Michal Bartek: Jurík točí videá ako nepodarená influencerka, Marcinková vždy meškala na výbor

Pán Bartek, vitajte pod vrbou.

Dnes ste si vlastne prvý respondent v letnej sezóne v rozhovoroch Pod vrbou.

>> Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. No je pre mňa veľkou cťou otvoriť letnú sezónu pod butľavou vrbou.

>> Eh dnes eh neviem, či ste videli najnovšie prieskumy agentúry Saneb na vzorke 2100 respondentov. Eh bol prieskum, v ktorom už je to vlastne druhý prieskum, v ktorom eh Smer predbehol Progresívne Slovensko 1,4%. Eh ďalej nasleduje eh potom Republika, eh hnutie Slovensko a Hlas je piaty.

Tak eh ako sa pozeráte na tieto trendy? Eh možnože vy nekomentujete prieskumy, ale zaujímalo by ma, ako komentujete trendy.

>> Už to veľmi dobre poznáte. Ja sa naozaj držím toho zlatého pravidla, že nekomentujem prieskumy verejnej mienky, keď máme o percento hore alebo dole, že by sme z toho boli nejakí nadšení. Hovorím, že najdôležitejšia práca je pre ľudí a to, čo sa jednoducho ľuďom doručuje a to, akým spôsobom vláda a jednotlivé strany prijímajú svoje opatrenia. Ale trendy niečo naznačujú a ja si osobne myslím, že niekedy my tak zabúdame popri tom súboji s Progresívnym Slovenskom ich konfrontovať aj tou odbornosťou, lebo oni veľa rozprávajú naozaj o odbornosti, o tom, ako majú riešenia na všetko. Ale keď sa ich vy opýtate na tie riešenia, zistíte, že oni žiadne riešenia nemajú a že nemajú ani žiadnu odbornosť.

Viete, ja mám tak veľmi rád, keď idem napríklad niekedy do televíznych diskusií s pani poslankyňou Jurík a ona ma tak čestuje: „A čo vy ste kto? Veď ja som bola vo Francúzsku, ja som tam prednášala, ja mám skúsenosti z Veľkej Európy." No a potom sa aj opýtate, akú máme na Slovensku infláciu a mlčí.

A to isté je s kolegyňou Števulovou. Veľká mimovládkárka, veľká odborníčka. A keď sa dobre potom chcete s nimi rozprávať odborne, keď už nebudeme robiť nejaké ideologické vojny, ideologické rozbroje, no tak je zrazu ticho. Nepovedia vám, nepovedia vám pol slova.

A ja preto aj našim kolegom hovorím: my sa musíme viac konfrontovať s Progresívnym Slovenskom na tej odbornej stránke, čo oni ponúkajú. Lebo viete, je prapodivné, dnes máme 26. júna 2026. O rok a niečo budeme mať parlamentné voľby a toto je strana, ktorá chce prevziať zodpovednosť za Slovenskú republiku. A čo od nich počúvame?

Počúvame poslankyňu Jurík, ktorá natáča krátke videá, ktoré sú podľa mňa na úrovni videí nejakej neúspešnej influencerky, ktorá chcela byť veľmi populárna, ale veľmi sa jej to nedarilo. Potom tam máte ďalších rôznych poslaneckých asistentov z PSK, veľkých „naslovov" vzatých „odborníkov", ktorí sú skôr influenceri ako politici.

A pýtam sa všetkých: toto je tá alternatíva pre Slovenskú republiku, ktorá chce v týchto neľahkých časoch naozaj nastúpiť a vládnuť?

A najviac ma baví, oni veľmi opomínajú v Progresívnom Slovensku jednu vec a tým sa vrátim aj k tej vašej pôvodnej otázke: keď vyčítajú, že kto tu koľko vládol, že koľko rokov tu vládla sociálna demokracia, koľko niekto iný, a oni zabúdajú, že kto na Slovensku vládne, tak vládne na základe výsledku demokratických volieb. To nie je tak, že Fico, Pellegrini, Šutaj alebo Danko si sadli a povedali si, kto teraz bude vládnuť. Nie, my sme dostali mandát od ľudí v demokratických voľbách.

A keď tí ľudia opakovane v minulosti dávali mandát istej politickej strane alebo nejakým ľuďom, tak to asi práve preto, lebo boli stotožnení s tým, aká politika sa na Slovensku robila. Takže to nebolo len tak z pleziu, ale je to výsledok volieb, čo oni často v Progresívnom Slovensku opomínajú.

