Politici a „ich“ advokáti | Zuzana Plevíková (Smer-SD) a Zuzana Števulová (PS), poslankyne NR SR

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zádoba pre celú rodinu.

Advokátska komora kritizuje návrh zákona z dielne Progresívneho Slovenska s pracovným názvom Lex Para.

Šéf komory zastupuje televíziu Markíza v spore s Michalom Kováčičom.

Je možné stotožňovať advokátov s ich klientmi?

Má advokát právo na výhradu vo svedomí a selekciu svojich klientov?

To budú otázky dnešnej témy s Petrom Bielikom.

Vitajte pri jej sledovaní.

Sledujete kanál 1.

Dámy a páni, som veľmi rád, že dnes na pôde národnej rady sú hosťkami dnešnej relácie pani Zuzana Števulová a pani Zuzana Plevíková, poslankyňa Národnej rady.

Dámy, vitajte.

Dobrý deň.

Dobrý deň.

Som veľmi rád, že ste prijali naše pozvanie. Myslím, že v tomto zložení sme ešte spolu nediskutovali.

Bola koaličná rada včera. Videli sme už dnes na národnej rade aj jej dôsledky. Na čom všetkom sa predsedovia dohodli?

Ako ste spomínali, včera bola koaličná rada a samozrejme v prvom rade sa jednalo o túto schôdzu, ktorá sa otvorila, ako všetci už vidíme a cítime. Jednalo sa o vládne návrhy zákonov, o tom, aký bude postup aj počas schôdze, o tom, že by sa mali prerokovať ako koaličné návrhy, tak aj opozičné návrhy. A dokedy budeme rokovať.

Potom o jednotlivých návrhoch zákona – napríklad z dielne SNS stiahli šesť zákonov, ktoré nejako kolidovali v podstate s tým, že zasahovali do rozpočtu, teda sa odložili možno ďalej na komunikáciu, pretože rozpočet – zákon roka – nás ešte len čaká. Takéto dohody padli, ale samozrejme hlavne o to, aký bude tento priebeh schôdze, pretože je potrebné aj pre občanov Slovenskej republiky vládne návrhy zákona, ktorých nie je málo. Ich je 56, ak sa nemýlim. Prerokovať potom samozrejme tie koaličné a následne aj opozičné.

A muselo sa vyriešiť ale najskôr tá dilema, ktorá sa týkala Tomáša Tarabu a jeho odchodu z funkcie ministra.

Samozrejme, boli tu také reči a myslím si, že každý to vnímal, že teda či sa otvorí alebo neotvorí schôdza parlamentu. Vidíme, že sa otvorila, že tá dohoda padla. Je to veľmi dôležité, že koalícia naozaj drží spolu, že schôdza sa otvorila. To je veľmi dôležité, že rokujeme o týchto návrhoch zákona, že samozrejme ideme dopredu, aby sme schvaľovali tieto návrhy a prerokovali čo najviac bodov, ktoré pomôžu občanom Slovenskej republiky.

Uvidíme, kedy sa Tomáš Taraba stane vašim kolegom – myslím kolegom poslancom v národnej rade. Má dohodu na spoločnom postupe aj opozícia, pani Števulová?

Ja by som najskôr ešte zareagovala krátko na to otvorenie schôdze, lebo viete, že kolegyňa Plevíková sa tvári, akoby tu bola náhle nejaká koaličná selanka. Ale povedzme si, že tá dohoda sa zrodila deň pred otvorením schôdze. Ja sa pýtam, čo robil premiér celé leto – či sa mu nechcelo z Chorvátska riešiť vzťahy v koalícii. Lebo takto vyzerá nakoniec ten návrh na odvolanie Tomáša Tarabu – vraj podal až dnes do prezidentskej kancelárie a prezident si ešte počká, kým sa ním bude zaoberať. Čiže to je podľa mňa neuveriteľné.

Tiež veľmi zaujímavý bol ten moment na začiatku schôdze, ktorá mala začať o 13:00. Nikto z poslancov Smeru nebol v sále, začali sa trúsiť až postupne. Tak neviem, či to mal byť nejaký vztyčený prst zvyšným členom koalície, nejaké varovanie alebo čo. Ale možno by ste to mohli vysvetliť, lebo toto sa nestáva, že by členovia, členky hlavnej – teda vládnej strany – meškali tak očividne na otvorenie o jednej tej schôdzi. Bolo to mimoriadne zaujímavé.

