TERAZ TAKTO: “Ján Mazák chce novú ústavu? Keď riadil Ústavný súd, nevadila mu?” pýta sa M. Kosová

Keď teda tu počúvame o tom, že treba zmeniť ústavu alebo zrušiť ústavu a vytvoriť novú ústavu alebo nový celý štát, tak neviem, prečo pánovi Mazákovi neprekážala tá postsocialistická, či ako to nazval ústava v čase, keď bol predsedom Ústavného súdu. To bolo myslím od roku 2000 do roku 2006, keď bol poradcom prezidenta. To bolo myslím od roku 2014, keď on dokonca už v roku 93 bol poradcom Ústavného súdu. Nikdy sme v tomto období pána Mazáka nepočuli, že máme katastrofálnu ústavu.

[hudba]

Prajem dobrý deň. Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Bývalý predseda súdnej rady Ján Mazák povedal, že republiku treba založiť nanovo. Okrem iného povedal aj to, že Európska komisia nám v správe o právnom štáte vystavila strašné vysvedčenie. Nikto nedopadol horšie ako my na Slovensku.

O týchto témach, ale aj celkovo o tom, akým spôsobom funguje pohľad na sudcov, ako fungujú vzťahy medzi sudcami a médiami, budem hovoriť s predsedníčkou súdnej rady Marcelou Kosovou.

Dobrý deň, vitajte.

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

Pani Kosová, s veľkým záujmom som si pozrela výstupy a vyjadrenia vášho predchodcu Jána Mazáka, ktorý povedal, že republiku treba založiť nanovo, doslovne že druhú Slovenskú republiku, že zmeny ústavy boli politické zásahy, že potrebujeme novú ústavu a že naša ústava je zdeformovaná. A plus sa vyjadril, že správa Európskej komisie o právnom štáte konštatuje porušenia také vážne ako nikde. Slovensku hrozia sankcie. Je tu korupcia, ktorá spôsobuje totálny rozpad právneho štátu, nekompetentnosť, rodinkárstvo, klamstvá a tak ďalej a tak ďalej. Ako sa na to pozeráte vy?

Nie je to príjemné pozeranie ani počúvanie takýchto výrokov. Že pán bývalý predseda Ústavného súdu, hlavne teda, a to tiež, povedal, že máme tu rozklad právneho štátu, nekompetentnosť, rodinkárstvo, klamstvá. A my sme si už zvykli na to, že korupcia je prirodzenou súčasťou nášho života.

Tak to ja nemôžem rozporovať, na čo si pán Mazák zvykol a čo je prirodzenou súčasťou jeho života. To je jeho záležitosť.

Pokiaľ ide o tú správu o právnom štáte, on tak všeobecne povedal, necitoval nič, aspoň teda čo som ja zachytila, lebo sa priznám, že celé som to nepočúvala, iba nejaké časti, ktoré sa ukázali v médiách. Tak ja si dovolím poukázať na pozitívne veci, ktoré sa v tej správe o právnom štáte v roku 2026 objavili a veľmi rýchle krátke porovnanie so správami z minulých rokov.

Napríklad v najnovšej správe o právnom štáte sa uvádza, že úroveň nezávislosti súdov a sudcov vníma v roku 2026 ako pomerne dobrú alebo veľmi dobrú celkovo 35 percent širokej verejnosti, čo je výrazný pokrok oproti roku 2022, keď to bolo 25 percent. Čiže o 10 percentných bodov sme poskočili za štyri roky.

Zároveň v tej správe som si vytlačila tú časť, ktorá sa týka Slovenska, aby som si nevymýšľala, nehovorila svoje dojmy. V tej správe o právnom štáte sa hovorí, že ústavnosť zmien, ktoré boli prijaté v súvislosti s disciplinárnymi konaniami voči sudcom, sú stále pred ústavným súdom. Čiže k tomu sa nejako špeciálne nevyjadrili.

Ale v súvislosti s odporúčaním týkajúcim sa odvolávania členov súdnej rady konštatovala Európska komisia, že došlo k určitému pokroku.

Ono si treba uvedomiť, že zmenou ústavy od 1.21 boli výrazné zmeny a k tým sa možno ešte dostaneme. A okrem iného tam bola zakotvená široká diskrečná právomoc politických orgánov odvolávať členov súdnej rady hneď a bezdôvodne. Teraz to vlastne urobila Mária Kolíková, keď sa stala ministerkou spravodlivosti. Bolo tam viacero tých ústavných zmien.

