Posledné varovanie z Bruselu? | Katarína Batková, výkonná riaditeľka VIA IURIS

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Je správa Európskej komisie 2026 o úrovni právneho štátu posledným varovaním z Bruselu alebo sú to príliš silné slová?

Chváli alebo kritizuje nás dokument?

Porozprávame sa v Krimi online s výkonnou riaditeľkou Via Juris Katarínou Batkovou.

Vitajte.

>> Pani Batková, vitajte u nás v Krimi online televízie kanál 1.

>> Ďakujem za pozvanie.

Tak začnime hneď z úvodu. Sú to príliš silné slová to varovanie z Bruselu alebo medzi riadkami sa dá čítať, že tá Európska komisia nám možno opätovne v tom dokumente niečo vyčíta a medzi riadkami je to istým spôsobom varovanie.

Ako to čítate vlastne vy, ak by ste sa celkovo mali pozrieť na tú správu Európskej komisie o úrovni právneho štátu na Slovensku?

Správu o právnom štáte za rok 2025 považujeme vo Via Juris za vcelku presnú, pokiaľ ide o mapovanie najnovšieho vývoja, ktorý nastal za posledný rok, približne od vydania poslednej správy o právnom štáte. Naozaj veľmi dobre popisuje rôzny vývoj v oblasti inštitúcií právneho štátu, používania legislatívnych konaní, ale mapuje aj legislatívne zmeny, ktoré sú navrhované zo strany ministerstva spravodlivosti na to, aby implementovalo niektoré odporúčania z predchádzajúcich rokov.

A nepovažovala by som ju za negatívnu zo strany komisie. Avšak všíma si tam niektoré prvky vývoja v oblasti právneho štátu, ktoré považuje za problematické a na tie významným spôsobom upozorňuje.

>> Dobre, než si rozoberieme tie jednotlivé prvky, pokiaľ sa nemýlim, ide už v poradí o siedmu správu. Ak by sme mali zobrať, čo v tej správe je nové, respektíve čo v tej správe sa možno prenáša z tých predchádzajúcich rokov.

Z predchádzajúcich rokov sa nám prenášajú všetky odporúčania, ktoré máme už dlhodobo v správe o právnom štáte. Myslím si, že je to štvrtý alebo piaty rok. Stále tie isté.

Jedno odporúčanie pribudlo a pribudlo pred dvoma rokmi, pokiaľ ide o zneužívanie legislatívneho procesu, ako aj pribudlo odporúčanie, ktoré sa týka verejnoprávnych médií. Respektíve odporúča Európska komisia dodržiavať úniovú legislatívu v tejto oblasti.

Ale inak v zásade pokiaľ ide o odporúčania, tak tam nie sú nové odporúčania pridané. Skôr Európska komisia si všíma aj najnovší vývoj v tých jednotlivých oblastiach, ktorým sa správa o právnom štáte venuje, ale nie sú tam významne nové prvky, ktoré by vláda musela implementovať nanovo.

>> Ako sa to dá teda prečítať alebo rozkódovať, že za tie roky nejak nenapredujeme, preto ako keby cyklicky sa nám tie problémy alebo tie oblasti opakujú?

Dá sa to aj takýmto spôsobom interpretovať. Avšak je potrebné povedať, že podľa analýzy Liberties, ktorej sme my členom, to je medzinárodná sieť mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane právneho štátu, tak až 93 % odporúčaní z predchádzajúceho roka sa v správe o právnom štáte opakuje nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii.

To znamená, že v zásade sa dá povedať, že pokiaľ ide o odporúčania, ktoré Európska komisia opakovane uvádza v tej správe o právnom štáte, tak v implementácii týchto odporúčaní zaostávajú mnohé členské štáty v celej Európskej únii.

Pokiaľ ide o tie odporúčania, ktoré vyslovene smerujú na Slovenskú republiku, tak naozaj dá sa povedať, že v niektorých sa Slovenská republika teraz trochu posúva, ale opakovane sme neimplementovali žiadne z nich.

>> Tak poďme k jednotlivým tým bodom. Vy ste to už spomínali. Jeden z tých nových bodov je ochrana verejnoprávnych médií a s tým súvisí možno aj reakcia premiéra Róberta Fica, keď vyšla táto správa. Reagoval, že ho táto správa pobavila, než znepokojila. Citujem, prepáčte, asi takto: „Nepatrí sa hovoriť na adresu Európskej komisie, ale včera ma správa o právnom štáte dobre pobavila. Vraj zaostávame pri ochrane médií. Skoro mi zabehlo."

