Zakážeme deťom „socky“? | Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zábava celú rodinu.

Tak ako, vážené dámy, vážení páni, chceli by ste po vzhliadnutí predchádzajúceho dokumentu žiť v Severnej Kórei.

Urobte si názor sami.

Na to sme tu.

Ten dokument bol veľmi, veľmi výstižný a myslím si, že veľmi dobrý.

Ja som veľmi rád, že sledujete aj našu ďalšiu reláciu Bielik online a ešte radšej som, že jej hosťom je dnes minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ.

Dobrý večer.

>> Pekný večer vám do štúdia aj vašim divákom.

Pozeral som teraz trošku ten dokument o Severnej Kórei a musím povedať, že mňa Severná Kórea vždy fascinovala, ale nie tým režimom, ale tým, aký skanzen vlastne to ešte stále je na svete a určite by som tam žiť nechcel.

Ale vždy je to veľmi zaujímavé a fascinujúce sa pozerať na to, v akom režime alebo za akých podmienok žijú ľudia niekde na svete.

Veľmi dobrý dokument.

Do akej miery je možné ľuďom v podstate vymyť mozog a urobiť z nich jednoliatu masu?

No dobre, možno že to Severokorejčanom vyhovuje.

Náš životný štýl to nie je.

O to viac, že sme novinári.

Mali by sme mať isté otvorené myslenie.

Teda vy už bývalý novinár.

No tak, napriek tomu ho ešte niekde vo vás budem hľadať.

Čo hovoríte na súčasnú politickú situáciu?

Dnes sme mali veľmi zásadné vyjadrenie predsedu vlády ku generálnemu prokurátorovi.

>> Tak dvadsať rokov novinárskej kariéry sa asi nedá vymazať jedným, dvomi, tromi rokmi pôsobenia v politike.

Aj keď to moje pôsobenie bolo logické vyústenie nejakej profesnej kariéry, je to veľmi blízko k tomu novinárskemu povolaniu.

A keď som dvadsať rokov na problémy upozorňoval, tak teraz mám príležitosť tieto problémy riešiť.

Ale čo je dôležitejšie, keď novinár nadobudne nejaký občiansky postoj, je z môjho pohľadu veľmi dôležité, aby do tej politiky išiel a aby sa neskrýval za novinárske pero, ale aby tú politiku išiel robiť a mal tú príležitosť.

To je výzva pre každého jedného novinára, ktorý sa snaží presadzovať svoje názory namiesto objektivity do svojich reportáží alebo do svojich článkov.

A je to moja osobná skúsenosť, keď som pocítil, že moje osobné názory presahujú moju profesionalitu v čase vlády Igora Matoviča, tak som radšej do tej politiky išiel, ako keby som sa mal skrývať za mikrofón televízny.

Ale to len tak na okraj.

Čo sa týka dnešnej aktuálnej veci, no pozrite sa, zase tu máme situáciu, kedy sa spoločnosť alebo možno politici snažia prezentovať, že svet je čierno-biely a ja si nemyslím, že je svet čierno-biely.

A viete, keď pred dvomi alebo tromi rokmi pán generálny prokurátor rozdával triesky, tak tí, čo dnes chvália, ako postupuje, tak tí ho vtedy veľmi hanili.

A naopak, keď dnes postupuje tak, ako postupuje, tak sú tu politici, ktorí ho za to hania a vyzývajú na odstúpenie.

Ja osobne som presvedčený o tom a vždy som to vyznával a myslím si, že tak by to v demokratickom štáte a v právnom štáte malo byť, že súdna moc a prokuratúra by mala byť jednoznačne oddelená od ďalších stupňov moci a mala by byť nezávislá a každý si zodpovedá za svoje činy, tak ako všetci sudcovia, tak aj generálny prokurátor.

A ja som presvedčený o tom, že politici, či už na jednej alebo druhej strane, by to nejakým spôsobom nemali komentovať a mali by rešpektovať všetky rozhodnutia, ktoré prichádzajú, pokiaľ sú obhájené a obhajiteľné zo strany prokuratúry.

To znamená, že ja by som do toho rozhodne nevstupoval.

V roku 2027 má prísť voľba nového generálneho prokurátora.

Podľa všetkého to bude už na pleciach novej vlády, ktorá zasadne po parlamentných voľbách v septembri 2027.

