Chystajú sa protesty proti ŠIMKOVIČOVEJ? Kauza odpočúvania na FPU len zámienkou?|Bittner| TVOTV

Hosťom televízie OTV je pán Anton Bitner, bývalý riaditeľ Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

Nech sa páči.

Kedykoľvek, pán Bitner, táto vláda začala svoj mandát protestami proti ministerke kultúry, proti ministerstvu kultúry ako takému. Ak pozeráte na to, čo sa deje v tomto rezorte, myslíte si alebo neobávate sa, že aj tento mandát môže táto vláda nakoniec ukončiť takýmito protestami, ako sme videli na začiatku?

Ja si osobne to nemyslím, lebo ja kultúru vnímam ako investíciu. Všetci kultúru vnímajú ako náklad a ja kultúru vnímam ako investíciu. Faktom je, že kultúra ako jeden z tých menších rezortov je tak dosť podceňovaná, lebo to umenie, do toho umenia idú nielen peniaze, ale aj nejaká tá duša, nejaké to osobné nasadenie, hej? Každý ten umelec, napriek tomu, že dostáva ten plat, tak dáva niečo zo seba.

Bohužiaľ stalo sa to a fond na podporu umenia je toho klasickým príkladom, že umelci vymenili dušu za peniaze. Bohužiaľ, tých umelcov sa to týka hlavne tých takzvanej tej progresívnooliberálnej inkvizície, ktorí majú len jediný správny názor a každý iný názor ako ich vlastný je ostrakizovaný, dehumanizovaný, šikanovaný. Ale to, že niekto najviac kričí, neznamená, že má aj pravdu.

Vy hovoríte, že takéto protesty, ako sme videli v minulosti, takéto niečo nehrozí ešte do konca mandátu. Moja ďalšia otázka je: koľko politiky je dnes v národných kultúrnych ustanoveniach podľa vášho názoru?

Ten problém spočíva hlavne v tom, že ja to volám tak, že pentagram zloby, nenávisti a závisti. Bavili sme sa o tom už aj minule, že v tej kultúre pôsobí taká určitá vyhranená skupina ľudí, ktorá je prepojená medzi mimovládnymi organizáciami, médiami toho hlavného prúdu plus nejaké tie eurofondy alebo eurokomisie alebo tie mimovládne finančné štruktúry. A to financovanie skončilo, hej? To znamená, že tie časy, keď tu boli zahraničné veľké granty, sa už vyčerpali.

Takisto fond na podporu umenia už podľa mňa trošku lepšie rozdeľuje, tak spravodlivejšie, lebo nemáme len jednu kultúru progresívnu liberálnu. Máme viacero kultúr, ktoré tu pôsobia. Takže zdroje sa minuli. Jedna vec.

Druhá vec, ľudia sú už unavení, hej? Že v kuse počúvať o tom, ako je všetko zlé, eh už to ľudí nebaví.

A tretia vec, tá situácia ekonomicko-politická nielen na Slovensku, ale aj vo svete sa každým dňom zhoršuje, hej? V situácii, keď potrebujete prežiť zo dňa na deň a ste nezamestnaní, manželka je na materskej dovolenke a potrebujete riešiť bežné veci, tie základné životné potreby potrebujete uspokojovať, tak priestor na kultúru už neexistuje.

Avšak je veľkým paradoxom to, že návštevnosť turistov, čo viac-menej cestovný ruch a kultúra rastie, hej. Bratislava láme rekordy. Bratislavské letisko, hej. A čím to je spôsobené? No, je to spôsobené tým, že Slovensko je bezpečná krajina, hej? Stačí prejsť cez rieku Dunaj. Idete do Viedne a zrazu zistíte, že žijete v inom svete, hej?

A to, že Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, tieto krajiny sú bezpečné destinácie, sa odráža aj na tom, že tá návštevnosť Slovenska a týchto stredoeurópskych krajín čoraz viac rastie a rastie.

A teraz je na nás ľuďoch, ktorí pôsobia v kultúre. Ja vnímam kultúru a cestovný ruch ako spojité nádoby. Je na nás, aby sme udržali tú úroveň tých aj služieb, aj kvality tých poskytovaných aktivít atď. Ale ľudia alebo zahraniční turisti si vybrali Slovensko preto, nie kvôli pamiatkam, ktoré sú, vieme, že máme investičný dlh viac ako 5 miliárd, ale vyberajú si kvôli tomu, že Slovensko je bezpečná krajina.

