Rusi kradnú slobodu a Brusel úspory? | Karol Farkašovský a Beáta Jurík, poslanci NR SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zábava pre celú rodinu.

Nemecko tvrdí, že naň zaútočilo Rusko.

Nemeckí voliči v Sasku a Anlsku tomu neuverili a zvolili si proruskú AfD.

Podľa predsedníčky Európskej komisie, Nemky von der Lien, sme vstúpili do novej éry bezpečnostnej úrovne, možno takej, kde sa priemysel bude financovať aj z úspor domácností. Čo na to hovoria v Progresívnom Slovensku?

Zablokuje Slovenská národná strana otvorene septembrovú schôdzu Národnej rady?

Ako sa politici pozerajú na objektívnosť spravodajstva TV Markíza po prvom rozsudku v spore s Michalom Kováčičom?

Vitajte pri téme s Petrom Bielikom.

Sledujete Kanál 1.

Dámy a páni, som veľmi rád, že v štúdiu televízie Kanál 1 môžem privítať poslankyňu Národnej rady za Progresívne Slovensko Beátu Jurik.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem pekne za pozvanie.

>> A poslanca Národnej rady za Slovenskú národnú stranu Karla Farkašovského.

Vitajte u nás.

Dobrý deň.

>> Vaj.

Spomínal som, dáma a pán, tú situáciu v Nemecku. Naozaj tam došlo k útoku, eh, pravdepodobne eh zo strany, eh, asi Ruska. Takto to tvrdí Spolková republika Nemecko, eh, na letisko v Lipsku. Eh, očakávalo sa, aký to bude mať vplyv na rozhodovanie voličov Saska a Anlska, kde sa eh konali eh krajinské voľby. Ako som povedal, asi tomu eh veľmi veľkú váhu voliči eh nedávali.

Ako hodnotíte teda z tohto pohľadu tú situáciu v Nemecku?

Pán Farkašovský, >> v prvom rade musím povedať, že fakt, že došlo k víťazstvu AFD, ma neprekvapil. Ja som to očakával na základe tých informácií dostupných, ktoré boli predtým. Čo ma však veľmi prekvapilo, je percento, ktorým vyhralo AfD: 44,5 %. To je fakt, že magnifitentný výsledok. A čo ma prekvapilo ešte viac, tak to je 80 % volebná účasť.

Uhm.

>> Lebo to už je svedectvo niečoho pri dvoj milión alebo milión 700 000 obyvateľov má, tuším, tá krajinská... ten krajinský región. Takže je to obrovský signál. Myslím si, že nielen v samotnom Nemecku, ale aj v samotnej Európskej únii, že treba niečo robiť s tou politikou, že nestačí to, čo sme prezentovali doteraz a že naozaj tie problémy treba riešiť tak, aby ľudia to pociťovali, že tá elita, štátna elita alebo vládna elita tie problémy pozná, má riešenia a rieši ich. Takže tam rozhodlo si myslím predovšetkým to, že ľudia už neverili tej garnitúre Merza a spol. Myslím si, že to je preňho zdrvujúca porážka. A vrátilo sa mu vlastne ako bumerang, alebo karma je zdarma. Vrátil sa mu ako bumerang ten jeho postoj, napríklad k ostatným štátom Európskej únie, vrátane Slovenska. Všetci si veľmi dobre pamätáme zdvihnutý prst jeho, keď bol premiér Fico na návšteve v Moskve, že to bude mať ešte konzekvencie a podobne. Potom neprišiel na Slovensko, ale zasahoval viac do záležitostí iných štátov, členských štátov Európskej únie, akoby riešil problémy Nemecka, ktoré sú obrovské.

