TERAZ TAKTO: "Chcú, aby Fico ako šaman privolal dážď?", komentuje klimaaaktivistky novinár Lučanič

Z môjho pohľadu absolútne absurdné, aby primátor hlavného mesta posielal ľudí, dôchodcov, mamičky s deťmi schladiť sa naozaj medzi regále do obchodov.

[hudba]

Prajem dobrý deň. Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Máme tu horúčavy. Asi aj vám je teplo. No a kto za to môže? Predsa premiér Fico. Aspoň povedali to znepokojené matky.

Tým správnym bojovníkom proti horúčave je naopak primátor Bratislavy Matúš Valo. A prečo? No pretože má klimatickú kanceláriu, ktorá vypracovala klimatickú mapu, aby Bratislavčania a návštevníci Bratislavy vedeli, kde sa môžu schladiť.

Až potiaľ je to dobré, ale v istom momente to začína naberať také kontúry potemkinovskej dediny.

A presne o tejto téme budem hovoriť s kolegom novinárom Ivanom Lúčaničom.

Ahoj, Ivan.

>> Ahoj, Janka.

Ivan, ty si napísal skvelý komentár na túto tému. Ja som si to pozrela. Naozaj máme vonku 40. Moje auto včera nameralo 40,5 na okraji Bratislavy, čiže to už je trošku teplo.

Bratislava trpí. Máme tu cyklotrasy, ktoré sú asfaltové, máme tu cesty, ktoré sú betónové. Máme stromy v kvetináčoch, ktoré sú aké sú, lebo v tom kvetináči bohvie čo veľké nenarastie.

Singapur som si pozerala, má vertikálne záhrady, keď chce bojovať proti horúčavám. Paríž má hmlové sprchy, má zelené dvory. V Los Angeles natierajú chodníky a strechy reflexnými farbami, ktoré odrážajú to teplo.

A my v Bratislave, prosím pekne, máme čo? My máme skoro všetko toto, čo si vymenovala, akurát iba na papieri. To je ten zásadný problém, ktorý oproti celému svetu máme.

U nás sú projekty, klimatické plány, akčné plány, klimatické výzvy primátora. Akurát zabúdajú dodať, že to je naozaj iba niečo, čo chceme, niečo reálne aj máme.

>> No počkaj, počkaj, ale klimatickú mapu, kde sa dá ochladiť, to máme.

>> To máme, ale tiež ide iba v skutočnosti o interaktívnu mapu nejakých zopár verejných budov, či už knižníc alebo miestnych úradov.

>> Možno aj 20.

>> Áno. Je ich tuším 13 dokopy tých verejných. Tých neverejných a súkromných je viacej. Je 17 a jedná sa o nákupné strediská alebo obchody, čo je z môjho pohľadu absolútne absurdné, aby primátor hlavného mesta posielal ľudí, dôchodcov, mamičky s deťmi schladiť sa naozaj medzi regále do obchodov.

>> No dobre, ale však jeho to nič nestojí, lebo tú klímu platí obchod pre svojich klientov, čiže prosím.

>> Presne tak. Jeho to nič nestojí. Mali by sme byť spokojní ako platitelia daní, že takto to môže byť.

>> Je to nič, jeho to nič nestojí.

To je presne takéto, o čom ja často píšem, že je to valovské. Jeho to nič nestojí. On si domácu úlohu ako keby odškrtol a splnil.

Vytvoril naozaj krásnu interaktívnu mapu ochladca. Akurát vytvorili šesťstanový manuál pre tieto miesta. Majú byť označené, má byť všade nejaká šípky, že kde človek nájde nejaké miesto na sedenie, pohár s vodou, toaletu. To všetko má byť v klasických obchodných reťazcoch.

Ja som teda pár ich za tieto posledné dni navštívil a nikde som to nevidel.

>> Ten manuál si hľadal?

>> Ani manuál, ani tie šípky k tým pohárom s vodou a tak ďalej. Však toalety samozrejme, že majú klímu.

My dokonca podľa mňa nepotrebujeme ani klimatickú kanceláriu na to, aby sme vedeli, že dneska je v obchode chladno, lebo tam majú klimatizované priestory a naozaj nejaké mraziarenské boxy.