Možno si ich tak ešte... no práve to, že on hovorí o potrebe zakladať štát nanovo, republiku nanovo, lebo zmeny boli politické, ale tie zmeny idú navrúb vláde v čase, keď on bol predsedom súdnej rady.

Ja neviem, ktoré konkrétne zmeny pán Mazák myslel. Ale ako aby som dokončila tú správu o právnom štáte, tak ona konštatuje, že v máji 2026 vláda navrhla zmeny ústavy a zákona o súdnej rade s cieľom obmedziť dôvody na odvolanie členov súdnej rady a predložila ich na verejnú konzultáciu.

Tu zároveň Európska komisia hovorí o tom, že v súvislosti s týmito odporúčaniami, ktoré roky odporúčala aj predchádzajúcim vládam, aj v rámci predchádzajúcich správ o právnom štáte, teda vlastne od roku 21, keď to bolo dané do ústavy, hovorí o tom, že podľa predchádzajúceho posúdenia sa nedosiahol v tejto oblasti v rokoch 23, 24, 25 žiadny pokrok. To sú roky, ktoré hodnotia vlastne tie predchádzajúce roky.

A keď si pozrieme ďalej, tak pokiaľ ide o to, Európska komisia aj Benátska komisia odporúčajú zrušiť trestný čin ohýbania práva. Každej správe o právnom štáte bolo toto odporúčanie.

A tento rok konštatovala Európska komisia, že v súvislosti s odporúčaním zabezpečiť, aby boli zavedené dostatočné záruky pre prípady, keď sudcovia musia niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoje rozhodnutia, sa dosiahol zásadný pokrok. Keďže vláda predložila návrh zákona, ktorým sa zrušuje trestný čin ohýbania práva a odkázala sa priamo Európska komisia aj na Benátsku komisiu.

Keď teda tu počúvame o tom, že treba zmeniť ústavu alebo zrušiť ústavu a vytvoriť novú ústavu alebo nový celý štát, tak neviem, prečo pánovi Mazákovi neprekážala tá postsocialistická, či ako to nazval ústava v čase, keď bol predsedom Ústavného súdu. To bolo myslím od roku 2000 do roku 2006, keď bol poradcom prezidenta. To bolo myslím od roku 2014, keď on dokonca už v roku 93 bol poradcom Ústavného súdu. Nikdy sme v tomto období pána Mazáka nepočuli, že máme katastrofálnu ústavu. A to sú posty, ktoré priamo súvisia s aplikáciou a tvorbou ústavy.

Pokiaľ ide teda o výraznú zmenu alebo výrazný zásah do ústavy, občania by si mohli predstaviť ten právny štát, ktorý je definovaný samozrejme v ústave, napríklad ako dom. Ústava sú základy toho domu. To je proste ten pilier. Tie obyčajné zákony, ich nazvime si stavané na tých základoch. Musia korešpondovať s tými základmi, pretože ak nie, tak sami dobre vieme, dom sa nám rozpadne alebo spadne strecha alebo čokoľvek.

A Ústavný súd je statikom, ktorý dáva pozor na to, aby tie obyčajné steny alebo nosné steny korešpondovali s tými základmi, aby to celé držalo, aby to všetko fungovalo a nespadlo na tých občanov, ktorí bývajú vnútri v tom dome.

A súdy potom riešia spory medzi tými občanmi.

Parlament je ten, ktorý povie, ako budú vyzerať steny, aká bude hrúbka stien, či pôjdu mimo alebo pôjdu v rámci tých základov.

A teraz si zoberte, že by sme zrušili ústavu, spadne vám celý dom. To som ešte nezažila štát, kde by sa jednoducho zo dňa na deň povedalo, že rušíme ústavu. Ak by sme aj zrovna v tom momente prijali novú ústavu, už tie základy sú úplne iné ako všetky tie zákony, tie steny a tá strecha, ktoré sú nadizajnované na ten základ, aby to všetko spolu korešpondovalo.

Eh, ústav Ústavný súd ako ten statik, teda dáva pozor, aby tie zákony boli v súlade s tým základom, s tou ústavou ako základný zákon štátu. To sa stalo od 1. januára 2021.

Vieme, že zmena ústavy sa môže udiať takzvanou ústavnou väčšinou v parlamente. To je trojpätinová väčšina. Na to potrebujete teda mať buď jednu koalíciu, ktorá tú ústavnú väčšinu má, alebo zhodu na politickom spektre poslancov Národnej rady. 60 hlasov mali.

