Lívia Pavlíková: Hanbím sa, že ma dávajú do kategórie žien v politike s Beátou Jurík a Luciu Yar

Livia, ty si sa zúčastnila včera bratislavských Hanusových dní.

Videla som upútavku na internete.

Tak o čom bola táto debata a kto sa jej zúčastnil?

Tá debata bola veľmi zaujímavá, pretože to bola moja prvá debata pred publikom a som veľmi vďačná, že som bola pozvaná, pretože je to, dá sa povedať, mainstreamová akcia a mám pocit, že aj na tomto príklade vidíme, že sa to pomaly otáča a že tento môj typ názorov už je akceptovaný ako keby aspoň o ňom diskutovať. Niekedy to bolo zakázané a bolo to blokované a táto debata bola v trojici, bola s jednou z predsedníčok mládežníckej organizácie Progresívneho Slovenska a s Jozefom Wallenfelsom. On má taký projekt kultúrov. On je taký konzervatívnejší typ. On je taký klasický kresťanský demokrat, ktorý to tak uhráva, že ja som príliš radikálna, ale zároveň, že nie som progresívec. Takže táto debata sa niesla v tom duchu skôr tých ideológií a že ktorá je tá správnejšia a snažila som sa tam jednoducho opájiť tie svoje názory.

Ale tam bolo celkom zaujímavé. Boli aj tie iné panely, ktoré som videla. Napríklad predseda KDH Milan Majerský tam bol tuším s Milanom Krajňákom. Ste sa tam niekde aj stretli?

Ja som prišla iba na tú moju debatu, ale áno, oni tam majú veľa tých rôznych diskusií, debát aj prednášok. Ale musím pravdu povedať, že sa mi zdá, aj som sa rozprávala s organizátormi, že tá naša debata zaujala najviac početne a ja som aj videla, že ľudia v publiku museli aj stáť a niektorí naozaj vydržali aj celý čas, takže si to veľmi vážim.

A ako ťa oslovili, ako si sa k tomu dostala?

No práve ten Jozef Valenfels sa mi ozval, pretože on pracuje aj pre bratislavské Hanusove dni a ja som okamžite povedala áno. Problém bol skôr na tej druhej strane, že ja som vlastne povedala áno s tým, že neviem s kým by som ešte išla do debaty, ale že mi to je jedno, že vezmem hocikoho. A potom tam bolo niekoľko týždňov, kým mi hľadali oponenta, ktorý to zoberie. A to znamená, že nie každý bol ochotný s tebou diskutovať.

Nie. Napríklad Marek Mach, ktorý bol v diskusii s Milanom Mazurekom, si povedal, že tá červená čiara som už ja, že ja už som asi príliš.

Zaujímavé. Čiže tri týždne trvalo, kým ti našli niekoho, kto by išiel s tebou do diskusie, ktorá potom konieckoncov mala neviem viacej divákov ako Milan Majerský s Krajňakom.

Áno.

To je zaujímavé. A videla som ťa potom v ďalšom rozhovore. Si toho asi veľa postíhala, kým si bola v Bratislave, lebo bola si aj v Prahe. Som ťa videla v nejakom rozhovore a potom som ťa videla v rozhovore s Fikim Sulíkom. Tak o čom bol ten rozhovor v Prahe?

V Prahe som sa stretla s ľuďmi, s ktorými sa stretávam cez Instagram iba. A zorganizovali sme tam len také posedenie s fanúšikmi a malo to tiež zaujímavú účasť. Boli tam rôzni ľudia, ktorí sú aktívni v Česku. V Česku to majú trošku horšie. Mám pocit, že tam ich je menej. Bol tam napríklad pán Kubásek alebo Adam Še taký mladý chlapec, ktorý chodí po uliciach a tiež konfrontuje na rôznych udalostiach progresívnych tých participantov. Len on má už ten problém, že mu zmazali sociálne siete napríklad, takže tá cenzúra stále funguje, ale stretli sme sa osobne, porozprávali sme sa aj s ľuďmi, ktorí tam prišli, lebo mám evidentne fanúšikov aj v Česku, čo si tiež vážim a bolo to veľmi príjemné.

A potom som išla do Bratislavy a snažím sa postíhať čo najviac, aby som bola čo najmenej bez detí.