Koľko ľudí môžeme zaplatiť v tej klimatickej kancelárii? Aby som teda bola úplne presná, nech nás pozerajú nielen Bratislavčania, ale jednak ľudia chodia aj mimo Bratislavy sem na návštevy.

My tu máme námestníka pre životné prostredie a klimatickú zmenu. Volá sa Jakub Mrva.

A tento námestník, keď sa zakladala tá klimatická kancelária na magistráte... My tu už všetko máme perfektné. Jediné, čo nám chýba k šťastu, je klimatická kancelária, ktorá urobí tú mapu.

Tak tam boli traja zamestnanci a napríklad jedna z nich, pani Andrášová, z klimatickej kancelárie, ešte predtým fungovala v Medzinárodnej organizácii pre migráciu, čiže v oblasti klímy bola evidentne veľmi dobre vyškolená.

No a tu sme už vlastne pri tom mimovládkovom prostredí a ja som v úvode spomenula jednu vec, že znepokojené matky sa ozvali, napísali premiérovi Ficovi listy. V tých listoch bolo čo?

No v tých listoch písali o svojich pocitoch, ako sa cítia v takýchto horúčavách a žiadali teda od vlády konkrétne kroky.

Ja som to tak vtipne oglosoval, že asi očakávajú od premiéra, aby sa postavil pred úrad vlády s palicou rukou, ako šaman mával na oblohu a privolával dáže alebo vietor alebo chladnejšiu klímu.

No je to absurdné naozaj na jednej strane. Žiadať o to... My žijeme v Európe, ktorá má 743 miliónov obyvateľov. Žijeme na 8,3 miliardovom svete a my sa tu ideme baviť o tom, že náš premiér má urobiť nejaké konkrétne kroky na zmenu klímy.

Je to trocha absurdné.

Rovnako ako absurdné je aj pôsobenie tej klimatickej kancelárie, pretože naozaj do dnešného dňa som nevidel žiadne reálne kroky, ktoré by pomáhali ochladzovať tú Bratislavu.

My sa tu máme baviť o tom, koľko budov má v Bratislave dnes zelenú strechu. Máme sa tu baviť o koľko stromov bolo vysadených nie na periférii mesta. Tam sadívalo dosť. Čiže sa hovorí o desiatkach tisícov stromov, ale my sa máme baviť o tom, koľko reálne stromov je v uliciach a nie v kvetináčoch, pretože z toho vyrastú len tenké stromčeky.

Máme sa baviť o tom, koľko reálne stromov zasadí do tých ulíc. Možno posunie tie siete, ktoré sú v zemi, aby tam mohli naozaj vyrásť vzrastlé stromy, pretože tie vrhajú tieň, tie ochladzujú to námestie alebo ten park alebo tú ulicu a tie nám zabezpečujú potom aj chladnejšie mesto.

Dneska naozaj pocitovo, keď sa prejdete po ulici bez stromov a verzus po ulici so stromami, cítite rozdiel aj 10° pocitovej teploty. A to je naozaj už dosť.

No ako aby to nevyzeralo, že len frfleme. Ja som si čítala ten akčný plán.

>> Áno.

>> Klimatický plán.

>> Tak klimatický plán. A ja som tam čítala aj také veci, že oni reálne vysadili niečo.

Počkaj, ja to nájdem.

Tuto sú to núdzové opatrenia krátkodobé, ktoré vlastne robia. To je to, čo vlastne robí primátor, hej? Že to sú tie verejné centrá, kde sa dá ísť ochladiť s klimatizovanými priestormi. Ale toto je vyhodnotené odborníkmi, reálnymi odborníkmi na klimatické opatrenia ako iba krátkodobé núdzové opatrenie, nie ako systémové.

Urbanistické stavebné opatrenia sú: ulice otvorené, ktoré zabezpečia lepšie prúdenie vzduchu, tienenie v tých užších uliciach, prísnejšie stavebné predpisy pre tie budovy.

