Kaliňák: Z Generálnej prokuratúry sa stal cisariát

Môžeme.

Nech sa páči.

Podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky pán Róbert Kaliňák.

Môžeme rovno prejsť k otázkam.

Takže nech sa páči.

Dobrý. Ferčák, Markíza.

Pán minister, dneska sme sa v materiáli dozvedeli, že idete kupovať štyri stíhačky navyše. Ako ste prišli na to teda, že treba štyri stíhačky?

Neviem, kde ste boli, pán Serebiakov. Chýbali ste možno v škole, ale toto je tu už dva roky, keď o tom hovoríme. Pán Serebiakov, poprosím vás, skúste sa ovládať. Ja viem, že s tým máte problém. Skúste ma nechať rozprávať. Môžeme sa tak dohodnúť? Vy položíte otázku a ja skúsim odpovedať. Nalistujte si, čo vám píšu, aby ste mohli položiť ďalšie otázky. Existujú také veci, že nahrávanie, a potom si to viete dokonca spätne pustiť. Vyskúšajte tento trik, ušetrí vám to veľa času.

Takže ešte raz. Toto je tu dvojročný projekt, pán Serebiakov, ktorý sme ohlásili pred dvoma rokmi. Dnes vlastne na vláde schvaľujeme ďalší postup v tomto procese. Dávno sme vysvetľovali, prečo je to veľmi dôležité, pretože v horizonte 20–30 ročnej životnosti týchto strojov sa tie stroje prestanú vyrábať a my sme boli na minimálnej linke, ktorá nám neumožňovala, aby sme v prípade poškodenia, strát a ďalších vecí mohli byť naďalej schopní zabezpečiť plynulé prevádzkovanie ochrany vzdušného priestoru a ďalších operácií.

V tomto prípade ide o ďalšie štyri kusy, pretože výroba F–16 bude postupne ukončovaná a my sme museli pristúpiť konkrétnym typom, ktoré budeme mať záujem, aby sa stali súčasťou našich vzdušných síl, tak ako ste ich mali možnosť vidieť a prezentovať sa aj na poslednom leteckom dni v Piešťanoch. Chcem sa poďakovať predovšetkým ozbrojeným silám Slovenskej republiky, vzdušným silám, ale aj pozemným silám, ktoré sa tam prezentovali, pretože pritiahli zhruba 70 000 ľudí. A to je veľmi dôležité, aby sme mali možnosť ukázať to, čím chceme chrániť Slovenskú republiku.

Keď sa bavíme o konsolidácii, samozrejme sme prehodnocovali jednotlivé projekty, či už je to otázka nákupu veľkých dopravných lietadiel, ktoré sa posunú presne v čase rozloženia platieb, ktoré sa týkajú F–16 až do roku 2030. Práve preto, že ten projekt je dlhší, tie stíhačky neprídu zajtra a neplatíme ich dnes. Navyše máme aj nejakú časť už predplatenú v rámci našich spoločných vzťahov, kedy sme získali z fondov zahraničnej podpory ďalšie milióny €. Čiže toto je ďalší postup k tomu a práve s ohľadom na konsolidáciu sme urobili takéto rozhrnutie v čase, aby to bolo znesiteľné pre všetky príspevky, ktoré ministerstvo obrany robí na prospech národného hospodárstva, či výstavbou nemocníc alebo ďalšími opatreniami, ktoré sme robili, aby sme dokázali ušetriť prostriedky aj ďalších rezortov.

Keby ste boli niekedy na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska, a to je jedna z výčitiek, ktorú nám robia, že investujeme zdroje práve v čase konsolidácie aj do iných rezortov, nielen do obrany. Takže sa snažíme vyvážiť záujmy na obrane Slovenskej republiky aj so spotrebami občanov Slovenskej republiky, aby sme priniesli z týchto zdrojov takzvaný obojaký efekt, ktorý môžu využívať aj občania Slovenskej republiky.

Vy hovoríte teda, že to bude rozložené do roku 2030. Napriek tomu, ak správne počítam aj s daňami a clami, to bude okolo pol miliardy €. Môžeme si to dovoliť?