No tak vy ako ste hodnotili túto oblasť, keď ste si prečítali tie body týkajúce sa ochrany médií?

>> Tam sú dva body, ktoré sa týkajú ochrany médií. Jeden súvisí s fyzickou ochranou novinárov a zabezpečením bezpečnosti. Tento bod máme v správe o právnom štáte dlhodobo kvôli tomu, že na Slovensku došlo k vražde novinára a jeho snúbenice a toto v zásade odkazuje alebo reflektuje práve túto skutočnosť opakovania v správe o právnom štáte.

Evropska komisia uvádza viacero opatrení, ktoré je možné prijať na zabezpečenie bezpečnosti alebo zvýšenie bezpečnosti novinárov. Jednak sú to samozrejme legislatívne opatrenia, ako je vyradenie trestného činu ohovárania z trestného zákona, ale sú to aj iné opatrenia, ktoré sa týkajú práve nahlasovania prípadov, kedy sú novinári ohrozovaní, ale aj verbálnych útokov politikov, ktoré sa týkajú novinárov.

A druhá oblasť, ktorej sa venuje správa o právnom štáte, je rešpektovanie Európskeho aktu o slobode médií, takzvaného EMFA, ktorý zabezpečuje nezávislosť redaktorov a špecificky sa venuje nezávislosti verejnoprávnych médií, zabezpečovaniu ich financovania, nezávislosti pri redakčnej práci.

A tu Európska komisia poukazuje na to, že Slovensko by malo zabezpečiť dodržiavanie tohto európskeho aktu, ktorý je pre nás záväzný, a upraviť fungovanie verejnoprávnych médií tak, aby naša vnútroštátna legislatíva zodpovedala práve tej európskej legislatíve, ktorá je pre nás záväzná. Ide o nariadenie, ktoré je priamo účinné v jednotlivých členských štátoch.

Nechcem to nejako zľahčovať, ale teda ak by ste to mali zhodnotiť, tak tieto výtky alebo toto, čo sa tam popisuje, vás to teda asi nepobavilo?

>> Nás to rozhodne nepobavilo. V konečnom dôsledku Investigatívne centrum Jána Kuciaka dlhodobo monitoruje práve bezpečnosť, verbálne a iné útoky na novinárov.

A zatiaľ opatrenia, ktoré táto vláda a ktoré si všíma teda aj správa o právnom štáte Európskej komisie, prijala, nie sú dostatočné na to, aby sa znižoval počet útokov, či už verbálnych, fyzických alebo obťažovania špecificky novinárok, žien.

Popisuje viaceré prípady, ktoré boli nahlasované. Má na to systém a Evropska komisia vychádzala aj z týchto faktov.

>> Dobre. Ďalšia z tých tém veľmi rezonujúca a nielen v správe o právnom štáte je oblasť korupcie. Vidíme tu tú diskusiu medzi možno aj štátnymi orgánmi už dlhšie trvajúcu o stave a úrovni korupcie.

Ak by som to mal zjednodušiť, videli sme rôzne štatistiky generálneho prokurátora, protištatistiky alebo videnie možno policajného zboru, že si tu inštitúcie istým spôsobom vymieňali rôzne databázy, pohľady a tie štatistiky.

Čo v tomto nám vyčíta alebo na čo poukazuje správa Európskej komisie?

>> Správa Európskej komisie si opakovane nielen v tomto roku, ale aj v predchádzajúcom roku všimla minimálne zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, rozpustenie NAK, respektíve jeho nahradenie inými útvarmi polície.

Čo malo podľa neho podľa orgánov činných v trestnom konaní, ako sú prokuratúra, vplyv na to, akým spôsobom sa vyšetruje a stíha korupcia.

Ide o to, ktorá je hlavne teda ľudovo povedané, tzv. veľkú korupciu – nie keď niekto dá niekomu úplatok, neviem, 20 vajec za to, aby si vybavil vyšetrenie u lekára, ale naozaj ide o peniaze alebo korupčné správanie, ktoré zasahuje omnoho väčšie sumy.

To si komisia všíma opakovaní, tentokrát výrazne.

Určite vychádza aj z údajov, ktoré jej poskytla generálna prokuratúra, pretože Európska komisia organizuje pri vypracovaní správy o právnom štáte takzvané country visits – priamo sa rozpráva s inštitúciami v danom právnom štáte, v členskom štáte Európskej únie, ktorého správu vypracúva.