Ale keď hovoríš, že v Čechách ich je menej, myslíš koho?

Myslím takých tvorców obsahu na sociálne siete aj celkovo tam k tej politike a k týmto kultúrnym vojnám ako keby pristupujú trošku inak. Oni sú asi menej konzervatívni ako my.

Hovoríš o rušení sociálnych sietí. Aj tebe zrušili v minulosti. Však kultúr blog viackrát zrušili. To tam si vysielala. Teraz máš vlastné siete, ale aj tvoje siete boli zrušené v minulosti, nie? Ak si dobre spomínam.

Áno. Bolo to, ja už to neviem ani popočítať, koľkokrát to bolo. Preto sa snažím držať nohami pri zemi aj teraz, keď sa na tých sociálnych sieťach darí, pretože viem, že sa môžem zobudiť a kedykoľvek budem bez sociálnych sietí a budem to musieť budovať odznovu. Ale to je jedna z vecí, ktoré vybudovali ten môj charakter. Mám pocit, že sa netreba vzdávať nikdy.

A s Fikim Sulíkom ste sa bavili o čom v tej diskusii?

My sme natočili reakciu na jednu reportáž, ktorá sa odvysielala na STVR. My sme do nej boli nezávislo od seba oslovení pánom redaktorom, ktorý natočil pätnásť minútovú reportáž o vymyslenej veci, ktorá sa volá manosféra. To je vraj nejaký priestor internetový, kde sa nenávidia ženy a my dvaja sme tí, ktorí ten priestor... Ženy medzi sebou alebo muž ich nenávidia alebo kto ich nenávidí?

No vlastne sú nenávidené alebo medzi sebou sa nenávidé, kde sa šíri nenávisť voči ženám, takto len kvôli tomu, že sú ženy údajne a my sme tí, ktorí túto nenávisť vlastne tvoria a šíria. My sme tí tvorci tej manosféry, ja a Fiki.

A čo bolo podľa, ale od tohto redaktora je, že to zostrihal absolútne absurdne. On to dal do tej roviny, že my sme vlastne v opozícii napríklad vrahovi zo Spišskej Starej Vsi, ktorý dobodal svoju učiteľku a spolužiačku a strihal to takým spôsobom ako keby napríklad Fiki reagoval na slečnu, ktorá bola obťažovaná, ale v skutočnosti tieto rozhovory prebiehali oddelene od seba. On netušil, čo hovorí tá slečna. On reagoval na niečo úplne iné. No ale jednoducho sme to zobrat tak, ako to je. Nemáme naivné predstavy o týchto serióznych redaktoroch, takže sme si z toho urobili srandu, natočili sme reakciu a užila som si to.

Čiže ten redaktor vás oslovil, vy ste mu dali nejaké vyjadrenie, on to postrihal tak, aby ste z toho vyšli v nejakom negatívnom svetle.

Rozdiel medzi mnou a Fikim je ten, že Fiki rád rozpráva a vysvetľuje obsiahlo. To znamená, že sa dá vystrihnúť šikovne nejaká časť. Ja sa snažím rozprávať v takých súvetiach, ktoré dávajú zmysel vždy aj keď sa vytrhnú z kontextu. Takže ja som mala síce dvojhodinový rozhovor s tým pánom redaktorom, ktorý za mnou prišiel aj so svojím kolegom až na východ. Dokonca tam prespávali, museli si na to vytvoriť budget, museli to mať odsúhlasené redakciou, rozprávali sme sa dve hodiny a použili tam dve vety.

Fakt?

Áno, hej. Takto to funguje.

A ty si si to nenahrávala celé?

Nie, ale myslím si, že ja som nemala tie naivné predstavy. Ja som tomu redaktorovi aj hovorila, že nezostrihaj to účelovo. A potom spätne som si uvedomila, že on sa na tom len zasmial. On mi ani nesľúbil, že to nepostriha účelovo. Takže bol otvorený voči mne v tom, že to bude účelové.

Ale eh myslím si, že ten jeho dosah a ten náš dosah eh bude neporovnateľný, lebo ľudia už sa prebúdzajú, prestávajú pozerať tieto mainstreamové médiá a na tých sociálnych sieťach eh si vyhľadávajú to, čo chcú eh vidieť a tomu videu sa darí.