Áno, v tomto prípade platí, že práve pri tom rozložení si to môžeme dovoliť. Zbytočne tam neplatíte a neráta dane. To je štátny rozpočet. To nemôžete s tým počítať. Ja si myslím, že je to len snaha proste urobiť ešte väčšiu sumu. My si budeme ešte doobjednávať samozrejme muníciu a ďalšie zariadenia, ktoré tam sú. Je otázka, koľko stojí obrana Slovenskej republiky.

Pán Serebiakov, môžeme sa rozhodnúť, že rozpustíme ozbrojené sily Slovenskej republiky a ministerstvo obrany môže zaniknúť a máte v rozpočte plus 2,5 miliardy €. To sa určite môže urobiť. Ale je otázka, či to niekto normálny a zmýšľajúci človek, ktorý uvažuje nad suverenitou Slovenskej republiky, by urobil. My sa snažíme, aby sme mohli mať čo najlepšie pripravených a vycvičených našich vojakov a boli sme schopní čo najviac chrániť našu suverenitu aj v rámci kolektívnej obrany.

Páči sa vám, že sme v NATO, takže samozrejme sme aj my tým dôležitým príspevkom, ktorý je schopný najprv budovať svoju vlastnú ochranu podľa článku tri, čo je jedna z povinností, a potom sme schopní pomôcť aj našim partnerom. Tak ako napríklad teraz s novými radarmi sa snažíme pomôcť a podať pomocnú ruku aj našim severným susedom Poliakom.

Otázka smerovala k tomu, že ak máme k dispozícii 400 miliónov, či sme to nevedeli minúť na niečo zmysluplnejšie pre armádu ako na štyri stíhačky.

Myslíte si, že stíhačky sú nezmysluplné? Ja sa pýtam vás, vy ste minister, vy ste urobili to rozhodnutie, čiže skúste vysvetliť.

Pán redaktor, keď si všimnete... Dobre, veď nechcem od vás, aby ste boli odborník. V každom prípade platí: Ak Slovensko utrpelo v rokoch 2023 nejaké straty, tak to je, že zo svojich služieb vyprevadilo bez náhrady bojové lietadlá MiG–29, protilietadlové systémy KUB a S–300, niekoľko vrtuľníkov, tuším päť alebo šesť vrtuľníkov Mi–17, obrovské množstvo rakiet, výzbroje a munície. A preto, keď si porovnáme, čo vlastne išlo, pretože napríklad z pozemných síl išlo myslím 30 BVP-čiek a podobnej techniky, tak najviac strát utrpeli práve vzdušné sily.

A práve obrana vzdušného priestoru je dnes kľúčová aj pre Ukrajinu. Aj preto vidíte na požiadavkách, ktoré robí Ukrajina, čo je najpodstatnejšie v danej chvíli pre každý štát. A momentálne tam máte zoznam bojových lietadiel – F–16 a mnohých ďalších typov, ktoré vyžadujú. Podobne, to znamená protivzdušná obrana. Takisto bolo schválené len jedna batéria predchádzajúcou vládou. My sme to rozšírili na šesť, pretože sme povedali, že nemá tu byť protivzdušná ochrana len na ochranu vojenských cieľov, ale aj na ochranu civilných cieľov. Čiže mohli ste mi položiť tú istú otázku: Je to adekvátne, že pol miliardy € sa nejakým spôsobom vyplatí na šesť batérií protivzdušnej ochrany? Určite áno. Ak chceme, aby sme boli schopní sa brániť.

A to isté platí aj v prípade lietadiel. Tá kritická masa 14 lietadiel, ktoré vlastne boli, v rámci ochrany nášho vzdušného priestoru, je kritická. Za posledných 20 rokov Slovensko spotrebovalo pri službách MiG-29 štyri lietadlá pri rôznych aváriách. Dve sa zrazili, jedna padla neďaleko Nitry, jedna zhorela. Ak by sme stratili štyri lietadlá, nie sme schopní pokrývať ochranu vzdušného priestoru. Boli sme teraz na návšteve v Bulharsku, tam zhodou okolností takisto nakúpili lietadlá F–16, ale oni majú kombináciu ešte ďalších typov lietadiel.

Majú ďaleko viacej lietadiel, majú ešte stále Migy, ale majú aj SU lietadlá a zistili, že bohužiaľ musia si nakúpiť ďalších osem F–16ok, aby boli schopní tú jednu situáciu pokrývať.

My v tomto prípade si vzdušné sily vybrali, pretože my postupujeme vždy na objednávky ozbrojených síl, čo si objednajú. V podstate v tomto prípade štyri dvojsedadlové stíhačky, to je s tým detským, ktoré tam máte ako double.