Takže je v tomto prípade ja to naozaj môžem len komentovať a nijakým spôsobom do toho nevstupujem.

Je otázkou, či tento vzťah je možno nejakou predzvesťou tej kampane, ktorá určite bude sprevádzať voľbu aj generálneho prokurátora.

Uvidíme, akí kandidáti na generálneho prokurátora tu budú.

Takže ja si myslím, že toto je už vlastne začiatok toho, čo nás čaká v septembri alebo v októbri 2027.

>> Uhm.

Uvidíme, ako sa celá situácia vyvinie.

Faktom je, že Róbert Fico tam vystupoval ako predseda strany Smer sociálna demokracia, nie ako predseda vlády.

Takže tento váš názor by mal na pôde vlády zniesť a akceptovať.

Faktom ale je, že zo žiadaného novinára ste sa stali viac-menej takým nechceným ministrom.

Neľutujete to spätne?

Vôbec to neľutujem.

Práve, že mi to otvorilo nové možnosti a musím povedať, že to je etapa môjho života, ktorá je už zjavne za mnou.

A tak ako som povedal už v tom možno úvodnom vstupe, keď novinár prestane cítiť nejakú rešpektovanú alebo relevantnú dávku objektivity a začne u neho prevládať občiansky názor, tak do tej politiky by jednoducho mal ísť.

Každý jeden človek by mal prijať zodpovednosť, pokiaľ to tak cítia, ísť do tej politiky.

Ja som to urobil, viete, niekoľkokrát už som to verejne povedal.

Ja som čítal taký jeden veľmi dlhý rozhovor s Alexiom Fulmekom, zakladateľom denníka SME, ktorý povedal veľmi zaujímavú myšlienku a ja sa s ňou absolútne stotožňujem.

Keď sa ho pýtali na to, aký vidí rozdiel medzi novinármi za jeho ery, keď zakladal denník SME, a novinármi dnes, tak povedal, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia novinári o politike neinformujú, ale politiku robia.

A to je z môjho pohľadu veľký problém, pretože tak ako som povedal, vaak prevláda možno opozičný názor nad názor druhej strany a vytráca sa mi zo spravodajstva.

Ja to môžem verejne povedať, pretože dvadsať rokov som novinára robil a ja naozaj dnes sám aj vo svojej pozícii cítim, že tá objektivita sa vytráca, že pozitívne správy na titulkách alebo vo vysielaní večerných správ proste nenájdete.

Nájdete to tam jedine vtedy, keď má tá správa negatívnu konotáciu.

A to je podľa mňa veľký problém, alebo to má veľký dopad na celú našu spoločnosť a na to, v akej polarizovanej spoločnosti dnes žijeme.

>> Myslel som to, keď sedíte na tej vláde a ste tam v podstate sóliter, pretože za sebou nemáte politickú stranu.

Pán predseda vlády už pri menovaní, ale myslím aj pán prezident už pri menovaní to okomentovali tak, že teda je to akási politická dohoda, ale nie teda priamo ich vlastná voľba alebo vlastná nominácia.

To znamená, keď si zoberieme tú situáciu, ktorá je aj na pôde vlády, je tam momentálne spor medzi Andrejom Dankom a Tomášom Tarabom.

Samozrejme, že aj vy schytávate pomerne pravidelne tú kritiku, keďže tam nemáte za sebou to politické krytie.

Z tohto pohľadu som myslel, ako dobre sa cítite v tej vláde.

Prešli ste si ťažkými zdravotnými ťažkosťami.

Váš štátny tajomník má na krku rôzne vyšetrovania a tak ďalej.

Toto som tým myslel.

Či to stálo za to, vstup do tej veľkej politiky a potom strata všetkých týchto ostatných benefitov, ktoré bežný človek má, novinár má napríklad.

Eh, len na pravú mieru uvediem ten komentár.

Ku štátnemu tajomníkovi nemá žiadne vyšetrovania na krku. Je to z nášho pohľadu vykonštruovaná kauza, ktorá je súčasťou toho politického tlaku na jeho rodinu.

A to všetko sa začalo ešte v čase, keď sme úplne nesúhlasili s tým, ako sa vyvíja situácia v našej predchádzajúcej strane. A to, že sme sa ocitli v exekutíve, je len výsledkom toho, ako premiér Róbert Fico urovnal vládnu krízu.