>> Ale eh on vychádzal možno z toho obsahu, ktorý máš na sociálnych sieťach.

Ty ja som videla nejaké videá na h poslankyne za Progresívne Slovensko národnej rady.

Eh, Fiky Sulík tiež točil niečo o poslankyňach, potom o Šimečkovej mame.

Eh, oni vychádzali teda z toho, že vy podporujete šírenie nenávisti voči ženám z týchto reportáží, týchto vašich, ja neviem, tohto kontentu.

>> Áno, presne tak.

Lebo v ich hlave, keď kritizujete ženu, tak je to vždy kvôli tomu, že je žena, nie?

Pretože čo robí, za čo stojí, aké hodnoty obhajuje. A keď kritizujete muža, tak eh je to normálne a legitímne, ale na ženy sa nesmie siahať.

>> Lebo ty si tam výroky nejaké postrihala a tie výroky si kritizoval, pokiaľ viem.

>> Ja som nikdy nekritizovala ženu, pretože je žena, pretože sama som žena.

Ja v tom nevidím dôvod, akože aj okomentovať napríklad vzhľad niekoho.

To je vec, s ktorou môžeme morálne alebo nemusíme súhlasiť.

Ale nie je to útok na ženu.

Nie je to nenávisť voči ženám.

Je to takisto sa útočí aj na vzhľad mužov.

Eh podľa teba politici, keď idú do politiky a sa stanú vlastne súčasťou verejného života, sa hovorí, že musia zniesť vyššiu mieru kritiky.

Eh toto, čo tento obsah, ktorý ty si natočila o nich alebo Fiky, tak je podľa teba v tejto kategórii, že je to vlastne eh vyššia miera kritiky, ktorú musia zniesť?

>> Hm.

Ja si ani nemyslím, že to je vyššia miera kritiky.

Ja si myslím, že tých ľudí, ktorých kritizujem, že si kľudne zaslúžia ešte väčšiu kritiku a ja sa niekedy fakt držím, aby som to udržala na nejakej miernejšej úrovni.

Áno, myslím si, že keď ide človek do politiky, tak sa musí pripraviť na to, že bude mať negatívne komentáre. A potom vyplakávať na tlačovkách, že to je šírenie nenávisti, mi príde úplne absurdné, keď to vlastne keď potom svoj mandát využívaš na to, tak si tam úplne zbytočne.

Ale ty sama si sa stretla v minulosti s veľkou mierou aj kritiky, aj nenávisti na sociálnych sieťach a nepamätám si, že by sa ťa zastal niekoho. Nepamätám si veľa ľudí z nazvime to z mainstreamovej sféry, že by sa ťa zastali, možno skôr z tej alternatívnej.

No jasné, že sa ma nezastali, lebo oni boli tí, ktorí volali potom, aby som bola odsúdená za svoje názory a podobne.

Eh áno, oni používajú eh dvojaký meter.

>> Že ty sama to tak vidíš a cítiš.

>> Jednoznačne.

>> A keď hovoríš o tých dosahoch, že eh váš eh alebo vaša teda reportáž alebo čo to bol rozhovor s Vikim, že bude mať väčší dosah ako tá reportáž slovenskej televízii, tak eh ono sa to už dá nejak porovnať alebo však to vzniklo len včera to video, nie?

A tá reportáž bola kedy odvysielaná?

>> Eh, myslím si, že v pondelok večer.

Aha.

>> Eh, niekedy okolo 10:11:00.

Eh, čo mi príde ľúto, lebo eh ja tak predpokladám, že kto asi to pozeral vtedy.

No akože ja mám tých ľudí, považujem za obete, lebo eh predpokladám, že v súčasnosti už mainstreamové médiá a takto večer pozerajú skôr ľudia, ktorí sú na to roky a roky zvyknutí.

Eh ľudia starší, ktorí už to len pasívne prijímajú, nezamýšľajú sa nad tým nejakým spôsobom eh racionálne.

A eh preto mi to prišlo ľúto, pretože títo ľudia možno si asi nepozrú tú našu reakciu.

Neviem číselne, ako má tieto čísla relácia, ale akože dala by som ruku do ohňa za to, že mala oveľa menší dosah ako eh ten náš, ktorý ešte stále rastie.

