TRUMP MÔŽE STRATIŤ KONGRES! - TVOTV: Čo to znamená pre Ukrajinu, Irán a USA? | Miloš Svrček

Celkovo aj tie výsledky, respektíve hodnotenia, ako dopadli Spojené štáty v ozbrojenom konflikte s Iránom, sú veľmi negatívne.

Spoločnosť sa veľmi na to negatívne pozerá a vyslovene je taká aj klíma, že Spojené štáty prehrali tento konflikt.

Vami spomínaný Tucker Carlson, ktorý je známy moderátor, tak už viacero takých komentátorov hovorí, že tiež rozmýšľa nad vznikom svojej vlastnej politickej strany, ktorú by podporovali viac takí známi komentátori, poprípade influenceri alebo politicky angažované osobnosti v Spojených štátoch.

V podstate to je úplne niečo iné a nemôžeme porovnávať dnešok so situáciou spred štyroch možno ôsmich rokov.

Takže v tom je zásadný rozdiel a samozrejme to bude pokračovať aj ďalej.

V rámci týchto sociálnych sietí bude veľmi dôležité, koľko budete ako kandidát mať na svojej strane influencerov, podporovateľov, komentátorov, akým spôsobom vás budú komentovať a podporovať.

Čiže toto je veľmi dôležité.

Hosťom televízie OTV je pán Miloš Cvrček, docent z vysokej školy bezpečnostného manažmentu v Košiciach.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem pekne za pozvanie a teším sa na reláciu.

>> Nech sa páči. Taktiež sa veľmi teším.

Pán docent, v dnešnej relácii sa budeme venovať voľbám do kongresu, ktoré sa budú konať 3. novembra.

Na prvý pohľad možno by sa zdalo, že sú to také obyčajné voľby, ktoré v podstate nerozhodnú o niečom dôležitom, no v skutočnosti môžu rozhodnúť o tom, či bude prezident Donald Trump riadiť nielen Ameriku, ale v podstate svet ako doteraz, alebo mu Kongres začne nejakým tým spôsobom zviazovať ruky.

Poďme na to od začiatku. Čo sú tie voľby, ktoré sa budú konať toho 3. novembra? Označujú sa ako midterms. Prečo sa o nich hovorí ako o najväčšej politickej skúške Trumpovej administratívy?

No ja sa ani nečudujem, že sa takto hovorí v podstate o týchto voľbách, že budú skúškou súčasnej administratívy, ale celkovo ten systém amerických volieb alebo volebného systému je veľmi komplikovaný. Ten bol budovaný v podstate staročia od toho, ako aj vznikla ústava Spojených štátov, a to celkovo tými dodatkami, ako sa modifikovala ústava v histórii a prispôsobovala sa tým okolnostiam, ako sa v podstate kreovali jednotlivé federálne štáty v Spojených štátoch. Určite budú skúškou aj Trumpovej administratívy, lebo v podstate od toho 1938, keď boli celkovo desiatky takýchto volieb, tak len v dvoch prípadoch došlo k situácii, keď vedeli vtedajší prezidenti zvrátiť ten výsledok v prospech seba. Tuším to bol Bill Clinton v 98, keď sa už začal proces impeachmentu voči nemu, tak vtedy dokázal získať 60 % na svoju stranu. A druhý bol George Bush po útokoch v Spojených štátoch v 2001 a v 2002 boli voľby, čiže vtedy to dokázal zvrátiť. A všetci iní ďalší prezidenti v podstate za tých takmer 80 rokov tieto voľby prehrali.

Aby som vysvetlil, tak celkovo v Spojených štátoch je trojdelenie moci. To znamená: máme zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tieto zložky sú úplne separátne, oddelené od seba. Kontrolujú sa navzájom voči sebe. Čiže zákonodarná, výkonná a súdna moc v podstate sú úplne nezávislé, neutrálne a tam funguje v podstate ten systém checks and balances, to znamená protiváh a brzd.

Je to veľmi dobrý systém v tom význame, že každá zložka, ktorá by prešla určitú tú pomyselnú hranicu, ústavnú hranicu, že by si dovolila viac, ako jej umožňuje ústava, tak zvyšné dve zložky sa vedia proti tomu postaviť tými mechanizmami. Takže je to v podstate overené. Takto funguje v Spojených štátoch.