My sme sa nikde nepýtali, my sme si žiadne ministerstvo nepýtali. A jednoducho, aby dokázala prežiť táto vládna väčšina, nás potrebovali dostať z parlamentu, tak sme sa dohodli na tom, že dobre, tak ideme teda ukázať, že vieme v exekutíve robiť naozaj konkrétne kroky. Za nás svedčia naozaj výsledky a hovorí za to naša práca. My dnes máme napríklad čo sa týka čerpania eurofondov výsledok, aký na Slovensku nikdy nebol. Že sme z 27, alebo 26, sa posunuli na 13. miesto v rámci celej Európskej únie. Že dnes máme čerpanie eurofondov už na úrovni marca budúceho roka.

To znamená, že to, čo sme mali vyčerpať pre tento rok, sme vyčerpali ešte v máji a všetko, čo čerpáme navyše, je len bonusom do ďalšieho obdobia. Že sme za rok vyškolili 80 000 seniorov, kdežto predchádzajúca vláda ešte za neschopnej Veroniky Remišovej, ktorá riadila rezort informatizácie, stále má nejaké pripomienky k tomu, ako to robíme dnes. Za štyri, za tri roky dokázala vyškoliť 20 000 seniorov. My sme za rok vyškolili, aby sme splnili milník plánu obnovy, viac ako 80 000 seniorov.

Že dnes sme napríklad prezentovali to, že dávame do každej rodiny, ktorá je v istých sociálnych problémoch a spĺňa podmienky, internetový balík pripojenia na dva roky vo výške takmer 500 € pre 48 000 rodín na Slovensku. To len v krátkosti hovorím výsledky, ktoré hovoria za nás, za našu ročnú prácu.

To znamená, že naše pôsobenie na ministerstve je naozaj veľmi intenzívne. A keď sa pýtate na to, či sa cítim dobre alebo necítim dobre, to nie je vôbec o mojich pocitoch. Celé to je o tom, že ja nie som štandardný politik, ani nikdy nebudem štandardný politik, a preto nebudem vyhovovať ani jednej, ani druhej strane.

Pán redaktor, ako skúsený novinár, bývalý, a vy keby ste boli na mojom mieste, tak predpokladám, že by ste v tom asi plávali rovnako a snažili sa hľadať tú vyváženú a tú objektívnu cestu. Ale viete, keď vy vidíte aj jednej aj druhej strany do karát, tak nie ste pre nich tým partnerom, ktorý bude s nimi tú hru hrať.

Mojou cestou je úplne iná a to tretia cesta, pretože ponúknuť konečne normálnu zmenu nielen možno v Prešovskom kraji, ale možno časom aj na Slovensku. A ja pevne verím, že sa s tým naozaj ľudia na Slovensku stotožnia.

A to je vlastne tou myšlienkou, že do politiky patrí veľa ľudí, nielen tí štandardní politici, ktorí sa tu motajú 30 rokov zľava doprava.

Čo sa týka tých komunálnych volieb, musíme byť trochu decentní a diskrétni, nakoľko už beží kampaň a nechcem vám dať neférovú výhodu oproti ostatným kandidátom. Tak sa opýtam len rámcovo, či budete ministrom aj povedzme v nasledujúcich týždňoch niekedy po 1. októbri, keď už teda pôjde natvrdo, sa do diskusií a do debát.

A vy ste sa predsa vyjadrili, že by teda všetci tí, ktorí sú vo funkciách, nemali využívať to ako výhodu. Mali by z tých funkcií odísť. Týka sa to teda aj vás?

Tak ja som takúto výzvu tuším minulý týždeň adresoval všetkým svojim protikandidátom, ktorí kandidujú či už z pozície aktuálnej ako pozícia župana v Prešovskom kraji alebo sú to dvaja europoslanci. A hovorím, dobre, tak pokiaľ ako niekto považuje za nejakú výhodu to, že som v pozícii ministra, tak sa dohodnime, sadnime si za stôl a každý dajme svoju funkciu na stôl a nevyužívajme tie výhody, ktoré prináša tá funkcia, na ktorej aktuálne pôsobíme.

