TERAZ TAKTO: "Mali by sme sa kamarátiť s tým, kto má suroviny. A to je aj Rusko,” hovorí V. Slezák

Pozrite, všetci, všetci nechcú, aby Rusko vyvážalo plyn, ropu a podobné strategické suroviny, aby nemohlo financovať vojnu.

Hej?

Napriek tomu to všetci od neho kupujú.

Len my sa tvárime, že nie.

Tak sa tvárme.

O tom hovorím, že preto je Európska únia farizejská a štáty v nej po niektoré, pretože my si nehovoríme pravdu. My si stále hovoríme to, čo niekto niekde chce počuť, ale čo je realita, nikoho nezaujíma.

[hudba]

Prajem dobrý deň. Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Európsky automobilový priemysel čelí veľkej kríze, môže prísť až o 3/4 miliónov – 725 000 pracovných miest. Toľko hovoria oficiálne čísla.

Na Slovensku máme náš priemysel naviazaný na automobilky. To znamená, že problémy budú aj tu. Hovorí sa o Volkswagene, ale hovorí sa aj o ďalších firmách, ktoré robia subdodávky. Nielen o tejto téme.

Budem dnes hovoriť s podpredsedom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a riaditeľom Siemensu Vladimírom Slezákom.

Dobrý deň, vitajte.

– Dobrý deň, pán riaditeľ.

Eh, vy ste vlastne nemecká firma, respektíve slovenská dcéra nemeckej firmy, čiže máte prehľad o tom, čo sa deje v Nemecku. Eh, ja tu čítam v posledných mesiacoch eh čím ďalej tým horšie správy. Hovorí sa o tom, o tých pracovných miestach. Eh, hovorí sa, že je to aj kvôli tomu, že elektromobily zmenili pravidlá hry. Potom eh sú rôzne analýzy, že prečo sme tam, kde sme, ale eh záver je asi taký, že nie je to dobré a Slovensko na tom takisto dobre nebude, pokiaľ Nemecko padá. Ako to vidíte túto situáciu vy, pokiaľ hovoríte s nemeckými kolegami?

Eh, tie názory sa rôznia, hej, ale vo všeobecnosti platí – keby som to mal zhrnúť jednou vetou – tak sa Európa prestala riadiť pravidlami voľného trhu. Proste my dnes eh viac alebo menej ako firmy sme tlačení ideológiou, rôznymi nariadeniami, prikazaniami, ktorá je veľmi často kontraproduktívna k tomu, čo zákazníci, rozumej občania Európskej únie, vlastne chcú. Hej?

Typickým príkladom toho bola už vami spomenutá elektromobilita, ktorá neprišla automaticky ako extrémny dopyt zo strany zákazníkov, že chcú od zajtra jazdiť elektromobilmi. Prišla nariadením.

– Uhm.

– Hej.

V tomto ohľade by som ja povedal, že ma celkom prekvapila submisívnosť nemeckých firiem, ktoré všetky – no nie, ale nemeckých, že to môžeme pozerať asi po celej Európe – podľahli tomu politickému tlaku a začali prezbrojovať. V tomto prípade nemyslím na military výrobu, ale proste prezbrojovali zo spaľovacích motorov na elektrické. Eh, výsledok dnes asi nemusím veľmi popisovať, je vidno. Je to proste eh bohužiaľ eh výsledok zlý, pretože Európa nemá žiadne suroviny, ktorými by mohla konkurovať iným výrobcom elektrických vozidiel, ktorí sú extrémne draví v súčasnosti, ako je napríklad Čína, ktorá tie eh možnosti výroby vlastných články batériových má.

My všetko vlastne kupujeme viac-menej z tej istej krajiny.

– Áno.

Staviame baterkárne. [odkašľanie] No ale tie baterkárne staviame eh len preto, že kompletujeme nejaké batériové celé do väčších pakov a potom do tých podvozkových skupín, ale samotnú tú batériovú bunku, ktorá tú elektrinu eh má, tú nevyrábame. Čiže my sme zase len závislí od niekoho iného.

