Dominik Imrich: Bývalá mi povedala 'Buď Smer, alebo ja!'

Dominik, nachádzame sa v Liptovskom Hrádku a povedz mi, kde sa nachádzame a čo vidíme odtiaľto.

No, nachádzame sa v Liptovskom Hrádku, rovno pri našom hrade a kaštieli, ktorý je taká reprezentatívna časť Liptovského Hrádku a je to vlastne moje rodisko, odkiaľ pochádzam.

Ale málokto vie podľa mňa, že aj ty pochádzaš z Liptovského Hrádku, takže je skvelé, že sme sa stretli práve tu a že tu môžeme nahrávať rozhovor.

Trošku nám fučí, ale ty si aktívny aj v komunálnej politike a tu pod nami rastie nejaký veľký amfiteáter. Tak o čo ide?

No, staviame tu vlastne z európskych peňazí nový amfiteáter, ktorý bude slúžiť ľuďom. Takže verím, že ten amfiteáter poslúži účelu a keď ho dokončíme, tu bude veľmi veľa pekných kultúrnych podujatí a ľudia sa tu budú môcť kultúrne vyžiť. Bude to slúžiť vlastne ľuďom z celého Liptova.

A akú kapacitu to bude mať?

Myslím, že to je okolo 1800 miest, čiže celkom slušné. Rozprávali sme sa o tom, že mohli by sme tu volať Lúčnicu a možno aj nejaké iné podujatia. Čiže hlavne na kultúrne vyžitie, ale hlavne to bude slúžiť dňom mesta, ktoré budú v septembri tohto roka v Liptovskom Hrádku. Takže myslím si, že prvýkrát to nájde využitie práve v septembri tohto roka.

Ty si komunálny poslanec už druhé volebné obdobie. Budeš opäť kandidovať a čo vidíš ako priority v Liptovskom Hrádku?

Áno, budem kandidovať. Hlavná priorita je asi to, že mali by sme sa viacej zamerať na bývanie pre mladé rodiny, pretože tá demografická krivka nám postupne klesá v Liptovskom Hrádku a sme sa dostali pod úroveň 7000 obyvateľov.

Ale v Liptovskom Hrádku je špecifické, že máme množstvo športovej infraštruktúry, ktorú sme postavili. Čiže na také malé mesto, ako je Liptovský Hradok, má hokejovú halu, má teraz po novom plaváreň, má množstvo športových hál, zrekonštruovanú športovú halu, peknú futbalový štadión. Čiže máme množstvo športového vyžitia a množstvo vecí, ktoré sa tu dajú robiť.

Ale aby som to dal na pravú mieru, tak Liptovský Hradok je skvelý v tom, že je to také rodinné mesto, že je tu kľud, že nie sú tu nejaké obchodné centrá. Áno, sú tu obchody, dá sa vybaviť, čo potrebujeme, ale hneď v blízkosti máme Liptovský Mikuláš, čiže veľké mesto alebo relatívne veľké mesto. Keď ľudia niečo potrebujú, môžu ísť do Liptovského Mikuláša, nakúpiť si a podobné veci, ale tu je taký ten pokoj, ktorý podľa mňa vo väčšine prípadov tie mladé rodiny potrebujú.

Podľa mňa dá sa povedať, že Liptovský Hradok je aj brána do Nízkych Tatier, do Vysokých Tatier, lebo sa nachádzate vlastne uprostred.

Samozrejme, tak môžete sa pozrieť na tú krásu. Akože ja nedám na Liptov, Liptov je nádherne a človek sa vždycky má kde pozerať. To nehovorím, že iné regióny Slovenska nie sú pekné, ale ja na ten Liptov nedám dopustiť.

Ty si zároveň aj člen mladých sociálnych demokratov, si člen Smeru. Ja som ťa zaznamenala na sociálnej sieti, keď si natáčal videá. Tak prečo si začal natáčať tieto videá? Prečo si vstúpil? Neviem, ako dlho si v strane Smer.

No, ja som vstúpil do Smeru a rovno aj do mladých sociálnych demokratov od 1. mája 2024, čiže som tam vyše roka. Byť politikom bol vždycky môj sen a vedel som, že chcem pôsobiť verejne a pomôcť budovať lepšie, krajšie Slovensko.

