MAINSTREAMOVÝ DETOX

10:21

NEDĚLE 13.ZÁŘÍ13.ZÁŘÍ 2026

TERAZ TAKTO: “Karta sa obrátila, kajúcnici svedčia proti čurillovcom," hovorí advokát Ribár

Teraz Takto s AŽ

TERAZ TAKTO: “Karta sa obrátila, kajúcnici svedčia proti čurillovcom," hovorí advokát Ribár

Přepis videa

Zobrazit / skrýt přepis

A dnes, keď presne tie isté osoby vypovedajú o tom, že v tom čase na nich bol vyvíjaný nátlak a vypovedajú o tých podozreniach voči Čuvilovcom, tak dnes jednak zo strany obhajuby Čuvilovcov, ale zo strany určitého mediálneho spektra počúvame, veď to sú odsúdení kriminálnici, to sú mafiáni, to sú kriminálne závadové osoby, sú nedôveryhodní.

Takže vidíte ten paradox.

Keď to vyhovovalo pánom Čurilovcom a prokurátorom UŠP, tak vtedy boli tieto tie isté osoby absolútne dôveryhodné.

Ale keď vypovedajú niečo v neprospech, tak sa to mafiáni, kriminálnici, kriminálne závadové osoby nedôverujú a sme klamú.

Prajem dobrý deň.

Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou. Takzvaný čúrilovci v kauze Kajucník rozšírili obvinenia.

O tom, v akej fáze je táto de facto nekonečná kauza, budem hovoriť dnes s advokátom Martinom Rybárom.

Dobrý deň, vitajte.

>> Dobrý deň, ďakujem za pozvanie.

>> Pán doktor, ďakujem, že ste takto uprostred leta prišli. Ono aj teraz uprostred leta vlastne došlo k tomu vzneseniu nových obvinení štyrom osobám: policajtom Pavlovi Ďurkovi, Róbertovi Magulovi, Branislavovi Dunčkovi. Eh, ešte jeden tam chýba.

>> Ján Kaľavský.

>> Ján Kaľavský, áno. Ten už je právopla tne odsodený v inej veci. Čiže čo sa vlastne deje? Lebo tentokrát už nejde o politické kauzy. Tentokrát už nejde o nejaké eh osoby, ktoré boli exponované eh v spojitosti s politikou. Teraz ide o podsvetie a ide o takzvanú skupinu Takáčovcov.

>> Ak dovolíte. Toto konkrétne rozšírenie obvinenia sa naozaj týka údajnej skupiny Takáčovci a máme na Slovensku taký naratív, sa tak zaužíva hlavne zo strany niektorých médií, že práve títo páni vyšetrovatelia alebo operatívni pracovníci, ľudovo nazývaní Čurilovci, oni sa tak sami hrdia týmto názvom. Oni sú vlastne stíhaní preto, že stíhali korupciu a takzvané najvyššie miesta politiky a podobné.

Ja dlhodobý prezentujem, že tento naratív nie je správny. Ja sa téme čurilovcov venujem už viac ako šesť rokov a ja stále hovorím, že tie témy, ktorým sa ja venujem, sa netýkajú tých politických expolných prípadov. A tento naratív nie je pravdivý.

Existujú desiatky iných trestných konaní, ktoré s tou politikou a s tými exponovanými prípadmi nemajú nič spoločné, v ktorých existujú dôvodné podozrenia, že práve títo príslušníci NAKa sa mali dopúšťať manipulovania dokazovania, prípadne skrátne povedané inštruovania vypočúvaných osôb. Čiže diktovali vypočúvaným eh ľuďom, čo majú povedať, aby usvedčili niekoho iného alebo aby ten skutok nejakým spôsobom oni mohli vyšetrovať.

>> Dalo by sa tak povedať. Viete, skúsim možno taký teoretický úvod, ale on je veľmi dôležitý. Každý zákon v prvom tá nejakom paragrafe vystihuje jeho podstatu a trestný poriadok, ktorý je takou alfou omegou v trestnom konaní a pri vyšetrovaní, hovorí, že upravuje alebo postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, výnosy z trestnej činnosti odňaté, pričom sa musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb.