Na druhej strane potom sú tam soláry na tých budovách, ktoré ohrievajú, vytvárajú tie solárne teplotné ostrovy, ktoré tiež nepomáhajú.

No, ale v princípe, odborníci samotní konštatujú, že najúčinnejšia kombinácia je stromy, zelené strechy, reflexné povrchy. Samotná klimatizácia problém nerieši. Naopak, zvyšuje odpadové teplo a spotrebu energie.

>> Presne tak.

Ona len preváža to teplo zvnútra von a robí vnútri to chladnejšie prostredie. To znamená, že z hľadiska zmeny tej klímy alebo toho počasia vonku sme nič nevyriešili.

My ešte jeden problém máme v Bratislave, a to je to, že Bratislava sa zaviazala v tomto pláne, o ktorom sa bavíme, v klimatickom pláne, že do roku 2030 zníži emisiu o 55 % v porovnaní s rokom 2005.

>> Áno. >> Je to otázka, ako sa to dá všetko naplniť, ako sa to dá všetko urobiť.

Pre mňa je to trocha také vtipné, pretože na jednej strane sa tu bavíme o tom, že chceme znížiť zaťaženie spotreby CO2, alebo teda produkcie CO2, pardon. A na druhej strane si kupujeme stále autobusy so spaľovacím motorom na diesel.

Keď sa spýtate šéfa dopravného podniku, prečo tak robí, tak povie medzi zuby, že lebo tá údržba je jednoducho lacnejšia a stále tie autobusy alebo tieto vozidlá sa preň a pre dopravný podnik proste oplatia. Takže to sú také absurdné kroky.

Na druhej strane samo mesto v tom svojom pláne alebo v tej koncepcii hovorí o tom, že má iba dosah na 11 % tvorby tých emisií v rámci Bratislavy. Ostatné sú domácnosti a samozrejme súkromný sektor. K čomu môže teda Bratislava, sa len nejako prosiť, nejakým spôsobom im dohovárať, aby sa snažili niečo s tou klímou robiť alebo na ňu nejako vplývať, ale či to aj reálne tak je, tak to ťažko.

>> Dobre.

Čiže prvý sľub je do roku 2030. Tam je ten prvý míľnik a ten druhý, ktorý ma celkom zaujal, lebo sľubom neurazíš. Rok 2050 – klimaticky neutrálne hlavné mesto.

V roku 2050 – počkaj, budem mať >> dosť po 70, by som povedala. Myslím, že primátor plus mínus tiež tak.

>> Hm.

No možno troška menej.

>> Možno, dobre, opäť.

Hej, ale tak či onak, proste to je taký ten míľnik, že poručíme vetru, dešti v roku 2050, budeme klimaticky neutrálni. Nikto nevie, čo to presne znamená, ako to odmeriame, ako to nastavíme, ale budeme to mať.

No a teraz otázka: či naozaj nie je lepšie robiť možno v meste zelené ostrovy, tie hmlové brány, ktoré aj boli medzitým, tuším na hlavnom námestí sme mali hlavnú bránu?

>> Zopár ich je na hlavnom námestí. Ďalej bol pred starou tržnicou. Tam neviem, či teraz je, keďže je pred starou tržnicou rozkopané z hľadiska opravy toho námestia.

>> Eh, je aj celkom dosť pitných fontánok.

Ja som sa včera vybral po Bratislave a chodil som.

>> Hľadal si reálne klimatické opatrenia?

>> Áno, hľadal som opatrenia, lebo klimatická kancelária ich sľubovala do roku 2030 vybudovať až 80. Neprešiel som všetky. Musím povedať, že väčšina ale fungovala.

A čo na rozdiel od Prahy, kde Janko Rubeš, taký aktivista z Prahy – takí chlapci, čo točia youtubové videá – tak každoročne v podstate prinášajú správy o pitných fontánkach v Prahe, ktoré niektoré z nich nefungujú. Tak u nás som našiel jednu, dve, ktoré boli problematické, ale niektoré troška vytekali na námestie, na Hviezdoslavom námestí, ale ináč tie pitné fontánky, čo som bol aj ja prekvapený, že toto Bratislava naozaj celkom zvláda.

>> To je dobrá správa.