Zatiaľ na túto výzvu nikto nereflektoval, nikto nereagoval. To znamená, že stále platí, že som ministrom investícií regionálneho rozvoja, informatizácie. Stále pôsobím tak, ako som od začiatku veľmi intenzívne pôsobil v slovenských regiónoch.

Musím povedať, že len do mája tohto roku, keď mi počítali moji kolegovia, koľko starostov som osobne stretol, tak ich bolo viac ako 150. Dnes určite s istotou poviem, že ich bolo viac ako 300 za tie dva alebo tri mesiace, pretože ja som neoddychoval cez prázdniny. Ja som bol v regiónoch Slovenska a nielen v Prešovskom kraji, aj v ďalších regiónoch.

Takže, poďme o tom diskutovať, ale ja si myslím, že táto diskusia je skôr utópiou, ako by bola naozaj relevantnou diskusiou. Viete, keby som bol... vy ste to začali, preto sa na to pýtam.

Jasne, ale ja sa snažím to vysvetliť, že je to tak prehnané niečo, a nepredstaviteľné. Že myslím si, že nikto v spoločnosti si to nedokáže predstaviť. A preto na to poukazujem, pretože viete, keby som bol ministrom povedzme spravodlivosti, tak áno, asi by to bolo možno divné, keby som teraz kandidoval niekam do regiónu. Ale som minister regionálneho rozvoja, minister ministerstva, ktoré má robiť ten najväčší servis pre starostov, pre primátorov. Má prichádzať s legislatívou a to my aj samozrejme robíme. A preto je z môjho pohľadu niekedy až veľmi úsmevné, keď niekto mi vyčíta, že zneužívam svoju pozíciu. Ja len robím si svoju prácu v regiónoch.

Dobre. Takže bolo to myslené skôr utopisticky, nerealisticky, pretože nepredpokladáme, že napríklad niektorí z europoslancov by sa vzdali svojich funkcií len preto, aby ste mohli všetci súťažiť z rovnakých štartovacích pozícií.

Rozhodne si nemyslím, že by sa dokázali vzdať svojich 18 000 platov. Len tak mimochodom, pán Mazurek alebo pani Lašáková majú trikrát taký plat ako ja, takže neviem si to predstaviť, že by k takémuto niečomu došlo.

Je to na nich. Uvidíme. Nehovorme za nich.

Čo sa týka tej budúcnosti, naozaj si beriete pomerne veľké sústo. Chcete zakladať politickú stranu. Hovorili sme teraz o tej kandidatúre v komunálnych voľbách. Zároveň si teda ponechávate pozíciu ministra. To všetko samozrejme môže byť dočasné.

Eh mali sme tu jeden prípad a koniec koncov, keď sme spomínali europoslancov, tak je to Branislav Ondruš, ktorý odišiel z novinárskeho remesla do politiky, potom sa vrátil naspäť ako moderátor a potom sa zase vrátil do politiky.

Je niečo možné také, že zažijeme u vás?

Ja si myslím, že takýchto príkladov bolo viac. Keď si dnes zoberiete, že napríklad hovorca pána prezidenta Kisku dnes robí šéfredaktora v denníku SME. Keď napríklad pán Eugen Korda, ktorý je redaktorom v týždenníku Bod Týždeň, ak sa nemýlim, bol na kandidátke na začiatku hnutia OĽANO a tiež sa vrátil späť.

Čiže takýchto prípadov koketovania s politikou bolo viac.

A u vás – ja osobne som presvedčený, že odísť do politiky je z pozície novinára naozaj jednosmerná letenka, pretože tá cesta naspäť je prekročenie Rubikonu.

Ja si neviem dnes predstaviť, aby som sa vrátil späť do novinárskeho stavu.

Bolo to 20 rokov môjho života a naozaj som povedal, že keď 20 rokov som upozorňoval na problémy, tak mám pred sebou ďalšie obdobie, kde tie problémy reálne chcem riešiť a kde ich reálne riešim.

A opäť by som sa len vracal k tým výsledkom, ktoré dosahujeme na ministerstve.

Takže toto je cesta a ja si myslím, že by to mal byť ethos, ktorý by mali vyžadovať samotní novinári od svojich kolegov. Keď sa vrátia, povedzme si – napadol mi príklad Braňa Kráľa, ktorý bol veľmi blízko HZDS a bol veľmi blízko ministra pôdohospodárstva Jureňu.