A tieto orgány majú šancu predložiť aj svoje štatistiky, svoje údaje a svoje argumenty, prečo tvrdia, že dochádza k menšiemu vyšetrovaniu korupcie a podobne.

Komisia sa určite oboznámila aj so štatistikami z polície, aj zo štatistikami z prokuratúry a vyhodnotila to tak, že naozaj dochádza k nižšiemu stíhaniu takzvanej veľkej korupcie. Zároveň sme už v minulých rokoch mali v odporúčaniach zrušenie paragrafu 363 alebo prehodnotenie paragrafu 363, čo je mimoriadny opravný prostriedok v trestnom poriadku, ktorým disponuje generálny prokurátor. Upozornila na to, že tento prostriedok je možné zneužívať aj na zastavenie niektorých trestných stíhaní, ktoré by vyšetrované byť mali.

Oba tieto momenty si správa Európskej komisie na tento rok všíma a mimoriadne na nich upozorňuje.

>> Áno, aj tú korupciu.

Pokiaľ by sme zhodnotili slová v podstate predsedu vlády, tak citujem: tiež povedal na margo toho bodu o korupcii – čo mám postaviť do radu všetkých verejných činiteľov a každého tretieho odstíhať za korupciu bez dôvodov a dôkazov, aby bola Európska komisia spokojná. Čo je to za nezmysel?

Koniec citátu.

Tento citát istým spôsobom posúva tú rovinu možno iným smerom.

Je to smerovanie, ktoré nám vyčíta Európska komisia, alebo tento citát už posúva tú diskusiu niekam inam?

>> Podľa môjho názoru ten citát naozaj nie je presný. Európska komisia nevyžaduje od vlády, aby vláda sama vyšetrovala, stíhala korupciu alebo stavala verejných činiteľov do radu.

Vláda by mala zabezpečiť organizáciou štruktúry polície, organizáciou fungovania prokuratúry, to, aby bolo možné tú korupciu stíhať a aby aj trestná politika štátu – to znamená trestný zákon, ktorý máme – vo viacerých ohodoch umožňoval taký postup, ktorý by dokazoval a preukázal a stíhal korupčné správanie.

Avšak to, čo si komisia všimla nevyhnutne, sú zmeny v trestnom zákone, ktoré presadila táto vláda. Tieto zmeny znamenali zvýšenie hraníc škody – zvýšili sa hranice jednotlivých trestných činov tak, aby boli stíhané závažnejším spôsobom. Skrátili sa premočacie lehoty – to znamená, že pri malých výškach škody dôjde k premočaniu skôr, ako sa k tomu polícia vôbec dostane k vyšetrovaní. Zároveň znížila tresty.

Toto sú tie zásahy do trestnej politiky štátu, ktoré si Európska komisia všíma a ktoré nejakým spôsobom majú vplyv aj na to, akým spôsobom sa stíha korupcia a kto je reálne odstíhaný za korupčné trestné činy.

Toto je niečo, na čo narážala Európska komisia v predchádzajúcej správe, a toto je niečo, čo Európska komisia má samozrejme v merku v prípade, že kritizuje túto vládu za to, že sa nestíha korupcia.

Nie, vláda nemá stíhať korupciu a Európska komisia to ani nehovorí. Ale vláda má vytvárať prostredie, v ktorom orgány činné v trestnom konaní môžu konať tak, že korupciu odhaľujú a stíhajú. Zároveň existuje trestná politika štátu, ktorá to umožňuje takým spôsobom, ktorý je efektívny.

Na doplnenie tej názorovej diskusie samozrejme reagovalo aj ministerstvo spravodlivosti prostredníctvom tlačovej správy. Tam boli tie vyjadrenia racionálne. Dokonca z istého uhla pohľadu možno by sa dalo povedať, že neboli úplne možno súladné s výrokmi premiéra.

Ministerstvo spravodlivosti víta túto správu a odporúčania. Zároveň konštatuje, že v istých oblastiach sa dosiahol výrazný pokrok a nestotožňuje sa s hodnotením vo vzťahu k stíhaniu korupcie na vysokej úrovni. Istým spôsobom hodnotí zlepšenie Slovenska, že to je výsledok intenzívnej komunikácie so zástupcami Európskej komisie.

Máme taký iný protipól toho hodnotenia.

