Generál Viktorín: Poľsko a Pobaltie v centre pozornosti.USA zvažujú nebezpečný  scenár | TVOTV

Hosťom televízie OTV je generál vo výslužbe pán Jozef Viktorín, expert na vojenskú legislatívu a vojenskú diplomaciu a člen predsedníctva hnutia Republika.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

Nech sa páči.

Pán generál, ruský veľvyslanec pre osobitné poverenie Andrej Belousov 30. augusta uviedol, že americkí vojenskí stratégovia uvažujú o použití jadrových zbraní v Európe. Moskva to spája aj s americkým tlakom na rokovania o ruských nestrategických jadrových zbraniach. Ako vy komentujete toto Belousovovo varovanie?

Ono svojím spôsobom tu išlo len o také naznačenie, ako sa vyvíja tá vojenská stratégia medzi západnými krajinami a vrátane Spojených štátov, respektíve hlavne Spojených štátov.

Samozrejme, všetci vedia, že ten priestor na konflikty, ktoré dneska vidíme okolo seba, či už na Ukrajine, medzi Spojenými štátmi a Iránom, vidíme, čo sa deje medzi Izraelom a Palestínou a Libanonom a z časti už aj s Sýriou, kde je záujem zatiahnuť Sýriu do nejakého vojenského konfliktu v krátkej budúcnosti.

V tej vojenskej stratégii sa objavilo to, že Spojené štáty nechcú, aby ich územie nejakým spôsobom bolo atakované v prípade nejakého väčšieho konfliktu a toto sa snažia oddialiť takýmito návrhmi, aby bolo zasiahnuté, respektíve keď bude niečo prebiehať, aby to prebiehalo na inom kontinente. V tomto prípade je primárne predurčená na takýto možný konflikt Európa.

Ono svojím spôsobom to nie je nič nové. To vždy v podstate tak bolo robené zo strany Spojených štátov. Je to súčasťou vojenskej stratégie dlhodobo oddialiť všetky možné konflikty, respektíve možné útoky na Spojené štáty tak, aby sa preniesol ten konflikt niekde inde.

Čo sa týka jadrových zbraní, je to veľmi dôležitá záležitosť sa o tom rozprávať. Vieme, že vo februári vypršala dohoda, ktorá ohraničovala počet jadrových zbraní, rakiet do letu, ktoré boli schopné, ktoré mali jadrové hlavice a tak ďalej, a Spojené štáty sa už nechceli k nej vrátiť. Čiže začali, nazval by som to zase nejaké preteky, hoci to slovo nemám rád v tom, že kto koľko a akým spôsobom týchto zbraní vyrobí, kto koľko a kedy a komu sa bude vyhrážať týmito zbraňami a tak ďalej a mohli by sme v tomto smere pokračovať.

Washington v tomto roku preveruje svoju vojenskú pozíciu v Európe. Pentagon pripravuje viacero možností budúceho rozmiestnenia amerických síl a rozhodnutie sa očakáva do decembra. V podstate Pete Hegseth, minister obrany, by mal do 6. novembra mať pripravených najmenej štyri varianty možností a konečné rozhodnutie by malo byť do decembra.

Môže byť podľa vášho názoru práve prehodnocovanie americkej vojenskej prítomnosti v Európe dôvodom, prečo sa teraz tak intenzívne diskutuje aj o jadrovom odstrašení?

Samozrejme, áno. Vidíme, že Spojené štáty robia už preventívne kroky a sťahujú svojich vojakov, respektíve majú záujem stiahnuť svojich vojakov z Európy, či už je to z Nemecka, Holandska, Belgicka, z časti z Talianska. A vidíme, že ten záujem je aj v súvislosti, keď sa bavíme o jadrovom potenciále poslední východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Čiže by sme boli, dá sa povedať, na prvej línii, v prvej línii východné krajiny a východné štáty v súvislosti s nejakým možným preventívnym taktickojadrovým útokom, ktorý by nastal medzi stretom medzi západom a východom, respektíve medzi západom a Ruskou federáciou.