A v tomto prostredí je veľmi ťažké prežiť už aj z toho ohľadu, že máme teda energie za ceny, za aké ich máme. Suroviny máme za ceny, za aké ich máme. Nemôžeme sa nikomu vyhrážať, že za to nebudeme uvaľovať clá za to, že podporuje doma výrobu automobilov, pretože v zápätí sa nám to prejaví spätne clami na produkty, ktoré odtiaľ vozíme.

Uhm.

– Aby sme boli schopní vyrábať eh vlastné automobily.

Čiže ja by som to popísal – to je ako keď pes naháňa svoj chvost, hej? Nikdy si ho nechytí. Proste my sa točíme v kruhu a nevieme sa z neho vymotať.

– Ja som spomenula v úvode Volkswagen, to je fabrika, ktorá na Slovensku ťahá priemysel – jedna z nich. Eh, podľa dát, eh nemecká ekonomika je dlhodobo štrukturálne v poklese. Eh už štvrtý rok klesá priemyselná výroba v Nemecku. To sú všetko oficiálne dáta. Volkswagen plánuje prepustiť 100 000 ľudí, zatvoriť štyri fabriky. To znamená, že prepustí každého šiesteho zamestnanca. A bude sa to týkať aj fabriky u nás.

– Určite nie som z tých eh z blízkeho kruhu predstavenstva Volkswagenu, aby som túto informáciu na 100 % vedel. Eh, môžem povedať svoj názor?

Ja si myslím, že zatiaľ nie, pretože mix produktov, ktoré vyrába slovenský Volkswagen, je ten, ktorý je stále u zákazníkov chcený. Skôr by som povedal, že eh to, čo ste vy prezentovali a tie čísla, sú dnes už aj možno trochu neaktuálne, pretože minulý minulý týždeň – alebo predminulý týždeň – štvrtok, piatok bola dozorná rada Volkswagenu veľkého, kde teda podľa medializovaných správ eh dozorná rada neodsúhlasila ten plán na redukciu 100 000 pracovných miest a zatváranie štyroch fabrík.

– Je to dobrá správa v tomto kontexte?

No viete, to je ťažko, ťažko o tom diskutovať, pretože aj v tomto prípade Volkswagen má tú smolu, že má akcionárov, akých má. Jedným z nich je jedna z nemeckých krajín spolkových, hej? Eh, jedným z nich sú eh odborári, alebo teda majú veľké slovo odborári v tom, v tej dozornej rade.

– A títo dva subjekty – ten, nechcem ho nazvať ambiciózne, ale ten plán na redukciu pracovných miest a fabrík – proste zastavili. Hej?

Čo mňa prekvapilo, bolo vyjadrenie pána Olivera Bloomho, šéfa Volkswagenu, ktorý následne povedal, že tak prídeme s nejakým inteligentnejším plánom. Mohol prísť s ním hneď, hej? Nemuselo to skončiť takto, ako ho teda má. [smiech]

Ale ja si, ja si nemyslím, že momentálne napríklad Volkswagen by bol v situácii, kedy by ten plán mal.

Asi ste postrehli, že aj o Porsche sa diskutovalo, že má presunúť výrobu z Bratislavy do Lipska modelu Kayen.

– Hej, ale malým napísali, že za predpokladu, že nemeckí robotníci budú akceptovať nákladovú štruktúru slovenského Volkswagenu, čo znamená, že nemecký robotník dostane slovenskú výplatu. Hej?

– Áno.

Čo si teraz asi neboli v poriadku.

– Ja neviem.

Viete, my, my sa potácame stále v tom, že jedným z hlavných eh problémov Európy je disciplína, pracovná morálka a podobné záležitosti. Hej?

Keď si zoberiete, ako funguje Čína a jej model – neviem, či ste to niekde počula – že 996, od 9:00 do 9:00, 6 dní v týždni, a my máme v Nemecku v niektorých fabrikách 35 hodinový pracovný týždeň. No tak my nemáme šancu ani diskutovať o tom, že ako zvrátiť tento stav, nie toho zvrátiť. Proste tam sa proste robí, hej? My sme si odvykli robiť. My máme len nároky. Každý len chce žiť, chce mať ten svoj work-life balance a všetky tieto moderné výdobytky. Tak musíme teda čeliť tomu, že asi sa budeme mať horšie ako v tej Číne, kde teda makajú.