Čiže tu máme niečo, čomu sa hovorí, že majú byť trestné činy náležite zistené. Ibaže ukazuje sa, že práve títo spomínaný páni vyšetrovatelia operatívni pracovníci zaviedli do tohto vyšetrovania také rôzne skratky používaním takzvaných spolupracujúcich osôb. A ja to tak zjednoduším a vyzerá to tak, ako keby tie klasické metódy vyšetrovania išli niekde do úzadia a stačilo nám nejakú osobu istým spôsobom motivovať, pri potiaž mu ju zlomiť rôznymi metódami na spoluprácu.

A táto osoba de facto potvrdzovala vyšetrovacie nejaké konštrukty alebo nejaké vyšetrovacie verzie týchto vyšetrovateľov. Ja osobne som minulý týždeň vypovedal dva dni v tomto konaní Kajúcnik, pretože tam mám postavené svedka poškodeného. Ja som tam uvedú vetu, že ono to vyzerá tak, že vyšetrovacia verzia sa neprispôsobovala dôkazom, ale v rámci postupov týchto pánov sa dôkazy prispôsobovali vyšetrovacím verziám.

A o tom je veľmi stručne celé obvinenie v tej kauze Kajucník, kde ešte treba povedať divákovi, ktorý možno nie je zorientovaný, že jednou podstatnou časťou, ktorá sa vytýka týmto pánom, ale potom aj v rámci toho prvotného obvinenia Kajucník, boli obvinení aj prokurátor zrušeného úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek, kde sa používali takzvané technické spisy.

No a teraz v júli došlo k rozšíreniu jedného z obvinení, kedy podľa uznesenia o vznesení obvinenia pán vyšetrovateľ Ďurka mal zaslať do ústavu Nový väzby žiadosť, aby im uvoľnili jedného obvineného, ktorý bol za tie v väzbe a rozhodol sa spolupracovať. A teraz oficiálnym dôvodom mal byť výsluch v istom spise. Paradoxne je to ten technický spis.

Podľa výpovede Jána Kalavského sa však udialo asi to, že oni ho prevzali z tohto ústavu, kde mimochodom ako dôvod, prečo ho berú preč, uviedli rekonštrukciu. Mali ho odviezť do istej obce blízko Bratislavy, kde sa v roku 2012 malo udiať údajne podpálenie nejakého domu alebo nazveme to takto domu nejakej reštaurácie, kde mu bolo vlastne vysvetľované, čo sa malo udiať a bolo mu ukazované to miesto.

Preto, pretože podľa výpovede Jána Kalavského vlastne on vlastne ani nevedel, kde je, čo je, nepoznal tie miesta. Ale svedčil, že to vedel, že tam bol a popisoval.

>> Uhm.

>> To toto sa mal udiať dotyčný deň. Následne ho vrátili do výkonu väzby a o nejaký čas tento dotyčný človek napísal list, ktorý sa dá presne datovať do určitého obdobia, ktorý dorazil pánovi vyšetrovateľovi, v ktorom sa spomína, že s chalanmi bol už na mieste a potom takmer s odstupom plus mínus troch týždňov bol v tej veci vypočutý ako svedok.

Tam to je taký zvláštny paradox. Ten človek v tom svojom výsluchu popisuje to prostredie, ako vyzeralo. Tento výsluch sa mal realizovať v roku 2020, a on popisoval to dané miesto, ako vyzeralo v roku 2020, nie ako vyzeralo v roku 2012. Za ten čas, za tých osem rokov sa to dané miesto výrazne zmenilo.

Po skončení tohto výsluchu sa udialo to, že sa mala vykonať takzvaná previerka na mieste. To je jeden z úkonov trestného poriadku. Čiže to, čo hovoril, sa malo overiť na tom dotyčnom mieste. To sa stalo. Na základe tohto bolo iným osobám s odstupom pár dní vznesené obvinenie a boli ďalej stíhaní.

>> Uhm.

>> Iže dnes sa ukazuje podľa tej výpovede Jána Kalavského, že predmetom toho vytiahnutia toho človeka z väzby malo byť v podstate ho naučiť, čo má vypovedať, na aké osoby, pretože on si to nepamätal. A sú to také zvláštne paradoxy.

Tento dotyčný človek, spolupracujúcej osobe, ja to budem skrátene volať Kajucník, keď vypovedal, tak samozrejme poprel, že by na tom mieste vtedy bol a predmetom toho stretnutia bolo nejaké učenie.

>> Uhm.

