Slovalco, Penta a štát: pomoc priemyslu alebo privilégium pre bohatých? | Bekmatov | TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Artur Bekmatov, poradca premiéra Róberta Fica.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

>> Nech sa páči.

Kedykoľvek, pán Bekmatov. Určite sa zhodníme na tom, že téma Slovalko je pre určitú časť občanov kontroverzná téma, pretože spája nielen záujmy Slovenska, ale aj finančné záujmy spoločnosti Penta, štátnu podporu aj pravidlá Európskej únie.

Otázka teda neznie, či bolo správne naštartovať výrobu, ale o tom sa určite budeme rozprávať o tých dôvodoch, prečo a ako to pomôže Slovensku. Ale dôležité je aj kto, koľko a za čo v podstate zaplatí za túto obnovu výroby. Otázka na vás.

Po viac než troch rokoch – máme tu 3,5 roka, ak správne rátam – od odstavenia poslednej pece v januári 2023, Slovalko opäť naštartovalo svoju výrobu. Čo rozhodlo o tom, že k tomu došlo? Čo sa v podstate zmenilo od roku 2023 do augusta 2026?

Základná vec – zmenila sa vláda, tým pádom sa zmenila aj politická vôľa riešiť problémy podniku takéhoto významu a takéhoto rozsahu.

A treba povedať, že pomoc, ktorá sa dostala spoločnosti Slovalko, nemala finančný charakter, ktorý by bol financovaný buď zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov daňových poplatníkov.

Celý problém, ktorý vlastne začal ešte v roku 2023 – alebo skôr ešte predtým, než sa ukončila výroba hliníka v rokoch 2019 až 2022 – tak tie problémy boli dva.

Prvým problémom bola garancia dodávok elektriny, pretože firma Slovalko mala dlhodobý kontrakt so slovenskými elektrárňami v rokoch 2014 až 2021.

A potom druhá vec boli kompenzácie z systému emisných povoleniek.

Tam treba povedať, že v podstate vždy išlo o to, čo sú vždy nejaké kompenzácie z európskych fondov. My máme nastavené – respektíve vtedy sme mali nastavené – pravidlá oveľa prísnejšie, než umožňovala Európska komisia. A toto bol problém, na ktorý upozorňovalo Slovalko, ale aj ďalšie veľké podnikateľské subjekty, ktoré by sa mohli dostať k týmto financiám.

A spoločnosť Slovalko hovorila, že ak by sme mali tie mantinely nastavené tak ako v Nemecku, čo bolo možné, tak v tom prípade by slovenské firmy aj v rámci Slovalka mohli dostávať kompenzácie nie rádovo v miliónoch, ako to bolo za predchádzajúcich vlád, ale možno aj v desiatkach miliónov, čo by bolo pre nich oveľa znesiteľnejšie.

A opätovne zdôrazňujem, že toto sú financie, ktoré nie sú alokované v štátnom rozpočte alebo nie sú financované z prostriedkov daňových poplatníkov. Čiže toto boli dva problémy.

>> A môžete si spýtať ďalšiu otázku.

>> Áno, určite sa budeme tomu venovať. Čo ste v podstate v svojej odpovedi prvej naznačili jednotlivým bodom sa môžeme venovať bližšie, ale poďme do tej minulosti, aby sme pochopili v podstate tú súčasnosť, čo sa momentálne deje.

Poďme do tej minulosti. Kto nesie zodpovednosť za to odstavenie výroby, ktorú sme videli? Tá odstavená posledná pec bola myslím v januári 2023. Kto za to nesie zodpovednosť podľa vášho názoru?

Politickú zodpovednosť za to jednoznačne nesie vláda Eduarda Hegera, ako aj vláda Igora Matoviča, pretože Slovalko nespúšťalo tie pece z mesiaca na mesiac. Oni dlhodobo – to bolo niekoľko rokov – upozorňovali vtedajšie vlády. Najprv vládu Igora Matoviča, potom vládu Eduarda Hegera na vznikajúce problémy a na vzrastajúce riziko toho, že môže byť odstavená výroba úplne a môže nastať veľké prepúšťanie.