No a najviac ma potom pobaví, keď vidím pána Šimečku, aj teraz na poslednej schôdzi vystupoval ako veľký líder opozície. Dvakrát mu opäť preskočil hlas, ale to bolo vyjadrenie a ten jeho slovník, ktorý tam používal, jeho ženie len nenávisť a takými nemôžeme byť. Mňa v politike nehní nenávisť proti oponentovi. Mňa v politike ženie nie nenávisť, ale láska k nášmu národu, láska k našej slovenskej republike a chcem presadiť také veci, aby sa naozaj na Slovensku žilo lepšie.

Toto je niečo, čo mňa poháňa alebo nás v strane Hlas a vo vládnej koalícii. A je smutné, že my sa potom musíme konfrontovať s ľuďmi, ktorých ženie len čistá nenávisť, revanš a pomsta.

>> Vás ale potom skritizovali tie dve eh poslankyne z Progresívneho Slovenska, že ich skúšate, že nie ste moderátor.

>> To je najväčší paradox. Tak keď mňa kolegyňa Jurík prvá vyskúšala, keď sa ma opýtala, aký bol dátum, lebo včera sme boli v diskusii a ona sa ma opýtala: „No a vy viete, pán poslanec, aký bol včera deň?" Hovorím: „Áno, viem. Včera bolo výročie odsunu sovietskych vojsk z bývalého Československa a keby som sa ich opýtal, kto tomu veľa prispel, tak jej poviem, že je tomu veľa za Slovensko generál Naďovič, lebo ho osobne poznám. Áno."

A to keď ona mňa skúša, to je v poriadku. Ale keď ja sa jej opýtam alebo jej kolegyne pri téme, kedy sa rozprávame o ekonomickej situácii na Slovensku, čo je priamo späté s infláciou, veď ja som sa neopýtal pri téme, kedy by sme sa rozprávali o, ja neviem, o cenách potravín na jadrovú fyziku. Veď ja som sa rozprával na tému, o ktorej opozícia bola schopná hodiny mleť v parlamente a nič konkrétne k veci nepovedať. Tak hovorím: akú máme teda infláciu?

Keď mi na to nevie odpovedať, tak ako sa ja s ňou môžem rozprávať potom odborne a vecne o ekonomickej situácii na Slovensku? Pretože jej potom pripomenim, čo už som ja povedal, že si nemusí pamätať. Vy čítate nám jedno, ale vy už ste zabudli, akú napríklad infláciu mal Ódor, Matovič alebo Heger, že bola naozaj dvojciferná a nie jednociferná, ako teraz máme my.

Ja opäť hovorím: áno, na Slovensku sa nežije jednoducho. Na Slovensku máme veľa problémov, s ktorými sa naša republika ešte musí vysporiadať. Ale stále mám za to, že aj spôsob, akým je nastavená konsolidácia, je omnoho viac sociálne ohľaduplnejší, ako keby ho nastavovala súčasná opozícia.

Neviem si predstaviť, že by mal konsolidovať Ódor, Šimečka a Greling. Veď to sú ľudia, ktorých môžeme naozaj zaradiť do skupiny kategórií, ktorí napríklad nenávidia seniorov. Veď si pamätáme vyjadrenia strany Sloboda a Solidarita, kde hovorí, že starých ľudí už by ani neočkovali, lebo nie sú pre ekonomiku prínosní. Vykrikujú, že porušia 13 dôchodky, porušia opatrenia.

Opäť hovorím: my sa samozrejme aj venujeme prorastovým opatreniam pre podnikateľov, ale pre nás budú ľudia na prvom mieste. Na mňa sa nemôžu hnevať, veď ja som predsa sociálny demokrat a pre mňa je normálne, že sa zaoberám najmä našimi mladými rodinami, podporou mamičiek, podporou seniorov. Veď to mi nemôžu mať za zlé.

Samozrejme, chápem, že republika potrebuje niečo široko spektrálne aj pre ten podnikateľský priestor, ale momentálne je pri moci vládna zostava, kde je dominantnou silou sociálna demokracia. A tak my aj budeme pokračovať.

Ja najviac ma mrzí a tým to uzavriem, nech nie som príliš dlhý, lebo ako sa hovorí, odpoveď má byť krátka a klobása dlhá, že najviac ma mrzí to farizejstvo, keď oni hovoria, ako majú recept na všetko.