No a prečo tie midterms voľby? Prečo tie voľby, ktoré sú v podstate každé dva roky?

Ide o obmenu zloženia zákonodárnej moci. Vieme, že v podstate v Spojených štátoch je najdôležitejšou inštitúciou alebo najvyššie postavenou v zákonodárnej moci Kongres. Ten je zložený zo senátu a snemovne reprezentantov.

Senát má 100 členov. Tí sú zvolení na šesť rokov a každé dva roky sa 1/3 obmieňa. To znamená okolo 33 až 35 senátorov. S tým, že každý štát má dvoch senátorov bez ohľadu na to, aký je ľudnatý. To znamená, že Kalifornia, ktorá má milióny obyvateľov, má tých istých dvoch senátorov, ako napríklad New Hampshire alebo Maine alebo Severná či Južná Dakota, kde je tých obyvateľov oveľa menej.

A čo sa týka snemovne reprezentantov, tam je celkovo 435 kongresmanov, ktorí sú volení každé dva roky. Každý štát má v podstate v závislosti od toho, ako je ľudnatý, počet tých kongresmanov. Minimálne je kongresman jeden za štát. To sú tie menšie štáty, ktoré som spomínal, napríklad na severozápade alebo Havaji alebo Maine alebo New Hampshire.

A potom sú veľké, ako napríklad Kalifornia a Texas, New York, Illinois, Michigan, ktoré už majú v podstate desiatky kongresmanov a samozrejme už naberajú aj na tej sile v rámci kongresu.

Tu už sa bude obmieňať v podstate celý kongres. To znamená aj senát, ale aj snemovňu reprezentantov — tých 435 kongresmanov.

Čiže myslím si, že minimálne čo sa týka obmeny tej dvojročnej, je to veľmi dôležité, ako dopadnú tieto voľby. Nielen že to bude zaťažkávacia skúška pre Trumpovu administratívu alebo celkovo republikánsku stranu, ale tie predikcie a tie prieskumy hovoria o tom, že tá miska vách sa preklopí skôr k tým demokratom.

No a to už bude mať závažné dôsledky aj pre zahraničnú politiku a vnútornú politiku.

My sme sa pred reláciou o tejto téme rozprávali a v podstate sme to takto zhrnuli, že ide o hodnotenie prvej polovice Trumpovej administratívy.

Poďme teda k tomu, ako tieto voľby ovplyvnia smerovanie americkej politiky, nielen čo sa týka vnútri Ameriky, ale aj smerom navonok — čo sa týka tej zahraničnej politiky, čo sa týka tých geopolitických udalostí, ktoré momentálne vidíme v celom svete.

Ja by som možno doplnil ešte takú informáciu, že nejde len o obmenu členov kongresu — to znamená kongresmanov a senátorov — ale ide aj o obmenu časti guvernérov. My v podstate vieme, že v tých 50 federálnych štátoch sú hlavami exekutív guvernéri, či už demokratickí alebo republikánski. Z tých 50 sa bude meniť tuším okolo tých 36 guvernérov. To znamená veľká väčšina.

Aj to bude mať zásadný vplyv na to, pretože celkovo tie exekutívne dekréty, ktoré sú vydávané alebo rozhodnutia prezidenta, celková legislatíva, môže byť zo strany guvernérov napadnutá na federálnych súdoch. Čiže majú tiež dosť významné kompetencie a právomoci.

Takže aj to je veľmi dôležité, ako dopadnú tieto voľby.

Čo sa týka celkovo vnútropolitickej situácie, zásadný vplyv bude mať samozrejme ekonomika. Tak to bolo aj v minulosti, tak je to aj v súčasnosti.

Ekonomika z toho dôvodu, že to má vplyv na zamestnanosť, na zdravotnú starostlivosť, predovšetkým na bývanie – s bývaním je katastrofálna situácia v Spojených štátoch.

Je tam veľké zaťaženie inflácie a pohybuje sa okolo tých 3,5%.

Samozrejme, aj situácia je veľmi krehká na burzách, čiže to bude mať určitý vplyv.

No ale čo bude mať najväčší vplyv na výsledok týchto volieb, tak to bude zahraničná politika.

