TERAZ TAKTO: “Z diamantu obžaloby ostalo rozbité sklíčko,” hovorí o Slobodníkovi advokát Para

V prípade, ak orgány činné v trestnom konaní už mali vopred nejaký zámer, nejaký úmysel, nejaké osoby, tak ako oni to hovoria, že boli loviť, chodili na lov a chceli uloviť Mobidika alebo inú osobu a vopred si teda vytyčili v úvodzovkách, dali si také terče, že koho chcú dostať a tomu prispôsobovali to dokazovanie a zároveň za to dávali výhody s tým spolupracujúcim obvineným. Tak všetky tieto nedostatky sa potom už v prvých dňoch ukázali pri výpovedi pána inž. Bernarda Slobodníka.

Prajem dobrý deň. Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Presne pred rokom v lete som sa s mojím dnešným hosťom rozprávala o kauze Očistec. Už vtedy sme konštatovali na základe všetkých informácií, ktoré boli dostupné, že to bude kauza mimoriadne komplikovaná a súdy sa s ňou budú musieť vysporiadať.

Toto leto sa kauza Očistec pojednáva na súde. No a sme svedkami priamo bizarných udalostí v súdnej sieni. O tejto téme budem dnes hovoriť s advokátom Marekom Parom.

Dobrý deň, vitajte.

Dobrý deň a ďakujem za pozvanie, pán doktor. Rado sa stalo, pretože môžeme si to vlastne teraz po roku ako keby verifikovať, že to, čo sme hovorili minule, že to naozaj je tak zamotané, že to bude veľmi ťažké riešiť.

Priznám sa, že mňa dostal do kolien výrok prokurátora pána Izákoviča, ktorý sa nechal počuť, že on sa vzdal vlastne zákonnej povinnosti vypočuť obžalovaných v súdnej sieni, aby im nejakým spôsobom neumožnil ich proste obhajovu alebo neumožnil im argumentovať pred súdom. Stretli ste sa niekedy s takýmto krokom prokurátora a vlastne čo to znamená, ak obžalovaný nemá právo v podstate byť vypočutý pred súdom?

Troška to musím opraviť. Nechcem nekritizovať pána doktora Izákoviča, ale ten, kto sa vzdal práva na výsluch obžalovaných bol doktor Čelovský z generálnej prokuratúry. A potom kto to komentoval verejne, že prečo sa s kolegami teda takto dohodli, že to bola nejaká forma ich stratégie – to bol pán doktor Izakovič.

No a keď sa mám vrátiť k tomu úvodu vašej otázky, tak za viac ako 20 rokov mojej praxe som sa s ničím takým nestretol a určite sa ani do budúcna nestretnem, nakoľko to nie je len o tom, že podľa zákona je povinnosť vypočuť na obsah obžaloby všetkých obžalovaných, ale zároveň tak povedať diktovať tempo dokazovania je určitá dominancia prípadu. To znamená, že neviem si predstaviť, že by som na jednej strane mal zámer preukázať niekomu niečo, čo predpokladám, nejaké tvrdenie, niečo, čo je obsiahnuté v obžalobe, a zároveň by som si nechal vziať tú výhodu a nechal by som si vziať tú možnosť ho vypočuť, podrobiť ho výsluchu.

No a potom to vysvetlenie pána Izákoviča, že je v podstate preto k tomu dospeli, k takémuto záveru, aby neumožnili obžalovaným svojou obhajobou ovplyvňovať senát, teda súd – tak to už je na úrovni zúfalstva, hej? Že to si treba otvorene povedať, že k takémuto verejnému prejavu by nemalo dochádzať.

Ste povedali, že na úrovni zúfalstva. A teraz si poďme rozobrať bod po bode, z čoho to zúfalstvo vlastne vyplýva, lebo udiali sa nejaké veci ešte aj okolo Bernarda Slobodníka. Čiže poďme vysvetliť divákom, že vlastne v akej fáze táto kauza momentálne je. Naposledy sa pojednávala 11. augusta, ak sa nemýlim, čiže minulý týždeň.

Boli dva pojednávacie dni. Jeden bol zrušený kvôli určitej obštrukcii znova zo strany prokurátora doktora Čelovského, ktorý síce vedel vopred, čo sa má dokazovať, ale začal to namietať na poslednú chvíľu tesne predtým, ako sa mali vykonať dôkazy. A súd na to, aby sa vysporiadal s jeho zdržiavaním, musel jeden termín zrušiť.