Aj Šimečka povie: „My máme recept na všetko."

Grel povie: „My máme recept na všetko." Tak hovorím: „Povedzte to tým ľuďom, ktorí vás sledujú, že vy sa chystáte pri moci hneď zrušiť 13. dôchodky, hneď sociálne." Oni sa tak tvária.

Jediné, čo je mi možno sympatické na tej Saske, že áno, títo vedia priznať. Saskári povedia – to hovorím. Komu česť, tomu česť. Aspoň máte pomyselné gule, keď to tak môžem povedať, že to priznáte, že to idete urobiť.

A ten Šimečka vie, že to urobí, ale on to nepovie, lebo nehrá férovú hru. Nehrá férovú hru s ľuďmi.

My sme jasne povedali: budeme pri vláde, zdaníme banky. My sme povedali áno, prídeme k moci, zavedieme bankový odvod. Prečo by banky mali na Slovensku zarábať miliardové zisky a nemali byť špeciálne zdanené, keď to zarábajú od našich ľudí? Tak my sme povedali, prídeme a zdaníme ich.

A povedali sme to aj pred voľbami a nebáli sme sa, či sa na nás páni bankári nenahnevajú, ale komunikovali sme to priamo. Hovorili sme áno, bankám dáme daňový odvod a seniorom dáme 13 dôchodky. Takže my sa snažíme hrať s ľuďmi fér a áno.

Ja nehovorím, aj tá konsolidácia je bolestivá, ale opäť hovorím, je násobne sociálne ohľaduplnejšia ako keby ju robil Odor so Šivečkom. Veď občania nech si to predstavia, ako by to asi vyzeralo, keby konsolidáciu musel robiť Odor so Šimečkom.

Už ste mi odbehli od témy, pán Bartek, ale chcela by som sa vrátiť k tým poslankyniam, pretože v súvislosti s tragickou udalosťou v Gelnici, s vraždou tej učiteľky, Progresívne Slovensko už avizovalo, že v septembri na schôdzu predloží návrhy, čo sa týka zákazu priblíženia a nejaký trestný zákon, trestný poriadok.

Ale ja som zaznamenala videá. Jedno, kde pani Jarová hovorila o tom, že migranti nie sú nebezpečenstvo pre ženy, že nebezpečenstvo sú ich vlastní muži. Čo podľa štatistík na Slovensku v priemere jedna žena zomrie za mesiac na Slovensku násilnou smrťou rukou manžela.

Ale vy si myslíte alebo máte pocit, že je táto téma zneužívaná, priživujú sa na nej, pretože téma domáceho násilia je globálna téma a nepamätám si, že by v rokoch 2020–2023 boli tie trendy možno nižšie a že by sa niečo v tomto smere robilo.

>> Pozrite, v prvom rade ja chcem naozaj vyjadriť úprimnú sústrasť aj pozostalej rodine. To by sme asi všetci mali takéto niečo povedať po tom prípade v tej Gelnici.

Mne trochu na tom vadí taký dvojaký štandard a dvojitý meter, ako my už sme pri médiách a politických stranách zvyknutí. Lebo keď si spomeniem, ako jeden osadník na východnom Slovensku zabil zdravotnú sestričku, to bolo nejako ticho v médiách. To sme nerozoberali, že poďme zakročiť, aby sme nemali rôznych kriminálnikov zo sád a poďme zostriť bezpečnosť. A to sme boli akosi všetci tak ticho, lebo opozícia nejako nešla jej po vôli, že niekto z rómskej osady dobodal zdravotnú sestru na východe Slovenska. To všetko som nevidel tlačovku pani poslankyne z Progresívneho Slovenska. To bolo ticho.

Ja nehovorím, že aj teraz nie. Pre nás je prioritná bezpečnosť našich žien.

Ako jeden bývalý policajný funkcionár mi povedal, že v živote sú dôležité dve veci. Bezpečnosť a zdravie. Keď som zdravý, ale cítim sa nebezpečne a padajú mi bomby na hlavu, no tak asi to nie je niečo v poriadku. A zase keď som v bezpečí a nie som zdravý, tak tiež ten život nie je ideálny. Takže najdôležitejšie atribúty života sú bezpečnosť a zdravie.