>> K tomuto dňu vypracoval pán Dunčko nejaký úradný záznam, kde hovorí, že bol vyťažovaný k tejto veci. Iba že podľa časových údajov, ktoré sa dajú objektívne zistiť, on bol preč z väzby šesť a pol hodiny. A teraz sú tu ešte také zaujímavé momenty. Eh, ja som o tom urobil taký celkom ironický článok.

Si priznám, na ten humor neopustil ani po tých všetkých mojich skúsenostiach, kde som eh to tak nazval, že pánovi Ďurkovi by mohol zavedieť aj David Coperfield tým, že dokáže byť naraz na dvoch miestach, pretože tu začínajú byť aj také zvláštne pochybnosti o tom, ako ten výsluch dotyčného človeka prebehol a potom následne tá eh tá rekonštrukcia, pretože v každej zápisnici o tomto úkone je miesto a čas, kedy sa ten úkon konal.

Iba že zároveň v tom istom čase vykonával pán Ďurka úkon s nejakou inou osobou a osobu tak zaradil, že tou inou osobou som bol práve ja.

Čiže, aha.

Čiže ja viem teda posúdiť, či v danom čase eh pán Ďurka bol alebo nebol prítomný na tom mieste, kde som sa ja nachádzal.

A samozrejme aj o tom: ja som bol v tom čase taktiež vo výkone väzby, som bol eskortovaný v istom čase na ňu do Bratislavy, kde som strávil nejaký čas a existujú o tom taktiež úradné záznamy, eh, že som tam bol, ktoré som podpisoval aj ja a pán Ďurka.

Čiže toto tvorí podstatu tohto nového obvinenia s tým, že je tam predmetom viacero vecí.

Napríklad to, že sa tento človek mal učiť, čo má vypovedať, nemá vypovedať.

Ja vždy rád zdôrazním: vznesenie obvinenia nie rozhodnutie o vine.

Je to nejaké dôvodné podozrenie?

Je na vedcou orgánov činných v trestnom konaní, aby preverili toto konanie.

Ten chlap, ktorý sa to mal učiť, čo sa tam udialo, ako sa tam zrejme niečo podpálilo a podobne. On je momentálne v akom postavení?

Eh, v tomto konaní už vypovedá ako svedok.

On eh spolupracoval s pánmi Čovilovcami, uzatvoril dohodu o vine a treste.

Uhm.

Hrozil mu pôvodne trest 20 a viac rokov, ale on sa dohodol na treste osem rokov a odsedel si to.

Už bol teraz pred nedávnom prepustený z výkonu trestu na slobodu.

A to by som sa chcel venovať pre diváka možno takej zaujímavej veci, pretože tu platil taktiež, čo sa týchto spolupracujúcich osôb, taký zvláštny naratív: prečo by títo ľudia klamali? Veď usvedčujú aj samých seba.

A je to logické, veď prečo by som hovoril sám o seba?

Áno, iba ešte sa treba pozrieť niekedy na výsledok takýchto konaní. Pretože tento človek, samozrejme v porovnaní si trest, ktorý mu hrozil 20 rokov a výsledný trest osem rokov.

Ibaže samozrejme tento človek sa podľa vyšetrov mal dopustiť aj ďalšej inej závažnej trestnej činnosti, kde mu hrozilo trest 20, 25 rokov až doživotie.

A v tejto veci získal – ja to volám tak laicky povedané – faktickú beztrestnosť, čo znamená, že mu bolo mu podmienčne zastavené trestné stíhanie ako spolupracujúceho obvineného.

Takže je tu, položím si otázku: čo by sa stalo, keby teraz tento človek začal povedzme potvrdzovať toto?

No asi by sa mohlo stať, že by prišiel o ten svoj benefit, kde by mohol stratiť tú beztrestnosť.

Bolo by mu tak povediac obnovené.

Sa to ešte to, že keby on teraz povedal, že klamal som, tak eh všetko odznovu naspäť, toto sa zruší.

Tých osem odsedených rokov sa mu započíta niekde a ešte by išiel sedieť na ten zvyšok.

Hej.

A je tu ďalšia vec, ktorú ja som sa v minulosti venoval.

My sme tu mali ďalší taký naratív týkajúci sa pánov Čuvilovcov, ako oni posťahovali tých najväčších mafiónov z ulice.

