Lavrov: „Je to začiatok vojny“ | Marián Kéry a Zuzana Števulová, poslanci NR SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Je to začiatok skutočnej vojny, povedal minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov po obvineniach Nemecka, že za útokom na letisko v Lipsku je Rusko.

Zmiernia ruskú rétorikú víťazstvo AfD v Sasku a Anhaltsku.

Budeme si musieť v tomto konflikte napokon vybrať jednu zo strán, ako sa eskalácia napätia prejaví v našej domácej politike?

Vitajte pri sledovaní témy s Petrom Bielikom.

Pozeráte kanál 1.

Dámy a páni, som veľmi rád, že v štúdiu televízie Kanál 1 môžem privítať poslankyňu Národnej rady za Progresívne Slovensko Zuzanu Števulovú.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň.

A poslanca národnej rady, zároveň predsedu zahraničného výboru za Smer sociálnu demokraciu Mariána Kerryho.

Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

>> Tak ako, dámy a pán, vidíte súčasnú situáciu podobne ako minister Lavrov?

>> Nuž viete, pán minister Lavrov je zásadným predstaviteľom Ruskej federácie, čo je agresor vojne Ruska proti Ukrajine. Takže oni vždy povedia to, čo im vyhovuje. Ale ja by som chcela povedať, že my v Progresívnom Slovensku vieme, kde je sever. Vieme, že je to Rusko, ktoré protiprávne a v rozpore s medzinárodným právom napadlo Ukrajinu. Rusko je ten agresor. Ukrajina sa bráni a bráni aj našu demokraciu a slobodu, keď udržuje tú líniu mimo Európskej únie. A podľa môjho názoru naozaj treba veľmi pozorne vnímať, akým spôsobom Rusko hovorí v Inotajoch o svojej rozpínavosti, lebo tu máme varovania západných tajných služieb, ktoré nás varujú, že Rusko môže ten konflikt eskalovať aj ku krajinám NATO.

>> Takže keď Nemecko takto prstom ukáže na Ruskú federáciu, nie je to akt, ktorý si Rusi môžu takto vysvetľovať, že je to začiatok vojny?

Tak v prvom rade je to Rusko, ktoré môže za ten bezprecedentný útok na letisku v Lipsku, teda za ten pokus. A myslím si, že je veľmi správne, aby Nemecko identifikovalo, čo je za tým. Však aj my stále čakáme, akým spôsobom sa vyvinie vyšetrovanie toho incidentu v Prešove. A nemyslím si, že poviem niečo nové vašim divákom, keď poviem, že nachádzame sa v situácii hybridnej vojny, ktorú proti nám vedie Rusko, ktoré nás má na zozname nepriateľských štátov.

>> Pán Kerry...

>> Tak pani poslankyňa, zhodneme sa len na tom, že vo februári 2022, keď Ruská federácia napadla Ukrajinu, tak hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Ale mňa mrzí, že vy v Progresívnom Slovensku nechcete vidieť, čo bolo pred rokom 2022. Presnejšie od roku 2013 až do roku 2022, že za ten konflikt môže aj Severoatlantická aliancia na čele so Spojenými štátmi a bohužiaľ aj niektorí európski predstavitelia, predstavitelia Európskej únie.

Čo sa týka výroku ministra Lavrov, pán Bielik, môj názor je, že zahraničná politika sa nemá robiť na základe nejakých emočných vyjadrení a vyhlásení, ale mal by predchádzať týmto vyhláseniam nejaký chladný analytický chladná analytická úvaha, čo v tomto prípade u tak skúseného ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Lavrov mi absentuje.

Viete, nadviažem na slová pani kolegyne Števulovej, ktorá hovorí o tom, že Ruská federácia spôsobila dronový útok v Lipsku. Ja to nevylučujem, ale to, čo mi chýba, sú jasné a neprestrelné dôkazy. Veď Spolková republika Nemecko, napriek tomu, že je našim veľmi dobrým partnerom aj v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, by mala predložiť nejaký jasný dôkaz. A mne takýto chýba. A trebárs posledný príklad z minulosti. Viete dobre, ako začala vojna v Iraku, že nás presviedčali Spojené štáty a Veľká Británia o tom, že Saddam Husín vlastní zbrane hromadného ničenia. Colin Pawell presvedčil bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov. Nič sa nepotvrdilo a vojna v Iraku začala.