V decembri 2020 mala vtedajšia vládna koalícia ústavnú väčšinu a pristúpila k zmene ústavy.

Odhliadnúc toho, že táto istá koalícia zvolila Jána Mazáka do súdnej rady ako člena súdnej rady pár mesiacov predtým.

Tak v článku 125, odsek 4 ústavy bola na konci pripojená veta: „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade Ústavného zákona s ústavou."

To znamená, že bola odňatá právomoc Ústavnému súdu, aby skontroloval, či ústavné zákony, ktorými sa mení ústava, sú s ňou v súlade. Už to nesmie robiť.

Môže ísť cez takzvané materiálne jadro ústavy, ktoré my nemáme definované. My nemáme tú klauzulu večnosti, ako napríklad ju majú Česi, myslím, že v článku deväť českej ústavy, kde sa jasne hovorí, že zmena podstatných náležitostí demokratického právneho štátu nesmie nastať. My to nemáme. My máme takú skrytú tú klauzulu alebo to materiálne jadro a Ústavný súd si ju musí vydefinovať. Iba vtedy môže zasiahnuť, keď ide o ústavné zákony.

Takže toto od 1. 21 bolo Ústavnému súdu odňaté. Kde bol vtedy Ján Mazák, keď takáto základná vec, keď ten statik nemôže sledovať tie vonkajšie múry, či držia ten dom po kope?

Pokiaľ ide o to, čo som hovorila v tej správe o právnom štáte, čo Európska komisia povedala, že nastala významná zmena ohľadne odvolávania členov súdnej rady. Veď to bola rovnaká ústava, ktorá doplnila do ústavy, že ich možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať. To tam dovtedy nebolo. Bez toho, aby sa definovalo, aké môžu byť dôvody, akým spôsobom, akým procesom. Čokoľvek, to tam nebolo.

A je pravda, že poslanci terajšej vládnej koalície sa v tom čase, ako opoziční poslanci, obrátili na Ústavný súd, nech to preskúma. Ale vrátili sme sa tam, že nemohol to preskúmať. Povedal, že toto nie je materiálne jadro ústavy. V nejakom zmysle, pokiaľ mohol, sa k tomu vyjadril, ale ten riadny ústavný prieskum nemohol nastať, lebo to je ústavný zákon.

No, tak ja si môžem dovoliť ten komentár, ktorý vtedy ja som túto tému riešila opakovane v mojich reláciách a tam sa vyjadrovali viacerí ľudia. Prepáčte za ten výraz, že z ústavy sa stal šalát, proste trhací kalendár, pretože takéto zmeny. Vtedy sa na to upozorňovalo, hovorilo, vtedy sme to takisto riešili a naozaj vtedy pán Mazák bol ticho.

On bol ticho aj vtedy. On už bol predseda súdnej rady, čiže ústavného orgánu sudcovskej legitimity, a touto istou ústavou sa z článku 136 vypadla veta — zámerne, nebol to preklep — vypadla veta, že Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu.

Toto zmizlo. Čiže Ústavný súd už nemôže hovoriť o tom. To bola reakcia na akciu búrka, keď Ústavný súd tam nedal súhlas. Ale prekvapivo nevyhodili z ústavy, že poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady.

Takže poslanci sú stále chránení. Dokonca aj pri zadržaní poslanca pri trestnom čine. Ak nedá mandátny a imunitný výbor Národnej rady súhlas, tak musí byť ihneď prepustený.

Takúto ochranu sudcovia nemali. A aj na to poukazovala aj Benátska komisia, aj Európska komisia a dokonca aj Európska sieť súdnych rád, že ak je hodný poslanec zákonodarného orgánu takejto ochrany, prečo nie je sudca všeobecného súdu? Prečo tomu sa to odňalo?

Zároveň napríklad vďaka tejto zmene ústavy, konkrétne článku 148, kde najskôr bolo v odseku štyri „za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu s radou občanov stíhať, a to ani po zániku funkcie", doplnilo sa „okrem prípadov, ak by tým bol spáchaný trestný čin".

Toto sa otvorili nožnice na vytvorenie trestného činu ohýbania práva, čo od toho roku každý rok nám vytykala Európska komisia, že to proste je neprípustný zásah na nezávislosť.

