Kde sú hranice právneho štátu? | Mária Kolíková (SaS), bývalá ministerka spravodlivosti

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Kritizuje alebo chváli nás najnovšia správa Európskej komisie o právnom štáte. Skončí v našom trestnom zákone paragraf ohýbanie práva. Porozprávame sa teraz naživo v Krimi online televízie kanál 1.

Hosťom je bývalá ministerka spravodlivosti, podpredsedníčka a poslankyňa za SAS Mária Kolíková. Vitajte. Pani Kolíková, ešte raz vitajte v našom živom vysielaní televízie Kanál 1.

>> Dobrý deň, nech sa páči. Teším sa na diskusiu.

>> Pani Kolíková, tak eh najskôr na úvod taká sumárna otázka. Eh rezonuje správa Európskej komisie o právnom štáte. Vy ste myslím k tomu mali aj tlačovú besedu pred pár dňami. Tak ako by ste ju v globále zhodnotili? Lebo sú rozličné na to pohľady. Asi keď sa budeme pozerať tým koaličným pohľadom, ten je iný a ten opozičný je predsa len zase odlišný. Tak vy ju ako vnímate?

>> Ja ju vnímam ako, ak som to aj povedala, ako naozaj veľký výkričník pre Slovensko, ktorou cestou sa vybralo. A hmm, a je to vlastne potvrdením, treba vnímať tú správu, že ja hovorím, ten výkričník je o výkričníku, že tou cestou je korupcia. A to je vážna vec.

Korupcia rozožiera spoločnosť, kradne verejné peniaze, peniaze nás všetkých, európske peniaze, a táto vláda jednoducho dala korupcii zelenú. Táto správa to potvrdzuje.

Nie je to nielen, nie je to len o tom, že táto vláda stanovila nízke tresty za korupciu, ale skomplikovala celý trestný proces eh, tak aby bolo zložité páchateľov vôbec akýchkoľvek trestných činov postaviť pred súd, obzvlášť tých, čo sú eh trestne stíhaní za korupciu, pretože rozložila zložky polície, zložky prokuratúry, ktoré sa na to špecializovali a boli schopné a spôsobilé stíhať takýchto páchateľov trestnej činnosti aj na najvyšších priečkach eh štátu. A teraz to aj potvrdil generálny prokurátor.

Žiadne takéto kauzy nie sú. A teda nie je to tým, že by korupcia nebola, ale je to tým, že sa nevyšetruje, nestíha. A to je problém.

Eh, pri tejto príležitosti dovolím si odcitovať teda aj slová premiéra Róberta Fica, ktorý reagoval tiež na túto správu. Eh citujem: "Čo mám postaviť do radu všetkých verejných činiteľov a každého tretieho odstíhať za korupciu bez dôvodov a bez dôkazov, aby bola Európska komisia spokojná? Čo je to za nezmysel?" Koniec citátu.

Tak eh ako hodnotíte napríklad postoj premiéra k tejto veci a vlastne hodnotenie správy?

>> Tak premiér nemá veľmi inú cestu, ako snažiť sa zosmiešňovať takúto správu a akékoľvek tvrdenia a vyjadrenia, že korupcia je na Slovensku problém, pretože on presadil právnu úpravu, tú hanebnú novelu trestných kódexov, ktorým sa otvorili brány eh korupcie a naozaj umožnil vlastne trestne stíhaným osobám eh, ktoré patria k ľuďom, ktorí sú mu zjavne blízki, eh boli to jeho nominanti eh vo vládach a voči ktorým sa zastavili trestné stíhania.

Veď tu sa zastavili trestné stíhania v mnohých eh trestných veciach vrátane korupčných kauz. Podpredseda parlamentu Žiga by vedel o tom hovoriť, že jeho kauza eh sa zastavila, súvisela s korupciou na súdoch.

