Kráčame v ekonomickom trende?

Vláda prijala balík opatrení, ktorý už vyvolal veľkú diskusiu. Nespokojný je RÚZ, KOZSR a aj ekonómovia. Ba sa objavila aj úvaha s nadpisom: Recesiu nemožno vylúčiť, varuje NBS. Ekonomika čelí novej vlne neistoty. To prišla na to NBS iba teraz?

Odcitujem aj toto:

„Z krízy sme sa nepoučili: slovenský dlh sa šplhá na historické maximum, prekoná aj pandemický rekord. Hrubý verejný dlh Slovenska by mal podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) do konca roka 2025 vzrásť na 61,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím by prekonal historické maximum z pandemického roku 2021. Ani dodatočné konsolidačné úsilie v podobe splnenia vládou cielených nižších schodkov rozpočtu pritom v najbližších rokoch nezabezpečí stabilizáciu dlhu. Poukázali na to v aktuálnom blogu analytici RRZ.“

A čo robila RRZ?

Aby čitateľ vedel porovnať citáty a to, ako sa k ekonomickým problémom postavila Čína, uvediem aj citát z vedeckého článku: Veľká stratégia Číny v megatrendoch 21 storočia. Z neho je tento citát v angličtine a preložil som ho aj do slovenčiny nižšie:

***

“China’s grand strategy within 21st-century megatrends, by Zoltan Bartha. The main aim of this study is to identify possible components of China’s grand strategy and check how they can influence global megatrends. Based on a literature review, four grand strategy components are identified: 1) building up military power, 2) consolidating power at the peripheries and pushing for more control over disputed territories, 3) expanding economic influence through the Belt and Road Initiative, and 4) establishing new standards in digital technologies and promoting cyber sovereignty. These strategic tools can directly affect the following megatrends that are commonly mentioned in the literature: shift of economic power, emerging markets, new economic order; digitalisation; globalisation; deglobalization, trade reduction; diversity of governance, trust in the political system; and scarce resources. Using data taken from Google Trends it is shown that in the 2004-2023 period the trends of Chinese grand strategy terms correlate most with terms that represent the following three megatrends: digitalisation, globalisation, and scarce resources”

Hlavným cieľom tejto štúdie je identifikovať možné komponenty veľkej stratégie Číny a preveriť, ako môžu ovplyvniť globálne megatrendy.

Na základe prehľadu literatúry sú identifikované štyri komponenty veľkej stratégie:

1. budovanie vojenskej sily,

2. konsolidácia moci na perifériách a snaha o väčšiu kontrolu nad spornými územiami,

3. rozširovanie ekonomického vplyvu prostredníctvom iniciatívy Pásmo a cesta, a

4. ustanovovanie nových štandardov v digitálnych technológiách a podpora kybernetickej suverenity.

Tieto strategické nástroje môžu priamo ovplyvniť nasledujúce megatrendy, ktoré sú často spomínané v literatúre: presun ekonomickej moci, rozvíjajúce sa trhy, nový ekonomický poriadok; digitalizácia; globalizácia; deglobalizácia, zníženie obchodu; rozmanitosť správy, dôvera v politický systém; a vzácne zdroje. Použitím údajov z Google Trends sa ukazuje, že v období 2004–2023 trendy pojmov veľkej stratégie Číny najviac korelujú s pojmami, ktoré predstavujú nasledujúce tri megtrendy: digitalizáciu, glabalizáciu a chudobu zdrojov.“

***

Autor jasne hovorí o veľkej stratégii Číny a o tom ako môžu ovplyvniť globálne megatrendy. Preto uvediem kontrastné citáty za SR. Pozrel som si balíček vlády SR, konkrétne časť Dane a odvody a podpora investícií

• Doplnenie inštitucionálneho PPP do PPP metodiky

Cieľom opatrenia je zaviesť možnosť využívať inštitucionálny model PPP, ktorý má potenciál zefektívniť a zrýchliť obstarávanie verejnej infraštruktúry zapojením súkromného sektora už v počiatočnej fáze. Model môže optimalizovať riziká, financovanie a technické riešenia. (termín 31. 12. 2026).  

Čo to je má potenciál? Či čo znamená –  môže?

Lineárne programovanie, ktoré sa prednáša na ekonomických fakultách, konštruuje modely lineárneho programovania optimalizácie dani. Čitateľ si to môže overiť, ak do internetu zadá text linear programming model of taxation.

Aby čitateľ dobre vnímal čo je PPP, nemôžem neuviesť, že pojem verejno-súkromné partnerstvá (PPP projekty) pochádza z anglického výrazu public–private partnership. PPP projektami sa rozumejú projekty, ktorých cieľom je zabezpečenie verejných služieb alebo verejnej infraštruktúry a ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

• súkromný partner zabezpečí verejnú infraštruktúru,

• poskytovanie verejných služieb namiesto daného subjektu verejného sektora

Teda v tomto bode balíku o PPP opatreniach sa ozaj nerieši ekonomický problém ekonomiky SR; hospodársky rozvoj a zveľadenie ekonomiky. Čo riešila Čína.

