Anton Bittner: Najviac kričia tí, ktorí najviac cicali z FPU

Pán Bitner, naposledy sme sa rozprávali o FPU a o rôznych väzbách a dotáciách. Dnes budeme pokračovať v tej debate.

>> Dobrý deň, ďakujem za pozvanie. Na začiatok by som sa chcel ospravedlniť, lebo my sme mali rozhovor 185, to bol pondelok. Večer sa to objavilo na internetoch a hneď mi volali ľudia, že sme spôsobili nepokojné noci mnohým ľuďom a že máme čakať sankcie.

>> Tie prišli.

>> Tie prišli. Pôvodne som čakal, že to budú sankcie, že budú dehumanizovať a šikanovať mňa, ale keďže ja som si už svoje otrpel pred dvoma rokmi ako generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea, tak nakoniec tí spinddoktori vymysleli, že išli po vás.

Takže ja sa veľmi ospravedlňujem a ja som bol veľmi prekvapený, že na druhý deň po 28 hodinách vyšiel článok pani Kovačič Hanzelovej. S tým, že on vyšiel 23.02, a už do 10 minút bola prvá nenávistná reakcia.

To znamená, že niekto za deväť minút dokázal prečítať tri strany textu, vyhodnotiť a — ono aj ja som to zažil — ja som to dával cez počítač a tiež tie najväčšie útoky začínajú po polnoci, hej?

To znamená, že oni sú nastavení tak, že oni už do rána do 8:00 naštartujú tú diskusiu a potom človek, keď to ráno prečíta ten článok a pozrie si tú diskusiu, tak už len nadviaže, hej?

Takže naozaj ma to veľmi mrzí. Nebol to môj zámysel, ale vyzerá to tak, že sme keď sme do toho FPU trošku tak ďubli, tak zrazu veľká panika a veľký chaos.

Takže... a môžem pokračovať? [smiech]

>> Môžeme, môžeme pokračovať. Uvidíme. Takže pred dvoma týždňami to bola vaša dehumanizačná téma. Aký je to pocit? Vitajte v klube. Inak vitajte v klube.

>> Nie, to nie je nič príjemné. Však ja som skončila na polícii. Tým nejde ani o ten článok, ale ide o to, aké tam boli pospájané fakty, poprepájané, hyperbolizované a simplifikované a hlavne o tú v tých diskusiách, v ktorých lietali moje osobné údaje hore dole.

Takže vlastne skončilo to potom trestným oznámením.

>> A to bola len taká, podľa mňa, taká prechádzka ružovým sadom, lebo po vás išli zatiaľ len médiá, ale po mne išli médiá, politická strana a mimovládky.

>> Tak ešte to len príde. No ale samozrejme, prešli dva týždne, databáza fondu na podporu sa mení, rozrastá. Už je tam 52 000 záznamov.

A ja som sa tak nad tým zamýšľal aj čo sme sa bavili, že stále sa tu rozpráva o tých trojročných zmluvách — čo to sú vlastne tie trojročné zmluvy, ako vznikli, ako to s čím súvisí.

No a trošku tak musíme to dať do kontextu, do súvislosti.

To znamená, že v septembri 23 boli parlamentné voľby. V októbri, myslím, že 23. októbra sa ministrom kultúry stala pani Šimkovičová a začala sa tá šikana, tá dehumanizácia, to čo sme zažili my dvaja. Tak pani Šimkovičová to zažíva už tretí rok a našťastie to ešte zvláda.

Takže som sa zamýšľal, v čom je ten problém.

No, problém je v tom, že existuje zákon o fonde na podporu umenia, ktorý hovorí, že predseda toho fondu má dvojročný mandát a môže ho dvakrát absolvovať. To znamená, že môže byť maximálne ten človek štyri roky predseda toho fondu.

V marci 23 sa predsedom toho fondu stal — zhodou okolností kurátor zo Slovenskej národnej galérie — Dušan Burán, ktorého veľmi dobre poznám a to bol jediný muž vo vedení Slovenskej národnej galérie. Ale pani Kusa ho vyštvala z vedenia. Ako odborník je špičkový, ako človek... mám na to svoj názor, ale to teraz nie je dôležité.

Takže on sa v 21. marci stal predsedom fondu na podporu umenia. Samozrejme skončilo mu dvojročné funkčné obdobie a v marci 23 sa znova stal predsedom fondu na podporu umenia.

