Géci, Ondrušová: Zámer 35 veterných parkov je dedičstvo a babráctvo vlády Hegera a Kiču

Pani Ondrušová, pán Geci, vy ste sa nedávno zúčastnili na ministerstve životného prostredia stretnutia s ministrom. Vy ste pripravili štúdiu. Zastupujete samosprávu, ktorá je proti veterným parkom na Slovensku.

Tak keby ste nám pani Ondrušová a pán Geci vedeli povedať, o čo v tej štúdii ide a prečo sú veterné parky problém.

Takže ja sa volám Katarína Ondrušová. Zastupujem nielen samosprávu obce Dubovce, kde nás je 630, ale zastupujem aj združenie Pokojný vietor za pravdu, kde za nami sú už tisíce ľudí, ktorí si neželajú a neprajú si, aby tieto veterné parky boli postavené v ich blízkosti. A v podstate, čo im najviac vadí, je to, že je to netransparentný proces.

Pán Geci: Ja si myslím, že ľudia vedia, že dlhodobo sa venujem takýmto právnym aktivistickým témam a otázkam. Ja som proste k tejto téme veterných parkov prišiel asi pred rokom, kedy ma oslovilo viacero starostov, ktorí sa už potýkajú s problémom aktuálnych veterných parkov, ktorých je približne na Slovensku plánovaných nejakých 35.

A z toho sme premostili vlastne aj k tej iniciatíve momentálne, ktorá vytvára určitý odpor k tomu, aby sa tu vytvorili, poviem to tak ľudsky, ako keby kvázi nejaké zóny, kde by mohli stáť tie veterné parky. A v súčasnosti spolupracujem s nejakými 32 starostami v rámci Slovenska, ktorí absolútne odporujú tomu, aby v ich katastrálnom území niekedy stál nejaký veterný park, pretože to nechcú, odmietajú to.

Pani Ondrušová, ale keby ste vedeli vysvetliť divákom, kde tento problém vznikol, pretože premiér viackrát avizoval alebo potvrdil, že za jeho vlády veterné parky na Slovensku nebudú postavené. Minister životného prostredia Taraba takisto avizoval, že pokiaľ ide o nejaké veterné parky, že je to na rozhodnutí buď miestnej samosprávy, alebo obce, alebo mesta, či to chcú alebo nechcú, že to bude vyslovene v ich kompetencii. Tak kde potom tento problém vznikol, že vôbec sa o tom uvažuje alebo kto o tom uvažuje, že by tu boli nejaké veterné parky?

Tento problém vznikol už v roku 2020, kedy začali investori chodiť po dedinách a ponúkať tieto veterné parky. V dnešnej dobe ich máme aktívnych 35.

Okrem toho, v podstate, štát sa zaviazal k nejakým veterným parkom, alebo respektíve k nejakým OZM Európskej únie. Síce Európska únia nepovedala, že tu musia byť veterné parky, a ešte tak vysoké. Ona povedala, že si musíme splniť určité veci.

Pán premiér síce vyhlásil, že veterné parky nepotrebujeme, ale pokiaľ to nie je na papieri, tak v podstate ten proces beží ďalej a tí ľudia majú vážnu obavu, že keď príde druhá vláda, tak to začne stavať. To znamená, že keď niekto vyhlási, nepotrebujeme, to neznamená, že nebudeme stavať.

Ale ja, pokiaľ viem, tak tam išlo o to, že za minulej vlády sa zaviazala minulá vláda k tomu, že sa urobí nejaká štúdia k veterným parkom a na to budú vyčlenené z plánu obnovy nejaké pol miliardy, 500 miliónov €. A pokiaľ by sa tá štúdia neurobila, tak by sme o tú pol miliardu prišli. Je to tak?

Áno.