Ak si to pamätám, tak Mária Kolíková bola za tým trestným činom ohýbania práva — za celou zmenou ústavy. Ona bola vtedy ministerka spravodlivosti a to všetko išlo cez ministerstvo spravodlivosti do vlády. A vláda samozrejme to predkladala parlamentu.

Takže áno. A aj pána Mazáka zvolila vtedajšia koalícia do súdnej rady ako člena. On nebol zvolený sudcami.

Tak o čom potom hovorí? Hovorí o akom prerábaní ústavy nanovo? Teda, ak to má takto vyzerať to nové prerábanie ústavy, ako to prerábali vtedy, tak eh... No neviem, ako to pán Mazák myslel.

Mal tam viaceré také zvláštne vyjadrenia a čo mi príde aj bežnému človeku zvláštne, aj vo vzťahu k súdnej rade. A nie to ešte na bývalého predsedu Ústavného súdu, alebo dokonca súdnej rady. Veď on bol odvolaný zo súdnej rady po štyroch rokoch. To nebolo zase, ale poďme si pripomenúť, prečo bol odvolaný. Lebo opäť sa to vysvetľuje, že to je politikum, to jeho odvolanie alebo niečo podobné.

Ale nebolo to politikum. Jána Mazáka odvolali prevažne hlasmi zástupcov sudcov v súdnej rade. Väčšina tých hlasov bola zastúpenie sudcov. A išlo o jeho pochybenia, ktoré sa týkali hospodárenia.

Obrátil sa na Ústavný súd. Ústavný súd nevyhovel dokonca dvom jeho sťažnostiam, lebo jednu podal, myslím, že ak sa nemýlim, za to, že bol odvolaný ako predseda súdnej rady. A potom podali ústavnú sťažnosť, keď boli odvolaní. Neviem, či aj on, ale viacerí ako členovia súdnej rady ani tam neuspeli.

Takže tak.

Čiže nie je to také horúce s tou správou o stave právneho štátu. Pokiaľ ide o justíciu, prevažná časť tej správy o právnom štáte, ktorá sa týka justície, teda môjho portfólia — to, čomu sa venuje súdna rada — je pozitívna. Výrazne pozitívnejšia, ako bolo v rokoch 21, 22 a 23. Už v roku 24 to bolo výrazne lepšie ako v roku 23.

Tam došlo k zmene eurokomisára pre spravodlivosť. Takže či to malo vplyv, že začali byť tie správy objektívnejšie, to by sme špekulovali.

Poďme sa pozrieť na to, v akom stave riešime tu opakovane v relácii taký ten neblahý zlý stav v spoločnosti. Že je to polarizované, že na seba útočia skupiny s inými názormi, že nejakým spôsobom mimo vecných argumentov, mimo faktov sa útočí.

Eh, nie ste na tom iná ani vy v súdnictve. Sudcovia celkovo v tom justičnom prostredí sa momentálne objavujú také rôzne výroky, že to politizujete, respektíve, že je to spolitizované to, čo sa deje v súdnej rade. Vytýkajú sa tu nejaké netransparentné postupy pri hlasovaní o kandidátoch na rôzne pozície.

Eh napísali ste k tomu eh taký blok a teraz otázka je, že do akej miery je zdravé, aby médiá kritizovali eh dianie v sudcovskom stave a kde už to je za hranicou a nejakým spôsobom to môže zneisťovať ľudí eh bežných občanov, keď sa pozrejú na to, čo sa v justícii deje?

Médiá ich hlavnou úlohou je kritizovať dianie v spoločnosti, v justícii, akejkoľvek, akomkoľvek odvetví štátu, ale nie vymýšľať si, fabulovať a vytvárať nejaký falošný dojem o tom, čo sa neudialo a nakombinovať si nejaké veci, ktoré sa nestali. To je zásadný rozdiel.

Nech kritizujú, nech povedia: „Toto urobila súdna rada, je to v rozpore s týmto a s týmto. Bolo to netransparentné," lebo – ale nie eh keď má novinár pocit, že mal vyhrať niekto iný, že mal dostať menej hlasov jeden alebo viacej hlasov druhý, tak okamžite sa z toho vytvára nejaký problém.

Súdna rada podľa ústavy má 18 členov, aktuálne máme 17. Je jasne definované, akým počtom hlasov eh musí prijímať uznesenia. To znamená minimálne 10 hlasov.

>> Uhm.