A my to stále hovoríme, že pre nás tá bezpečnosť je prvoradá. A opäť hovorím, keď na jednej strane chcú chrániť jednoducho ženy, s čím ja absolútne súhlasím? Hovorím áno, prítomnosť hliadok v mestách musí byť povýšená, aby sme kontrolovali aj ľudí v osadách a rôzne kriminálne živly, ktoré nám odtiaľ vychádzajú. Súhlasím, lebo reálne je to problém. Aby sme robili prevenciu voči domácemu násiliu – absolútne súhlasím.

Ale ja budem odmietať takýto dvojaký meter, že keď sa niečo stane, čo nám nie je povoli, keď niečo urobí napríklad Róm, aby som niekoho neurrazil, nepovedal slovíčko „cigán", tak Bože chráň, budem používať toto, nech zase nevyskočia v Progresívnom Slovensku panenky na hlavu niekomu. Tak to sú ticho a keď sa stane niečo, majú krík.

A ja hovorím, my by sme mali ku všetkému pristupovať rovnako zodpovedne. A tam to premostíme na tú druhú vec.

Veci spomíname, ako nám tu za pána Odora prechádzali desiatky tisíc migrantov naprieč celým Slovenskom a on hovoril, že nevieme proti tomu bojovať, že veď oni len prechádzajú, sú to občania, nechajte ich prejsť, nič im nerobte. Ja si toto neželám. Ja si želám tvrdé hranice.

A keď už Mikuláš Zurinda, ktorý je veľký pravicový politik, povedal teraz prednedávnom v médiách, že bol v Mníchove a že už sa bá ísť večer do obchodu si niečo kúpiť, lebo sa necítil bezpečne.

>> Tak stačí ísť do Viedne vedľa.

>> Samozrejme, stačí ísť do Viedne a vieme, aká je tam situácia. Ja keď idem do Bruselu na stretnutie na Európskej komisii alebo v Európskom parlamente, ako chlap sa tam necítim bezpečne. Ja si neviem predstaviť, že moja žena a moje dieťa by mali bývať v Bruseli. No ja by som sa o nich bál, pretože tam, keď tam idete a kráčate po Bruseli, tak tam cítite všetky ulice, že sú presmrdnuté marihuanou, lebo tam sa fajčí prvá liga. Vidíte tam tých prisťahovalcov, že tam zúri pomal.

>> Minulý týždeň v Bruseli som išiel cez park. To bol čo sa zober, neviem o šiestej. Toho sa nadýcha. Ja teda tvrdým odorcom aj drog, ale poviem vám, musíte po Bruseli chodiť so štapcom na nose, pretože tam je toľko tej marihuány nafajčenej, že to je katastrofa. Mestá vedľa Európskej komisie.

>> Ale veď tam chodievate. Veď hlavné cesty na Európsku komisiu sú preplnené migrantami. Veď tam to vyzerá ako na Blízkom východe. Tam zúri normálne arabská jar. Ja to hovorím vo Francúzsku, v Belgicku a v Nemecku. Tam nám za chvíľu zúri arabská jara.

Toto – keď niekto povie, že niet sú ohrozenie pre naše ženy migranti, ale muži v domácnosti. Viete to?

Ja mám niekedy pocit, že tie ženy v Progresívnom Slovensku, oni nenávidia mužov zo svojej podstaty. Oni aj tých mužov v PSU majú pod papučov a držia ich pod papučov a si ich tam mesterová rovná sprava, zľava všetkých niekedy z nich. Mám taký pocit. Ona sa na toho Dubčiho ľúbi v parlamente skriknúť, aby sa zrovnal. Takže ja mám naozaj pocit, že oni nenávidia mužov, ale migranti – to sú v ich ponímaní pre nás kultúrne obohatenie, ktoré nám bude pomáhať a s migrantami budeme mať lepšie zajtrajšky. Ja s týmto nesúhlasím.

A keď vidím tie etalóny odbornosti ako pani Jarová, Števuľovú, ktorí by tých migrantov bránili za každú cenu, ja toto odmietam.

Ak chcú oni toto pre Slovensko a občania, ak aj vy chcete mať budúcnosť pre Slovenskú republiku, že títo migranti, kde nám západné krajiny v rámci Európskej únie závidia, že sme si ich sem nepustili, a ak vy toto chcete dopustenie na Slovensko priniesť, tak voľte Progresívne Slovensko. Lebo opäť to poviem, nie sme vo všetkom najlepší.

Ja súhlasím, ale mňa napríklad teší, že sme posledná krajina v rámci Európskej únie, kde nie je mešita.

