začať radikálne šetriť na sebe. Čiže napríklad namiesto vyhadzovať úradníkov, namiesto 16 ministerstiev, respektíve 15 ministerstiev plus úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy a odolnosti, bude osem. Hej?

A preto som nadviazal na to meno pána Gračku, pretože napríklad si myslíme, že ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstva by malo byť zlúčené. A ďalšie takéto zlúčenia máme pripravené. Ale opakujem, my máme plán. My máme pripravenú už novú štruktúru zlúčených ministerstiev a až po úroveň posledného referenta máme vypočítané, koľko to bude stáť, koľko ušetríme. A aj v iných rezortoch, nielen samozrejme na tom aparáte, lebo ministerstvo je len aparát. Pod tým je naviazaný celý strapec všelijakých organizácií.

Dobre sa počúva toto. Áno. Ako nedá sa proti tomu ani namietať. Ale ja... Dokončíte to, ale povedzte mi, lebo vízie to hovoríte, že nechcete vízie, že máte plány. Toto je vízia, čo ste teraz povedali.

Eh, ten plán musíte mať partnerov, aby ste ho splnili. Čiže s kým? Kto aktuálne je na politickej scéne, si viete predstaviť, že prídete za ním, dostanete sa do parlamentu, dostanete sa do koalície? Teraz už veľmi idem dopredu. A s kým by ste vedeli vy ekzekuovať toto, že by sa akákoľvek strana koaličná dobrovoľne vzdala piatich ministerstiev, keď ich môže mať osem namiesto troch?

Pozrite sa, ja som pragmaticky založený človek a už som povedal, že mám rád tabuľky, grafy a štatistiky. Keď niekto príčetný, hej, a nakreslí si súčasnú ekonomickú situáciu Slovenska a nebude do toho zarátavať ešte nejaký ďalší protivietor, ktorý môže nastať. Tých možností problémov môže vzniknúť ešte 10. Tak ja vám viem dneska vypočítať, že ak sa ani nič horšie neudeje, ako teraz je, tak do roku 2030 skrachuje Slovensko.

A ja idem teraz, my máme plán. To nie je vízia, nesúhlasím s vami. To je plán. Ušetríme jednoducho sumy, ktoré dneska znejú neuveriteľne. Ale opakujem, my to máme spočítané. Na štáte aj na úrovni ústredných orgánov štátnej správy máme pripravenú reformu verejnej správy, do ktorej sa nikto nebol ochotný pustiť 34 rokov.

My to máme pripravené.

Máme to spravené tak, že už sme vyzvali ehm politické strany, niektoré už nám aj odpovedali, že či sú ochotné nás vypočuť.

Nič iné nechcem, len aby nás vypočuli. My im to predložíme.

Máme rok na to, aby sme s nimi rokovali.

Chápem, že niektorí ľudia alebo niektorí politici sa to odmietnu a nebudú ochotní s nami rokovať z dvoch dôvodov. Majú výhrady voči mojej osobe a máme nízke preferencie. Ale ideme sa o to pokúsiť.

Tí, ktorí budú počúvať a budú akceptovať to, že toto nie je v oblasti kultúrno-etických otázok, že tam nie je žiadny rozpor, ako som povedal, tie musíme dať kdesi bokom.

Ak budú akceptovať, že ten výpočet je správny, tak bude situácia po voľbách v roku 2027 postavená doslova na hranu. Buď sa dohodneme, že ideme sa venovať ekonomike a ideme ten štát ozdraviť, alebo potom počkáme v kľude, kým to skrachuje.