Pán Jurik, >> ja v jednej veci budem súhlasiť s pánom kolegom Farkašovským, a síce, že toto je dôsledok toho, že vyhrala jednoducho antisystémová strana a ľudia viac nedôverujú tomu systému. A práve kvôli tomu tu máme v Nemecku vládu extrémistov po rokoch toho, čo si myslím ani samotní Nemci nevedeli niečo také predstaviť, že sa tam krajná pravica vráti k moci. A je to aj dôsledok toho, áno, že ľudia jednoducho teraz volia na základe emócií a na základe toho, že nie sú spokojní so svojím životom. Každopádne za mňa krajná pravica určite neponúka žiadnu alternatívu k tomu a myslím si, že aj v Nemecku to uvidíme, ale žiaľ na Slovensku si myslím, že sa môžeme obávať eh obdobného scenáru v niečom, pretože vidíme, ako stúpa v prieskumoch eh strana Republika. A rovnako ja považujem aj jej predstaviteľov za predstaviteľov minimálne teda krajnej pravice, za extrémistov, ktorí si eh prevliekli tie uniformy na obleky. A obdobne sa to stalo aj v Nemecku, že vlastne tá strana a jej líder eh ťažili aj z toho, že dokázali ľudí presvedčiť o tom, že oni už nie sú tým extrémom, ale že sú skutočne nejakou alternatívou, že sú to slušní ľudia, ktorí ponúkajú iné riešenia. A keď si potom tie riešenia pozrieme, tak vidíme, že to ostáva stále tou istou krajnou pravicou.

A ja si myslím, že tohto sa musíme obávať aj na Slovensku a musíme spraviť všetko preto, aby sa niečo takéto nestalo. A myslím si, že to, že sa stále jedná o rovnakých extrémistov, o rovnakú krajnú pravicu, tak dokazuje napríklad aj video, ktoré sme mohli vidieť po tom volebnom výsledku, keď eh člen, alebo myslím si, že dokonca to bol predseda mládežníckej organizácie AfD, eh prišiel pred médiá a hneď zdvihol pravicu, zahajloval. Jednoducho toto sú ľudia, ktorí to skrývali v kampani a ktorí teraz sa ukážu.

>> Už aj tie pokriky "Seund, seund" eh smerom k predstaviteľovi AFD tiež niečo naznačujú a tiež majú možno eh svoje historické konotácie. Minimálne čo sa týka toho echa, nám to určite niečo eh eh pripomína.

To znamená, eh, toto nepovažujú Nemci za väčšiu hrozbu než migráciu, pretože tá sa ukazuje ako ten dôvod, prečo sa takto voliči rozhodovali. Aj tí, ktorí sú teda nie sú extrémistami, nie tí, ktorí by mali nejaké fašistické sklony, ale jednoducho im vadí to, čo sa eh udialo v Nemecku. To obrovská vlna migrácie, ktorá sa začala niekde tým výrokom Angely Merkelovej "Wir schaffen das" z predchádzajúcich rokov.

Áno, určite to má nejaký vplyv, ale samozrejme treba brať do ohľadu to, že kancelár Merz sa nesnažil riešiť vnútropolitické problémy dostatočne efektívne. Je tam ten migračný problém už veľmi dávno od čias Angely Merkelovej a nepoučili sa z toho ani zo skúseností Britov, Francúzov a teraz Španielov nakoniec. Takže toto bol jeden veľmi vážny problém. Druhý vážny problém bola stagnácia ekonomiky. Takmer nulový rast nemeckej ekonomiky, ktorá je motorom európskej ekonomiky. Potom je tam ďalší problém: energetika, zatvorenie atómových elektrární a odstrihnutie sa od ruských energonosičov a podobne. Takže je tam veľmi veľa vnútorných problémov, ktoré kancelár Merz za ten rok a pol buď nestihol alebo nebol schopný vyriešiť. To už je na ňom, ako sa rozhodne. Ale myslím si, že by sa mal pozrieť do zrkadla a dosť intenzívne a spýtať sa vlastného svedomia, či som naozaj urobil všetko, alebo len som bol taký deklaratórny kancelár, ktorý bol navonok ľúbivý, ale v skutočnosti strácal popularitu vlastne od prvého dňa vo funkcii.

>> Áno.

A prečo ale nemá silnejšiu podporu, ak sa jasne stavia voči ruskej hrozbe? Eh, keď sme tu mali ten útok v Lipsku, eh, tí voliči ako keby si to ani nevšimli.

To je asi otázka na komentátorov, ktorí teda budú vychádzať z tých výsledkov. Ale ja si myslím a veľmi teda podrobne som sledovala celú túto kampaň, že bolo veľmi zaujímavé, že na jednej strane voliči hovorili áno, že je obrovská téma migrácie a že práve teda AfD ponúka k tomu riešenia. Ale keď sa ich pýtali, s akými problémami sa oni dennodenne stretávajú a čo je potrebné riešiť, tak to boli už úplne iné témy. To bola samozrejme zamestnanosť, životná úroveň, bývanie.