Trošku eh to potom ďalej rozoberiem, ale ja som prezentoval v minulosti aj niekoľko článkov – som o tom napísal, že jeden zo spôsobov motivácie tých spolupracujúcich osôb bolo to, že za určitú trestnú činnosť, o ktorej mali vedomosť tieto orgány, myslím všeobecné policajti alebo prokurátori, tieto osoby jednoducho neboli stíhané.

A ono to má také dva body.

Dotyčná osoba, ktorá sa dopustila aj závažnej trestnej činnosti, sa vlastne tešila, že za nejakú trestnú činnosť nie je stíhaná, ale zároveň, budem veľmi slušný, tým pádom tieto orgány ju istým spôsobom takto držali za istú časť tela.

A v prípade, ak by táto osoba chcela usvedčovať alebo by chcela meniť výpoveď alebo by chcela hovoriť o niečom nepohodlnom, tak by mala zjavne problém.

A viete, eh je tu jeden taký obrovský paradox, ktorý chcem, taký taký možno druhý bod, ktorý chcem, aby si ten divák zapamätal.

Ten prvý bol, že je naozaj nezmysel tvrdiť, že Čurilovci a spol sú stíhaní len preto, že stíhali tie politicky exponované kauzy.

Toto je nezmysel.

Existujú naozaj desiatky konaní, ktoré nemajú s politikou nič spoločné, v ktorých existujú tie podozrenia, o ktorých som hovoril.

To znamená z manipulácie, dokazovanie, inštruovanie vypočúvaných osôb.

A je tu taký druhý paradox.

V tom čase spolupracujúce osoby, ktoré spolupracovali s pánmi vyšetrovateľmi a ich operatívnymi pracovníkmi, ja ich tak, na tú slovo kajúce, niekde je také krásne.

V tom čase boli dôveryhodní.

Častokrát za nich priamo aj Čurilovci písali na súdy rôzne podania, ako sú to ich korunní svedkovia, ako sú govyhodní, ako pomáhajú objasňovať závažnú trestnú činnosť.

Vtedy sa im veril.

Na základe výpovedí týchto konkrétnych osôb boli vznesené obvinenia iným osobám.

Tie osoby boli brané do väzby a niektorí boli aj odsúdení.

A dnes, keď presne tie isté osoby vypovedajú o tom, že v tom čase na nich bol vyvíjaný nátlak a vypovedajú o tých podozreniach voči Čurilovcom, tak dnes jednak zo strany obhajuby Čuvilovcov, ale zo strany určitého mediálneho spektra počúvame: veď to sú odsúdení kriminálnici, to sú mafiáni, to sú kriminálne zavadené osoby, sú nedôveryhodní.

Takže vidíte ten paradox.

Keď to vyhovovalo pánom Čurilovcom a prokurátorom UŠP, tak vtedy boli tieto tie isté osoby absolútne dôveryhodné.

Ale keď vypovedajú niečo ich nášho rozpravy, tak to mafiáni, kriminálnici, kriminálne zavadené osoby nedôveryhodne a sú klamú.

No dobre, ale teraz keď sa na to celé pozeráme, máme rok 2026.

Toto celé sa začalo stíhať niekedy 2000... 21, čiže to je päť rokov.

Postupne tu pribúdajú nejaké nové obvinenia.

Ja som si sledovala aj tie reakcie na vašom profile a boli tam ľudia, ktorí hovorili, že to už je proste komédia, že to nikam nevedie, že je toto celé absurdné.

Ako ako... už sa v tom s prepáčením nikto nevyzná, poriadk nevyzná.

Áno.

Musím byť objektívny.

Viaceré tie obvinenia, niektoré boli zrušené, niektoré boli proste jednoducho boli zrušené postupom cez paragraf 363, respektíve aj cez klasickú sťažnosť.

Tu len zase ďalší paradox.

Počúvali sme tu roky, že 363 to je zlý nástroj, to je to je zlé a tak ďalej, a potom sa ich sa tohto postupu dožadovali tí, ktorí najviac kričali proti nemu.

Máte pravdu.

Je tu takisto v spoločnosti naratív, ako súdy odmietajú tieto obvinenia a podobné.

Súd nemôže odmietnúť obvinenie.

Súd hlavne pri rozhodovanie vo väzbe sa môže vyjadriť o dôvodnosti nedôvodnosti stíhania, čo však nemá dopad na to samotné prípravné konanie. Súd vo väzbe.