To, že sťahujú svojich vojakov, je tiež záležitosť, že chcú ochrániť svoju vlastnú živú silu a poskytujú a chcú poskytnúť niektorým štátom službu z pohľadu umiestnenia tohto jadrového potenciálu. To asi nerobme ilúzie.

Vieme, že jadrové zbrane sú Spojené štáty, lebo tento potenciál vieme, že je v Holandsku, vieme, že je v Nemecku, vieme, že je v Belgicku, vieme, že je v Taliansku. To sú verejne dostupné informácie, o ktorých vieme rozprávať, a oni samozrejme tento štít chcú posunúť aj ďalej. A ja by som tu upozornil na jednu veľmi zvláštnu veľkú zvláštnosť v tomto prípade, samozrejme ešte v Turecku, to som zabudol povedať. Jednu zvláštnosť, keď neviem, či ste aj vy zaregistrovali, respektíve naši diváci poslucháči, Poľsko zo začiatku tvrdo chcelo, aby tento jadrový potenciál, jadrové zbrane sa nachádzali aj na jeho území.

Avšak dneska zmenila súčasná Tuskova vláda a aj v podstate pod vedením prezidenta zmenili rétoriku a povedali, že chcú patriť pod jadrový dážnik, ale jadrové zbrane na svojom území nechcú. Je to také, by som povedal, filigránske rozhodnutie, ktoré reaguje aj na tú verejnú mienku, vnútornú verejnú mienku, ktorá v poľskej spoločnosti dneska je.

Ono toto bolo pozitívne vnímané, dá sa povedať, z Ruskej federácie, lebo tam to bolo vnímané, že ok, jadrový dážnik poskytuje Francúzsko, Veľká Británia, a Poľsko by chcelo byť zapojené do tohto systému, samozrejme.

Presne ako ste povedali, poľský štátny tajomník na ministerstvo obrany Pavel Zalevský 27. augusta povedal, že Varšava nechce americké jadrové hlavice na svojom území. Zároveň však chce väčšiu účasť na jadrovom odstrašení NATO. Moja otázka na vás, ako môže byť Poľsko výraznejšie zapojené do jadrového odstrašenia NATO, ak spomína, že tie jadrové hlavice nechce mať.

A ešte taká zaujímavosť – po vyjadrení vlády, že nechce jadrové hlavice, sa ozvala údajne kancelária prezidenta a kritizovala tento postoj. Takže v Poľsku sa otvoril aj taký vnútropolitický spor. Ako ďaleko môže táto krajina v jadrovej politike zájsť?

Samozrejme, samozrejme ste to dobre pomenovali. Ja si pamätám ešte v roku 2003, že to boli veľké rozhovory medzi vtedajšou poľskou garnitúrou politickou a Spojenými štátmi o umiestnení jadrového arsenálu na poľskom území. Viem, že tie diskusie boli vtedy veľmi intenzívne. Potom z nich vzišlo, aj vzhľadom k tomu, že nebola politická vôľa v Európe a aj Američania usúdili, že v podstate to by bola také prekročenie čiary v súvislosti s vtedajšími vzťahmi, ktoré Spojené štáty s Ruskou federáciou mali.

Tu treba vnímať aj tie posuny, ktoré respektíve akým spôsobom prebiehajú tie vzťahy vo svete dneska, čo sa týka jadrových zbraní.

Zoberte si tu ten samotný konflikt v Iráne, ktorý bol medzi Iránom a Spojenými štátmi. A v podstate základom toho konfliktu bolo, že nie je možné dovoliť Iránu mať jadrové zbrane. Ale dneska sa tá situácia, aj v súvislosti už so spomínanou dohodou z februára, ktorá nebola predĺžená, dostala do takého stavu, že jadrový, respektíve dodanie rakiet s jadrovými hlavicami môžu Iránu dodať či už Čína alebo Rusko bez ohľadu na to, aby sa Irán nejakým spôsobom podieľal na výrobe a obohacovaní uranu a vývoji jadrovej zbrane.

Samozrejme so svojím personálom, so svojou kontrolou a so svojimi rozhodovacími procesmi v prípade ich použitia.

