Mária Beladičová: Chcem, aby sa v Senci žilo ešte lepšie

Pani Beladičová, vy ste dlhé roky žili v Nemecku, kde ste sa venovali psychológii, ergoterapii.

Potom ste prišli na Slovensko. Za vlády Igora Matoviča ste sa zaslúžili o to, že ženám, ktoré boli narodené v určitom období, im boli priznané roky do dôchodku, ak si správne pamätám. O tom nám poviete. A teraz ste sa rozhodli kandidovať ako poslankyňa do mestského zastupiteľstva v Senci.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa vrátili na Slovensko? Čo vás viedlo k tým aktivitám počas vlády Igora Matoviča? Zásluhu o odstránenie diskriminácie žien a čo vás viedlo teraz kandidovať?

No, vrátila som sa z Nemecka preto, že jednak rodina a jednak ma to ťahalo na Slovensko, lebo je to môj domov a ja som Bratislavčanka a prišla som do Senca kvôli tomu, že proste všetci sme z Bratislavy preč. Moje deti bývajú v Bernolákove, dcéra býva v Nitre. Ja mám korene v Senci, lebo moja babička pochádzala zo Senca a moja dcéra architektka mi povedala, že mami, vieš čo, stavy ja sa tu ako jeden taký fajn dom a bol by fajn, keby si sa aj ty presťahovala. No a tak som sa ocitla vlastne ako v Senci.

Čo sa týka Nemecka, bolo tam výborne. Ako som sa venovala ergoterapii, čiže terapia prácou doslovia do písmena, že kreativita v rámci ľudí, ktorí mali problémy, že mali mozgovú príhodu, a proste detičky, ktoré to potrebovali, bolo to veľmi zaujímavé. Ja som tam pôsobila päť rokov. No a som si jedného pekného dňa povedala: „No, dobre, tak stačilo a teraz poď, ideš naspäť na Slovensko a proste jednoducho máš tú rodinu a budeš sa venovať sama sebe."

Čo sa týka diskriminácie žien ročníkov 57, 63, ako by som to trošičku dovysvetľovala, tieto ženy nemali vlastne zarátané deti do dôchodku. Čiže boli svojím spôsobom diskriminované. A moje kolegyne to začali. Ja som, ak sa povie, nabehla do rozbehnutého vlaku a ja som urobila vlastne tú koncovku, lebo jednoducho začali to ženy v Banskej Bystrici na strednom Slovensku, kde vlastne bola spísaná petícia, potom nasledovali právnicke akty, Ústavný súd jedno s druhým, až nakoniec to prišlo na stôl vláde, teda že poďme s tým niečo robiť.

Chvalabohu. Poslanci 143 hlasmi odhlasovali, schválili tie ženy. Jednalo sa o 440 000 žien. Tie ženy boli odkompenzované, čiže boli im vrátené vlastne peniaze za tie roky, ktoré proste neboli prislúchané sociálnou poisťovňou.

No a ja som veľmi hrdá na to, pretože tie ženy si to zaslúžia, zaslúžia a ja spadám tiež teda do tých ročníkov, takže som veľmi rada. Len trošku ma zamrzelo to, že síce my sme to všetko, ak sa povie, urobili a bohužiaľ ako tí politici si na nás robili potom svoj PR, čo sme my všetko dokázali.

Tak to už býva. A vy ste pôsobili nejaký čas aj v asociácii na ochrannú právu pacientov. Aká bola vaša úloha tam?

Ja som tam vlastne bola skôr taký ako podporný orgán, čiže by som povedala skôr ako asistent. S tým, že hm, neviem, či poznáte, čím sa zaoberá vlastne táto asociácia.

Združuje tie menšie asociácie, tak som to pochopila.

Áno, presne tak. To je jedna vec. A druhá vec, snaží sa byť v rôznych komisiách na ministerstve zdravotníctva ako poradný orgán.

No a v podstate ja som mala za úlohu čo sa týka konferencie, ktorá vždy býva ku novembru alebo v decembri, vždy bývajú tieto termíny. To je veľká konferencia, kde sa zídu mnohí lekári a proste ľudia verejne činní s tým, že odovzdávajú sa tam ceny lekárom, sestrám. Ja som vtedy navrhla pána doktora nebohého, pána doktora Traubnera za celoživotný prínos v medicíne. Zaslúži si, úžasný človek. Eh, bola som veľmi rada teda, že bol na ocenení. Áno, že bol na tom ocenení.