A pokiaľ ide o postup opozície, tak samozrejme sú veci, v ktorých sa v opozícii koordinujeme. Videli ste, že na začiatku sme otestovali vládnu koalíciu ohľadne toho, či má vôbec väčšinu – 76 poslancov – na otvorenie schôdze.

Uhm. Takže tam ste hlasovali jednotne a máte teda aj nejaký spôsob – spoločný – ako budete postupovať na tejto schôdzi. Teraz mám na mysli tie obštrukcie, ktoré sa niekedy objavujú, dlhé diskusné príspevky, ktoré vlastne naťahujú potom tie rozpravy a podobne. Máme tu aj nový rokovací poriadok?

Tak v prvom rade, nový rokovací poriadok už platil aj na predchádzajúcej schôdze. My v súčasnosti čakáme, či teda vládna koalícia naplní svoje hrozby a zase bude meniť zmenený rokovací poriadok.

A môžem povedať, že v rámci opozície v parlamente vždy bola výborná spolupráca, keď ide o dôležité zákony – napríklad o zákony, ktoré sa týkajú trestnej politiky štátu. Budeme tu mať kajúcnikov, budeme tu mať zákon o justičných čakateľoch. Takže myslím si, že tam panuje zhoda naprieč opozíciou názor, že ide o zákony, ktoré sú v rozpore so spravodlivosťou na Slovensku.

Dostaneme sa k návrhu zákona Lex Para, ku ktorému bude určite zaujímavejšia diskusia. Nebolo by to krásne, pani Plevíková, keby sa aj koalícia s opozíciou dohodli, že teda sa nebudete urážať navzájom, že budete slušne rokovať, že budete rešpektovať čas, ktorý zase patrí opozícii a neskracovať rozpravu a podobne. Či to by sme veľa chceli my občania?

Viete čo, s týmto bojujeme – vlastne by som povedala – od začiatku. Myslím si, že ako som nastúpila na mandát, tak z opozičných radov – nehovorím presne od Progresívneho Slovenska – tak boli nejaké vyhrážky, že nám budú robiť hlavne zle. Aj to tak potom vyzeralo, čo ste si všímali – účelové predlžovanie schôdze. Niektorí sa hlásili do rozpravy, ktorí tam hovorili – ja neviem – čítali telefónne zoznamy a tak ďalej a tak ďalej.

Potom prišlo k tomu, že teda musí sa zaviesť naozaj nejaký nový rokovací poriadok. A teraz prichádzame aj počas uplynulých mesiacov k tomu, že sa musí zmeniť naozaj ten rokovací poriadok, aby bol plynulý priebeh schôdze a mohli sa odsúhlasiť vládne návrhy zákona a vlastne všetky tieto zákony. Pretože tie obštrukcie sa dajú – by som povedala – vždy nájsť. A opozícia na juste toho rokovacieho poriadku využívala vlastne všetko možné a predlžovala úplne úmyselne a nezmyselne danú schôdzu.

Samozrejme uvidíme, aká bude nová podoba rokovacieho poriadku. Dúfam, že to bude čo najskôr. A čo sa týka tých urážaní a osočovaní, tak tiež sme boli akože svedkami kadečoho. To dúfam, že sa buduje, ale myslím si, že márne dúfame, pretože najmä zo strany Slovensko majú iba takúto rétoriku – čo sa týka urážania, osočovania.

A ešte by som prosím vás chcela reagovať na pani poslankyňu Števulovou, ktorá tu hovorí a pomaly tu zase predikujú nejakú koaličnú krízu alebo čokoľvek. Pani Števulová, dôležitý je hlavne výsledok. Ak je výsledok jednoducho dobrý – a to, že sme otvorili schôdzu – tak nemáme o čom debatovať. Toto sú iba vlastne nejaké hmlistné vaše kreácie, ktorými tu vytvárate, že nejaká koaličná kríza alebo čokoľvek.

Vydiskutovalo sa to včera, diskutovalo sa to aj celé leto, takže Róbert Fico sa tomu naozaj venoval.

Výsledok je proste takýto: a to, že sme meškali koľkokrát – otvorene schôdze, naozaj aj po 13:00, že pár minút vlastne, kým sa všetci, by som povedala, upravia – tak prichádzame. My sme mali predtým ešte nejaký klub, tak sme tiež riešili určité veci a hneď, ako skončil, tak sme utekali na otvorenie schôdze.