Pozrime si jej významné ekonomické fakty, činitele. Na juhovýchode Číny, v provincii Kuang-tung, leží Tung-kuan, jedno z najrýchlejšierastúcich miest na svete, ktoré malo v roku 2007 takmer 7 miliónov obyvateľov (1 milión v roku 1979). Dnes je domovom 15 000 medzinárodných spoločností a jedným z hlavnýchstredískprevýrobu súčiastok do počítačov. Pretože Čína je najväčším svetovým výrobcom a exportérom hračiek, je okrem toho Tung-kuan (s viac ako 4 000továrňami)hlavným výrobcomhračiek v provincii, ktorá prispieva 70 percentami k celkovej produkcii tohto artiklu.. V roku 2002, s vývozom tovarovza 3 miliardy dolárov do celého sveta – väčšinou do USA – , skončil Tung-kuan medzi čínskymi mestami ako tretie – hneď za Šanghajom a Šen-čenom.

Žiadne krajina nesymbolizuje hlbokú ekonomickú transformáciu, o ktorej sme už 50 rokov svedkami, lepšie ako Čína.. Z krajiny, ktorá bola po celé storočia v podstate zahľadená do seba, sa stala jedna z najmocnejších  ekonomických síl na planéte. V dnešnej dobe je Čína najväčším vývozcom na svete, a pokiaľ ide o HDP, prekonala i Japonsko, ktoré je druhé na svete.

Niečo také sa nestalo len v jednom meste – tento príbeh sa viac-menej opakuje po celej Číne  (nás trápi zaostalosť okresu Michalovce už 50 rokov).

Podobne je to v Brazílii, Indii a v Rusku. Ich moc a vplyv sú také, že táto nová sila, porážajúca Západ jeho vlastnými zbraňami, dostala ako uznanie pozície na globálnej ekonomickej scéne názov „zbytok“ sveta.

Ak by išlo iba o jednu jedinú krajinu, Západ by bol možno schopný ju skrotiť. Ale pretože stojí pred spojenou silou zvyšku sveta, je priam nútený akceptovať veľký nápor vyzývateľov zo všetkých kútov zemegule. A všetkým týmto zemiam rastie sebavedomie (Slovensko ho stratilo), osvojujú si nové a nové schopnosti a v celosvetových závodoch ekonomík bojujú o poprednú pozíciu. Prečo to nerobíme my v rámci V4?  V týchto rozvíjajúcich sa krajinách žijú kvalitnejší život a majú vyšší ekonomický štandard.

Ako sa svet bude vyrovnávať, zlaďovať, bude vždy platiť, že Západ dnes zle smeruje.

Pozrime si tento diagram:

Jeho otcom je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu prof. S. Kuznets. Jasne vidíme „hrúbku trubiek“, tokov v ekonomike, kde začína a kde končí, ukazujú to šípky.

Čitateľ by si mal prečítať texty tokov. Vidíme podstatu ako funguje ekonomický systém; čitateľ by si mal všimnúť hlavne prítoky do sektora vláda a odtoky zo sektoru vláda. Tento diagram je grafickým obrazom ako funguje ekonomický systém, žiaľ, naši tvorcovia ekonomickej politiky asi o ňom nevedia, a tak neriešia ekonomický problém ekonomiky SR, hospodársky rozvoj a zveľadenie ekonomiky, to čo riešila Čína, vznik podnikov, výrobu.

Musíme zabezpečiť správne proporcie medzi principiálnymi ekonomickými tokmi z diagramu, ak chceme, aby ekonomika SR nestagnovala. Vidíme, že hrúbka toku výdavky na osobnú spotrebu je výrazne väčšia ako tok nerozdelený zisk (28,5 krát), a celkom inú hrúbku majú hrubé domáce investície.

Poslal som ho 3 predsedom vlády. Diagram možno vyjadriť ekonometrickým modelom. a vedecky určiť požadované proporcie a nie ešte do septembra čakať na veľký balík opatrení, čo splodia vládni ekonómovia.

Záver

Veľký balík opatrení vlády, ktorý sme čakali pomerne dlho, nerieši základné problémy ekonomického systému SR. Prvých 38 opatrení rieši iba „byrokraciu“ nášho fungovania.

V bázickej časti úvahy som ukázal, ako riešila Čína svoj hospodársky rozvoj. Žiadna krajina nesymbolizuje hlbokú ekonomickú transformáciu, o ktorej sme už 50 rokov svedkami, lepšie ako Čína. Podobne je to v Brazílii, Indii a v Rusku.

Balík opatrení nie je ekonomický termín. Ba pojem balík v tomto spojení hovorí priam o hlbokej vedomostnej priepasti. Balík nosíme na poštu. Ekonómovia hovoria o  sústave ekonometrických opatrení.