Fico varuje Šutaj Eštoka | Jozef Lenč, politológ, UCM v Trnave

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zába celú rodinu.

Tak britský princ Harry a jeho manželka Megan to nemajú ľahké, aspoň oni to tak tvrdia.

Mohli ste si vlastný názor urobiť v predchádzajúcom dokumente Harry a Megan na kanál 1.

Teraz už v živom vysielaní sa budeme venovať našej domácej politike.

Som veľmi rád, že je s nami aj politológ z Univerzity svätých Cyrila a Metoda pán Jozef Lenč.

Želám príjemné popoludnie.

>> Dobrý deň.

>> Tak čo hovoríte na posledný vývoj?

Róbert Fico sa rozhodol veľmi tvrdo ukázať miesto Matúšovi Šutaj Eštokovi, ktorému podľa neho prináleží v koalícii.

O čom to svedčí?

Takéto rázne gesto od predsedu vlády smerom ku koaličnému partnerovi?

No, ak by sme chceli nadviazať na to, čo ste hovorili, tak by sme mohli povedať, že Andrej a Matúš to naozaj tiež nemajú ľahké, čo sa týka ich pôsobenia v tejto vládnej koalícii.

Nie, že by o tom nevedeli alebo nemali by predchádzajúce skúsenosti iní, od ktorých by sa mohli poučiť, že vládnuť s Róbertom Ficom môže prinášať mnohé ekonomické aj politické benefity, ale má to jeden zásadný problém, a to je to, že na konci dňa alebo na konci existencie koalície títo koaliční partneri, ktorí s Róbertom Ficom idú do tohto špásu, nazvime to takto, končia väčšinou mimo parlamentu.

No a názory tomu, že by logika vecí naznačovala skôr to, že by sa mal Róbert Fico snažiť nielen zachovať koalíciu, ale aj si uchovať koaličných partnerov pre potenciálnu ďalšiu koalíciu.

Tak mnohé z tých hier, ktoré hrá v rámci koalície, sú skôr takými, ktoré vedú tých koaličných partnerov práve k výsledku, ktorý im môže v tomto prípade ešte nevieme, či ozaj zaručiť ďalšie štyri roky mimo parlamentu.

V tomto prípade, keď hovoríme ešte o Hlase, tak by sme nemali zabúdať na to, že tí, ktorí Hlas tvoria, sú tímy, o ktorých Róbert Fico, keď má tú možnosť, nezriedka hovorí ako o zradcoch.

Takže z tohto hľadiska tie vyjadrenia Róberta Fica v situácii, keď sa začína schôdza alebo blíži schôdza, ktorá má byť tou najdôležitejšou z hľadiska nielen rozpočtu, ale aj prípadného pokračovania vládnej koalície, pretože tu máme problém Taraba, o ktorom sa ešte budeme možno zhovárať.

V tomto čase sa pustiť alebo tento týždeň začať tým, že takto významne alebo výrazne zaútočiť na koaličného partnera asi nie je niečo, čo sa dá povedať, že je logické, a s veľkou pravdepodobnosťou to nie je niečo, čo Matúš Šutaj Eštok očakával.

>> No poďme sa na ten výrok pozrieť, aby sme vedeli presne, čo Róbert Fico povedal.

Horšie je, keď zaznamenávam vyhlásenia typu, že keď v parlamente neprejdu nejaké sociálne zákony z dielne Hlasu, tak vláda nepôjde ďalej.

Po prvé, vážení priatelia v Hlase, nikto s nami o žiadnych sociálnych zákonoch nehovoril, iba sme si ich prečítali na billboardoch.

Po druhé, rovnaké vyhlásenia môžem aj ja za Smer.

Napríklad, ak nebude súčasťou rozpočtu niekoľko 100milionový balík na boj proti suchu či na kompenzácie slabej úrody, Smer rozbije vládu a takto môže postupovať aj Slovenská národná strana.