A prečo som začal byť aktívny na sociálnych sieťach? Ja som to už dlhšie plánoval, ale bol to taký bod, kedy som sa úplne rozhodol byť aktívny a vyjadriť sa verejne. To bolo po tej nechválne známej diskusii v Poprade, kde ja som sám osobitne stával o 3:30 ráno v Bratislave, aby som sa mohol dostať do Popradu a spýtať sa pár otázok pána premiéra. No a potom Denník N samozrejme to prekrútil, aktuality o tom písali a iné červené denníčky. To bol vlastne ten dôvod, kedy som si povedal, že ja sa ku tomu vyjadrím. Myslím, že sa to aj stretlo s celkom úspechom.

A ty máš koľko rokov a ty už si skončil vysokú školu?

Áno, mám 27 rokov a skončil som vysokú školu. Ja mám vyštudovanú Ekonomickú univerzitu v Bratislave, takže som vyštudovaný ekonóm. Konkrétne v odbore verejná správa a regionálny rozvoj. Čiže presne to, že som aj mestským poslancom. Bol som mestským poslancom počas štúdia. Čiže som mal rovno aj tú prax počas štúdia na škole.

Viem, že si vrcholovo športoval. Tak priblíž k divákom, že o čo išlo.

Áno, robil som vrcholovo, alebo ešte možno stále robím, lebo som tesne po zranení. Robím karate, konkrétne športový zápas Kumite, čiže som sa bil na zápasisku. No a bolo to vyše 20 rokov. Čiže mám v tejto oblasti pomerne veľké skúsenosti a rozumiem sa tým potrebám športovcov, športovým zväzom a tejto oblasti.

Čiže mám vyštudovaný verejnú správu, regionálny rozvoj, čiže viac-menej cestovný ruch. Pochádzam z Liptova a zároveň som vrcholovo športoval. Čiže keď vzniklo ministerstvo cestovného ruchu a športu, tak to bolo presne ministerstvo vytvorené pre mňa.

Tak možno raz sa dočkáme. Ale já som si všimla, že v tých videách na sociálnych sieťach ty kritizuješ aj tie progresívnolerálne nejaké prúdy. Čo ti na nich prekáža?

Kritizujem a mne hlavne prekáža ten dvojaký meter. To je jedna z tém, samozrejme tie ekonomické, ale ten dvojaký meter rád na neho poukážem, pretože vadí mi, že ku jedným sa správajú tie médiá inak a ku iným úplne inak. Sú oveľa viac kritickejšie, vypichávajú také drobnosti, na ktorých možno až tak nezáleží. A na to presne ja poukazujem.

A samozrejme, človek to vidí presne v tých médiách. Napríklad spomeniem teraz v súčasnosti na tele pani Karolínu Lacovú. To sa nedá pozerať. Čiže potom sa ani nečudujem, že možno vznikla aj nejaká taká alternatíva, keď to tak nazveme ich jazykom. Pretože ľudia nechcú počúvať v kuse iba hádky, skákanie do reči, ale radšej si vypočujú nejaký taký normálny ľudský rozhovor, kde moderátor neskáče do reči. A to je možno príklad aj teba, že ešte ani raz neskočila do reči.

Dobre, ale čo ti teda prekáža na tele, že tam je taký interaktívny ten moderátor?

To ani nie je to, že je interaktívny, ale tam cítiť tú zaujatosť toho moderátora. Aj keď sa možno snažia robiť, to cítiť proste, koho volí, komu je sympatickejší a koho by najradšej v lúčike vody utopil.

A ty odkiaľ čerpaš informácie, keď si robíš svetlonázor?

No, samozrejme z rôznych zdrojov.

Čiže ja to hovorím často, že ja si tak ako si vypočujem, možno alternatívu, tak si vypočujem aj rozhovor v denníku N, prečítam si články a ja si robím z toho sumáru.

To je úplne normálne.

To by mal robiť podľa mňa klasicky každý človek, lebo v súčasnosti sme tak zavretí v tých bublinách sociálnych sietí.

Každému vyskakuje iba to isté, to čo mu sedí, aby čo najdlhšie vydržal na tých sociálnych sieťach, aby mu možno neskôr odporúčalo viacej reklám.

A toto je ten problém, že my vlastne nedokážeme prijať a už vôbec nie rešpektovať nejaký iný názor.

Čiže ja čerpám samozrejme tiež zo sociálnych sietí, ale potom si to overujem, či už to povedia predstavitelia Smeru alebo opozície, overujem si to na reálnych dátach, ktoré vidím a z ktorých viem čerpať.