>> Žiadate teda dôkazy?

>> Žiadam.

>> Ale na začiatku ste povedali v svojej výpovedi, že za konflikt na Ukrajine môže aj Severoatlantická aliancia. Môžem teraz ja žiadať od vás dôkazy na toto tvrdenie?

>> Kto hovoril o tom, že Ukrajina by mala byť členským štátom Severoatlantickej aliancie? To bolo pre Ruskú federáciu červená čiara, prekročenie týchto červených čiar. Nikdy sa nepovedalo o tom, že Ukrajina napríklad tými minskými dohodami dostala len čas a priestor na vyzbrojovanie sa a na konflikt s Ruskou federáciou. A v tomto, v týchto bodoch by som mohol pokračovať ďalej.

>> Pani Stephlovà, chceli by ste niečo dodať?

Určite. Lebo viete, mňa tu dvíha zo stoličky, keď počujem pána kolegúho takýmto spôsobom, ako keby bagatelizovať to konanie Ruskej federácie. Asi sa zhodneme na tom, že Ukrajina bola a je samostatným nezávislým štátom, ktorý v zmysle medzinárodného práva má právo na sebaurčenie. Čiže obviňovať, že za tento konflikt, kde sa samo Rusko rozhodlo – bolo to rozhodnutie jedine a jedine Ruska, že začne plnoformátovú vojnu proti Ukrajine. Predtým predsa obsadili Krym. Obviňovať za to a pričítavať zodpovednosť NATO alebo Európskej únie – to je ako keby snaha o vyvínenie Ruskej federácie, ktorá porušila všetky princípy medzinárodného práva, ktoré zaručujú aj Slovensku, našej krajine samostatnosť a nezávislosť a ochranu pred napadnutím silnejšieho suseda. A podľa môjho názoru je presadzovanie takýchto názorov a argumentov jednak jedine v prospech Ruska a preberanie ruského naratívu, ktorým sa snažia ospravedlniť svoje vlastné rozhodnutie. Oni jediní sa rozhodli, že zaútočia na Ukrajinu a spravili tak.

>> Pani poslankyňa, platí na Slovensku vo všeobecnosti také porekadlo, že dôveru, ale dôveruj, ale preveruj. Vy si naozaj myslíte, že tie informácie, ktoré zatiaľ máme o tom incidente v Lipsku, ktorý sa navyše stal, myslím, že 4. augusta – to je už pomerne stará záležitosť – oprávňujú Friedricha Merza, Ursulu von der Leyenovú takto ukázať na Ruskú federáciu aj vzhľadom na tú minulosť? Spomínal to aj pán Kerry, keď vojnové konflikty z minulosti naozaj máme podozrenie, že boli vyprovokované. Spomeňme si na začiatok druhej svetovej vojny – napadnutie akože nejakej nemeckej stanice poľskými vojakmi, zapálenie Reichstagu, čo sa ukázalo nakoniec, že bolo vyprovokované takisto fašistami, a tak ďalej a tak ďalej. To všetko, spomínali ste Irak. Často sa naozaj v histórii stalo, že sa len hľadala zámienka na nejakú vojnu. Plus mali sme tu vtedy, v tom čase práve voľby v Sasku a Anhaltsku. Nemohlo to mať nejakú súvislosť? Quo bono, keď sa pýtame.

>> No, ja v prvom rade by som chcela zdôrazniť, že tu Nemecko ani Európska únia nehľadá zámienku na vojnu s Ruskom. Je to Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu, ktoré sa snaží pretlačiť svoj naratív, že za jeho činy zodpovedá nejakým spôsobom Európska únia alebo NATO. A nie je to NATO ani Európska únia, ktorá sa snaží vyvolať akýkoľvek vojenský útok s Ruskom – vojnu s Ruskom. Veď to by nebolo v nikoho záujme. Si s tými voľbami?

Tam nemáte pochybnosť, že mohlo ísť o niečo, čo mohlo ovplyvniť povedzme tie voľby.

No a práve preto, že ten útok sa stal začiatkom augusta, 4. augusta, niekoľko týždňov trvalo až do 1. septembrového týždňa, kým Nemecko s plnou dôveryhodnosťou povedalo, že koho považuje za strojcu tohto útoku.