Bol tu však prípad, kedy bola podaná práve za to prvotné obvinenie v roku 21 na Čovilovcov podaná obžaloba.

Opäť to bolo mediálne známe.

Sudca Hajduk odmietol túto obžalobu.

Bol okolo toho celkom pekný cirkus.

Robili sme k tomu rozhovor s doktorom Bezákom, napríklad.

Ale je tu jeden veľmi dôležitý detail.

V rámci toho rozhodovania o odmietnutí obžaloby sudca Hajduk priamo v tom rozhodnutí uviedol, že z toho spisového materiálu sa mu javí na základe preštudovania toho spisu, že dotyčné osoby naplnili skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Momentálne daná vec je na krajskom súde a to je zase taký zvláštny fenomén, kedy obhajca Čurilovcov pán Kubina už teraz niečo sa nechal počuť vo verejnom mediálnom priestore, ako bude v dohľadnej dobe rozhodnuté.

Takže nechajme sa prekvapiť.

Keď sme pri tom, že je to nekonečný príbeh, istým spôsobom máte pravdu, pretože to obvinenie v Kajovcovi bolo vznesené v marci tohto roku.

A ja to poviem zase veľmi diplomaticky. Ak by niekto chcel hádzať polená vyšetrovateľom, ktorí objasňovali túto trestnú činnosť spod nohy, tak by to nevyzeralo inak.

Napríklad dnes som sa dozvedel, že oni dávali žiadosť prokurátorovi, aby ten požiadal súd o príkaz, aby mohli preskúmať obsah mobilných telefónov zaistených osôb, a že to bolo odmietnuté. Nepoznám ešte dôvody tohto rozhodnutia.

Ale udala sa napríklad taká vec, že spočiatku bol pán advokát Kubina vylúčený z obrany, pretože títo vyšetrovatelia dôvodili, že by mal byť vypočutý v tom konaní ako svedok.

Svou okolností o tom tiež niečo viem, pretože sa týkalo aj mojej osoby, kde pán Kubina mal zastupovať nejaké osoby.

Pán prokurátor bol toho názoru, že nemal byť pán Kubina vylúčený z obrany a prikázal zopakovať všetky výsluchy, ktoré boli vykonané od vznesenia obvinenia do určitého momentu.

Spomenul som, že minulý týždeň som dvakrát, teda dva dni vypovedal v tom konaní. Viete, aký to bol paradox, že v podstate nikto z obhajov by tam neprišiel? Čiže vlastne sa opakujú úkony. Oni sa dožadovali toho, aby tam mohli mať obhájcov.

A tu je to slovo – použijem opakovane – paradox, pretože pán Čuvel sa vzdali práva na povinnú obranu, že sa budú hájiť sami, a tam nikto neprišiel. Čiže naozaj vyzerá to na nekonečný príbeh.

Čiže táto praktika, ktorú teraz popisujete – to je naťahovanie času, odkladanie, odsúvanie to niekam? A plus ešte ste povedali, že niekto ako keby hádzal pole pod nohy a ukazujete prstom na prokuratúru.

Viete čo som toho názoru? Je to pre mňa také naozaj až úsmevné, pretože pri mojom zadržaní aj mne bolo – ja som dobrovoľne vydal môj mobilný telefón, taktiež som vydal prístupové kódy – a naozaj som mal problém, teda nech sa kľudne extrahuje nejaká komunikácia z toho telefónu, pretože tá by preukazovala moju nevinu. Ibaže som poukazoval na to, že ako advokát som viazaný advokátskou mlčanlivosťou a mám tam komunikáciu a nejaké listiny, dokumenty mojich iných klientov.

A paradoxne pán prokurátor Šúrek, o ktorom hlavne v mobile teraz hovoríme a ktorý brojí proti tomu, aby sa do neho vstúpilo, mi napísal niečo také. Lebo ja som žiadal, teda nech sa extrahuje komunikácia s tým konkrétnym človekom podľa nejakých kľúčových slov. Tá technika je na vysokej úrovni.

Tak mi bolo vlastne odpovedané: ale moment, moment, moment. Veď sa musí preskúmať tá komunikácia v nejakom celom rozsahu a potom sa z toho vyberie, čo sa dotýka tej domnelej trestnej činnosti.

Zrazu tu máme niečo iné. Čiže vo vašom mobile sa pohrabali a tu v iných mobiloch sa hrabať nikto nechce.