Čiže takýchto príkladov bolo v minulosti viac a vy tou cestou – nepovedím, že nie je to možné.

Ale verejne by som chcel povedať, že naozaj v tejto chvíli a v tejto situácii je to pre mňa absolútne nepredstaviteľné, aby som sa opäť vrátil do novinárskeho stavu, nehovoriac o tom, ako sa ten novinársky stav zmenil z môjho pohľadu.

Takže to je tiež jeden z ďalších dôvodov.

Štátny rozpočet bude 27. – tou poslednou vecou, na ktorú sa dokáže dohodnúť súčasná vládna koalícia. Otázka je, či sa dokáže dohodnúť na tomto rozpočte, či to nebude poslednou vecou, že sa nedohodne na štátnom rozpočte.

Máte po – je mi ťažko v tejto chvíli to komentovať, ale predpokladám, že rozpočet do predvolebného alebo do volebného roka bude veľmi horúcim zemiakom, ktorý sa bude prehadzovať z rôznych táborov.

A dnes vidíme, že tá situácia v parlamente je veľmi komplikovaná. Veľmi som zvedavý, čo bude budúci týždeň. Bude veľmi horúca.

Koniec koncov uvidíme, ako dopadne spor medzi pánom ministrom Tarabom a pánom predsedom Dankom.

Tiež som verejne už niekoľkokrát povedal, pokiaľ nám na Slovensku majú platiť dohody a majú platiť politické dohody, tak ten post ministra životného prostredia patrí Slovenskej národnej strane a Slovenská národná strana má výhradné právo si nominovať nominanta, ktorého na toto ministerstvo určí.

A myslím si, že pán predseda Danko by mal trvať na svojej požiadavke.

Na druhej strane, ale zase za pána ministra Tarobu hovoria jeho výsledky a ja ho rovnako ako premiér Róbert Fico považujem za jedného z najsopnejších ministrov, ktorého táto vláda má.

Ja s ním ako s kolegom vychádzam veľmi dobre. Máme veľmi dobrú spoluprácu.

To znamená, že ja by som veľmi nerád prišiel o tohto kolegu z vlády.

Čiže viete, je to veľmi ťažká situácia a bude z môjho pohľadu ťažké nájsť to riešenie, ktoré nás čaká v najbližších dňoch.

A myslím si, že od toho sa budú odvíjať aj ďalšie politické strety, politické situácie, ktoré nastanú v parlamente.

Tá situácia je veľmi tenká, čo sa týka čísel, takže sám som veľmi zvedavý, ako to bude pokračovať.

>> S Tomášom Tarabom sa vám spolupracuje dobre. Ako sa vám spolupracuje s Tomášom Druckerom?

Tiež by som chcel a veľmi by som si úprimne želal, aby to bolo rovnaké ako s Tomášom Tarabom, ale bohužiaľ, keď vás niekto niekoľkokrát osobne sklame a poruší dohody, ktoré ste si dali, tak jednoducho potom tomu človeku už nemôžete veriť a musíte postupovať len na základe možno niečoho, čo je napísané a nie to, čo si ústne poviete.

Keď sme sa rozprávali naposledy o tom, ako naložíme so zákonom o ochrane detí na sociálnych sieťach, tak to dopadlo tak ako vždy z mojej skúsenosti s hlasom a to podľa tradičného hesla strany Hlas: sľúbiť neznamená dať.

A toto platilo aj v tomto prípade. Sme sa dohodli, že budeme spoluautormi zákona a zrazu sme spoluautormi zákona neboli.

Zrazu tam neboli úplne dodané tie veci, o ktorých sme sa dohodli, aby v tom zákone boli.

My sme napriek tomu stiahli naše pripomienky z legislatívneho konania, aby ten zákon nemal nejaký problém ďalší v rámci pokračovania jeho legislatívnej cesty. A boli sme oklamaní v tomto prípade.

Takže ja dnes rozhodne nemám dobrý vzťah s pánom Druckerom a veľmi ťažké je to takto spolupracovať a takto komunikovať v tejto vláde. Ale bohužiaľ je to dôsledok asi tých predchádzajúcich vzťahov a toho, ako sa vyvinula celá situácia v hlase.