Čiže tu sa dostávame do takého balansu, lebo keď si zoberieme, že Ruská federácia môže Iranu dodať okolo 100 rakiet, ako sa spomína v rôznych diskusiách aj na oficiálnych a neoficiálnych pôdach, tak sa dostáva na úroveň, kde sa vyrovná v súvislosti s týmto potenciálom Izraelu.

Čiže dochádza k takému nejakému, by som povedal, zo strany Izraelu nechcenému vyrovnaniu pomeru síl a vojenských kapacít, ktoré Irán by dostal v súvislosti s Izraelom.

A toto treba vnímať aj z tohto pohľadu v rámci západnej Európy, lebo bez toho, a ak som spomínal, že tie jadrové zbrane, ktoré sa nachádzajú v Belgicku, v Holandsku, v Taliansku, v Turecku a tak ďalej, samozrejme sú pod kontrolou amerických špecalistov a expertov z tohto pohľadu.

To znamená, že oni budú rozhodovať aj o ich konečnom využití, respektíve použití.

Toto je veľmi dôležité vnímať aj z pohľadu tých konfliktov a tej stratégie, ktorá je dneska naslovená. Vidíme, že Ruská federácia povedala, že Iranu môže dodať zbrane. Vidíme, že je aj debata, že v prípade vývoja, ktorý je dneska negatívny pre Ukrajinu, by sa mohlo udiať aj v súvislosti s Ukrajinou a dodaním jadrovej zbrane Ukrajine zo strany niektorých západných štátov. Nehovorím o Spojených štátoch, ale niektorých západných štátoch.

Debata sa v Poľsku netýka iba samotného umiestnenia týchto jadrových hlavíc, o ktorých sme sa pred chvíľou rozprávali. Hovorí sa aj o zapojení spojencov do programu týkajúceho sa lietadiel schopných niesť aj konvenčné, aj jadrové zbrane. Hovorí sa teda, či by sa Poľsko malo zapojiť do tohto programu, respektíve do tejto jadrovej misie aliancie NATO. Aké sú vaše informácie? Aký je v podstate váš názor na takéto zapojenie sa Poľska?

Myslím si, že aj z hľadiska potenciálu, ktorý majú Spojené štáty rozmiestnený v pozemných silách, v námorných silách, hlavne na ponorkách, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice, a samozrejme určitého typu lietadiel, ktoré môžu nosiť konvenčné raketové strely, ale zároveň môžu aj niesť jadrové rakety.

Z tohto pohľadu Poľsko z hľadiska štruktúry svojich ozbrojených síl spĺňa a kopíruje tento stav zloženia, ktorý sa nachádza v mnohých západných štátoch.

Akým spôsobom bude Poľsko vstupovať do tohto? Myslím si, že to je skoro ešte povedať a neviem to ani nejakým spôsobom prejudikovať, ale v každom prípade tá diskusia v Poľsku bude veľmi silná a môže mať veľmi silný dopad na vnútropolitickú scénu.

Podľa posledných diskusií a zverejnených rôznych agentúrnych informácií o tom, či je poľská verejnosť pripravená, či poľská verejnosť chce a tak ďalej, sa ukazuje, že poľská verejnosť nie je náchylná k tomu, aby Poľsko bolo výrazne aktívne a spôsobilo ohrozenie pre vlastné obyvateľstvo v tejto otázke a v tejto oblasti.

No nielen v Poľsku sa o tom budlivo diskutuje. Fínsky parlament 17. júna tohto roku zrušil dlhodobý zákaz jadrových zbraní na ich území. Nová úprava umožňuje za určitých podmienok dovoz, tranzit, prepravu, ale aj údržbu jadrových zbraní v súvislosti s ochranou Fínska alebo kolektívnou obranou aliancie NATO.

Je zrušenie jadrových zbraní v tejto krajine začiatkom úplne novej éry v Európe? Zaujímavé je aj to, že aj v Litve v júli začala politická diskusia o zrušení ústavného zákazu jadrových zbraní a zahraničných vojenských základní.

Ako komentujete, že sa aj tá bezpečnostná politika baltických krajín výrazne mení a výrazne naberá smer agresie?