– Tak zase všetko má svoju cenu – že mať sa horšie, mať sa lepšie, byť pod sústavným dohľadom sociálnych kreditov, čo u nás zatiaľ ešte nie je. Ale nechcel som tým činu glorifikovať.

Ja len, že aj to Nemecko sa po druhej svetovej vojne nevybudovalo tak, že mali 35 hodinový pracovný týždeň, ale že tam proste robili a vedeli, prečo robia.

Hej. Dnes ľudia majú všetko, hej? My sme tu proste vychovávame generáciu, ktorá nemá problém s ničím. Majú potraviny, majú telefóny, majú tablety, majú počítače, majú autá, tí čo chcú. Čiže akú majú motiváciu robiť tých šesť dní v týždni? Povedzme, ak to majú Číňania a títo ešte nemajú všetci, hej? Tak na tom pracujú.

A to je ten problém, že my vlastne nemáme čo ponúknuť tým ľuďom, ktorí by mohli pracovať a mali pracovať, pretože oni nepotrebujú pracovať. Oni prežijú aj tak nejak.

Keď sa hovorí o týchto posunoch, o tom, že to klesá a že nie sme konkurencieschopní v Európe, však ste napokon povedali jednu z tých chvíľ, kde je rozdiel v pracovnom čase. Napríklad ako hlavný výsledok týchto javov v Európe sa označuje energetická politika. Príliš drahé energie, závislosť. Na jednej strane povedia, že je to závislosť od lacného ruského plynu, odchod od jadra, zelená politika. Na druhej strane, teraz dva týždne dozadu vyšla správa, že Rusko bolo v prvom polroku tretím najdôležitejším dodávateľom plynu do Európskej únie po Nórsku a po Spojených štátoch. Celkovo Rusko za šesť mesiacov do konca júna tohoto roku do únie vyviezlo 21 miliárd kubických metrov plynu, čo je úplne šialené číslo.

A tu zase vidíme takú dvojkolajnosť, že niekde je to kontrakt a je to v poriadku a my sme za to kritizovaní, lebo ten ruský plyn nesmieme mať. Čiže ako je to aj moment, čo nám podrezáva konár pod našou konkurencieschopnosťou a pod tým, ako náš priemysel vyzerá európsky.

Vy ste povedali, že je to energetická politika, ktorá robí hlavný problém pri konkurencieschopnosti, a ja poviem, že je to politika. Energetická politika je už len dôsledok politických rozhodnutí našej Európy, ktorá sa proste jedného dňa rozhodla, že sa bude chávať ako sa chová. Či je to Green Deal, či je to odstrihnutie sa od ľudských surovín, či sú to otázky genderové, či sú to otázky platových rovností, čohokoľvek.

Ako keď by som mal byť ja dnes podnikateľ, akože nie som, ja som len teda zamestnanec, tak si neviem predstaviť, prečo mi takéto aspekty znepríjemňujú to podnikanie, hej? Ako také, že voľný trh môžeme zabudnúť. My sme preregulovaný trh, hej? Vy nemôžete urobiť v podstate nič. Musíte len rešpektovať to, čo vám kdesi z Bruselu dôjde. Nám to oprášia naši politici, prepíšu do slovenčiny, skorigujú a máme to. Hej, ale to proste buď sa tohto zbavíme alebo budeme na to doplácať.

A čo sa týka toho plynu, viete, ešte ste nepostrehla, že Európa je farizejská. Ešte ste nepostrehla, že tie krajiny, ktoré sú veľké, si robia aj tak, čo chcú. Vždy to tak je. Vždy to tak bolo. Aj to tak bude. Hej. Proste. Čiže my ako malá krajina musíme šúchať papučami a my by sme sa mali hlavne s niekým kamarátiť, hej? A nie keď sme v pozícii ako kontinent alebo časť kontinentu, ktorá nemá nič a my reálne nič nemáme. My sme mali donedávna ešte dobrú pracovnú silu. Mali sme vzdelaných ľudí. Dneska už ich máme vzdelaných možno až veľa. Otázka je, v akej kvalite. My by sme sa mali kamarátiť s tým, čo tieto veci majú, aby sme sa dlhodobo mohli mať dobre a prežili.