To znamená, že ten zákon dnes o fonde na podporu umenia hovorí to, že je úplne jedno, kto vyhral voľby, ktorá politická strana ovláda ministerstvo kultúry. Fond na podporu umenia je absolútne manažérsky nezávislý.

A keď tam máte svojich ľudí, tak oni dokážu robiť veci, ktoré chcú bez ohľadu na to, čo ministerstvo povie alebo nepovie.

A preto na to, čo ste zistili... a preto vznikol ten projekt. Že najprv bolo — od roku 2016 každý rok ste museli podať žiadosť, prešli ste výberovým konaním — a keďže to 10 rokov už fungovalo veľmi dobre, tak v roku 23-24 vymysleli taký model, že podajú len jednu žiadosť v tej žiadosti v roku 24. Lebo vedeli, že už nastúpila nová zostava, tak už v tej žiadosti z roku 24 — respektíve zmluvu, zmluvu z roku 24 — sú už napísané, že máte nárok aj na rok 25, 26 a niektoré aj 27.

>> Uhm.

>> A preto sa stalo, že v roku 24 bez kontroly ministerstva kultúry sa prideľovali dotácie tým vybraným subjektom. Minule sme sa bavili o tej 15, ktorá najväčšia dostala cez 10 miliónov.

>> Primárne.

>> Tak tá 15 v roku 24 dostala už 1,3 milióna.

>> Uhm.

>> Už mali podpísané dodatky na rok 25, kde to bolo za 1,6 milióna, a niektorí už boli takí šikovní, že mali dodatky aj na rok 26, kde to bolo za milión €.

>> Že sa poponáhľali, lebo vedeli, že asi sa to bude revidovať.

Pán Oľha sa stal predsedom Fondu na podporu umenia 12.3.25, a oni dodatky majú dátumované 23. januára 25, 28. januára, 2.6.25. To znamená, že to je ten systém — ako keď Kusa povedala: „Ja dnes skončím ako generálna, ale od zajtra voľný vstup, robte si, čo chcete."

Dokonca niektorí podpisovali ešte 4.3.25 — záhrada nezávislé centrum, hej — tabačka 26.25.

To znamená, aj napriek tomu, že vedeli, že dôjde k zmene, tak ešte týždeň, dva pred nástupom nového vedenia si podpisovali dodatky a chcú čerpať ďalších 1,5 až 1,8 miliónov.

>> Lebo to bola tá tlačová konferencia, ktorú mal pán Olha, a veľmi ho za to kritizovali, že to bolo protiprávne uzatvárať to na tri roky a oni to sekli, tuším, len na rok.

>> Áno. To znamená, že tam článok osem tej zmluvy hovorí o tom, kedy tá zmluva zaniká. Eh, ja nie som právnik. To znamená, že ja mám nejaké právne povedomie. Určite musia povedať právnici, ale keďže zákon hovorí, že ten fond — rozpočet toho fondu sa schvaľuje na konci kalendárneho roka na budúci rok — ako sa vy viete zaviazať, že budete tri roky plniť, keď neviete, koľko peňazí dostanete od štátu?

>> Hej. Takže to bol taký ten progresívnoľuberálny... Nie dosť, že 10 rokov eh zobali, ale...

>> Potrebovali sa poistili.

>> Ešte sa poistili na roky 25, 26. A keď sme sa bavili vtedy o Viva Muzika — dostala 350 000 — no tak Viva Muzika mala podpísanú zmluvu na tri roky, trikrát po 90 000.

>> Uhm.

>> No, keby ste bol drlička, tak nejdete na námestie a nerobíte bengál, keď vám tam lieta 250 000, 270... Že chcete povedať, že tí, čo najhlasnejšie kričali, boli zainteresovaní do tohto a im konkrétne osobne sa krátili tieto dotácie.

>> Áno. Áno. To znamená, že samozrejme, keď došla po 12.3.2025 nová zostava pod vedením pána Oľhu, oni ešte urobili — pôvodne ten fond mal deväť členov ako rada fondu. Eh, v auguste 24 sa zmenil zákon, že tých členov bolo 13. To znamená, že ministerstvo tam dostalo svojich ľudí — už nové vedenie — ale stále to bolo ako nevyvážené.

A ešte aj dva týždne pred nástupom nového predsedu, Oľha sa stal členom a oni čakali, že Buganovi, respektíve Dušanovi Buranovi, končí mandát.