Zahraničná politika je de facto vykonávaná zo strany prezidenta, čiže hlavy exekutívy, ale na druhej strane aj v prípade, ak chce napríklad začať nejakú vojnu alebo poprípade vojensky sa angažovať niekde vo svete, musí mať súhlas kongresu.

To znamená, bez toho kongresu sa nedostane ďalej a tak ako dopadnú výsledky volieb, tak samozrejme bude mať vplyv aj na zloženie.

Tie predikcie hovoria o tom, že momentálne, čo sa týka snemovne reprezentantov – tam potrebuje strana dosiahnuť väčšinu 218 kongresmanov z tých 435.

Momentálne taký istý počet majú republikáni.

Volebné prieskumy hovoria, že asi až v 85 až 88% dôjde k zmene týchto počtov, že dokonca republikáni môžu stratiť desiatky týchto kresiel.

Hovorí sa od 15 možno až do 35 kresiel.

Výsledok môže byť ten, že automaticky tá víťazná strana, čiže demokrati v tomto prípade, ak by to tak aj bolo, na 3. novembra by získali všetky predsednícke funkcie v rámci výborov v snemovni reprezentantov.

To znamená, oni si potom môžu pozývať jednotlivých alebo to robia aj teraz, ale pozývať oveľa intenzívnejšie napríklad členov administratívy, robiť vypočúvania, otvárať všelijaké otázky, ktoré sa inak nedali otvoriť na iných pozíciách. Taktiež riešiť vyšetrovacie výbory, viac sa pýtať prezidenta a dokonca aj zastaviť prezidenta.

V prípade, ak prezident momentálne ovplyvňuje a má vplyv a silu nad snemovňou reprezentantov, senátom a Bielym domom, tak samozrejme prechádzajú mu tie veci všetky, ktoré v podstate tlačí cez svoju stranu.

V prípade, ak by došlo k zvratu, to znamená, že následne by automaticky mohol ísť do nejakých exekutívnych nariadení a to už má inú právnu silu.

Je to oveľa menšia právna sila, ktorá môže byť zrušená, napadnutá na Federálnom súde.

Čiže tie konzekvencie, tie dopady sú ďaleko siahle, ktoré môžu mať vplyv na tú zahraničnú politiku.

Ale ak sa vrátim späť, jednoznačne v rámci vnútornej politiky – bývanie, zdravotníctvo, no a samozrejme aj vojenské angažovanie vo svete, čiže Irán, Ukrajina a tak ďalej.

>> A na to som sa chcela spýtať. Spomínali ste, že to bude mať vplyv na tú zahraničnú politiku. Ako je to? Hmm, možno určite sledujete aj tých zahraničných analytikov, komentátorov, ako to oni hodnotia, ako to oni vnímajú. Určite sú už rôzne prognózy.

Ktorých konfliktov by sa to týkalo, kde je možno nejaký názorový rozkol medzi tým, čo presadzuje Donald Trump ako osobnosť, ako jednotlivec a možno názor strany, pretože aj v rámci strany nie je tá názorová jednotnosť.

Veď sme videli, že mnohé osobnosti odišli z jeho strany práve kvôli názorovým konfliktom, čo sa týka Iránu.

Bola podpora takého Carlsona. Teraz už republikáni absolútne nepodporujú. Mnohí aj odišli z dôležitých, významných bezpečnostných funkcií.

Ako to vnímate? Ktorých konfliktov by sa to týkalo, ak by takáto zmena nastala, ak by nemal tú podporu kongresu?

Eh, táto zmena by určite nastala v prípade podpory Ukrajiny.

Pretože si to môžeme povedať na názornom príklade spred pár dní, poprípade týždňov, keď došlo k návšteve ukrajinského prezidenta vo Washingtone, keď prišiel na pohreb senátora Licioho Grehema. Samozrejme mal za sebou tie formálne úvodné stretnutia v Bielom Dome, kde vo voľnej pracovni podal ruku s Trumpom, vymenili si pár fotografií, úsmevok, jest. Ale hneď tá dôležitá časť tej návštevy smerovala do Kongresu na Capitol Hill, kde jednoducho mal separátne stretnutia nieže so skupinami, ale separátne s každým jedným senátorom, ktorý sa venoval buď zahraničnej politike alebo vojenským agendám, poprípade hospodárskym, ekonomickým veciam.