Tá kauza v podstate to, čo dnes je vidieť na súde, je v podstate odrazom toho, ako nezákonne sa viedlo prípravné konanie. Viete, upozorňovali sme na to dlhodobo, hovorili sme o tom verejne aj u vás v relácii, že je veľmi komplikované. A je to síce veľmi významný inštitút spolupracujúci obvinený, ale treba s ním nakladať opatrne, treba s ním nakladať zodpovedne a kriticky.

A v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní už mali vopred nejaký zámer, nejaký úmysel, nejaké osoby – tak ako oni to hovoria, že boli loviť, chodili na lov a chceli uloviť Mobidika alebo inú osobu – a vopred si teda vytyčili v úvodzovkách, dali si také terče, že koho chcú dostať, a tomu prispôsobovali to dokazovanie a zároveň za to dávali výhody s tým spolupracujúcim obvineným. Tak všetky tieto nedostatky sa potom už v prvých dňoch ukázali pri výpovedi pána inž. Bernarda Slobodníka.

O to viacej, keď prokurátor doktor Čelovský ako keby ignoroval všetky tie nedostatky prípravného konania a hneď sa vrhol na výsluch inžiniera Bernarda Slobodníka. On povedal: „Týmto chcem začať. To je ten diamant tej obžaloby. Tu chcem ukázať verejnosti, ako dobre sme tú obžalobu spracovali, ako zákonne sme viedli prípravné konanie. Týmto sa chcem odprezentovať a chcem ukázať tú tvár tej obžaloby." A tak to aj dopadlo.

No tak poďme si teraz povedať, že z toho diamantu je sklíčko obrúsené a tie – skôr rozbité. Skôr rozbité. A to, čo vlastne on povedal, nejakým zásadným spôsobom vstupuje do tohoto konania. Myslím Bernard Slobodník.

Poďme si to povedať, že čo vlastne z jeho výpovede vyplynulo a vlastne jedna časť tam aj padla.

Viete, v prvom rade treba si povedať, že došlo po jeho výpovedi k takej sanácii, k takej mediálnej opatere výpovede pána inž. Bernarda Slobodníka. A v zásade všetci začali tvrdiť, že on sa môže pomýliť. Poviem teda prečo došli k tomu, že on sa mýlil, lebo on si jeden skutok absolútne vymyslel v svojej výpovedi. Ak povedali ste, že znalec Marián Kočner – hmm.

A teraz tá opatera spočívala v tom, že od nej sa budeme odvíjať ďalej v našej analýze. Povedali, že však on vypovedá k 20 skutkom. Ale toto nie je pravda. Pán inž. Bernard Slobodník nevypovedá v kauze Očistec k 20 skutkom. Obžaloba je podaná za viac ako 20 skutkov, lebo sú tam viaceré obžaloby. Je tam aj obžaloba na pána doktora Štála, je tam obžaloba zo samostatného konania na pána Mihalika. Skutkov aj viacej ako 20.

Ale berme, že tá základná, tá kruciálna obžaloba v kauze Očistec má 20 skutkov, ale nie ku všetkým vypovedá pán Bernard Slobodník. Zároveň v tej časti vo vzťahu k pánovi doktorovi Tiborovi Gašparovi vypovedá k štyrom skutkom.

Z toho dva sú korupčné a tie dva korupčné skutky – jeden z nich si vymyslel. To znamená, aká je jeho percentuálna úspešnosť? 50 %. Keď vôbec, ak by som to bral už ako hodnotiac, že by bol spoľahlivý v tej druhej korupčnej kauze a teda jednu si vymyslel. Ak si jednu vymyslí, tak pri najlepšom môže mať 50 % úspešnosť.

A to je to najzávažnejšie, čomu sa asi budeme venovať. Ako je možné, že tu šesť rokov bol predostieraný obsah, alebo teda až ako dogma spoľahlivosti výpovede pána inž. Bernarda Slobodníka?

Dostával výhody, veľmi závažné benefity.

Napriek tomu, že aj v iných kauzách už bolo preukázané, že klamal.

Toto všetko sa udialo tak, že dostal benefity, vypovedal, všetci hovorili, aký je to významný dôkaz.

Je to kruciálny dôkaz a zrazu behom jedného dňa sa preukáže, že si kompletný skutok vymyslel.