A tie vlastne budú plniť úlohy už nielen vzduch–vzduch, ale aj vzduch–zem. Práve s tým, že vlastne operátor zbraňových systémov by bol ten druhý pilot, ktorý by bol vlastne v lietadle.

Čiže to je vlastne nejaký posun vzdušných síl, k čomu všetkému budeme schopní momentálne zabezpečovávať, aby sme nemuseli kúpiť bitevníky alebo teda lietadlá, ktoré sú schopné aj takého taktického súboja so zemou. Všetko by mal zabezpečovať tento jeden typ lietadiel, ktoré v tejto chvíli máme, čo je najefektívnejšie.

A samozrejme my sme práve z rozpočtu, ktorý máme na ministerstve obrany sa rozhodli prispieť aj k takým veciam, z ktorých majú všetci úžitok. Práve v rámci našich úsporných opatrení viete veľmi dobre, že na zmluvách bývalej vlády sme ušetrili viac ako 100 miliónov. Tieto sme napríklad reinvestovali do toho, aby sme postavili nemocnice alebo cesty, kedy teraz spolu s ministerstvom dopravy riešime práve obchvat Zvolena. Myslím si, že je to výhodným vybalansovaným prepojením takýchto investícií.

>> Tá kritika doteraz smerovala práve k tomu, že do akej miery je to výhodný výber vzhľadom na to, že vieme, že tá vojna na Ukrajine ukázala nie úplne možno niekedy vždy zmysluplnosť. Vieme, že teraz Ukrajina sa veľakrát bráni voči dronom, že či sme nemali povedzme viacej investovať do tej protidronovej obrany ako do štyroch kusov stíhačiek.

Pán redaktor, no aby sme boli úplne presní, ja chápem, že si vyberáte jadierka z tej celkovej obrany Ukrajiny, ale keď chcete byť proste odborník v obrane a ja sa veľmi poteším, keď sa začnete venovať obrane ako vašej výsostnej téme, tak si musíte pozrieť napríklad, môžete vychádzať z takých tých reálnych indikátorov o tom, čo je veľmi dôležité pre obranu danej krajiny.

Momentálne v našom najbližšom okolí je pod útokom Ukrajina a Ukrajina v zásade vyhotovuje určitý zoznam najhorúcejších vecí, ktoré potrebuje. Na prvom mieste sú vždy Jetfighter, alebo teda bojové lietadlá. Preto vlastne majú nákup desiatok gripenov, F–16, žiadajú ďalšie typy lietadiel, pretože na rakety s plochodrahových letu, na mnohé typy ohrození, ktoré sa najťažšie dajme tomu zosťrieľujú, musia reagovať aj týmto spôsobom.

Vy ste pri dronoch ako jediné slovíčko, ktoré v zásade je teraz takto strašne populárne. Všetko je dron, ale aj medzi dronmi je niekoľko typov, ktoré je rozhodujúce rozdeliť.

Na každú stranu dnes dopadne po 10 000 dronov denne typu FPV, to znamená first person view, to znamená tých najmenších, ktoré priamo ten operátor šoféruje.

Potom sú vlastne takzvané vyčkávacia munícia alebo loitering munition. To už je vlastne omnoho nebezpečnejší dron, ktorý vlastne má dostatok času nad tým, aby vo svojej výške cirkuloval nad prostredím, na ktoré chce zaútočiť. Tam máte šancu ísť s bojovými vrtuľníkmi. Tie sú tiež tie, ktoré majú prísť.

A takisto sme ich kúpili omnoho efektívnejšie, pretože keď si zoberiete, že teraz posledné dva, čo došli ešte nie s bojovou výbavou, ale už s vlastne palebnou silou, ktorá je aj s prieskumným vybavením, boli 55 miliónov na jeden kus. My sme v zásade išli do 20 miliónov na jeden kus, ale už aj s raketovými odpaľovákmi, aj s ťažkým guľometom, aj s ľahkým, to znamená so situáciou, ktorá na tieto pomalšie vyčkávacie drony vie reagovať.

Potom sa bavíme o 10 Skyfoxoch ako dron hunteroch. To sú vlastne tie české lietadlá L–39 New Generation, ktoré sú ale samozrejme výrazne lacnejšie, ale majú aj obmedzenú svoju rýchlosť. Sú to podzvukové lietadlá do úrovne možno 650–700 km/h. To znamená na ďalekoosiahle drony sú určite veľmi vhodné.