Badám za tým aj miernu nervozitu z klesajúcich čísel strany Hlas, z preferencií, o ktorých som hovoril vlastne ešte na začiatku, keď som bol v hlase.

A vystrihával som kolegov, že keď budeme pokračovať v takejto politike, akú nastavili, tak tie čísla budú rapídne klesať.

>> Ale bohužiaľ, ako sa hovorí, každý je stojcom svojho šťastia. No a toto je výsledok.

Tak to, čo hovoríte vy, spomína napríklad aj pán poslanec Ferenčák, aj keď on tam má isté pozadie a to vyšetrovanie je tam pomerne zaujímavé.

Čo sa týka ale povedzme takýchto kriminálnych záležitostí a toho politického tlaku, ako ste to vy nazvali zo strany Hlas, tak sme spomínali aj pána štátneho tajomníka Šalitroša.

Vy si naozaj myslíte, že Hlas – sociálna demokracia zneužíva svoju politickú silu na robenie problémov?

Tak toto zatiaľ poviem svojim politickým oponentom alebo bývalým členom.

>> To je dobrá otázka, pán redaktor. No nič iné mi to nemôže evokovať iba to, čo ste povedali.

Ja poviem vám možno ešte niečo iné a posuniem vás ďalej.

My sme niekoľko mesiacov spolu s kolegami na ministerstve pracovali naozaj veľmi intenzívne na veľmi jednoduchej výzve pre malé obce, pre obce do 500 obyvateľov, ktoré sú vždy na okraji záujmu spoločnosti.

A to v tom, že jednoducho sú to obce, ktoré majú problém prežiť, majú problém siahnuť si na peniaze, majú problém siahnuť si na eurofondové peniaze z jediného dôvodu, že nemajú tie peniaze na spoluúčasť alebo na spolufinancovanie alebo nemajú peniaze na vypracovanie projektových dokumentácií.

Tých problémov je viacero.

A keď sme pripravili výzvu na to, aby sme im dokázali pomôcť, aby sme do asi 700 alebo 800 takýchto obcí – ktorých je na Slovensku asi 1100 celkovo – keď sme do takýchto obcí pripravili výzvu na projekty do zhruba 29 000 €, tak monitorovací výbor, ktorý musí schváliť takúto výzvu, nám to jednoducho zarezal.

Pri hlasovaní, kde sa niektorí ľudia zdržali alebo boli proti, tak to boli vyslovene nominanti strany Hlas na jednotlivých pozíciách, ktorí okrem iných, samozrejme, tam sedia.

>> To isté sa stalo aj pri ďalšej výzve, ktorú sme mali nachystanú na kyberbezpečnosť pre obce do 5 000 obyvateľov. Opakovane zase.

A ja tam vidím skôr sabotáž a politickú sabotáž.

Lenže ja hovorím opakovane, že to nie je ubližovanie ministrovi Migalovi.

Minister Migal to prežije a sa s tým vysporiada.

Ale je to problém pre tie malé obce alebo pre tie regióny, ktoré tie peniaze naozaj reálne potrebujú, a ja im ich chcem dať.

Lenže vy ste teraz opísali, to by bola ešte politika.

No, to by ešte bola politika to, čo ste teraz opísali.

Ja som sa pýtal na to, či sa zneužívajú prípadne aj silové zložky na takúto činnosť, na diskreditáciu svojich oponentov a podobne.

Poďme, ak sa k tomu nechcete vyjadriť, poďme teda k tým deťom a sociálnym sieťam.

Ale ja nemám problém, pán redaktor, sa k tomu vyjadriť, lebo ja som to niekoľkokrát povedal, že áno.

A opäť proste myslím si to.

Myslím si to a vnútorne som o tom presvedčený, že také postupy, aké zvolilo napríklad v prípade brata pána štátneho tajomníka Šalitroša, ako zvolil úrad boja proti organizovanej kriminalite, je precedensom.

Ja som nevidel, aby po dohodnutej korekcii, aby po dohodnutom splátkovom kalendári, pri objektívnom vysvetlení príčin nevydarenia sa výzvy, nastúpili obvinenia, dokonca až obvinenia, a zhábanie majetku a podobne, a uzatvorenie alebo teda ovládnutie účtov a podobné záležitosti.

Za tým nevidím nič iné, len to, že chcete, aby ste poslúchali.