Opakujem a zdôrazňujem, schválenie rozpočtu na rok 2027 je spoločnou úlohou celej vládnej koalície vrátane poslancov okolo ministra Huliaka.

Nedovolím, aby rozpočet bol pre niekoho nástrojom na vydieranie koaličných partnerov.

Takže vydieranie môže byť to kľúčové slovo.

Navyše, ak prichádza od strany, ktorá pracuje veľmi intenzívne na poklese svojich vlastných percent.

Vzťahuje sa to najmä na jej predsedu Matúša Šutaja Eštoka.

Róbert Fico naozaj už môže mať plné zuby toho údržbárstva, ktoré musí vykonávať.

Naozaj si ho vieme predstaviť už v monterkách s hasákom v ruke a kde jednoducho fixuje stále tie rôzne medzery, kade im to uniká v tej koalícii, kde ten tlak príliš narastá.

Veď za stranu Hlas musel riešiť Samuela Migaľa.

Stranu Hlas opustili ďalší dvaja poslanci.

To znamená, tu už asi pretiekol istý pohár trpezlivosti, a preto prichádza takéto silné vyjadrenie.

>> Myslím si, že nie nielen preto.

Ono, ako ste to správne naznačili, Róbert Fico chcel mať pokojné vládnutie, alebo ako to oni sami sľubovali voličom, a viac-menej po roku mu to narušili Andrej Danko s Huliakovcami a Matúš Šutaj Eštok s tou prvou skupinou a Migaľovcou, v ktorej bol ešte Ján Ferenčák.

Róbertovi Ficovi sa to podarilo nejakým spôsobom upatlať, aby to ďalej mohlo ako 79 pokračovať, a do toho mu stále do tej lode robia diery.

Najmä Matúš tým, že vyhodili poslanca Ferenčáka.

Andrej Danko teraz, že v podstate z vlády vyhadzuje alebo chce vyhodiť Tomáša Tarabu, čo tiež môže mať negatívne dopady na to číslo.

To 79 dnes už fakticky neexistuje a môže byť nižšie.

Nota bene, keď sa tu objavuje poslanec Sliško opäť zo strany Hlas SD, o ktorom Tomáš Taraba, ale aj Róbert Fico, ak sa nemýlim, v pokračovaní toho videa, hovorí ako o niekom, kto má byť tiež povedzme akýsi nezávislý alebo autonómny poslanec, keby sme použili citát od Tomáša Tarabu.

Takže z tohto hľadiska sú to naozaj nepríjemnosti, ktoré spôsobujú koaliční partneri Róbertovi Ficovi.

No a keď vidí, že k tomu si oni ešte kladú podmienky, čo chcú práve preto, aby pomohli svojim vlastným percentám, tak to pochopiteľne vyvoláva takúto tvrdú reakciu zo strany Róberta Fica.

Hoci v tých tvrdeniach zase nebola úplne pravda, pretože ono sa to mohol dozvedieť z billboardov, ale tie billboardy a tie vyjadrenia zo strany Hlasu SD mediálne.

Neviem, či sa o tom rozprávali aj medzi štyrmi očami, ale keď koaličná rada nebýva, tak asi nie.

Na tie vyjadrenia zo strany predstaviteľov Hlasu o tom, čo chcú mať v rozpočte, som ja osobne zachytil už niekedy v máji, takže nie je to novinka, ako sa to snaží Róbert Fico týmto spôsobom prezentovať, ale platí, že je to niečo, čo je nad rámec toho, čo by spôsob mohlo potenciálne spôsobiť pokojne dovládnutie Róberta Fica v tejto vládnej koalícii.

>> Tu ide o zvýšenie platom policajtov.

Ide o pomerne závažnú požiadavku Matúša Šutaja Eštoka, ale Róbert Fico tu hovorí, že s tou požiadavkou neprišli oficiálne na koaličných radách.