A to je veľmi dôležité, pretože tam prišlo k niekoľkotýždňovému vyšetrovaniu. Zároveň len teda na okraj spomeniem, že nemecké tajné služby patria medzi najdôveryhodnejšie v rámci Európskej únie, zatiaľ čo naša SIS sa v tom letnom rebríčku francúzskeho denníka AliExpress ocitla na úplnom chvoste.

Čiže ak by som mala veriť nejakým tajným službám, ktoré majú poznatky, tak rozhodne to budú nemecké tajné služby. Európska únia sa postavila za Nemecko.

Toto sú všetko veci, ktoré svedčia o tom, že Nemecko tak nerobilo s chladnou hlavou a nerobilo tak pre nejaký volebný zisk v Sasku a Anhalsku.

Tu ide o to, že my si musíme povedať pravdu do očí. Sme cieľom hybridných útokov. To je vo všetkých správach, ktoré sa týkajú bezpečnosti Európskej únie a nemôžeme zatajovať, keď Rusko spácha alebo sa pokúsi spáchať takýto vážny čin na území Európskej únie.

Predstavte si, že by sme dron vojenský našli na letisku v Bratislave. Tiež by sme sa pýtali Quo bono, pán Kry.

Tak určite, ale veľmi dobre ste to popísali, pán Bielik, že ten dronový útok, ktorý nikto nespochybňuje, že sa stal, sa stal 4. augusta v Lipsku až tesne pred voľbami v Sasku a v tom druhom regióne Anhalsku, tak vtedy prišli nemecké tajné služby a potom aj samozrejme kancelár Merz s tým, že jednoducho za týmto útokom je Ruská federácia.

Ja nespochybňujem nemecké tajné služby, ale vy ste videli tie jasné dôkazy o tom, že tie nitky smerujú do Ruskej federácie. Veď to nie je náhoda, že to bolo pár dní pred voľbami, kde v týchto dvoch nemeckých regiónoch sa hovorilo, že vyhrá s veľkým náskokom alternatíva pre Nemecko, čo sa napokon aj stalo.

A všetci tvrdia, že alternatíva pre Nemecko je proruská strana, čo ja odmietam rovnako ako to, že my v Smere máme iný názor ako vy.

A potom je veľmi náročné, pani poslankyňa, keď hneď začnete svoj vstup s tým, že my nejakým spôsobom hájime záujmy Ruskej federácie. To znamená, je zakázané mať iný názor.

Svätá stolica, keď sa vyjadrila, že je dobré, aby komunikovali medzi sebou aj Ruská federácia a Ukrajina, tak tiež je na strane Ruskej federácie. Veď to sú také detinské názory.

Kia za, ak by sme to takto brali, tak by som povedal, pýtali by sme sa teda, že či naozaj to boli Rusi a tak ďalej, ak by sa to našlo na bratislavskom letisku a možno aj tesne pred voľbami, čakajú nás o chvíľu komunálne, o rok parlamentné voľby.

>> Pán Milík, ale vám by stačilo len tak, keby niekto ukázal prstom na niekoho bez nejakých dôkazov? Veď takto to nemôže fungovať. Nestačí povedať, že niekto z našich predstaviteľov Smeru je zlodej bez toho, aby ste mu to nedokázali. Na tom – to je jednoducho veľmi populistické a tieto hry odmietam a jednoducho trvám na pevných a nepriestrelných dôkazoch.

Keď také budem mať, ja nebudem mať problém povedať, že áno, za týmto útokom je Ruská federácia.

Pani poslankyňa, absolútne rozumiem, že sa vám nepáči postoj pána Kryho. Ste politicky na opačných stranách barikády, ale predsa len, čo potom hovoríte na rozhodnutie voličov v Sasku a Anhalsku? Z 2 miliónov ľudí, ktorí tam žijú, pol milióna hlasovalo za alternatívu pre Nemecko. To znamená, túto hrozbu si zrejme vysvetlili ako provokáciu.

No v prvom rade ja by som tieto dve veci oddelila, pretože len krátko sa ešte vrátim k tomu, čo pán Kry povedal, že neviem, aké dôkazy vlastne vy očakávate, pretože aj pán kancelár sa postavil pred kamery, opísal to, čo môže opísať. Ostatné veci sú utajované z povahy vecí.