Nebola to žiadna demonštrácia, ani žiaden hrozivý signál.

Je to tak, ako to má byť a prebieha schôdze.

>> Nechá vás zareagovať, potom moja otázka.

Nech sa páči, pani Števľová.

>> Ja len krátko. Viete, všetci vieme, že schôdza sa vždy začína v utorok o 13:00.

Všetci ukončia svoje aj kluby, aj tlačové konferencie tak, aby tam o tej 13:00 boli.

Nakoniec mali nastúpiť aj noví poslanci, dvaja, aby mohla vôbec byť schôdza otvorená.

Takže nepresvedčíte ma, že toto nebol nejaký úmysel z vašej strany, keďže všetci ostatní, vrátane Hlasu a SNS, sme tam sedeli a len váš klub demonštratívne stále chýba.

Ale je mi to vtipné, že ostávajú v tomto normálne. Že domnienka, máme – môžem hovoriť tu čokoľvek – že naozaj to bolo vlastne nám začal nejako klub, ale tým, že poslanci mali výbory aj gestorské výbory, tak sme sa menili a to znamená, že tiež sme nevedeli, kedy ten výbor skončí a potrebovali sme nejaké veci vyriešiť, dorokovať a všetko. A tých šesť minút – akože naozaj, koľkokrát sme fakt, že začínali, že 13:10 alebo proste bol nejaký technický problém a tak ďalej. A vy vidíte za tým, ako je mi to úprimne, akože veľmi smiešne. Keby ste sa zaoberali radšej inými vecami, ale dobre. No viete, lebo tváre vašich koaličných partnerov boli veľmi prekvapené, tak zjavne ani oni nevedeli.

>> Keby to bolo o šesť alebo o 10 minútach, bolo by dobré.

Ale toto je o 300 bodoch, ktoré máte na tejto schôdzi prerokovať.

Keď sme sa teda rozprávali o tej atmosfére, ktorá má slúžiť na to, aby sa v poriadku a v pohode rokovalo, tak k tomu patrí aj to, aby ste nechali prerokovať aj opozičné návrhy, aby ste ich neodsúvali zo schôdze na schôdzu.

A videli sme potom niektoré návrhy na odvolanie ministrov sa riešili pomaly rok po tom, ako boli podané.

Neviem teda, aká je presná otázka – či ako budete akceptovať opozičné návrhy.

Tu zaznelo, že sa prejde všetkých 300 bodov tejto schôdze počas štyroch týždňov.

To je naozaj >> taká je ambícia.

Akože ambícia je aj samozrejme to, že proste sa pôjde kvázi rokovať, naozaj ako predseda parlamentu hovoril, že dorokovávať všetky body – to je najväčšia ambícia.

Uvidíme, aké veľké obštrukcie budú tu páni kolegyne a kolegovia z opozície robiť. Ale povedzme si akože pravdu: fakt, že drvivá väčšina zákonov je z opozície – z tých 300 – a mnohé sa napríklad opakujú. Tam je fakt štyri, päť uznesení, výziev na odstúpenie Tibora Gašpara, čo je úplne nezmysel.

Takže vlastne niektoré zákony, akože naozaj zákony, návrhy uznesení a tak ďalej, tak proste sú tam aj – by som povedala – duplicitné, len každý z iného chlievika a každý možno dáva výzvu, ďalšie sú uznesenia a tak ďalej.

Takže >> myslíte si, že budú akceptované aj návrhy opozície, ktoré by z vášho pohľadu boli, ktoré dávajú zmysel, ktoré by mohla aj koalícia podporiť?

Viete, ja už tomuto neverím, pretože pred každou schôdzou – minimálne odkedy je pán Riedom parlamentu – tak tvrdí, že prerokujú sa aj opozičné návrhy, všetko sa dorokuje, všetko bude. A nakoniec to vždy dopadne tak, že časť opozičných návrhov – veľká časť – sa odsunie.

Čiže ja tomu uverím naozaj až keď sa to bude diať, pretože moja skúsenosť a posledné tri roky naozaj je taká, že sa tie opozičné návrhy odsúvajú. A aj preto ich je tam tak veľa, lebo sa proste odsúvajú z tých schôdzí, lebo sa neprerokujú.

Napríklad sú tam momentálne návrhy na odvolanie pána Tarabu, Kaliňáka, Druckera, Takáča a neviem ešte koho. Minimálne myslím, že päť ich tam je.