Poďme teda k tej kultúre. Povedali ste, že peniaze došli v rezorte kultúry, teda v tých rôznych fondoch. Ľudia sú už unavení v protestoch. Moja ďalšia otázka na vás je, či môžu podľa vášho názoru byť kultúrne inštitúcie skutočne apolitické, ak sledujeme ten vývoj, ako sa rôzne témy otvárajú, ako možno opozícia, čo je v podstate logický krok, že opozícia tieto témy využíva na svoju kampaň. Aký je váš postoj? Môžu alebo nemôžu byť apolitické kultúrne inštitúcie? Aké by mali byť? Podľa vášho názoru, je možné oddeliť tú politiku od tej kultúry, od tých kultúrnych ustanovení, ktoré by v podstate mali byť pre každého, nielen pre jedno spektrum voličov, ale pre všetkých. Aký je váš postoj?

Eh, teraz neviem, či to bol Michal David alebo nejaký český herec a muzikant, povedal, že herec alebo umelec má ľudí baviť, nemá ich rozdeľovať.

A samozrejme, že ľudia stotožňujú umelcov, hlavne hercov s tými postavami, ktoré hrajú, hej? Pán Chudík, doktor Souva, hej. To znamená, že aj keď človek si akceptuje, že ten herec hrá tú rolu, za ktorú je zaplatený, ale vedia stotožniť ľudí s tými pozitívnymi postavami.

Zároveň, keď tí umelci a teraz je jedno, či praví, ľaví, zelení, modrí, fialoví, vystupujú na nejakých mítingoch, tak samozrejme, v momente, keď sa postavia za jednu politickú stranu, tak automaticky časť ich fanúšikov ako divákov, ktorí sú z opozičného politického tábora, sa k tomu postavia negatívne.

To znamená, kultúra bola vždy podriadená politike, hej? Lebo politici rozdeľujú peniaze a samozrejme, že sú umelci, ktorí dokážu si na seba zarobiť svojím výkonom, svojimi vystúpeniami a tí sú nezávislí. Ale žiť zo štátneho rozpočtu, pričom rozpočet ministerstva kultúry je na úrovni 550 miliónov € ročne, žiť zo štátneho rozpočtu a vykrikovať, že som nezávislý, tak to je taký oxymorón, hej?

To znamená, kultúra bude vždy závislá od aktuálnej politiky. Avšak nikto nebráni tým umelcom, hercom, aby začali podnikať, hej, aby niesli to absolútne riziko. Lenže oni to riziko prenášajú na štát. Tým pádom sú zamestnanci štátu a mali by sa správať ako radoví zamestnanci. Takže nie, podľa mňa sa to nedá oddeliť.

Presne ako hovoríte, tí umelci sú často politicky sprofilovaní a to bez ohľadu na to, či je to jedna alebo druhá strana, hovoríme o všeobecnosti.

Vy profesne pochádzate z oblasti kultúry, ako som v úvode povedala, pôsobili ste na viacerých funkciách v rámci kultúry. Aké riešenie? Určite sledujete aj tú opozíciu. Ako možno reaguje na tie témy z oblasti kultúry? Vnímate teda aj ich politické vyjadrenia? Aké riešenie podľa vás ponúka? Má nejaké riešenie alebo iba nejaké tie transparenty alebo slogany?

Eh, problém opozície je v tom, že ona sama sebe škodí, hej? To znamená, že súčasná koalícia, eh moje také odporúčanie pre súčasnú koalíciu, nerobte nič. Tá opozícia sa dokáže zdiskreditovať a znefunkčniť a znehodnotiť sama.

Problém tej našej opozície je, že po prvé nemajú tam odborné kádre, hej? Keďže sú to ľudia, ktorí cyklujú medzi mimovládkami, zahraničím a štátnymi inštitúciami, tak oni profesionálne alebo odborne nevedia poskytnúť žiaden obsah, žiadne riešenie.

Samozrejme, majú skvelý marketing.