Môže tam byť ten problém, že koaličné rady sa nekonali.

To znamená, minister financií s tým akože nevie momentálne pracovať, ale na tie billboardy to dali.

To znamená, to môže Róbert Fico vnímať ako vydieranie, ako politické vydieranie, keď sa vlastne od neho očakáva, že splní nejakú požiadavku bez toho, aby bola oficiálne predložená, len preto, lebo to niekde bolo.

A máte pravdu, bolo to už v máji.

Matúš Šutaj Eštok povedal…

>> Jednoznačne. Tak práve že vnímať môže v každom prípade istým spôsobom, v úvodzovkách, vyhovárať sa, že sa to dozvedel len teraz, je tá ona nepresnosť.

Ono s tým slovom vydieranie sa od času kauzy Migaľ hovorí veľakrát, pretože to slovo sa používa veľmi, veľmi často.

Ono je to eh klasické eh politické vyjednávanie, ale tu samozrejme platí, že hlas ako strana ako klub nie je natoľko stabilná.

Hlas ako strana nemá také percentá, aby mohli diktovať a chcú to na základe smerom k záchrane svojich percent, aby mohli diktovať, kde sa aké výdavky budú eh robiť a čo sa bude diať, ak sa tak robiť nebude.

Ešte jedna vec by v tomto prípade pre hlas mohla byť eh použiteľná alebo mohla byť eh tým nástrojom v rukách pri vyjednávaní, ak by eh svoje slová dokázali nejakým spôsobom naplniť politicky.

Ale keďže sa to doposiaľ neudialo, keďže Hlas nevyužíval eh ten svoj potenciál, ktorý v koalícii mal a boli to zvyčajne len slová, tak pochopiteľne Róbert Fico sa aktuálne cíti byť natoľko silný v tej koalícii, že môže eh tieto ich vyjadrenia označiť za vydieranie a že môže rovnako slovami eh na ne reagovať takým spôsobom, ako reagoval.

No a môže byť aj veľmi sklamaný už v pondelok, keď sa má stretnúť koaličná rada.

Ono keby sa naozaj títo dvaja koaliční partneri vyhranili v týchto otázkach, SNS v otázke Tomáša Tarabu, prípadne Hlas a Sociálna demokracia v otázke eh radikálnych zmien v návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým sa zatiaľ pracuje niekde na ministerstve eh financií, tak eh by nemuselo prísť ani k otvoreniu eh schôdze Národnej rady.

Eh myslíte si, že k takejto alternatíve dokáže Róbert Fico na tej koaličnej rade eh predísť?

Mám taký dojem, ako keby sa už staval pozície ja proti všetkým. Demaskoval eh Maroša Žilinku ako svojho nepriateľa. Teraz sa vyjadruje veľmi ostro k svojim koaličným partnerom.

Je to už sóloja smerom k predčasným voľbám, smerom eh možno aj k tomu riziku, že nebude schválený štátny rozpočet a táto vládna koalícia sa rozpadne?

To je viacero otázok a viacero premenných a možností, ktoré z toho vychádzajú.

Ak sa eh chopím toho, čo ste povedali, že funguje samostatne, tak to je viac-menej už niečo, čo eh vyčítal alebo na čo sa sťažoval v onom svojom povestnom liste Andrej Danko, čo bolo myslím si rok a niečo dozadu, že Róbert Fico nie je práve eh aktuálne v takom rozpoložení, že by fungoval nejakým spôsobom tímovo v rámci koalície.

Aj tá skutočnosť, že koaličné rady síce ako inštitút existujú, ale neschádzajúca, tiež môže eh všeličo mu naznačovať.

Avšak ono to do nemalej miery eh Róbert Fico môže robiť aj preto, že mu to koaliční partneri dovolia. To znamená, že v dostatočnom eh čase, v dostatočnej sile eh si nevyžadovali pozornosť eh respektíve eh nerobili nič preto, aby Róbert Fico musel sa správať inak, ako sa správa eh doposiaľ.