Čo to znamená pre toho kajúcnika? Eh, budem používať tento výraz pre kajúcníka Bernarda Slobodníka.

Ak teraz prasklo v plnej náhote to, že on si to vymyslel? Áno.

Že to nie je pravda? Áno.

Čo to pre neho môže mať aké právne dôsledky?

Viete, v prvom rade si treba uvedomiť, že to nie je prvá vec, kde by Bernard Slobodník, poviem úplne v úvodzovkách zakopol.

Uhm.

Tak ako som povedal, aj v inej kauze je v čierno čierne na bielom skonštatované, že vypovedal nepravdivo.

Teraz on predsa tú svoju výpoveď robil preto, lebo dostával benefity.

Teraz sa zistilo, že si jednu vec vymyslel.

To znamená, vymyslel si ju preto, aby získal prospech na úkor niekoho.

Tuná generálna prokuratúra celkom jednoznačne musí začať preverovať jeho benefity. Okrem toho sa musí všetky, ktoré dostal, lebo ich dostal na základe klamstva.

Nielen teda v tej veci, ktorá sa už preveruje, lebo tam je vedené trestné stíhanie, že Bernard Slobodník vypovedal nepravdivo, ale musí aj v tejto veci začať preverovať, prečo vypovedal nepravdivo.

Aby sme sa rozumeli, každý obvinený je chránený pred nepravdivou výpoveďou. Teda môže aj klamať, môže uvádzať čokoľvek na svoju obhajobu, ale nesmie krivo obviniť inú osobu.

Uhm.

Akonáhle Bernard Slobodník povedal, že niekto zobral úplatok, niekto dal úplatok a celé je to vymyslené, tak je to krivé obvinenie.

Tam je závažná sadzba, tam je sadzbašri až 10 alebo 10 až 15 rokov.

Tam to nie je skutočne nejaký kavaliersky delikt.

A teraz ako to mohlo dôjsť takto ďaleko?

Uvedomme si, že predsa každý hovorí, máte tuná nestranného vyšetrovateľa, tento preveruje prvý kriticky.

Potom máte nestranného prokurátora, tento preveruje druhý a potom sa to preveruje na súde.

Kauza očiste začala 2020.

Teraz áno, ak by bol, môžeme sa pýtať, ak by bol v tej kauze býval nestranný vyšetrovateľ, plnil svoje úlohy a to isté by robil prokurátor, môžeme si vyroili skôr.

Tak toto by museli zistiť skorej.

Je tu ale aj alternatíva, že to vedeli a že to cielene a vedome ignorovali.

Aj to sa musí preveriť, ako je možné.

A to znamená a to potom má aký dopad na ich fungovanie, na ich konanie, na ich kariéru, že to, čo ste, lebo to je veľmi vážne, čo ste povedali, že vedeli o tom a nechali to tak ciele.

Presne tak.

A nielen, že to nechali tak, ale zároveň a to je to, čo sme preukázali aj na súde listinými dôkazmi.

My sme žiadali, lebo sme neverili pánovi Slobodníkovi a my sme žiadali, aby toto tvrdenie preverili.

To znamená, aby zabezpečili kompletný spis z kauzy Váhostav.

Žiadali sme to minimálne osemkrát opakovane a inž. František Vojtuš ako vyšetrovateľ NAKY nám to zamietal a jeho postup schvaľoval Dr. Michal Šurek ako prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry.

Ale policajt nemôže ani prokurátor konať svojvoľne.

Oni majú podľa zákona povinnosť, zákonom uloženú povinnosť v rámci svojej právomoci, lebo rozhodujú o osudoch iných ľudí.

Majú povinnosť zabezpečovať tie najvýznamnejšie dôkazy.

Samozrejme, môžu, keď to podrobne odôvodnia, povedať, tento dôkaz nepovažujem za podstatný, tento tiež nie.

A tak ďalej a tak ďalej.

Ale je celkom evidentné, keďže sa na súde tým dôkazom dnes zaoberáme a celkom evidentne preukazuje nepravdivosť výpovede pána Ing. Bernarda Slobodníka, že tieto dôkazy boli podstatné a tak Šúrek ako aj Vojtuš, prokurátor a vyšetrovateľ konali absolútne svojvoľne, keď tieto dôkazy napriek našim žiadostiam nezabezpečovali a nám znemožňovali prístup k týmto dôkazom.