Takže všetci vedeli, že už skončí, lebo mal dvakrát po dva roky, tak oni ešte aj týždeň predtým dvaja podpisovali dodatky, čo bolo besne, čo je zase sám o sebe rozpor, lebo musíte podať normálnu žiadosť, atď.

Áno.

Takže tí, čo najviac zobali, tak najviac vyklikujú.

Hej.

No a ešte som také pikošky tam objavil, že ja som Rusín, hej, nadnosťná menšina, takže za mnou chodia ľudia z nadnosťných menšín a debatujeme, že je fond na podporu nadnosťných menšín a ten dostáva len 10 miliónov.

Hej?

Tam je taký kľúč, ako sa delí.

A čo som nenašiel? Nadácia Milana Šimečku robila podujatie Fusion, ktoré bolo v septembri 25. 30.12. roku 25 z dotácie na rok 25 ešte podpísal pán Štovka, predseda fondu na podporu umenia — teda na podporu nadnosťných menšín — zmluvu s nadáciou Milana Šimečku na nejakých 12 000 €.

Hej?

Takisto Pohoda festival 8.12.24 na rok 24. Pohoda je v júni.

Áno.

Takže spätne sa podpisuje na Fonde na podporu národnostných menšín. Takže národnostné menšiny málo dostávate a ešte vám ich progresívci tie peniaze vyberú a vyčistia.

Nie je to neuveriteľné, pán Bitner, že ako sú zorientovaní títo ľudia v tejto pavučine mimo vládok, rôznych grantových schém, slovenských, zahraničných? Že keď niekto žiada z východného Slovenska, neviem, z Prešova, 3 000 €, žiadali tri roky po sebe ich zamietli, a títo sú proste zorientovaní.

Ako sa to hovorí slovensky — ruka ruku myje. Ten dá tomu, ten zase druhý tomu, ten potom tomu dohodí kšef, tam nejaké moderovanie a tak ďalej.

No a poďme. Ja som si vybral taký pilotný projekt, keď sme sa bavili o pani Šimečkovej. Ja už ani nechcem o Šimečkovej rozprávať, lebo mne je fakt veľmi ľúto tej rodiny.

Takže my sme sa bavili minule, že dostali z ministerstva kultúry z fondu na podporu v lete 22 a 15 000 €. Ráno prišli peniaze, poobede troma prevodmi. 10 200 zobrala Puková a 4 800 zobrala Šimečková cez Pukovu. Hej, lebo mala exekúcie.

Áno.

Tak som si povedal, že dobre, tak poďme sa pozrieť na tú žiadosť, že čo to oni vlastne žžiadali.

No a to je takzvané stredoeurópske fórum.

Fórum.

A dali rozpočet. Rozpočet toho podujatia je 91 000. Žiadali 59 900. To je taká finta, že musíte preukázať alebo môžete žiadať len 2/3 tých výdavkov. To znamená, že vy musíte mať — vy navýšite tú sumu. Hej.

Áno.

Takže projekt náklady 90 000, žiadali 60, dostali 15.

Uhm.

No a teraz som chcel vedieť, že čo je tých 90 000, aké je to zloženie. Takže sa zahráme. Hej. Ja budem Šimečková a pani Šramová, vy ste moderátorka šikovná. My máme autorské honoráre za 17 000. To znamená, poďte mi moderovať moju akciu.

Ja som to povedal, no.

Za 5 000 a urobíme to cez autorský zákon. To znamená, zaplatíte len daň 19%. Neplatíte odvody ani zdravotné, ani sociálne. Vidíš, tu neboli týždeň, pivo vozím v aute, tak vŕtajú. Takže daj ešte raz. Neplatíte odvody?

Dobre.

To znamená, neplatíte ani zdravotné, ani sociálne. Toto robia umelci, že oni sa zamestnajú v štátnej správe, v múzeu a v galérii, kde štát za nich platí zdravotné a sociálne odvody a oni majú potom cez autorský honoráre, cez autorský zákon, že platia len daň, ale potom majú nízke dôchodky, hej? Lebo on zarobí 100 000, 20 000 zarobí oficiálne, kde platí zdravotné sociálne, 80 má cez všelijaké kšefty. No len potom, keď príde na dôchodok, keďže z tých kšeftov neplatil zdravotné ani sociálne, tak má nízke dôchodky.

Takže za 5 000 zaplatíte a sa volá taký, že cashback. Ja som vás pozval, tak tisícku mi donesiete naspäť.

Hej.

Tak ale to im nevieme dokázať.