A tam jednoducho oni od vtedajších vlád požadovali len zmenu nastavenia tých emisných povoleniek, k čomu vlastne ani jedna, ani druhá vláda nechcela prispieť.

A tu ešte doplním jednu zaujímavosť, lebo aj na úrovni vtedajších vlád nebola na tom zhoda. Bolo to vyslovene o tom, že páni premiéri Matovič a Heger toto z nejakých politických dôvodov odmietali, ale napríklad Richard Sulík, ktorý bol vtedy ministrom hospodárstva, vyslovene loboval za Slovalko a za tie požiadavky, ktoré oni presadzovali.

Čiže nebolo to o tom, že ide o nejaký koalično-opozičný spor. Bol to politický spor aj na úrovni vtedajšej vlády.

Čo sa týka Slovenska – čo dostane za túto pomoc Slovalku?

V zmysle – aké výhody majú občania, pretože počula som už aj také kritiky, že sa pozerá na to Slovalko nejakým iným spôsobom. Nechceme zachádzať až do toho pozadia Slovalka, ale ale môžeme kľudne. Aké možno výhody vidíte pre občanov, aby si povedali: „Dobre, áno, je tu tá podpora štátu pre túto spoločnosť, ale čo máme z toho my?"

Pracovné miesta, ktoré nie sú alokované len priamo v spoločnosti Slovalko. A tu sa bavíme zhruba o 200 až 250 pracovných miestach, ale sú to aj pracovné miesta, ktoré budú naviazané v tom danom regióne na rôznych dodávateľov, pretože Slovalko ako veľký závod, ktorý má naozaj pomerne pestrú štruktúru, nakupoval viaceré služby aj od lokálnych alebo miestnych podnikateľov, ktorí vlastne museli po roku 2023 buď svoje podnikanie obmedziť alebo zrušiť úplne.

A ja sa v tejto chvíli vrátim k jednému príkladu, ktorý som spomínal v tejto relácii minule. To už síce nie je ten dodávateľsko-odberateľský vzťah obnoviteľný, ale upozorňujem, aby ste – aby aj diváci možno vedeli – aké tie prepojenia sú nadregionálne, možno naprieč celým Slovenskom.

Ak si spomínate na spoločnosť ZF v Detve, ktorá prepúšťala minulý rok a prepustila všetkých zamestnancov – bolo to okolo 200 ľudí v regióne, ktorý je na prácu dosť háklivý a problematický – a v súčasnosti opozícia vtedy vysielala pravidelne a veľmi intenzívne do médií, na sociálne siete smerom k verejnosti naratív, že je to výsledok konsolidácie zlej fiškálnej politiky vlády alebo transakčnej dane. V podstate každý ten opozičný poslanec si našiel nejaký svoj taký menší dôvod, na ktorý to zvalil.

Ale keď som sa rozprával s odborármi nedávno zo spoločnosti ZF, tak mi povedali, že to bolo úplne inak a že vlastne za to mohlo ukončenie výroby hliníka v Žiari. Spoločnosť ZF mala jedného dodávateľa hliníkových komponentov, ktorý bol fyzicky vedľa. Oni boli susedia v Detve v priemyselnom parku. Táto spoločnosť, spoločnosť Punch, nakupovala hliník zo žiarskych hliníární.

Keď bola výroba hliníka ukončená, tak samozrejme ešte nejaký rok sa snažili to nejakým spôsobom plátať. Skúšali nakupovať hliník od iných výrobcov aj z Číny, ale tá výroba sa im predražila natoľko, že bola neudržateľná. Museli zavrieť a vlastne nadviazané firmy zatvorenou aj detvinský ZF.

Čiže keď hovoríme o pracovných miestach, nevnímajme to len v tej danej lokalite alebo v tom danom meste, ale naozaj ako štruktúru, ktorá je vlastne rozvetvená po celom Slovensku.

>> Rozumiem. Áno, ten priemysel je poprepájaný a netýka sa to iba zamestnancov Slovalka, ale týka sa to pracovných miest aj v iných firmách, ktoré následne majú nejaké to prepojenie na túto hliníkáreň.