Čiže to je v podstate základnou symbolikou toho, ako každý si môže povedať a sám odpovedať, že kto je ten teraz dôležitý v Spojených štátoch, kto drží opraty v rukách.

No jednoznačne senátori, poprípade predstavitelia zákonodarnej moci, ktorí na konci dňa odsúhlasujú nejaké návrhy prezidenta alebo poprípade prichádzajú so svojou vlastnou iniciatívou.

Čiže aj to, keď sa pýtal v podstate na licencie na výrobu patriotov, povedal, že áno, s prezidentom som sa dohodol, následne to Trump dementoval. Ale dôležité bolo, ako sa dohodol s tými senátormi, ktorí – bola taká vtipná scénka, čo som pozeral – ešte aj ten senátor, ktorý v podstate stál medzi Zelenskými a médiami, ukázal a povedal: „Teraz môžeš hovoriť, Zelenský, že teraz sa vyjadrí." Dokonca mu hovorili, že kedy v podstate môže doslova otvoriť ústa.

Tak to som pozeral, ako akým spôsobom to de facto funguje.

Čiže jednoznačne Ukrajina. A čo sa týka aj tej zahraničnej politiky, tak zahraničná politika je proforma vykonávaná zo strany prezidenta poprípade v State departmentu, ministerstva zahraničných vecí, Marka Ruby. Ale v podstate všetko musí byť odsúhlasené s senátormi, poprípade kongresmanmi.

Určite to bude mať vplyv na vojnový konflikt, alebo ozbrojený konflikt na Ukrajine, pretože aj Zelenský sám povedal, že mimoriadne dôležité bude, ako dopadnú tieto voľby. Pretože tieto voľby buď môžu spôsobiť pokračovanie konfliktu alebo mierovú dohodu.

Čiže sám je zvedavý v podstate, ako to celé dopadne.

A v prípade, ak Trump bude oslabený a v prípade, ak demokrati získajú podporu v Kongrese, poprípade v snemovni reprezentantov a v senáte, tak tá podpora ekonomická, vojenská, diplomatickejšia bude oveľa intenzívnejšia ako v súčasnosti.

Čiže určite v prípade, ak by pokračovali republikáni napríklad v ovládaní senátu, skôr by sa to tlačilo na nejaké procesy, aby došlo k mierovej dohode, poprípade k tomu statusu, ktorý vidíme napríklad teraz.

>> Tá americká politika tak v médiách prezentovaná ako vláda jedného muža, teda Donalda Trumpa. Aký ma v podstate Donald Trump momentálne dôveryhodnosť medzi americkým obyvateľstvom?

Donald Trump, keď nastupoval, tak boli veľké očakávania. Samozrejme, mal v podstate predvolebné sľuby zamerané od okamžitého ukončenia vojnového konfliktu na Ukrajine až po ekonomické posilnenie Spojených štátov.

Vtedy sa pohybovala od tých 55 do 60%.

V súčasnosti poklesla na úroveň okolo tých 36 až 39%.

Čiže aj to možno badať v rámci tých primárnych volieb, ktoré sú ďalším takým symbolickým znakom volieb v Spojených štátoch, že niektorí kandidáti sa ako by odvracali od prezidenta, že skôr si idú svojou cestou a nechcú, aby došlo k tomu efektu, že nepopulárny prezident by mohol uškodiť im v rámci predvolebnej kampane.

Čo by som chcel ešte dodať, tieto voľby sú typické tým, že nezačínajú 3. novembra, poprípade dva mesiace pred, nejakou kampaňou, koncom augusta alebo začiatkom septembra.

Každé voľby sú symbolické tým, že pred nimi sú primárne voľby. To znamená aj Demokratická strana, aj republikánska strana si vyberajú svojich kandidátov spomedzi viacerých záujemcov, či už na pozície guvernérov, senátorov, kongresmanov. Samozrejme, týka sa to potom každé štyri roky aj prezidentských volieb, ale tieto primárne voľby na konci dňa v podstate vypľujú toho hlavného kandidáta, ktorý sa postaví voči ďalšej strane.