To by som chcel povedať jednu poznámku na úvod. Každý štát zodpovedá svojím spôsobom za to, ako sa bude formovať jeho vnútorná a zahraničná politika a do akej miery bude chcieť posilniť svoju bezpečnosť.

Len na druhej strane aj tieto zmeny, hlavne čo sa týka Pobalských štátov a Fínska, ako ste spomínali, musia súvisieť s tými pomyselnými červenými čiarami, ktoré platia.

Zrušenie vo Fínsku, hlavne zoberiem to ako príklad, vyvolalo minimálne zdvihnutie obočia v Ruskej Federácii a samozrejme tá reakcia, že budeme na to reagovať adekvátnym spôsobom. Za tým si vieme predstaviť všetko možné, akým spôsobom Ruská federácia na to reagovať bude. Je to bezprostredné ohrozenie, je to na hranici, čiže porušenie týchto červených čias z tohto pohľadu bude samozrejme vyvolať reakciu Ruskej federácie. A to je také, by som povedal, napínanie svalov tam, kde nie je potrebné.

A tu by som dal do súvislosti aj tú návštevu šéfa CIA v Ruskej federácii, kde s veľkou pravdepodobnosťou aj takéto záležitosti boli prerokované, respektíve diskutované. Aj keď závery nevieme a obsah je svojím spôsobom utajený a postupne sa bude dostávať niektoré čriepky von, si môžeme povedať, že išlo tam aj o túto debatu a diskusiu a vyjasňovanie si záverov, ktoré ruská strana jasne pomenovala a Spojené štáty s veľkou pravdepodobnosťou sa tým budú musieť zaoberať.

Aby ten jadrový potenciál sa vrátim k vašej otázke, v Pobalských štátoch a možno v tých severských sa neobjavoval v takom rozsahu, ako by niektoré vlády, hlavne pobalských štátov, v Litve, akoby chceli, reálne chceli.

Šéf CIA údajne mal vystrihať Rusko pred útokmi na členské krajiny aliancie.

Na to moja záverečná otázka na vás, ak dovolíte. Čo Slovensko? Slovenská republika je členom aliancie NATO. Aké sú vaše informácie, čo sa týka Slovenska a spomínaného Poľska, keďže je to susedná krajina? Či sa uvažuje aj o nejakom zapojení do spomínaných programov?

Ja by som ešte k vašej poznámke v súvislosti s návštevou a stretnutím Redcliffa v Moskve by som chcel povedať jednu záležitosť. Áno, takéto návštevy sa neuskutočňujú s takým zámerom, že prídem k vám a budem vás vystrihať. Jednoducho, toto je na takej úrovni vedené a protokolárne. To je v podstate vidieť, čo tie médiá chcú vytvoriť z tej návštevy. Jednak nerozumejú kontextu a to hovorím o slovenských médiách. Jednak nemajú ani, použijem takéto slovo, poznatky o tom, akým spôsobom tieto záležitosti prebiehajú a aký bol program dohodnutý.

Tá návšteva sa nestala tak, že v pondelok sa Redcliff rozhodol, Putinovi odpovedale za dve minúty telefonicky a on popobede sadol do lietadla a prišiel. Tá návšteva bola dlhodobo pripravená.

Bol pripravený obsah jednotlivých bodov a to, čo zaznelo mimo tých bodov, tak to bola len výmena pohľadov na to, akým spôsobom by sa ten vývoj ďalej vyvíjal.

Čiže nerobme z komára somára. Ja to je odkaz médiám, ale zaoberajme sa reálnym výsledkom týchto stretnutí, ktoré budeme vedieť za nejaké obdobie.

Samozrejme, že tieto sú veľmi citlivé informácie, ktoré podliehajú nejakému utajeniu a aj Spojené štáty budú rozhodovať, akým partnerom a či vôbec partnerom Severoatlantickej aliancie ich poskytnú v takom rozsahu ako táto návšteva medzi predstaviteľmi Ruskej federácie spravodajských služieb a šéfom SIA, samozrejme, prebehla.

To len poznámka k tomu, čo sa týka Slovenska.