>> A ty kde odkiaľ čerpáš tie informácie?

>> Uhm.

Toto je často otázka, ktorú inak dostávam.

Eh, je...

>> Ale pozeráš, lebo keď keď eh reaguješ na nich, tak zrejme pozeráš niečo. Aj ja neviem, tlačovú konferenciu Progresívneho Slovenska alebo potom pozeráš, keď to niekto niekde nastriha nejaké rey.

>> Určite je najlepší zdroj ten eh pôvodný.

Keď eh napríklad idem komentovať nejakú tlačovku, tak si nepozriem článok na denníku N o tej tlačovke, ale priamo tú tlačovku.

Ale eh základ je eh mať eh zdroj informácií zo všetkých strán a vyhodnotiť si to sám v hlave akože. A vedieť asi, že akým spôsobom, ktoré médium funguje, aby človek to vedel prekuknúť hneď. Aj aké, s akým záujmom vznikol napríklad konkrétny článok a reportáž a podobne.

>> A podľa čoho si vyberáš tému?

A podľa čoho si si vybral?

Napríklad som videla nejaké tvoje video o poslankyni za Progresívne Slovensko Beáte Jurík a potom aj Luci Jar.

Tak prečo práve tieto dve si si vybrala?

>> Tak buď eh keď je nejaká téma aktuálna, tak vtedy na ňu reagujem, alebo eh mám nejaké témy, ktoré mi už dlho vŕtajú v hlave.

A práve tá Beata Jurík napríklad, to je poslankyňa, ktorá mi už často vyskakuje.

Prvýkrát mi vyskočila pár rokov dozadu...

>> Na sieťach.

>> Na sieťach.

Áno, vďaka Bohu.

Len tam.

A v príspevku, kde používala takzvaný nebinárny jazyk, kde na konci slov vždy bolo xko, aby vlastne neuznala rod.

Takže nebinárny sudca bol nebinárny sudck, hej, takýmto spôsobom tam písala.

A ja som bola zdesená, že toto je poslankyňa.

To bolo chvíľu po tom, ako bola zvolená do parlamentu.

A tak v priebehu času som ju sledovala, až som si povedala, že si idem kompletne pozrieť tie jej sociálne siete.

A ja som narazila na to, ako napríklad eh ona tam adoruje učebnicu v Bruseli, kde chodil jej syn do školy, pretože predtým tam pracovala. A kde sa učili deti o rodovom jednorožcovi a na príklade rodového jednorožca sa učili o genderi a podobne.

A eh písala, že aké to je úžasné a mali by sme si zobrať eh z toho príklad. A ako ona je veľmi za kvóty, aby sme mali kvóty na ženy v politike a podobne.

A sú tam strašidelné veci, lebo jedna rovina je, že čo má Progresívne Slovensko.

Dokonca tri roviny sú v tom.

Jedna vec je, že čo Progresívne Slovensko rozpráva navonok.

A oni rozprávajú väčšinou len omáčky, aby nikoho neurazili a aby oslovili. Čo omáčky?

Že omáčke?

Omáčky.

Áno.

A potom druhá vec je, že čo majú v programe, to už je trošku radikálnejšie. Ale tretia vec je, čo si konkrétni ľudia z Progresívneho Slovenska reálne myslia.

A Beata Jurík je jedna podľa mňa z najagresívnejších a najnebezpečnejších ľudí v Progresívnom Slovensku.

Keď si človek pozrie tie svoje sociálne siete, ja som to zhrnula v tom videu eh, tak tam vidíme, že presne za čo ona stojí, za čo by ona hlasovala, čo by ona propagovala.

A o to je to nebezpečnejšie, že ona je jedna z hlavných tvári, ona je podpredsedníčka Progresívneho Slovenska, ona kľudne môže mať nejakú funkciu ministerky a to bude prúser.

A Lucia Jar, europoslankyňa.

>> No tá eh bola v tom rozhovore s Milanom Mazurekom aj Uhríkom a to bolo niečo neuveriteľné.

Ja normálne sa občas hanbím za to, že eh ma vlastne dávajú do kategórie žien v politike a som tam v tejto kategórii s týmito ženami.

Veď oni nám robia absolútnu hanbu.