Takže ešte za ministerky Dolinkovej vlastne ona sa tiež zúčastnila. No a eh potom som si povedala, že dobre, že akože poď inou cestou. Tak som si povedala a teraz oddych. Tak som si nechala akože také zadné dvierka, že venuj sa sebe, venuj sa rodine konečne, a nerieš tieto veci.

No a potom prišiel taký zlom, teda idú komunálne voľby, a ľudia okolo mňa nejakým spôsobom mi povedali, že vieš čo, ako skús kandidovať. Žiješ v Senci, poznáš to tu, vieš, kde sú tu slabiny, čo by sa dalo odstrániť a čo by bolo fajn napraviť.

Ako sa žije v Senci?

Žije sa fajn. Až na to, že natáčame v Senci, musíme povedať.

Áno. Úžasné prostredie za nami. Ja som sa akurát vás chcela spýtať jednu otázočku, že mňa nabíja vyslovene voda. Čiže ja čerpám energiu z vody. Vy ste na tom ako?

Silný fenomén. Presne tak. Vy ste na tom ako? Čo vás nabíja?

Voda.

Takisto.

Voda, beh, šport, pohyb.

Perfektné. Mám rada Senc. Nie je to Veľká Bratislava, nie je to zase malé mesto. Hej, ako myslím, že tí ľudia sú tu fajn, len sú tu určité veci, ktoré by bolo treba zmeniť.

Ja som si všimla, že máte napríklad asi podobne ako Bratislava cyklopruhy. To tu pribudlo za ostatné štyri roky.

Eh, určite aj doprava sa zahusťuje v Senci ako v Bratislave. Vy nešoférujete, vy ste peší.

Áno.

Chodec. Ale ako sa dá pohybovať, ako hodnotíte infraštruktúru?

Dobre. Eh, ja som na toto veľmi hárakvá a veľmi zlá. Eh je vybudovaná cyklotrasa. Ako si dovolím tvrdiť tým, že mám psíka a chodím každý deň vonku, ja tých ľudí na tej cyklotrase nejak veľmi nevidím. Áno, všetko sa to zgrupuje proste na chodníkoch. Či sú to bicykle, či sú to kolobežky. Hej.

A vyslovene ako ja som na toto zlá, pretože aj keď idem, tak nemám oči na chrbte, aby som ja proste sledovala, či za mnou niekto ide alebo nejde a nedajboh, proste mi nejakým spôsobom ako ublíži, nabúra do mňa. A už boli trikrát sa mi to už stalo, že proste už malý kúsok a proste akože bola kolízia. Čiže ja sa preto pýtam, ako prečo tí bicyklisti, bicykel je dopravný prostriedok, prečo tí bicyklisti nechodia po tej cyklotrase a to aj kolobežkári a nehovoriac o rýchlosti tej kolobežky? Však toto je šialené.

Takže toto je môj prvý bod, ako keby teda ľudia ma zvolili. Toto je prvý bod bezpečnosť.

Ďalšia vec sú prechody pre chodcov. Ako ja sa pýtam zasa dávam otázku, prečo sú semafory pri pošte, ktoré nefungujú a prečo ten veľký priechod, čo sa ide smerom na Lichnerovú, to je akože tadiaľ prejsť, prečo tam nie sú semafory?

Hej. Otázka do pléna. Ako ja si myslím, že proste jednoducho toto by sa malo nejakým spôsobom riešiť.

Doprava v Senci je hustá najmä v lete. Počas mesiacov vlastne je sezóna od 15. júna, kedy sa otvára senecké leto, otvára sezónu a do 15. septembra, kedy aj tie vchody na slnečné jazere sú zavreté, eh je len teda jeden vchod.

A vidno to aj v meste, že tá doprava je hustá, najmä v sobotu, keď z tých rôznych vchodov alebo do tých rôznych brán prúdia autá z celého, by som povedala, západného Slovenska, nielen z okolia.

Ako sa dá využiť podľa vás ešte potenciál Senca v zmysle cestovného ruchu?

No v prvom rade – ako to tiež ma dosť zaujíma – čistota a poriadok. Ako ja si myslím, že keď prídem ako turista do Senca a vidím plné koše smätia a odpadu, tak to tiež nie je nejaká veľmi dobrá vizitka.

Áno.

Čiže v prvom rade ten poriadok.

Hej.