K čomu vy sa vlastne prikláňate, ak by ste si mali vybrať medzi tými vyjadreniami?

>> Podľa nášho názoru naozaj tie zásahy vlády do fungovania orgánov činných v trestnom konaní a do trestného zákona, trestného poriadku – máme tu niekoľko novelizácií – a vieme o tom, že jedným z nástrojov na stíhanie korupcie a odhaľovanie korupcie je práve spolupracujúci obvinený.

Mnohí vyšetrovatelia hovoria, že korupcia sa odhaľuje buď tým, že máte páchateľa, ktorého pristihnutete priamo pri čine – to znamená pri odovzdávke a prebratí nejakého finančného obnosu alebo dohody, ktorá porušuje pravidlá – alebo máte spätne spolupracujúceho obvineného, ktorý sa ku svojej vlastnej korupčnej činnosti priznáva a dokazuje korupčnú činnosť iného páchateľa.

Ide totiž o to, že trestné činy korupcie sú veľmi špecifické v tom, že aj ten, kto prijíma úplatok, aj ten, kto dáva úplatok, sú obidvaja trestnoprávne postihnuteľní. Z tohto dôvodu je inštitút spolupracujúceho obvineného niečo, čo môže pomáhať objasneniu tej korupcie.

To znamená, že vláda robí významné zásahy do trestnej politiky štátu a do fungovania orgánov činných v trestnom konaní, ktoré majú potom negatívny vplyv na stíhanie korupcie na Slovensku. Na to upozorňuje nie nielen Európska komisia, ale napríklad aj OSD vo svojej správe o korupcii.

Zároveň to je vidieť aj z toho, akým spôsobom Transparency International hodnotí práve to korupčné prostredie na Slovensku. A takisto je to vidieť aj z toho, ako podnikatelia, ktorí napríklad obchodujú so štátom, vnímajú to, akým spôsobom je korupčné správanie rozšírené na Slovensku.

To znamená, že máme tu aj objektívne aj iné kritériá, ktoré sa dajú použiť na to, akým spôsobom hodnotiť práve stíhanie korupcie na Slovensku – nielen vyjadrenie vlády alebo ministerstva spravodlivosti.

>> Do tej názorovej diskusie asi nadviažem veľmi podobné slová a reakcie, ktoré prichádzali z opozičného spektra.

Mária Kolíková bola ministerka spravodlivosti a povedala, že korupcia je jedným z najvýznamnejších výkričníkov tejto správy, na margo zverejnenej správy Európskej komisie.

Rovnako o Progresívne Slovensko tvrdí, že Európska komisia vystavila ďalšie vysvedčenie, ktoré pomenúva najväčšie zlyhania v oblasti a devastácie právneho štátu.

Posuňme to o niečo ďalej tú diskusiu, pretože na tú správu teda reagovala vláda negatívne a ešte za zmienku stojí možno taká reakcia, kde premiér pripomenul obdobie rokov 2020 až 2023, keď podľa neho dochádzalo k zneužívaniu trestného práva.

Videli sme tie veci ohľadom Čurilovcov, trestných stíhaní, pričom opäť uviedol, že Európska komisia si to nevšímala a vtedy mlčala.

S tým súvisí možno aj paragraf ohýbania práva, pretože toto je jeden z bodov, ktorý nám v tej správe Európska komisia opakovane vyčítala.

A toto je inštitút alebo paragraf, ktorý bol prijatý práve za tej predchádzajúcej vlády.

Tak čo je na stole – zrušenie paragrafu ohýbania práva preto, že nám to vyčíta Európska komisia?

Áno, ale nielen.

Je to tak, že ako som hovorila, mnohé tie odporúčania sa opakujú a my sme to viacekrát zdôrazňovali, že tie odporúčania, ktoré implementuje aj táto vláda, ktoré sa nachádzajú v správe o právnom štáte, sa nachádzali v správach o právnom štáte za predchádzajúcej vlády a my s niektorými tými návrhmi, ktoré komisia prináša, určite súhlasíme a jeden z nich je teda zrušenie trestného činu ohýbania práva.

My sme ho vnímali trochu nesystémovo zavedzaný do trestného zákona s tým, že nebolo zrejmé, akým spôsobom sa má vykladať a akým spôsobom sa bude aplikovať.

Čo je však podstatné, je, že trestný čin ohýbania práva patril medzi niekoľko míľnikov plánu obnovy a odolnosti.