Štatistický úrad, Eurostat a možno nejaké iné odborné články.

Čiže odtiaľto čerpám informácie a potom poukazujem na fakty, ktoré proste čísla nepustia.

Spomínal si tú diskusiu v Poprade a ja si pamätám, čo som sa rozprávala s ľuďmi, premiér teraz robí tie diskusie po školách.

Niektorí ho kritizujú, že nemá chodiť na školy, on to potom robí na neutrálnej pôde, ale tí študenti možno nemusia s ním súhlasiť, ale čo som počula, oni sú veľmi prekvapení z jeho prístupu, že aký je v reále, že je úplne iný ako ho vykresľujú médiá.

Tak aký si mal ty dojem z tej diskusie?

Ja som sa s pánom premiérom stretol viackrát väčšinou na tých mládežníckych akciách mladých sociálnych demokratov a ono to je presne to, čo sa vytratilo z podľa mňa z súčasnej spoločnosti a z toho nastavenia, že my nedokážeme rešpektovať iný názor.

A to je chyba, že ja som to často hovoril a myslím, že v jednom videu som to spomenul, že ja nemám problém si vypočuť, tak ako opakujem Denník N, SME, ich podcasty, ako si vypočujem tvoj podcast, tvoje rozhovory alebo niekoho iného, a nemám ani problém ísť na diskusiu s premiérom, ani na diskusiu s pánom Šimečkom alebo s niekým iným a konfrontovať ich s tými názormi, lebo ja si môžem získať aj nejaký pozitívny, dobrý názor z toho, čo povie pán Šimečka alebo čo povie pán Grimling a podobní politici.

Čiže presne o tomto je, že to, čo ja vnímam a čo mi vadí na tejto spoločnosti, je, že sme tak polarizovaní, tak extrémne polarizovaní, že keď ja napríklad poviem niekomu alebo možno ešte nevie, že som smerák, tak rovno vidím v tých očiach, ako sa zmenil ten názor na mňa.

A hovorím to často, že ja som minulého roku mal 34 rokov. Ja som bol nejaký človek, ale ja som sa zrazu nezmenil, ale názory na ľudí – množstvo ľudí mi odišlo zo sociálnych sietí, pomaly sa nevedeli ani odzdraviť.

Ja neviem, kde sme sa to dostali takýmto spôsobom.

A keď hovoríš, že si teda rok v Smere, v medzi mladými sociálnymi demokratmi, prečo si sa rozhodol práve pre Smer?

Prečo nie napríklad pre inú stranu?

No, ja som to už hovoril v jednom rozhovore, že lebo sú najlepší. A ja nemyslím tým, že chcem byť tiež najlepším politikom v tom zmysle funkcií, ale ja chcem byť najlepším v tom, čo sa týka retorickej schopnosti, toho, ako vystupovať, toho, ako nadšiť ľudí ostatných pre vec, ktorú považujem za správnu.

A v druhom dôsledku vieme, čo sme tu zažívali počas rokov 2020 až 2023.

No to boli úplne diletanti, ktorí nevedeli riadiť krajinu.

Smer je strana, ktorá je veľká, má množstvo odborníkov, ktorých bežná verejnosť nepozná, ale ktorí reálne riadia ministerstvá a tie sekcie.

Čiže presne o tomto je Smer, že keď sa pozriem na iné strany, pozriem sa na ich odborníkov – tie strany sú väčšinou postavené na dvoch, troch ľuďoch, ktorí sú výrazní, ktorí sú známi na sociálnych sieťach alebo niekde inde, ktorí vedia vystupovať.

Ale keď sa pozerám spätne do zákulisia, do tej strany, tak tam nevidím odborníkov na ekonomiku, na životné prostredie, na sociálne veci. A toto Smer má.

Čiže Smer je v tomto silný a ja sa dokážem učiť od najlepších.

A teraz nehovorím iba čo sa týka verbálnej schopnosti zaujať niekoho, ale čo sa týka odbornosti. Ja mám vyštudovanú ekonómiu, tak sa viem učiť od pána Kamenického vecí, ktoré možno doteraz neviem. A je tam množstvo iných vecí, čo sa týka obrany, životného prostredia, sociálnych vecí, pán Richter a podobne.

Čiže keby som si vybral nejakú oblasť, v ktorej chcem byť najlepší, tak mám od koho sa ju učiť.