Vy nakoniec ste vládna strana, máte k dispozícii utajované informácie z vojenského spravodajstva, zo slovenskej informačnej služby, ktorá tvrdí, že je v úzkom kontakte s našimi západnými spojencami. Čiže môžete si overiť pravdivosť týchto vecí.

Pozývam vás na náš výbor. Určite ani pán Valášek nebude mať nič proti, keď prídete na vojenské spravodajstvo. Je tu nemecký veľvyslanec. Ak máte nejaké pochybnosti, kľudne choďte za nemeckým veľvyslancom, navštívte ho, spýtajte sa ho, z čoho vychádzajú, pretože v tomto momente oni preukázali do tej miery, do akej mohli, ako k tomuto útoku došlo a prečo si myslia, že je za tým Ruská federácia.

To, čo vy hovoríte, sú z môjho pohľadu len dohady a opakovanie proruského naratívu.

Ale k tej AFD by som chcela povedať, že ja vnímam vlastne víťazstvo AFD ako veľmi nebezpečné, ako zdvihnutý ukazovák pre nás všetkých ľudí, ktorí sú vo verejnej politike, ktorým ide o tú demokraciu a o slobodu a ľudské práva bez ohľadu na to, či sme momentálne tu Smer a Progresívne Slovensko, pretože aj vy sa nazývate sociálnodemokratickou stranou.

Tvrdíte, že si vážite odkaz SNP. Ja si myslím, že každá taká strana by mala spozornieť, keď strana, ktorá je nazývaná ako pravicovo extrémistická, ktorá kapitalizuje na extrémistických myšlienkach u nášho suseda, alebo teda spojenca, aby som to presnejšie povedala, získa také volebné víťazstvo.

Ale ich volebné víťazstvo si ja hlavne vysvetľujem tým, že naozaj v tom východnom, bývalom východnom Nemecku, kde teda vyhrali v Sasku a Anhalsku, naozaj veľa ľudí, tak ako aj u nás, sa necíti víťazmi revolúcie a tej zmeny, majú pocit takého spomienkového optimizmu, na ktorom vlastne táto strana kapitalizuje.

Prezliekli si gardistické a nacistické uniformy za obleky a vydávajú sa za niečo, čo nie sú.

Pán Kry, myslíte si, že takýto vývoj teraz nastane aj v širších súvislostiach, v širšom priestore? Aj u nás už vidíme, že sa retorika dosť radikalizuje. Máme tu stranu Republika, s ktorou zatiaľ neodmietate spoluprácu. Neobávate sa, že tieto tendencie sa prejavia čoskoro aj na Slovensku?

>> Aký vývoj to bude mať v Nemecku? Ukážu až ďalšie voľby a hlavne v tých častiach bývalého západného Nemecka, ale k tomu výsledku týchto volieb jednoznačne je to zlyhanie absolútne pruselskej politiky – politiky štandardných politických strán, ktorú predstavuje aj Friedrich Merz. Bežných občanov už nebaví pozerať sa na to, že hlavnými témami sú Green Deal, že sú tu rôzne šetrenia, prichádza k zníženiu životnej kvality úrovne ľudí a jednoducho to sú zlé správy.

A navyše v Nemecku veľmi zlým spôsobom riešili migráciu, takže toto sa ľuďom nepáči. A už ani strašenie vojny s Ruskou federáciou a hovorenie o tom, že Rusko je nepriateľ Spolkovej republiky Nemecko, neplatili a nezvrátili výsledok týchto volieb.

Čo sa týka slovenských reálií, tak ako nepovažujem politickú stranu Alternatíva pre Nemecku alebo republiku, že sú to vyslovene extrémistické a fašistické strany, tak samozrejme, že vo vnútri týchto strán sa nachádzajú ľudia, ktorí majú takéto myšlienky a názory, ale našou úlohou je jednoducho ich pomenovať.

Ja to takisto veľmi citlivo vnímam, pani poslankyňa, pretože ja som dlhoročný člen a v súčasnosti aj podpredseda Slovenskej zväzu protifašistických bojovníkov. Ak teda budú vyjadrenia o tom, že Slovenské národné povstanie bolo čiernym dňom našej histórie, alebo niekto by tu chcel veľa Tuku či Tisa, tak jednoducho ja to zásadne odmietam.

