Robert Fico a opozícia v otvorenom konflikte. Kto zneužíva odchod Askollu na politický boj?

Hosťom televízie OTV je pán Artur Bekmatov, poradca premiéra Róberta Fica.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň a ďakujem za pozvanie.

Nech sa páči kedykoľvek.

Pán Bekmatov – spoločnosť Askol Slovakia, talianski výrobcovia elektromotorov pre práčky, sušičky a umývačky riadu, oznámila, že ukončí svoju výrobu v závode v Potvoriach, okres Nové Mesto nad Váhom. O prácu príde 77 zamestnancov. Výroba sa na Slovensku by mala ukončiť do konca roka. Časť výroby sa presunie do Číny a časť do Rumunska. Minimálne sú to takto medializované informácie.

Toto všetko, čo som teraz povedala – táto informácia, táto správa vyvolala vlnu kritiky, vlnu takých obvinení, politických obvinení zo strany opozície, ktorá tvrdí, že za tým je konsolidačná politika súčasnej vlády. Na to reagoval premiér Róbert Fico na nedávnej tlačovke, čo to v podstate dementoval.

Aké sú vaše informácie, čo sa týka ukončenia závodu? Aké sú dôvody, prečo tento závod skončil svoju činnosť?

V prvom rade tá informácia o ukončení výroby a prepustení ľudí v tom regióne medzi zamestnancami, medzi ich rodinami kolovala už niekoľko mesiacov. Toto treba povedať na začiatok. A to, čo ešte treba dopovedať, je, že štát o tom informácie nemal. A tu treba ešte pomenovať jeden taký prešľap toho zamestnávateľa.

Každý zamestnávateľ má povinnosť zo zákona v prípade hromadného prepúšťania dať túto informáciu vedieť miestnemu úradu práce aspoň mesiac predtým. Toto sa nestalo. Napriek tomu, že ten manažment alebo teda tá pani personalistka, ktorej úlohou je nejako vysporiadať ukončenie tohto závodu, tou informáciou disponovala dlhodobo a nesplnila si zákonnú povinnosť.

A čo je ešte závažnejšie, tak najprv s tým išla do médií a v podstate riaditeľka úradu práce sa dozvedela túto informáciu až z médií.

Takže štát touto informáciou nedisponoval, ale treba povedať, že nie je to samozrejme ani prvý, ani posledný prípad, kedy závod zatvára. To nie je len na Slovensku, ale v niektorých týchto prípadoch je to iné.

Ako ste povedali, vyvolalo to zase takú vlnu príspevkov a reakcií zo strany opozície. Tá vlna bola ešte väčšia v kontexte toho, že tá pani personalistka jasne pomenovala, že dôvodom ukončenia výroby sú konsolidačné opatrenia. To bolo prvý raz, myslím, čo sa stalo, že zamestnávateľ, ktorý ukončuje výrobu alebo odchádza zo Slovenska, tak to povedal týmto štýlom. Čiže im takto ako keby nahrali vodu na mlyn. No a tým pádom sa to už spustilo.

Kvôli tomuto sme sa trošku podrobnejšie pozreli na ten prípad a zistili sme, že niektoré veci tam nesedia.

Tak poďme na to konkrétne. Premiér Róbert Fico na tlačovej konferencii dementoval tieto obvinenia, respektíve na ne reagoval. Askol ešte v roku 2019 táto spoločnosť zamestnávala takmer 400 ľudí a počet pracovníkov roky klesal, až došli do tohto počtu. Tržby padli z viac ako 42 miliónov € na necelých 18 miliónov.

Aký je váš pohľad na to, keďže ste to skúmali dopodrobna, čo je za tým, aké sú tie dôvody? Nebolo zatvorenie závodu iba otázkou času, ak sa pozrieme na tieto čísla, na tú ekonomickú situáciu spoločnosti?

Môže byť. A práve v tomto kontexte to treba vnímať, že to nie je o tom, že vláda prijme v jednom volenom období jedno, dve, tri opatrenia a teraz to položí na lopatky. Závod, ktorý tu funguje možno celé dekády, ale bolo to o tom, že tá spoločnosť ako taká, ktorá pôsobí na troch kontinentoch, sa potýka s problémami a jednoducho, keď príde k tomu, že manažment celej tej skupiny, celého toho koncernu musí hľadať nejaké úsporné opatrenia, no tak niektorí závod si vyberie na to, aby buď zavrel alebo presunul výrobu.

Čo tam nesedelo – okrem tých informácií, ktoré ste už uviedli, to znamená tržby, znižovanie počtu zamestnancov – a tu treba povedať, že ten počet zamestnancov bol ešte vyšší. To boli možno aj štvorciferné čísla, ale v priebehu rokov sa tá výroba utlmovala a utlmovala. No ako ste povedali, ešte v roku 2019-20 mali 400 zamestnancov.