Takže ja môžem povedať, aby naši diváci poslucháči vedeli, že prečo vlastne vznikol tento celý problém: je to ten, že predchádzajúca vláda, konkrétne za životné prostredie pán Kiča a pán Budaj, v úvodzovkách vyrokovali takú kvalitnú klauzulku, kde naviazali z plánu obnovy 430 miliónov na to, že my si tu dneska vytrasujeme, kde na Slovensku budú stáť v budúcnosti veterné parky.

Naša pozícia, naše iniciatívy aj pani Ondrušovej, aj ľudí – teraz to my hovoríme za všetkých tých ľudí. My nikoho nevyčleňujeme, ale nemôžu tu byť dneska všetci. Sme tu my. My si vážime každého, kto naozaj bojuje za tých občanov, za tie obce proti tým veterným parkom.

Naša iniciatíva je v tom, že ľudia na Slovensku nechcú tie veterné parky. Nevidia v tom nijakú logiku. Sme sebestační o výrobe elektrickej energie. Máme jadro, máme vodu, sú tu ďalšie projekty, ktoré môžu absolútne dopomocť tomu, aby sme boli ešte viac sebestační v tej výrobe elektrickej energie.

Preto my nechápeme, ako predchádzajúca vláda vôbec skýča s Budajom, ak mohli dôjsť k tomu, že zaviazali tých 430 miliónov na výstavbu nejakých veterných parkov. Tak potom si povedzme, bude tu silný lobbing, ktorý v Európskej únii presadili cez plán obnovy na Slovensku, že tu tie veterné parky musíme mať. Alebo potom bola totálna neschopnosť a babrácko z tej predchádzajúcej vlády, že nenaviazala tých 430 miliónov napríklad na diaľnice, alebo na niečo iné, na nejaké iné obnoviteľné zdroje.

Čiže toto je celý kameň úrazu, prečo toto vôbec dnešná súčasná vláda musí riešiť. Ako ste spomínal a pán premiér povedal, že on je proti tomu, že nechce, aby sa to stavalo. My to veľmi dobre vnímame, my to veľmi dobre akceptujeme, berieme to, ale musíme to dostať do nejakého dokumentu, ktorý jednoznačne zakotví, že áno, vy ľudia na Slovensku sa nemusíte báť, že vo vašom katastrálnom území sa postaví nejaká 300 metrov vysoká, v úvodzovkách poviem, turbína.

Čiže teraz naša tá úloha, alebo tá pozícia tých všetkých ľudí a tých odporcov, je aby my sme dokázali tieto zonácie absolútne odvrátiť, aby ľudia nemali z budúcnosti obavu, že naozaj im niekto môže prísť a postaviť nejakú veternú turbínu za ich humnami.

A ešte tu je ďalšia časová bomba. To zas musím kvitovať pozíciu ministra životného prostredia Tarabu, že naozaj robí maximálne preto, aby zabránil výstavbe tých veterných parkov. Pretože v roku 2025 sa prijal zákon, ktorý jasne hovorí, že veterné parky, ktoré sa majú budovať v budúcnosti, musia prejsť podľa zákona schválením obecnými zastupiteľstvami, mestami, obcami.

Čo dneska – to musím tým našim divákom vysvetliť – do roku 2025 tých 35 veterných parkov, ktoré dneska už sú nakreslené, sú požiadané, že ich chcú budovať, nestoja na tejto zákonnej podmienke. Čiže keď dneska niekto splní stavebné podmienky a kritériá, nevylučuje sa to, aby sa to vystavalo. V konečnom dôsledku to brzdí. Dneska to treba povedať, brzdí a neumožnilo zatiaľ výstavbu iba ministerstvo životného prostredia.

Čiže ja sa vôbec nezávidím pánovi Tarabovi, že naozaj tu má ťažký problém, ktorý on drží, rieši, a to, že tu dneska nestojí tých 35 parkov, je jeho zásluha.