Napríklad eh počas jary tie koaličné rady alebo tie požiadavky mohli byť už prezentované v kontexte eh vtedajšieho rokovania napríklad rokovania Národnej rady, ale nedialo sa to.

Takže z tohto hľadiska zase Róbert Fico spätne môže vnímať tých svojich koaličných partnerov podobne ako ich vníma aj nemalá časť verejnosti, že sú to v podstate len politické strany aj predsedovia eh ktorí majú silné reči, ale v momente, keď má prísť na lámanie chleba, tak eh v zásade neurobia nič, pretože aj tie možnosti, ktoré majú, sú veľmi obmedzené.

Teraz sa vraciam k tomu eh začiatku a viac-menej aj koncu vašej otázky: či bude otvorená schôdza a či bude schválený rozpočet.

To všetko bude závisieť od toho, do akej miery eh tie, nazvime to teraz iným slovom, výhrážky budú naozaj naplnené eh nejakými konkrétnymi, skutočnými politickými krokmi a to naeraz nevieme.

Je to na základe aj toho, čo som povedal pred chvíľou, veľmi nejasné a neznáme, ako sa nakoniec zachová SNS, či naozaj neotvorí rokovanie eh Národnej rady alebo ako sa zachová Hlas eh v súvislosti s rozpočtom, ak v ňom nebudú tie požiadavky, ktoré oni očakávajú alebo ktoré vyslovili, že by tam eh mali byť.

Pretože a to je posledná veta k tomuto: ono eh tie vyjadrenia eh sú niečo, čo sa dá istým spôsobom marketingovo používať. Áno, ale eh ak za tými vyjadrenami nie je konkrétna politika, tak sú to len prázdne slová.

Ale tá konkrétna politika so sebou nesie už aj potenciálne negatíva. To znamená napríklad, čo ste vy naznačili v tej otázke, ukončenie existencie súčasnej vládnej koalície.

To nemusí znamenať hneď predčasné voľby, ale vytvorí to situáciu, v ktorej budú musieť tak SNS, ale aj Hlas SD nejakým spôsobom politicky eh konať.

No a keby som tu chcel špekulovať, tak pán Róbert Fico chce niektorého z koaličných partnerov donútiť k tomu, aby z vládnej koalícii eh odišiel, pretože ten, ktorý odíde v úvodzovkách a „povalí" v úvodzovkách vládu, tak ten bude práve tým naozaj Čierneho Petra pred prípadnými, či už predčasnými alebo riadnymi voľbami, pretože naň sa bude môcť zvaľovať to, prečo sa nepodarilo to alebo ono naplniť počas volebného obdobia.

No a tí, čo zostanú v tej koalícii alebo v tej vláde, budú môcť práve pred voľbami si takýmto spôsobom robiť kampaň aj na úkor neho.

No a toto možno SNS a Hlas SD eh majú niekde v podvedomí a preto zatiaľ od slov neprešli k nejakým politickým činám.

Dá sa to teda povedať tak, že zatiaľ čo Róbert Fico má dve možnosti, predčasné voľby alebo dovládnutie a v podstate to preňho eh nedelí a nenásobí nič, tak jeho dvaja koaliční partneri tieto dve možnosti nemajú. Ani jeden, ani druhý z nich predsa nechce povaliť vládu a nechce, aby mu zostal ten Čierny Peter eh v rukách.

Plus, keď sa pozrieme na možnú budúcnosť týchto politických strán, tak minimálne v prípade Slovenskej národnej strany je zásadne neistá a čo sa týka Hlasu sociálnej demokracie, relatívne veľmi veľmi neistá.

Chcel by som sa ešte zamerať na osobu Tomáša Tarabu.