A ja si myslím, že ten výsledok svedčí len o tom, že voliči sa napriek tomu, že Afdonúka žiadnu alternatívu a žiadne riešenia práve na tie ich každodenné problémy, tak sa rozhodli s cestou emócií a toho strachu, ktorý vyvolávajú extrémistické strany.

A to je im veľmi príznačné – keď jednoducho nemám program, tak to hrám na tie emócie.

A žiaľ, strach je jednou z takých najprirodzenejších emócií, ktoré nútia ľudí konať.

Povedala by som aj iracionálne.

>> No a nezľakli sa teda tej ruskej hrozby.

Ono to nejde len o to letisko v Lípsku.

Mali sme tu oveľa viac všelijakých incidentov.

Naposledy aj dnes som čítal v tlačí prestrihnuté drôty pri nejakých elektrárňach. Potom nejaký náznak sabotáže v takýchto energetických fabrikách alebo tých, ktorí nám dodávajú energie.

V každom prípade to nie sú ojedinelé útoky.

U nás takisto polícia zmarila útok na východnom Slovensku na fabriku s dronmi. Toto nie sú témy, ktorými sa treba zaoberať.

Toto všetko nám teraz zatienila jedna záležitosť, ktorá sa týka Saská Anhalska.

Dovoľte takú najskôr úsmevnú paralelu s nami. Kedy si bola heslom, poloheslom opozície, lebo Fico, a teraz je heslom Európskej únie, lebo Putin, lebo Krmeľ.

Čiže v podstate je pravda tá, že položme si fakty na stôl.

Fakty sú jedna vec a zdravý rozum druhá vec.

Takto môžeme sa dopátrať k nejakej pravde alebo k nejakej postupnosti.

Faktom je, že Rusko napadlo Ukrajinu.

Faktom je, že doteraz nikto neanalyzoval a nevysvetlil príčiny vzniku tohto konfliktu, lebo to nebolo v roku 2022 ani v 2014, ale ďaleko, ďaleko predtým.

Faktom je, že Ukrajina veľmi šikovne použila naratív, kde povedala, že bojuje nielen za svoju slobodu, ale za slobodu celej Európskej únie.

A bohužiaľ, musím povedať, prvoplánovo rozmýšľajúci lídri Európskej únie na to skočili a vehementne sa vrhli na podporu Ukrajiny. Vojensky, technicky, finančne, morálne, politicky a neviem ešte ako.

Faktom je, že aj Ukrajina ťahá za slabší koniec povrazu, lebo jednoducho tá armáda je menšia ako ruská armáda a jednoducho 2 milióny ukrajinských mužov sa neprihlásilo do vojenskej služby a 200 000 ukrajinských vojakov dezertovalo z bojiska.

Čiže aj tá nálada, tá bojová nálada, morálka je dosť nízka na ukrajinskej strane a faktom je, že Európska únia sa odstrihla a utala všetky kontakty s Ruskom, či obchodné, či energetické, či politické, či spoločenské.

A jednoducho nefunguje komunikácia.

Ešte aj tí Američania prišli na to, že treba ten komunikačný kanál medzi Washingtonom a Moskvou držať otvorený.

Ako môže prebiehať alebo vstúpi do deja nejaká diplomacia, keď nie je otvorený komunikačný kanál?

>> Dobre, že to neoprávňuje Rusov na to, aby nám tu útočili na fabriky, aby nám tu útočili na energetické centrály a tak ďalej.

>> To neoprávňuje, samozrejme, ale otázka je, že do akej miery je to potvrdené, či sú to ruské útoky alebo či to nie sú zablúdené ukrajinské rakety alebo ukrajinské drony alebo dokonca ako v Dánsku bolo, že nakoniec prišli na to, že to bol nejaký mladík, ktorý sa chcel blisnúť pred svojou frajerku a púšťal tam drony okolo dánskeho letiska.

Takže treba to vyšetriť a treba naozaj dôsledne to vyšetriť a prísť na koreň vecí, lebo nie všetko musí byť tak, ako to na prvý pohľad vyzerá.

>> Nech sa páči, zareagujte.

>> Pán Farkašovský, vy ste oddelili fakty a zdravý rozum.

Ako keby sa tieto dva pojmy – ako keby sa toto nemalo stretávať.

Ja si myslím, že ak chceme rozhodovať na základe zdravého rozumu, tak musíme do toho prijať fakty.