Napríklad ja nie som antisemita, ja nie som rasista. Ja keď prídem do Saudskej Arábie, prídem tam so ženou, tak rešpektujem, že moja žena musí byť v Saudskej Arábii zahalená, lebo sú to tam ich zvyky, je to tam ich tradícia, a ja som u nich v krajine hosť.

A ja vyžadujem od každého, kto príde do Slovenskej republiky, kde my máme nejaké tradície a zvyklosti, tak oni sú hostia u nás a tiež nech sa riadia tým, čo je pre nás normálne a prirodzené.

Ja nechcem, aby sa nám sem nasťahovali desaťtisíc a statisíce migrantov a stavali nám tu mešity a progresívci to budú predávať, že aké je to vlastne super.

Veď nech sa pozrú do západnej Európy, kde im horia domy a západná Európa na to jedného dňa, skôr či neskôr, veľmi zle doplatí, čo si tam pustili. Už to vidia, že majú problémy.

Veď sa rozprávajú na európskej úrovni už ako urobiť reemigráciu, ako ich poslať naspäť.

A viete, keď nám kričali v roku 2015 vláde sociálnej demokracie, že sa predsedovi vlády vtedy vetoval povinné prerozdelenie migrantov a povinné kvóty na prerozdelenie migrantov, to sme boli zase čiernej úča Európy. A v roku 2025 a 2026 vidíme, že sme mali pravdu a že náš postoj bol správny, ale to dozrelo časom.

Tak neviem, či to niekedy časom dozrie aj v hlavách Progresívneho Slovenska, že tá nelegálna migrácia nie je obohatenie, ale nebezpečenstvo.

Ale uvidíme.

A práve preto my musíme ľuďom našim hovoriť o tom a postaviť im jednoduchú vec. Chcete na Slovensku migrantov? Chcete na Slovensku nelegálnu migráciu? Voľte Progresívne Slovensko.

Veď už sme to tu videli, ako tu prechádzali tí migranti. Máte tam poslankyne, ktoré hovoria, že to je to najviac, že tá nelegálna migrácia je super. Ja neviem, čo na nej tak milujú.

A my sme ten protipol. My hovoríme tvrdé hranice, zachovanie našich kultúr, kultúrnych tradícií, našich zvyklostí a aby sme kontrolovali občanov, ktorí sú na území našej republiky z iných, ako z tretích krajín, aby mali kontrolu, aby sa u nás správali ako hostia, nie ako domáci.

Môže byť podľa vás téma migrácie kľúčovou témou voľbách parlamentných 2027?

Tak osobne si myslím, že vždy bude kľúčovou. Veď vidíme tie európske trendy aj dianie na Blízkom východe, ktoré je do značnej miery nepredvídateľné. A si zoberte, ak sa budú diať nejaké vojny s Iránom, ak sa ten konflikt tam bude nedajbože stupňovať, tak tí ľudia kam budú utekať? Tí ľudia nebudú utekať do Spojených štátov amerických, lebo to je ďaleko. Ale na tých pltiach už niekde z Libanonu alebo z Líbye budú sa tlačiť do Európy a prirodzene budú tlaky aj na migračné trasy smerom do Európskej únie a do našich krajín.

Čiže my musíme byť pripravení.

Môže návrh takejto legislatívy na ochranu slovenských žien spojiť opozíciu a koalíciu podľa vás?

Ale my budeme robiť všetko preto a ja budem aj iniciovať. My vás prosím, netvárte sa, nech sa netvária v tom Progresívnom Slovensku, že oni vymysleli koleso, keď oni koleso nevymysleli.

Veď na ministerstve vnútra pracujú celé sekcie, ktoré robia aj osvetové kampane v rámci boja proti násiliu na ženách. Veď minister vnútra Matúš to viackrát opakovane akcentoval, že budeme bojovať proti všetkým formám násilia na ženách, na deťoch.

Budeme rozvíjať jednoducho protidrogové kampane, aby deti neužívali drogy a omamné látky. Veď v tej prevencii aj Lucia Kurilovská, štátna tajomníčka, robí kus roboty. Vyzná sa v tom. Bola aj rektorka Akadémie policajného zboru.