Pán redaktor, osobne som sa stretol s tým, kedy mi istý nemenovaný vysoko postavený predstaviteľ Hlasu povedal, že keď budeš poslúchať, tak tá tvoja výzva na tej domášej bude pokračovať.

A ja som povedal, že ja nechcem v tom pokračovať, ani nebudem v tom pokračovať, pretože nebudem nikomu v područí a nebudem nikomu zaviazaný.

A môžem to hovoriť veľmi otvorene a s čistým svedomím.

To je jedna z vecí, ktorú majú problém.

A to je to, čo ste sa ma pýtali, že nemajú ma radi ani na jednej, ani na druhej strane.

Áno, nebudem poslúchať.

Nebudem poslúchať, pretože ja viem, kde je tá pravda a ja viem, kde je moja cesta a po ktorej ceste musím kráčať.

A rešpektujem, že existujú politické dohody, že niekde treba ustúpiť, aby sa nám podarilo dosiahnuť nejaký cieľ, ale nenechám sa nikdy vydierať a už vôbec nie ľuďmi, ktorí mňa označujú za vydieračom.

Poďme k tým deťom a sociálnym sieťam.

Ďakujem pekne. Bolo to dôležité, bolo to treba povedať.

Poďme k tým sociálnym sieťam.

Vraví sa, že to chcete teda zakázať od 15 rokov.

Stačí na to prijať nejakú legislatívu alebo to bude nejaké technologické obmedzenie, ktoré im to jednoducho znemožní?

Dobre sa pýtate, a to je vlastne aj to pokračovanie toho, ako ste sa ma pýtali na vzťah s pánom ministrom Druckerom.

Pravda je taká, že my sme vlastne aj zistili, že potom, ako jednoducho prevzal časť tých našich paragrafov, ktoré mali byť súčasťou tohto zákona, prijalo ministerstvo školstva a nezapracovali tam všetko do svojej legislatívy, tak dnes sa naozaj ukazuje, že ten zákon je nevykonateľný, pretože my nemáme ako technicky zabrániť gigantom zo Spojených štátov alebo z Číny obmedziť sociálne siete, aby sa tam tie deti nedostali.

To je prvá základná vec.

Druhá základná vec: my dnes nemáme zabezpečené to, aby v prípade blokovania tých stránok alebo nahlasovania tých konkrétnych údajov nám tie údaje neodchádzali mimo priestor Európskej únie.

Tých problémov je tam ďaleko viac a ono sa to povie tak jednoducho: obmedzme sociálne siete. Ale nejde to tak ľahko.

Dnes vidíte v Austrálii, ktorá bola ako prvá, ktorá zavádzala na svete vlastne obmedzenie, a im to padá.

Nie je to vôbec jednoduché.

A preto ja hovorím, že a naozaj oceňujem a musím pochváliť kolegov na ministerstve, že to túto tému neuchopili len za nejakého technického obmedzenia, ale že sa venovali aj debatám a rozhovorom s deťmi na stredných a na základných školách, ktorých sa táto téma priamo dotýka.

Vypracovali asi 10 000 alebo v tisíckach rádovo dôkazníkov.

Ako sa to malo teda obmedziť, ak to teda nefunguje?

My sme navrhovali, aby sa to obmedzilo prostredníctvom viacerých možností, aby tam boli nasadené viaceré možnosti.

Tu bola skôr presadzovaná jednotná nejaká elektronický občiansky preukaz a podobné záležitosti.

Stále je to nedostačujúce.

Stále je to nedostačujúce, pretože to sa dá obísť.

Dá sa obísť jednoducho to nastavenie a pokiaľ to neprinútime do samotných tých technologických gigantov, aby oni alebo možno v spolupráci s hardvérovými riešeniami zo strany výrobcov tých telefónnych prístrojov, tak jednoducho bez toho sa tieto sociálne siete obmedziť nedajú.

A my dnes podľa zákona, ktorý ide do parlamentu, budeme vedieť zakázať jedine sociálne siete, ktoré majú svojich providerov na Slovensku a pôsobia podľa slovenských zákonov, podľa slovenskej legislatívy.

A to môžeme nechať na úrovni povedzme Pokeca alebo Edupage, ktorý sa tiež považuje za sociálnu sieť.