To znamená, že nebolo také ľahké ho zrušiť.

Ministerstvo spravodlivosti však podľa môjho názoru urobilo dobrý krok, že sa obrátilo na Benátsku komisiu, ktorá k tomu vydala stanovisko.

Benátska komisia je komisia právnych expertov pri Rade Európy a na základe aj tohto stanoviska sa dohodla s Európskou komisiou, že tento trestný čin ohýbania práva, jeho zavedenie do nášho právneho poriadku bude z míľnikov plánu obnovy odstránené a momentálne už je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zmien v trestnom zákone, ktorý trestný čin ohýbania práva odstraňuje z trestného zákona.

Čiže v tomto ohľade aj Európska komisia v správe o právnom štáte hovorí o významnom posune práve vo vzťahu k odstráneniu tohto trestného činu z trestného zákona.

Čiže tu určite nastal posun.

Určite je to niečo, čo nespôsobila táto vláda a momentálne teda tento trestný čin odstraňuje ona.

Čiže určite sa nedá – a preto som aj na začiatku hovorila – že tá správa o právnom štáte sa nedá hodnotiť úplne negatívne, ale nedá sa hodnotiť ani úplne pozitívne.

Ešte, ak by sme mohli k tomu ohýbaniu práva – bol to inštitút, ktorý mal za cieľ istým spôsobom trestať aj sudcov, ktorí by si svojvoľne vykladali mimo rámcov zákona, svojvoľne zákony a prispôsobovali možno rozhodnutia vo veciach, ktoré rozhodujú nie právu, ale nejakým iným motív motívom.

A toto by som možno rozobral, pretože aj niektorí členovia súdnej rady opakovane a dlhodobo a niektorí sudcovia tento inštitút v našom trestnom práve kritizovali.

Tak v čom je vlastne ten právny problém, ak by sme to mali divákovi vysvetliť – a teda problém, ktorý videla možno aj Európska komisia aj Benátska komisia?

V čom je to jadro toho problému tohto paragrafu?

V princípe ide o špeciálny paragraf naozaj len pre sudcov a prísediacich, ktorý sa týka ako keby špecifickejšieho spôsobu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Hej? Všetci poznáme trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.

To znamená, že nejaký verejný činiteľ, nielen sudca, zneužíva svoje postupy, právo rozhoduje mimo zákona.

Už teraz je teda postihnuteľný podľa tohto všeobecného trestného činu a kým sa nezaviedol trestný čin ohýbania práva, tak vlastne sudcovia boli takisto postihnuteľní ako verejní činitelia.

Na nich sa toto ustanovenie vzťahovalo.

Avšak nebolo to dostatočne zrejmé, pretože nebolo zrejmé, akým spôsobom sa vzťahuje na sudcov a z tohto dôvodu pravdepodobne predchádzajúca vláda usúdila, že je potrebné vyšpecifikovať presne situácie, do ktorých sa dostávajú špecifickí sudcovia.

To znamená, že nejakým spôsobom rozhodujú mimo zákonného rámca, že nejde o legitímny právny názor v danom prípade, ktorý vyslovia a ktorý odôvodnia v tom rozhodnutí, pretože tie právne názory môžu byť rôznorodé, ale rozhodujú na základe svojvoľe.

To znamená, že mimo zákonných rámcov, mimo legitímnych výkladov právnych predpisov, ktoré sa dajú v rámci zákonov predpokladať.

A v takom prípade veľmi často buď nadriadené súdy alebo Ústavný súd konštatuje, že ten súd sa rozhodol svojvoľne, to znamená mimo zákonných rámcov, mimo predpokladaných dôvodov alebo právnych výkladov, ktoré sú ustálené a ktoré môžu byť rôznorodé.

A teda z tohto dôvodu špecificky bol zavedzaný tento trestný čin.

On bol kritizovaný.

Bol kritizovaný z dvoch dôvodov.

Jeden kvôli tomu, že nebol úplne dobre vyšpecifikovaný.

To znamená, že tá formulácia, za ktorú mal byť ten sudca stíhaný, bola veľmi vágna.

A druhý dôvod bol, že – a ten uvádzala aj Európska komisia aj Benátska komisia – že bol ľahko zneužiteľný na postih sudcu za jeho právny názor.

To znamená, že ak by orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili, že sudca síce mal iný právny názor, ale nerozhodol svojvoľne, tak by ho nestíhali a zároveň ale mohli rozhodnúť, že rozhodol svojvoľne.