A ako prebieha proces, že si sa stal členom mladých sociálnych demokratov?

Preto si vypíšeš prihlášku a ťa prijmú? Tam si nejak lustrujú tých členov, či je to nejaký človek, ktorý sa tam chce infiltrovať?

Ja som si vypísal prihlášku, oslovil som jedného z členov mladých sociálnych demokratov a mal som s ním potom pohovor a on to potom poslal na schválenie. Takže mi neprišlo nič, čo by bolo oficiálne nejaké tlačivo, ale pozývajú ma na akcie, tam diskutujeme, chodíme sa vzdelávať a to je presne o tom.

Čiže áno, verím, že som súčasťou mladých sociálnych demokratov.

Aj keď ja sa musím poukázať, že neviem, či som vôbec súčasťou Smeru, lebo tiež mi neprišla ani stranícka kartička, takže sa chcela vás spýtať – tiež neviem, ale tak prezentujem.

No malo by byť.

Je to taká kartička ako banková karta, čiže čo som videl, čo mi ukazovali ostatní, ale doteraz ju ešte nemám.

Vraj je to tak, že ju vyrábajú vtedy, keď je už dostatok členov a urobia to naraz.

No tak dúfam, že mi čoskoro príde.

A keď hovoríš, že tvoje okolie sa tak zvláštne zachovalo, tak mal si aj nejakých ľudí blízkych, známych, ktorí ťa sklamali v tom, že sa od teba odčlenili, dištancovali kvôli tomu?

Nepovedal by som, že sklamali.

Akože ja som s takýmito vecami aj počítal a vnímal som tie nálady spoločnosti, aké sú, že je to naozaj také vyhrotené.

Ale ono to je asi známe.

Veľa ľudí hovorí, že vyplakávame. Nevyplakávam.

Ja hovorím, aký je fakt, a beriem trošku z môjho súkromia, hovorím trošku o mojom súkromí, aby som poukázal na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité.

Áno, hovorím to jasne, že sa mi rozpadol trojročný vzťah preto, lebo som vstúpil do strany Smer Slovenská sociálna demokracia. A vlastne začali sme sa s bývalou priateľkou hádat doma, lebo sa zisťovali a vznikali hádky a podobné veci.

A toto podľa mňa by nemalo byť, aj keď ja chápem, že ľudia, ktorí žijú spolu, by mali byť na nejakej jednej vlne.

Malo by to tak byť, ale o tom sa tu hovorí.

Ja poznám množstvo ľudí, ktorí volia Progresívne Slovensko, ktorí volia SaSKU a sú takto hodnotovo ukotvení a úplne v pohode sa s nimi viem porozprávať, podiskutovať. Priznajú oni mne, ja priznám im, ktoré sú chyby.

Čiže, hovoril som to na jednom príklade: jeden veľmi dobrý kamarát, ktorého som mal veľmi rád, mi povedal, že sa so mnou už nebude kamarátiť – alebo teda bude sa so mnou kamarátiť len vtedy, keď Smer prehrá nasledujúce voľby. Čiže ja hovorím, že je to divné.

>> A nebolo ti ľúto, keď sa ti rozpadal vzťah? Neľutoval si, že si vstúpil do Smeru, keď sa ti rozpadol ten vzťah?

>> No, ono to bolo tak, že zasa beriem trošku z mojej súkromia. Mne sa stala taká vec, že som sa niekedy okolo 15. apríla minulého roku rozhodol, že vstúpim konečne do strany. Povedal som, že to bude na 1. mája za mňa symbolicky na sviatok práce. Takto som to chcel urobiť, lebo sa mi páčil aj ten dátum a aby to bolo také symbolické – čiže aj do mladých sociálnych demokratov, aj do Smeru.

No a vtedy som sa akože s frajerkou rozprával, už to ťažko prežívala a bolo to náročnejšie. Ona mi dala takú možnosť: buď ona alebo Smer. No a ja som rovno na to reagoval, že som povedal jasne – nezahodím moje šťastie preto, aby bol niekto iný spokojný. Ja by som nebol spokojný. V prvom rade musím byť ja spokojný a stotožnený s tým, čo robím.