A fakty sú také, že Rusko je zodpovedné za kybernetické útoky v členských krajinách EÚ.

To už potvrdilo Francúzsko, Nemecko, Česká republika za to, že sa snažia Rusi ovplyvňovať nejakými dezinformáciami sociálne siete a tým pádom napríklad aj demokratické voľby.

Videli sme to v Rumunsku.

Sú zodpovední za sabotáže, podpaľstvo, ale napríklad aj za rôzne útoky hackerského typu. Rušili signál GPS alebo GNSS v poľských krajinách, čo spôsobovalo problémy civilnému letectvu.

Nehovoriac o tom, že neustále narušujú vzdušný priestor krajín Európskej únie a v neposlednom rade nám tu aj na hranicu, poľskú hranicu, hranicu Európskej únie navozili migrantov a zneužili ich takýmto spôsobom v hybridnej vojne.

Toto sú fakty a jednoducho Rusko považuje krajiny Európskej únie za nepriateľské krajiny, ako povedal váš kolega zo Smeru.

A ja si myslím, že toto sú len príklady, ale zároveň fakty, ktoré jednoducho nepustia.

Spomeňte si na to, čo sa stalo v Českej republike.

Tam už prebehlo aj vyšetrovanie vo Vrbieticiach a jednoducho za to mohli Rusi.

A viete, čo je ten rozdiel?

Jedna vec je, ako ste aj povedali, že môžeme tu mať nejaký individuálny útok alebo teda niečo, čo si vymyslí nejaký človek.

Druhá vec je, keď sú za to zodpovedné tajné služby a toto bol fakt vo všetkých tých prípadoch.

Ruské tajné služby, ktoré nespravia nič bez toho, aby mali povolenie priamo z Kremľa, spôsobili všetko toto, čo som vám vymenovala.

A nehovoriac o tom na záver, že vy tu hovoríte o tom, že ako sme sa vrhli do podpory Ukrajiny.

Viete, pán Farkašovský, treba rozlišovať dve veci.

Keď Rusko prestane útočiť na Ukrajinu, budeme mať mier.

Ten mier, po ktorom voláme.

Keď sa Ukrajina prestane brániť, tak budeme mať Rusko na našej hranici.

A to je ten rozdiel.

A toto by ste už konečne mali pochopiť.

Preto neustále opakujeme, že Ukrajina bráni aj Európsku úniu.

Áno, bráni aj Slovenskú republiku a myslím si, že od niekoho, kto sa teda považuje za národniara, by nemalo dochádzať k takejto dezinterpretácii tých faktov.

>> Nech sa páči.

>> Ja by som nikdy nežiadal žiadneho Ukrajinca, aby položil život za moju slobodu.

To v žiadnom prípade.

A myslím si, že každý štát, každý štát by si mal chrániť svoju slobodu najskôr diplomaticky a až potom nejako vojensky, keď by k tomu došla situácia.

Ale zaujímavé je, že tú protiruskú fóbiu držia a podporujú a podnecujú v západnej Európe presne politici, ktorí nemajú iné ako prvoplánové myslenie.

Už tu chýbajú politici typu De Gaulla, Helmuta Schmidta alebo Churchilla alebo kráľovnej Alžbety a podobne.

Toto už vymrelo a dostali sa do vysokých pozícií druhotriedni politici, ktorí nezvládajú základnú situáciu.

Podnecujú fóbiu proti Rusom, pretože im to vynáša aspoň časový interval, že sa môžu nejako spamätať, ale už sa nespamätajú, lebo už je neskoro.

>> A takisto treba povedať, že toto nie je vojna ani Európskej únie, ani Slovenska.

Toto je vojna medzi Ukrajinou a Ruskom alebo ak chcete medzi Ruskom a Ukrajinou.

Oni si to musia vydiskutovať, povedať aj podiel viny, ktorý spôsobili jeden druhému a potom môže nastať situácia, že pôjdeme k okrúhemu stolu a bude sa rokovať o miery.

Otázne je, či aj so zástupcami Európskej únie.

>> Tam je samozrejme dôležité, lebo nikto nechce byť ten porazený a vždy je to tak na konci vojny, že niekto zvíťazí a niekto je porazený.

Eh nech už je to čiastočne alebo celkovo.