Ale dneska vidíte z čoho je najväčšia panika momentálne na bojovom poli z prúdových motorov inštalovaných do najnovšej edície ďalekoosiahnych dronov, ktoré preletia 1000–1500 km. A to už je o rýchlosti, kde už musíte mať kombináciu medzi pozemnou PVO a vzdušnou PVO.

A čo je dôležité, že jedna raketa pozemného PVO je extrémne drahá. Má teda slúžiť predovšetkým na balistické rakety alebo na dajme tomu rakety s plochodrahomatom. Ale na tieto ďalekoosiahne drony by mala práve fungovať aj vzdušná obrana, vzduch–vzduch. Takže o tom niet pochýb.

A práve z toho zoznamu, ktorý sa vyžaduje, čo je najpodstatnejšie, je investujeme do obidvoch vecí. Tak ako ste boli možno svedkami pred včerom, sme boli v Poľsku, kde sme uzavreli vlastne dohodu o záujme čo najskôr uzavrieť pristúpenie Poľska k našej zmluve na výrobu munícií.

Ten rámec je rozsiahly tak ako my sme sa rozhodli, že chceme byť súčasťou protidronového systému SVAN, ktorý produkuje Poľsko, kde my máme šancu prispieť našimi efektormi, to znamená našimi kanónovými riešeniami a vežami, ktoré sa na Slovensku vyrábajú vo viacerých spoločnostiach, sú efektívne, lacné a budú tvoriť ďalšiu vrstvu ochrany.

Ale nikdy vám jedna vrstva nestačí. Jednoducho buď chcete mať nadzvukové letectvo a potom musíte mať dostatok lietadiel, aby vám vydržali 30 rokov. To je najefektívnejšie riešenie, alebo ich necháte týmto spôsobom a o 10 rokov budete riešiť, čím ich dokúpiť a čím ich náradiť? V miliardách. Nie v stovkách miliónoch, ale v miliardách.

>> Ešte sa chcem opýtať na ďalšie rozhodnutie vlády a to v súvislosti s odvolaním pána Machalu. Viete, prečo prišiel tento návrh?

>> Ja som iba rešpektoval rozhodnutie pani ministerky. To je myslím, že osobná a personálna vec, ktorú minister sa rozhoduje spôsobom robiť svoju personálnu politiku. Netuším.

>> Nevysvetlilo vám to nijako.

>> Ja som nevidel ani dôvod, prečo by nám to mala vysvetľovať.

>> Posledná otázka.

>> Nevidím dôvod. Viete, že keď pracujem so tímom ľudí, ktorých mám na ministerstve obrany, nepochybne by som chcel niekoho vymeniť, lebo možno ide niekde inde alebo má iný záujem. Neviem, či by niekomu bola informácia o tom, prečo ho mením.

>> Ešte sa k tomu opýtať, pán >> osobná zodpovednosť pani ministerky >> na pána Tarabu do 15. septembra žiadala SNS, aby skončil. Bolo toto posledné rokovanie vlády, na ktoré mohol prísť ako minister?

>> Eh, neviem vám povedať. Myslím si, že ja si iné dátumy pamätám. Možno máme opäť iné informácie. Ja si pamätám, že pred v júni sa dohodol do konca septembra sa má tá situácia vyriešiť a potom boli predĺžené návrhy, ktoré tú situáciu budú riešiť.

>> Dobre, ale situácia sa zmenila. SNS je tu teraz, hrozí, že zablokuje rokovanie parlamentu. Prečo je taký problém posunúť ten termín o dva týždne skôr?

>> Informáciu, túto informáciu, ktorú vy mi hovoríte, ja nemám.

>> Hovoria to zástupcovia SNS verejne.

>> Ja im k tomu srdečne blahoželám. Čiže, ale ja túto informáciu nemám.

Ja viem, že dohoda bola takáto. Ak niekto hovorí iné termíny, môže. Ja som tu nie personálny riaditeľ vlády Slovenskej republiky.

Venujem sa — ak ste si všimli, v poslednom období som relatívne rozcestovaný, pretože sa snažíme všetky naše záujmy Slovenska hájiť v zahraničí. Takže nemám úplný prehľad. Môže to byť aj tým, že nemám úplný prehľad a nemám všetky informácie, ktoré by ste teraz potrebovali.