Čiže, jasné, že mi to je ľúto, ale čo mám robiť? Je to súčasť života. Nečakal som, že sa to stane, lebo som si myslel, že veľká láska prenesie aj hory, aj vysoké alebo aj Nízke Tatry. Ale žiaľ. Ale chcem poukázať na to, vracam sa ku tomu, že my sme už tak polarizovaní, že ľudia sa nedokážu rozprávať pri obede nedeľnom. Nezavolajú si, lebo niekto volí jedného a niekto volí druhého a to sú už tak nezmeriteľné tábory, že človek má pocit, že za to, že je smerák alebo za to, že je niekto iný, pskár, tak sa mu smerák nepozdraví a PSK sa mu ani neodzdraví a opačne.

Čiže, ja neviem, kde sme sa tu dostali a neviem, či je cesty späť.

A na toto som ja presne aj reagoval a toto bola tá otázka, ktorú som sa chcel spýtať premiéra na tej diskusii v Poprade: pán premiér, sme polarizovaná spoločnosť. Ja som si myslel, že tým, že na vás bude spáchaný atentát, tak tým to skončilo, všetci sa uvedomíme, krok späť a ideme sa správať trošku normálnejšie. No lenže ono sa to ešte viacej vyhrotilo. Ale ja som sa v tej otázke pýtal, ako z tejto cesty von, čo máme robiť, aby sme prispeli ku tomu, aby sme neboli tak polarizovaní.

A on mi hovorí, že nevidí inú cestu, iba to, že stretávať sa s ľuďmi, rešpektovať iný názor a diskutovať s nimi. Čiže presne tie diskusie, ktoré robí so študentami, sú presne ten priestor na to, aby sa možno aj tí mladí ľudia dostali ku názorom, ktoré má Smer alebo koaliční politici, lebo veľakrát, ako hovorím, je vytvorená nejaká bublina skrz sociálne siete, skrz médiá, že tie iné názory sa nedostanú ani ku tým ľuďom. A potom je to vykreslené úplne extrémne. Potom keď sa začneš rozprávať s tými ľuďmi bežne počas života a hovoria ti, že „ťahajte nás do Ruska, chcete vystúpiť z Európskej únie", tak im hovoríš, že „ako my chceme vystúpiť z Európskej únie, keď na každej tlačovke pán premiér povie, že Európska únia je náš životný priestor" a že musíme robiť politiku na všetky štyri svetové strany. A tá politika na všetky štyri svetové strany má reálne výsledky.

Vidíme to, že či sa stretne pán premiér s čínskym prezidentom, s ruským prezidentom, s americkým prezidentom, tam sa vybaví toto, tam sa vybaví toto a robia sa nejaké investície – čiže sa prelobuje tá ekonomická spolupráca, na ktorej, žiaľ, či chceme alebo nechceme, ten súčasný svet, ten globálny svet stojí. A presne to dokáže priniesť finančné prostriedky štátu a Slovenskej republike a potom sa môžeme mať lepšie. Potom bude ten ekonomický rast oveľa vyšší a na tomto to všetko stojí.

Ale toto je to, čo sa mi páči na Smere – sú pragmatici. Nepozerajú sa na to, či je mačka čierna alebo biela. Dôležitá je, že chytá myši. Vieš, toto je podľa mňa dôležité – pozeráme sa, čo je v záujme štátu ako takého.

Vedia v Smere o tej obete, ktorú si vlastne učinil v svojom živote, že si dal prednosť Smeru pred partnerkou?

>> Ja by som to takto nepovedal, že som dával prednosť Smeru. Zase nechcem, aby to vyzeralo, že ja to vypleávam. Absolútne nevypakávam, lebo už vidím niektoré tie komentáre na sociálnych sieťach, že to je ten, čo sa mu kvôli Smeru rozpadol vzťah. Ale áno, choďte dozadku. Poviem to takto: nie, neľutujem to a či to vedia či to smere. No, tak sa rozprávam s tými ľuďmi. Veď sú ľudskí. Aj veľa z nich mi to sami hovorili, že sa im rozpadli vzťahy kvôli tomu. Oni to nehovoria takto verejne, ale ja poznám mnoho prípadov, kedy sa rodiny nerozprávajú, vôbec sa nestretávajú, lebo niekto sa správa tak a niekto inak. Alebo dokonca to je ešte lepší príklad – sa nemôžu, keď sú spolu, rozprávať.

>> O politike.