Problémy má spoločnosť Askol aj doma v Taliansku. Napríklad dva roky dozadu závod v Taliansku čelili štrajku, normálnemu štrajku, pretože zamestnanci jednak požadovali od vedenia nejaký plán na niekoľko rokov, čiže aby mali istotu nejaké výroby, nejakých pracovných miest a štrajkovali aj proti tomu, že sa skracovala práca. To znamená, manažment chcel nabehnúť na akýsi úsporný režim, ktorý bol spôsobený jednak výpadkami nejakých dodávok. Dokonca som zachytil informácie, že sa na to podpísali aj protiruské sankcie.

Ale čo je hlavné a to pomenoval práve vtedy počas toho štrajku aj zakladateľ tej spoločnosti – povedal, že hlavní odberatelia vyvíjajú enormný tlak na spoločnosť Askol, aby presunula výrobu do Číny, keďže oni tam takisto majú svoje výrobné kapacity a tým, že Askol musí prevážať z Európy do Ázie, sa cena toho koncového výrobku jednoducho predražuje. Čiže veľmi tlačili na to, aby presunul výrobu do Číny.

Na to som sa chcela opýtať, do akej miery možno rozhodla tá medzinárodná konkurencia. Spoločnosť Askol vedela o zatvorení závodu údajne minimálne už od mája. Ako si vysvetľujete – pred chvíľou ste povedali, že si nesplnila tú zákonnú povinnosť nahlásiť hromadné prepúšťanie. Ako si vysvetľujete, že si túto povinnosť v podstate nesplnila? Bol to zámer, bolo to nedorozumenie, zabudli? Ako si to v podstate vysvetľujete?

Myslím si, že človek, ktorý je teraz vo vedení tej spoločnosti, je príliš skúsený personalista na to, aby zabudol na takúto povinnosť. Čiže túto možnosť by som vylúčil, ale ostatné scenáre nechcem nejako pomenovať.

Faktom ale je, že miesto toho, aby korektne pomenovali situáciu na úrovni celého koncernu, tak radšej skĺzli k tomu, že budú politikárčiť a budú v podstate vinu za svoje nejaké manažérske zlyhania alebo za vývoj na trhu budú zvaľovať na domácu vládu. Toto sa mi nezdá seriózne a z tohto dôvodu sme museli aj reagovať.

Ako na to reagoval slovenský premiér Róbert Fico? Určite ste s ním v kontakte, ako on to komentuje. Videli sme síce tlačovku, ale možno vy máte bližšie informácie, ako to opisuje, čo je za tým, ako to vidí on.

Tak samozrejme prvá vec – neteší ho, že slovenskí zamestnanci prichádzajú o prácu. To je to asi kľúčová informácia, okolo ktorej sa tie diskusie následne točia.

A tu chcem povedať, že v okrese Nové Mesto nad Váhom je aktuálne k dispozícii zhruba 2000 voľných pracovných miest a to hovorím len o okrese, nehovoriac teda ešte o okolitých okresoch a regiónoch, ktoré sú takisto priemyselne silné.

A povedzme v porovnaní s okresmi, ako je ja neviem, Rimavská sobota, Kežmarok, kde nedávno tiež niektorí zamestnávatelia ukončovali výrobu, je táto situácia oveľa lepšia, čiže oveľa jednoduchšie si títo zamestnanci nájdu výrobu.

No a potom samozrejme sme diskutovali o tom, že keď je to Slovensko také zlé ekonomicky a to podnikateľské prostredie sa tak rapídne zhoršuje, prečo teda takíto zamestnávatelia neodchádzajú trebárs do Poľska alebo do Česka, hej?

Prečo nejdú do Česka, keď je to v podstate za kopcom a tam nezačnú vyrábať, keď sú na vine len nejaké konsolidačné opatrenia.

Takže zhruba tieto veci sme nejako preberali a potom sme sa už pozreli bližšie na tie veci, ktoré sa týkajú nejakých hospodárskych výsledkov, histórie toho podniku.

No a vyšlo nám teda z toho to, že ten zamestnávateľ sa vôbec nechová seriózne a budú tam určite iné dôvody.

Umm.

Opozícia kritizuje slovenskú vládu, že vďaka v úvodzovkách, vďaka možno týmto opatreniam, ktoré sa dejú, vďaka politike, Slovensko stráca atraktivitu pre investorov.

Aký je váš názor z pohľadu podnikateľského?

Je to možno taká víziarespektíve obraz budúceho vývoja táto situácia alebo je to taký iba ojedinelý prípad vzhľadom na globálnu situáciu vo svete?