Chcem sa opýtať na ďalší incident, ktorý sa odohral vedľa Slovenského konzulátu. Sídlila tam spravodajská služba Ukrajiny a vletel do nej drón, vybuchol.

Až to podnietilo nášho ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby si predvolal ruského veľvyslanca na koberec.

Je to teda ten očakávaný razný krok, ktorý žiadala už dlho opozícia voči Rusku, alebo je to len nejaké diplomatické gesto?

No viete, ja mám chuť povedať: dobré ráno, pán minister.

Konečne pán minister Blanár sa zachoval ako minister zahraničných vecí Slovenskej republiky a nie Ruskej federácie. Pretože my sme po tomto kroku volali už keď boli tie incidenty, či už v Nemecku alebo v Poľsku. Volali sme potom rovnako, keď sa zmaril útok na fabriku Skyton pri Prešove. Volali sme potom pri každej príležitosti, kde bolo nejakým spôsobom argumentované, že v tom môže mať prsty Ruská federácia.

Napríklad keď bol hackerský útok na nás, alebo keď tu bola kauza ruských kamier — že teda Rusko takýmto spôsobom chce vedieť, ako sa presúva materiál cez Slovenskú republiku na Ukrajinu. Pán minister Blanár mal toľko príležitostí, aby si predvolal ruského veľvyslanca, tak ako to robia aj v iných krajinách, aby od neho dostal správny krok.

Áno, samozrejme je to správny krok, ale je to krok, ktorý prichádza neskoro. A my zároveň žiadame od ministra zahraničných vecí, aby potom riadne zverejnil ten prepis toho rozhovoru — akým tónom sa uberal, aké argumenty tam padali a podobne. A zároveň, aby vyvodil aj nejakú — v diplomácii sa to robí práve tak, že špeciálne v takýchto vyhrotených situáciách si myslím, že občania a občanky Slovenskej republiky majú právo na to, aby vedeli, ako prebiehal takýto rozhovor. Samozrejme, nie úplný prepis, ale jednoducho čo sa tam hovorilo.

A žiadame aj vyvodenie zodpovednosti. Ostatné krajiny v takýchto prípadoch znižujú počet zamestnancov na ambasádach. U nás k takémuto kroku minister zatiaľ nepristúpil. Nehovoriac o tom, že samotný ruský veľvyslanec na Slovensku, pán Sergej Andrejev, je niekto, kto je známy z kruhov tajných služieb ruskej rozviedky. A ja si myslím, že ak ho sem Rusko poslalo, tak to je za jediným cieľom. A toto by sme už konečne na to mali priniesť nejaké riešenie.

Túto históriu máme, žiaľ na Slovensku. Mali sme tu naozaj špičkových — v úvodzovkách — diplomatov, ktorí sa ale potom ukázali ako ľudia veľmi znalí vojenských prevratov. Spomíňam bývalého amerického veľvyslanca Russela Johnsona alebo bývalého ruského veľvyslanca Sergeja Jasčemského, ktorý bol veľmi úzkym spolupracovníkom práve Vladimíra Putina.

Je v poriadku, že sa ruská ambasáda vyjadruje k našim vnútorným záležitostiam?

Ak už teraz prejdeme napríklad k pristúpeniu Slovenska k odškodňovacej komisii, ktorá sa má potom zaoberať tým, čo sa stalo Ukrajincom a kto im to má nahradiť.

Pán Farkašovský, viedenský dohovor o diplomatických misiách jasne stanovuje práva a povinnosti veľvyslancov a diplomatov — nielen v tej európskej časti, ale vo svete celkovo. A hovorí sa tam to, že každý diplomat a veľvyslanec musí rešpektovať zákony prijímajúcej krajiny a jednoducho nesmie za každú cenu zasahovať do vnútorných záležitostí krajiny.

Hovoríte o ruskej ambasáde, že vraj niečo robila v súvislosti so slovenskou vládou.

Videli, že na programe vlády je pristúpenie k tejto komisii a poslali k tomu protestný list.

Pýtam sa teraz ja druhú otázku: Akú právomoc mal francúzsky veľvyslanec, keď prednedávnom vyhlásil, že Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, čo nebola pravda, čo bola len domnienka francúzskej ambasády v Bratislave?