Eh, čo sa týka výhod pre Slovensko, čo sa týka tých pracovných miest, to ste povedali, ale poďme k výhodám pre samotnú spoločnosť.

Vie sa vyčísliť, aká je celková hodnota podpory pre Slovalko počas 10 rokov, či už je to nejaká priama podpora, či už sú to nejaké úľavy, ekonomická možno nejaká hodnota energetického kontraktu, lebo je tam ten kontrakt stanovený na obdobie 10 rokov. Vie sa to vyčísliť momentálne? Aká je tá celková hodnota podpory pre spoločnosť Slovalko zo strany štátu?

>> Nemyslím si, že je teraz možné hovoriť o konkrétnych sumách. Už len z toho dôvodu, že pre spoločnosť Slovalko bolo kľúčové dostať garanciu dodávok elektriny na 10 rokov. Teraz sa nebavíme ani tak o cenách, ale garanciu dodávok elektriny. To je aspekt, ktorý sa vyčísliť nedá.

Čo sa týka tých emisných povoleniek, tam sa bavíme rádovo o nejakých desiatkach miliónov eur, ktoré budú ale a to opätovne zdôrazňujem, alokované z eur, z prostriedkov, ktoré sa vlastne vyzbierajú od zamestnávateľov, ktorí platia tie miestne povolenky. A to je v zásade celá pomoc zo strany zo strany Slovenska.

Samotný investor sa zaviazal a to by som bol rád, keby tiež odzneje, že preinvestuje zhruba 100 miliónov, minimálne 100 miliónov € do obnovy výroby hliníka. A toto si treba zase dať do kontextu toho takého zjednodušeného tvrdenia o tom, že Slovalko v nejakom momente predalo elektrinu veľmi drahu, zarobilo na tom, zatvorilo fabriku a v podstate, že tamojší manažment si namastil váčky. Ono to nie je úplne tak.

Eh áno, v istom momente predali tú elektrinu a tu si treba povedať, že mali dve možnosti vtedy. Buď eh na pol roka dopredu, na ktoré mali zazmovnené tú elektrinu, buď ešte potiahnu výrobu, ktorú by tak či tak zavreli, pretože elektrinu mali nakúpenú len do konca roku 2022 a budú teda túto elektrinu spotrebovať na výrobu, ktorá sa tak či tak ukončí, alebo to predajú s nejakým ziskom a tú výrobu ukončia o pol roka skôr. Čiže otázka nestala tak, či sa výroba ukončí, ale kedy?

Eh zinkasovali za to zhruba 200 miliónov €. 65 miliónov € išlo hneď štátu na daní. Eh 10 miliónov eh v podstate bolo použitých na to, aby sa vyplatili zamestnancom nadštandardné odstupné >> a zostalo tu nejakých 130 miliónov, ktoré boli vlastne použité ako nejaká rezerva na jednak udržiavanie tých strojov, lebo to nie je lacná záležitosť. Mesačne to vychádzalo zhruba nejakých 1,5 až 2 milióny €, aby to bolo stále v použiteľnom stave, aby to bolo servisované tých 226 pecí a potom druhá vec, eh investícia do obnovy výroby, to je tých 100 miliónov.

Takže keď to veľmi optimisticky odhadneme, tak spoločnosť Slovalko je možno na nule. Keď sa na to pozrieme realisticky, tak mi tam vychádzajú záporné čísla.

>> No ale onedlho už na nule nebude, čo sa týka Slováka.

Eh, vláda schválila 10ročný kontrakt na elektrinu, ako ste eh uviedli. Eh, týka sa to garancie. Eh, povedali ste, že spoločnosť chcela tú garanciu, aby mala dodávky elektriny, alebo týka sa to aj cien? Chceli mať garantovanú určitú cenu alebo chceli mať garantované iba dodávky elektriny?