Nakoniec eh kauza, ktorá súvisí, ktorá bola spomenutá v rozhodnutí súdu ohľadom eh mýta, eh tu sudca jasne povedal, že eh bola spáchaná korupcia, ale nemôže vlastne za to páchateľu odsúdiť, pretože hanebná novela mu to neumožňuje. Jednoducho to trestné stíhanie bolo zastavené, hej, ako keby bolo premlčané. Eh, takže on ho síce prejednal, ale vlastne povedal, nemôže vlastne dať žiadny odsudzujúci rozsudok.

Toto zabezpečil Róbert Fico a jeho vláda. Takže on eh pre svojich voličov samozrejme teraz nemá inú cestu, ako zosmiešňovať akékoľvek vyjadrenie eh, ktoré toto konštatuje, že jeho vláda proste rozprestela eh eh koberec korupcie, hej? Lebo je zjavné, že proste takýchto ľudí kryje.

>> Áno. Keď sme ešte teda pri citátoch Róberta Fica, tak ešte na doplnenie, zároveň pripomenul v tom statuse aj obdobie rokov 2023 a podľa neho dochádzalo k zneužívaniu trestného práva na politické účely v týchto rokoch, pričom Európska komisia podľa jeho slov teda eh mlčala. Tak eh ako to je, lebo aj tá správa prináša opätovne nejaký pohľad na paragraf ohýbania práva, eh čo je vlastne agenda eh toho predchádzajúceho volebného obdobia. Tak eh je to tak, že sa zneužívalo to právo aj v tom predchádzajúcom období?

>> No to veľmi ťažko, pretože nakoniec Róbert Fico eh tu už eh vládne nejaké tie funkčné obdobia. Je to vyše 10 rokov v kuse, hej? S nejakými prerušeniami. To znamená, že ak by sme vychádzali z toho, že ktorá vláda je pri moci, tak tá si určuje svojich vlastných prokurátorov, sudcov, eh vyšetrovateľov, tak potom Róbert Fico by ich tam mal ako skoro všetkých.

Takže eh tí vyšetrovatelia alebo prokurátori eh a sudcovia, ktorí aj vynášali rozsudky, to boli sudcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, ktorí vo väčšine boli prijímaní vlastne do svojich funkcií za vládnutia Róberta Fica. To znamená, že eh zjavne našli nejaké dôvody na to, aby tie trestné stíhania prebiehali.

A ja sa domnievam, že aj kauza Očistec to ukazuje, že Róbert Fico je teraz pri moci vlastne už na konci funkčného obdobia. Urobil, čo vedel, aby skomplikoval kauzu Očistec, ktorá súvisí s podpredsedsedom parlamentu obžalovaným eh Tiborom Gašparom, Norbertom Bdrom, eh bývalým šéfom špeciálnej prokuratúry Dušanom Kováčikom. Čo je veľká závažná kauza Očistec, ktorá hovorí vlastne o tom, že tu sa šéf eh prezident eh prezídia eh, teda ako prezident policajného zboru spreneveril svojmu poslaniu, že mal v tejto organizovanej zločineckej skupine, tak to je podľa obžaloby, vlastne mali určovať, koho trestne stíhať, koho nestíhať, koho lustrovať. Eh, a toto nie je v poriadku.

Nakoniec za toho vládnutia došlo k vražde Jána Kuciaka, ktorý žiadal o ochranu eh eh vlastne orgány čia v trestnom konaní, dostal to. Takže tu eh si myslím, že eh je dôležité sledovať aj túto kauzu a to, ako sa k nej tiež osobitne stavia táto vláda.

Aj Róbert Fico je zrejmé, že nechce, aby táto kauza sa eh riadne dobehla do konca tak, ako sa očakáva proste v každej demokratickej krajine, že nebudete stále meniť trestný proces a klásť vlastne prekážky tomu celému procesu, aby riadne dobehol, pretože ten trestný proces predsa sa schvaľoval za tiež vlády Róberta Fica. Hej, už vtedy fungoval. Teraz nehovorím, že on presadil ten trestný, trestný zákon. To bolo dielo Daniela Lipšica. Ale potom nasledovali vlády Róberta Fica a zjavne s tým nemal problém, ako to bolo nastavené, lebo nič na tom nemenil.