Dosť paradoxná situácia teraz nastáva, pretože my vieme, že v Spojených štátoch je skôr ten systém dvoch hlavných politických strán. Ale spomínaný Tucker Carlson, ktorý je známy moderátor, tak už viacero takých komentátorov hovorí, že tiež rozmýšľa nad vznikom svojej vlastnej politickej strany, ktorú by podporovali viacerí takí známi komentátori, poprípade influenceri alebo politicky angažované osobnosti v Spojených štátoch.

A to si myslím, že to by výrazným spôsobom tiež zmenilo tú situáciu, pretože aj v demokratickej strane nie je to tak nastavené, že všetci 100% podporujú demokrati vedenie demokratickej strany, pretože sú tam tiež platformy, ako napríklad taká radikálnejšia, extrémistickejšia ľavica, ktorá je momentálne napríklad prezentovaná starostom New Yorku, v ktorých v podstate agenda je zameraná výrazne progresivisticky a na tú gender politiku.

Takže samozrejme tých činiteľov objektívnych je viacero a sám som zvedavý, ako to celé dopadne, ale tá popularita samozrejme klesá a to nebude mať vplyv len na súčasné medziľstátne voľby midterms, ale určite aj na ďalšie prezidentské voľby o dva roky.

Spomenuli sme Tuckera Carsona. Jeho meno sa spája s tým, že by mohol kandidovať za prezidenta Spojených štátov amerických. A na to nadviažem otázkou. V podstate vy ste to už aj načrtli. Sú správy o tom, že americká politika naberá na sile, že by sa nejednalo, respektíve nevyberalo by sa medzi republikánmi a demokratmi, ale že existuje tu aj nejaká taká tretia sila, tretia politická strana alebo nejaký prút vytvorený. Ako to vnímate? Je to možné, pretože tá americká politika by sa absolútne prekreslila, keďže sme boli zvyknutí, že sa rozhodovalo medzi týmito dvoma stranami.

Povedal by si niekto pred ôsmimi alebo 10 rokmi, že by Donald Trump mohol byť kandidátom na prezidenta a dokonca, že by sa mohol stať prezidentom a dokonca dvojnásobným prezidentom? No asi málo takýchto v predikciách hovorilo o tom, že by to bola realita. Samozrejme vtedy to bolo absolútne nereálne si predstaviť takúto situáciu, že multimiliardár by vedel byť kandidátom a jemu sa podarilo ísť za hlavnú politickú stranu, jednu z tých dvoch, čiže republikánov.

Pri Tuckerovi Carlsonovi to môže byť samozrejme podobný efekt, lebo má v podstate milióny fanúšikov. Ale samozrejme otázka znie, akú bude mať podporu donorov, akú bude mať podporu celkovo v rámci federálnych štátov, pretože to je samozrejme už úplne iný mechanizmus ako keď sa pozeráme na tie kongrešové voľby a keď sa pozeráme na prezidentské voľby.

Určite zamieša kartami, ale na druhej strane celý ten stranícky systém v Spojených štátoch je modifikovaný dlhé desaťročia, stáročia a existujú tam v podstate také mechanizmy, cez ktoré veľmi ťažko prejdete. Vezmite si napríklad, že aj Trump si bol istý, mal 60% podporu a hneď čo spravil po voľbách? Začal riešiť takzvaný Gerrymandering. To znamená prekresľovanie volebných obvodov, pretože jednoducho videl v tých štátoch, že stále dochádza k tým zmenám.

No a samozrejme napríklad štát Severná Karolína, poprípade ďalšie štáty, tak dochádzalo k prekresľovaniu. Samozrejme to robia aj demokrati, však v podstate je to na tej federálnej úrovni úplne bežné historické pravidlo, ale stále vykonáva určité kroky, ktoré takýmto spôsobom na svoju stranu chce mať v podstate čo najlepšie výsledky.

A týmto napríklad Gerrymandingom vedia v podstate spôsobiť to, že v určitých štátoch vedia získať radovo niekoľko tých kongresmanov. A tu sa bavíme, čo som spomínal o tej 218, aby mali väčšinu v kongrese.

Takže áno, môže to mať vplyv, ale osobne si myslím, že na prezidenta určite nie, pretože ten systém je tak nastavený, že momentálne hrajú príjem tieto dve politické strany.