A my máme nejaké riešenie, ako by sa dalo urobiť. Keď by sa tu, v úvodzovkách, prijal nejaký oklieš dokument, aby boli všetci spokojní, zakotviť také veci do toho dokumentu, aby tým trasovaním, alebo tým nejakým tou zonáciou tých parkov, sme dokázali okamžite tým dokumentom vylúčiť všetkých tých 35 parkov, ktoré dneska sú na stole z toho územia Slovenskej republiky, aby vôbec nemohli stáť.

A tie parky, ktoré by sa tu mali v budúcnosti stavať, sa museli schváliť, musel sa prihliadať zákon, ktorý je platný od roku 2025, kedy o tom, či niečo tu v tom katastrálnom území stáť bude, si rozhodne tá obec, alebo to mesto. Pretože tí ľudia v tej obci a v tom meste by si mali o tom rozhodnúť.

Ja som za to, aby keď niekto niečo chce, to sa myslím zhodneme, keď niekto niečo chce a bolo to aj pri covide, myslím, keď niekto niečo chcel, tak nech si to dá, nech si to vybuduje, nech si to dá.

Ale keď niekto niečo nechce, neexistuje, aby štát mu nejakým dokumentom na základe nejakého babrackého postupu Kyča s Budajom zaviazal Slovensko na jasnom trasovaní nejakej zonácii, že tu bude toľko parkov, tu bude toľko parkov, akože to je hrubá čiara, cez ktorú občania Slovenska nepôjdu.

>> Pani Ondrušová, chcete nejak doplniť pána Gecio?

A ešte by som sa chcela spýtať, aký by to mal byť dokument, ktorý by teda garantoval obciam a mestám, že sa to tam nepostaví?

A áno, ako hovoril pán doktor, tak ten dokument platí od 1.11.

Je to v podstate jedná sa to o tie parky v budúcnosti a hľadá sa tu spoločné riešenie, aby tie parky, aby sa vytvoril nejaký dokument, aby tu nebol žiaden veterný park.

>> A ten dokument by mal byť eh vydaný kým?

>> No ja si myslím, že by to mala malo vydať ministerstvo, prerokovať vláda nejaký taký postup, aký je zákonný.

>> Mal by to byť vládny dokument.

Vo finále by to mala schvaľovať vláda.

Čiže toto by malo byť nejaký spoločný dokument, ktorý by jasne nastavil aj v rámci ministerstva hospodárstva, že ako si to teda predstavujú, lebo však to prišlo eh z ich iniciatívy tento dokument, ktorý sa má pripravovať.

Ale ja mám dôveru v to, že aj to stretnutie, čo sme mali na ministerstve životného prostredia s odborníkmi, s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú, že oni k tomu pristupujú úplne poviem, že odborne a chladnokrvne.

Oni sú správny orgán, oni budú posudzovať všetky vplyvy.

V súčasnosti je tam ďalších množstvo a množstvo otázok, ktoré sú na nie zodpovedané.

Čiže ja mám nádej v tom, že ľudia v tom majú oporu, že sa nemusia báť, že niečo sa tu schváli, niečo sa tu napíše alebo sa niečo urobí tak, ak to bolo za Kičus Budajom, že vidíte, že dneska tu máme na stole niečo, na čo nám naviazali 430 miliónov.

A ľudia de facto nemali šancu sa k tomu vyjadriť, nevedeli ani, čo to bude znamenať pre nich.

A dneska to vieme, čo to znamená.

>> Ja som videla také verejné prerokovanie, ktoré bolo v Winchebe, eh a boli tam dosť emócie.

Neviem, či ste tam boli a ako ste to hodnotili.

No hodnotila som to tak, že keď bolo prvé prerokovanie v hoteli Tatra 24. júna, bolo málo miesta. Tam bolo málo miesta.

Takže ja si dovolím povedať, že ľudia nezlyhali, zlyhal štát, pretože sa nepripravil na také množstvo ľudí.