Zaznel taký zaujímavý argument, že tá trestná činnosť sa mala páchať niekedy roku 2021, že tie mobily niektoré mali výrobu rok 24, 25.

Ibaže dnes mobily majú takú krásnu vlastnosť, že vám kopírujú, stiahnú si kompletne celý obsah.

Čiže nebudem to komentovať, uvidíme, čo sa udeje ďalej. Ale hovorím, ak to je môj osobný názor – ja som v tom konaní svedok poškodený, čiže niekedy sa nemusím tak striktne držať tej našej etiky advokáta. Ak by niekto chcel týmto vyšetrovateľom a tomu tímu hádzať pole pod nohy, nevyzeralo by to inak. Je to môj názor. Stojím si za ním.

Môžete z toho mať problémy, lebo teraz ste vyslovene obvinili prokuratúru z toho, že brzdí priechod spravodlivosti.

Nie, ja som povedal, že ak by tak, tak by to nevyzeralo inak. Je to môj názor. Je to môj odborný úsudok, pretože som vysvetlil prečo.

Čo bude nasledovať ďalej? Lebo toto je taká motanica a je to tak natiahnuté. A viete čo – vyzerá to ako keby to naschvál takýmto spôsobom celé prebiehalo, aby už v jednom momente nikto nevedel naisto povedať, ako to celé vlastne je, ako to má byť, čo sa tam má udiať.

Áno, je to pravda. Tu treba povedať, že v podstate mal to nejaký dozorový prokurátor pán Žiňuch z Trnavy, ktorý zrovna po tom rozhodovaní o tej väzbe v poslednom prípade pri vznesení obžaloby, bol odobratý prípad a bolo to posunuté do Banskej Bystrice, kde to má pán prokurátor Považan.

Viete to časové hľadisko? Tie spisy sú extrémne rozsiahle. Panici mali takú krásnu vlastne jednu metódu, že oni zlučovali konania dokopy. Napríklad v tom mojom prípade v istom momente nás tam bolo viac ako päťdesiat a potom sa tak zvláštne vylučovali tie prípady na jednotlivé konania.

Čiže malo to nejaký kľúč, podľa ktorého sa to potom vylučovalo. Išlo o to, že kto ako začal spolupracovať alebo čo sa potrebovalo dostať mimo, pretože aby ste pochopili – ak to bolo v jednom konaní, ja som mal právo nazerať do spisu, tak som videl všetko, čo sa týka ostatných. A v momente, keď svedok, teda už v tom prípade, ak bol vylúčený z toho konania, sa stal svedkom, ja už som nemal právo nahliadať do toho spisu.

No a teraz vlastne takých konaní sú desiatky. A teraz niekto, aby si to celé dal dokopy, urobil by v tom prehľad.

Toto nerozpletia ani sv. Ja by som možno – keď sme sa bavili o tom kajúcnikoch, bavili sme sa o nejakom inštruovaní – ja by som rád povedal. My sme sa už nejakú dobu nestretli pri rozhovore.

Pätnásteho apríla tohto roku padol zatiaľ nepravoplatný oslobodzúci rozsudok v mojej druhej kauze.

A toho dňa vypovedal na súde istý Adam Štefunko. Ja som tu spomínal, že tu boli istej doby spolupracovníci, osoby kajúcníci, ktorí keď to vyhovovalo pánom Čurilovcom a prokurátorom UŠP, tak boli veľmi dôveryhodní.

Adam Štefunko v istom období mal povesť naozaj takého univerzálneho svedka a ten vypovedal asi všade. Bol to mladý chlapec, ktorý dostal za trestnú činnosť dvadsať dva rokov. Mal byť činný pre alebo takto mal byť členom zločineckej skupiny Piťovci.

A tu je napríklad taký paradox. Je to človek, ktorý v tom čase nechcel spolupracovať a dostal de facto najvyšší trest. On dostal vyšší trest ako tí, ktorí ho mali riadiť a ako osoby, ktoré sa mali dopustiť vráždmi.

On žiadal o obnovu konania a bolo mu povedané, ja pár vecí plus mínus cutujem, že ak bude teda istým spôsobom pôjsť po ruke, tak potom môže docieliť tú svoju obnovu konania, zníženie trestu a potom nejaké podminečné prepustenie.