Ani tresty mu nevadili za korupciu, až kým neboli trestne stíhaní ľudia, ktorí sú mu blízky. Hej? Nič mu nevadilo. Ani na trestnom procese. Nevadil mu ani úrad špeciálnej prokuratúry, nie? Však on bol proste tu za niekoľko vlád, kedy sa dokonca sám vyjadroval, že vlastne tieto špecializované inštitúcie majú svoj zmysel a sú dôležité. Takže čo sa stalo?

No stalo sa to, že jeho ľudia boli trestne stíhaní a hrozili im vážne rozsudky, naozaj vysoké, samozrejme aj s trestom odňatia slobody za to, že budú odsúdení za korupciu a toto tomu zjavne nevyhovuje. A potom žiadna správa, ktorá je dôveryhodná. Pretože správa Európskej komisie, keďže by sme súčasťou Európskeho spoločenstva, tak je ako kľúčovo ako dokument dôveryhodný. Takže keď takéto niečo vlastne konštatuje, no tak to sa mu nepáči.

A teraz keď sa pýtate k ohýbaniu práva, viete, ako v tom celom to ohýbanie práva, ten trestný čin nenásobia, nedelia.

A aj ja keby som bola teraz ministerka spravodlivosti, veď dobre, môžem niektoré veci vidieť inak, ako to vidí Európska komisia a podľa mňa to je úplne v poriadku. A ak toto je ako trend, ja by som tiež nevidela problém urobiť potom kroky, ako sa aj s týmto trestným činom vysporiadať.

Ja som mala za to, že je tu diera za vlastne ohýbanie práva, osobitne v priestoroch justície a je dôležité k tomu prijať nejakú právnu úpravu.

Tak to vyplývalo aj z podnetov od orgánov činných v trestnom konaní.

Ale tu sa nebavíme vlastne o nejakých rozhodnutiach, ktoré by tu boli diskutované, že sú problémom. Veď tu sa nastavilo množstvo ochran cez súdnu radu, aby sa nemohol zneužívať takýto trestný čin.

Ale ak Európska komisia toto vidí ako problém, naozaj nevidím problém sa objaviť o tom, že dobre, tak toto nebude súčasťou právneho poriadku, aj keď to majú v Nemecku.

A podobne, keď sa budete baviť aj o nejakých zmenách ohľadom toho, ako bola nastavená súdna rada, vôbec nevidím problém o tom sa debatiť.

Keď sme nastavili niektoré zmeny v rámci veľkej reformy justície, o tom boli veľké diskusie. Vtedy nič také nezaznievalo.

To sú ako úprimne to, čo sa tvári teraz vláda, že to súvisí s predchádzajúcou vládou, čo by mala napraviť. To sú také detaily a drobnosti, ktoré nenásobia, nedelia.

A ja by som nevidela tiež ako ministerka problém, aby som v tom urobila nejaký krok v ústrety Európskej komisie, lebo chceme byť súčasťou toho európskeho priestoru a sme na to hrdí. Chceme byť hrdou súčasťou toho priestoru.

Takže aj keď možno na niečo potom iný názor, ja si myslím, že treba dať jasne na vedo, že chceme byť hordou súčasťou a hľadať tie cesty, ako v tom vidieť zhodu. Tie hodnoty máme rovnaké, lebo ich máme. Hodnoty demokracie, právneho štátu. Hej, máme.

>> Áno.

>> Ale s tým absolútnej nezhode je korupcia.

>> Uhm. Jasné.

To ohýbanie práva bol nejaký dôsledok, ak by sa to dalo povedať, tých procesov, ktoré sme videli na jar 2020. Spomínaná akcia Búrka Výchrica. To sú ďalšie prípady alebo kauzy, ktoré sú medzi sudcami veľmi diskutované.

Mali sme tu vo vysielaní pred týždňom aj predsedníčku súdnej rady. Z toho rozhovoru som pochopil, že toto je pre nich extrémne, alebo pre ňu osobne veľmi citlivá téma. Takže aj ona vníma vlastne tie akcie Búrka Výchrica ako masívny zásah dopravného štátu, osobnostných práv jednotlivých sudcov a že to bol umelo vytvorený masívny útok na právny štát.