Že to sú jasné príklady toho, že nie len ruská ambasáda — ja teraz nebrániim ruskú ambasádu ani Rusko, nie som rusofil, ale hovorím fakty — takže treba rozlišovať, aby aj jedna strana, aj druhá strana. Slovenská vláda a Slovensko nepodliehajú žiadnym diplomatom a žiadnej inej mocnosti sveta.

Je to suverénny, zvrchovaný štát, na ktorý sme hrdí a taký by mal aj ostať.

A takej by mala byť aj odpoveď Rusom: Nestarajte sa do toho, čo my si prerokovávame na úrade vlády.

Samozrejme, samozrejme.

A taká aj bola tá odpoveď. Potom možno to premiér zohľadnil nejakým spôsobom, ale to už je otázka na pána premiéra. Každopádne treba povedať, že ani ruská, ani americká, ani francúzska, ani španielska ambasáda na Slovensku nemá právo zasahovať do vnútorných záležitostí — či takých alebo onakých. Proste treba to rešpektovať a vtedy bude pokoj a vtedy bude dobrá diplomatická spolupráca na všetkých úrovniach.

Ale asi by sme boli naivní, keby sme si mysleli, že Rusi si niečo také nevšimnú, že sa nepozerajú na to, čo sa ide diskutovať na vláde, čo sa tam bude prerokúvať. To znamená, tam asi nemáme my veľké možnosti, ako niečo utajiť. Ak sa ideme pridať k tej komisii, a konieckoncov opäť asi aj opozícia ocení, že teda vláda nakoniec ten krok urobila a k tej komisii sa pridala.

Ja v jednej veci budem teda súhlasiť s pánom kolegom Farkašovským — a síce, že toto je absolútne neakceptovateľné bez ohľadu na to, aká ambasáda by sa pokúšala o takéto ovplyvnenie politiky vnútorného diania u nás na Slovensku. Toto sa jednoducho nesmie diať.

Ale som rada, že ste dali aj ten príklad Francúzska, lebo podľa mňa to nebola tá istá situácia. Hneď si predvolal pán minister zahraničných vecí francúzskeho ambasádora, aby to vysvetlil, a oni sa potom za to ospravedlnili. Že sa jednalo o nejaký komunikačný problém, že sa tam jednoducho nedostatočne dobre vyjadrili alebo niečo také. Ospravedlnili sa za to.

Ja neviem o tom, že by sa Ruská federácia ospravedlnila za to, čo sa na Slovensku dialo minulý týždeň. Práve naopak. Minister zahraničných vecí Blanár ukázal včera v nedeľnej relácii list, ktorý poslala Moskva na Slovensko, a v ktorom sa nám vyhrážajú — doslova vyhrážajú — že ak pristúpime k tejto komisii, tak príde razná reakcia zo strany Moskvy.

A ja sa skutočne pýtam, či je toto na mieste. A vy teda ako národný, ako národniar, ako niekto, kto bojuje za pro-slovenské záujmy, tak by som chcela vedieť, čo na toto hovoríte. Lebo na jednej strane poviete, že vy vlastne nie ste pro-ruský, ale na druhej strane tu skutočne obhajujete to, čo sa stalo.

A viete, ja si myslím, že Ruská federácia toto robí preto, že si myslí, že môže. To je hlavný problém. Pretože keď tu vidí akých kolaborantov — a alebo neviem či to je alternatíva — babrákov tu máme vo vláde. Keď vidia, čo robí premiér Fico — že chodí pravidelne do Moskvy, že potom stopne núdzové dodávky elektriny počas zimy Ukrajine, alebo že blokuje sankcie. Keď ho počujú napríklad na SNP, že namiesto toho, aby venoval svoj čas a svoj príhovor tým, ktorí zaplatili krvou za to, aby sme my mohli žiť v slobodnej krajine — tak on sa venuje konfliktu Rusko-Ukrajina a bráni Rusko.

Hovorí, že vlastne nemali by sme ho démonizovať a podobne.

Keď toto vidia, keď toto počujú, tak ja sa nečudujem, že si myslia, že môžu zasahovať do toho, ako my si spravujeme naše vnútorné záležitosti, pretože nás majú buď za malého brata alebo užitočného — ten výsledok nezvrátili.

My sme pristúpili k tej komisii na…

To nie je úplne pravda.

Áno, bola podpísaná, alebo teda podpisuje sa, lenže ratifikácia. Musí prejsť aj parlamentom a tam vieme, že napríklad strana SNS už povedala, že za to nezahlasuje.