A potom ako ja mám obhajovať tie radikálne názory, že ženy nepatria do politiky, keď drvivá väčšina slovenských političiek je buď Lucia Ján alebo Beáta Jurík. Veď to je absolútna hanba.

Musíme tomu zlepšiť reputáciu, lebo to ma nadviaže na to, čo rozprávaš teraz. Lebo v Maďarsku, keď sa zmenila vláda, Peter Maďar hovoril, že uzákonia partnerstvo, manželstvá toho istého pohlavia. A tým, že Michal Šimečka sa už vidí, už aj žmúri oči, takže ako Peter Maďar, že teda on vyhrá voľby, tak myslíš si, že to, čo sa deje v Maďarsku, by mohlo nastať aj tu, pokiaľ by Progresívne Slovensko vyhralo voľby a postavilo by vládu?

Jednoznačne. Veď oni sa tým ani netajú a hlavne, ako hovoríš, oni už naozaj nemajú tú skromnosť. Oni sa chystajú vládnuť.

Ale k tým manželstvám homosexuálnych párov. To je super aktuálna vec, pretože včera som bola v tej diskusii s tou spolupredsníčkou mladých v PSU a mali sme presne túto tému na stole. A ona porovnávala partnerstvá homosexuálov s partnerstvami neplodných heterosexuálnych párov. S tým, že obidva tieto typy zväzkov nemôžu mať deti, že tam nie je žiaden rozdiel. Že ak by sme mali zakázať vlastne aj potom manželstvá neplodných párov, keď nechceme povoliť manželstvá homosexuálov.

A ja som jej na to povedala, že ale v prípade neplodného heterosexuálneho páru sa môže vždy stať zázrak. A ona mi na to povedala, že no ale keď sa bavíme o zázrakoch, tak sa potom môže stať zázrak aj v prípade homosexuálneho páru.

A ako na to reagovalo publikum?

Publikum ju vysmialo, samozrejme. Akože to je taká vec, ktorá je tak radikálna, že toto podľa mňa ju nepochvália úplne ani v tom progresívnom Slovensku, aj keď si to možno tiež myslia, ale musia už sa trošku ukľudniť v tom, čo komunikujú naľahko. Aspoň aspoň sa prosím trošku pretvarujte, lebo viesť v súčasnosti kampaň proti PSU nie je tak náročné. Ich stačilo nechať rozprávať.

Ja som videla, že ty si reagovala aj na takú tú šnúru podujatí, ktoré Dávid Púchovský robil po školách, kde vlastne vysvetľoval, čo je hoax a čo nie je. Ty si bola na nejakej tej prednáške?

Kdeže. Mňa by nepustili vôbec na... Alebo mala si o tom nejakú vedomosť?

Ja Púchovského sledujem už dlho. Veď koniec koncov platíme ho všetci, pretože on je asistent poslanca PSK. A netají sa tým, že chodí čoraz častejšie na tie školy. A ja som videla ale tú jeho prednášku, pretože on natočil jednu svoju prednášku, aby mohol vlastne to aj rozposlať školám, aby mohol byť na viacerých školách súčasne v ten istý deň, aby nemusel chodiť osobne, hej?

Takže veľmi šikovný mladý chalan. Škoda, že je na tej zlej strane a učí naše deti nebezpečné veci, ako napríklad hádzať paradajky po tabuli, pretože nesúhlasíme s Markom Merbergerom, ktorý mal škandalózny výrok, že by sme mali mať na sociálnych sieťach slobodu slova.

Takéto veci sa dejú na školách a som z toho zhrozená, že sa to deje počas vlády Róberta Fica. Potom sa zamýšľam nad tým, že čo sa bude diať, keď bude vláda PSU.

Ale to bolo s tými paradajkami. Jemu vtedy tuším niečo zrušili alebo nejakú niečo mu zablokovali alebo zrušili na Facebooku, tuším nie? Kvôli tomu to bolo.

Myslíš? Nezachytila som to. Akže Púchovskému?

Áno, áno.

Ak mu niečo podľa mňa zrušili, tak sa mu potom s kvetami boli ospravedlniť a vrátili mu to naspäť, pretože toto nie je zrovna typ obsahu, ktorý čelí cenzúre na sociálnych sieťach. Takže ale ako mohlo sa stať? Mohla sa stať chyba. V každom prípade, keď ho zrušili na sociálnych sieťach, je to pekné, ale stále chodí medzi naše deti.