Je jasné, že to je, lebo presne tak to je – voda je nápoj, ktorý nás vie zachrániť, a hlavne v takomto teplom počasí.

Takže >> ako sa chladili ľudia včera, keď si hovoríš, že chodil si po meste v tomto teple? Eh, ako sa ľudia chladili, kde bolo možno najviac ľudí sústredených? Ako teraz vynechajme knihkupectvá, supermarkety, nákupné centrá, kde sú tie klimatické mapy, hej? Ale poďme na takých normálnych reálnych ľudí v meste.

>> Ja som bol v meste našťastie ešte veľmi skoro ráno, takže ešte nebolo tak teplo. Ale keď som sa aj bavil s viacerými prevádzkarmi, ktorí akurát rozkladali svoje podniky, tak hovorili, že zažívajú oni teraz takéto dramatické obdobie, pretože namiesto toho, že v lete majú najväčšie tržby, tak ich nemajú teraz až taký vysoké.

Viedeň zatvára. Neviem, či si sledoval, ale teraz som dnes ráno tiež čítala noviny a nejaké rakúske a viedenské podniky zatvárajú kvôli horúčavám, pretože nedokážu tú prevádzku nejakým spôsobom. A jednu – ľudia nechodia, sedia doma v chlade.

>> Presne, sedia doma v chlade.

>> A dva – všetky tie potraviny a ďalšie veci, ktoré v tomto teple servírovať obedy na stôl, je možno problém.

Čiže aj Bratislava má taký problém.

>> Tí prevádzkaví to viacerí tvrdili.

Tak podľa mňa na večer zase ľudia vychádzajú do tých ulíc, takže sa im to oplatí.

>> Ale neviem.

Ánož, ešte bolo nejakých 30° pomaly, akože strašne teplo.

>> Bolo teplo.

Ono zaujímavé je napríklad aj to, že veľa ľudí je pri jazerách. Chce sa schladiť pri tej vode, ale dostávam od jednej známej takmer dennodenne obrázky z kúpaliska na Tehelnom poli, čo je v správe mesta. A tam práveže tých ľudí, hoci by som čakal, že to bude plné, tak veľa až tak nie je.

Z tých obrázkov, ktoré mi posiela, vidím, že to tam je také poloprázdne. Čo je problém? Mám pocit, že to kúpalisko je dosť otvorené. To znamená, nie je tam veľmi veľa tieňa, kde sa schovať. To znamená, že ľudia >> nechcú byť celý deň na slnku. Akože jedna vec je schladiť sa vo vode v bazéne. Druhá vec je potom vyjsť z tej vody a byť celý deň na rozpálenej, síce tráve, ale na slnku tiež asi nie je úplne zdravé.

No.

>> Uhm.

No keď hovoríme o tom, že voda, kúpaliská, máme Dunaj, Vltavu, videli sme teraz videá viacero, vidíme fotky ľudí, dávajú si to na sociálne siete, že predháňajú sa v tom, že ktorý sa dostane suchou nohou ďalej smerom do koryta. Naozaj tá voda je nízka, nie je ešte taká nízka ako v roku 47, keď ešte o klimatickej kríze neslýchali a klimatickú kanceláriu sme tu nemali v Bratislave.

No teraz to máme takéto, ale problém je aj na Dunaji, aj na ďalších veľkých tokoch. Rín je takisto, Loára je nízko, Lago Magadore je poloprázdne, polosuché. Proste tie pláže nie sú. Eh, keď sa takto na to pozeráme, videli sme taký Dunaj niekedy? Alebo rok 47 my nepamätáme, ale to, čo si my pamätáme, asi to nebolo takto nízko.

>> Ja si to nepamätám.

Eh, práve cez víkend som bol s dcérou na bicykli a boli sme sa presne pozrieť na také tie ramená a na Lídii sme boli, >> kde teda naozaj sme zašli dosť ďaleko do koryta v podstate.

>> Dcéra bola prekvapená, že tam našla mušle a tak ďalej, čo je super teda.

>> Jasné.

Tak je to pod vodou štandardne.

>> Jasné, jasné, jasné.