Ja to preto spomínam, lebo opäť z tej druhej strany tiež sa spomínali nejaké útoky na právny štát a ten paragraf ohýbanie práva nejakým spôsobom nadväzoval na tieto akcie. Čiže neviem, chcete zareagovať?

>> Môžem ako veľmi v skrátke. Po prvé, tie trestné stíhania začali ešte za vlády Petra Pellegriniho. To znamená, že vtedy vlastne si treba pripomenúť, s čím to súviselo, s mobilom Mariána Kočnera, kde vlastne sa odkryla komunikácia, od ktorej určite ani Marián Kočner nepredpokladal, že bude odkrytá a z nej vyplývali vlastne podozrenia, že dochádza k závažnej korupcii v prostredí justície.

A na základe toho sa začali trestné stíhania. Dostali sa do väzby aj ľudia z prostredia justície, sudcovia, sudkyne, zabavili sa mobilné telefóny, ale to bolo naozaj ešte za čias Petra Pellegriniho. To znamená, že zjavne vtedajšia vláda bola presvedčená, že sú tu vážne podozrenia z toho, že sa tu spáchala korupčná trestná činnosť v justícii a treba to riadne vyšetriť.

A teraz, ako dopadli tie ciele vyšetrenia, že sa zastavilo trestné stíhanie, nepreukázalo sa to, tak výsledky môžu byť samozrejme dve. Po prvé, korupcia sa nediala alebo nebolo dostatok dôkazov a včas zaistených a dôsledne, aby sa preukázala.

A ja si myslím, že treba si z toho celého zobrať to ponaučenie, že tie všetky opatrenia, ktoré máme v spoločnosti, musia fungovať či pre justíciu, ale pre akékoľvek iné zložky, osobitne štátu, ktoré by mali byť zneužité, že vlastne nebudú v prospech tej spoločnosti, ale vlastne proti tým základom tej spoločnosti. Lebo určite ide proti základom spoločnosti, keď sudca namiesto toho, aby rozhodol spravodlivo a zákonne, no tak rozhodne podľa toho, kto mu dá za viac peňazí. Veď to nechceme. Hej, to nie je v poriadku a voči tomu musia byť jasné prekážky.

A ak takej korupcii dôjde – a ja teraz nehovorím, že väčšina sudcov je skorumpovaných, ja si to nemyslím – ale z tých všetkých podozrení a z tých informácií, ktoré aj ja mám aj ako bývalá ministerka, je zjavné, že bohužiaľ sú aj takéto čierne ovce. A treba robiť všetko preto, ak tam sú, aby boli z toho systému vytlačené a robiť samozrejme všetko preto, aby bolo vidieť, že sa to neoplatí a že ten systém je dostatočne účinný, že na to môže prísť.

>> Ja ešte dorazu.

>> A preto je dôležité mať dobrú právnu úpravu aj trestných činov. A áno, ja vtedy som mala za to, že chýba tu takáto oblasť, ale tá by bola nakoniec ten trestný čin pre prípady, ktoré sa stanú, nie preto, čo sa stalo. Keď robíte novú trestnú činnosť, robíte novú skutkovú podstatu trestného činu, tak v zásade platí do budúcna.

Takže áno, mala som z toho aj ja nejakú znalosť. To je jedna vec a druhá vec je, že musí byť aj ten celý trestný proces určitý a efektívny, aby ste ho včas vedeli uzavrieť, či už v prospech tej osoby, ktorá sa stíha, alebo v neprospech.

A to teda musím povedať, že ten trestný proces tak nastavený sme nemali a ani nemáme. A ak niečo urobila táto vláda, tak urobila všetko preto, aby ho ešte viac skomplikovala. A to nie je dobré. To nie je dobré pre nikoho. Ani pre tých, čo sú trestne stíhaní, ani pre spoločnosť ako takú. Lebo ak niekto spácha trestnú činnosť, tak musí byť predsa čo najskôr postavený pred súd.