>> A o politike, áno, a možno o iných veciach. Čiže, či vedia v princípe – hovorím, že je mi to asi jedno. Ja som urobil krok, ktorý som považoval za správny pre mňa a pre moje šťastie. Lebo sa často hovorí – keď letíš lietadlom a začnete padať, vypadnú tie masky a máš pri sebe dieťa, tak komu dáš tú masku?

>> No.

>> Ty si ju dáš, aby si mohol zachrániť dieťa.

>> Presne tak – ty si ju dáš, aby si mohol zachrániť dieťa, svoje vlastné dieťa. Lebo keď ty nebudeš v pohode, keď ty prestaneš dýchať, tak nepomôže ani to svojmu dieťaťu. A to je presne to – v prvom rade musím byť ja šťastný, lebo keby som nebol ja šťastný, tak ten vzťah by sa opäť rozpadol, lebo by som bol nespokojný, frustrovaný. Čiže ono to je úplne prirodzená cesta a urobil som správne pragmatické rozhodnutie.

A čím to je podľa teba, že premiér je už štvrtýkrát premiér a hovorí o ambícii vyhrať ďalšie voľby? A kto je ešte taký iný svetový líder tvoj vzor?

>> Ehm, neviem, či mám taký vzory. Premiér je naozaj frajer v tom, ako dokáže tú politiku vnímať, ako vníma tie nálady, ako robí tie rozhodnutia tak, aby boli v záujme štátu a ako robí tie rozhodnutia tak, aby sa stalo to, čo chcú ľudia, hej?

Čo sú čo chcú ľudia?

A či to nie je náhoda, že Smer vyhral štyrikrát, alebo päťkrát – teda myslím, už neviem teraz presne, to sa ospravedlňujem. Myslím, že päťkrát vyhral parlamentné voľby. Čiže tak to nie je náhoda.

Ale to s podľa mňa – že druhá strana, teda opozícia, nedokáže uvedomiť a stále sa spolia a hovoria o tom, že voliči Smeru sú senilní, že sú starí, že pomaly nám vymrie elektorát a podobné dristy. Ale neuvedomujú si to, že tá strana robí reálne kroky ku tomu, čo je v prospech občanov Slovenskej republiky.

Čiže keď sa pozrieme na teraz – a ja viem, že médiám sa to nepáči, že nechcú o tom hovoriť a informovať – veď sa rozostávalo celé Slovensko, však? Kade, kde ideme, to, čo robí pán Ráž, to, čo robí pán Kaliňák – ako rozostával celé Slovensko už len čo sa týka nemocníc, čo sa týka ciest. Tak to v podľa mňa v histórii – a vlastne však máme na to aj dáta – že Slovensko je najviac rozostávané. Myslím, že od – teraz už neviem presne od ktorého roku.

Čiže máme na to dáta a vidíme, že to Slovensko sa posúva, že rastie, že sa to buduje naozaj. A toto je to, čo mi opäť vracam ku tomu, čo mi vadí – že sa neinformuje o tom dostatočne, ako by sa mohlo o tých úspechoch vlády.

>> Ale médiá práve, že píšu o neviem riedkom betóne v prešovskej nemocnici a že sa to bude musieť búrať, a potom o múre 700 m na ministerstve obrany.

No a hovorím – a toto sú tie problémy. Akože naozaj miešal pán Kaliňák, minister obrany ten betón na tie stĺpy. Však krásny príklad toho je to, že sa to odhalilo zavčas, že sa to začalo riešiť. Myslím, že sa tá firma vyobstarala nová firma.

Veď to je krásny príklad toho, že to funguje a že sa na to prišlo. A teraz sa akože chytať chyby, že niečo sa vám nepodarilo. Však budujeme tú nemocnicu. Postavila sa nemocnica Svätého Michala, teraz sa stavia v Prešove. Myslím, že sa buduje nová nemocnica v Martine. Bystrica sa rekonštruje. Poprad sa tu hneď rekonštruuje. Však to je toľko. Ružomberok myslím, že tiež sa rekonštruje. Však v akej histórii! My sme sa nám sa takto budovalo v slovenskej histórii.

A ja sa akože rovno aj spýtam občanov Slovenska – keď akože kritizujú Smer, že možno sa im nepáčia niektoré veci alebo že to, čo sa hovoria, že sa sľúbilo, tak sa nezrealizuje. Samozrejme, ideálne bolo, aby sme zatvárali všetkých opozičných oponentov, ktorí robili akože strašné veci nám alebo teda predstaviteľom Smeru. Ja som vtedy súčasťou nebol Smeru, ale sa akože pýtam – čo urobili akože pravicové vlády pre vás? Čo postavili, čo vybudovali? Iba kritizovali, hádali sa a to bolo asi tak všetko a robili iba dusno v spoločnosti.