Čo sa týka tej Wincheby, dovolím si tvrdiť, že tam bolo viac ako 1500 ľudí, možno 2000. Keď médiá, bola som tam, samozrejme som tam bola, ja tam nesmiem chýbať, ale môžem povedať, že ľudia boli fantasticky pripravení odborne a čo sa týka ako na nás celé to prerokovanie, áno, muselo to byť prerokované, úradníci si urobili čiarku, ale veľa z otázok zostalo neprerokovaných a preto my ako iniciatíva sme podali aj podnet na Generálnu prokuratúru, pretože my sme stále nespokojní, že to nie je žiaden pre nás transparentný postup, že ľudí stále proste dávajú na bok aj tá informovanosť.

Napríklad investor pri dnešných parkoch, čo tam je, tak keď sa pozriete do spisu, keď chodíme na ministerstvo životného prostredia nahliadať do spisu, tak oni, ja neviem, asi je to podľa zákona, ešte im predĺžia, že môžu doplniť, ešte im predĺžia a obyvateľ má striktne 10, 14, 30 dní, takže je to také netransparentné a to nám vadí.

Pán Geci, a tie tá pol miliardy, to je určená aj na výstavbu?

To znamená, že tí investori majú o to záujem preto, lebo môžu z toho čerpať financie alebo ako to je?

>> Nie, to je viazané financie, ktoré budú poskytnuté vlastne Slovenskej republike.

Čiže ono je to ono sa to ono sa to tvarí ako cukrík po zlatke, ale vo finále tam máme nejaký kamienok, ktorý nás zabolí, keď si zahryzneme.

Ono sa to pekne všetko takto obalilo do tých eh do tých stovak miliónov, ale nikto neriešil tie dôsledky, ten odpor tých ľudí.

A ja ešte môžem povedať, že v tej Winchebe na tú našu iniciatívu tam bol Mgr. Šinko.

To je vlastne z tej našej iniciatívy 32 starostov.

Je to jeden z dotknutých starostov v tom území, s ktorým sme vlastne to aj rozbehli celý ten proces.

>> A to je ktoré presne územie?

>> To je vlastne Nové Zámky a okolie.

Vlastne je to 32 samospráv.

Eh, týka sa ich to vyslovene v tom okolí, pretože keď si len zoberieme tú logiku, že tá vrtuľa má nejakých 270 m a sme na južnom Slovensku, kde máme absolútnu nižinu, čiže tí ľudia, kdekoľvek postavíte túto vrtuľu, tak každý to tam vidie.

Veď to je choré, veď už len opticky a nehovoriac o tom, čo to všetko spôsobuje v rámci prírody.

>> Ale presne, prečo eh prečo vlastne ľudia sú proti tým eh veterným turbínam?

Však tu vidíme v Rakúsku, toho majú veľa.

Ja viem, že napríklad likvidácia takých turbín je veľmi zložitá eh ako odpad.

A prečo ľudia, viem, že to nejaký zvuk to vytvára, prečo konkrétne teda, ktoré sú tie konkrétne veci, pre ktoré ľudia to nechcú, odmietajú to?

>> No, pretože jednak nemali zo začiatku plno informácií, štát s nimi nekomunikoval ani samospráva tie nežiadúce vplyvy, myslím.

>> Jasne.

Ale ide o to, že prečo my musíme mať všetko, čo je v Rakúsku, v Nemecku.

Veď my sme úplne iná krajina, štruktúr to všetko. Beriem len to konkrétne, že čo sú tie veci také, že tiež sa obávajú o svoje zdravie.

Veď sme preložili infrazvuk, hluk, eh proste my sme preložili, aby ľudia to nemuseli hľadať, tak sme preložili niekoľko stoviek vedeckých štúdií, ktorí sú, ktoré sú uverejnené vo vedeckých monografiách a tam už sa neuverejňuje hocičo.

To znamená, že to nie sú naše hoaxy, ako hovoria, že sme klamári, dezinformátori a hoaxeri.