O to je viac je to závažné, že Najvyšší súd v konkrétnom rozhodnutí, to je už také známe číslo 4 TOST 33/2021 z augusta roku 2021, ja ho veľmi rád citujem, celkom jasne povedal, že my musíme mať prístup k týmto dôkazom.

Napriek tomu tieto dôkazy nielen, že nezabezpečili, ale nám znemožňovali k nim prístup.

No súd povie, že musí a oni to neurobia.

Presne tak.

No aké to má ale potom dôsledky?

Samozrejme, okrem toho, že to bude mať trestnoprávne relevantný dopad, musí to mať trestnoprávne relevantný dopad na Ing. Bernarda Slobodníka, tak bude musieť byť aktuálne preverené konanie inž. Františka Vojtuška, Vojtuša, prepáčte, a pána vyšetrovateľa a pána eh Michala Šurereka, Dora Michala Šureka z prokuratúry, teda bývalého úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokurátúru Slovenskej republiky, lebo toto? Tam niekto musí dať podnet alebo to by sa malo automaticky začať vzhľadom na tieto veci?

Inšpekcia tak či tak už koná vo viacerých veciach a môžu začať a mali by začať konať samostatne.

Mal by dokonca tieto podnety riešiť pán Čelovský, lebo on zastupuje obžalobu a toto zlyhanie si evidentne musel aj on všimnúť.

Ak pán inž., ak pán dok. Bogdan Čelovský nezačne konať sám, tak my ten podnet určite dáme.

Ale my sme očakávali, že pán Bogdan Čelovský, to je to, čo mu stále hovoríme, že koho záujem vy nasledujete v tomto konaní, lebo sám by mal jednoducho toto začať preverovať.

Je veľmi zvláštne, že napríklad, ako som povedal, Generálna prokuratúra stíha tak pána Šureka, stíha pána Čurilu, stíha pána Ďurka aj na základe zvukových záznamov z ich kancelárií a napriek tomu, síce akože tesne predtým, ako mali byť vykonané, nie teda včas, ale proste začal ich napádať tie dôkazy, pán Čelovský, kde som sa ho ja pýtal, koho záujem vy zastupujete?

Veď generálna prokuratúra na jednej strane pracuje s týmito dôkazmi a vy na druhej strane ich idete napadať, aspoň keby ste ich napádali včas, veď už prešli Ústavným súdom a tak ďalej.

Už boli odobrené v úvodzovkách, už boli posúdené, už boli zákonné a považované za zákonné, ale aspoň keby ste to urobili včas.

Prečo čo vám odpovedal?

Neodpovedal.

Pokrčil.

Pokrčil v zásade plecami tak ako keď som sa ho pýtal a žiadal som ho, aby doplnil skutky, ktoré sám nazval, čo mu asi sa ešte dostaneme, že sú neurčité, tak tiež pokrčil plecami a povedal, že on obžalobu nepísal.

No ale teraz ju zastupuje, takže sa k tomu bude musieť postaviť čelo.

Mal by sa s tým vysporiadať a musí sa s tým vysporiadať tak ako so Slobodníkom, ktorý viete, to nie je len o tom, že si absolútne vymyslel skutok, ale zoberte si jednu vec.

Ja som ho cielene veľmi podrobne vypočúval celý deň.

Ja som ho vypočúval tak podrobne a to vám poviem úprimne, že už ja som mal on, on také podrobnosti uvádzal, že že už ja som mal niekedy pochybnosti, či som si to správne naštudoval a či eh nasledujem správnu stopu, lebo lebo skutočne on hovoril podrobnosti, ako pod stolom sa dával úplatok.

Ja som sa ho pýtal na to, ako bol vyberaný znalec.

On začal hovoriť o tom, že môj klient chcel iného znalca.

On si presadil pána Kočnera.

Následne, že môj klient si vo váhostave v tom prípade našiel cestu k tomu pánovi Kočnerovi a tak ďalej a tak ďalej. Proste, ako ten pán Kočner tam znalcom nebol v tom príbehu, evidentne nebol.

Ale viete, keď hovorí také podrobnosti a vy to počúvate šesť hodín, tak už aj vy osobne som mal fakt pochybnosti sám. Takže ja som videl aj na druhý deň, keď vypovedal pán Štál, že akonáhle pán Štál predložil dokonca listiny, z ktorých vyplývalo, že skutočne pán Kočner nebol v tom prípade znalcom, tak senát prerušil pojednávanie a bol výslovne zaskočený. Išiel si to pozrieť, išiel zabezpečiť, zabezpečil dôkazy, tak v prvom momente nechcel veriť tej alternatíve.