Eh, on v súčasnej situácii naozaj veľmi suverénne, veľmi sebavedomo eh sa tvári, že je veľkým žetónom v tejto hre. Možno trošku zabúda na to, že je tým veľkým žetónom v tejto hre len preto, lebo je atraktívny pre opozíciu ako možný prvok, ktorý môže rozbiť tú koalíciu a môže jej narobiť veľké problémy.

Akonáhle by vstúpil do eh eh zásadnej veľkej politiky a chcel by teda za sebou ťahať nejakých eh ďalších potenciálnych spojencov, už to môže byť eh pomerne eh pomerne zložitejšia eh situácia.

Myslíte si, že naozaj on má eh tú moc, že keď príde do parlamentu, začne sa správať ako politik, začne sa správať ako predseda vlastnej politickej strany Život Naše Slovensko, tak môže byť nejakým zásadným hráčom na eh tej šachovnici?

To je dobrá a ťažká otázka v kontexte toho, čo čo môže byť s Tomášom Tarábom, pretože tie eh veci, ktoré ste spomenuli, môžu nejakým spôsobom eh fungovať, ale v zásade nemusia, pretože eh my o Tomášovi Tarabovi síce máme nejaké informácie, eh vieme, že kým bol a akým spôsobom eh fungoval eh v súčasnej vládnej koalícii, ako pomohol SNS dostať sa eh v podstate aj do Národnej rady.

Eh, ale nevieme, akým spôsobom eh, celý ten príbeh s ním sa vyvinie, pretože ak zostane v pozícii len jedného osamoteného poslanca, ako je to v prípade Jána Ferenčáka, tak bude jeden osamotený poslanec, ktorý bude musieť veľmi eh dlho rozmýšľať o tom, aká bude ďalej jeho politická kariéra a či vôbec nejaká bude.

V prípade Ferenčáka môže to pokračovať na komunálnej úrovni.

V prípade Tomáša Tarabu však už nie a bude musieť hľadať nejaké cesty niekam, čo z hľadiska toho, čo o ňom do nemalej miery aj pravdivo Andrej Danko povedal, že je to eh najmä politický solitér, bude veľmi problematické a veľmi ťažké.

Ak on nenájde si eh k sebe teraz nejakých spolupracovníkov alebo ľudí, ktorí budú ochotní ísť do rizika nejakým spôsobom eh politicky prežiť, tak aby eh robil komplikácie pre eh súčasnú vládnu koalíciu, tak to nebude mať žiadny relevantný dopad na fungovanie vládnej koalície, hoc jeho autonómne postavenie eh naozaj eh Róbertovi Ficovi a ostatným členom vládnej koalície príde väčšie vraska, než majú teraz vo fungovaní vládnej koalície pri 78 poslanc.

Dobre, ale Tomáš Taraba nepreceňuje tak trošku tú svoju momentálnu pozíciu a eh netransformuje ten momentálny tlak, ktorý vie vytvoriť vzhľadom teda na to, že sa môže tváriť ako drahá nevesta, ako ten rozhodujúci eh žetón eh, ktorý môže eh zavážiť na jednej alebo druhej strane.

Nepreceňuje to celé aj smerom povedzme eh k budúcim parlamentným voľbám.

Tým, že teda on je predsedom z vlastnej politickej strany a má nejakú perspektívu eh prejsť do národnej rady v ďalších parlamentných voľbách.

Áno, preceňuje, ale nič iné mu nezostáva, pretože eh ak chce nejakým spôsobom ukázať, že je politicky relevantný, eh tak musí niečo urobiť.

Ak by len čakal na to, ako s ním eh budú zametať v úvodzovkách vo vládnej koalícii, tak ho žiadna budúcnosť eh nečaká.

Takto môže nejakým spôsobom o tú budúcnosť zabojovať napríklad listkovaním tým, že jeho silné slová nebudú v konečnom cykle naplnené.