Takže nech oni sa netvária, že vymysleli koleso. Mňa len mrzí. Kde boli vtedy, keď Róbert na východe Slovenska dobodal zdravotnú sestru? To nebola ani jedna tlačovka, keď my sme hovorili, ale boli potom aj iné. Bolo v Dubnici nejaký bývalý partner alebo čo machete bolo, bolo ich viacej.

Bolo ich viacej.

Len mňa mrzí, že stane sa takáto tragédia a pomaly tie dámy z toho PSK obvinia, že za to môže vláda. Čo môže vláda za to, čo sa tam stalo?

Je mi to po prvé ľúto. Po druhé, vyjadrujem úprimnú sústrasť. A po tretie, áno, za zatvorenými dverami sa musíme, lebo je to citlivá téma, rozprávať, ako takýmto jednoducho udalostiam predchádzať.

A ja hovorím, chvalabohu, že sme ešte na Slovensku, lebo tu sa tie naše dámy, progresívne poslankyne, môžu slobodne večer prechádzať. No takto slobodne by sa po Berlíne, Štokholme alebo po Paríži alebo po Bruseli neprechádzali, ako sa môžu prechádzať tu. Aby som bol zvedavý, čo tam potom robia.

Čo teda prečo europoslankyne na európskej úrovni, ako pani Ostry Hoňová alebo Jarne, prídu s legislatívou, ako chrániť ženy pred násilím zo strany migrantov? Veď to je, to sú tisíce príkladov.

To sú tisíce príkladov.

Najlepším dôkazom sú mňa zaujímajú štatistiky berlínskej polície. Berlínska polícia počas osláv príchodu nového roku do tohto roku v Berlíne zatkla 415 osôb a 36 policajtov bolo zranených. A zo 415 osôb 85% boli nelegálni prisťahovalci. Tak asi nie sú takí obohatení, ako sa nám snažia povedať.

Spomínali ste tú preventívnu kampaň, ktorú robí ministerstvo vnútra, a v piatok tá kampaň mala ukončenie v Bratislave. Ja som sa tam bola pozrieť v tom kamióne alebo ako to mám nazvať, a ja som bola, musím povedať, veľmi milo prekvapená. Mne sa to páčilo. Nebolo to vôbec podľa mňa. Bolo to úderné.

Pre deti boli tam nejaké zvukové efekty, ale neboli tam žiadne. Boli tam prestrihy z televízie, z hlavných správ, z príspevkov, ktoré bežne keď sú napríklad pri tom, pri tieňaní psov, keď boli tá akcia dráb a keď boli zhabaní tie psy z tých neľudských podmienok. Takže to boli takéto zábery. Niekde to bolo rozrastrované, ale musím povedať, že mne sa to napríklad veľmi páčilo.

Čo viem, tie štatistiky hovoria o tom, že veľa detí to navštívilo.

Navštívilo to niekoľko tisíc detí a ja poviem úplne.

Ste sa boli na to pozrieť.

Úplne áno. Bol som sa boli som sa na tom pozrieť na vlastnej koži som sa bol pozrieť, tak ako sa to volá. A ja som človek otvorený.

A opäť hovorím, vznikol veľký humbuk za to, že tam bol interprét menom René Rendy, ktorý nebol súčasťou toho edukatívneho programu, ktorý by vyučoval deti o problematike. Keď tie deti vystúpili z toho kamiónu, kde policajti a profesionáli prezentovali, a čo policajti a odbor prevencie proti drogovej kriminalite pripravoval ten program, on bol sprievodný program mimo toho kamiónu. Čiže on nefungoval ako edukatívna zložka a bolo z toho zase veľké halo a veľký uhaj.

A mne je potom také vtipné, že tu niekto kritizuje protidrogovú kampaň, ale už sa ani nečudujem, že prečo ju kritizujú napríklad v denníku Aktualitách alebo SME alebo venku.

Keď teraz som si pozrel rozhovor na Aktualitách s pánom Kvietikom, kde pani redaktorka sa rozprávala, no čo a komu ste a ako sa to dealovalo a že vaši díleri dávali aj keď vy ste brali drogy od dílerov, tak dávali aj nejakým politikom. Sa rozprávali tam, sa rozprávajú a tam sa v Aktualitách v rozhovore rozprávajú o kokaíne a rozprávajú sa takým štýlom, že veď ten kokaín nie je ani celkom taký zlý, že veď ten kokaín, veď tak ho brál a rozprávajú sa o jeho díleroch akože bežne, ako keby sa ani nechumelilo. Verejne prístupný rozhovor.