Ale však to robí aj Vladimír Šnedl.

No veď a to je ďalšia strašná vec.

Počúť, jeho pozývajú školy, čo viem, aj na rôzne podujatia, neviem, dni zdravia alebo ako sa to volá.

No toto by mala vláda okamžite tomu zamedziť. A ja si uvedomujem, že... alebo potom, že nech pozvú aj teba, nie?

Áno. No a mňa pozvali? A kde?

Na jednu školu, kde ma potom zakázali ešte v ten istý deň.

Aha. Že ešte tam ani nebola. Teda nie, nie, nie, nie. To bolo...

A sa zbúrili rodičia?

Nie. Vedenie. Iniciatíva prišla od študentov a vedenie to zablokovalo, samozrejme. Klasika.

Áno. Čiže vlastne tu vidíš tiež dvojaký meter aj čo sa týka tej nenávisti voči ženám. Že keby si ty chcela ísť prezentovať niekde názor, tak škola to zrušila. Ich pustia a možno aj to, čo hovoríš, že bolo ťažké nájsť niekoho k tebe do diskusie.

Áno. Len rozdiel medzi mnou a nimi je ten, že ja nevyplakávam, že je to kvôli tomu, že som žena. Viem, že to je len hodnotový a názorový boj.

Čo tá politika?

Hmm.

Si ty člen Republiky alebo si aktívny člen Republiky teda? A Republika — predpokladám, že reprezentuješ nejakú mladú krv v Republike alebo Republikáni mladí, alebo ako sa to volá?

Verím tomu, že reprezentujem mladý zdravý rozum, ktorý môže zastupovať aj starších, aj mladších, aj hocikoho. Proste len tú pravdu a zdravý rozum.

A máš plány teda vstúpiť aj aktívne do politiky alebo...

Ja sa tým netajím, že by som rada kandidovala, hej? Myslím si, že v parlamentných voľbách.

Hmm.

Myslím si, že potrebujú napríklad aj tí progresívci počuť nejaký nejakú ráznu oponentúru v tom parlamente, lebo majú ten priestor oni a to je jediné, z čoho vlastne oni benefitujú. Pretože sú nám potom predkladaní ako tá opozícia voči Ficovi a možno aj na základe toho sú tak populárni medzi mladými ľuďmi. Nie preto, že sú takí šikovní a dobrí, ale že sú nám prezentovaní ako tá alternatíva Ficovi. Ale je to aj iná alternatíva.

Ja som zaznamenala taký názor, že Republika chýba v národnej rade. Taký ten kritický názor, ktorý tam predtým zaznieval.

Ale tak možno budete kolegovia s Dávidom Púchovským poslanecký o rok a pol.

No, budeme spolu chodiť po školách, hádam. No uvidíme, uvidíme. Je to na ľuďoch. Politika je nejasná. Môže sa stať čokoľvek. Takže nejak sa na to nepútam.

Spomínala si, že ten redaktor z RTVS došiel za tebou na východné Slovensko. A teda čo je nové tam a čo hovoria ľudia na život na Slovensku? Lebo máme tu takú priepasný rozdiel medzi tým, čo tvrdí premiér, ktorý hovorí, že ľudia sa nemajú zle a že sú plné obchodné centrá a lietajú na dovolenky. A potom máme ľudí na východnom Slovensku, ktorí možno neriešia až tak politiku, nevedia, čo je očistec, a možno riešia transakčnú daň, ktorá ich štve.

Hmm, hej. Ľudia na východnom Slovensku určite riešia tie ekonomické témy dennodenne. Ale mám pocit, že to už riešime všetci na celom Slovensku. Že to je — že je život finančne náročný veľmi na Slovensku. Myslím ten bežný život.

Napríklad moja sestra žije v Nórsku a viem, že tam majú oveľa vyššie platy, ale ceny v obchodoch sú úplne rovnaké.

A čo sa týka ale východného Slovenska a špecifika na východnom Slovensku je to, že my stále riešime vo veľkej miere dennodenne problém s rómskou osadníckou otázkou.

A toto ma veľmi štve, že vôbec sa o tom nerozpráva.