To si myslíte?

Aj to si myslíme.

Hej.

Teraz je tam, že práce a služby vykonané na faktúru. Však vy máte sročku alebo živnosť. Takže napíšete mi texty, napíšete, urobíte pre mňa nejaký článok, spropagujete to podujatie — zase 5 000 bez zdravotných, bez sociálnych na faktúru.

Potom sú to personálne náklady 26 000. To je to moja odmena ako Šimečkovej a Pukovej. Nájom je 3 000. Ako priestor je 3 000, technika je 2 000, služby priamo súvisiace s realizáciou projektu 12 000. To je tá finta, keď Šimečková zamestnala vlastného syna ako projektového manažéra, ktorý telefonoval a naháňal tam návštevníkov. Cestovné náklady 8 000, úklo 5 000.

Hej?

Oni robia podujatie. Za to je, že jedna noc v hoteli 100 € plus mínus. 5 000 znamená, že 50 ľudí prenocovalo.

Uhm.

Dve baby.

Hej?

To znamená z tých 91 000 mne vyšlo, že 80 000 sú náklady. To znamená, že takých 85, 90% z tých peňazí, ktoré dostali od štátu na podporu kultúry, tak oni to použili na autorské honoráre, na mzdy, na odmeny a na fakturácie a ešte tie práce a služby vykonané na faktúru.

Neviem, či ste zachytili, ale pani Šimečková má exekúciu zo Slovenskej televízie.

To znamená, že oni ani tým dodávateľom, ktoré pre nich urobili, neplatili peniaze.

Áno.

Takže keď ja keď hovorím auto, čo si predstavujete pod pojmom auto?

Auto, no bežné úžitkové vozidlo.

Ale zhodnime sa na tom, že každý z nás predstavuje si iné auto.

Áno.

Hej.

Lebo každý sme vyrastali v inom prostredí. To znamená, že pre nás to auto je iné.

A teraz sa chcem spýtať, keď sa bavíme o tých autách, čo si čo vás napadne, keď poviem jablko? Hej, možno červené, pre mňa zelené, hej, každý si také jej obľúbené.

Čo ma napadne, keď budeš spomínať jablko, tak to ma napadne tá scéna, čo mala pani Nicholsonová.

Áno.

No tak vidíte.

Ja keď zas počujem, že Šimečka hovorí o fonde na podporu umenia a ako oni chránia demokraciu, tak ja si spomeniem, že klán Šimečkovcov cez nadáciu Milana Šimečku a cez Projekt Fórum vytiahol z fondu na podporu 593 850 €.

Toto si ja...

V priebehu koľkých rokov?

To sme sa bavili 10 rokov.

10 rokov.

Keď počujem, že pani Kleiner rozpráva — oni majú takú teraz reláciu, neviem, či ste si na Facebooku. Pani Kleiner si pozrite, tam aj Zora Javrová, aj pani Kleiner — tak hovoria o tom, že fond na podporu umenia, že ak je to tam teraz zlé a aké sú tam problémy.

Tak si spomeniem na to, že pani Kleiner z Fondu na podporu umenia dostala 37 150 a cez ďalšie granty 700 000.

Keď pani Javrová hovorí o Fonde na podporu umenia, ktorý ona vymyslela spolu s Maďaričom, tak ona bola tá osoba, ktorá prideľovala tým svojím zobáčom.

Hej?

A ešte je taká košická firma. Si pamätáte? Ona bola vyhnaná z Košíc, lebo bolo Košice mesto kultúry 2013. Ona bola projektová manažérka a neboli s jej prácou veľmi spokojní.

Pani Kleiner, eh Javrová, Jahrová — tak pani Javrová Stannade poslali preč.

Niečo sa mi marí.

Áno.

A eh ona tam mala jednu, jedno občianske združenie, ktoré tiež nejakých 350 000 vyzobalo z fondu na podporu umenia.

Hej?

To znamená, že... potom máme pána Dubecího, keď bol v Tabáčke.

Pán Dubecik Tabačka, to je tiež eh balík a tiež mali podpísaný dodatok.

Tiež eh išli po tom, že eh idú eh čerpať peniaze.

No eh ja zas veľmi do tých médií nevidím, hej, ale mne sa páči, keď eh Goda eh – Jakub Goda z NT – Goda eh svojho času vykrikoval, že vakcína je sloboda a atď, atď, a robil mal zmluvu so ministerstvom zdravotníctva a zároveň eh robil pre pani prezidentku a zároveň písal do denníka N.