Ale prosím vás, nehážme všetkých tých ľudí do jedného vreca a už vôbec nie voličov, ktorí jednoducho siahajú po týchto politikoch preto, lebo sme ich sklamali aj my, štandardné politické strany.

>> Takto k nim budete pristupovať aj vy, čo sa týka možných spoluprác na politickej báze.

>> A ak sa pýtate na mňa, tak ja áno.

>> Dobre.

Vy ste spomínali tú nespokojnosť medzi nemeckými voličmi po tej zmene, ktorá nastala. Samozrejme, vo východnom Nemecku bola veľmi citeľná, keďže nastalo aj znovuzjednotenie a tá západná časť bola určite bohatšia, bola určite lepšie pripravená. Východní Nemci s tým určite mali veľký problém.

To áno, ale AfD začala silnieť vtedy, keď sa objavila nelegálna migrácia a keď do Nemecka po výroku kancelárky Angely Merkelovej začali prúdiť tisíce a tisíce nelegálnych migrantov. A práve aj tú migráciu označujú politológovia a analytici za dôvod, pre ktorý AfD získala takýto výsledok.

Myslíte si, že teraz to bude mať vplyv, povedzme na nazeranie sa na migračnú politiku aj v rámci širšej Európskej únie? Videli sme, že pán Merz už hovorí o tom, že k tým migrantom treba pristupovať oveľa zásadnejšie, že nemôžu mať také široké pole pôsobnosti, aké majú.

A ja som dokonca teraz videl jedného z našich popredných politológov, ktorý povedal, že asi sa niektoré strany, tie tradičné budú musieť správať vlasteneckejšie. Takto to vystihol, že áno, aj tie vlastenecké témy už budú musieť byť súčasťou rétoriky klasických politických strán, možno aj liberálnych politických strán.

No v prvom rade, pokiaľ ide o Progresívne Slovensko, ja musím povedať, že my od začiatku presadzujeme pozitívne vlastenectvo. Sú tu strany, ktoré nás okej dávajú, tvrdia, že my sme protislovensky, čo je úplne v rozpore s tým, čo robíme. Nám na Slovensku záleží.

Preto napríklad, keď sa bavíme aj o Európskej únii, tak naša delegácia našich europoslancov sa od prvého momentu, ako boli zvolení, snaží presadzovať, aby čo najviac finančných prostriedkov prišlo z Európskej únie práve na Slovensko.

A keď sa bavíme o tom, ktorí voliči sú sklamaní a opúšťajú tie tradičné strany, tak to je podľa mňa skôr otázka na môjho kolegu pána Carreyho, lebo v podstate je to strana Smer, z ktorej odchádza podľa tých prieskumov veľa voličov k republike. Nie sú to naši voliči. Čiže oni by si mali zodpovedať, že prečo vlastne ich voliči hľadajú tú pravicovejšiu a extrémistickejšiu alternatívu.

No a pokiaľ ide o tému migrácia, tak tam ja si myslím, že už je dosť veľa k dispozícii tých politologických analýz, ktoré ako vravíte hovoria, že to bola veľmi určujúca téma v tých krajinských voľbách v Sasku a Anhalt-Sachsen. Uvidíme, či to tak bude aj v tých veľkých voľbách v Nemecku celonemeckých, ale treba povedať, že napriek tomu, že aj strana Smer dlhodobo kapitalizuje na strašení nelegálnou migráciou, tak keď sa pozriete na to, čo v skutočnosti trápi Slovákov a Slovenky, to nie je nelegálna migrácia, to sú témy ako zdravotníctvo, nedostupnosť liekov, zdražovanie, nedostupnosť bývania, takisto ako aj v Nemecku, kde tiež je kríza dostupného bývania.

A na to tieto strany nemajú absolútne žiaden program ani odpoveď a prekrývajú to vytváraním iných problémov.

>> Aj na Slovensko prichádza veľké množstvo ľudí zo zahraničia. Ja chodím často na stredné Slovensko a je to pomerne bizarné, keď vidíte medzi tými vrchmi, kopcami a medzi tými miestnymi ľuďmi prechádzať sa ľudí z Bangladéša, zo Sri Lanky alebo z iných krajín, ktorí tam chodia pracovať do miestnych fabrík. To znamená, tá migrácia samozrejme má rôzne podoby.