A to všetko robíme. To je jedno. Ten, kto má energie, tak sa kamarátime z normy, predávajú nám plyn, majú sami zásobu na 10 rokov. Jedného dňa nám prestanú predávať, hej? Druhý taký sú Spojené štáty. Hej. Neviem, či môžem hovoriť o Rusku, aby ma niekto nenapadol, že agresora spomínam.

Ešte nie ste na zozname?

Ja neviem, možno som nečítam tie zoznamy, hej. Ale viete, existuje x dôkazov o tom, že boli vojny, ale biznis bežal popri vojnách ďalej, hej? Vojny sa väčšinou vedú pre ideologické ciele, ale biznis bežal ďalej. Dnes tomu tak nie je. My sme všetko podriadili ideológii, všetko. A na to doplatíme. Teda už doplácame a doplatíme ešte viac.

No a teraz ste mi povedali jednu vec, ale áno, je to tu v zozname, že ako jeden z tých momentov, bodov, ktoré nepomáhajú zlepšiť situáciu v Európe, je nadprodukcia elít. Keď hovoríte, že mali sme kedysi vzdelaných ľudí, áno, mali sme odborne vzdelaných ľudí, technicky vzdelaných ľudí, ktorí dokážu tieto technické profesie zastávať, lebo to nás posúva dopredu okrem iného. No a teraz je taká zaujímavá informácia, že napríklad univerzita vo Frankfurte ruší 45 študijných miest, lebo úroveň študentov dramaticky poklesla. Nemá zmysel, proste nejakým takým spôsobom to prezentovali ľudia z tej univerzity, že nemá zmysel vyrábať a hádzať na trh absolventov takéhoto typu. Ako sa na toto pozeráte? Je to pozitívum, že sme sa troška zabrzdili a rozmýšľame, že čo nám reálne treba, lebo to vzdelanie tiež nie je zadarmo, alebo je to zlé, že... no čo je to slovo zlé? Hej. Tí študenti, čo vyštudujú, tí čo vyštudujú, tí sa tešia, že majú diplom, hej? To, že nemajú prácu a potom robia povedzme, že pokladníkov v Tesku, tak dobre. Alebo v inom hypermarkete, keď to tak chceli, tak to tak majú. Problém je len to, čo ste spomenula, nie je to zadarmo.

A možno na rozdiel od toho Frankfurtu, o ktorom hovoríte, si to štúdium musia tí študenti minimálne nejakým spôsobom spolufinancovať. Tak u nás ho majú viac-menej zadarmo, pokiaľ sa jedná o štátne školy. Zadarmo v zmysle z našich daní, hej? A otázka je, ako sa to tomu štátu vráti, lebo keď sa pozriem do minulosti, ešte nie možno veľmi vzdialnej, tak bolo problém sa na niektoré vysoké školy dostať, pretože tam bol záujem. Hej? Dneska máme toľko vysokých škôl, že vlastne tie technické, ktorých najviac potrebujeme absolventov, zívajú prázdnotou, pretože sa tam nikto nehlásí. Každý vie, že tá škola je ťažká, hej? Napriek tomu, že ju má platenú z našich daní, ten študent neštudoval na strednej škole matematiku, lebo netreba z nej maturovať. A choďte potom s takými znalosťami na techniku, kde tá matematika je proste číslo jeden. My máme systémový problém, hej? My máme to, že štát generuje veľa vysokoškolských vzdelaných ľudí. S tým na úplne súhlasím, hej? Je to vidno. Proste nepoznám pomaly niekoho na ulici, keď stretnem, že by nemal nejaký titul. Hej. Ja som za, nech majú. Ale malo by sa to niekde prejaviť v tom hospodárstve. Mňa napríklad aj štve, že my nijako neošetrujeme to, že nám odchádzajú mladí ľudia. Hej?