Opozícia má klapky na očiach, ktoré umožňujú vidieť len po nejaké najbližšie humno, čiže po slovenskú hranicu a ako keby nechcú vidieť situáciu v Európe a vo svete.

Áno, za každý problém každého závodu môže automaticky konsolidácia a vládna politika.

Ale keď sa začnete zaoberať každým jedným prípadom osobitne a trošku do hĺbky, tak zistíte, že v podstate áno, čelíme nejakej kríze, ktorá je minimálne európska, ak nie svetová a vidíte, že závody zatvárajú, prepúšťajú naprieč kontinentom.

Vezmite si, ja dám teraz opačný príklad.

Bol som nedávno s odborármi zo Stelantisu.

Stelantis takisto prepúšťa, prepúšťal v Poľsku, prepúšťal vo Francúzsku, na Slovensku nie.

Hej?

Čiže to je opačný prípad.

A dám ešte jeden prípad, aby diváci videli takú povrchnosť opozície, ktorá tieto veci komentuje.

Nedávno som mal stretnutie aj s pani predsedníčkou odborov spoločnosti ZF.

To je nemecká spoločnosť, ktorá má závody v Trnave, Leviciach, Šahe, v Komárne a minulý rok vstúpila do povedomia verejnosti tým, že zatvorila závod v Detve.

Zatvorila celý závod, kde pracovalo zhruba 200 zamestnancov.

Naratív, ktorý zverejnila opozícia, bol zase ten istý.

Vláda zhoršuje podnikateľské prostredie, transakčná daň, konsolidácia.

Preto v Hľadovej doline príde 200 ľudí o zamestnanie.

Ja som teraz dodatočne zistil od tej pani odborárky, že to vôbec tak nebolo, že spoločnosť ZF mala kľúčového dodávateľa, spoločnosť Punch, ktorá v podstate bola ako keby sused v tej Detve.

No a spoločnosť Punch začala mať problémy kvôli tomu, že skončila hliníkáreň v Žiari nad Hronom.

Čiže jej sa násobne predražili vstupy pri nákupe hliníka, ktorý musela začať dovážať z Číny a od iných dodávateľov.

A tým pádom tá situácia už bola ďalej neúnosná, čo vyvrcholilo tým, že spoločnosť ZF musela zatvoriť aj ten svoj závod v Detve.

Čiže keď to zjednoduším, nie politika tejto vlády, ale ľahostajnosť predchádzajúcej vlády, ktorá nechala padnúť Slovalko, mohla za zatvorenie závodu ZF v Detve.

Ešte taká podotázka, prečo si podľa vášho názoru vybrala táto spoločnosť Čínu a Rumunsko.

Sledujeme to možno aj v tom automobilovom priemysle, že tá Čína doslova vyhráva nad tou Európou, keďže európske podniky sú pred krachom.

Ako vy to vidíte?

Ja ešte dopoviem na tú vašu predchádzajúcu otázku.

Nemyslím si, že Slovensko ako také by prestávalo byť atraktívne pre investorov.

Jednoducho celá Európa začína byť pre týchto investorov neviem či drahá alebo nákladná, ale v zásade nie je to problém Slovenska, je to problém Európy.

A to, že aktuálne presúvajú niektorí výrobcovia svoje kapacity do iných európskych štátov, ktoré sú ešte lacnejšie ako povedzme Srbsko, Bulharsko, Rumunsko, to je len určité dobiehanie, to proces.

Áno, Rumuni sú možno na niekoľko rokov ešte lacnejší, ale príde čas, ktorým vieme počítať možno na roky, kedy aj Rumuni prestanú byť lacní oproti povedzme Číne, Vietnamu, Indonézii a ďalším krajinám.

Čiže aj z Rumunska sa tu začne sťahovať a toto je prirodzený proces v kapitalizme.

Tá otázka, prečo Čína?

No, Čína veľa investuje do výroby, do výskumu.

Je nastavená tak, že sa tam koncentruje v podstate čoraz viac a viac výroby.

Čiže keď si to vezmete z pohľadu tých podnikateľov, naozaj keď ja vyrábam povedzme tie práčky v Číne a odoberám nejaký elektromotorček zo Slovenska a je zbytočne drahý, tak naozaj je logické, aby som hľadal nejaké možnosti, ako priblížiť svojej výrobe výrobu toho jedného komponentu.

Čiže toto bude proces, ktorý je nezvratný, na ktorý sa musíme nejakým spôsobom pripraviť a ktorý si myslím, že sme si spôsobili do veľkej miery aj sami rôznymi opatreniami, ktoré mali byť ekologické, ktoré mali byť politicky korektné, ale v konečnom dôsledku nám predražili výrobu.

Čím sa podľa vás odlišuje prístup tejto spoločnosti od spoločnosti Eco?