Pre nich pracujú špičkoví psychológovia.

To znamená, že oni vystupujú navonok sa vedia odprezentovať.

To sú herci, hej, sú to umelci, ktorí sú učení v tom, ako majú vystupovať na verejnosti, ale ich riešenia nikdy nefungovali a fungovať nebudú, lebo v tej bubline sú ľudia, ktorí sú ťažké zručnosti, ľahké zručnosti, sú ťažké vedy, ľahké vedy.

A ľudia, ktorí sú blízki k tým sociálnym väzbám alebo tým sociálnym vedám, oni nemajú, oni nikdy nepodnikali, oni nikdy nemali, nenesiesli zodpovednosť za čokoľvek.

Oni vždy idú len po tom povrchu, lebo štát dá.

A ich argument je, že oni sú odborníci v kultúre, ale alebo v umení.

No lenže prípad Fondu na podporu umenia aj SNG a SNM svedčí o tom, že oni sú odborníci na tunelovanie štátneho rozpočtu.

>> Vy ste povedali pred chvíľočkou, že ministerstvo kultúry nemá odborné kádre.

Moja otázka na vás: potrebuje slovenská kultúra revolúciu ako takú, alebo len lepších manažérov?

>> To je v podstate tak, že sa môžeme oprieť o to, čo je svetovým trendom, hej?

A keď sa vás spýtam, viete, kto je riaditeľom múzea vo Viedni?

Viete, kto je riaditeľom múzea v Lúzi?

>> Neviete?

No a keď si pozriete tie životopisy ľudí, tak zistíte, že sú to ľudia, ktorí nie sú umelecky vzdelaní.

Hej?

Šéfom viedenského múzea je človek, ktorý zriadil železnice, rakúske železnice.

Viete si predstaviť, že by na čele Slovenskej národnej galérie alebo SNM bol človek, ktorý nemá umelecké vzdelanie?

Lenže čo sa deje vo svete, je bežné, že to múzeum žije z tej komerčnej aktivity.

To znamená kaviarne, reštaurácie, marketing, digitalizácia.

A tá časť toho múzea alebo galérií, ktorá je jeho pôvodná podstata, že prezentuje tie umelecké zbierkovotvorné predmety, je len okrajová, lebo oni najviac zarábajú na tých ďalších podružných aktivitách.

Preto vo svete je bežné, že tie múzeá a galérie riadia ľudia s ekonomickým a právnym vzdelaním.

Túto ideu som nastúpil pred dvoma rokmi, 8. augusta budú presne dva roky, čo som nastúpil do Slovenskej národnej galérie. Táto idea je dať priestor manažérskemu vedeniu ľuďom, ktorí sú z biznisu a nemusia mať minimálne žiadne vedomosti a vzdelanie v oblasti kultúrnej vedy, lebo máte k tomu vlastných zamestnancov, podľa toho, ako to funguje v zahraničí.

Povedali ste, ako to funguje v podstate v zahraničí, respektíve ste naznačili: kto však na Slovensku rozhoduje o miliónoch v kultúre?

Je to umenie?

Sú to tie pamiatky, ktoré sa ponúkajú verejnosti, alebo sú to nejaké tie známosti a preto sa tie peniaze im nejakým spôsobom ponúkajú?

>> Ja ako špecialista na čísla a dátový analytik a kľúčový manažér vychádzam z tých čísel, hej. Ja tie čísla nepustím a fakty sú také, že Fond na podporu umenia za 10 rokov rozdelil 175 miliónov €.

Štatistika hovorí o tom, že 1 % žiadateľov dostalo 20 % rozpočtu.

Hej?

To znamená, že aj človek, ktorý nie je vzdelaný v ekonomike alebo financiách, keď 1 % žiadateľov dostane 20 % rozpočtu, tak je tam značná nerovnováha.

Hej?

A ten fond na podporu umenia – to je taký paradox, že takúto inštitúciu nemajú ani v Poľsku, ani v Čechách, ani v Maďarsku, ani v Rakúsku, ani v Nemecku.

Na Slovensku ten model nefunguje a máme ďalšie fondy ako audiovizuálny fond, fond na podporu národnostných menšín, a tiež je to tam dané takým štýlom, že nie je dôležitá odborná úroveň toho projektu, ale je dôležité, či ste na tej správnej strane toho frontu.