>> Tým, že majú garantované dodávky elektriny, tak samozrejme sú tam aj nejaké cenové rámce. To znamená, že nie sú odkázaní na nejaké krátkodobé zmluvy a nie sú tým pádom ohrození krátkodobými výkyvmi. A to bolo vlastne to bol kameň úrazu, ktorý vznikol aj v roku, na prelome roku 2021 a 22, že oni nemali jednak garanciu a do toho prišiel ten obrovský extrémny výkyv cien, ktorý začal po vojne na Ukrajine. Hej?

Čiže tu sa skĺbili dva také nešťastné aspekty a v podstate videli ste to, že to nebolo problém len pre Slováku, ale pre celý priemysel, pre celé hospodárstvo. Ale v zásade tým, že majú garantovaný 10ročný kontrakt, samozrejme sú tam aj nejaké rámce, ale pre nich je kľúčová nejaká predvídateľnosť. To znamená, že vedia vylúčiť to, že cena nejako skokovo narastie. To, že sa bude hýbať v nejakých rámcoch, je myslím si, ako bežný trhový mechanizmus.

Pýtam sa to preto, lebo som zaregistrovala takú výčitku, že ak by ceny elektriny porastli, čo logicky porastú, ak sledujeme tú geopolitickú situáciu, že kto to zaplatí.

>> Eh to už je potom otázka na tú zmluvu, ako sú tam tie rámce nastavené, hej? Do toho myslím si nevidíme, ale zase je otázka, že eh či nám možno nejaká suma nad dohodnutý rámec, ktorá pôjde potom zase z prostriedkov toho energetického podniku, či nám stojí za to, aby sme udržali pracovné miesta, kúpischopnosť obyvateľstva, možno nejaké dodávateľsko-odberateľské vzťahy, alebo či chceme vyslovene len ísť po nejakých nominálnych číslach, >> aby sme boli aj pozitívny.

Ja vás poznám, pretože eh robili sme niekoľko relácií, už máme za sebou a viem, že stále ste na strane toho zamestnanca a vytváranie nových pracovných miest je pre vás osobne eh priorita. Eh ale ozývajú sa aj hlasy, či sa tým eh možno krokom vlády nevytvára akýsi precedens eh pre ďalšie firmy, pretože jedná sa to o spoločnosť Slovalko. Vieme, aké je tam pozadie. Možno kto eh nevie, tak môže si to eh pozrieť. Je tam aj spoločnosť eh Penta.

Eh nevytvára sa tým eh akýsi precedens, ako som už povedala, nielen pre väčšie firmy, ale aj pre menšie firmy, ktoré eh túto pomoc eh nemajú a chceli by možno vytvárať eh nové pracovné miesta vo svojich eh regiónoch, možno nie na takejto úrovni, národnej úrovni, možno nie na takejto medzinárodnej, medzinárodnom trhu, ako eh táto spoločnosť, ale eh každý v svojom regióne pre svojich ľudí eh v rámci svojej oblasti.

V podstate áno, vytvára a čo podľa mňa je to dobré. Ja sa z toho teším, že sa vytvára precedent, že pokiaľ je politická vôľa, je možné pomôcť podnikateľom v ťažkostiach alebo možno podnikateľom, ktorí v ťažkostiach ešte nie sú, ale ale tušia nejaké budúce problémy. Podľa mňa hm je to len dobré.

A poviem na rovinu, že aj o tento príklad sa budem opierať vo svojej ďalšej politickej práci, lebo eh samozrejme toto nie je prvý príklad podniku, ktorý buď skrachoval alebo volá po nejakej štátnej pomoci. Ja by som bol napríklad eh nesmierne šťastný a som aktívny v tejto veci, aby štát pomohol aj spoločnosti Neografia, samozrejme, za eh iných podmienok.

To je dôležité povedať, že eh teraz to, že štát pomohol Slováku, eh by nemalo znamenať, že teraz všetci podnikatelia si budú nárokovať nejakú štátnu dotáciu, lebo ešte raz hovorím, že eh tie prostriedky, ktoré pôjdu Slováku, sú prostriedky zo systému emisných povoleniek, čo je niečo oddelené od štátneho rozpočtu. Ale ja by som sa vôbec nebránil ani tomu, ak by štát pomáhal eh vybraným podnikom, hovorím naschvál vybraným, aby sa z toho nestala nejaká norma, že keď sa hocijaký špekulant dostane do problémov, tak v podstate začne medializovať, že som v problémoch, eh štát pomôž mi a bude sa snažiť svoju zodpovednosť a zlé rozhodnutia hodiť na plecia štátu. Čiže mal by v tom byť nejaký systém.