>> Nebudeme o týždeň riešiť zablokovaný parlament.

>> Na to vám ja neviem odpovedať. Nevidím dôvod, prečo by sme to mali riešiť. Bol by problém posunúť to odvolanie o dva týždne skôr?

>> Pán redaktor, opätovne použijem formulku z minulej vlády. Volám sa Róbert Kaliňák a som minister obrany.

>> No, neodvolávam a nemenujem členov vlády. Nemám na starosti ani rokovanie s koaličnými stranami. Netuším, že by bola nejaká zmena oproti dohode, ktorá bola uzavretá v júni, ktorú som ja počul, a teraz som svedkom žiadnej inej dohody nebol. Až budem svedkom nejakej inej dohody, rád sa s vami o ňu podelím. Žiadnu inú informáciu nemám. Budem to odpovedať dookola.

>> Bez ohľadu na termín, viete už, aká bude budúcnosť Tomáša Tarobu?

>> Nie. Ďalšie otázky.

>> Dobrý deň, Jakub Horáček, Slovenská televízia. Pán vicepremiér, chcem sa spýtať v súvislosti s pánom Žilinkom. Včera mal pán premiér tlačovú konferenciu, kde ho vyzval na odstúpenie. Neskôr Maroš Žilinka toto povedal, že ostane vo svojej funkcii. Pán premiér povedal v konci svojho vystúpenia, že by sa mohli pripravovať reformy v celom rezorte prokuratúry. Ktorým smerom? Či máte tie informácie?

>> Smerom k väčšej zodpovednosti a k jednotnému metru.

>> Čo to znamená?

>> No, najväčším problémom prokuratúry posledných rokov je dvojitý meter. To znamená, jednu a tú istú situáciu nehodnotí rovnako. A je teda evidentné z posledných viacerých rozhodnutí, že sú takzvaní chránení a sú takzvaní nechránení, kde naopak robíme nadprácu. Čiže ja si myslím, že je dôležité, aby boli urobené také, aby občan mal istotu, že prokurátor pri rovnakom prípade rozhodne rovnako. Nie, že kamarát — to sa vlastne netýka, to zamietneme, to je OK — ale u iného budeme robiť džihád pri stíhaní. To nie je možné akceptovať.

>> Takže bude sa pripravovať nejaká reforma.

>> Ešte raz volám sa Róbert Kaliňák a som minister obrany, takže určite na ministerstve obrany žiadnu reformu pripravovať nebudeme. Ja vám len hovorím, čo ako pozorovateľ, ktorý má právnické vzdelanie, vnímam — že sú vydávané určité pokyny, ktoré vlastne niekde smerujú k tomu, aby bol zachránený, a niekde, aby bol poškodený. A to tým pádom nie je rovnaký meter. A myslím si, že pán Žilinka viackrát povedal, že preňho je iba jeden — jedna vec — zákonnosť. Ale to nie je cisariat. Si treba zapamätať. To je takisto platené z daňových peňazí, daňových poplatníkov, ktoré spravuje aj vláda Slovenskej republiky. A preto vlastne by mali dodržiavať zákon predovšetkým v tom, že sú rovní a spravodliví.

Ale keď nerozhodujú v jednom a tom istom prípade, alebo v takej istej kaude rovnako, tak to vyvoláva pochybnosti a potom sú takéto tlačové konferencie.

Myslím si, že ten prípad bratov Čolinského — teda bývalého riaditeľa SIS, ktorý bol odstránený, pretože začal upozorňovať na falšovanie prípadov v polícii — a tí viníci sa dnes preukázali, že vlastne zmanipulovali ten príbeh a oni sú naďalej prokurátori. Čo si o tom má človek myslieť? Ako môžu ďalej? Ani mimoslužby. On jediný má výnimku. Všetci ostatní, ktorí sú stíhaní, sú vyzývaní vami a všetkými, že musia ísť mimoslužbou.

Nepamätáte si, že či by nebolo správne, aby — ja neviem — poslanec národnej rady pozastavil svoj mandát? Tisíckrát ste sa to pýtali. Povedzte mi, kedy ste sa opýtali prokurátorov, že či by nebolo za hodno, než budú vyšetrení, že by neboli v službe. A toto je ten dvojitý meter.