Umm. Ten americký systém je pre nás možno taký náročnejšie pochopiť, pretože je komplikovanejší. Skôr nás zaujímajú tie dopady, ak by nastali nejaké zmeny. Mňa by zaujímalo, ak dovolíte, aký názor zastávajú demokrati, čo sa týka súčasných konfliktov. Či by sa tam robili aj možno nejaké prieky Donaldovi Trumpovi, aby to nemal tak jednoduché pri jeho rozhodovaní, pri jeho možno nejakom vplyve na určité udalosti geopolitické. Čo sa týka Ukrajiny, čo sa týka Iranu, čo sa týka možno iných ambícií, ktoré má, či má aj územné ambície. Budú robiť prieky alebo sa v niektorých možno konfliktoch, respektíve názoroch stotožňujú?

Určite budú robiť prieky. V prípade, ak sa bavíme o modeli, že Trump stratí väčšinu v snemovne reprezentantov, pričom prieskumy hovoria, že asi zo 75 až 85% sa to stane realitou. To znamená, môže sa zmeniť intenzita podpory napríklad ukrajinskej exekutívy v Kyjeve. To znamená, že určite vo väčšej miere budú vysielané a posielané peniaze, poprípade nejaká vojenská pomoc, diplomatická pomoc, humanitárna pomoc, poprípade ďalšie druhy pomoci.

S tým, že samozrejme ak by aj exekutíva Trumpa mala nejaké negatívne postoje voči zmene tejto intenzity podpory, tak jeho pozícia by bola veľmi slabá, ako som spomínal, tak má na to nejaké exekutívne nariadenia, ktoré však majú veľmi nízku právnu silu.

Môžem povedať napríklad aj príklad toho, že Trumpova administratíva sa aj obáva toho, že príde o túto väčšinu. Pretože stále, ak si pamätáte, tak v decembri alebo koniec roka dochádza k tomu shutdownu, kde v podstate federálna vláda nie je financovateľná, pretože kongres sa nedohodne na schválení rozpočtu, financovania celej federálnej exekútívy alebo vlády.

Oni to už spravili teraz.

Už sa dohodli v podstate aj v kongrese, predsadili to teraz v senáte aj v snemovne reprezentantov, keď ešte majú väčšinu, že pol roka predtým chceli zabezpečiť, aby exekutíva bola a hlavne federálna vláda financovateľná.

Vieme, že to má dopad aj na ministerstvo vnútornej bezpečnosti, čo sú aj agenti, ktorí v podstate riešia migračnú politiku, aby boli financovateľní, pretože práve tým sa zastavila celá tá intenzita a činnosť ministerstva vnútornej bezpečnosti, lebo agenti ICE neboli financovateľní a tam niekoľko týždňov nedostávali výplaty.

Takže samozrejme ten výkon bol veľmi ťažko predstaviteľný, aby sa aplikoval.

Čo sa týka aj pozície napríklad voči Iránu, teraz sa aj mení geopolitická situácia, pretože doslova aj komentátori hovoria, že vzniklo doslova ako keby moslimské NATO, kde sa tri vojnové veľmoci, ekonomické veľmoci dali dokopy – Turecko, Pakistán a Saudská Arábia – a vytvorili vojenskú alianciu, ktorá v podstate má fungovať na nejakom princípe, že v prípade, ak bude jeden z signatárov napadnutý, tak automaticky vysielajú pomoc tomu druhému napadnutému štátu.

Čiže celkovo aj oni vyslali jasný signál voči Spojeným štátom.

Chápeme, že ste doteraz boli tým garantom našej ochrany a bezpečnosti, ale registrujeme, že už nemáte takú silu ako v minulosti. Preto si potrebujeme zabezpečiť tú bezpečnosť hlavne po udalostiach s Iránom posledný polrok – práve u seba tým, že vytvoríme svoju vlastnú alianciu.

Čiže to už sú jasné signály aj voči Washingtonu. Vieme, že ste tu, zčasti nám chránite našu bezpečnosť, ale nemáte takú silu ako v minulosti.

A viete si predstaviť, že čo to bude po prehratých voľbách, keď už Trump nebude mať takú silu v rámci zahraničnej politiky. Úplne sa zmení situácia práve napríklad aj v rámci týchto regiónov, ktoré sú postihnuté týmito vojnovými konfliktami.