Štát by si mal vyberať podniky, ktorým pomáha, alebo stačí definovať nejaké podmienky, aby sa to netýkalo iba výberu, kto koho pozná, ale aby boli definované podmienky, aby aj tie firmy vedeli, že áno, tie podmienky nespĺňam, alebo áno, spĺňam, tak predpokladám, že mi táto pomoc poskytnutá.

Za mňa by ten podnik mal mať nejakú pridanú hodnotu pre štát. Spoločnosť Neografia ju má. Nie, nie je to len tradícia alebo tie pracovné miesta, čo je v podstate prípad každého väčšieho podnikateľa, ale je tam aj možnosť pokrývať, pokiaľ by štát pomohol a povedzme si vypýtal za to na oplátku nejakú majetkovú účasť, hej?

Toto by mi dávalo logiku, že nebudú to len vyhodené peniaze na záchranu podniku, ale dajme tomu, že podnik požiada štát o pomoc. Na oplátku si štát vypýta možno nejaký balík akcií a toto by bol podľa mňa model, o ktorom sa dá potom diskutovať na politickej úrovni.

Ale v zásade ešte výhoda spoločnosti Neografia je v tom, že by vedela pokrývať ako štátna alebo pološtátna spoločnosť nejaké objednávky buď štátnych spoločností alebo ministerstiev, samosprávy, verejnej správy a tak ďalej za cenu, ktorá by nebola trhová, hej? Čiže štát by potom v konečnom dôsledku na takejto pomoci vedel aj ušetriť.

Ja som veľmi rada, že spomínate aj iné firmy a že ste v podstate za tým, keď sa takýto precedens vytvoril, aby sa pomohlo aj iným spoločnostiam, pretože je veľmi dôležité a chcem byť aj v tejto téme pozitívna. Je veľmi dôležité, aby vlády podporovali ekonomiky vlastných krajín, aby sa ten priemysel, aby sa tá ekonomika stúpla smerom nahor.

A zvlášť v tejto dobe, keď vidíme, že sa podniky rušia, odchádzajú – nemyslím Slovensko, myslím európsky – že je tu riziko, že ľudia prichádzajú o pracovné miesta a každé pracovné miesto je iba plus.

Ale na druhej strane si musíme povedať, že koľko štát z toho má výhod, aké výhody. Preto tieto otázky takto možno priamo na vás. Dúfam, že sa nehneváte, že takto priamo kladetem otázky. Viem, že nie ste zodpovední za akékoľvek kontrakty alebo akékoľvek dohody. Ste na strane zamestnancov a každé pracovné miesto je iba plus.

Avšak tieto otázky sú legitímne, pretože vieme to pozadie, aké tam je. Na druhej strane aj tie výhody poznáme.

Ak by prišla po voľbách nová vláda, čo by sa zmenilo podľa vášho názoru? Je možné, že by nová vláda, povedzme si taký príklad, že môžeme nejakým spôsobom vytvoriť nejakú vládu, bolo by tu PS – je možné, že by zrušila tento kontrakt, alebo je to kontrakt, ktorý sa zrušiť nedá?

Ja ešte predtým, ako odpoviem na vašu otázku, doplním jeden postreh, keď ste hovorili tie pracovné miesta.

Áno.

Uvediem to trošku na pravú mieru, že netešim sa automaticky z každého pracovného miesta. Pokiaľ by povedzme v Slováku, pokiaľ by Slovalko bolo napríklad subjekt, ktorý je chronicky známy nejakými trenicami so zamestnancami, že tam ten sociálny dialóg škrýpe, tak v podstate sa v tom až tak neangažujem a nekomunikujem to tak pozitívne ako teraz.