A tie sa mohli kľudne prerokovávať vtedy, keď boli podané, keď boli na schôdzi, ale nestalo sa tak.

Tak sa presunuli o 3,5 mesiaca na túto schôdzu.

Čiže naozaj mňa bude veľmi zaujímať, či tentoraz sa k tým našim návrhom, ktoré sme už pred mnohými mesiacmi podávali, dostaneme.

No a pokiaľ ide o tú kritiku, že tam máme veľa návrhov – ale tak my sme predsa opozičné strany.

Opozičné strany nepodpisujú žiadnu koaličnú zmluvu.

Majú každá vlastné politiky, na ktorých im záleží.

A je hlavnou úlohou poslanca a poslankyne podávať návrhy zákonov, kde hlavne vy – opoziční kolegovia – ukazujete, ako si my predstavujeme, ako by malo vyzerať alebo mali by vyzerať nejaké vládne politiky.

Čiže nemôžete nám vyčítať, že podávame nejaké návrhy na riešenie spoločenských problémov a že ich je tam veľa, keď vašou vlastnou vinou sa odsúvajú v čase.

Tam je ale otázkou: ak je pravda to, čo hovorí pani Pleviková, že niektoré sú duplicitné alebo sa opakujú viackrát, či by sa aj predsa len opozícia nemohla dohodnúť, že teda podá >> jedného názoru? Nemôže zakázať jednotlivým poslancom naprieč opozičnými stranami, aby nepodávali svoje >> Ale šancu majú väčšiu, že sa to presadí, ak sa dohodnú povedzme viaceré opozičné strany na jednom návrhu a neprichádza každá s vlastným.

To myslím si, že tak – úplne nevyplýva z toho, ako funguje opozičná politika.

Pretože môžu tam byť určité nuansy.

Ako vravím, každá opozičná strana je tam za seba.

Tu nie je nejaká opozičná zmluva, ako je koaličná zmluva o jednotnom postupe.

Predsa len tá opozícia je odsúdená na spoluprácu v opozícii tým, že vznikla nejaká vládna koalícia.

Čiže to je diametrálne odlišný spôsob fungovania.

>> Môžem krátko reagovať.

Akože boli sme svedkami aj toho, že keď sa aj prerokovávali opozičné návrhy, tak nebolo ani navrhovateľa, ani spravodajcu – koľkokrát vlastne poprepadávali.

A to presne vedeli, že áno, že teraz je normálne, že hlavne aj týždeň, že pre nich, aby prerokovávali tie dané návrhy zákonov – tak to rádovo pred poprepadávalo alebo to chceli naozaj sami presunúť na ďalšiu schôdzu, že proste padla dohoda, že oni nebudú v robote.

Takže koľkokrát aj sú nejaké návrhy – napríklad teraz sme mali aj Ústavnoprávny výbor, keď hovorím aj o tých vzývach Tibora Gašpara a tak ďalej.

A bol tam vlastne bod toho uznesenia z ich dielne – z dielne Slovensko – a neprišiel ani jeden navrhujúci.

Proste sa neuráčili.

Akože veľa rečí, veľa populistických návrhov, veľa – aj niektoré sú návrhy, že priamo zasahujú do rozpočtov a tak ďalej.

No najlepšie sú fakt opozičné návrhy, pretože oni vedia, že to za prvé neprojde.

Keby to prešlo, tak by to mnohokrát zasahovalo do všetkých zákonov, ktorých sa to týka.

Potom by to zasahovalo do rozpočtov.

A oni vlastne koľkokrát ani vlastne neprídu na svoje prerokované, na svoje rokovanie.

>> Ján Berich mal takú povestnú vetu: Ja viem, že to neprojde.

Ja to jenom navrhoval.

>> Áno.

Ale tak čo týmto chce pani Pleviková vlastne povedať, že si zoberiete opozičným poslancom aj zákonodarnu iniciatívu?

Veď samozrejme, že my nemáme za sebou celú mašinériu štátu. My nemáme možnosť dať návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, že viete, to mi príde z vašej strany nekorektné toto povedať.