Eh, no je pravda, že ja si to nepamätám. Pamätám si vysoký Dunaj, keď boli záplavy. Eh, veď to bolo nedávno, ale takýto nízky Dunaj si naozaj nepamätám.

Môj muž tieto veci študuje a keď som sa s ním o tom bavila, tak hovorí, že to sú cykly, že jednoducho raz za x rokov, 11 rokov zhruba je vysoká voda, záplava, všade problém a potom je to takéto nízke.

Mňa dnes pobavil Edo Chmelár, keď to komentoval, že Dunaj, koryto Dunaja už je zjazdné SUVčkami a terénnnymi autami a že s výnimkou Karloveského ramena, kde stačí Felicia.

Ale tak ono po lete, po tom suchom lete sa to podľa mňa zase znova naplní.

Jasné, treba dávať na to pozor. Treba na tú klímu dávať pozor. Eh, treba dávať pozor aj na to, čo vie to mesto robiť.

Ja napríklad dneska, keď sa prejdem okolo Petržalskej električky, kde primátor Valo hovorí o krásnom zelenom prostredí, tak tam vidím aj vyschnuté stromy. To znamená, že áno. Eh, to znamená aj to, že teda nie o všetko sa úplne staráme tak, ako treba.

Mňa napríklad úplne fascinuje – to je jedno z tých klimatických opatrení, ktorým sa primátor rád hrdí – sú také tie zelené ostrovčeky, ktoré majú byť zatrávnené.

V zahraničí všade vidíme, že je vyspádovaný ten chodník alebo tá cesta tak, aby voda, ktorá tečie tým chodníkom alebo tou cestou, vtekala priamo do takéhoto ostrovčeka. U nás na Slovensku je všade obrubník dookola a vnútri toho je urobený ten zelený ostrovček. Voda sa tam dostane iba tak, že spadne priamo do toho trojuholníka alebo do toho ostrovčeka, čo je premárne našej príležitosti podľa mňa.

No, Michal Kravčík by sa teraz ozval. Poznáme Michala Kravčíka, experta na vodu, čím ho pozdravujem srdečne, lebo čo sa týka vodo­zádržných opatrení, tak má skvelé nápady a komentuje to už dlho a my sme sa o tom bavili s Mišom.

Stačí ísť do susedného rakúskeho kidu, kde je to nákupné centrum. Keď sa tam pozrieš, tam nie sú kanály, tam nie je kanalizácia, tam je to vyspádované, tam sú urobené jamy, normálne zatrávnené. Keď prší, do tej jamy to všetko stečie a jednoducho voda zostáva na mieste.

No, u nás aj po ôsmich rokoch primátora Vala, ktorého naozaj ekoindexom boli dominantné, vidíme klimatickú kanceláriu, čo je ekoýčin.

Presne tak. Eh, boli to dominantné témy, s ktorými vyhral pred ôsmimi rokmi a teda pred štyrmi obhájil.

A ja by som čakal, že takýto primátor prinesie ďaleko odvážnejšie kroky a ďaleko reálnejšie a zmysluplnejšie kroky.

A máme na to peniaze.

To nie je podľa mňa zložité – na vyspádovaní ulice, keď už ju opravujú, tak to nie je podľa mňa nič zložité. Urobiť ostrovček, ktorý má v podstate medzierku medzi obrubníkmi, aby tam vtekala voda. Veď to je opatrenie za možno za nič. Eh, ide o to len rozmýšľať pri tej rekonštrukcii, ako to spraviť.

A v tomto myslím, že my máme krásne veľa riešení na papieri, ale v tej realite, tam, kde by nám to pomohlo najviac, tak tam trocha prešľapeme na mieste.

Tak to je možno výzva pre viceprimátora pre klímu, aby tieto veci zvážil.