Tak sa deje to, že či sa v minulosti nejako ovplyvňovali hlasy zo strany predsedu súdnej rady, to ja netuším. Ja som to nikdy nerobila. Každý je tam sám za seba. Každý je zodpovedný za ten svoj hlas. Každý si musí vyhodnotiť, prečo komu dá hlas.

A to, že sa to niekomu nepáči vo verejnom priestore, to je jedna vec. Ale druhá vec je, ak to chce kritizovať, tak musí dať eh k tomu argumenty, prečo je to zlé a nie dojmy a odčierňovať členov súdnej rady a celú justíciu.

>> Dobre, ale tu boli eh konkrétne napríklad tvrdenia o tom, že máte blízko k vláde alebo že viacerí eh členovia súdnej rady majú blízko k vláde. Eh akým spôsobom to vlastne?

>> Ja neviem, akože ako sa to dá, pretože eh ja eh som nebola nikdy žiadnym politikom nikam zvolená. Mňa na rozdiel od pána Mazáka nezvolili poslanci do súdnej rady. Mňa zvolili dvakrát po sebe sudcovia.

>> Čiže na mňa nemala nikdy vplyv vláda, či budem členkou súdnej rady alebo budem predsedníčkou súdnej rady alebo kohokoľvek. Pokiaľ ide o to, že eh jeden – lebo tak ako je rozdelená spoločnosť, je rozdelená väčšina médií. Jedni sú modrí, druhí sú zelení.

A teraz, keď máme útoky na sudcov – čo nie je kritika súdnych rozhodnutí, ale útoky na osoby sudcov – tak pokiaľ eh sa vyhraníme voči politikovi z jedného spektra, tak jedna strana médií tlieska a druhá kritizuje a zas naopak.

Uhm.

>> Ale jediná objektívna vec je pozrieť sa na tie uznesenia, aké sme prijali. Ja si pravidelne píšem od roku eh od 15.6.2022, keď som ešte nebola eh predsedníčkou súdnej rady, tam je to poriadne. Ale napríklad voči komu sme sa vyhradili? Napríklad v novembri 2023 sme my navrhli – teda ja som bola jednou z navrhovateľov – eh ozvať sa voči vyjadreniam eh čerstvého ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Eh v rovnakom eh období to bolo aj minister Tomáš Taraba. Keď teda idem po tých vládnych politikov, tak ak som teda nejaká smerácka.

>> Eh 18.6.2025 opäť sme sa vyhranili voči vyjadreniu Matúša Šutaja Eštoka a facebookového statusu predsedu vlády. Október 2025 eh výroky ministra obrany eh máj 2026. Okrem množstva iných – hej, máme ich tu – tak tam bol napríklad Ľuboš Blaha, Róbert Fico. Takže a tu keď vidíte, tak tu mám postupne za celé obdobie a strieda sa to, či je to koaličný politik, opozičný politik, či je to novinár, či je to nejaký iný aktivista, či je to nejaká iná verejne činná osoba. Nerobíme rozdiely.

Ale ja rozumiem – >> je problém v tom, že ste momentálne v súdnom spore s poslankyňou Beátou Jurík?

>> Ešte nie som v súdnom spore s poslankyňou Beátou Jurík, ale budem v súdnom spore. >> Alebo tak. Ale to nemyslím si, že to >> avizovali ste to, že budete. O čo tam vlastne ide?

>> Áno. Eh ona – ona zvolala ja si že nepamätám kedy. Niekedy na jar, myslím tohto roku, tlačovú besedu.

>> 5. marca 2026.

>> No a to malo taký nejaký pompézny názov niečo.

>> Diabolský plán Fica.

>> Áno, ďakujem. Diabolský plán Fica ako znefunkčniť európsku prokuratúru. Tam sa vyjadrovala k mojej osobe ako k členke výberovej komisie na európskeho prokurátora. Úplné nezmysly. Nechcem sa k tomu bližšie vyjadrovať tým, že budem podávať na ňu žalobu.

A ja som o tom napísala na právnych listoch článok, kde som eh uviedla fakty, ako to bolo aj s tým výberovým konaním, že všetci členovia – piati členovia výberovej komisie – sme hlasovali rovnako. Čiže ja som nebola tá, ktorá nejako špeciálne mala tam nejaký hlas alebo mohla zvrátiť to výberové konanie a takéto veci.