A určite sa zmení situácia aj pri Iráne.

Nie je tu riziko, že voliči republikánskej strany by prešli možno do tej tretej strany? Je to taká konšpiračná otázka, ale keď sledujem, ako sa to vyvíja, tak je to možné, pretože ani v rámci republikánov tak nie je tá jednota.

Trump, Rubio, Hexet, JD V – kedysi veľkým kritikom Trumpa, napokon stojí po jeho boku ako viceprezident. Ako to vy vnímate? Aká je situácia v rámci tejto strany? Či nehrozí, že sa tá strana postupne začne trieštiť a tí voliči by prešli možno k tej tretej strane?

>> Áno, je to alternatíva. Je to možné, že k tomu dôjde, a práve toho sa aj obávajú republikáni. Navonok je tá podpora jednoznačne na strane Trumpa. Nikto si nedovolí postaviť sa voči Trumpovi.

Kongresmanky alebo kongresmani, ktorí v minulosti niečo takéto spravili opozičné, že vyjadrili svoj názor, automaticky prišli o podporu Trumpa a dokonca neprešli ani cez primárky. Čiže boli vybratí kandidáti, ktorí boli od Trumpa. A to sa týka predovšetkým týchto volieb. Čiže aj z Georgea, aj z iných štátov boli práve takíto kongresmani – a to nehovoriac napríklad o nejakých exekutívnych funkcionároch, ktorí automaticky boli prepustení.

Čo sa týka rozborov v republikánskej strane, tam máme historicky aj takzvanú Tea Party, ktorá je skôr toho konzervatívneho smerovania a presadzuje hlavne tieto konzervatívne hodnoty. A práve aj ona je vnútornou platformou v rámci republikánskej strany, ktorá môže závažným spôsobom rozhýbať celý ten – v úvodzovkách – tanker s názvom Republikánska strana.

Takže to kormidlo zatiaľ sa tvári, že drží Trump v rukách, ale celkovo tá situácia hlavne po týchto voľbách môže byť úplne iná.

A predovšetkým si musíme uvedomiť, že toho 4. novembra, teda deň, keď už budeme mať výsledky, sa začnú prezidentské voľby, respektíve kampaň do prezidentských volieb, ktoré budú o dva roky.

Práve aj už bude veľmi zaujímavé a vtipné sledovať na tom, kto bude mať odvahu ísť po Donaldovi Trumpovi a kandidovať za prezidenta, pretože tých kandidátov je viacero, ale osobne si myslím, že lepšiu vyjednávaciu pozíciu bude mať kandidát Demokratickej strany, pretože celkovo aj tie výsledky, respektíve hodnotenia, ako dopadli Spojené štáty v ozbrojenom konflikte s Iránom, sú veľmi negatívne.

Spoločnosť sa veľmi na to negatívne pozerá a vyslovene je taká klíma, že Spojené štáty prehrali tento konflikt, že vôbec nevyhrali. A práve aj to naťahovanie mierových procesov, potom nejaké niekoľkotýždňové – v úvodzovkách – mierové obdobie, ktoré dohodol pakistánsky premiér, tak to samozrejme nemalo veľký dopad na to, že by sa nejak umiernil ten pohľad ľudí, Američanov, na Trumpa. Jednoducho už dávno toľko vojenských prostriedkov bolo vynaložených a miliárd, aby vedeli presadiť svoju politiku.

Tak výsledok je v podstate ten, že celý Blízky východ je rozbitý a doslova roztrieštený spätnou reakciou Iránu.

>> Čo sa týka prezidentských volieb, spomínajú sa, ako ste povedali, viaceré mená. Dokonca sa spomína aj syn Donalda Trumpa, že by mohol kandidovať. Spomína sa Tucker Carlson. Sú ešte nejaké také zaujímavé mená momentálne, ktoré sú medializované, že by sa mohli postaviť?

Hovorí sa o pánovi Južnej Ameriky, ktorým je Marco Rubio, lebo v podstate aj únos prezidenta – doslova, to bolo flagrantné porušenie medzinárodného práva, to si môžeme povedať na rovinu.

A môžeme mať akýkoľvek pohľad na jeho politiku. Tak v podstate Maduro tým, že bol v noci v podstate prenesený z Karakasu do New Yorku do väzby. A následne vidíme, že akým spôsobom Spojené štáty vykonávajú tú politiku, že sa automaticky uzatvárajú zmluvy na vývoz ropy.