Ako hovorím, je úlohou každého poslanca pripravovať návrhy zákona čo najzodpovednejšie, ako vie. A pokiaľ ide o to prepadávanie, tak ako tu si môžeme ako malé deti na pieskovisku hovoriť, že ty si mi zobral hračku, ale podľa mňa tu maslo na hlave majú všetci, lebo tak ja by som mohla začať vyťahovať pani ministerku kultúry Šimkovičovú, ktorá si nechala prepadnúť naterminované body, lebo bola niekde na zahraničnej ceste a určite by sme našli ďalších ministrov a ministerky, ktorým sa stalo to isté, alebo aj poslancov vládnej koalície, keď im nevyhovoval termín.

Takže ako toto z mojej strany, teda podľa mňa je z vašej strany dosť nekorektné poukazovať len akože určite zákonodarnú iniciatívu máte, ste poslanci národnej rady Slovenskej republiky, ale mohli by ste sa aspoň unovať naozaj, keď už podávam ten návrh, tak mať tam predkladateľa, spravodajcu a nie, že potom sú prestávky, chaos, že aspoň jeden predkladateľ nech tam je, ktorý je tam napísaný a tak ďalej. To nebolo akože fakt, že prvý raz. Aj všetko a je to na pravidelnej báze príde k vašim bodom a je to na pravidelnej báze už vlastne tretím rokom.

>> A parlamentnú šachovnicu na oboch stranách.

>> Skôr alebo neskôr príde Tomáš Taraba. Stane sa poslancom národnej rady. Myslíte si, že je to partner na diskusiu aj pre opozíciu, keďže tvrdí, že sa bude správať ako autonómny poslanec, že sa bude pozerať na každý zákon samostatne a pôjde od zákona k zákonu a bude sa rozhodovať, či bude podporovať vládnu koalíciu alebo nie.

>> Viete, ja by som v prvom rade povedala, že my máme zásadne negatívny postoj k tomu, akým spôsobom Tomáš Taraba vykonával svoju funkciu ministra životného prostredia. Ale samozrejme, pokiaľ chce hlasovať za naše návrhy zákonov, kľudne tak môže urobiť tak ako celý zvyšok koalície.

Toľko by som k tomuto. Že rokovania nejaké neplánujete alebo aspoň sondy nejaké?

>> Neviem si to ani predstaviť a myslím si, že pán Tomáš Taraba v podstate má tieto vyjadrenia len preto, aby zvyšoval svoju cenu u koalície, aby dostal nejakú lepšiu alebo inú funkciu.

>> Uhm.

Poďme teda ku konkrétnejším návrhom. Progresívne Slovensko, aj vy ste podpísaná pod týmto návrhom, prichádza s takzvaným zákonom Lex Pará. Vyjadrila sa k tomu už advokátska komora. Môže to byť jeden z tých návrhov, ktorý bude širšie diskutovaný na tejto schôdzi národnej rady, respektíve budete sa ním chcieť zaoberať? Z hľadiska toho chápem, že ho budete odmietať, ale aby ste vy argumentovali, prečo je podľa vás taký zlý?

Viete čo, môj názor je ten, že toto bol úplne výkrik do tmy. Akože totálne. A vysvetlím to nasledovne. Najmä poslankyne za Progresívne Slovensko opakujú v každej druhej vete jednoducho Tibor Gašpar a tak ďalej, majú nejaké obsedantne-paranoidný syndróm alebo ja neviem ako to nazvať, lebo to už je fakt diagnóza. A toľko ho torpédovali, že teda už si povedali, no už je to možno asi dosť trápne, tak si vyhliadneme niekoho iného. Tak kto je akože niekde, tak začali presne navrhovať, že Lex Pará, že tak zaútočia na advokáta a poradcu premiéra a teda na advokátsku celú Slovenskú komoru, ktorá sa k tomu aj vyjadrovala, že je to jednoducho protiústavné, že je to naozaj celé zlé.

Viem, že ste tu mali aj predstaviteľa z KDH, ktorý tiež povedal, že teda nebudú za to hlasovať. A jediné, čo urobili, je že nejakú tému a začali z toho vytvárať, že je to proste úplne strašné, že advokát Parak, ktorý je úplne profesionál vo svojom fachu, je poradcom premiéra. Čo premiér si samozrejme vyberá tých, komu dôveruje a nejakých špecializantov musí mať okolo seba. Takže je vlastne aj advokátom Tibora Gašpara. A myslím si, že každý má právo, ako je v ústave, právo na obhajobu a spravodlivý proces a nemôžu, ako to majú oni v úmysle, nejako advokáta obmedzovať. A ešte ani toho obvineného, keď si ho toho advokáta chce vybrať.