A viete, opäť narazím na tvrdé dáta a fakty. Keď som si pozrel vyčíslenie tej kampane, v prepočte na jedno dieťa, ktoré navštívi takúto protidrogovú akciu, to vychádzalo vstupné na 18 €. Keď to prepočítate z tých 1000 detí, rozpočítate to, že vstupenka pre jedno dieťa stálo 18 €. Ak týchto 18 € pre jedno dieťa pomôže urobiť to, že nebudú brať v živote drogy, alebo ak už aj majú nejakú skúsenosť, že naozaj o nich dajú ruky preč, pre mňa je to výhra.

Ja nechcem, aby nám tu chodili osprostené a sfetované deti. Ja toto odmietam. Ja odmietam opäť politikov ako Trubana, ktorí, asi nevymýšľam, nech si ľudia pozrú – veď ľudia nemajú krátku pamäť – nech si pozrú, ako Truban, vtedy predseda PSK, ak sa nemýlim, chodil na vysokú školu a študentom radil: „Veď dajte si drogy. To vám otvorí myseľ. To vám otvorí myseľ. Ja som vyskúšal to, aj to, aj to. Pred skúškami som si zadrogoval a hneď som bol lepší v škole."

Tak samozrejme, takýmto ľuďom, ktorí zrejme inklinujú k drogám, bude protidrogová akcia vadiť. Je toto podľa vás, pán Bartek, odpoveď na to, že prečo sa nepripojí Progresívne Slovensko ku kampani osvetovej proti drogám? Pretože ja si myslím, že drogy, či mäkké, či tvrdé, sú veľký problém na Slovensku a tá veková hranica sa znižuje, samozrejme.

A to bolo vidno aj na tom videu, ktoré bolo premietané v tom kamióne, že ako chodia SMS-kami tým deťom a že niekedy oni možno ani nevedia, ako majú reagovať. Tam to bolo. Stačí odpísať, že nie, to už nie je nič pre mňa.

A ja si myslím, že každý, kto má deti v adolescentnom veku, teenage veku, tak musí si byť vedomý toho, že je to problém nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách na Slovensku.

Pani moderátorka, počujete, že už do akej situácie my sme sa dostali? My tu máme preventívnu akciu ministerstva vnútra, kde vstupné na jedno dieťa stojí 18 € a za týchto 18 € dokážeme to dieťa naozaj tak nastaviť, aby nebralo drogy. A tu sú ľudia, politické strany, ktorí proti tej akcii bojujú.

Keď ministerstvo vnútra chce bojovať proti tomu, aby deti nebrali drogy, tak táto kampaň je za normálne hejtovaná, zvozená pod zem, že je zlá, najhoršia na svete. Akože kam sme sa to pre Pána Boha dostali? Veď potom komu my vlastne čelíme v tom politickom súboji, keď už aj protidrogová kampaň vadí niektorým politikom? Asi tým politikom, ktorí majú s tými drogami najväčší.

Samozrejme, oni by chceli, aby boli všetci osprostení drogami, aby nerozmýšľali potom, aby ich volili. Potom aby všetci, ktorí majú skúsenosti s drogami, asi volili Trubana. Lebo si povie: „Však Truban ten ťahá Maríšu a drogy tvrdé, odkedy chodí, odkedy bol na vysokej škole alebo na strednej škole, tak budeme ho voliť, lebo asi feťáci držia spolu v tom prípade." Neviem, ako si to mám vysvetliť.

Tretia téma v tej kampani bola internetová šikana, čo si myslím, že je tiež veľký problém, pretože šikanu, ale nielen internetová, tam bola šikana aj v školách, ktorá sa deje, vieme veľmi dobre. Boli takisto tragické prípady, keď to skončilo veľmi zle a spolužiaci ešte povzbudzovali toho chlapca a jeho otec teraz nedávno tragicky zomrel, však ste ste sledovali tú kauzu. Ale takisto internetová šikana, na ktorej čelia deti.

Takže ja si myslím, že to sú závažné veci a niektoré sú deti, ktoré možno nevedia, ako sa s tým vysporiadať. Nie každý má vzťah s rodičom taký, že sa mu vyspovedá, povie mu, čo ho trápi. Povie to skôr svojim rovesníkom a tí možno nevedia, ako na to reagovať. Čiže ja na tej kampani nevidím absolútne nič zlé.