Ale toto je dlhodobá záležitosť. Keď a viete, eh tie médiá niektoré – nechcem zovšeobecňovať – eh počítajú s tým, že každý má svojich čitateľov a navzájom – ako voľakedy sme si prečítali všetko, urobili sme si vlastný názor – také neexistuje. Každý má svoj, každý denník má svojich čitateľov a tí si neprečítajú eh to ďalej. Čiže oni dostávajú selektívne – ešte aj k tomu skreslené informácie v mnohých prípadoch – a nemajú potrebu si to konfrontovať s realitou.

No kto bude počúvať zasadnutia súdnej rady? Kto si prečíta prepis zasadnutí súdnej rady, ktorý je z každého zasadnutia pri každom bode? Kto si potom vypočuje zvukovú nahrávku? Lebo my to streamujeme, máme zvukové záznamy aj prepisy tých zasadnutí. No nikto. Jedni si prečítajú eh pochvalu na to, kedy sme teraz, na koho my sa vyhranili, a eh o mesiac je to zas naopak.

>> Uhm.

No a je toto cesta? No jediné, čo >> akože keď si to ani neprečíta občan, ale minimálne poslanec by mal eh si vychádzať z faktov, pretože keď hovoríte, že je to na streame, je to tam v zvuku, môže si to každý pozrieť, tak skôr než niečo poviem, tak si to pozriem.

>> Eh, tak asi to tak nerobia, viete, lebo eh okrem okrem toho, že teda Ján Mazák dneska – myslím, že to bolo čerstvo publikované – 188.

Áno, opäť eh píše. Lebo pán Mazák píše teraz v denníku len komentáre alebo ja neviem akú formu tam mám.

Uhm.

>> Eh opäť sa teda venuje tomu dovolaniu eh vo vzťahu k Dušanovi Kováčikovi >> a všeličo tam porozprával. Ale pokiaľ ide napríklad o súdnu radu, tak píše, že nedávno sa prejavila aj súdna rada, ktorá sa plne zastala výsledku dovolacieho konania. A akože ja vôbec nechápem – to som ho citovala z toho článku – že ako jeden bývalý sudca – hoci od roku 90 nie je sudca, ale bol sudca – nebol málo rokov eh predseda Ústavného súdu, poradca eh prezidenta, predtým poradca Ústavného súdu, generálny advokát – môže povedať, že súdna rada mala niečo urobiť s rozhodnutím Najvyššieho súdu v dovolacom konaní.

Súdna rada nie je súd. My nemôžeme zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov. Tým by sme porušili ústavu, ktorá hovorí o tom, čo môžeme a zákon o súdnej rade. Ja neviem, ako Ján Mazák fungoval v čase, keď viedol súdnu radu, či dával pokyny sudcom, ako majú rozhodovať. A keď rozhodli inak, ako sa jemu páčilo, zasiahol. Ja takéto informácie nemám. Ako kolektívny orgán sme to nerobili.

Ale je neprípustné, aby sme my čokoľvek iné povedali o akomkoľvek rozhodnutí súdu, iba to, že ho rešpektujeme.

Zároveň tam píše, že podivuhodným spôsobom sa tam vykreoval senát a menili sudcovia a verejnosť o tom nič netušila.

Ale verejnosť nemá dôvod čokoľvek tušiť o tom, keď sa menia sudcovia zákonným spôsobom. Veď to nie je jediný prípad.

Do spisu vidí obžalovaný, obhajca, prokurátor, poškodený. Oni môžu dať námietky, že ide nezákonné zloženie senátu, že majú námietky voči sudcovi z nejakých osobných dôvodov alebo sú tam objektívne skutočnosti alebo čokoľvek.

Prečo by mala verejnosť vedieť v každej jednej veci, kedy a ako nastupuje iný sudca? To je upravené v rozvrhu práce. Hovorí to zákon.

A evidentne ani obžalovaný, ani prokurátor, ani obhajca nemali dojem z toho, čo videli. Oni mali prístup do spisu, ako sa mení.

Presne tak. Rešpektovali tie rozhodnutia, na základe ktorých sa takýmto spôsobom vykreoval ten senát.

No dúfajme, že takýmto spôsobom sa nebude kreovať nová ústava a stavať druhá Slovenská republika raz až možno niekedy.

Ja vám ďakujem, že ste prišli takto uprostred leta.

Ďakujem. Ďakujem aj ja za pozvanie a dovidenia.

Majte sa. No mojou hosťkou dnes bola predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová. Ďakujeme za pozornosť.

Ak sa vám relácia páčila, píšte, komentujte. Zaujíma ma aj váš názor na tieto témy a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Dovidenia.

Dovidenia.