Ako si vysvetľuješ, že strana alebo hnutie Igora Matoviča rastie napriek tomu, ako hovoríš – to bolo 2020, 2023 – eh tie tri vlády, tí traja premiéri, ktorí sa vystriedali – a že rastie? A ako sa pozeráš na to, že Igor Matovič napríklad tvrdí, že Michal Šimečka je papierový líder opozície a že rok na to, čo Matovič chcel vilu alebo natáčal vily v Chorvátsku, teraz je tam Michal Šimečka – že vlastne len ho kopíruje?

No v prvom rade pán Matovič má pravdu a to myslím, že ešte aj voliči Progresívneho Slovenska cítia, aký líder je pán Šimečka. Ale dobre, nejdem sa si do toho veľmi starať, lebo však to sú záležitosti Progresívneho Slovenska. Nech tam čo najdlhšie iba vydrží pán Šimečka. Myslím, že to je v prospech Smeru ako takého.

A prečo rastie Igor Matovič? No musíme si to povedať otvorene. Pán Matovič je pacient, hej? Však vidíme, čo tu robil, ale zároveň má tiež cit pre tú politiku a vníma to. Čiže robí presne to, čo sa páči jeho elektorátu, a to je – robí nervy Smeru. V prvom rade to sa im páči.

Ale čo som si všimol – a robil som sa pozerať aj nejaké analýzy – tak tam bolo povedané, že pán Matovič sa presmeroval a ide po voličoch KDH alebo teda po takých tých kresťanských voličov. A práve to je dôvod, prečo rastú percentá pánovi Matovičovi.

Čiže áno, aj on vie rozmýšľať politicky a strategicky a vie vnímať to, čo chcú voliči. A vlastne prekonvertoval sa na trochu iného typu voliča.

No a samozrejme – akože ja sa nad tým zamýšľam, že dobre, zoberme si tak, že nejakým spôsobom by zostavila vlá – vlád – vládu opozícia. No tak keď tam vidím Progresívne Slovensko a Sasku. Dobre, Saska. Tak to je – ja to hovorím tak, že to je detašované pracovisko Progresívneho Slovenska. To je akože bez nejakej hodnoty. Dobre, môžu sa tváriť, že pravicová strana, ale čo sa týka nejakých tých kultúrno-etnických otázok – že aj tam majú pána Hlinu, majú tam pani Kolíkovú, Marcinkovú, pána Ledeckého. Vieš, že to je – neviem – skupinka pozbierancov zo všetkých ostatných strán.

>> Hlina.

>> Áno. Toho som menoval – pána Hlinu, ktorý bol vo siedmich stranách. Ale však akože všetka časť sa ešte udržal a asi vie hovoriť z duše tým ľuďom, ktorým sa to páči alebo ktorí ho počúvajú.

Ale že keď sa pozriem na to, že akoby fungovala tá vláda – dobre, premiér pán Šimečka, ostatní možno nejakí ministri. Každý by chcel nejakú funkciu. Bol by tam pán Nať – ja neviem – bol by tam KDH. Veď to je akože skupina nesúrodných strán, ktorých spája jediná vec – byť proti Ficovi, poraziť Fica.

No a čo potom, keď vyhráte voľby? Akože čo budete potom robiť ďalej? Môžete mať možno nejakých odborníkov, ale keď sa posekáte na kultúrnych otázkach alebo možno na tom, že či jedna strana viete zdvihnúť dane – ako napríklad Progresívne Slovensko – a potom Sloboda a Solidarita bude chcieť znížiť dane, lebo toto je ich ideológia alebo teda takéto ich nastavenie? No tak akože – no do roka a do dňa.

>> Na záver Dominik – ak by si išiel do, alebo teda bol by si v národnej rade – ktoré by boli témy, ktorým by si sa chcel venovať?

>> No je to v prvom rade ten šport. Akože ku tomu mám blízko úplne prirodzene. Robil som to 20 rokov. Mám ku tomu vzťah a ja vnímam šport ako skvelý nástroj toho, ako spojiť národ, aby bol zasa pokope.