Aj z tých slov, čo ste teraz zopakovali, mi vyplýva. Ešte doplním teda ešte jeden citát z relácie našej pani Kosovej. Hovorila, že veď na základe toho tých obvinení sudcov z 2020 bola následne vytvorená aj nová súdna mapa a tam predsa bývalá ministerka argumentovala tým, že treba pretrhnúť korupčné väzby v justícii, že tu ide o systémové zlyhania a tak ďalej. Čiže len na margo toho, že celé to malo potom nejaký vývoj a dopady a proces na možno kreovanie.

Nie, to musím namietať.

>> Súdna mapa sa vôbec nerobila kvôli tomu, čo sa našlo v Kočnerovom mobile.

To vôbec nie je pravda.

Ehm, reforma, ktorá súvisí so súdnou mapou a vlastne s prekreslením toho, koľko treba súdov na Slovensku, ako by mali fungovať a že bolo treba spájať aj súdy v Bratislave, čo sa jednoznačne ukazuje, že to bol výborný krok. Že všetci sudcovia, ktorí pracovali na piatich súdoch v Bratislave, robili trestné veci, tak teraz sú v jednej budove a sú spolu. Že ehm tí, čo boli proste rozložení proste v tých piatich budovách, sú na jednom mieste, že proste potom neskôru neskoncovajú spisy hore dole, ktoré sa môžu vzájomne týkať.

To tých sudcov samotných viem, to bol výborný krok. Osobitne v Bratislave.

Rovnako v Košiciach, kde dokonca tie súdy sídili už predtým v jednej budove, že sa len aj organizačne spojili.

A rovnako to bolo potrebné v rámci celého Slovenska. Aby keď máte trestnú kauzu, tak vám ju rozhodoval trestný sudca. Keď máte kauzu, ktorá súvisí so sporom ohľadom detí, tak ju rozhoduje rodinný sudca. A ten rodinný sudca nerobí jeden deň trestnú vec a rozhoduje o tom, kto je vinný, ale jednoducho naozaj rieši len veci, ktoré súvisia s rodinou.

Jednoducho, že to je dôležité preto, aby ten sudca vedel rýchlo rozhodovať a bol v tom vynikajúci. A to veľmi pomáha samozrejme tomu, aby ste mali aj čo najskôr rozhodnuté veci a čo najkvalitnejšie.

A samotní sudcovia, keď sa robil prieskum, ešte som to robila s pani ministerkou spravodlivosti ehm Luciou Žitňanskou. Vtedy ako štátna tajomníčka sa robila veľká analýza stavu justície na Slovensku pomocou európskej inštitúcie. Síce robila prieskum so slovenskými sudcami, ktorí sami sa vyslovili anonymne, že chcú špecializáciu.

K tomu bolo nevyhnutné spájať súdy, aby tých kauž, ktoré tie súdy majú, bolo viac.

A vôbec ste vedeli takú špecializáciu vytvoriť?

Takže súdna mapa sa robila na základe niekoľko rokov zbieraných dát. Rozumiem, to ako naozaj nebolo, že ja som nastúpila ako ministerka a teraz som si niečo vycucala z prstu. To nie je pravda.

Súdna reforma sa vlastne spustila v roku 2000... ehm... v podstate od roku 2016 sa spúšťala.

Hej, keď mám povedať ohľadom zberu dát. Najprv sa zisťovalo, aké dáta treba zbierať a k tomu vlastne sa vytvárala tá predstava, ako to urobiť s ohľadom na to, koľko máte, kde máte sudcov, koľko kauz rozhodujú, ako to urobiť, aby to bolo čo najúčinnejšie ehm zorganizované a aby ste naozaj tých sudcov tak ako to chcete u lekára. Tak keď vás trápi oko, asi nechcete, aby vám ho operoval ten, čo vám operuje srdce alebo koleno.