Povedal, že pozrite sa, toto vyzerá, že pán Kočner spolupracoval s tou znaleckou organizáciou. Potom ale vysvetlil, že to bolo až o rok neskôr a tak ďalej a tak ďalej.

To znamená, ten senát skutočne bolo vidieť, že tie podrobnosti, ktoré si všetky vymýšľal pán Slobodník, až tam to prasklo v tej celej náhote. Až tam to prasklo v celej náhote.

A to je v podstate na tom, čo som povedal, to najzávažnejšie: že po výpovedi pána Štála, ktorá aj pomocou listinných dôkazov odhalila klamstvo pána Slobodníka, pán Slobodník prehlásil nasledovné. Ja neverím, čo počujem. Pán Štál vypovedá ako z iného sveta a klame. Ja preukážem, že ten úplatok bol daný v kauze Váhostav. Na to a to je tá legendárna hláška. Vyšiel von a jeho advokát a povedal: Nebudeme prezrádzať našu stratégiu, ale náš klient neklame. Hej, my to vysvetlíme všetko.

A deň na to prišli a povedali: Dobre, tak sme sa pomýlili. Ale viete, to to je aký omyl? Veď to je krivé obvinenie.

No veď práve. Pokiaľ ide o osudy iných ľudí, ktoré nejakým spôsobom sú ovplyvnené tak, že vyšetrovanie, väzba, súdne konanie, spoločenské, nejakým spôsobom znemožnenie, a potom ten hlavný svedok, na ktorom by to celé malo stáť, povie, že no tak som sa mýlil.

A zároveň pani redaktorka, veď prípravné konanie začalo 2020, dnes máme rok 2026. Kde boli všetky tie kontrolné mechanizmy, o ktorých tak ľúbezne hovoria všetci priaznivci takzvaných čurilovcov a tak ďalej. Kde, kde, kde? Vidíte za tým neschopnosť alebo za tým vidíte úmysel? Lebo to je dôležité.

Vidím za tým jednoznačný úmysel a povieme prečo. Pán inž. Bernár Slobodník, to nebolo, ako som povedal, prvé zakopnutie. Pán inž. Bernárd Slobodník začal vypovedať v októbri 2020. Najprv mu úrad špeciálnej prokuratúry vytvoril približne sedemdňový časový vankúš, v ktorom si mal začať zberať informácie, ktoré by mohol vymeniť ako niekde na trhu za svoju slobodu. Hej.

Potom ho začali od 5. 11. vypočúvať už v postavení obvineného. Predtým vypovedal ako svedok. Od 5. 11. opakovane až do mája 2021 menil výpoveď aj ku kauze Váhostavu. On vypovedal tri verzie. Od 17. 5. 2021 začal zastávať túto jednu, aspoň tú finálnu verziu, ktorá sa ukázala ako nepravdivá.

To znamená, to nie je tak, že by Bernár Slobodník vždy vypovedal jednu verziu a zrazu hop, sme prekvapení, že je nepravdivá. Nie, nie, nie. On vypovedal opakovane rôznym spôsobom. Opakovane sme na to upozorňovali. Žiadali sme prístup k dôkazom. Žiadali sme verifikovať jeho výpoveď a cielene, to znamená vedome a vôľovo zo strany prokurátora Dora Michala Šúeka a zo strany vyšetrovateľa inžiniera Františka Vojtuša, nám bolo zamedzované, aby sme mali prístup k týmto dôkazom, ktoré už skôr mohli odhaliť, že táto kauza je založená na klamárovi Bernardovi Slobodníkovi.

No tak asi bolo dôležité to dostať tam, kde to teraz je. Vy ste povedali jednu takú vec, že neurčité skutky.

Áno.

No a to mi vysvetlite. Teda aj našim divákom, lebo ja som doteraz bola v tom, že skutok musí byť presne jasne stanovený. Kto, kde, kedy?

Áno.

A aká škoda.

Hej. Čiže, čiže všetko toto.