Ja napríklad očakávam, ako eh dopadne tá jeho stávka alebo tá výzva na stávku, že nech sa ktokoľvek s ním stavil eh celý majetok, že eh Filip Kufa nebude ministrom životného prostredia.

Ak sa tak stane, tak možno cítiť a možno z toho dedukovať, že eh nejaké žetóny on ešte má a vie s tým pracovať.

Ale ak to dopadne tak, ako som spomenul, že on skončí v parlamente, Filip Kufa bude ministrom a všetci ho budú prehliadať, ako dnes prehliadajú Jána Ferenčáka, tak jeho politická kariéra eh na dobro skončí.

Eh príkladom, kde to tiež môže dopadnúť práve koncom Rudolf Huliak a jeho politická strana, ktorá nazdorí tomu, že má silu eh v parlamente zablokovať eh veci, nazdorí tomu, že má ministerstvo, cez ktoré sa Huliak zviditeľňuje, tak stále má 0,6% maximálne a teda ich politická budúcnosť je v podstate žiadna.

Takže z tohto hľadiska Tomáš Taraba sa snaží budiť ten dojem, že je dôležitým a či naozaj dôležitým bude, eh to sa ukáže, myslím si, už o jeden, dva, možno tri dni.

Eh, či sa naplnia eh tie očakávania, ktoré má SNS smerom k jeho odchodu alebo naopak, či sa napĺnia slová o vlastnej dôležitosti zo strany Tomáša Taraba.

Tomáš Taraba vynechal jednu disciplínu, ktorá sa nazýva komunálne voľby.

Eh Rudolf Huliak je v komunálnych voľbách veľmi aktívny.

Uvidíme, či to bude eh tá úroveň, na ktorej sa dokáže presadiť aj eh politicky eh vzhľadom na vlastnú politickú stranu.

Naspäť do parlamentu sa chcú dostať aj Richard Sulík a Boris Kollár.

Ja som si dovolil v rozhovore s Richardom Sulíkom eh povedať, že ide o dvoch alfa samcov, ktorí sa chcú nejako vtesnať do jednej politickej strany.

Má to eh rôzne nuansy, má to rôzne detaily.

Richard Sulík sa nechce stať členom strany, ale teda chce priviesť na kandidátku svojich 75 ľudí.

Plus treba povedať a vy to viete lepšie ako ja.

Politicky to absolútne nesedí takéto spojenie.

Spomíname si na pomerne ľavicové eh nastavenie Borisa Kollára ešte vtedy, keď spolupracoval s Milanom Krajniakom a teda eh pravicové nastavenie Richarda Sulíka.

V čom sa asi môžu zhodnúť, je osobnostné nastavenie.

Sú to obidvaja pôžitkári.

Eh majú radi dobré jedlo.

Eh milujú krásne ženy.

Eh tam asi osobnostne niekde by som prienik videl, ale stačí to na politiku.

No a chcú sa dostať do parlamentu a to je podstatné, by som z tohto hľadiska eh povedal, čo ich spája.

A myslím si, že eh aj z toho, čo odznelo, že poznajú sa už dve desaťročia, že o sebe vedia dostatok na to, aby sa mohli dohodnúť, ak práve tento cieľ, ktorý spoločne majú dostať sa do parlamentu, bude nad všetko ostatné, čo by ich eh potenciálne mohlo eh odlišovať.

Ja si napríklad nemyslím, aj keď ste v tej otázke ma vyzvali, že sú diametrálne odlišní.

Ja si nemyslím, že sú tak diametrálne odlišní eh politici, eh pretože sú témy, kde sa úplne zhodnú.

A ak sa pozrieme, ak to bolo narážené na to, že tá Sme rodina bola teda akože ľavicovejšia, konzervatívnejšia, Sulíková bola pravicová eh liberálna, tak tu treba povedať, že to kľúčové programové ideologické eh v kontexte Sme rodina eh robili najmä Milan Krajňák a bratia Pčolinský a tí už nie sú eh v Sme rodina.