Ja si osobne myslím, že stojí pred nami veľká výzva a teraz to myslím s plnou vážnosťou, lebo myslím si, že sociálne siete v rukách maloletých detí sú veľké zlo, ktoré im dokážu zničiť život. Pretože jednak na sociálnych sieťach vidia život, ktorý sa nepodobá realite a je to nejaká ilúzia a deti mnohokrát naozaj pociťujú úzkosť toho, že ten ich život sa nepodobá tomu, čo je na sociálnych sieťach. Ale oni nedokážu pochopiť, že to na том Instagrame, keď je tam nejaký influencer, že on sa chystá hodiny na to, aby urobil jedno pätnásťsekundové video, ktoré bude vyzerať úžasne.

Tak tie deti to nechápu. A ja preto budem plne podporovať a som rád, že zahlasme si to zobrali ako vlajkovú tému, aby sme obmedzili používanie sociálnych sietí pre deti do 16 rokov a od 16 rokov, aby to bolo tiež limitované.

Ja som vyrastal bez sociálnych sietí do svojich 18 rokov. Moji rodičia tiež. Dalo sa bez toho žiť. Nechýbalo to nikomu. Ja som za to, aby sme do 16 rokov obmedzili sociálne siete. Úplne nemajú čo robiť deti a viem, že možno si nezískam veľa voličov medzi mladou generáciou, ale pevne verím, že raz to pochopia.

Myslím si, že tak ako ja som rodič a že aj iní ďalší rodičia mi dajú za pravdu. V iných európskych krajinách je tento trend a takisto Andrej Babiš chce o tom. Čiže ja som veľmi rád, dúfam, že opozícia nebude zase kričať, že sme nejakí nedemokratickí alebo že potláčame slobodu slova. Alebo už to majú vo Francúzsku, kde takúto legislatívu schválili. Dokonca v Austrálii aplikovali.

A tu napríklad by som čakal aj od Európskej únie, že poďme hľadať spoločné európske riešenie, kde zatlačíme na Facebook a na Instagram a obmedzme ich naozaj, aby do 16 rokov tam deti nemali čo hľadať. Nepotrebujú to k životu.

Ja ako podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja chodím veľakrát aj na stredné školy. To sú aktivity, ktoré ja nepromujem, lebo ich vykonávam na dennej báze. A keď sa rozprávam s pedagógmi alebo s tými školskými psychológmi a oni mi hovoria, ako sa nám naše mladé deti režú na tých školách – žiletkou – ja si to neviem predstaviť. Samopoškodzovanie. Prečo? Lebo oni si tou fyzickou bolesťou potláčajú tú psychickú bolesť.

Tak za mňa je toto hrozné. Ja nechcem, aby naše deti a generácie chodili s dorezanými rukami, lebo už sú tak psychicky miešuge, že už sa nedokážu jednoducho dať dokopy. A ja hovorím: tie sociálne siete sú zlo, poďme ich regulovať.

V septembri ide do parlamentu legislatíva. Aj keď ju schválime, bude to iba prvý krok, pretože naozaj obmedziť tie sociálne siete, to je beh na dlhé trate. Ale musíme to urobiť.

Ak chceme naozaj, aby sa tie naše deti zdravo vyvíjali, už to musíme urobiť teraz, lebo za chvíľu môže byť veľmi neskoro.

Eh, parlament a poslanci sú kritizovaní za tú občasnosť, ako zasadá parlament a koľko prestávok alebo aké dlhé tie prestávky sú aj teraz. Vás čaká trojmesačná pauza.

Pamätníci a poslanci alebo exposlanci národnej rady spomínajú, že nikdy tu nebolo takéto občasné zasadanie parlamentu s takýmito prestávkami. Eh, čo by ste povedali ľuďom, že prečo to takto je a ako by ste na to reagovali, lebo budú sa vás na to pýtať? Určite aj vás s tým konfrontujú.

Viete čo? Ja aj teraz, keď ma konfrontovali nejaké novinárky, že či sa vyberám na parlamentné prázdniny niekam, ja nie. Ja pokiaľ som ja mal dnes svoj pracovný program, kde som teraz na tento rozhovor prišiel zo stretnutia s pánom čínskym veľvyslancom, kde sme plánovali ďalšie aktivity na posilnenie spolupráce medzi Slovenskom a Čínou, lebo je to niečo, čomu sa osobitne venujem, ale o tom môžem neskôr. A som stále v regióne a mám plný víkend.