Ale ide o to, že máte pracovné miesta, ktoré sú v podstate nastavené len kvôli tomu, aby generovali zisk bez ohľadu na ekonomickú situáciu zamestnanca. A potom sú pracovné miesta, ktoré naozaj poskytujú aj tomu zamestnancovi dôstojnú životnú úroveň. A to je v podstate aj tento prípad.

Čiže ja sa teším z každého pracovného miesta, ktoré prinesie dôstojnú mzdu a normálnu životnú úroveň zamestnancovi. A bohužiaľ máme množstvo pracovísk, kde ten sociálny dialóg škrýpe a zamestnanci sú odkázaní na to, aby si každé jedno euro vyboxovávali, aby si dokonca vyboxovávali aj veci, ktoré majú nárok zo zákonníka práce.

A teraz keď sa vrátim k vašej otázke: áno, nedá sa vylúčiť, že po ďalších voľbách sa zmení garnitúra. Myslím si, že čo sa týka systému tých emisných povolení a financovania, že toto zrejme zostane zachované, pretože aj tie pravidlá neboli schválené v tomto volebnom období, ale boli schválené, myslím, v lete 2023, to znamená už keď dosluhovala úradnícka vláda Ľudovíta.

Čiže vtedy sa parlament zobudil, ale to bolo vlastne pol roka po tom, ako boli Žiari zatvorené – posledné PCE. Čiže to už bolo v spoločnosti Slovalko na dve veci.

Viem si predstaviť, že pri tej miere ekonomického diletantizmu by začali možno nejakí dnes adepti na ministrov financií a ministrov hospodárstva špekulovať aj v rámci nejakých podnikateľských pravidiel, ale nemyslím si, že by ten kontrakt bol nejako ohroziteľný.

Jednoducho je to kontrakt, ktorý je podpísaný, ktorý má nejaké náležitosti a pokiaľ by zo strany štátneho podniku neboli dodržiavané tie pravidlá, ktoré sú nastavené, tak samozrejme tá druhá strana má právo si to vyžadovať aj potom nejakou právnou formou. Čiže nemyslím si, že by sa ďalšia vláda pustila do toho, že by vyslovene išla likvidačne potom odstaviť – nehovorím teraz o podniku, ale o skupine, ktorá stojí v pozadí – že by išla vyslovene likvidačne do takéhoto súboja.

Čo by sa stalo, keby štát Slovalko nepodporil? Aké možno riziká by nastali alebo aké negatíva?

Prvým faktorom, ktorý treba povedať, je, že investori tie tri roky investovali do zachovania tej výrobnej infraštruktúry. Už som povedal, že to stálo na mesiac zhruba 1,5 až 2 milióny €. Čiže ich by po nejakom čase prestalo baviť proste liať takto peniaze niekam, kde to nemá význam.

A treba povedať, že spoločnosť Slovalko vlastne iniciovala aj rokovania s úradom vlády na základe toho, aby si vlastne ujasnila, či definitívne nie je na to politická vôľa niečo s tým robiť a či ten areál aj vlastne tie pece, či nejakým spôsobom sa majú ďalej nejako zúžitkovať alebo zlikvidovať, či sa ten areál má uvoľniť pre nejaké ďalšie kapacity alebo nie. Čiže toto bol vlastne taký štarter tých rokovaní.

Potom je tu samozrejme európsky rozmer. Spoločnosť Slovalko je schopná produkovať 17% celkovej výroby hliníka v Európe. To je myslím si niečo, čo sme včera nejakým spôsobom nedokázali doceniť ako udalosť, pretože to nebolo len otvorenie jedného podniku. Nebolo to naštartovanie nových pracovných miest v regióne, bola to udalosť európskeho významu.

My sme týmto vlastne pomohli posilniť nejaké výrobné kapacity celej Európy a výrobné kapacity hliníka, ktorý je vyrábaný ekologicky. Čiže je v tom aj tento zelený aspekt.

Ale čo by z toho potom Slovensko nejako stratilo? Momentálne je Slovensko zamerané tak, aby budovalo nejakú energetickú sebestačnosť, aby budovalo svoj priemysel, pretože napriek tomu, že dnes sa neustále hovorí o tom, že treba budovať znalostnú ekonomiku a dávať všetko do služieb, myslím si, že aj priemysel má a bude mať stále svoje nezastupiteľné miesto.