V druhom rade ja si myslím, že by malo byť viacej zelene. Síce fajn, že námestie je tam zelené. Je zelené, ale na druhej strane, prečo sa polieva len tá tráva pred mestským úradom a tým smerom, a nie smerom, napríklad, ak sú ďalšie zóny – smerom, povedzme, na Lidl – čo je tam suchá, hej? Čiže v týchto horúčavách – prečo sa pýtam – nebeždíme zapoja hasičov alebo nejaké autá, ktoré majú vodu, a nepolievajú tie chodníky alebo nie sú rostné brány? Ako toto by sa malo nejakým spôsobom začať riešiť?

Čo sa týka tých atrakcií alebo udalostí v Senci – okrem toho seneckého leta, keď je veľa sprievodných podujatí a skupiny hudobné tu hrajú – tak tuším aj karneval bol včera. A je tam potom nejaká senecká, neviem, desiatka, šestka – korčuľovanie, bicykle – akože veľmi aktívny sa mi zdá Senec v tomto zmysle, že iné mestá to majú možno párkrát za rok a vy to máte na pravidelnej báze.

Áno.

A ja tiež sa pýtam, prečo sa rôzne podujatia konajú na námestí, keď v lete je priestor, napríklad, tu pri jazerách, kde tí ľudia si môžu aj zaplávať.

Eh, poviem to z jedného dôvodu. Eh, mne pán primátor povedal, no to je daň za to, hej, že bývate v meste – ten hluk.

A ja sa pýtam, môžu za to autistické deti? Môžu za to seniori? Môžu za to choré detičky alebo mamičky s malými deťmi, keď tam hudba a decibely hrajú do desiatej do noci?

Tak a to je asi problém každého mesta. Viem, že Bratislavčania sa na to sťažovali jednak na bary, terasy, podujatia a tak ďalej. To isté potom začali robiť na Bratislavskom hrade všelijaké trendy festivaly a to duní v celom regióne.

Áno, ale viete, ja vám to poviem z môjho pohľadu. Ja tiež bývam v centre mesta, ale z môjho pohľadu – keď je tam takéto nejaké podujatie, tak bohužiaľ aj v tejto horúčave musí byť zavreté okno, hej, proste aby som nepočula. Keď si chcete pustiť rádio svoje alebo televíziu, nemáte šancu. A toto duní do desiatej, hej. Takže síce fajn, že vedenie mesta povedalo, že nechce mať mesto duchov – áno, ja to beriem, hej – ale tiež treba brať v úvahu aj tieto aspekty, ktoré som vymenovala.

V okolí seneckých jazier sú tri alebo štyri domovy seniorov, domovy sociálnych služieb. A ja som si povedala, že vždy som si hovorila, že keby som ja mala raz skončiť v domove seniorov, tak by som chcela, aby to bolo v takomto prostredí – že človek má izbu, ktorá sa pozerá na jazero, vie vyjsť do záhrady, ktorá má výhľad na jazero. Že sa mi to celkom pozdávalo.

Ako sa žije – vy ste teda už na penzii, ale ste veľmi aktívna. Tak ako sa žije z pohľadu seniora seniorom v Senci?

No takto – ja som sa stretla s pani predsedníčkou Jednoty dôchodcov. Veľmi milá pani a veľmi inteligentná. Oni majú vlastne priestor tu v Senci, nie pri jazerách, ale majú tu priestor. Eh, teraz sa boria s problémom, pretože hľadajú nový priestor.

Eh, ja som nejak nejakým spôsobom predtým nešla – že proste ako sa pýtať? Ona mi povedala nejaké veci, ktoré by sa mohli zlepšiť, hej? Jednak, keď si zoberieme stanicu železničnú – na to sa trošičku zabúda, pretože naozaj, keď chce ísť človek vlakom, tak ísť tam do vlaku a zísť z vlaku – ten perón je nešťastne riešený a majú ľudia problémy vlastne odtiaľ schádzať. Ale čo mi povedala – oni robia rôzne výlety, robia športové podujatia, karnavaly, majalesy a takéto. Takže áno, hej. Eh, fakt nemala som priestor a čas sa tomuto nejakým spôsobom venovať.

Eh, čo ma ešte zaujalo – čo mi povedala – chránené dielne. Viem, že tu v Senci je okolo tri chránené dielne vlastne pre detičky.

Uhm.