Toto je dobré porovnanie, lebo napriek tomu, že na konci aj v ECO, aj v Askole zostali slovenskú rodiny bez práce, tak môžeme si ukázať dva prístupy zamestnávateľa.

Začnem tým nedávnym Askol.

Zhruba niekedy v apríli prišiel na Slovensko taliansky manažment, prepustil ten doterajší slovenský a v podstate nechal na slovenskej personalistke, aby zatvorila a zhasla.

Následne táto informácia nejako tak neoficiálne kolovala medzi zamestnancami a pani personalistka len dala vedieť jedného dňa médiám a v podstate stále sa nevie, čo s tými zamestnancami.

Pritom keby túto informáciu dostane Úrad práce v Novom Meste už niekedy začiatkom júna alebo koncom mája, už by sa mohol spustiť mechanizmus nejakej asistencie tej spoločnosti a jej ešte aktuálnym zamestnancom na to, aby si nachádzali zamestnanie, aby to nebolo nárazové, aby povedzme sa vedeli spojiť možno aj s personalistami v okolitých fabrikách, aby si týchto ľudí možno rozobrali.

Čiže dalo sa to takto nastaviť.

Úrad práce tam mohol povedzme vyslať nejakého pracovníka, ktorý by bol v určitých dobách na tom pracovisku k dispozícii tým zamestnancom na nejaké konzultácie.

Toto všetko sa nestalo, ale takýto postup zvolil svojho času Concern Eco, ktorý síce tiež zo dňa na deň dal vedieť, ale to sa týka celej slovenskej pobočky, dal vedieť, že bude ukončovať výrobu, ale ten slovenský manažment dal okamžite vedieť informáciu úradu práce a postupovalo sa tak, aby slovenský zamestnanec v podstate mal čo taký najkomfortnejší prechod jednak na úrad práce, ale možno potom aj na ďalšie pracovné miesta.

Samozrejme, boli tam potom ďalšie sporné body, ktoré otvorili zamestnanci počas rokovania o uzatvorení tej prevádzky.

To boli tie dve alebo tri odstupné navyše, ale v zásade treba povedať, že zamestnávateľ ako taký si svoje zákonné povinnosti splnil a snažil sa vychádzať ako úradu práce, tak aj samospráve, tak aj zamestnancom, odhliadnuť od tých finančných požiadaviek v ústrety.

Uhm.

Nie, zamestnávateľ ako zamestnávateľ, ale ako ste povedali na konci dňa, aj tak aj tak budú prepustení tí ľudia, tí zamestnanci.

Ešte na záver by som vás poprosila, čo je nové, čo sa týka Kauflandu? Sú tam už nejaké nové informácie?

My sme pred nedávnom o tom robili rozhovor, že sa tam schyľuje k protestom. Vyhlásená je štrajková pohotovosť. Zmenilo sa niečo od toho času?

No, začalo hlasovanie o štrajku. Čiže teraz vedenie miestnych odborov obieha jednotlivé prevádzky a tu treba povedať, že je to oveľa náročnejšie ako v nejakom závode, kde sa koncentruje výroba a všetci zamestnanci.

Tých pobočiek alebo teda tých predajní je zhruba 88. Pracuje tam cez 8 000 zamestnancov, čiže tá úloha, ktorá je pred nimi, je veľmi náročná. Ale obiehajú jednotlivé prevádzky.

Už boli myslím v Galante, v Nitre, čo už vyvolalo aj určité obavy alebo nejaké protitlaky zo strany zamestnávateľa, ktorý zatiaľ tak neoficiálne, ale vyvíja tlak na zamestnancov, ktorí majú hlasovať o štrajku.

Ten tlak spočíva v tom, že sa ich snaží nejakým spôsobom zastrašiť, zneistiť, robí na pracovisku dusno, komunikuje informácie negatívne, ktoré sa týkajú štrajku. To znamená, čo zamestnanci môžu stratiť. A zatiaľ som zachytil aj také neoficiálne šumy, že sú tam aj nejaké vyhrážky o strate pracovných miest a podobne.

Budeme to celé sledovať, ako sa bude situácia vyvíjať aj v Kauflande, aj čo sa týka tejto spoločnosti a ukončenia.

Som rada, že ste informácie poskytujete verejnosti a v podstate, že ste na strane zamestnancov, lebo na tej strane zamestnávateľov je nejako veľa ľudí, veľa politikov a veľa možno nejakých skupín záujmových, ktoré podporujú zamestnávateľov na úkor zamestnancov.

Ja vám dnes veľmi pekne ďakujem a teším sa na ďalšie informácie, ktoré nám prinesiete a dúfam, že pozitívnejšie.

Ďakujem. Teším sa aj ja na ďalšie stretnutie.