Rovnako je to samozrejme aj v justícii. Tak ale to potom musíte spraviť jednoducho nejakou inou organizáciou, keď to bolo zrejmé, že na tom množstve súdov sa to nedá. Jednoducho nemáte tam ani toľko kauz, aby ten sudca sa venoval iba tej jednej oblasti.

A to som ja riešila len špecializáciu, hej, v rámci obchodného práva, rodinného, trestného a občianskeho.

Takže naozaj súdna mapa mala okrem iného aj ten efekt. Keďže sa spájali vlastne skupiny sudcov do väčších celkov, že mala pretrhať korupčné väzby. A to určite aj urobila, ale to nebolo primárnym cieľom. To proste naozaj aj mala takýto efekt a bolo to dobré.

Asi od tých sudcov sa posuňme.

Predpokladám, že aj sudcovia krajského súdu veľmi ehm intenzívne vnímali možné úvahy o prípadnom rušení krajského súdu, ktoré nakoniec nenastalo. Ale ak by sme mohli odcitovať teda aj možno nejaký názor, nie sudcov, lebo sudcovia to vnímajú zo svojej strany, zo svojho pohľadu, tak ehm včera myslím sa vyjadril váš ehm nasledovník vo funkcii William Karas z KDH, ktorý reagoval na jeden váš mediálny rozhovor.

A keď sme u súdnej mapy, tak povedal, že súdna mapa, ktorú ako vy ste pretlačili, tak to označil napriek odporu veľkej časti sudcovského stavu aj odbornej verejnosti. Nepriniesla sľubované zrýchlenie konaní, ale chaos, neistotu a demotivovaných ľudí. Neprebral som rozbehnuté reformy, prebral som rozvrátený resort a justíciu v otvorenom konflikte s vlastným ministerstvom.

To sú ehm citácie vlastne z Facebookového stanoviska čerstvého Williama Karasa.

Tak ehm pomerne kritické slová od ehm vášho kolegu, ak to môžem povedať, opozičného.

Áno, áno.

Tak asi vidíme veci inak alebo máme ehm nejaké iné dáta k dispozícii.

Nakoniec, keď si pozrieme samotnú správu o ehm právnom štáte, teraz ktorú vypracovala Európska komisia, tak v nej sú dáta, čo ja sa teším ohľadom prieťahov v konaní a vlastne je tu zrejmá aj časť, ktorá pozitívne vykresluje celú reformu. Že nastavila, ide dobrým smerom a ide smerom, že tie konania sa naozaj zrýchľujú. Že to bola dobrá reforma a vlastne v rámci tej špecializácie treba pokračovať.

Takže naozaj tú reformu treba dokončiť. Ja vychádzam naozaj z prísne zbieraných dát.

Ešte keď existovalo analytické centrum na ministerstve spravodlivosti, čo bohužiaľ rozpustil minister spravodlivosti Susko, tak vlastne posledné dáta, ktoré zozbierali, z nich bolo zrejmé, že reforma napomohla tomu, aby konania boli oveľa, oveľa rýchlejšie a že to ide dobrým smerom.

Ja som bola teraz na konferencii k tomu, že vlastne päť rokov vytvorenia správneho súdnictva. To bola tiež časť reformy, ktorú som presadila. Že sa vytvoril Najvyšší správny súd a tri správne súdy.

Najvyšší správny súd to je niečo vlastne ako malý ústavný súd a tri správne súdy. To je vlastne oblasť práva, ktorá rozhoduje o sporoch človeka so štátom. Daňové veci napríklad ehm, môžu to byť stavebné povolenia, daňové rozhodnutia, ktoré napadajú ľudia. Sú ehm dôchodkové veci, rozhodnutia o dôchodkoch.

Je veľmi dôležité, aby v týchto veciach bolo čo najskôr rozhodnuté.

Ehm najväčší problém Slovensko má práve v týchto veciach a tu rovnako vlastne konštatuje tá správa, že ten krok sa ukázal ako správny. A skonštatoval to aj predseda Ústavného súdu, že toto je proste najdôležitejšia reforma, ktorou prešlo Slovensko. A treba poďakovať tým, čo to presadili.