No a prišiel tento svedok Štefunko, ktorého som ja predtým raz videl v živote na pojednávaní v tej kmeňovej veci Takáčovci na súde, kde som naozaj zase budem expresívne žyval, čo ten človek vlastne ku mne vypovedá.

Označoval za takáčovského advokáta podobne a vedel, ako to funguje a podobne. Nemohol ma vidieť, nepoznal ma. Ja som v živote oň nevedel.

Okrem toho už bol dlhoročne vo výkone trestu.

A teraz ma prepustili. A teraz jeden taký detail ešte ja dám takú vsuvu.

Zo mediálneho spektra, respektíve z obrany, čo ľuďom zas nepadol taký fakt, že my sme si všetci na to pospomínali zrazu teraz a spájajú to s tými exponovanými politickými kauzami. Že to nie je pravda.

Ja som trestné oznámenie pre podozrenie z tej manipulácie a inštruovania tých vypočúvaných osôb podal v júni 2021. Mnohé osoby, ktoré sú dnes aj v procesnom postavení poškodených v tomto konaní Kajucník, tak urobili tiež v roku 21.

Poď už priamo na súde na hlavnom pojednávaní voči Takáčovci uvádzali tie veci, ktoré konzistentne od tej doby vypovedajú dodnes.

Prvý môj článok o možných podozreniach z nejakej manipulácie, dokazovania alebo vyštvurovania tých osôb som predsa napísal v januári 21 ešte z väzby. Odsedy konzistentne tvrdím to isté.

Aj tento narativ, ktorý je tak podsúvaný, že zrazu sa tu objavili tí zlí mafiáni, ktorí pomáhajú súčasnej koalícii. To je nezmysel. To je blbosť.

Ale vráťme sa k tomuto Adamovi Štefunkovi.

Vypovedal v tom mojom konaní ešte niekedy v roku 21. Zase sme ho tam mali a zase tam hovoril o nejakej mojej spojitosti s tou údajnou zločineckou skupinou.

Proste tá jeho výpoveď vám priťažila?

Ani nie, lebo on vlastne ku samotnému skutku nemal nič, ale mal nejaké to moje spojenie na tú skupinu.

Čo je paradox, lebo sú tu také dva momenty.

Ak dám dokopy všetky moje kauzy alebo moje prípady za mojej profesionálnej kariéry, tak zastupovanie tých osôb radených tej údajnej zločinnej skupine Takáčovci to sú 2 až 3 percenta tých mojich klientov. A ja som v rámci výkonu praxe zastupoval aj osoby radené k iným zločineckým skupinám. To je moja práca jednoducho.

Ale tento pán Štefunko prišiel na hlavné pojednávanie. Bolo to pre mňa veľmi ťažké aj dnes, keď robíme tento rozhovor.

On vlastne povedal, že napriek tomu, že on ma nepoznal, vypovedal tieto veci nepravdivo, pretože príslušníci NAK ho vyslovene požiadali a vypovedal týmto žeraným spôsobom. Prislúbili mu za to tú obnovu konania.

Hej.

A svedok Štefunko vypovedal aj o tom, že hoci ma nikdy nevidel, nepoznal a nevedel o mne vôbec nič, ani nič nevedel o tom skutku, pre ktorý som bol obvinený, bol príslušník ma napríklad požiadaný a bol ma vypovedať.

Mal vypovedať, že som takáčovský advokát, hoci im znova uvádzal, že v tom čase toho skutku bol v Anglicku a nevie o mne o skutku vôbec nič.

Bolo mu podľa jeho slov povedané, že ak toto bude na mňa vypovedať, pomôže mu to v jeho trestnej veci, kde žiadal obnovu konania.

Takže čo z toho nám vyplýva?

To je to jedna celá motanica vzťahov, výpovedí, klamstiev. Ani pes sa v tom nevyzná.

Priznám sa, tam padli ďalšie šokujúce veci, ktoré sa snažím brať tak, ako prichádzajú v živote. Ale niekedy myslím, že už som celkom otvorý po tom všetkom, čo som zažil. Ale tento svedok hovoril...

Ja reprodukujem to, čo zaznelo na hlavnom pojednávaní, čo mám zápis.

A tento svedok uviedol, že keď bol raz niekde eskortovaný k nejakému výsluchu, tak podľa jeho výpovede si mal Ján Čuriel a Pavol Ďurka zavolať do kancelárie operatívcov Dunčka, Magulu a ďalších.