Strana SNS nezahlasuje. To je slovo pre vás, pán Farš.

My nepovažujeme túto komisiu za zmysluplnú, pretože jednoducho Slovensko si udržiava stále svoju neutrálnu alebo suverénnú pozíciu aj voči vojne na Ukrajine, aj voči takej inštancii, ako je Koalícia ochotných — napríklad. My sme sa nestali jej členom. Sme to odôvodnili samozrejme a jednoducho Slovensko ide politicky v zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany.

Takže jednoducho je rozhodnutie Slovenskej národnej strany nepodporiť túto záležitosť a jednoducho myslíme si, že Slovensko má iné problémy, má iné niečo riešiť, ako riešiť nejaké konzekvencie po tom, ako sa skončí vojna.

A tu sme opäť pri probléme konca vojny. Ako chceme dosiahnuť koniec vojny — ďalším zásobovaním Ukrajiny vojenskou technikou, financiami a inými vecami?

Takto nedosiahneme mier, lebo to je vojna, ktorá sa nedá vyhrať ani z jednej, ani z druhej strany.

A keď to láskavo pochopia politici na západe, vrátane nás, vrátane Európskej únie, tak vtedy sa začne možno niečo diať užitočné a dobre.

Čo sa týka tej ratifikácie, ako hovorí Klasik, eh po tom moste pôjdeme, až na ňom budeme.

Pán Farkašovský, tam totiž je ešte jedna vec, aby sa tá schôdza vôbec otvorila. Ak som správne počúval vášho pána predsedu, tak 159 máte poslednú šancu, ako ešte trochu zahýbať tou koalíciou, presadiť si tam svoje — napríklad odvolanie pána Tomáša Tarabu z funkcie ministra životného prostredia.

Áno, je to termínované buď na 15., alebo na 30. septembra. To boli dva termíny. Samozrejme táto téma už traumatizuje verejnosť, takže ja by som sa jej nechcel venovať do detailov, lebo samozrejme dotyčné strany si za zatvorenými dverami majú povedať svoje výhrady, svoje alternatívy, svoje návrhy a svoje riešenia.

Verejnosť nebude mať lacnejší chlieb bez toho, bez ohľadu na to, či pán Taraba bude minister alebo nebude minister. To je fakt.

Čiže verejnosť zaujíma výsledok a nie tieto trenice, rôzne fabulácie a rôzne špekulácie, ktoré len prilievajú zbytočne benzín do ohňa. Nechajme tomu čas ešte. Je to téma, ktorá sa bude rokovať na koaličnej rade a potom bude s nami.

A kedy by mala byť tá koaličná rada — ešte pred národnou radou?

Určite áno.

Uhm. No dobre, tak si počkáme teda aj na to, či Slovenská národná strana sa pokúsi o zablokovanie otvorenia tej schôdze.

To je krajný nástroj, samozrejme. Ja si myslím, že vždy sa dá dohodnúť, keď sa chce dohodnúť. Jedna aj druhá strana musí ustúpiť, musí popustiť zo svojho ega a vždy je tam možnosť dohodnúť sa, že sa dohodneme, alebo sa dohodnúť, že sa nedohodneme. To sú dve alternatívy.

Ako vy vidíte otvorenie schôdze 15.?

Ja som veľmi rada, že pán Farkašovský tu predviedol sebareflexiu tejto koalície, ktorá sa nevidí tak často a povedal, že toto traumatizuje spoločnosť a k ničomu to nevedie. A ja s tým úplne súhlasím, pretože namiesto toho, aby koalícia, aby vláda vládla, tak čo opäť sledujeme? Len hádky o pozície, o kšefty a myslím si, že to skutočne traumatizuje spoločnosť, rovnako ako to bolo v rokoch 2023.

A práve táto koalícia si postavila celú svoju kampaň na to, že konečne prinesú pokoj, stabilitu a riešenia pre ľudí. A vidíme, že to sa nedeje.

Špeciálne, čo sa týka pána Tarabu, no tak SNS, strana SNS, ktorá ho nominovala do tejto pozície ministra životného prostredia, mu teraz vyčíta, že vraj má nejaké kšefty, o ktorých hovorí aj váš pán predseda Andrej Danko — napríklad čo sa týka čistenia Dunaja a ďalšie, že tam vlastne majú uniknúť z nášho štátneho rozpočtu milióny, ktoré by nemuseli. A práve preto ho chce odvolávať.