A teda musím povedať, že to som teda ja presadila. A teda tu neurobil žiadnu zmenu ehm William Karas a ehm kľúčovo vlastne v tej reforme neurobil žiadne zmeny.

Ako drobne jeden zo súdov sa rozhodol, že ehm nebude pracovať v inom obvode, presun ho k inému obvodu. To boli skutočne ako drobné kozmetické detaily.

Takže tá reforma, ja mám tiež podnety priamo zo súdov, že ehm sudcovia sa tomu tešia. Konečne začína byť poriadok v tom, kto aké veci rozhoduje, ehm ako ich stíha. Ehm je viac vidno na tých súdoch, že ehm kto sa do tej práce až tak nehrnie.

Pre presedu súdu, ktorý si to chce naozaj efektívne zorganizovať, je obrovský priestor a treba tie veci dotiahnuť.

Ja mám dáta priamo zo súdov, ktoré akosi zbieram. Len je to zložité, keďže ministerstvo spravodlivosti to riadne neanalyzuje a nedáva to k dispozícii.

To je prvá z vecí, ktorú treba napraviť – mať opäť takéto analytické centrum a mať verejne takéto dáta, ukázať, že je to podľa mňa tiež premrhaná príležitosť pre toto ministerstvo spravodlivosti vedené Borisom Suskom, že nezbiera takéto dáta a nepovie, čo nám prináša taká obrovská reforma, ktorá sa spravila.

No ale zjavne nejaké dáta Európskej komisii boli poskytnuté a z tých vyplýva pozitívny efekt.

Takže ešte by som sa vrátila. Budem rada rozprávať s Lilianom Karasom. Mňa tam prekvapili niektoré komentáre, ale veď ja ešte ocitujem, lebo je to zaujímavé v tom pohľade na ten výkon – že ste boli dvaja ministri, išli ste po sebe, a on veľmi pootvoril z jeho strany vnímanie, že našiel reformu trestného procesu na stole, ale nepokračoval v nej.

Hovorí, že našiel nedokončené torzo bez odbornej zhody, bez reálnej dohody so sudcami, prokurátormi, advokáciou. Návrh, ktorý ignoroval realitu vyšetrovania, právo na obhajobu – text, ktorý bol potrebné fakticky úplne prepracovať. Návrh trestného zákona bol na tom trochu lepšie.

Čiže možno to politicky doplním. Je to už nejaká predvolebná kampaň, súčasť vyhraňovania si tých päskovísk – poviem to politických – možno KDH, SaS. Je v tom viac politiky ako odbornosti v tých vyjadreniach.

Viete čo mňa skôr potešil? Iný výrok pána Karaca, ktorý som zaregistrovala v posledných dňoch – bolo to asi týždeň dozadu – že podporuje myšlienku, ktorú presadzujem, že treba nový trestný proces. To znamená, že aj on už teraz vidí veci trochu inak.

Preto ma trochu prekvapil samozrejme tento status, ale videla som nejaký posun v tom, že vnímaš, že ten trestný proces treba nastaviť inak, aby bol účinnejší a efektívnejší.

Ja sa domnievam, že to môže byť možno rozdielny pohľad. Prekvapil ma v tomto statuse, že keď sa pozeráte na trestný proces ako obhajca, no tak samozrejme sa vám môže páčiť, keď ho máte prekomplikovaný – že je zložité vlastne vášho klienta odsúdiť.

Ale keď sa pozeráte naozaj z nadhľadu, osobitne keď ste minister spravodlivosti a máte mať postavený trestný proces, ktorý je vyvážený určite, musí byť postavený tak, že viete včas postaviť páchateľa. Ale samozrejme osoba, ktorá je nevinná – veď až pred súdom sa ukáže. Ale sú tam aj páchatelia trestnej činnosti, v ktorých sa preukáže vina. No tak musí byť nastavený tak, že v nejakom čase sa to dokáže.