A ono by ich mohlo vzniknúť viacej, pretože tí ľudia, čo tu žijú, naozaj môžu mať problémy s tými deťmi, hej? Ako teraz hovorím o deťoch, ale mohli by byť aj pre seniorov.

Áno.

Eh, pretože tá matka, keď dá to dieťa do tej chránenej dielne – fajn – ale musí sa ponáhľať. Musí sa ponáhľať, lebo je to len do určitej hodiny, hej? Čiže trošičku viacej akože vyjsť v ústrety týmto smerom, hej?

A takisto – bezbariérovosť v Senci. Eh, viete, vidím človeka, ktorý je na vozíčku a potrebuje sa niekam dostať. Sú tam schody.

Uhm.

Hej. Príklad do drogérie.

Áno.

V centre mesta sú tam schody. No čo urobí, hej? No bude to musieť obísť alebo proste poprosiť niekoho, aby mu pomohol.

Z hľadiska bezpečnosti – je Senec bezpečné mesto? Ja som zaznamenala – keď Jozef Ráž oznamoval kandidatúru na primátora Bratislavy, povedal, že určite menej ľudí na marketingu. Povedal aj konkrétne číslo – o dvesto ľudí menej, neviem, na magistráte – a viacej ľudí na mestskej polícii. No ja som túto otázku otvorila takisto – ako je tu štátna polícia, je tu mestská polícia. Ja som párkrát volala mestskú políciu, pretože ja osobne som sa stretla s tým, že ma prenasledoval jeden chlap, hej. Takže ja som to bola zahlásiť na štátnej polícii. No nič sa neudialo, hej, ostali sme tak.

Ale ja som navrhla jednu vec. Eh, prečo by nemohlo vzniknúť niečo také – aj keď nie sú nejaké kapacity pre mestskú políciu alebo pre policajtov – že by vznikli takzvané občianske hliadky, hej, ktoré by boli dobrovoľné? Eh, pomohlo by to. Určite by boli ľudia bezpečnejší večer, keď sa prechádzajú, hej? Takisto aj rodičom, matkám s detičkami, lebo ja vám poviem – aj keď sa mi to dobre nehovorí, ale musím to povedať – proste námestie, hej? A tam, čo je vlastne kultúrne stredisko – eh, na tých lavičkách sedia asociáli alebo proste bezdomovci, hej? A proste na tú lavičku si sadnúť – ako nie, hej?

Uhm.

Hej.

A ja sa spýtam – ako matka, hej, keby som mala malé dieťa – no kam si pôjdem sadnúť? Hľadám niekde inde nejakú alternatívu, hej? Ja viem, že je to celoslovenský problém – s bezdomovcami a s týmito ľuďmi. Eh, nehádžem ich do jedného vreca – tí ľudia, či si za to môžu alebo nemôžu sami, hej. Ale ja si myslím, že z pohľadu mesta by sa malo niečo urobiť – nejaká area, kde by proste tí ľudia mohli normálne existovať, hej? A nie je po lavičkách a proste robia tam cirkus a bordel.

Hovoríte o tých občianskych hliadkach, ale ja som zahliadla auto. Neviem, či to bolo nejako hliadková garda alebo niečo také. Malo také logo, také zvláštne. Som to zahliadla včera na opačnom brehu.

Áno.

Aha.

Takže neviem, možno, že také niečo existuje, ale bola som prekvapená, že malo to nebolo to ako žandári, ako sa hovorilo, že to budú tie žandáry, ale bola to nejaká hliadková garda alebo takézvláštne logo to malo.

Takže nejaká patrola, ktorá zrejme dozerá na poriadok.

A potom sa mi zdá, že ešte pribudli veci ako napríklad tá úschovňa na bicykle pri železničnej stanici a na opačnej strane, ako sa ide od Lidlu, sa mi zdá, že pribudlo, možno že to tam už bolo dlhšie, ja som si to až teraz všimla, také cvičisko pre psov alebo niečo také.

Tak ako vy ste aj psíčkar, tak aké sú koše so sáčkami v senci a ako sa žije psička v senci?

Nijaké, no nijaké.

Hej, ako ja vám poviem, že ja sa stále borím a to niekoľko mailov a niekoľko sťažností som posielala na mesto kvôli tým nešťastným košom, hej? Pretože bohužiaľ nájdu sa medzi nami aj takí ľudia, ktorí si mýlia normálny kontajner alebo kôš, kde sa dáva komunálny odpad a proste oni to švihajú do tých košov, ktoré sú na trávnikoch osadené, hej?