To znamená, že eh tí, ktorí najviac po vás idú, tak patria medzi tých tiež, ktorí sú nacnutí na tie štátne zdroje.

To znamená naozaj ten fond na podporu umenia a tie národnostné fondy a ten audiovizuálny fond, najväčším čerpateľom z audiovizuálneho fondu je Vysoká škola eh muzických umení.

A však vysoká škola muzických umení má svoj rozpočet, zriaďovanie, hej, že ten audiovizuálny fond by nemal byť eh pre tých, ktorí už od štátu dostávajú peniaze.

Hej?

Takže eh takto fond na podporu umenia, objavujú sa tam nové veci.

Uhm.

Stále ja som tak pozeral aj tú tabačku, čo je Dubeci, aj tú Divadelnú Nitru a stále tam vychádza to, že tí, ktorí najviac eh kričia, tak tu sú to sú tí najväčší zobáči, hej?

Čiže ja v dnešnej dobe už robím len to, že lebo tam je 51 000 záznamov, hej, že tam je fakt to veľmi náročné, že keď vidím niekoho vystúpiť, tak dám excelovské tabuľky a potom podľa toho, koľko čerpal, tak čím viac čerpal, tým väčší klik.

Zaujímavý, zaujímavý algoritmus.

Ďalší bod. Eh, fond sme už uzavreli. Už dúfam, že sa mi nebude snívať. Semtam, keď niekto vystúpi, tak ja hneď si – Ale tie protesty utíchli zrazu, však majú pekné počasie.

Tak eh minuli sa peniaze, hej, už keď od 12. marca 25 je tam pán Oľha, to znamená, že tie penzovody eh už nie je čo zobať, hej?

To znamená, že eh niečo dajú, im niečo dostanú zo zahraničia, ale v podstate skončili zlaté časy.

No a mne sa páči, že eh ak bol, že Dávid proti Goliášovi, tak teraz sa hovorí, že Mimi proti Goliášovi, že pani Šramová dáva do laty najväčšie slovenské vydavateľstvá a v podstate, že vaša produktivita a efektivita na počet zamestnancov, že vám slepo závidia.

To je hrozné tá závisť, čo?

No.

No. Ja som ešte tak rozmýšľal, že eh ja som taký antisystémový človek, hej?

To znamená, že vždy som rebel a vždy hľadám lepšie, efektívnejšie, praktickejšie riešenia a toto ma živí viac-menej celý život, že ako ten krížový manažér, že prídem a urobím poriadky.

Ak som vyčistil tú galériu a vyčistil som Slovenskú národnú múzeá, verím tomu, že eh bude priestor vyčistiť aj ďalšie inštitúcie v rámci ministerstva kultúry, tak som rozmýšľal nad tým, že ako prebieha tá konsolidácia a eh niekde som zachytil správu, že na Slovensku pôsobí 22 bank a z toho je 95% zahraničných.

Heem. J&T a Penty.

Tak eh to mi nevadí, že tu pôsobí 22 bank.

Kedy ste boli poslednýkrát v banke?

Každý týždeň.

Fakt?

No.

A načo?

No ja tam rada chodím. Ja nemám moc rada tieto akože transakcie, ktoré sú elektronické. Akože ja tam, ale je pravda, že eh za to teraz, keď dali ten poplatok, ja neviem, 7 € alebo koľko – za návštevu.

Áno. Áno. Presne. Hej.

A – ako často chodíte na poštu? Na poštu raz za mesiac.

No ja mám taký nápad, že eh keď máme tie zahraničné banky a oni každý rok vytiahnu na dividendách miliardu eur zo Slovenska, je taká analýza národnej banky, aj výročné správy som si tak prešiel a zistil som, že odkedy sme vstúpili do Európskej únie, tak zo Slovenska odišlo tak 10 až 12 miliárd € na dividendách.

Takže som tak sa zamýšľal a hovorím, že čo na Slovensku nie je štátna banka, ktorú by vlastnil štát.

Hej?

Tak som vymyslel, že – a ako by to fungovalo.

Vymyslel som taký koncept, že Štátna banka Slovenska.

To znamená, že štát by založil eh klasickú plnohodnotu, retailovú banku.

Niekto povie: „No, ale štát nemá bankovú licenciu." No, no, no.

Štát má Slovenskú záručnú a rozvojovú banku.

Áno.

Štát má Exim banku.