Áno. To ste videli v ten prvý pojednávací deň, keď vypovedal v tom termíne. Keď začal výpoveď pán inž. Bernard Slobodník. To bol pondelok, v pondelok bolo utorok, prestávka. Tak kvôli tomu som mal ja iné pojednávanie a streda, štvrtok sa pokračovalo v jeho výpovedi. Ja hneď v pondelok som signalizoval, že chcem viacej podrobností, že nevypovedá podrobne. Na to prišiel prokurátor na súd, pokračoval v jeho výpovede v stredu a povedal: no chválim obhajobu. Bol až taký dojatý a hovorí, že skutok je skutočne zle napísaný. Prídem aj k tomu, aký skutok, a ja sa ho pokúsim spresniť výpoveďou pána Slobodníka. Úm, výpovedi pána Slobodníka, keďže neposkytol žiadne bližšie informácie, som povedal pánovi prokurátorovi, že pokiaľ teda jeho výpoveď pána Slobodníka bola pre prokuratúru užitočná, tak by ten skutok mohol spresniť.

A vtedy povedal prokurátor: Ja som obžalobu nepísal, on nevypovedal dosť presne a preto ten skutok spresní. Neviem, nechám ho tak, ako je. My sa takému skutku nevieme brániť.

A čo to znamená? Celé to tvrdenie, ja to volám, dá sa to nazvať ako určitý predpoklad prokuratúry. Že to, čo vám kladie prokuratúra zavinenia, len zavinuje predpoklad v obžalobe, lebo oni niečo predpokladajú a snažia sa to preukázať nejakými dôkazmi. A vy sa nejakému predpokladu, nejakému tvrdeniu viete brániť, pokiaľ je dosť konkrétne.

V tomto prípade prokurátor tvrdí, že z toho interného prostredia polície boli do toho externého prostredia neoprávneným osobám prezrádzané, vyzrádzané nejaké informácie, ale tieto bližšie nešpecifikuje. A toto sme chceli, aby spresnil. Lebo on povie napríklad, poviem príklad: z kauzy Čistý deň boli prezradené informácie. Teraz čo je kauza Čistý deň? Čo je kauza? Poviem príklad, ja neviem, kauza Gorila, hej? To je proste množstvo jednotlivých konaní, ktoré síce mediálne majú nejaký veľký názov, taký úderný názov, ale skladajú sa z viacerých podstatných konaní, ktoré samozrejme môžu a nemusia obsahovať nejaké informácie.

Toto sme žiadali spresní, lebo pokiaľ nám nepoviete, čo konkrétne, tak sa tomu brániť nevieme. Na záver sa potom ešte prokurátor pýtal pána Slobodníka, či vie povedať informácie, ktoré mali vyzrádzať v jeho prítomnosti iné osoby, a on povedal: K iným osobám sa vôbec neviem vyjadriť.

Takže jednak je to založené iba na jednom dôkaze, a teda na Bernardovi Slobodníkovi, a zároveň nie sú spresnené konania, z ktorých tie informácie mali pochádzať, a ani povaha tých informácií.

Tak, aby sme vedeli preveriť, že napríklad keby niekto povedal, že 17. 5. 2020 ste niečo konkrétne spravili, tak sa viete brániť, že som bol alebo bola niekde inde. Takisto keď vám niekto povie takú a takú informáciu, že ste mali vyniesť z nejakého prípadu, tak vy sa viete brániť: Taká informácia tam nebola, alebo som ja nemal s ňou nejakú možnosť prísť do kontaktu.

Ale keď niekto povie len informácie z toho prípadu boli vynesené, tak viete, ťažko sa tomu môžete brániť. Samozrejme, takéto konanie vám ani obžaloba nesmie za vinu, lebo to tvrdenie musí byť nezameniteľné s niečím iným. Musí, musí byť presne identifikované, o čo ide.

No a čo s tým urobí sudca?

To uvidíme, čo s tým urobí sudca.

Eh za otázka otázka je tá, že čo s tým spraví obhajoba.

My to budeme samozrejme napadať.

Ja som aj povedal pánovi prokurátorovi, že ja ho budem na to pravidelne upozorňovať, aby ten skutok spresnil.

Čo sa nesretlo úto chcete pojednávať ďalšie tri roky?

Nie, ale aj keby sme mali pojednávať pol roka, tak na pravidelnej báze to budem pripomínať.

Každopádne, ak je neurčitý skutok, tak musí nastať oslobodenie.