Ale chvalabohu.

Chvalabohu teda, ako fakt po tých mojich sťažnostiach, ako dali to do poriadku.

Dobre, dajú to do poriadku, ale choďte cez víkend alebo po víkende, choďte von a znovu to tam je nacpané, hej?

Takže to sú také veci, že tých ľudí sa nejakým spôsobom musí edukovať, hej?

Hej.

Ja to ináč nenazvem, lebo proste alebo ísť smerom, že vyčliniť človeka z mestského úradu, hej, a skontrolovať prevádzky, ktoré sú po tej ceste, či teda majú zaplatené za komunálny odpad, či tam nehádžu, pretože mestu unikajú peniaze.

Ale jednak ten komunálny odpad začal byť triedený, lebo aj tu na jazerách začali dávať tie vrecia, tak po vzore Bratislavy.

Ale to som teraz nepochopila, nezaznamenal, že sú teraz tie sáčky, či nie sú, čiže nie sú alebo je ich málo alebo nie sú vôbec.

No ja čo chodím po tej trase, tam absolútne nič. Tam nie je nič. Tam nie je ani tak, ak sú to také kvázi tie zelené koše, hej, postavené a absolútne ani jeden. Ani jeden, že by tam boli sáčky alebo proste niečo, nič, hej.

V minulosti bol veľký problém skládka, ktorá zapáchala a aj tu na jazerách ju bolo cítiť. Eh, je v tom niečo nové alebo u vás v centre cíti tú skládku niekedy?

Eh, nie, nie, ale eh keď človek ide smerom do Lidlu, tam neviem, či je tam nejaký problém s kanalizáciou alebo niečo, tam je cítiť zápach.

Uhm.

Hej, ale nie stále, možno už je to odstránené.

Neviem, či to, keď fúka vietor, či to nefúka od tej skládky smerom k tomu Lidlu.

Neviem.

Uhm.

Tie veci, ktoré spomínate, to by boli aj vaše priority, pokiaľ by ste boli zvolaná do mestského zastupiteľstva.

Určite áno.

Ako zopakujem, moja prvá priorita je čistota a zeleň. To je moja prvá priorita, hej? Druhá priorita bezpečnosť.

Uhm.

Jednak na chodníkoch, jednak na priechodoch a všeobecne bezpečnosť, aby sa tí ľudia nebáli ísť von, hej?

A tretia, samozrejme, seniori, moja srdcovka a plus vyžitie mamičiek a detí, ihriská a proste týmto smerom, hej.

Vy máte koľko rokov, pani Beladičová? Sa môžem spýtať? Chcem sa preto spýtam, lebo že aj človek vo vašom veku môže byť aktívny a nie je to proste niekto, kto je na okraji spoločnosti, neaktívny a kto už nemá čo odovzdať možno mladšej generácii.

Hej.

Eh, mne to nerobí problém sa priznať, ako mám 65 rokov a ja stále hovorím, že vek je len fyzické číslo, dôležité je, ako človek cíti v jednotti a ako to vstrebáva, ako to vníma.

Eh, ja som si našla jeden taký krásny citát, že vrásky na tvári – a to platí pre mužov, pre ženy, hej? – vrásky na tvári, to je vlastne obraz života, či ste sa usmievali, hej, či ste mali nejaké trápenie. Ale horšie, horšie je, keď zistíte, že sú vrásky nenávisti na duši. To je to najhoršie, čo môže byť.

A bohužiaľ žijeme takú dobu, že neviem, či aj vy, ale ja to vnímam tak, že tí ľudia sú vystresovaní, agresívni, zlostní, nenávistní.

Prečo?

Ako žijeme len raz, hej? A proste je to dar, že proste človek sa ráno zobudí, otvorí oči a dýcha. A poviem si: svieti slnko. No teraz je horúco, hej. Svieti, svieti slnko, ale som rada, že som tu, hej.

A tiež som si povedala: Hovorím: „Bože môj, tam hore v nebíčku už niekto by mohol poslať servisákov, aby ten radiátor nebeský vypli, pretože toto je akože šialené."

Minule som mala diskusiu s niekým o tom, že keď kandiduje, tam sa vždycky píše meno, vek a nejaké povolanie. A rozprávala som sa s pani, ktorá, že aj keby teda kandidovala, tuším nejakých 85, 87 rokov, že keď si tam napíše človek, že dôchodca, že je to také handikepujúce v zmysle, že čo už nám tu môže nejaký dôchodca, prečo by sme mali voliť dôchodcu?