Potom je tu Slovenský investičný holding, hej?

Potom je tu ďalšie inštitúcie. Ardal je inštitúcia na manažovanie slovenského dlhu.

To znamená, že štát má eh finančné inštitúcie, ktoré supľujú činnosť tej banky, len je to rozbité do viacerých subjektov.

Takto by vznikol jeden subjekt, Štátna banka Slovenska, 100% akcionár ministerstvo financií.

Uhm.

Na otázku, že nie sú tu pobočky, hej, že oni by museli budovať pobočky.

No ale však my máme 15 pôšt na Slovensku a niekedy na tých poštách fungovala poštová banka.

Áno.

Hej.

To znamená napríklad Sporiteľňa má 220 pobočiek, BU, Tatra Banka 80.

To znamená vyškolíme tie zamestnankyne na pošte, lebo u nás na Lamači pošta funguje len štyri až 6 hodín denne.

Hej.

No a výhoda tohto systému by bola čo?

A napríklad úrokové sadzby padali by po – výhoda, výhoda by bola v tom, že poprvé nemusí vyplácať dividendy do zahraničia, lebo je slovenský, hej?

To by vyplácalo dividendy štátu.

Druhá vec – má prístup k lacnému kapitálu.

Keď eh pán Kamenický predáva štátne dlhopisy, áno.

Tak ich predáva cez banky Komerč a tie si vezmú poplatok.

Takto by ich predával tie dlhopisy cez cez vlastnú pobočkovú sieť.

Uhm.

To znamená, aj štátne učenie za hypotéky by bolo lepšie.

Tým pádom štát by dokázal, keďže štát vydáva peniaze, má lacné peniaze, tak aj tie úroky na hypotéky by boli lacnejšie, ako sú komerčné.

A zároveň my ako hrdí Slováci radšej by sme boli, aby naše peniaze boli v slovenskej banke, kde nám garantuje štát, ako keď viem, že z tej miliardy, čo myslíte, koľko je poplatok za vedenie účtu?

Eh, za na Slovensku však 7 €.

No ale z tej miliardy zisku koľko tvoria?

Ja že koľko to ten, to neviem, no veľa – 250 miliónov.

Tak si predstavte, že by tu bola štátna banka, by povedala: my nebudeme dávať eh poplatok za vedenie účtu, hej?

Tým pádom sedem, niekde deväť, niekde 10, hej?

To znamená, že stále je to 100.

No a teraz som dal čísla, hej, že ja sa hrám s číslami a vyšlo mi, že jasné, treba do toho investovať, treba zlúčiť nejaké tie slovenskú záručnú, exim banku, hej, proste nejaké ich siete a vyšlo mi, že tá návratnosť by bola šesť a sedem rokov s tým, že za 10 rokov to zarobí 1 miliardu.

Uhm.

Tá štátna banka slovenská, ktorú vychádzame z toho, že podnikatelia by asi zostali u tých svojich komerčných subjektov zahraničných, lebo spolupracujete so zahraničím, ale fyzické osoby, hlavne mladé rodiny, keď ponúky – lebo všetky banky majú na Slovensku poplatok.

Ja mám známeho, došiel z USA na Slovensko a hovorí, že vy ste blázni na Slovensku, že drahé.

Však USA nie je poplatok za vedenie účtu.

Hej, keď úroky – a v iných krajinách EU je, len u nás je – ako kde, ako kde – kde, ako kde.

Takže eh je to individuálne.

Eh úroky, čo vám dávajú, sú smiešne, ale skúste si zobrať nejakú pôžičku alebo hypotéku, tak 30 rokov ste zadĺžení a musíte držať hubu a krok.

Uhm.

No to znamená, že za 10 rokov tá Štátna banka Slovenska s účením tých entít, ktoré už štát má, áno, spojením so Slovenskou poštou, by dokázala generovať, zarobiť za 10 rokov 1 miliardu.

Ale pointa je, že ročne na tých dividendách, ktoré odchádzajú do zahraničia, a takto by ostali na Slovensku, by štát zarobil 300 miliónov. To je všetko super, pekné, ale však nám to musí byť politická vôľa. To musí byť, neviem, v programovom vyhlásení. A napríklad to sa už nestihne za rok do volieb.

Jasné. Eh, ten projekt je nastavený na 24 mesiacov. Takže keď chce pán Kamenický, má na mňa číslo, môžem mu zavolať, ja mu to posuniem. Ale eh keď si povieme, že dobre, skvelý nápad. Slovensko inak je jediná krajina alebo jedna z mála krajín na svete, kde nemá takúto štátnu banku. Hej?