A asi by som to takto uzavrel.

Uhm. Momentálne je obnovená iba časť pôvodnej kapacity.

Kedy sa plánuje na plný výkon?

>> Eh, táto prvá etapa by sa mala ukončiť vo februári. Čiže vo februári by malo byť eh postupne nabehnutých všetkých tých 100 z tej prvej etapy. Potom ešte zostáva tých eh 126. Tam je to otázka toho, ako pôjde ten kontrakt na odber energií, ako sa budú obnovovať eh dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Čiže závisí to zhruba od tohto, ako vlastne sa bude dariť eh kondične tomu podniku.

>> Eh uvedli ste pred chvíľočkou, že investícia nebola včera docenená. V podstate včera spomínate preto, že bolo otvorenie slávnostné, kde bol aj premiér Róbert Fico. Aj pred chvíľou sme eh pozerali paradoxne eh správy, kde eh premiér Fico uviedol, že je to dobrá správa pre Slovensko. Vaše záverečné slová, čo sa týka tejto témy, aby sme ju ukončili eh pozitívne.

>> Rozmýšľam, ako to povedať čo najkratšie. Eh, je veľmi dobré, že sme dokázali zvládnuť takýto ambiciózny projekt, pretože naštartovať znovu výrobu hliníka nie je ako zapnúť a vypnúť svetlo. Je to proces, ktorý sa musel pripravovať mesiace, na ktorom pracovali desiatky eh ľudí, odborníkov, ktorých samozrejme stojí aj nemalé peniaze, ale dokázali sme vlastne vo vzťahu k Európe ukázať, že eh vieme jednak zvládnuť takúto ambicióznu úlohu a vieme aj myslieť európsky. To je veľmi dôležité a pre mňa teda ako človeka, ktorý je nastavený maximálne proZamestnanecky, je to stále o tých pracovných miestach, ktoré sú eh na daný región eh ohodnotené pomerne dobre.

Eh, mal som možnosť eh sa počas eh niekoľkých týždňov pred spustením výroby zhovárať ako s ľuďmi z offisu, tak aj s ľuďmi z výroby, ako s ľuďmi, ktorí tam pracovali počas celej tej odstávky, povedzme na nejakých údržbových prácach, tak aj s ľuďmi, ktorí sú staronoví zamestnanci, to znamená, že sa tam teraz vracajú. A jednoducho tá hm tá pozitivita tam z nich sála. Pre nich je dôležité mať určitú istotu, zostať v regióne, mať prácu, ktorá ich uživí a mať prácu, ktorá im vlastne dodáva aj niečo, čo nie je finančne nejako ohodnotiteľné – určitú dôstojnosť. Pretože eh hliníkáreň nie je o tom, že naberiete nízko kvalifikovanú pracovnú silu, ktorú doveziete možno aj cez svet, ale je to o tom, že tam máte vychovanú celú generáciu alebo generácie ľudí, ktorí sa tomu remeslu, nebojím sa povedať, rozumejú a pre nich je to aj určitý status, že sú výrobcovia hliníka.

Pán Bo, ja vám pre túto chvíľu veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste nám poskytli a ďakujem vám aj za tieto informácie, čo sa týka spoločnosti eh Slovákov, čo sa týka možno podrobných informácií. Možno niektoré otázky boli v podstate eh na nich, čo sa týka nejakých ekonomických eh výhod, ale som veľmi rada, že ste na ne takto zodpovedali a že ste v podstate aj potvrdili eh to, že eh síce sa vytvoril ten precedens, ale v tomto prípade aj ten pozitívny, pretože eh môže sa napomôcť aj iným spoločnostiam. Dúfam, že napomôže aj iným spoločnostiam, nielen tejto eh konkrétnej, ale aj iným, ktorí možno nie sú až tak v politickom svete známe. Ďakujem pekne.

>> Ďakujem aj za pozvanie ešte raz a za záujem vôbec o túto problematiku.

>> Kedykoľvek.