A išlo by len o právny názor.

Jednoducho tam tá čiara medzi tými hodnoteniami toho trestného činu je rôznorodá.

No a to, čo sa stávalo v praxi, je, že každá procesná strana, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu, veľmi často spísala trestné oznámenie na konkrétneho sudcu a namietala, že išlo o svojvoľné rozhodnutie toho sudcu mimo zákona.

A teda orgány činné v trestnom konaní, hlavne policajti, museli riešiť množstvo takýchto prípadov, ktoré si procesné strany riešili prehrú v súdnom spore.

Čiže ono to bolo aj trošku zneužívané zo strany jednotlivých procesných strán, ktoré neuspeli v súdnom konaní v akomkoľvek – či už občianskom, trestnom a tak ďalej.

To znamená, že celkovo sa ukázalo v praxi, že takýto trestný čin nie je vhodný, nie je potrebný a v zásade, pokiaľ by sa nejaký sudca rozhodol svojvoľne, ešte stále je ho možné stíhať aj po zrušení paragrafu o ohýbaní práva podľa príslušného ustanovenia týkajúceho sa zneužívania právomoci verejného činiteľa.

To znamená, že to neznamená, že keď tento trestný čin sa odstráni z trestného zákona, že sudca bude beztrestný.

Tak to nie je.

Rozumiem. Čiže prax ukázala neveľkú efektivitu, respektíve tá nejednoznačnosť vytvárala aplikačné problémy.

Poďme k ďalšej oblasti a to je odvolávanie členov súdnej rady.

Tam tiež Európska komisia vyslovila názor, že dospelo Slovensko k určitému pokroku.

Tak v čom bolo problematické to odvolávanie členov súdnej rady a v čom sme teda pokročili?

>> Predchádzajúca vláda presadila zmenu ústavy. Jednak zmenila definíciu súdnej rady v ústave a to, čo zmenila, je možnosť odvolať členov súdnej rady kedykoľvek. Hlavne tých, ktorí sú nominovaní parlamentom, vládou alebo prezidentom.

Súdna rada má totiž 18 členov, z toho deväť členov je volených sudcami a deväť členov vymenúva tri vláda, tri prezident a troch volí národná rada.

A pokiaľ ide o tú poslednú zmenu ústavy týkajúcu sa súdnej rady, tak bolo možné týchto členov súdnej rady odvolať kedykoľvek a v praxi sa ukázalo, že vlastne nie je potrebné mať nejaký dostatočný dôvod na odvolanie členov súdnej rady.

Európska komisia tento postup a túto zmenu ústavy, ktorú presadila predchádzajúca vláda, opäť kritizovala kvôli tomu, že nezabezpečuje dostatočnú nezávislosť členov súdnej rady, ktorí sú práve nominovaní tými inými časťami moci, ako je súdna moc, ako sú sudcovia.

A z tohto dôvodu navrhovala vlastne prijať takú zmenu ústavy, ktorá by zabezpečovala dostatočné záruky na ochranu nezávislosti týchto nominantov. Na čo súčasná vláda pripravila novelu Ústavy, ktorá sa tiež momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde navrhujú, že z členov súdnej rady, ktorí sú menovaní vládou a prezidentom a volení národnou radou, bude možné odvolať len v prípade, že nie sú schopní vykonávať po dlhšiu dobu zo zdravotných alebo iných dôvodov svoju funkciu, stratia bezúhonnosť. To znamená, že sú odsúdení za úmyselný trestný čin alebo závažným spôsobom si neplnia povinnosti člena súdnej rady.

To znamená, že Európska komisia vyhodnotila takýto návrh, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ako nejaký posun vpred práve pri riešení nezávislosti členov súdnej rady.

Pre mňa je pochybné, či si táto koalícia zabezpečila ústavu väčšinu, pretože na to, aby došlo k takejto zmene, je potrebné, aby došlo k zmene ústavy a vlastne k revízii tej poslednej ústavnej zmeny.

>> Uvidíme, ako dopadnú aj v parlamente tieto jednotlivé návrhy tých zmien, ktoré ste spomínali.

Ak by sme mohli zovšeobecniť tú otázku a to je tá najcitlivejšia téma: čo všetko by Slovensko muselo ešte urobiť alebo podniknúť alebo čo by sa muselo na Slovensku stať v oblasti právneho štátu, aby nám reálne napríklad hrozilo pozastavenie eurofondov? A bola vlastne návrh na zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý bol tiež naviazaný istým spôsobom na plán obnovy, testom toho, ako bude reagovať Európska únia? Kde si možno vláda otestovala, čo všetko na Európskej komisii prejde a čo už nie, kde je tá červená čiara.