To ste videli aj v kauze dobytkár, kde napriek tomu, že opäť trvalo to konanie dlho, prípravné konanie dva, tri roky. Opakovane sme na to upozorňovali, prokurátor ignoroval naše požiadavky, až potom bol upozornený sudcom Hrubalom a dokom Gertlim v prítomnosti doktora Mačuru, ktorý bol člen senátu a bol upozornený, že nikdy nevylúčil ten argument, ktorý predostiera Marek Para ako advokát, ako obhajca inž. Róberta Bodora a dokonca viackrát povedal, skutok môže byť menený.

Tak povedal aj senát: viete, veď my musíme rozhodovať o tom, ktorý dôkaz pripustíme. My musíme rozhodovať o tom, posudzovať návrhy strán. My potrebujeme vedieť, čo je definitívna podoba skutku.

A napokon prokurátor zmenil znenie toho skutku a z tej, ja neviem, predpokladanej 2,5 miliónovej škody padol niekde na úroveň možno 133 000.

Takže toto sú proste veci, ktoré musí... že v podstate to isté sa deje alebo niečo veľmi podobné sa deje aj teraz a bude to... určite to bude v prospech obhajoby, ale je dôležité povedať, že a zároveň si skutočne začať riešiť, že prečo sa toto stáva v tak elitnej zložke, ako je bývalý úrad špeciálnej prokuratúry.

Kto to má riešiť, aby našiel odpoveď na túto otázku?

Určite orgány prokuratúry, minimálne teda do budúcna jednoducho skutočne eh vplývať školeniami a všetkým na tých prokurátorov, aby nekonali zaujato, lebo viete, ak je niekto zaujatý, nechce uznať jednoducho ten argument obhajoby, ale skôr či neskôr proste narazí na tú slepú uličku.

Lebo ja nemám prečo hovoriť, že skutok je neurčitý, keď bol určitý. Keď bol určitý, sa mu začnem brániť. Tak ako napríklad Váhostav. Váhostav bol dostatočne určito vymedzený a bránil som sa mu tak, že ten obruslený diamant sme teda podrobili krížovému výsluchu.

A to je najdôležitejšie, čo treba ešte povedať a to ste určite zaregistrovali. Súd pristúpil k opakovanému výsluchu pána Ing. Bernarda Slobodníka a pán Ing. Bernard Slobodník povedal, na parové otázky odpovedať nebudem. Ani na otázky nikoho iného v tejto miestnosti.

To znamená, ak by bol vierohodný, ak by hovoril pravdu, tak by zopakoval tie otázky, tak sa im podrobí.

Čo bude ďalej?

Tak budú nasledovať ďalšie dôkazy. Predovšetkým súd eh jednoznačne vzhľadom na rozhodnutie senátu 5T Najvyššieho súdu, kde sme namietali obžalobu a senát 5T pod vedením doktora Štífta povedal, že tie námietky obhajoby vo vzťahu k zaujatosti sú dôvodné a následne dokonca tie naše argumenty boli ešte podporené dovolacím rozhodnutím vo veci doktora Dušana Kováčika, kde je celkom jednoznačne konštatovaná zaujatosť vyšetrovateľa Mgr. Pavla Ďurku, kde teraz na základe veľmi podobných dôkazov, len ešte väčšieho množstva dôkazov, bude posudzovaná zaujatosť inž. Františka Vojtuša, eh Mgr. Jána Čurilu a samozrejme aj doktora Michala Šúeka.

K tomuto budú smerovať aj ďalšie dôkazy a samozrejme, ak bude konštatovaná zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní, tak nie je možné dospieť k inému výsledku ako k oslobodeniu z podobe žaloby.

Hm. To bude zaujímavé, ako to hovorí o stave nášho eh systému, našich orgánov činných v trestnom konaní, nášho justičného systému.

Tak hlavne to svedčí o tom, že skutočne to, na čo sme upozorňovali od roku 2020 a to, čo začala... to si môžeme dať potom do jednotlivého poradia, ako to celé začalo prebiehať, ale to, čo začala vyšetrovať inšpekcia v roku 2021... tá známa kauza číslo 171 2020, to čo začali vyšetrovať ten tím oblúk, sa ukazuje ako reálny scenár, ako niečo, kde skutočne tie konania boli manipulované, kde bolo obmedzované právo na obhajobu, kde boli eh manipulované. Aj keď poviem príklad, nie nejakým fyzickým učením, ale reálne manipulované všetkými možnými pracovnými výsluchmi a podobnými scenármi.