Je tam iba eh Boris Kollár, ktorého politickou agendou je byť v parlamente a byť drahou nevestou.

Eh Richard Sulík chce byť v parlamente, chce byť vo vláde a robiť eh politiku, akú on si myslí, že by sa robiť mala.

A myslím si, že toto je dostatočný tmel, to chcenie byť eh v parlamente eh aby eh to, čo ich minulosti eh odlišovalo alebo v čom sa možno potenciálne aj dostali do konfliktu, bolo dávno zabudnuté, pretože je tu množstvo tém, ktorých sa zhodnú a je tu silný lep, ktorý ich môže spájať eh preto, aby do tohto projektu išli spoločne.

Tu si myslím, že skôr je otázne nie to, že či spolu dokážu eh koordinovať alebo spolupracovať, ale skôr to, že či to ich spojenie eh bude natoľko presvedčivé pre voličstvo, aby im dali toľko hlasov, aby ich to do toho parlamentu dostalo.

Poďme sa spoločne teraz pozrieť na ďalšiu politickú stranu.

Pozrieme eh pomôžeme si posledným prieskumom verejnej mienky od agentúry NMS Market Research, kde teda vidíme, že Progresívne Slovensko eh zaujalo pomerne eh výrazný odstup od ostatných členov pelotónu.

Čo je však pomerne prekvapivé, je veľká blízkosť Smeru sociálnej demokracie a republiky v týchto preferenciách eh voličkých hlasov.

Eh zdá sa nám, že už smerom do budúcnosti by nemuselo byť až také dôležitý súboj medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom, ale skôr súboj medzi Republikou a hnutím Slovensko.

Tu zatiaľ hnutie Slovensko vidíme na 9%, ale tiež má pomerne rastúcu tendenciu.

Vidíme pomerne agresívnu kampaň Igora Matoviča.

Ako vy vnímate eh túto súboj ako keby v druhom rade eh toho politického súboja, zatiaľ mimo dohľadu eh Progresívneho Slovenska a Smeru, ale veľmi podstatný súboj, keďže tu ide o tú najdrahšiu nevestu a tu sa bude zrejme v tomto súboji medzi Republikou a hnutím Slovensko rozhodovať, aká tá budúca vláda bude.

No dúfam, že ten scenár, ktorý ste načetli, sa nenaplní v kontexte najmä hnutia Igora Matoviča, ale aj Républiky, samozrejme.

Pretože v prípade, ak by voľby mali byť postavené na tom, či vyhrá jedna alebo druhá politický subjekt, tak by to bolo naozaj veľmi nemilé pre budúcnosť Slovenskej republiky.

V každom prípade oba subjekty, keď rastú, tak spôsobujú opäť používam slovo vrásky alebo ťažké sny pre prvého alebo druhého z tohto súboja – teda Progresívne Slovensko alebo Smer SD.

V prípade Progresívneho Slovenska si stále myslím, že skôr v kontexte vytvorenia nejakej potenciálnej budúcej koalície po voľbách.

V prípade Smeru to môže byť práve ešte aj ten problém, že to nebude Smer, ktorý skončí na druhom mieste a bude prípadne rozhodovať o tom, kto v tomto segmente politického spektra bude tým najsilnejším hráčom a prípadným zostavovateľom nejakej koalície, ale že to môže byť práve Republika, ktorá dlhodobo rastie.

Tento prieskum konkrétne NMS ukazuje veľkú blízkosť. Iné prieskumy také optimistické v kontexte toho monitoringu alebo perspektívy hlasov pre Republiku nie sú.

V každom prípade už minimálne rok je to také, že k tomu zbližovaniu dochádza. Ja osobne som očakával, že k tomu dôjde omnoho skôr, než teraz v septembri, a Smer musí robiť všetko preto, aby zachránil svoju pozíciu druhej alebo prípadne prvej strany v rámci budúceho výsledku volieb.