Veď povedzme si príklad – keď hrajú naši hokejisti, tak celý národ je spolu, všetci fandíme. Keď sa darí Petre Vlhovej, tak všetci sa tešíme z toho. Keď sa darilo Saganovi, tak všetci sa opäť tešili a rozbialovali. Áno, no už to sú úžasné výsledky, že všetci sa tešíme.

Ale napríklad na tom Saganovi je krásny príklad toho, že on rozjazdil celé Slovensko. On motivoval mladých ľudí a to – a teraz ja neviem, možno je tu Atila – čiže áno – taký jeden zo známych bojovníkov. Čiže množstvo ľudí, množstvo mladých ľudí ide do tej telocvične, do toho dojo a ide trénovať. A to ich zasa nejakým spôsobom formuje.

Čiže ja vidím v športe skrytý potenciál, ktorý nie je – ktorý je v maximálnej možnej miere nevyužitý. Čo je strašná chyba, lebo máme tu množstvo šikovných športovcov. Lenže systém nie je nastavený.

Z môjho pohľadu správne tie výsledky ako Sagan, Vlhová, Zapletalová a ja neviem kto ďalší, tak tie alebo Attila, to sú výsledky jednotlivcov.

To nie je systémové riešenie, ktoré by nám prinášalo medaily.

A potom na konci dňa aj to vidíme, že z olympiády sa vraciame s dlhým nosom.

No a potom druhá oblasť, to je cestovný ruch.

Zasa opakujem, ja pochádzam z tohto prostredia, vnímam to veľmi. To pomáha Slovensku alebo teda regiónu Liptova, cestovný ruch.

A vidím tam strašne nevyužitý potenciál, čo sa týka napríklad kúpeľníctva, čo sa týka tých zjazdoviek, čo sa týka ubytovacích kapacít, čo sa týka liečebných kúpeľov.

Čiže strašne nevyužitý potenciál, ktorý máme.

My máme extrémne veľké bohatstvo a nevážime si to a nevieme ho využiť.

Čiže poďme sa inšpirovať od nejakých iných krajín, napríklad od Poľska, ako sa to robí, ako sa vie pozdvihnúť cestovný ruch. Lebo ja viem, že nemôže to byť až taký vysoký príjem ako možno z priemyselnej výroby alebo zo služieb, ale je to bezemisná súčasť národohospodárstva.

Ostatne za bývalých vlád Smeru bolo postavených a otvorených veľa športovísk, ihrísk, futbalových.

Premiér to zvykol aj v minulosti otvárať.

No samozrejme, že bolo. Veď aj tu v Liptovskom Radku bolo postavené to multifunkčné ihrisko. Ale mám pocit, že veľmi rýchlo sa zabúda na to, čo sa urobilo, čo sa zrealizovalo.

U nás sme národ taký na Slovensku a čo ma hnevá, lebo mám pocestovaný naozaj celý svet, viac-menej zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy.

Takže vidím, ako sa žije v iných krajinách.

Napríklad teraz som bol v Čiernej hore a tá krajina nie je – dlho som nebol mimo Európskej únie. Čiže v rámci Európy, bol som sa pozrieť v Čiernej hore.

Krásna krajina, ale tam presne bolo vidno ten nedostatok, čo tej krajine chýba, a to je ekonomická vyspelosť, možno aj pravidlá toho, ako to tam funguje.

Krásna krajina.

A my nadávame, my si tu naozaj žijeme nádherne.

Keď sa pozriem, ako je to tu nádherne. Všetko upravené, všetko zrekonštruované.

O tom hovorím takisto aj Bratislava a iné mestá, že si môže byť pyšný.

Keby si tu zobral nejakého zahraničného človeka, nejakého známeho, tak sa nemáš za čo hanbiť.

Ale my budeme stále nadávať na to, ako je to všetko otrasné, ak to tu nefunguje.

No tak choďte si vyskúšať žiť do takého Nemecka alebo choďte si vyskúšať žiť do takého Francúzska.

No tak ja vám garantujem, že do troch rokov sa vrátite a budete bozkávať pri prílete do Bratislavského letiska a budete hovoriť, aké je to naše Slovensko úžasné.

Dominik, ja ti ďakujem za rozhovor a za to, že si ma zobral tu na vyhliadku.

Som tu dlho nebola a budem ti držať palce.

>> Ďakujem veľmi pekne a vážim si to, že som to mohol povedať pár slov.