Boli manipulované výpovede spolupracujúcich obvinených.

A potom, čo to tým pani magisterky Diany Santusovej začal vyšetrovať, tak bol aj politickým tlakom a politickým rozhodnutím doslova rozprášený a bolo znemožňované, aby sa ďalej toto objasňovalo.

Napriek tomu z toho, čo začala vyšetrovať pani eh Mgr. Santusová, vzišlo konanie, ktoré začal pán vyšetrovateľ Mašín pod určitým neoficiálnym dozorom pána Čurilu a pána Ďurku.

A toto všetko je zatiaľ ako dôvodné podozrenie konštatované v kauze, ktorá už je obžalovaná na súde, že mali záujem odstaviť túto vyšetrovateľku, aby jej znemožnili vyšetrovať konkrétne podozrenia.

Napriek tomu sa podarilo potom ich obviniť aj v ďalších veciach, kde viedli ku kauze Očistec a k ďalším kauzám takzvané paralelné neoficiálne technické spisy... a tam si zoberiete, viete, poviem príklad, kde skutočne generálna prokuratúra tam bude musieť prísť k nejakému záveru a k nejakému výsledku.

Urobme si príklad pána Slobodníka. Prečo je Slobodník zlyhal? Pán Slobodník chodil na tieto pracovné výsluchy v rôzne dni.

A teraz si predstavte, že prišiel napríklad, myslím, že to bolo eh 5.5 2021 a zápisnica mala byť skončená 13:30, nech nejaké minúty mi odpustia, ak nebudem presný, ale odišiel znaky podľa interných zápisov 11:48, to znamená niekde hodinu a pol predtým.

Potom sú tam opäť ďalšie dni, kedy odišiel ešte skôr, než to malo byť podpísané.

A potom jeden raz bol na Nake a nemal písať žiadnu zápisnicu. Bolo tam šesť, sedem hodín. Zrazu sa nejaká nepodpísaná zápisnica našla v emaily pani vyšetrovateľky doky Alžbety Farkašovej, ktorú posielala operatívnemu pracovníkovi.

Tá nie je založená ani v tom bájnom pracovnom spise a tak ďalej a tak ďalej.

To sú všetko také nezrovnalosti ohľadom výsluchu eh spolupracujúceho obvineného, ktorý dostával nezákonné benefity Ing. Bernarda Slobodníka, že tam musí jednoducho pre verejnosť a pre akékoľvek ďalšie dôveryhodnosti policajného zboru a prokuratúry, Generálna prokuratúra poskytnúť spoľahlivé odpovede, čo sa tam udialo a ako je možné, že vyšetrovatelia v tíme Očistec mali v podstate takúto slobodu a takúto možnosť proste manipulovať dôkaznú situáciu.

Ako je to možné?

Ako to mohlo dôjsť tak ďaleko? Viete, keď si spomeniem na tie roky 2021, v tom čase, keď sa toto celé spúšťalo, videli sme Pexesa, eh videli sme vyjadrenia členov vlády o tom, ako budú šúchať papučami a podobne.

To je len proste len len také priblíženie našim divákom, aká bola atmosféra vtedy.

Áno.

Aké boli očakávania od týchto kauz, ako mediálna vlastne tá taká delostrelecká predpríprava, hej, že sa išlo zatýkať a vlastne médiá už dopredu mali jasne daný scenár, že sa stalo toto.

Tí ľudia boli podľa tých titulkov viac-menej vinní. Tam nebolo treba ďalej.

Myslíte si, že oni vtedy proste vedeli, že čo to spôsobí s odstupom pár rokov, keď sa takto zmanipulované vyšetrovanie dostane pred súd? Lebo veď to je teraz dosť hrozné to sledovať, akým spôsobom ten systém funguje.

A teraz tu hovoríme o významných ľuďoch, ktorí majú dosť prostriedkov na to, aby si mohli dovoliť napríklad vás dobrého právnika. Ale takéto manipulácie sa diali napríklad aj v kriminálnych záležitostiach, v mafiánskych záležitostiach pri skupine Takáčovci.

Viete, každý, kto niečo spácha, tak si nemyslí, že bude odhalený. To znamená, oni určite nemali žiadnu takú víziu, ale museli vedieť, že to príde na súd. Áno. Ale a že im to tam padá, že to tam je povymýšľané.