Oni majú absolútnu imunitu a v zásade oni môžu všetko a vôbec žiadne pravidlá zákona neplatia o tom, že či trestné stíhanie má byť v najmenšej miere zasahujúce do osobnostných práv človeka, že platí prezumpcia neviny, že to nemôžu naťahovať dlho, keď sa im hodí. A to je dôležité. Stalo sa z toho taký cisariat, ktorý každý má šancu sa s tým vysporiadať. Aj pán Žilinka má šancu sa so všetkým vysporiadať, ale žiadne razantné kroky sme voči tým, ktorí tu porušovali zákony, nevideli.

>> Maroš Žilinka včera označil vyhlásenie premiéra za frontálny útok na právny štát. Zastala sa ho komora prokurátorov vrátane ombudsmana. Ako na to reagujete?

>> K tomu srdečne blahoželám. Tým pádom sa podieľajú na tejto nezákonnosti. Nie je možné to, lebo vy predsa nemôžete zatvoriť ústa predsedovi vlády, ktorý má na starosti aj financovanie celého rozpočtu, vrátane prokuratúry, ak má názor, že niečo nefunguje dobre. Vy máte pocit, že je to fajn? Povedzte mi. Urobil tlačovú konferenciu, aby vysvetlil tie podozrenia, ktoré boli v súvislosti s prokurátorom Kyselom. Mal šancu? Mohol urobiť personálne nápady. Neurobil ich. Prečo? Otázka stojí, prečo?

A to je základ. Ak teda môžu oni všetko a len tí zlí, ktorí sú na tej druhej strane spektra politického budú stíhaní a budú na nich vymýšľané veci, ale tí ostatní budú chránení pri preukázateľných zločinoch, tak potom akú chcete mať dôveru k fungovaniu prokuratúry?

A on má šancu to všetko urobiť. Ale jediná jeho reakcia je, keď si dovolí predseda vlády povedať kritiku — ako v prípade Momiek — tak nám vysvetlíte, pán prokurátor. Za normálnych okolností — keby som to ja urobil — lebo kedy polícia zmenila vyšetrovateľa v niektorých prípadoch, to boli články a tlaky, že vysvetlite prečo. Ako to, že sa pri Momkách zmenil prokurátor? Už to nevyhovovalo, že sa stíhajú Momky? Tak nech to vysvetľuje. Veď on má zodpovednosť voči verejnosti. To nie je, že ja si môžem robiť, čo chce. A akákoľvek otázka na prokuratúru je zakázaná. V žiadnom prípade.

To znamená, nech sa páči, je to dobrá výzva zo strany pána predsedu vlády, aby začali konať. Takže na nás sa nesmie útočiť. A to kde sme? To je demokratická krajina, kde každý má konať podľa zákona. A keď je podozrenie, že podľa zákona nekonám, musí to vysvetľovať. Ja tu stojím a som vami grilovaný pravidelne. Mám s tým nejaký problém? Eh...

>> Jan Šik na druhej strane ani vaši koaliční partneri sa vlastne nepridali k tejto výzve. Napríklad pán Migaľ hovoril, že je to dobrý generálny prokurátor. Tak zdá sa, že v koalícii na tom nemáte zhodu. Ako sa teda budete snažiť čo to veci mení — čo som povedal — presvedčiť partnerov, aby prípadnú reformu prokuratúry, o ktorej hovoril pán premiér, podporili?

>> Ja nemám vôbec dôvod, akože sa snažiť ich presvedčiť. Prečo by sme sa ich mali snažiť presvedčiť? Buď je tu niekto, kto má záujem o spravodlivosť. Pani redaktorka, veď akože neskáčte mi do reči, lebo viete, keď to počúvajú poslucháči, oni počujú môj hlas a váš hlas, ako sa striedame. Oni potom nepočujú.

Naučte sa, že položíte otázku, ja vám odpoviem a potom budete sa pýtať vy.

Dnes musím povedať ukážkou pochváliť pána Serebiakova. Po prvom kontakte dôsledne čakal a viackrát ho naplo, že chce už niečo povedať, ale vydržal do konca tej vety a nehovorím veľmi dlho.

Čiže vrátim sa k tomu.

Ak má niekto záujem na tom, aby Slovensko bolo právny štát, musíme mať záujem na vysvetlení jednotlivých nezákonností.