Jediné, čo som zachytila, je, že Huliak rozprával, že títo ľudia musia začať pracovať. Škoda, že Huliak nie je vo vláde, že vravím si, pán minister, že nemáte na to žiaden dosah. A že je zbytočné vraj nalievať do toho peniaze.

No potom nechápem, že prečo prišiel premiér s nápadom naliať zase osem miliárd, ktorá skončí o dva roky tak, že všetky tie domy a všetko, čo sa postaví, bude rozmontované.

To je moje presvedčenie, moja empirická skúsenosť, pretože celý život žijem na východnom Slovensku.

A toto je téma, o ktorej by sme sa mali opäť začať poriadne rozprávať a priniesť ju ako jeden z hlavných problémov na Slovensku.

A ktoré toto bude aj tvoja téma teda do volieb, alebo ktoré sú napríklad tri témy oblasti, ktorým by si sa chcela venovať pred voľbami a možno aj po voľbách, ak by si bola v parlamente?

Tak určite sloboda slova je základ. Toto vždy vravím, že to musí byť prvá vec, ktorú by sme presadili, aby sme sa potom vlastne mohli rozprávať aj o tých ďalších témach, pretože aj teraz sa seba cenzurujem v tejto téme, o ktorej som hovorila, pretože tá sloboda slova na Slovensku je veľmi krehká. A ďalšia vec sú určite tie osady.

Fakt je to moja skúsenosť, to čo žijem a viem presne, čo ľudia zažívajú a s čím majú problémy, a mám pocit, že viem aj aké sú možné riešenia. Nehovorím, že mám kompletný recept, ale minimálne viem a vidím, čo nefungovalo.

A potom ďalšia veľká otázka pre mňa je podpora tých mladých ľudí, mladých rodín, aby si vedeli dovoliť mať tie deti, aby ich mali, pretože ich potrebujeme a pretože to je správne — uľahčiť tým mladým rodinám to rozhodnutie ostať na Slovensku.

Ale to má v programe aj PS. Oni povedali po sneme, ktorý mali, že teda okrem kladiva na korupciu, že idú postaviť 30 000 nájomných bytov.

Uhm.

A čo z toho, keď nám potom zvýšia dane na úplne všetko, lebo sú fanatici do ekológie, ale ich jediné riešenie na vyriešenie klimatickej krízy je to, že nám zvýšia dane na kompletne všetko a že nebudeme môcť napríklad v balíku mať viac ako 40% objemu prázdneho?

Hej?

To sú tie ich uľahčenia nášho dennodenného života.

Eh nie, keď PS by bolo pri vláde, tak aj keby postavili milión bytov, tak si nebudeme vedieť dovoliť reálne dennodenný život, pretože si budeme musieť kupovať drahé elektromobily, pretože budeme mať dane na kompletne všetko.

To sa odrazí v každej jednej veci. Keď si človek pôjde kúpiť kávu, tak tá káva bude možno aj násobne drahšia, pretože keď budeme mať vyššie dane kvôli ekológii, tak sa to odrazí v pohonných hmotách. Eh, nejak ten kelímok sa bude musieť prepraviť do tej kaviarne. Tá káva sa bude musieť nejak prepraviť. Eh, ten človek, čo je barista, bude musieť mať vyšší plat, pretože tie náklady budú vyššie. Proste tá ich politika je ekonomické peklo.

Eh, ty si bola v nejakej debate tuším s Murom, s tým študentom. Eh, aké si mala na to ohlasy?

Uhm.

Myslím si, že celkovo eh...

To bolo u Šimona Žďarského.

U koho to bolo?

Áno, áno.

Eh, myslím si, že tie ohlasy boli celkovo dosť pozitívne. Eh a ja sa snažím, akože, vždy podať čo najväčší výkon a zastúpiť tých mojich podporovateľov. Eh robím, čo viem, robím, čo môžem, a verím tomu, že Muro aj vďaka tomu už prestal mať potom taký priestor v mainstreamových médiách, pretože prišli na to, že tento človek je trošku viac fanatik, ako ho odhadli, a že im nerobí dobré meno.

Teraz je aktuálne tuším na výcviku národných obranných síl.

Eh, možno tam skrotne, že eh, čo bude hovoriť na túto etapu svojho života.