>> Podľa mňa v tomto ohľade treba rozlišovať medzi tým, čo sú kompetencie Európskej únie, do ktorých oblastí Európska únia zasahuje aj legislatívou, a čo sú vlastne len odporúčania – takzvané mäkké právo, čiže soft law.

Pokiaľ ide napríklad o novelu ústavy, kde je začaté konanie o porušení práva únie, alebo o verejnoprávneho vysielateľa a zmeny v zákone o verejnoprávnom vysielateľovi, o ktorých bude rozhodovať súdny dvor Európskej únie, alebo ten úrad na ochranu oznamovateľov a jeho zrušenie, tam sme mohli vidieť, že to sú oblasti, v ktorých Európska únia má svoju vlastnú legislatívu.

Ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti a úrad, ktorý vznikol na základe vlastne zákona prijatého, tak to bola implementácia európskej legislatívy. Rovnako som spomínala ten Európsky zákon o slobode médií, čo je tiež európska legislatíva.

A to znamená, že tam má únia omnoho väčšiu právomoc rozhodovať o tom, že došlo k porušeniu nejakých právnych predpisov Európskej únie práve krokmi v oblasti právneho štátu, a vyvodzovať priame dôsledky vo vzťahu, či už k pokutám alebo k konaniu pred súdnym dvorom, prípadne k zastaveniu plánu obnovy a odolnosti.

Čerpanie plánu obnovy a odolnosti tento rok skončí. Avšak to, čo sa momentálne deje a to, čo si Európska únia uvedomuje, je, že mnohé štáty, aj iné, nielen Slovensko, majú problémy s právnym štátom a práve niektoré zmeny, ktoré presadzujú niektoré vlády aj v iných členských štátoch, sú pre právny štát veľmi deštrukčné.

To znamená, že navrhujú – a to už je v podstate fakt, že to tak bude – eurofondy, ktoré budeme čerpať na najbližšie obdobie, naviazať práve na reformy týkajúce sa právneho štátu. A tá správa o právnom štáte preto pre nás bude veľmi dôležitá, pokiaľ ide o dosiahnutie vôbec na eurofondy.

To znamená to, čo sme videli pri úrade na ochranu oznamovateľov: že v prípade jeho zrušenia Evropská komisia povedala „my vám teraz nevyplatíme ďalšiu tranžu z plánu obnovy". Tak veľmi podobne to bude fungovať aj pri ďalších eurofondoch a my naozaj budeme musieť dávať veľký pozor na to, aby sme neprijímali a neschvaľovali také zákony a opatrenia, ktoré môžu smerovať k deštrukcii inštitúcií právneho štátu.

A to, čomu sme sa rozhodne nevenovali ešte v rámci tohto rozhovoru, ale je podľa mňa veľmi dôležité, je vlastne jednou z tých kľúčových odporúčaní – nezneužívanie legislatívneho systému: od skrátených legislatívnych konaní, cez poslanecké návrhy, cez prílepky predložené na poslednú chvíľu.

Toto je niečo, čo si Európska komisia veľmi všíma. A v tomto sme za posledné tri roky urobili veľký pokrok smerom k negatívnym efektom a má to vplyv na kvalitu legislatívu úplne vo všetkých oblastiach.

Neexistujú verejné konzultácie s partnermi, ako sú podnikatelia, odbory, mimovládne organizácie a podobne. Čiže toto je niečo, čo ďalšia vláda bez ohľadu na to, aká bude, bude musieť veľmi pracovať na tom, aby odstránila práve tieto zásahy k degradácii legislatívneho procesu na Slovensku.

Tak vidíme, že máme značné výzvy na ďalšie roky, čo sa týka právneho štátu a nejakého napredovania a zlepšovania podmienok právneho štátu.

Náš čas sme vyčerpali. Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.

Hosťom bola výkonná riaditeľka neziskovej organizácie Ius Juris Katarína Batková.

Ďakujem.

Ďakujem aj ja za pozvanie.

>> No a s vami, diváci, sa teším pri ďalších témach z oblasti kriminality, justície alebo bezpečnosti v programe Krimi online televízie kanál 1.

Dovidenia.