Jedna vec.

Druhá vec: na základe mojich analýz vyplýva, že viac ako 80 % rozpočtu tej podpory, čo bola poskytovaná v rokoch 2016–2024 do zmeny vlády, ide na mzdy.

Tak potom sa môžeme pýtať: aká je to podpora kultúry, aká je to podpora umenia, keď tie peniaze na 80 % sa použijú na autorské honoráre, na mzdy, na manažovanie projektu, na ubytovania a dopravu?

Kde je tam kultúra?

To znamená, že určitá skupina ľudí si sprivatizovala tú kultúru a robia tomu projektu medveďu službu.

Lebo tým, že propagujú len jednu kultúru, tak ničia tú takzvanú diverzivitu a tú interdisciplinaritu. Len jeden druh kultúry a mne je teraz jedno, že to je progresívnoľuberálny, je preferovaný, ten čerpá najviac a ostatné formy kultúry alebo iné verzie kultúry sú potlačované.

>> Uviedli ste, že je dôležité – respektíve sa to tak berie – v súčasnosti na akom fronte je konkrétny žiadateľ?

Ako je to v súčasnosti?

Je to iné, ako to bolo predtým, alebo sa pokračuje možno v tomto zabehnutom systéme, ktorý je momentálne na Slovensku?

>> Eh, je to iné, lebo faktom je, že v septembri 2023 boli voľby a vznikla nová zostava na ministerstve kultúry. Tá nová zostava pod vedením pani Šimkovičovej jej trvalo 500 dní, pokiaľ ovládla fond na podporu umenia.

To znamená, že ten fond na podporu umenia fungoval bez ohľadu na to, kto bol vo vláde, lebo ten zákon o fonde na podporu umenia plus tie interné predpisy boli nastavené tak, že ministerka kultúry 500 dní neovládala fond na podporu umenia.

500 dní si tam bačovali tá pôvodná zostava z roku 2014–2016 s tým, že už vedeli, že bude zmena.

Tak v priebehu roku 2023 podpísali takzvané trojročné zmluvy.

35 subjektov približne dostalo zmluvy nielen na rok 2024, ale dostalo zmluvy na roky 2025–2026.

Aj keď fond na podporu umenia pod vedením pána Oľhuchu tie zmluvy kvázi vypovedal, ale musia z nich plniť.

To znamená, že je úplne jedno, kto je vo vláde.

Fond na podporu umenia funguje tak, ako si oni dohodnú, ako si oni nastavia pravidlá.

Preto bola zmena – novela zákona do roku 2024.

Dnes už ministerstvo kultúry pod vedením pani Šimkovičovej ten fond na podporu umenia ovláda a zmenili tam dve veci.

Prvá vec: zvýšili počet členov rady z deviatich na 13, pričom je obsadených momentálne 12 miest.

A druhá vec: urobili to, že ministerstvo kultúry, ten fond naozaj vie ovládať cez tých svojich nominantov.

A tretia vec, čo ja tak hodnotím relatívne pozitívne: oni teraz veľa investujú do obnovy kultúrnych domov, stredísk kultúry, nejakých sociálnych vecí.

To znamená, že v minulosti, keď rodina Šimečková dostala milión cez rôzne občianske združenie, nadáciu Milana Šimečku alebo cez tú tancujúcu partnerku pána Šimečku mladšieho, tak z toho milióna € si 80–90 % zobrali na výplaty.

Aký bol impakt pre tento štát v kultúre?

Teraz ministerstvo kultúry aj v spolupráci s ministerstvom životného prostredia investuje do obnovy tých kultúrnych domov.

To znamená, že aj keď sme na Slovensku a otvorene si môžeme povedať, že cestou, pokiaľ tie peniaze prídu až do toho kultúrneho domu, tak sa stratia, lebo treba riešiť veci a motivovať.

Ale stále, keď sa tých 300 000 investuje do toho kultúrneho domu, tak je tam nejaký impakt, hej?

Je tam fasáda.

Je tam nové okná, kúpia nejaké osvetlenie, techniku.

To znamená, že eh podľa mňa robia to lepšie, ako to robili pred rokom 24.