Napríklad v Nemecku je KFW. Má 500 miliárd kapitál. Vo Francúzsku sa to volá La Banque Postale, to znamená asi poštová banka. Má 17 000 pobočiek na poštách.

V Poľsku PZPB. Uhm. Hej.

A v Rakúsku je tiež, nie? Aj v Rakúsku samozrejme, že neviem presne, ale viem, že tam je. Hej.

To znamená, že eh tá Štátna banka Slovenska nebude vytláčať komerčné banky. Ona bude ten doplnok práve pre tých ľudí, pre mladých vlastencov, hej? Ľudia, ktorí berú hypotéky. Lebo keď máte 30 rokov splácať, tak radšej splácajte na Slovensku. Ľudia sú ľudia, ktorí sú senzitívni. Ja napríklad som v Slovenskej sporiťovni 35 rokov. Nie som spokojný, ale nechcem meniť, lebo všade inde je to stále rovnako zlé.

Ja mám... Ja som chcel povedať, že ja mám pocit, že poznám eh ľudí z každej banky a sú z každej banky nespokojní. To máte ako tých mobilných operátorov.

Tak to znamená, že proste som tam, lebo niekedy to malo najväčšiu pobočkovú sieť. Eh, malo to najviac bankomatov a ja do banky nechodím. Ja keď tam idem, tak to radšej idem k zubárovi, lebo to je utrpenie, hej? Keď niečo od nich chcete, pravda. Hej, hej, je to pravda.

Eh, dlho to trvá, nerozumejú to tomu. Šóra je tam. Eh, to ešte viem prežiť. Ale pointa, najviac ma štve, že keď vkladám alebo vyberáme vlastné peniaze, tak mám im dokázať, že sú to moje peniaze. Tak hovorím: "Kurník, tak čo som ja, baštrnák alebo kto?" Hej, že proste vyberáte z banky viac ako 10 000 €, lebo idete niečo robiť okolo domu, a ja plno vyhlásení a odkiaľ sú peniaze a tak ďalej.

Ale tá pointa je, že tie peniaze, ktoré sú vygenerované na Slovensku, zostanú na Slovensku. To znamená, že tá idea a ten projekt je eh zaujímavý, má tu potenciál. Ale hlavne ide o to, že Slovenská republika nebude mať tie peniaze odchádzať zo Slovenska cez dividendy, ale dostávajú sa na Slovensku. Hej?

A samozrejme, že tým pádom aj tie štátne dlhopisy a všetky tie veci, čo realizuje štát a ministerstvo financií cez bankové inštitúcie, tak takto by to bolo oveľa jednoduchšie, hej?

To znamená, že dávam na zváženie: keď sa už robia všelijaké konsolidácie a všelijaké iné modely, že zamyslieť sa nad tým. To je len o tom, že eh kde je vôľa, tam je cesta. Alebo ako sa to hovorilo, SDKÚ svojho času mal také eh heslo, že "Modrá je dobrá". Že je tu potenciál, aby Slovensko malo vlastnú štátnu banku. A tým pádom by dokázala obhospodarovať aj tie štátne služby. A potom aj to čerpanie zo fondu na podporu umenia by išlo cez štátnu banku. Tým pádom štát má prehľad o tom, ako to bežia.

Ako sa pozeráte, pán Bitner, na to rozhodnutie Ústavného súdu, keď sa pozeráme na tieto všelijaké granty, grantové schémy, že Ústavný súd vlastne zamietol tú možnosť eh skúmať toky v mimovládnych organizáciách podrobne?

No, eh, nechráni to takéto defraudácie, takéto... Práve, práve, áno.

Eh keď ja som osobne proti akýmkoľvek dotáciám a zantom, lebo keď my sme dvaja podnikatelia, hej, vy podnikáte, ja podnikám, a keď ja dostanem od štátu zadarmo, lebo poznám pani Javrovú alebo pani Kleiner alebo Šimečku, peniaze, tak vy nemôžete nekonkurovať, hej? To znamená, že všetky tie granty, schémy deformujú ten trh a likvidujú to podnikanie ako také.

Súhlasím, že tie granty by mali byť na nejaké tie sociálne veci, kultúra. Ale nie kultúra takým štýlom, že... Áno. Áno.