Ak sa skrývajú v ulite za ochranu takýchto vecí, ako vy hovoríte, že novinári nesmiete útočiť na prokurát, kde ste počuli, čo snáď prokurátor je súdna moc, nie je jednou z mocí, nie je samostatná, má nezávislé postavenie.

Keď sa to hodí, tak tomu hovoríte sovietsky model, ktorý máme zrušiť. Ale keď to kritizuje Smer, už je to tá nezávislosť, ktorú treba udržať.

Prokuratúra v máloktorej krajine mimo výkonnej moci. To je súčasť výkonnej moci.

A preto aj výkonná moc má právo kritizovať, pretože uplatňujete zákony a máte ich uplatňovať podľa zákona a rovnako voči všetkým. A to je hlavný problém.

Ja nebudem presvedčať predsa hlas.

Ak chcú nezákonnosť, nech majú. Veď to predsa vidí aj ich minister Šuta Eštok. Veď on by vedel tiež asi rozprávať.

Takže z môjho pohľadu ja nechcem nič iné, aby odpovedali na otázky a vykonávali opatrenia, aby sa také veci neopakovali.

Veď bol kritizovaný za 363. Pamätáte si?

Pamätám a aj vtedy ho médiá kritizovali, že vlastne neodpovedá na otázky a vy ste ho vtedy nekritizovali, že nevysvetľuje.

>> Viete čo, veľmi ťažko som mohol kritizovať. Bol som v base a tam úplne ako tlačovej konferencii vám nedovolia organizovať. Priznám sa vám úplne presne. Neviete tam organizovať tlačové konferencie, aby ste niečo povedali.

>> Čiže aby som bol úplne presný, čo je rozhodujúce, pani redaktorka, je, že vtedy on musel použiť 363, pretože prokurátori porušovali zákon. Aké sa vyvodili disciplinárne tresty po tom, čo 363 preukázali, že boli prísne porušené zákony? Žiadne.

Všetci páni špecialisti sedia proste na svojich stoličkách, berú platy a porušujú zákony ďalej.

Čiže jediné, o čo ide, napravme tú nezákonnosť. To je celý základný princíp. A toto je toho k tomu výzva.

A keď niekto nechce napraviť nezákonnosť, ako pán Migal, no nemusí. Keď chce mať nespravodlivosť, pán Migal, nech ju má. To je jeho vec.

Ja ho nebudem navádzať k tomu, aby proste menil svoj názor. Ja hovorím, že je dôležité, aby začali platiť zákony.

>> Ešte by som sa vrátila ku nemeckým voľbám. Kedy teda v Nemecku vyhrala AfD a pán premiér následne ako keby varoval pred takým scenárom, že možno vládnu strany sa budú snažiť vyvolať vojnu s Ruskom, aby prekryli túto prehru. Čo na to hovoríte? Naozaj existuje takáto hrozba aj podľa vás?

Ja sa priznám, že v poslednej dobe vnímam v Európe viacero politikov, ktorí keď ich priama politika má za následok ich pokles obrovských preferencií, snažia sa byť agresívnejší a sú omnoho militantnejší.

Keby ste počuli vyjadrenie niektorých politikov zo západnej Európy, čo treba spraviť, boli by ste veľmi prekvapení.

Myslím si, že to sú predovšetkým veci, prečo povedal Róbert Fico svoje stanovisko, že nepokúsme sa akoukoľvek eskaláciou napätia riešiť politické disproporcie v rámci úspechu v jednotlivých voľbách. To je asi ten odkaz.

Ja s tým úplne súhlasím.

Je dôležité, aby sme naozaj pozorne sledovali niektoré veci a boli naďalej predovšetkým obhajcovia záujmov Európy a každého štátu, v ktorej vláda vládne.

My budeme obhajovať, ja budem obhajovať predovšetkým slovenské záujmy.

>> Ďakujem. Takéto odkazy možno aj s tou narážkou na to, že Nemecko nerobí veľké malé chyby. Či to prispieť k tomu, že sa zhoršia naše vzťahy s Nemeckom?

>> Nemyslím si, pretože ako je zakázané kritizovať, sme v časoch Sovietskeho zväzu, kedy nesmiete kritizovať ZSSR. Nie, >> sme tam, lebo toto mi práve naznačujete, pani redaktorka, nie, že budete kritizovať Brežneva, mohli by ste ísť do basy. No niečo také ste povedali. Vzťahov, či sa toho neobávajte?