Veď dobre, keď je... Ale už sa aj vracajú. Teraz som videla nejakú štatistiku, že pomerne výrazne zaznamenali štatistiky návraty týchto mladých ľudí, ktorí odišli. Čo ti povie, to možno píšu po športe na poslednej strane, ale to, že odchádzajú, je vždy na prvej strane, hej? Čo je vlastne aj motivácia pre tých budúcich mladých študentov, aby odišli. Čiže svoju úlohu tam zohrávajú negatívnu aj médiá.

Viem, že sedím v mediálnom dome, nemal by som tak hovoriť, ale bohužiaľ, bohužiaľ je to tak.

Hej.

Vy nevidíte jednu pozitívu.

Ja som o tomto rozprávala s mnohými hosťami opakovane veľakrát, akým spôsobom treba zastaviť tento odliv ľudí, ktorým sme zaplatili vzdelanie z našich daní a oni potom odídu, aby to niekde inde zúročili.

My žijeme dnes už mimo akejkoľvek socialistickej štruktúry.

My sa nemusíme báť spoplatniť štúdium alebo aspoň zaviazať tých mladých ľudí, že po skončení školy tu musí zostať nejaký čas, ináč to štúdium späť zaplatí. Povedzme sumou, ktorá zodpovedá tomu, čo to stálo.

My to neurobíme, hej?

Má to jednoduché opodstatie, lebo sú to voliči, hej?

Tak fajn.

Tak zase sme sa dostali do štádia, kedy politické ciele sú nad hospodárskymi cieľmi, hej?

A vlastne nikto neberie do úvahy to, že hospodárstvo, ktoré v cieli dnes ignorujeme, vlastne generuje hodnoty, ktoré politici rozdeľujú a prerozdeľujú.

A ja sa desím toho dňa, kedy proste ten štát nebude mať tie peniaze.

Či už je to Slovensko, či je to Nemecko, či je to Maďarsko, Rakúsko, hej, každý jeden.

Pretože tie výdavky, ktoré sa dneska dávajú na sociálne veci a ja neviem na všetko možné, nehovorím o Ukrajine, tam sa dávajú mega peniaze, hej?

To musí niekto najprv zarobiť a potom sa to dá rozdeliť, hej?

A toto my nemáme.

Alebo teda s postupom času bude toho menej.

No a to je presne ten moment, ktorý ste mi teraz nahrali.

Opäť ďalšia poznámka k tomu Nemecko.

Jeho priemysel sa rozpadá, jeho vláda má 23 percent podporu.

Na samite NATO navrhlo 70 miliárd pomoci Ukrajine, plus nejaké mechanizmy kontroly, kto to celé, aby sa vedelo, že kto presne koľko platí.

Čo s tým?

Lebo tu naozaj jedna vec je pomoc Ukrajine.

Druhá vec je, že Európa, únia a komisia deklarujú, že budú nalievať miliardy do zbrojenia.

Je takto, ako aj zbrojársky priemysel – alebo poviem to eufemisticky – obranný priemysel je veľmi dôležitá zložka priemyslu, ktorá môže ten európsky priemysel ťahať.

Otázka je, že či to na konci dňa bude pozitívne alebo negatívne.

Na túto tému som sa rozprával s takými známymi, čo žijú v Nemecku.

Jedna z nich je predseda dozornej rady Thiessen Krupp.

A pýtam sa ho, že kedy začnú akože investovať do tej zbrojariny, že teda akým spôsobom sa to prejaví, pretože to by mohol byť veľmi v teoretickej rovine ťahúň budúceho hospodárstva, hoci z môjho pohľadu neželaný, pretože vyrábať zbrane znamená, že niekto bude niekde zabíjať.

A on sa ma pýta, že koľko váži taký priemerný tank?

Tak som si vymyslel, že 60 ton, lebo som to niekde čítal, že tie veľké ťažké vážia toľko.

No dobre.

Bundesverk má 250.

Keby ich mal 1000, tak to je 60 000 ton celé.

Ten Krupp vyrobí 9 miliónov ton celé ročne.

Kto by tie tanky vyrábal?

A načo by nám boli?

Dneska tank už nie je bojové vozidlo budúcej vojny.

Hej.

A koľko hliníka má Európa?