Ale eh, keď hovoríš o tých médiách a keď hovoríš o tejto nenávisti, tak eh, ako sa pozeráš na to, že eh mainstreamové médiá aj opozícia prišla teraz s takou retorikou, že príživnícka rodina Róberta Fica reaguje na to, na útoky — alebo proste tie verbálne útoky, ktoré vláda a premiér poukazoval na rodinu Šimečkovcov, na to, že mu bol platený mobil, ešte neviem, keď mal 30 rokov a tak ďalej.

Vidíš rozdiel medzi prípadom syna Róberta Fica, ktorý je teda platený zo súkromnej firmy, eh ktorá patrí pod Smer a z tých grantov, a medzi Michalom Šimečkom, kde teda jeho účty za telefón boli platené z grantov zo štátu?

Uhm.

No jasné, že tam je zásadný rozdiel a vidno, ako PS umelo sa snaží nejakým spôsobom obrániť neobhájiteľné.

Eh, keďže som teraz veľa na cestách, tak som sa nestihla dostať úplne k tej podstate a do hĺbky, ale to, čo som navnímala, je to, že vlastne eh jeden bol financovaný z dotácií a druhý je financovaný za nejakú reálnu činnosť. Eh a tie peniaze sú...

Áno, súkromnej firme.

A proste tie peniaze sú nejakým spôsobom od štátu.

Ale to by sme vlastne mohli povedať, keby eh syn eh Róberta Fica pracoval pre akúkoľvek štátnu zložku, ako napríklad keby bol policajt, tak eh tiež môžeme povedať, že je platený zo štátu. Eh ja tam vidím možno takýto prienik, že eh sa tam veľmi snažia eh nájsť niečo, čo tam nie je, a je to smiešne, je to komické.

Eh myslím si, že to každý normálny človek vidí, že tam je priepastný rozdiel.

Slovensko už pár dní žije influencerkou, transgender influencerkou zo Spojených štátov, ktorá podľa niekoho sa zrejme podobá na Róberta Fica. Niekto ju pozval, zavolal ju sem, neviem, asi jej zaplatil letenku, ubytovanie.

Eh, sleduješ túto kauzu?

Nesledujem.

Pošiel mediálny.

Vieš o tom, že?

Áno, viem, viem. Nesledujem to. Zámerne to nesledujem, pretože sa snažím eh svoj mozog nezahlcovať hlúposťami a eh škaredými mužmi. Eh nie preto, že sa podobá na Róberta Fica, ale preto, že eh...

Podobá sa naňho.

A možno tam sú nejaké črty, ale eh celkovo ten zjav mi nie je príjemný a okuľahodiaci.

Eh, vždy sa začne rozprávať.

Eh áno, akože, eh nemyslím si, že takýmto veciam by sme mali zbytočne dávať veľa priestoru. Je to taká zábava možno pre eh takých jednoduchších ľudí.

Už len na záverlivia takto: keď si na cestách dva, tri dni, kto sa ti stará o tvoje dve deti?

Hm.

Môj tradičný muž.

Týmto pozdravujeme Dávida.

No a vidíš, a ten rozum medzi feministkami a mnou je ten, že feministky sa urazia za to, keď sa ich niekto opýta, že a kde máš deti, keď pracuješ? A mne to teraz ani nenapadlo. Len som si na to spomenula v tej súvislosti, že naozaj eh tieto fanatičky feministické mali nedávno tlačovku a presne toto tam eh uvádzali ako príklad nenávisti, rodovo podmenenej nenávisti voči ženám, političkám, že sú konfrontované s tým, že kde majú deti, keď pracujú, čo je normálna otázka.

Ale to bola aj nejaká debata v parlamente, že tam neviem, nemajú kde kojiť, alebo keby chceli?

No hej.

Lebo bežne majú ľudia možnosť kojiť vo svojej práci.

Akože, to je absurdné, že trošku by sme si ako ženy mali, eh, menej veriť v tom, že sme nadľudia, ale že konečne by sme mali volať po tej rovnosti a chcieť rovnaké podmienky, ako majú muži.

>> Lívia, tak ďakujem za rozhovor a budem sa tešiť niekedy nabudúce.

>> Hej. Ďakujem.

Ok.