>> Niečo také ste povedali, ako ak má prispieť k zhoršeniu vzťahov, že si dovolíme kritizovať namiesto nejakému podliezaniu, to žiadne vzťahy potom nie sú.

>> Ďakujem.

>> Ako keď priateľ priateľovi nemôžeme povedať, že nerobíš to správne. To sme robili v 2015. Veď ja som sa hádal vtedy s Nemeckom, s Luxemburskom, s Belgickom, so všetkými o tom, že nemôžeme urobiť túto migračnú vlnu spôsobom cez povinné kvóty.

Ja si to pamätám, ako dnes sedíte tam na takom stoličke, máte tam to napísané Slovensko, na mojom stole sedelo sedem reprezentantov veľkých krajín a tlačili na mňa, že musíš, musíš s tým súhlasiť.

To nie je jednoduchý tlak.

A vtedy sa musíte postať povedať, chlapci, bez ohľadu na to, že ste veľkí, múdri, starší, mladší, vzdelanejší, toto, čo robíte je zlé.

A ustáli sme to.

Malé Slovensko vtedy vlastne spustilo lavinu, kedy sa podarilo pridávať potom ostatným štátom a uspeli sme.

Vidíte, že vlastne tie kvóty nikdy nezačali reálne platiť.

Mnohé sú napísané, neplatia tak ako je napísaný Schengenský kódex, pravidlá ochrany vonkajšej hranice, ktorý dneska neplatí vôbec, ale stále platí teda ako zákon, ale neuplatňuje sa.

Je rozhodujúce, že ak nemáme mať také vzťahy, že ti nemôžem povedať, že drahý kamarát Jožko, Ferko, Palko, toto nerobíš dobre, alebo on mne by nemohol povedať, že to robíš zle, tak potom aký je to vzťah?

Ako potom je to Sovietsky zväz, ale my nechceme už sovietsky zväz.

To je veľmi vzdialený výklad, o aký sa pokúšate, pani redaktorka, by sme povedali, nevyužite eskaláciu napätia na obnovu vašej popularity.

Myslím si, že to je dosť jednoduché.

Keď sa niekto cíti v rohu, že má veľmi zlé výsledky a myslím si, že tam bol 50% prepad hlasov, tak iba voláme potom buďte zodpovední a radšej opravte chybné rozhodnutia ako poukázať na nejakú eskaláciu.

Videli ste film Vrtieť psom?

No tak veď o tomto sa bavím.

Celý odkaz bol o tomto. Nevyvolávajte vojnu. To bolo tuším Albánsko vtedy. Len aby ste zakryli vlastné zlyhanie. To je celé.

Veď to je bežnou praxou, ktorá sa bežne robí.

A preto sa snažíme, aby sa to nestalo.

Ja neviem, čo je na tom neslušné.

A už vôbec by som denník end povedal, že sme urazili Nemcov.

Toto je presne ten preliezavý prístup, akože len nepovedzte niečo, náhodou sa to nebude páčiť Leonidovi Iličovi a budeme mať problém a príde k nám ako v 68.

Zároveň chcete oslavovať, že aká brutálna invazia to bola v 68.

Jediný, kto za 30 rokov existencie Slovenskej republiky prijal zákon na odškodnenie obetí invázie 68, bol Smer. Bol návrh Smeru. Žiadnej pravicovej strany, liberálnej alebo akejkoľvek inej kaviarenskej.

Smer to navrhol.

Čiže my rozumieme, čo to znamená, keď sa vytráca demokracia a nemôžete povedať svoj názor.

Chránime aj ľudí, s ktorých názormi nesúhlasíme, ktorí boli vo väzení za názory, ktoré sú iné ako naše, ale proste nesmie byť za ne vo väzení.

To je tá hodnota slobody a schopnosti mať právo povedať niekomu, že mýliš sa, drahý Helmut, alebo Konrád, alebo Vladimír, alebo Jorgen, alebo Vladimír.

Mýliš sa, drahý Vladimír.

Ruskov tú kritiku tak ostro, ako som povedal.

To mňa ste počuli kritizovať Rusov pravidelne.

Ďakujeme.

Toho ma určite budete ťažko skúšať.

Pekný deň vám všetkým želám.

Ďakujem za veľmi krásny deň.