Myslíte si teraz, že by sa mala nejako zmeniť politika, čo sa týka migrácie aj u nás na Slovensku?

>> Treba oddeliť dve veci. Je to nelegálna migrácia, s ktorou majú problém najmä štáty, ako je Španielsko, Taliansko, Nemecko. A potom je to migrácia takzvaná regulovaná, kde sa snažíme jednoducho tie chýbajúce pracovné miesta nejakým spôsobom zaplniť ľuďmi zo zahraničia, ale títi ľudia sú kontrolovaní tajnými službami, vojenským spravodajstvom, políciou. To znamená, že až potom prichádzajú, keď splnia všetky tieto náležitosti a formality.

Ale dovoľte mi zareagovať na slová pani poslankyni Števľlovej. Pani poslankyňa, vy ste asi prvá z Progresívneho Slovensku, ktorá takto otvorene a s takým entuziazmom hovorí o tom, že aká ste vy vlastenecká politická strana. Nuž, keby som nepoznal vaše skutky, tak by som tomu veril, ale napríklad to, čo sa deje v Európskom parlamente, vy hovoríte, že sa snažíte, aby na Slovensko prichádzalo čo najviac finančných zdrojov z Európskej únie. Ale veď vy používate baranidlo menom Tomáš Dechovský z Českej republiky a kritizujete vládu na každom kroku a vy ste práveže radi, keď nejaké finančné prostriedky sú zastavené a neprúdia na Slovenskú republiku.

Vy ste v prvom rade proobruselská politická strana, pro-washingtonská politická strana, až potom niekde na záver je tá proslovenská strana. Takže prosím vás, skutky robia, nie slová, politickú stranu tým, čiže či je pronárodná alebo nie je.

My sme na trhu od roku 1999. Samozrejme, prešli sme nejakým vývojom a urobili sme aj chyby. Kto robí, robí aj chyby. My sa tomu nechceme nejakým spôsobom vyhnúť, ale sme tí, ktorí bojujeme jednak proti populizmu, ktorý predstavuje Igor Matovič, ale aj proti takému fanatizmu politickému, ktorý predstavujú niektorí členovia progresívneho Slovensku.

>> Budete chcieť reagovať? Veľmi krátko.

Ja by som sa chcela spýtať, pán Kry, keď teda Progresívne Slovensko je pro-washingtonská strana, tak sa chcem spýtať, či už Smer zrušil obrannu dohodu s USA a koho premiér bol navštíviť pána Trumpa. Myslím, že to bol váš, kto sa dohaduje takisto o kontraktoch s americkými firmami, takisto ako pán minister obrany Kaliňák, áno.

A keď sa bavíme o pro-bruselskej strane, tak kto iný ako vy, ale aj my by sme mali byť pro-bruselsky, keďže sme súčasťou Európskej únie?

A z toho, že sme súčasťou Európskej únie, vyplýva, že nám sem prúdia finančné prostriedky, z ktorých množstvo boli transformované pribuznými a ľuďmi naviazanými na Smer cez PPP na všelijaké Fafokany, že áno.

Ale teda ja hovorím, že ak nás nazývate probruselskou stranou, tak pre nás to nie je hanlivé označenie, pretože my vieme, kde patrí Slovenská republika.

Slovenská republika patrí do Európskej únie ako jej plnoprávny člen a takýmto spôsobom uplatňujú aj naši europoslanci a europoslankyne svoj mandát.

A vy mi povedzte jedno hlasovanie, kde naši europoslanci hlasovali za to, aby Slovenskej republike boli odobraté nejaké peniaze Európskej únie? Také nenájdete?

Ak môžem ja zareagovať, viete, ja súhlasím s tým, že Európska únia je náš životný priestor a stalo sa Slovensko len dobre, že v roku 2004 vstúpila do Európskej únie, ale musíte súhlasiť s tým, že na fórach Európskej únie bolo prijatých viacero legislatívnych aktov a nariadení, ktoré išli proti našim národným záujmom a jednoducho povinnosťou slovenského politika je ozvať sa v takomto prípade, keď ide niečo proti našim národným záujmom.

A čo sa týka tej návštevy Róberta Fica v Bielom dome, viete, vy najskôr tvrdíte, že sme medzinárodne izolovaní a potom, keď Róbert Fico vám dokáže, že ho vedia prijať aj v Bielom dome, aj v Kremli, aj v Číne, aj v ďalších štátoch, tak potom zase idete vymýšľať niečo iné.