Odkiaľ vozí Európa hliník na to, aby mohla vyrábať drony alebo titán alebo niečo podobné?

A zase sme tam, kde sme boli asi pred piatimi minútami.

Nechceme sa kamarátiť s tým, ktorý tie suroviny má.

Napriek tomu nám ich predáva.

Či už je to plyn, či je to titán, či je to alumínium.

Hej.

Na čo sa hráme?

Vojna je jedna vec, biznis je druhá vec.

Tak predá nám titán a alumínium na to, aby sa vyrobili drony, ktorými sa budú útočiť na nich.

Či to vyzerá to tak.

Ale je to biznis.

Však je to biznis.

Na konci dňa to je biznis.

Pozrite, všetci nechcú, aby Rusko vyvážalo plyn, ropu a podobné strategické suroviny, aby nemohlo financovať vojnu, hej?

Napriek tomu to všetci od neho kupujú.

Len my sa tvárime, že nie.

Tak sa tvárme.

O tom hovorím, že preto je Európska únia farizejská a štáty v nej po niektoré, pretože my si nehovoríme pravdu.

My si stále hovoríme to, čo niekto niekde chce počuť, ale čo je realita, nikoho nezaujíma.

Čiže ten rozvoj zbroj – budú používať politicky korektný výraz – obranného priemyslu.

No skúste.

Áno.

A ten rozvoj obranného priemyslu.

Zase ďalšia vec je, že ukážte mi tank, ktorý ide na elektriku, keď už máme Green Deal a sme zelení.

Ale nevadí.

Takisto to nie je čistý priemysel.

To je v podstate v rozpore s nejakými klimatickými cieľmi, ktoré si Európska komisia a Európska únia dala.

Čiže to nemá takú logiku.

Ja som úplný laik, ktorý tu sedí a pýta sa.

Pre mňa to logiku nemá.

Pre vás ako?

No nemá to logiku.

Manažéra, priemyselníka to má?

Nemá.

To je presne o tom, že my sa na jednej strane tvárime a na druhej strane chceme robiť niečo iné, hej?

Nemá to logiku?

A ja hovorím, že keď si neprestaneme klamať, tak sa neposunieme ďalej, hej?

Lebo všetci sa budeme tváriť, že sympatizujeme s Grétou a s jej cieľmi, hej?

Všetci budeme hovoriť, že treba byť zelená teraz, hej?

Tak nič, Greta už nie.

Tak s jej bývalými myšlienkami.

Tak hej, ale my máme proste problém, že všetka tá výroba, hej, či už je to od priemyslu ocele hliníka alebo čohokoľvek, je náročná na CO2.

Proste bude emitovať klimatické plyny nevýhodné.

Čo s tým spravíme?

Budeme sa tváriť, že nie.

Budeme stavať veterníky a solárne polia.

Veterník mám rád ako koláč.

Áno, ale nie, keď vám stojí za záhradou.

To je pravda.

A to je ďalší moment.

Ale premiér povedal, že nebudeme mať veterné parky, že sa sústredíme na jadro, čo je za mňa jedna z mála dobrých správ posledných týždňov.

Otázka, či sa to aj zrealizuje.

Ja politikom a priori verím až keď to je postavené a keď to funguje.

Keď sa o tom len hovorí, sa to stokrát zmení.

Dobre, poďme sa pozrieť, aké sú dôsledky pre Slovensko tohoto celého, čo sme tu teraz povedali.

Náš najväčší exportný partner je Nemecko.

Nemecko sa nemá dobre.

Hovorí sa, že keď si v Nemecku kychnú a dostanú chrípku, tak na Slovensku zomrieme na zápal pľúc.

Tak ako to bude?

Tak ako ste povedal, ten problém, viete, u nás sa vždy prejaví trošku neskôr, ale mám pár zákazníkov – alebo už nie sú v podstate kamaráti – ktorým odskakujú západné, nemecké spoločnosti od spoločných kontraktov.

Prestávajú nám dodávať veci na finalizáciu.

Idú do konkurzov, hej.

Alebo sa proste jednoducho zavrú tie firmy.

Tie, čo majú na to, tak sa zoberú a odsťahujú sa mimo Nemecka, hej?