Eh, keď sa pozrieme na Bratislavu, hovoríme, že po štyroch, po ôsmich rokoch de facto vidíme viacej cyklotrás, čo nie je zeleň. Tam vlastne tá zeleň musí ustúpiť. Eh, vidíme nové námestie, od ktorého sme mali asi väčšie očakávania, že bude viac zelené. Áno, sú tam tie námestie SNP, hovoríme, aby keď nás pozerajú diváci, ktorí nie sú Bratislavčania, ale prídu, uvidia, eh sú tam tie vodo­zádržné opatrenia v nejakých tých nádržiach, áno, retenčné nádrže pre vodu, ale ten zvyšok mohol byť ambicióznejší, čo sa týka zelene.

Tak hlavne tých námestí malo byť zrekonštruovaných a presne s rovnakými vodozádržnými opatreniami, retennými nádobami. Malo byť po ôsmich rokoch podľa mňa ďaleko viacej. My sa dneska pozeráme na viaceré zrekonštruované námestia alebo parky, ale eh nájdeme tam proste nejaké takéto opatrenia, nenájdeme eh park na Kazánskej a tak ďalej. Proste mohli by som viacej menovať.

No, videla som tie rúry, tie veľké, obrovské kovové rúry.

Kde to na námestí Slobody?

To sú ako šmykľavky?

To sú šmykľavky.

Áno.

Ale tie sú, myslím si, že teraz keď je vonku na slnku 40 a viac, tak tá plechová rúra alebo kovová rúra musí opaľovať dieťa a doletí. Asi je v nej teplo a opečené. [smiech] Ale áno, ale sú takéto prvky – kovové alebo plechové na sedenie a rôzne takéto.

My máme v Petržalke, keď som ich posadila na ten kovový sedák.

Keď som spomenul tie Petržalskú električku, tak my máme obrovské plechové zastávky elektrickej dopravy, ktoré naozaj z nich stála strašné teplo, hoci paradoxne majú zelenú strechu.

Eh, niekde proste ono sa to presne míňa, že je tam dobrý záujem. Ja ho aj vnímam, že mesto má dobrý záujem, ale tá realizácia je potom nakoniec niekde úplne inde.

Ako hovoril ten ruský klasik: chceli sme dobre, dopadlo to ako vždy. Bohužiaľ. [smiech]

Dobre. Dá sa ešte niečo, lebo napríklad sú veľké diskusie o hlavnom námestí, ktoré kedysi bolo zelené.

Áno.

Potom prišli... eh, myslím, že to už bolo v 90. rokoch alebo možno na konci 80., keď to celé vytrhali. Práve tam už nie sú tie stromy, odstránili ich. Je tam dlažba. Čo v tomto teple dlažba je absurdný úkek.

Presne tak.

Čiže eh dobre, akože máme sa teraz pozerať na ktorého nového adeptu na nového primátora a on nám sľúbi viac zelene a potom zase budeme o štyri roky pozerať a rátať, čo všetko sľúbil a neurobil.

Jedna vec je presne to, že teraz vám bude každý sľubovať všetko, lebo blížia sa komunálne voľby. Eh, druhá vec – nikto ti nedá toľko, koľko politík v kampani sľúbi. Tretia vec je tá realita.

Pri Jozefovi Rážovi, Martinovi Winklerovi, Dane Čahovejovej sa môžeme naozaj pozerať len na tie sľuby. Primátorovi Matúšovi Valovi už vidíme, čo za tých osem rokov – po prvé, povedal, čo chcel urobiť, a čo reálne urobil.

V tomto ohľade si myslím, že je to troška slabé. Čiže eh nekrivdíme mu, ak povieme, že mohol urobiť – čo sa týka zelenej a klimaticky príjemnejšej Bratislavy – mohol urobiť oveľa viac.

Mohol urobiť oveľa viac.

Ďakujem pekne, že si prišiel. Verím, že naši diváci sa budú mať kam schovať pred teplom a budeme sledovať, akým spôsobom sa bude vyvíjať Bratislava k tomu, aby bola možno zelenšia, príjemnejšia, menej betónová alebo nie všetko len cyklisti.

Ďakujem.

Presne tak. Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Ahoj.

No mojím hosťom bol dnes kolega novinár Ivan Lučanič. Ďakujeme za pozornosť a vidíme sa pri ďalšej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Od vás očakávam, že napíšete, akým spôsobom sa možno chladíte vy. Prajem ešte pekné leto.

[hudba]