Ako netreba hádzať všetkých dôchodcov do jedného vreca, doslova do písmena.

Áno, eh ja to vnímam tak, že áno, niekto má chorobu, niekto je chorý, že nevládza, áno, je handikepovaný, ale zase na druhej strane sú ľudia ako vidím mňa, hej, že proste plno energie a tú energiu proste chce, tú pozitívnu energiu chce vlastne nejakým spôsobom odovzdať tým ďalším ľuďom.

Hej?

A sa ma pýtate, no ja si tam nenapíšem dôchodca.

A vy čo budete mať napísané?

Mária Beladičová, 65.

A potom čo bude?

Nie, ja tam budem mať napísané poradkyňa v oblasti psychológie a sociálnej starostlivosti.

Uhm.

Čomu som sa aj venovala.

Keď hovoríte o tej agresivite, sledujete asi aj národnú politiku. Nie je to pre vás také frustrujúce, kam sa to dospelo na Slovensku?

Eh, no dobrá otázka. Dobrá otázka.

A viete, ja poviem jedno: ak by to dobro, ktoré je v človeku, hej, proste sa nejakým spôsobom dalo preč. Áno. A jednoducho, prečo tí ľudia si takto navzájom robia zla? Ja sa pýtam, prečo?

Ako sa hovorí, že karma je zadarmo, hej? A to, čo vysielaš, to sa ti vráti.

Hej.

Čiže ja by som to vlastne takto uzavrela, že eh ľudia, pre Boha živého, žijeme len raz. Raz sme tu na tejto zemi. Ako užívajte si to. Užívajme si to plnými dúškami, hej? Lebo neviete, čo sa stane na druhý deň. Možno sa nezobudíte, hej? Možno ochoriete, tak si to užívajme a proste nezasievajme nenávisť a zlo.

Pani Beladičová, tak ďakujem za tieto múdre slová. Snáď si ich niekto vezme k srdcu a budem vám držať palce aj v komunálnych.

Krásne ďakujem. Krásne ďakujem a ja budem zasa veľmi rada, eh keď Seneč bude prekvitať a keď ma podporia ľudia, ktorí si myslia, že proste budem vedieť niečo urobiť v rámci zastupiteľstva.

A ja sa zase na druhej strane budem snažiť, aby som chodila medzi tých ľudí, hej, a aby som bola konštruktívny partner vlastne pre mesto. Ale zase podporím dobrý projekt, podporím ho, ale budem mať vlastný názor a keď sa mi niečo nebude páčiť, tak ako budem dávať vecné argumenty.

>> A vy budete mať aj nejakú kampaň alebo kde vás môžu ľudia stretnúť, keby sa vás chcel niekto porozprávať?

>> Eh, do 25. augusta, eh v podstate, ako sa registruje po 25. auguste.

Ja už mám pripravené letaky, ktoré vlastne eh nebudem hádzať do schránok. Určite nie, skôr sa stretnem fyzicky. Ja mám rada kontakt s ľuďmi.

>> Čiže s nimi sa porozprávam a odovzdám im ten leták.

>> No a v podstate, hm, ja budem vďačná za každé jedno video, pretože si myslím, že je doba digitalizácie.

A vy ste veľmi aktívne na sociálnych sieťach, na Facebooku, na Telegrame vás môžu ľudia nájsť.

>> Áno. A ten človek si to prečíta.

A ďalšia vec, eh hovorím, ja nebudem chodiť tým smerom, že proste rozdávať.

>> Áno.

>> Eh, prostiel je taký, ja sa budem stretávať s tými ľuďmi a budem im hovoriť.

Tak ak som mala stretnutie eh s pani predsedkyňou Jednoty dôchodcov, takisto som mala stretnutie s pani predsedkyňou Červeného Kríža.

Veľmi fajn. Pani tiež mi povedala nejaké veci.

No a tá kampaň vlastne eh by mala začať koncom augusta. September, čas volieb vlastne ako v októbri. Takže je dosť priestoru na to, aby sa človek vedel stretnúť s tými ľuďmi.

Tak vám budem držať palce a ďakujem, že ste prišli.

>> Krásne ďakujem aj ja. Veľmi príjemný rozhovor. Vy sa opatrujte, držím palce. Robíte dobrú robotu.

>> Ďakujem aj ja.