Myslím si, že zodpovednosť vlády a politických predstaviteľov Slovenskej republiky je jasná a zreteľná.

V každom prípade, skôr či neskôr budeme musieť počuť stanovisko. Ja som zatiaľ nezachytil stanovisko zo slovenskej vlády a od slovenských politikov.

Akým spôsobom sa budeme my zaoberať touto otázkou a do akej miery budeme sa zaoberať otázkou takzvaného jadrového dážnika.

Ja si myslím, že to neprispeje k bezpečnosti Slovenskej republiky. Práve naopak.

V prípade, že by bolo rozhodnutie pozitívne, práve naopak by to zo Slovenskej republiky spravilo ešte väčší terč, než je v dnešnej dobe.

Asi tak by som povedal.

Čiže ja v každom prípade nemyslím si, že toto je téma prioritná pre bezpečnosť Slovenskej republiky. To v každom prípade nie.

Samozrejme, bude to všetko závisieť aj od toho, akým spôsobom bude rozmiestnenie tohto jadrového potenciálu na východnom krídle aliancie.

Samozrejme, keď k tomu dôjde, tak to naše stanovisko musí byť jasné a zreteľné.

Ale ja som sa nerád dožil toho, že bude rozhodnuté o tom a slovenská vláda sa to nedozvie, respektíve dozvie sa to, keď už toto rozhodnutie bude a bude do toho zahrnuté aj slovenské územie, ako sa to stalo v minulosti Rumunsku.

Ešte mala otázočka alebo respektíve poznámka k tej návšteve v Moskve. Presne ako ste povedali, tí novinári nemajú informácie a nielen slovenský, ale aj predovšetkým zahraničný.

Sledovala som počas odpovedí, ako to komentujú ruské zdroje, čo sa týka tej návštevy.

Aj oni prichádzajú s rôznymi interpretáciami, čo mohla tá návšteva znamenať.

Ruské médiá však nechávajú priestor aj rôznym interpretáciám, podľa ktorých návšteva nemusela byť vôbec mierovým gestom.

Napríklad bývalý americký spravodajský dôstojník Scott Riter tvrdí, že CIA do Ruska nikdy neprichádza v mieri a upozorňuje na pokračujúcu úlohu amerických spravodajských služieb v konflikte na Ukrajine.

To len na okraj toho, čo spomíname tú návštevu. V akom duchu sa niesla, aké v podstate výsledky priniesla.

Tých informácií, ako ste povedali, je veľmi málo a tí analytici a médiá môžu iba špekulovať a prinášať rôzne verzie, ako je to teraz na stole.

Ja vám pre dnešok veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste nám poskytli. Dovolím si jednu poznámku. Samozrejme, že názorovo je to zaujímavý, ale zase si uvedomme, že šéf CIA neprišiel na Slovensko. To je jedna vec. Ale prišiel do Ruskej federácie a zase tam treba vnímať, že Ruská federácia nebude v tomto smere v defenzíve počúvať to, čo Spojené štáty, pohľad Spojených štátov na danú vec a ich prípadné rozhodnutia, ktoré budú nasledovať na základe nejakých ruských rozhodnutí, ktoré budú predchádzať a nebudú po vôli Spojeným štátom.

Myslím si, že toto sú dve veľmoci, ktoré sa musia rozprávať otvorene a či už v pozitívnom smere alebo v negatívnom.

V každom prípade táto otvorenosť prispieva k bezpečnosti na svete.

A myslím si, že to je potrebné urobiť, lebo tých vojen a vojnových konfliktov je dostatok.

Hľadajme ten mier a mierovú cestu. To je dôležité.

Každopádne jadrové zbrane sa nebezpečne približujú Rusku a je logické, že aj Ruská strana bude na to nejakým spôsobom reagovať.

My budeme to len spoločne sledovať, ako sa situácia bude vyvíjať.

Budem rada, ak si nájdete priestor a môžeme to takto aj nabudúce komentovať.

Ďakujem ešte raz.

Určite, samozrejme ďakujem za pozvanie a pozdravujem našich divákov a poslucháčov.

Dovidenia. Dovidenia. Všetko dobré.