>> Tá logika toho návrhu spočíva v tom, že ten, kto má vplyv na tvorbu legislatívy, by nemal potom ju používať aj v živých procesoch, kde zastupuje niekoho ako advokát. Predstavte si vy, že by ste sa súdili s niekým takým, kto má advokáta, ktorý zároveň môže meniť legislatívu. Asi by sa vám to nepáčilo.

Ja sa chcem legálne spýtať, že kde vlastne vzniklo to, že advokát Parak tvoril legislatívu a je mu presne prisudzované tá legislatíva, čo sa týka kajúcnikov, pretože mňa by to zaujímalo, lebo sa to šíri celkom značne.

>> A by som povedala, že v podstate ten návrh novely zákona z ministerstva spravodlivosti, tak bolo diskutované, išlo to do MPK. Viem, že aj generálny prokurátor to tam ešte vlastne dával nejaké pripomienky. Diskutovalo sa to s advokátskou komorou a ostatnými tiež zväzmi a tak ďalej, že to má konečnú podobu a má to konečnú podobu presne, aby bol nastavený právny štát a na ochranu občana, aby nevznikali presne takí panáčikovia ako spolupracujúci obvinení, ktorí sú obvinení a teraz zajtra začnú proste spievať, začnú si rozprávať hocičo a ten človek jednoducho už je pomaly dopredu akože odsúdený bez dôkazov.

Takže toto je nejaké rámcovanie toho, že sa neruší vôbec spolupracujúci obvinený, ale jednoducho sa to precizuje tak, aby nedošlo k takýmto klamlivým nedôkazom, aby nebol niekto odsúdený za niečo, čo ani nespáchal.

>> Rozumiem. Vaša reakcia, potom moja otázka. Ja asi budem potrebovať dlhší čas, keďže pani Pleviková povedala veľmi veľa vecí naraz. Na jedaký čas vám ďakujem na reakciu a aj na vysvetlenie toho, o čom je tento návrh zákona.

Pretože v prvom rade treba povedať, že my nikomu, naozaj nikomu neupierame právo na obhajobu. Vy tiež študujete právo, viete, že právo na obhajobu neznamená, že si môžete vybrať konkrétneho advokáta. My ani nehovoríme, že máme, že chceme zabrániť advokátom v tom, aby obhajovali v trestných konaniach. Kľudne nech obhajujú.

My hovoríme, že v prípade, ak advokát zastupuje konkrétne trestné činy, to znamená obvinených, ktorí sú obvinení z konkrétnych trestných činov ako korupcia a trestné činy verejných činiteľov, kde ide o to, že boli na strane moci, ktorú zneužili, tak nemôže takýto advokát byť zároveň poradcom premiéra alebo člena vlády. Právo byť poradcom premiéra alebo člena vlády nie je žiadne právo bytia advokáta, žiadne ľudské právo alebo podobne.

My hovoríme, že ten prístup k tomu, akým spôsobom môže takýto poradca ovplyvňovať legislatívu a priamo teda legislatívu, ktorá sa týka jeho klientov obvinených, ktorí stoja pred súdom, je veľká a že je to konflikt záujmov a že v tomto prípade si advokát jednoducho musí vybrať, či bude poradcom premiéra alebo člena vlády, alebo bude obhajovať konkrétnych takýchto obžalovaných, v prospech ktorých robí alebo navrhuje tú legislatívu.

A ešte dve poznámky k tomu, lebo vidím, že sa ma chcete spýtať otázku.

Advokát má povinnosť, jeho základná povinnosť, ktorá je napísaná v zákone, je konať v prospech klienta vo všetkých oblastiach.

To znamená, že ak obhajuje korupčného človeka, on predsa nemôže navrhovať premiérovi alebo ministrovi spravodlivosti zvýšenie trestov za korupciu.

Veď by to bolo v rozpore so záujmom jeho klienta.

To je nepredstaviteľné.

Čiže je nepredstaviteľné, že advokát, ktorý chce dostať zadosť svojej primárnej povinnosti konať vždy bez konfliktu so záujmom klienta, môže nezávisle a v súlade s verejným záujmom radiť v trestnoprávnej legislatíve.

A kedy to robil pán Marek Para?