V jeho prítomnosti mal Ďurka povedať, že majú ísť rýchlo do Banskej Bystrice, nech idú za sudcom. Sú tam aj konkrétne mená, lebo rybár – teda ja som si dal žiadosť o prepustenie z väzby – majú tam odniesť spis a majú týmto sudcom odkázať, keď tam išli s tým spisom, aby ma v žiadnom prípade neprepúšťali z väzby, pretože ma potrebujú psychicky zlomiť a držať vo väzbe.

Toto on vypovedal. Ten Štefunk.

Áno, samozrejme.

A ešte zásadná otázka. A neklamal? Eh, pani redaktorka, ja reprodukujem to, čo ten človek...

Ja som vyšetrovateľka.

Prepáčte, pani redaktorka. Ale v pohode. Ja viem, ste v tom tak už roky ponorení.

Pani redaktorka, reprodukujem to, čo tento človek pod prísahou svedka o tom, že nesmie klamať a nie nikoho krivo obviniť, vypovedal na súde.

Zároveň, je to taká zvláštna ďalšia taká krásna črta pánov Čurilovcov. Eh sa tak veľmi zabávajú na smrti a samovraždach iných osôb.

Malo tam padnúť niečo v tom smere, že keď už teda nezačnem spolupracovať, tak nech tá väzba poslúži na to, aby som sa v nej obesil.

A k tomu vypovedal tiež mimochodom Ján Kalavský v tom konaní, kde z tej ich debaty malo vyplynúť, že keď už nič, tak nech ten rybár v tej väzbe skape.

A teraz si predstavte, že vy tam sedíte a počúvate a čudujete sa, lebo ja hovorím, že toto moje obvinenie v tom druhom prípade je úplne absurdné. Ťahá sa to už viac ako päť rokov a teraz počujete tieto slová.

Hej? Na jednej strane je to možno nejaké zadosťučinenie, ale potom sa počúva to dobre.

Dobre.

Mám záverečnú otázku, lebo toto by sme mohli rozoberať doširoka a myslím si, že ešte sa k tomu dostaneme v budúcnosti.

Toto tu celé máte nejaké očakávania, že toto skončí v dohľadnej dobe tak, aby ľudia konečne pochopili, či teda tí Čurilovci sú alebo nie sú vinní, alebo proste z toho, čo sa im kladie za vinu, či sa dopustili toho alebo nedopustili, či manipulovali, zneužívali právomoci a tak ďalej. Či stačí už len samotný fakt, že sa o tom hovorí a že sa o tom vie?

Sedím tu dnes aj preto, pretože ja tvrdím, že treba o tom hovoriť a treba divákom a všeobecne do spoločnosti priniesť aj iné naratívy, ako je predstierané a podsúvané ich obajobou, respektíve istou časťou médií, ktorá podľa mňa absolútne neinformuje objektívne o tejto veci.

A teraz viete, sú tu dva pohľady.

Pred chvíľočkou som povedal, že trošku upustím od tej etiky advokáta, ale stále, keďže som advokát a tiež ako občan, uznávam princíp prezumpcie nevinnosti. To znamená, aj na nich sa sťahuje to, že pokiaľ nie sú právoplatne odsúdení súdom, hľadíme na nich ako nevinných.

Teraz je tu taká veľká časť spoločnosti, ktorá im proste verí. Máme také slovo – veríme.

Ale teraz dajme tu rybára, ktorý niekde sedel. Ja som sedel v miestnosti s nimi. Ja viem, čo sa tam udialo. Čiže mňa nemusí nikto presviedčať, čo sa stalo, či je v nejakom obvinení. Ja priamo na vlastnej koži takto z očí do očí som sedel s týmito pánmi a viem, čo tam zaznelo.

A ako advokát viem vyhodnotiť, či to napĺňa atribúty nejakého trestného činu a napĺňa skutkovú podstatu nejakých trestných činov.

Čiže ja poviem a znova to zopakujem, áno, sme v štádiu obvinenia, ale tie obvinenia a podozrenia sú dôvodné a nechajme orgány činné v trestnom konaní, aby to vyšetrili.

>> Ďakujem veľmi pekne, že ste prišli.

Dovidenia.

>> Ďakujem za pozvanie.

>> No a mojím hosťom bol dnes advokát Martin Rybár.

Ďakujeme za pozornosť a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Dovidenia.

>> Dovidenia.