My sme tie štúdie preložili a tie štúdie len na výšku maximálne myslím, že 150 m, tu sa idú stavať alebo je v pláne 270 m turbíny a čo sa týka odpadu, ešte nie je proste zlikvidovaných alebo nedá sa zlikvidovať 10% eh tých lopatiek toho odpadu.

>> Áno.

A ešte nejaké tie škodlivé vplyvy sú aké tam z tej štúdie, čo spomínate?

>> Eh viete čo?

Napríklad v Čechách sú také prípady.

Sme v kontakte v Čechách.

Pán to má 460 m od domu.

>> Uhm.

>> Eh poslal aj video.

Koluje to Facebookom.

Jednoducho vydáva to hluk.

Ak niekto hovorí, že to hluk nevydáva, tak sa veľmi mýli.

Treba ísť, nie, že ja sa prejdem bicyklom pod vrtuľu, eh pod vrtuľami v Rakúsku.

Treba tam žiť, treba tam bývať, pretože eh problematické je to vtedy, keď fúka, nie keď to stojí.

>> A ten infrazvuk, ako sme teda s tými odborníkmi v kontakte, tak on prechádza až do 10 km cez steny a my ho nepočujeme.

On je vlastne od 0,1 Hz do 20 Hz.

>> Eh, celo svetová norma hovorí, že ten zvuk sa má natočiť, poviem to laicky, že sa má natočiť a potom sa má vyfiltrovať určitými filtrami a mal by sa používať filter G.

To znamená, že ten infrazvuk by mal byť za tento eh filter G zachytáva infrazvuk od 0,1 a vyššie.

>> Ale u nás sa používa filter A, ktorý zachytáva infrazvuk od 6 Hz.

A najhoršie je ten nízky infrazvuk od 0,1 Hz.

Oni ešte - prepáčte - dodám, že oni povedia, že aj more, stromy, doprava šumí, všetko, všetko.

Ale keď som sa pýtala alebo rozprávala s tými odborníkmi, hovorím, že tak ako to mám tým ľuďom vysvetliť?

Úplne jednoducho: keď prejde autobus, vydá infrazvuk a je ďaleko menší ako tá turbína. Tá bunka si v hlave oddýchne.

Ale keď máte stále proste ten rovnaký, rovnaký, rovnaký, tá bunka si nemá časom oddýchnúť.

>> Pán Geci, chcete doplniť niečo k tým negatívnym?

>> Čo?

Ja môžem iba doplniť k tomu, že tu vidíte, že prečo my vlastne nejakou formou sme začali takto komunikovať aj s pani Onrušou.

Veď my sme neboli spolu nejak v kontakte.

Viete, mnohí ľudia to možno aj môžu vnímať tak, že teraz my si chceme nejakú zobrať čerešničku z toho celého, ale jednoducho tu si treba povedať jednu vec.

Každý voči tomu nejakou formou pracuje.

Ja sa tomu venujem viac ako rok.

Pani Ondrošová sa tomu venuje viac rokov.

Tam možno spomenie ešte dnes, aby sme nevynechali aj niektorých takých hlavných ľudí, ktorí sa tomu naozaj venujú intenzívne.

Teraz netreba už hľadať nejaké rozdiely, netreba hľadať za tým nejaké škriepky, že kto sa chce viac alebo menej niekde sprezentovať.

My potrebujeme tento dokument zastaviť na takú formu alebo dostať ho do takej podoby, aby všetci tí ľudia, ktorí naozaj majú výhrady, aby boli spokojní, aby sme našli normálne riešenie.

A preto ja si myslím, že už nestačí, naozaj úprimne nestačí, prísť len do tej inchabiti teraz.

Je to super.

Ja tých ľudí oceňujem, že tam chodia.

Nestačí ísť možno ani na námestie.

My musíme ísť tam, kde vieme rokovať.

To dneska je pre nás a bolo pre nás ministerstvo životného prostredia.

A taká tvár toho, čo ja som zaregistrovala - sme robili reportáž z toho verejného prerokovania - je, tuším, pán Máčovský sa volá.