Napríklad na ľudskoprávnom výbore, kde som ja členka v roku 2023, keď prišiel minister a predložil tú trestnú novelu, tak pán Marek Para prišiel s ministerstvom spravodlivosti s celým tým tímom a obhajoval ten návrh trestnej novely na zasadnutí ľudskoprávneho výboru, kde som ja musela požiadať predsedníčku výboru, aby mu povedala, že nemá právo vystupovať za ministerstvo spravodlivosti.

Takže napríklad tam o tej logike toho, čo predkladáte, sme sa už rozprávali, ale na druhej strane vy predsa poznáte aj pravidlá, ktoré platia pri prijímaní zákonov, pri navrhovaní zákonov.

Zákony sa nerobia pre jedného človeka.

Máme tu výnimky.

Lex Štefánik, Lex Dubček, myslím, prípadne Lex Hlinka, ale to sú historické osobnosti, ktoré tam majú napísané jednu vetu.

Zaslúžil sa o Slovenskú republiku, zaslúžil sa o vznik štátu alebo niečo podobné.

Toto tiež chcete prijímať kvôli jednému človeku zákon, ktorý bude platiť pre všetkých?

Takto nie je to zákon, ktorý bude pre všetkých, ale prípad tohto jedného advokáta nám ukázal niečo, čo doteraz sme nevedeli, že je možné.

My sme nevedeli, že je možné, že si premiér krajiny zvolí za poradcu človeka, ktorý mu poradí zmeniť trestnú legislatívu tak, aby to bolo na prospech jeho klientov a že časť jeho klientov bude sedieť v parlamente a bude si to ešte aj v priamom prenose odhlasúvať.

A takýchto advokátov sa aj v budúcnosti môže vyskytnúť veľa.

Čiže my hovoríme, že chceme aj do budúcna, aby toto platilo pre výkon funkcie poradcu premiéra alebo poradcu predsedu vlády, že nemôže byť poradcom ten advokát, ktorý obhajuje ľudí v trestných činoch korupčných a verejných činiteľov.

To ani nie sú všetky trestné činy, čiže ani sa to nebude týkať prevažnej väčšiny advokátov, iba tých, ktorí obhajujú takýchto klientov a ktorí by zároveň chceli byť poradcami premiéra alebo predsedu vlády.

A nemuseli by sme takýto zákon predkladať, keby slovenská advokátska komora bola tento konflikt záujmov vyriešila napríklad nejakými uzneseniami záväznými pre svojich členov už predtým, pretože ja viem, že napríklad pán Marek Para si pýtal povolenie.

On mal byť poradca premiéra v štátnozamestnaneckom pomere, čo ale nemohol kvôli tomu, že tam nemohol byť takýto súbeh s výkonom advokátskej činnosti a potom to obišli mandátnou zmluvou.

Čiže Slovenská advokátska komora tam jedenkrát mu nedala súhlas na to, ale pri mandátnej zmluve na to nemá priestor.

>> Pani Plaviková.

>> Fú.

No, pani poslankyňa, vy ste mi vôbec ani neodpovedali, že teda neviem, prečo sa šíri to, že pracuje najmä na legislatíve.

Fakt, že ja to stále dookola počúvam, že vytvoril legislatívu, čo sa týka kajúcnikov.

Hej.

Toto mi úplne, že nesmyselné.

To, že vy si opäť dávate domnienky a vy si vymýšľate, že teda nejako legislatívne úplne zasahuje do nejakých vládnych návrhov zákona a tak ďalej a že šije to, ja neviem, preboha, pre svojich klientov a takéto veci, tak ako naozaj ja fakt neviem, toto sú úplne šírenie lži.

Vy ste to nastavili proste naozaj na jedného človeka.

Ste mi to zobrali normálne z úst, pretože máte krvavé oči a dokonca po troch rokoch, ako je poradca premiéra, tak zrazu si spomenuli, no tak ideme teda zaútočiť, skúsiť zaútočiť na pána Páru, pretože nám nevyhovuje, pretože je nebodaj advokátom pána Gašpara.

To je celé, toto je úplne diskriminačné, protiústavné.

Fakt, že je to podľa mňa sa ani vy s tým nemôžete stotožňovať.

Je to kritizované.

Je to kritizované Slovenskou advokátskou komorou, ktoré ešte vy začnete sami útočiť na ňu a tak ďalej.

Ešte vlastne ani váš opozičný partner to nechce podporiť, lebo vie, že to je proste hlúposť a vy si stoj čo stoj idete naozaj, že Páru teda nemôže byť poradca premiéra a zároveň niekoho advokátom.