Menovkyňa pani Hanzel, eh Čierne diery v Liptovskom Mikuláši. Áno. Áno.

To ich do nejakých 500 000, alebo koľko dostali. Tak, tak, hej.

To znamená, že vyčerpali pol milióna, 10 rokov podnikali a v marci 26 prestali podnikať. A viete prečo? Lebo nedostali od štátu. Nedostali peniaze od štátu.

No čo to je za podnikanie, keď 95 % môjho príjmu spočíva z peňazí od štátu? Toto nie je podnik, to je žitie na úkor štátu. A štát má plno iných dôležitejších funkcií.

To znamená, že súhlasím s tými grantami a dotáciami, ale musia byť cielené pre tých, ktorí ich reálne použijú. My sme dnes neriešili, či tie peniaze boli použité správne. My sme len urobili štatistickú analýzu, že kto, kedy, ako, koľko dostal. A to zase je úloha pre ministerstvo kultúry a fond na podporu umenia. Nech oni skontrolujú, že keď v minulosti tie peniaze niekomu dali, ako boli použité.

Toto bohužiaľ v tej databáze nie je. Ale nevedeli to ani dohľadať. Však to hovoril Oľga na tej tlačovej konferencii, že k tomu nenašli žiadne správy k využitiu tých finančných prostriedkov. Áno.

Tam eh... Takže to znamená, keď sa vrátime k mimovládkam: mimovládky ročne dostanú miliardu €. 350 miliónov zo Slovenska, eh 350 miliónov zo zahraničia, 150 miliónov majú granty a 120 miliónov majú, že vlastné tržby, že predávajú nejaké tričká a podujatia.

Takže keď mňa ako podnikateľa daňový úrad cvičí za každé euro, tak nech cvičí aj tie mimovládne organizácie. Lebo oni, 90 % z nich... Vychádzame z toho, že väčšina z nich sú dobrovoľnícke, hasiči, sociálne veci. Ale tie, ktoré sú politické... Ale mne je jedno, či sú politické alebo dobrovoľnícke. Predsa zákon o účtovníctve má platiť pre všetky subjekty. Lebo ja keď som podnikateľ a nechcem byť šikanovaný daňovým úradom, tak si založím nadáciu, občianske združenie a vyťahujem peniaze cez to. Hej?

Ja mám taký návrh. Ešte keď sa bavíme o kultúre, že ako je 2 % z daní, čo sa dáva... Tak všetky banky a všetky veľké firmy si založili vlastné nadácie a tie peniaze presúvajú len z účtu na účet a míňajú ich.

Ja mám takú ideu, že eh, ak je štátny fond na podporu umenia, tak eh vo vede a technike je takzvaný superodpočet. Keď investujete 100 000 € do vedy, do výskumu, tak môžete si to odpočítať dvakrát ako daňový základ. To znamená zvyšový základ nie o 20 000, ale o 42 000. Tak aj na kultúru.

Kto investuje do toho fondu štátneho, ktorý bude manažovať ministerstvo kultúry, tak tie peniaze bude o tú čiastku si bude môcť znížiť daňový základ.

Uhm. Odčítať si to. Hej.

To znamená, namiesto toho, že teraz to prefúkne cez vlastnú nadáciu o 2 %, keď to dá do Štátneho fondu na podporu umenia, tak od tých 100 000 počet dane si môže spraviť... Si zníži daňový základ od tých 100 000. To je takisto rovnaké, ako keď dá to do vedy, hej? Tie si to môže znížiť.

Takže vyriešili sme dilemu, že z čoho financovať fond na podporu kultúry alebo umenia. To znamená, že je tu veľa možností.

Všetci o nich vedia, len nikto to nechce riešiť. Lebo viete, kto nič nerobí, nič nepokazí, ako hovorí štátny úradník. A načo do niečoho špádať, keď to funguje a keď to funguje ešte pre kamošov, tak svätá je žiť.

Pán Pitner, ďakujem opäť raz za rozhovor, zaujímavé fakty a niekedy nabudúce.

A ja, keď môžem, tak na záver by som chcel povedať. Ak hovorí náš pápež Ján Pavol II, že ľudia, nebojte sa. Politici, umelci a iní komedianti, ktorí celý život žili z našich daní, nás nebudú šikanovať, komandovať a ponižovať. Ľudia, nebojte sa.

Choďte do divadiel, do múzeí, do galérií. Tam je naše bohatstvo, tam je naša kultúra, tam je naša história.

Ľudia, nebojte sa.