>> Eh áno.

Ja tým, že s ním nejak komunikujete, spôsob.

>> Áno.

Ja som sa... Ja vám poviem, že ja už sa tomu bohužiaľ venujem šesť rokov.

247 je to strašné a som rada, že Daniel Máčovský sa pridal ku mne, pretože má strašne veľa ľudí okolo seba, ktorým sme to vysvetlili a v podstate tí ľudia sa pomaly nabaľovali.

Ale musím povedať, že v skupine nie som len ja a Daniel, ale je tam neskutočné množstvo úžasných ľudí, ktorí v podstate robia tú, ako sa povie, tú mravenčiu prácu a nevidno ich.

Ja im veľmi pekne ďakujem.

>> A ja by som ešte chcela povedať, že naozaj už je nás, už nie sme 10iati, čo kričíme, ako nás proste označovali, že sme krikľ.

Už je nás, sú nás tisícky a už sme neprehliadnuteľní.

Ja si myslím, že už ani pre vládu, ktorá nás už začala nejakým spôsobom akceptovať - že aha, že máme tu nejakých ľudí.

A čo sa týka ministerstva životného prostredia: áno, jediný pán minister Taraba chce sa s nami stretať, chce zaviesť dialóg konečne.

A my to chápeme a vnímame tak, že konečne začne s nami štát rokovať.

Začne dialóg medzi štátom a občanmi.

>> Ak ešte ste nejaké iné ministerstvo oslovili, keď hovoríte, že jedine on s vami...

>> Píšeme, oslovujeme, nikto nič.

Uhm.

A bude ešte ďalšie verejné prerokovanie?

By tuším, kedy by malo byť.

>> Eh, nie. Toto je vlastne toto bolo posledné verejné prerokovanie.

To už je vlastne tá záverečná správa a na základe toho prerokovania a tých pripomienok, čo sme dali, tak už by sa mal vlastne vydať záverečné stanovisko, ktoré vydá ministerstvo životného prostredia a ktoré povie, buď súhlasí alebo nesúhlasí.

A potom už môžeme použiť jedine proste formy, čo sa týka zákonne, zákonne formy.

Čiže aké budú vaše ďalšie kroky?

Uvidíme, aké bude to proste, či bude kladné alebo záporné, a podľa toho sa zariadime, lebo v podstate spolupracujeme už aj so skupinou právnikov. Takže my to nemôžeme nechať len tak, že niekto povie na konferencii alebo respektíve na tlačovke, nepotrebujeme z pracovného hľadiska nejaký procesný.

My teraz sme rozbehli tú sériu rokovaní s ministerstvom životného prostredia, aby sme presne prešli všetky tieto výhrady, aby sme povedali tie svoje názory, oni zase tie svoje odborné postoje, možnosti.

A najbližšie budeme mať v priebehu niekoľkých dní stretnutie konkrétne s pánom ministrom Tarabom.

Takže budeme to naozaj intenzívne riešiť a hľadať maximálne riešenie.

Naozaj, že tu nejdeme, eh, nikto na tom nejde nič vybíjať.

Ideme riešiť naozaj pragmaticky, vecne, chladnokrvne možnosti a pozície každej zo strán, aby sme presadili čo najviac pre ľudí.

To si treba povedať.

My tu nejdeme nič hrať.

Ideme presadiť to, aby ľudia na Slovensku boli v kľude, boli spokojní a mohlo sa to vyriešiť.

>> Ja by som ešte chcela dodať jednu vetu, že hranica zdravia nesmie byť prekročená a to je to najdôležitejšie.

>> Pani Jondrušová, pán Geci, ďakujem za rozhovor a budem sa tešiť niekedy nabudúce.

Ďakujem za pozvanie.

Ďakujeme za váš čas a myslím, že po najbližšom stretnutí, keď budeme na ministerstve rady, zase budeme informovať verejnosť.

Ďakujeme.

>> Ďakujem.