A čo sa týka tej obrannej zmluvy, pani poslankyňa, ja som bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa táto zmluva prijala a už vtedy sme hovorili o tom, že táto zmluva bude veľmi náročne vypovedateľná, čo sa aj potvrdilo, ale minister Kaliňák, minister obrany, na tom pracoval a viem o tom, že niektoré veci sa tam zmenili a vylepšili, pretože tá zmluva je absolútne nevýhodná pre Slovenskú republiku, ale jednoducho je to fakt, že je nevypovedateľná.

>> Takých zmluv len pripomenula vaše predvolebné sľuby.

Ja nie som zodpovedná za to, aké ste dali.

>> Takých medzinárodných zmlúv, ktoré sú súčasťou viacerých diskusií, máme viac. Napríklad vatikánsku zmluvu alebo rôzne iné.

Ešte by som trochu opravil. Róbert Fico nebol v Bielom dome, ale myslím, že to bolo vidiecke sídlo Donalda Trumpa.

>> Ale to nie je podstatné. Pán, dôležité je, že sa stretli.

>> Áno.

Poďme na domácu politiku. Myslíte si, že tá septembrová schôdza prebehne hladko, pánkery?

Ja viem, že by sa ešte mala uskutočniť koaličná rada pred jej rokovaním, kde teda budete musieť rozusknúť veľmi tvrdé oriešky. Už sme to viackrát spomínali aj v našich reláciách. Záležitosť Tomáša Tarabu a Andreja Danka, ktorý trvá na jeho odchode do 15. septembra. Inak sa vyhráža zablokovaním schôdze národnej rady.

Tak ako ste správne poznamenali, určite do začiatku ďalšej schôdze národnej rady Slovenskej republiky, čo je budúci týždeň v utorok, sa musí stretnúť koaličná rada na úrovni predsedov strán a ďalších členov. A samozrejme paralelne s tým sedia aj koaličná rada takzvaná, ktorá sa venuje dianiu v národnej rade Slovenskej republiky.

Viem, že je na túto schôdzu pripravených viac ako 300 bodov. To znamená, že to bude veľmi náročné, aby sme ich všetky prelúskali.

Čo sa týka najväčšieho problému, ktorý dnes je v koalícii a to je spor Slovenskej národnej strany verzus Tomáš Taraba, ja chcem povedať toľko, že podľa koaličnej zmluvy rezort ministerstva životného prostredia prináleží Slovenskej národnej strane. To rešpektujem. Na druhej strane Slovenská národná strana musí rešpektovať to, že táto vládna koalícia si nemôže dovoliť stratiť ďalšieho poslanca alebo poslancov. To znamená, ak by sa Tomáš Taraba vrátil do poslaneckých lavíc, asi neviem si celkom predstaviť, že vo všetkom by podporoval vládnu koalíciu. To znamená, toto sú hlavné body úrazu, ktoré treba do tej schôdze vyriešiť.

Tak videli sme Andreja Danka, ktorý podobne ako Július Cézar kedysi, keď zvolil za senátora koňa, vyhlásil, že keď on povie, že ministrom bude čumil, tak ním bude čumil. S tým súhlasíte, pán Kry?

>> Nie. Ja si myslím, že aj na akýkoľvek ten ministerský post by mal prísť kvalitatívne pripravený človek. Ja samozrejme nejdem vôbec spochybňovať kvality pána Filipa Kufu, pretože pôsobí v tomto rezorte ako štátny tajomník. Tak si myslím, že tie úlohy, ktoré má minister životného prostredia, že by to zvládol, ale jednoducho je tu viacero otázok, čo ak dôjde k tej výmene a to som už naznačil.

Tak záverečné slovo bude mať prezident Slovenskej republiky. Uvidíme, či bude súhlasiť s tou nomináciou, ktorú mu prednesie alebo prinesie predseda vlády Róbert Fico.

Čo opozícia? Obštrukcie, pískanie, tlieskanie alebo prídete s vlastnými návrhmi na schôdzu národnej rady?

>> Tak my zakaždým predkladáme vlastné návrhy na schôdzu národnej rady.