Ale otázka je, že či fakt ministerstvo kultúry má kupovať plastové okná alebo zateplenie kultúrneho domu, či toto je tá správna podpora kultúry.

Ale stále je to lepšie, ako to rozdať Šimečkovcom a podobným, ktorí to minú spotrebu.

Ako ste uviedli, po 500 dňoch eh nastali eh zmeny, čo sa týka aj eh tých projektov, čo sa týka fondu na podporu umenia.

Prečo také dlhé obdobie? Prečo to tak dlho trvalo? Boli potrebné nejaké personálne zmeny alebo nejaké legislatívne zmeny?

Ako to vidíte?

Ako to čítate?

No eh ten zákon bol tak postavený, keďže ten zákon pripravoval pán Maďarič spolu s pani Javrovou a s ďalšími ľuďmi, ktorí sú PS pozitívni, tak eh v podstate tam tí ľudia boli zabetónovaní na doživotie.

Eh to funkčné obdobie predsedu fondu na podporu umenia eh ako predsedu rady fondu na podporu umenia bolo dvakrát dve roky.

Eh keďže niekedy v marci sa tým predsedom fondu na podporu umenia stal eh pán Dušan Buran, ktorý bol zamestnanec Slovenskej národnej galérie zhodou okolností môj podriadený počas môjho pôsobenia v SNG, tak eh mal dve funkčné obdobia.

To znamená, jemu niekedy v marci 25 končilo funkčné obdobie a bol v podstate neodvolateľný, hej?

Ten zákon bol tak postavený, že pokiaľ nespáchate úmyselný trestný čin alebo nezomriete, tak z tej stoličky vás nikto nevie dostať.

Takže ministerstvo riešilo to najprv tak, že v roku 24 zvýšili počet členov z deväť na 13.

Tým pádom dostali tú nadpolovičnú väčšinu na svoju stranu, ale pán pán Buranovi uplynulo funkčné obdobie a potom zostal radovým členom rady a nakoniec sa zdal toho členstva v tej rade, lebo zase on z toho jeho progresívnolerálneho pohľadu nesúhlasil s tým, čo sa tam deje.

Hej?

To znamená, že každý máme nárok na pravdu, každý máme svoju pravdu.

Eh, čo je objektívna pravda, ukáže realita.

Ale ako hovorí denník N, realita je to, čo my povieme, že je realita.

Takže keď chcete vedieť, čo je realita, choďte do denníka N.

Viackrát ste povedali, eh, respektíve ste spomenuli fond na podporu umenia a môžeme sa v krátkosti tomu povenovať.

Eh, bola tam prednedávnom tá kauza odpočúvania, aký je váš názor a kto ponesie, respektíve kto nesie zodpovednosť eh za ten fond na podporu umenia?

Je to ministerka kultúry, sú to eh iní možno funkcionári v rámci eh tejto ústovy. Ako to vidíte vy?

Eh tú kauzu ja som ja som to zachytil, že v kancelárii radových zamestnancov sa našlo odpočúvacie zariadenie.

Eh na to môžem povedať dve veci.

Prvá vec, eh, keď niekoho odpočúvate, tak tá informácia by mala mať nejakú hodnotu.

Odpočúvať podľa môjho názoru radových zamestnancov Fondu na podporu nemá zmysel, lebo oni sú výkonná zložka.

To znamená, že čo im rada povie, čo im povie predseda rady alebo riaditeľ fondu, tak oni to vykonajú.

O tom, čo oni robia v pracovnej dobe, existuje nejaký zápis, nejaké maily, nejaké listy, hej?

To znamená, že eh podľa môjho názoru odpočúvať radových zamestnancov nemá zmysel.

A skôr to vnímam tak, že ja to otočím inak.

Komu to prospelo, že sa našlo v máji odpočúvacie zariadenie a teraz, keď beží výberové konanie na riaditeľa fondu, ktoré má byť ukončené 31.7., sa to teraz objavilo.

Hej?

A ja to ešte dám tak a nechcem to hovoriť hlavne o sebe, ale predó mne sa stala taká udalosť, že keď som bol pred dvoma rokmi menovaný do funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie, tak som 8. nastúpil a 9. som sa stretol so zamestnancami.