Dobre, ale nie je to zase tak, že by Slovenská advokátska komora nemohla zniesť aj nejakú dávku kritiky, že tu máme nejakú skupinu nedotknuteľných ľudí, ktorí lebo aj v parlamente to tak platí.

Právnikom myslím a lekárom zostáva ich profesia, môže ju naďalej vykonávať.

Už majú niektoré takéto výnimky z hľadiska svojich profesií.

Nezaoberáme sa tu príliš ako v bavlnke s právnikmi a nehovoríme im teda, že sú niečo viac ako ostatní.

>> Neviem, prečo, ako ste k tomuto prišli, že teda...

>> Tak sú ľudia, ktorí napríklad sú v konfliktoch záujmov, zastupujú nejakú spoločnosť, potom majú ísť robiť pre štát, nemôžu.

Máme tu také príklady.

Ľudia, ktorí napríklad majú výhradu vo svedomí, máme tu lekárov, ktorí proste povedia, že nebudú nejaké veci robiť.

No tak ich nerobia, hej?

Sú tu viaceré možnosti, ako advokát môže zvážiť alebo prípadne ten, kto mu zadáva prácu, môže zvážiť, či naozaj je to v poriadku, že ten konkrétny človek robí aj na jednej, aj na druhej strane nejaké legislatívne kroky, ktoré potom môžu vyústiť v prospech jeho klientov.

>> Ale aké legislatívne kroky?

Akože vy narážate zase na pána Páru, že teda mohol robiť, alebo pána Lintera napríklad, iniciovať nejaké legislatívne kroky, ale stále sme sa akože nedozvedeli, že odkiaľ akože majú toto, keď ministerstvo spravodlivosti to sama predkladá ako vládny návrh zákona, vyjadruje sa k tomu, diskutuje so všetkými dotknutými aj so slovenskou advokátskou komorou.

Advokátska komora je tu priamo na to, keď sa týka niečo advokátov alebo vôbec nejaký návrh zákona, tak môže vzneť proste pripomienky aj hocičo.

A vôbec ako normálne sa tu teraz vôbec rieši, by som povedala tak trošku ako nejaká šikana alebo honba advokátov iba kvôli tomu, že poradcovia premiéra sú pán Para a pán Lintner, ktorí sú fakt profesionálni advokáti.

A prečo?

Pretože vlastne zastupujú ľudí, ktorí ich opozícia nenávidí.

>> Tu je argumentácia advokátov taká, že si oni tých klientov nevyberajú. Často ich nemôžu odmietnuť. Myslím, že to majú takú povinnosť proste obhajovať.

Eh, ďakujem pekne.

Eh ďalej, že sa nestotožňujú oni vždy s tým, čo ich ten ich klient urobil, čo robí, čo tvrdí a tak ďalej. Oni ho predsa len zastupujú.

Máme tu aktuálne, eh keď sme už spomínali Slovenskú advokátsku komúru, aj eh prípad Michala Kováčiča, ktorý tvrdil, že v televízii Markíza v najsledovanejšom spravodajstve dochádzalo k cenzúre, dostal výpoveď. Momentálne tu máme nejaký rozsudok, ale na tú výpoveď obhajuje sa v advokátskej komore.

Tiež by tam si myslíte malo byť niečo, čo by ho obmedzilo v tomto, alebo kde by on mal teda byť, akože na tej správnej strane dejín?

>> Uhm.

Ja ešte vlastne v krátkosti len na pani Pleevíkovú zareagujem, lebo ona mi tu vyčíta, že eh že pán Marek Para, že nemám žiaden dôkaz o tom, že on ovplyvňuje legislatívu. Však som vám ho povedala.

Ja som bola na zasadnutí ľudskoprávneho výboru, kde on prišiel s tímom ministra spravodlivosti obhajovať trestnoprávnu novelu. Tak ja neviem, aký iný dôkaz vám mám povedať.

A zároveň, prosím vás, nechajte ma dohovoriť. Zároveň bol tam za ministerstvo spravodlivosti a zároveň sa chcem spýtať, že či vy viete, čo robí pre premiéra, eh pán Marek Para, lebo ja som si pýtala jeho výkazy práce.

Mimochodom, on dostáva eh odmenu, osobnú odmenu 20 000 € ročne, čo je priemerný ročný plat priemerného Slováka, ktorý na to robí eh päť dní v týždni 8 hodín denne.