Tak to bolo. Áno. Tak to bolo aj teraz. Stále musím povedať, že veľmi málo national rady pristúpi k ich prerokávaniu, čiže sa nám tam hromadia, ale teda napríklad na súčasnú schôdzu národnej rady sme podali dôležitý legislatívny balík, ktorý sa týka pomoci obetiam domáceho násilia, keďže sme tu, máme tu opakované vraždy, čo sa ja aj kolegyňa Plaváková a Jurík tomu venujeme.

Urobili sme si koliečko po jednotlivých štátnych orgánoch a zistili sme v tom čase, že bolo 17 obetí, odvtedy pribudli tri ďalšie, čiže už tu máme 20 žien, ktoré umreli a toto vôbec nie je premiérskou témou. Čiže tomuto sa venujeme.

Ja osobne som podala návrh zákona, ktorý reguluje podnikanie záložník, čo sa stáva čoraz vypuklejším problémom v našich mestách a obciach, keďže je to obchodovanie s ľudským nešťastím. To tiež vlastne vládnu koalíciu nezaujíma.

Kolegyňa Štolová a kolega Sabo podali návrh dôležitého uznesenia týkajúceho sa sucha, ktoré sme tu zažili a stále zažívame, aj s návrhmi opatrení, k čomu sa táto vláda tiež vlastne nedostala.

A ja teda musím povedať, že mňa veľmi mrzí, že sme poslanci, ktorí sú naozaj kráľovsky platení za svoju prácu. Máme za tento rok len päť schôdz. My budeme mať teraz už štvrtú schôdzu septembrovo-októbrovú a potom bude už len jedna novembrovo-decembrová schôdza a mne zastáva rozum, keď si predstavím, ako bežní ľudia chodia 365 dní v roku do práce každý deň. Majú teda len dovolenku a pár sviatkov, ktorým ešte táto vláda nezrušila. A my poslanci máme päť schôdz. Máme tam xy bodov, ktoré sa ani len nestíhajú prerokovať a každá pred každou jednou schôdzou títo stratégovia moci majú nejaký problém.

Teraz je to pán Taraba verzus Danko. Predtým to boli zase nejaké iné hádky medzi týmito koaličnými stranami a to je obraz ich vládnutia. Oni predsa sľubovali, že nahradia vládu chaosu, ktorým ste nalepili túto nálepku na vládu pána Matoviča a Hegera nejakou stabilitou, že to bude bez hádok.

A celý tento rok nevidíme nič iné, len pred každou schôdzou sa to musí nejakým spôsobom zlepiť, a tak to bude aj teraz.

Ono tí poslanci – keď nie sú v schôdzi, majú sedieť vo svojich poslaneckých kanceláriách a prijímať podnety občanov. Málokedy sa to vidí, samozrejme.

Pán Kry, ja už môžem veľmi krátko, pani poslankyňa. Čo sa týka sucha a tých klimatických zmien, tak hádam vám ušlo pozornosti, že zasadala vláda v priestoroch agrokomplexu v Nitre a prijali sa viaceré uznesenia – to bolo pred týždňom asi. Prijali sa rôzne uznesenia, ktoré majú riešiť tento problém. Takže čo iné by ste ešte čakali?

Hovoríte, že sa tomu premiér nevenuje. Vy by ste chceli, aby sa premiér venoval všetkému. Ale my sme nie absolutistická monarchia. Jednoducho tu sú ministri, ktorí sú zodpovední za svoje rezorty. Aj to, čo ste uviedli v súvislosti s úmrtí 20 slovenských žien. Samozrejme, že to je zlá správa, ktorá asi mrzí každého normálne zmýšľajúceho človeka. Ale prosím vás, čo s tým má vláda? Čo s tým má predseda vlády Slovenskej republiky? Nech tu máme platné zákony, ktoré treba jednoducho dodržiavať a predchádzať k takýmto veciam.

Pán Kry, to, že rukou partnera je zavraždená 20 slovenských žien, je vrchol ľadovca. Je to situácia, kde sa preukázalo, že zlyhal systém, ktorý tú pani Zuzanu neochránil. Jej dve deti sú siroty. Toto by mala byť premiérska téma – že slovenské občianky čelia epidémii domáceho a partnerského násilia a že inštitúcie zlyhávajú pri ochrane ich zdravia, pri ochrane ich života a pri ochrane ich detí.