Tak asi vieme, že kvôli čomu to bolo celé riešené, ale OK – to je ich štýl a spôsob politiky.

Tak vyslovene jeden z tých hlavných kandidátov a hovorí sa o ňom veľmi intenzívne je Marco Rubio, ktorý v podstate rieši aj ďalšie možné vplyvy politiky, zahraničnej politiky Spojených štátov na iné krajiny Latinskej Ameriky.

Napríklad ďalšia podľa môjho názoru bude na rade Kuba. Tak ale tam to robia v podstate salámovou metódou, že nejdú hneď invaziou, ale vyslovene tí ľudia sú doslova vyhľadovaní, pretože majú absolútne všetko vypnuté.

Čiže jedným z nich je Marco Rubio, ale na druhej strane JD – v podstate má tú pozíciu, že je jednak viceprezident.

A veľmi málokrát v histórii sa stalo, že dvojka prezidenta by nešla a uprednostnila by v podstate jednotku niekoho úplne iného.

Samozrejme teraz je situácia aj v tom paradoxne iná, že prezident nekončí svoje druhé volebné obdobie, ktoré išlo po sebe. Tam v podstate medzi tým prvým a druhým bol Joe Biden.

Vyslovene je to aj špecifické tým, že celkovo aj tá nepopularita prezidenta Trumpa, aj vojnové konflikty majú dopad samozrejme potom aj na rozhodovanie tých jednotlivých kandidátov, či pôjdu kandidovať.

Osobne si myslím, že sa bude rozhodovať medzi JD Vencom a Markom Rubyom. Ale samozrejme veľmi dôležité bude aj to, na čiu stranu sa nakoniec prilepia napríklad guvernéri, senátori, kongresmani. A preto je veľmi dôležité aj ten výsledok, že ako dopadne 3. novembra.

>> Čo sa týka demokratov, tam už padli nejaké zaujímavé mená?

Sú tam v pozíciách napríklad nejakí guvernéri, poprípade senátori, ale jednu z najvyšších tých podpôr má viacero guvernérov. Hovorilo sa, že pôjde aj napríklad bývalá viceprezidentka Kamala Haris, ale napríklad tá má veľmi nízku podporu.

Takže očakávam a skôr asi aj tlačia tie demokratické špičky v rámci strany, že sa bude vyberať niekto, kto je nezaťažený vysokou politikou, kto má za sebou nejaké úspechy v rámci svojej exekutívy, v rámci daného federálneho štátu. Takže hovorí sa o guvernérovi Kentucky alebo o bývalom ministrovi dopravy v Bidenovej administratíve.

Skôr sa jedná o takých mladých štyridsiatnikov, štyridsaťpäťročných politikov, ktorí sú v podstate uznávaní tým, že majú nejaké pozitívne výsledky v rámci svojej činnosti.

Takže bude to veľmi zaujímavý boj a hlavne aj na koho stranu sa tí jednotliví donori obrátia.

Ale pozrite sa, niekedy aj tá predstava tých donorov je taká, že podporia nimi vybraného kandidáta, do ktorého vložia 100 až 150 miliónov, ako to napríklad bolo teraz v jednom federálnom štáte, kde podporovali súčasnú kongresmanku, ale vyhral tam úplne nezávislý iný kandidát, ktorý je moslimského pôvodu a vierovyznania, ktorý v podstate rozstrieľal túto kandidátku. A nakoniec aj ona sama ho podporila tým, že ide na senátorov za daný štát.

Čiže niekedy v podstate to rozhodovanie ľudí v rámci primárnych volieb môže mať väčšiu silu ako napríklad rozhodovanie tých donorov.

Ako ste povedali, 4. novembra začne už tá kampaň na prezidenta, ktorá potrvá dva roky. Obáva sa Trumpova administratíva možno nejakých tých občianskych nepokojov, že vytiahnu aj takéto prostriedky demokrati, že budú nejakým spôsobom sa snažiť vplývať na voličov alebo na americké obyvateľstvo. Pretože sú vysoké ceny, ekonomická nestabilita, možno strach z hľadiska bezpečnosti.