Tak ja sa aj pýtam, že prečo teda pán Andrej Danko netrvá na tom, aby premiér rozhodol, že kým sa tento váš spor nevyrieši, minimálne teda do 15. septembra, tak pán minister Taraba nebude môcť uzatvárať žiadne zákazky. Ja si myslím, že keby ste chceli chrániť rozpočet, ktorý vieme, aký je deravý, tak toto by bola jedna z vecí, ktoré budete žiadať.

Vy ste, a vy ste v tejto veci na koho strane, lebo tam už prišlo aj vysvetlenie od pána ministra Tarabu, že teda ušetril 70 miliónov vraj na tom čistení koryta Dunaja. Ako sa na to vy pozeráte teda — kto v tejto veci ťahá za kratší povraz?

Viete čo, ja som v tomto absolútne na strane ľudí, ktorí toho majú dosť, ktorí majú dosť týchto prekáračiek a myslím si, že ani neexistuje odpoveď na otázku, že kto je horší alebo lepší minister, že či by to bol pán Taraba alebo či to bude pán Kufa. Jednoducho nominácie strany SNS nám ukazujú, že to je jedna obrovská katastrofa.

Ale ja sa pýtam, že čo bude ďalej, keď už pán prezident odkázal strane SNS, že teda pán Kufa zaňho nie je lepšia náhrada ministra Tarabu. Premiér sa niekoľkokrát vyjadril, že to je dobrý minister. Nie, oni sa budú handrkovať až do konca namiesto toho, aby tu vládli. A toto je jednoducho vec, ktorá mňa zaujíma — či sa 15. skutočne otvorí schôdza a za akú cenu.

Na koaličnej rade budete?

Ja si myslím, že pán Taraba je ďaleko lepší minister životného prostredia, ako bol napríklad bývalý opozičný alebo koaličný poslanec Ján Budaj. Takže to len na okraj veci.

Ale vy ste tam nominovali pána Tarabu a teda teraz hovoríte o nejakých jeho kšefoch, tak by ste to asi mali zastaviť. To by bolo logické.

Znova sme pri rozpytvávaní tejto témy zbytočne a jatríme vlastne traumatek, že sa k tomu nechcete vyjadrovať. Ak ju niekto rozpytáva, tak ste to vy, pretože váš predseda SNS prišiel — nie teraz v tejto diskusii, ale váš predseda strany prišiel s tým, že on potrebuje odvolať ministra životného prostredia. Čiže ak tu niekto traumatizuje tú spoločnosť, ak rieši iba takéto personálne nominácie, tak je to práve strana SNS.

Chápem, že samozrejme politici si vzbudzujú svoj imidž nejaký a sympatie a antipatie verejnosti. Jedna časť je na jednej strane, druhá časť je na druhej strane a treba vychádzať z toho, že pravda je niekde vždy uprostred a že každá minca má dve strany.

Dobre, poďme sa pozrieť možno na tú koaličnú radu, ktorú ste avizovali. Eh, zrejme sa tam bude preberať aj zrušenie transakčnej dane. Pán premiér bol v poslednom čase trochu tajuplný o tom, či k tomu vôbec príde, keďže nevidí žiadnu pozitívnu odozvu ani od opozície, ani od podnikateľskej obce. Nikto neočakáva nejaký masívny hospodársky rast po zrušení transakčnej dane. Vy sa na to pozeráte ako?

No nastal taký paradox vlastne, lebo my sme zrušili, teda my sme bojovali za to, aby sa zrušila transakčná daň aspoň pre živnostníkov malých a stredných podnikov do určitej výšky, čo sme dosiahli a čo bolo prijaté s veľkou radosťou, že nemusia potom riešiť tieto veci a bude im umožnené lepšie podnikanie.

A teraz, keď už má ísť tá celá problematika na rokovanie parlamentu znova a s tým výsledkom predpokladaným, že to bude zrušené k 1. januáru 2027, tak zrazu je zlé, lebo jednoducho neprinesie to údajne toľko úspor, ako sa plánuje.

Samozrejme, aj minister financií Kamenický hovoril, že zrušenie transakčnej dane može byť, ale treba nájsť náhradu za 450 miliónov eur v rozpočte, čo nie je jednoduchá záležitosť.