To znamená, že my dnes musíme v tejto oblasti pôsobiť skôr preventívne, rozprávať sa s týmito deťmi o tom, aké nástrahy číhajú na sociálnych sieťach. Ale zachádzame ešte ďalej. Keďže sme ministerstvo informatizácie, ktoré má pod sebou aj vládnu kybernetickú jednotku CIRT, a už dnes moji kolegovia pracujú na tom, aby sme zostavili tím etických hackerov alebo etických lovcov rôznych podvodníkov na internete a dovolím si povedať, že aj úchylákov na internete.

Aby rôznymi spôsobmi, a nebudem ich nijako konkretizovať v tejto chvíli, sa snažili získavať čo najviac operatívnych informácií z prostredia sociálnych sietí, z prostredia internetu a následne kompletné spisy odovzdávali konkrétnym vyšetrovateľom, polícii, orgánom činným v trestnom konaní. Takýmto spôsobom prispieva k aktívnej ochrane detí na internete.

Dve otázky.

Nestačilo by jednoducho naozaj zaviesť tú povinnosť identifikovať sa nejakým preukazom?

V prípade Slovenska by to bol občiansky preukaz, ktorý dostávame v 15 rokoch, čo je presne ten vek, ktorý by s touto vecou koreloval.

Druhá vec je, samozrejme, ako chcete presvedčiť jednotlivé tie technologické giganty. To sú obrovské kolosy s obrovskými množstvami peňazí a majetku a s možnosťou ovplyvňovať verejnú mienku.

Tam sa ukazuje ako jediná funkčná vec hromadná žaloba.

V Spojených štátoch amerických to vidíme.

Tam už sa dokonca prognózuje, že tieto spoločnosti skončia v podstate ako niektoré cigaretové firmy, že budú musieť zaplatiť za tie škody, ktoré spôsobili, a že budú musieť nejakým spôsobom sami obmedziť.

Ale to sa dá len prostredníctvom týchto hromadných žalôb a nie tým, že s nimi budete diskutovať a čakať na ich dobrú vôľu.

Presne tak. Veľmi dobre to hovoríte, pán redaktor.

A možno by som zašiel, keď ste spomínali tie cigaretové spoločnosti, ešte ďalej v týchto úvahách, aby pri každom jednom prihlásení sa do sociálnej siete — a to je otázka aj dobrého psychického zdravia, nielen u detí, ale povedzme aj u seniorov, pretože tam máme tiež veľmi vážny problém, že na internete nám naozaj pôsobí strašne veľa dezinformátorov — ktorí vstupujeme do doby umelej inteligencie, kde dnes neviete, ktoré video je reálne a ktoré nie je reálne — tak aby aj tam, ako na cigaretovej škatuľke, bolo napísané veľké varovanie, že sociálne siete môžu spôsobovať vážne psychické problémy a je tam obrovský výskyt dezinformácií a podobne, aby tam takéto varovanie bolo.

Ale na to, aby sme takéto niečo dosiahli, ja sa rozprávam so zástupcami Facebooku, s TikTokuom a ďalších sietí.

My sme mali rokovanie aj so zástupcami čínskeho ministerstva pre informatizáciu.

My naozaj takéto rokovania aktívne vedieme, ale toto je tak náročná téma, že dnes nestačí, aby minister z malej krajiny, ako je Slovensko, ktoré je vo veľkosti predmestia nejakého stredného mesta čínskeho, aby tu rokoval s takýmito veľkými zástupcami. Takéto rokovania dnes musia prebehnúť pod gestiou Európskej komisie, pod gestiou hlavičky Európskej únie a musíme naozaj zvoliť jednotný postup, pretože inak my sa tu budeme hrať na vlastných piesočkoch, budeme si tu chystať vlastné zákonníky, ktoré absolútne nič nevyriešia.

A preto je dôležité — Európska komisia to zatiaľ vyriešila tak, že presadila zákon, ktorý umožňuje nám pozerať do našej korešpondencie, čo asi nie je úplne to, čo sme chceli.

Presne tak. A to je napríklad to, že ja osobne som veľkým zástancom európskeho spoločenstva, Európskej únie, ale my Európsku úniu musíme odbyrokratizovať a musíme nájsť spôsob, kedy opäť ovládnu politici Európsku úniu a nie európski byrokratici.