Všetci ma upozorňovali, že sa s nimi nestretávaj, lebo ťa budú natáčať a fotiť.

Takže ja som išiel na stretnutie a minimálne sedem, osem ľudí ma upozornilo na to, že aby som si dával pozor, čo poviem, že ma budú natáčať a že oni to potom zverejnia.

Ja som aj videl na tom stretnutí so zamestnancami, že sa hrali s mobilmi, hej, tam bolo okolo 100 zamestnancov, možno 150 a eh bol som si vedomý toho, že eh ma natáčajú.

Ja som ich upozornil, že si to neželám, že budem hovoriť o odborných veciach, kde budem hovoriť aj nejaké čísla a tie sú predmetom obchodného tajomstva, aby s tým prestali, hej?

A napriek tomu ma natáčali a potom tá nahrávka unikla, hej?

Ale keď sa povie, že unikla, tak to vyzerá tak, akoby eh stala sa chyba, niečo sa pokazilo.

Ale nie, to neunikla nahrávka.

Niektorí zamestnanci ma natáčali, čím porušili pracovný poriadok, zákonník práce, existuje takzvaný etický kódex umelcov, sa to volá.

Porušili niekoľko predpisov a oni úmyselne s cieľom poškodiť SNG a nie mňa, ale SNG ako takú tú nahrávku zverejnili a médiá sa potom vyžívali v tom, že unikla kvázi nahrávka, pričom také médium, startup, hej, ju zveril na svojom webovom sídle s tým, že keď ste chceli vypočuť tú celú nahrávku, tak ste si museli zaplatiť mesačné predplatné alebo ako to majú tam ten predplatný model, hej?

A vtedy sa nikto neozval, hej?

Nikto sa neozval, že z Elbovej inštitúcie niekto úmyselne natočil generálneho riaditeľa, niekto úmyselne fotil, nahrával a ešte to úmyselne šíril.

Kde bol generálny prokurátor? Bol na bicykli.

Eh počas môjho pôsobenia niekoľkokrát, akonáhle som urobil nejaký odborný dokument, príkaz riaditeľa číslo tri napríklad alebo čokoľvek, do 15 minút to bolo v médiách.

A akú kultúru my týmto budujeme, čo my ukazujeme, kam smerujeme a čo chceme ukázať, že to je normálne alebo je to bežné alebo je to kultúrne, že z inštitúcie unikajú nejaké informácie.

Takže môj záver, čo sa keď to premostím naspäť na FPU, mám za to, že to urobili zamestnanci naschvál.

Cieľom je poškodiť fond na podporu umenia a má to polícia vyšetriť, takže uvidíme, aký bude výsledok.

Podľa mňa nevyšetria nič, ale eh môj názor je taký, že natáčať alebo odpočúvať radových zamestnancov neprináša žiadnu hodnotu.

Takže je to plyvanie času a beriem to, že to je tá skupina progresívnolerálna, ktorá na tom fonde stále pôsobí a je nespokojná s tým, ako sa prideľujú teraz peniaze, tak škodí.

Je to veľmi podobná situácia, respektíve taká len opačné garde, kým údajne odpočúvali vás zamestnanci. Teraz je to tak, že údajne sa odpočúvali zamestnanci.

Bol, prepáčte, ale to nebolo, že údajne, tam sa normálne, ja keď som si čítal eh denník N alebo aktuality na webe, tak tam boli fakty a čísla, ktoré som zveril piatim, šiestim zamestnancom a niekto z tých piatich, šiestich zamestnancov o hodinu utekal do médií s účelom poškodiť Slovenskú národnú galériu.

A kde boli politici, kde bola koalícia, kde bola opozícia.

Teraz opozícia, keďže im to hrá do karát, tak vyskakuje.

Prečo nebránili Slovenskú národnú galériu?

Sú to veľmi zaujímavé otázky, ktoré ste v závere eh položili.

Eh diváci si môžu viac vypočuť v živom vysielaní, ktoré si môžu pozrieť aj zo záznamu na televízii OTV.

Ja vám pre túto chvíľu veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste nám poskytli.

Prajem pekný deň.

Ďakujem za pozvanie a teším sa nabudúce.

Dovidenia.

Dovidenia.