My máme ten systém nastavený tak, že je to veľmi zložité, aby ste to v primeranom čase vedeli urobiť. Len keď porovnáte náš proces s Českou republikou, s Rakúskom, s Nemeckom, je jasné, že ten problém je ten trestný proces.

Ktorý si našiel pán Karas na stole, tak išiel dvakrát do pripomienkového konania. To znamená, rok sa pripomienkoval. Áno, je pravda, že bola časť advokátskej obce, ktorá sa s ním nevedela stotožniť, pretože sprísňoval podmienky z pohľadu obhajoby. Je to pravda, ale momentálne ten proces je v prospech obhajoby neprimerane prevážený.

To znamená, že ak sa bude sprísňovať, môžeme očakávať, že advokátskej komore sa to prirodzene nebude páčiť. Ale to neznamená, že keď na tom nebude absolútna zhoda s advokátskou komorou – keďže ten proces je teraz nevyvážený týmto smerom – že by to nebolo správne a dobré.

Ja teda musím povedať, že celý trestný proces a jeho veľká novela, ktorú si pán Karas našiel na stole, bola určite v zhode s vyšetrovateľmi, prokurátormi a súdmi, ktoré rozhodujú v trestných veciach, že toto je tá správna cesta – aj s časťou advokátov.

Pán Karas prišiel ako šéf advokátskej komory, ktorej sa toto sprísnenie toho procesu nepáčilo. Takže v tomto ja vnímam legitímne prirodzené, že bolo pre neho zložité mať možno väčší nadhľad. Ale mňa potešili jeho vyjadrenia, ktoré som si vypočula – áno, má začína mať zhodu s mojimi tvrdeniami, že trestný proces treba postaviť nanovo a inak.

Takže si myslím, že je tu priestor na to, aby sme sa o tom viac rozprávali a zbližovali.

Domnievam sa, že ten základ pre tú zmenu trestného procesu bol v tých novelách. Teraz ale treba ísť už ďalej a postaviť celý trestný proces nanovo.

Ja na ňom diskutujem, zbieram si k tomu podnety, dávam dokopy takú skupinu, ktorá by pripravila vlastne taký draft zákona. Myslím si, že keď dôjde k zmene vlády alebo by priestor aj pre mňa, že by som tam mala možnosť pôsobiť, tak určite pre oblasť justície chcem pripraviť nový trestný proces, ktorý musí ísť normálnym pripomienkovým konaním. Ale treba ho mať pripravený, pretože to, čo sa momentálne deje v spoločnosti, je, že tá trestná politika je naozaj v prospech páchateľov trestnej činnosti a ten trestný proces je tu absolútny kľúč.

Absolútny kľúč. A to je určite v zhode so všetkými orgánmi činnými v trestnom konaní – vyšetrovateľmi, prokurátormi, sudcami a aj advokátmi, s ktorými sa úprimne rozprávam. Ale môže byť zložité, aby toto zaznelo z advokátskej komory, ktorá prirodzene má celý zbor advokátov, obhajcov, ktorí by podľa mňa išli proti základu svojej práce – urobiť čo najlepšie podmienky pre svojho klienta. V niečom je to podľa mňa zložité až takto prekročiť svoju misiu.

Čiže určite je dôležitá komunikácia s advokátskou komorou. Bola, aj keď som ja robila tú veľkú novelu. A to, že sme sa so všetkým nestotožnili, si myslím, že je prirodzené – asi to bolo nastavené dobre.

>> Už ďalšiu tému nestihneme. Náš čas sme vyčerpali. Diskusia určite o týchto veciach a o trestných kódexoch bude naďalej pokračovať.

Veľmi pekne vám ďakujem, že ste si našli čas na divákov televízie Kanál 1 a mohli sme v krátkosti rozobrať aspoň tie základné témy, ktoré vyplynuli z Európskej komisie – teda správy o právnom štáte. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

>> Aj ja ďakujem za rozhovor a teším sa nabudúce.

>> Dovidenia.

A s vami, diváci, sa teším pri ďalších rozhovoroch na televízii Kanál 1. Dovidenia.