Hlavným destináciou sú Spojené štáty americké.

Konieckoncov bol nejaký článok v novinách, že Audi zvažuje presťahovať výrobu do Spojených štátov, pretože tam má svoj trh.

Uhm.

Hej.

Ale toto, čo z nás bude?

No čo z nás bude?

Poľnohospodárstvo nikomu sa nechce chytiť motiku a robiť, hej.

To je nezaujímavé.

Počajte, aj hoväzí dobytok prikazuje únia vybiť, pretože produkuje metán a skleníkové plyny.

Však Holanďania začali vytlkať svoje farmy už pred nejakými pár rokmi.

Tak čo poľnohospodárstvo?

Tak možno keď — čím budeme hnojiť — neviem, keď tie hnojivá sa tiež robia z plynu.

Ešte raz. Je to problém, ktorý sa nedá len tak jednoducho riešiť, lebo ako som spomínal predtým, je to takisto — ak v tom vzdelávaní je systémový.

Systémový, hej? My máme nejakú dotačnú politiku, ktorá potom končí tak, že družstvo na východe Slovenska, ktoré produkuje mlieko za 80 cent za liter výrobných nákladov, ho nevie predať na 20 km vzdialenej mliekárni, pretože to povedalo, že ho kúpi za 40 cent za liter. V opačnom prípade si to mlieko za 40 cent dovezie z Nemecka.

Hej? Čiže povedzte mi, kde je tu logika? Vykantríme si naše vlastné stáda a budeme sa spoľahať na to, že nám Nemci jej za 40 cent. No keď ich nebudeme mať — tie stáda — tak to oni budú voziť za euro, nie za 80 cent, aby sme my vôbec mali.

Hej? A ja budem parafrázovať jedného nášho bývalého politika, ktorý povedal, že nie je problém, keď nebudeme mať — všetko si dovezieme.

Áno. A začo? Veď to hospodárstvo — keď sa bude mať zle Nemecko a Slovensko sa bude mať zle tiež — tak nebude mať tie peniaze na to, aby si doviezla tieto základné veci.

A hlavne keď budeme takto pristupovať k tým ľuďom, ktorí tvoria hodnoty v tom poľnohospodárstve — čo ich má motivovať, aby vôbec robili niečo? Však pôjde na úrad práce, nechá si vypratiť sociálne dávky a bude mať v paži celé pole. Prečo by to robil?

No, keď tu hovoríme o Nemecku — o tom, ako sa im nedarí — je tá nemecká kríza — je to ešte stále — dá sa to brať ako varovný signál preto, aby sme tu my niečo zmenili, alebo je to už celé naviazané na úniu a jednoducho my sami o sebe tu nevieme?

A čo my rozhodujeme v tejto krajine sami? Povedzte mi — čo my v tejto krajine sami rozhodujeme?

Ja si myslím, že my sme proste v mlynčeku, ktorý sa volá Európska únia, ktorý melie svojím tempom a je nastavený na nejakú cestu, kade pôjde. A my sme bohužiaľ — neviem, či to môžem nazvať bohužiaľ — my sme rukojemníci situácie a verím tomu, že keď ma budú počúvať nejakí ľudia, povedia, že to je hrozný dezolátor. Ja sa priznám — som — lebo rozmýšľam takto.

Myslím, že tu je ten moment, kedy už nemám ďalšiu otázku. Uvidíme, čo povedia diváci.

Ja ich vždy vyzvem na konci, aby pisali svoje názory — aby to komentovali.

Názor mať môžem. To je v rámci demokracie povolené. Takisto neberiem nikomu inému, aby mal svoj názor. Môžeme o nich diskutovať. Zabíjať sa kvôli tomu nebudeme.

Ďakujem pekne, že ste prišli. Dovidenia.

Ďakujem aj ja. Dovidenia.

No a mojím hosťom bol dnes Vladimír Slezák. Ďakujeme za pozornosť.

Ako som už povedala — komentujte, píšte, povedzte, čo si o tejto téme myslíte. Posielajte svoje podnety a my sa im budeme určite venovať.

Ďakujem za pozornosť a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou. Majte sa.