Takže z tohto hľadiska je to najmä teraz veľmi zlá správa pre tie prvé dve politické strany, ktoré sa natoľko sústreďovali vo vzájomných konfliktoch alebo vymedzovaní sa voči sebe, že pravdepodobne zabudli prezentovať nejakú agendu, ktorá bude pútavá pre voličstvo. A to hľadá teda alternatívu v tých politických subjektoch, ktoré buď sú pre nich dostatočne dôveryhodnejšie v kontexte vymedzovania sa voči Róbertovi Ficovi – pretože aj Progresívne Slovensko sa vymedzuje väčšinou a nedáva nejaké riešenia – a na druhej strane, ktoré budú omnoho dôveryhodnejšie v boji proti onomu progresivizmu, než je to v prípade strany Smer SD, ktorá napríklad vo svojej koalícii má Hlas a Hlas má vo svojich radoch niektorých politikov, ktorých aj predstavitelia vládnej koalície označujú za príliš progresívnych.

Poďme sa pozrieť na druhú časť politického spektra v kontexte komunálnych volieb.

Vidíme, že Smer sociálna demokracia už dávno stratil tie svoje pozície, ktoré kedysi v komunále mal. Spomíname si sedem županov, spomíname si väčšiny v niektorých krajských či miestnych zastupiteľstvách. Teraz už nám prevažujú nezávislí kandidáti.

Je to pomerne veľká časť poslancov alebo zástupcov miest a obcí, ktorí sa takto dostávajú do pozícií poslancov alebo starostov či primátorov.

Aké dôležité z tohto hľadiska budú výsledky komunálnych volieb?

Smer stráca svoje pozície, ale získava ich na jeho úkor taká tá bratislavská, možno až kaviarenská lobby v Progresívnom Slovensku. Medzi demokratmi vždy mali veľký problém tieto strany vrátane SaS – sadzovať v regiónoch, presadzovať sa v komunálnych voľbách. Spomíname si napríklad na výroky Richarda Sulíka ešte keď bol predsedom SaS, že v podstate ho tie komunálne voľby ani nezaujímajú.

Smer rezignoval v mnohých aspektoch na komunálnu politiku, čo je zvláštne, ale možno do nemalej miery aj signifikantné z hľadiska toho, čo dnes Smer prioritne zaujíma.

To, čo Smer dnes zaujíma v ostatné roky, je najmä to, aby naši ľudia neskončili tam, kde sa obávajú, že by mali skončiť. Ak by som to mal personifikovať, tak väčšina agendy Smeru je zameraná na to, aby Tibor Gašpar bol skôr alebo ďalej podpredsedom Národnej rady a nie klientom nejakého zariadenia na výkon trestu.

A to je vidieť aj na vyjadreniach, lebo mohli sme to počuť na vyjadreniach Róberta Fica, ktorý neboracoval pred komunálnymi voľbami v intenciách toho, že voľte kandidátov a kandidátky Smeru. Smer musí komunálne voľby vyhrať, ale hovoril v podstate to, čo my v politológii alebo politológovia už vidia roky – že veď v podstate to aj tak vyhrajú nezávislí kandidáti. Takže tí budú víťazmi volieb a ostatné už také zaujímavé nie je.

Je to zvláštny prístup, opakujem, ale zase opakujem, že je to signifikantný jav Smeru v ostatných rokoch.

Čo sa týka opačného spektra, teda opozičných strán, tak tie vidia v komunálnej politike alebo v prípadnom úspechu v komunálnej politike práve onú nádej, ktorú by mohli tieto víťazstvá vyvolať vo voličstve, ktoré by sa mohlo obrátiť smerom k týmto politickým stranám aj v kontexte budúcich parlamentných volieb. Tak je zase opäť pochopiteľné, že burcujú, že investujú do týchto volieb.

Napríklad v Trnave kandidátka demokratov, ktorá dokázala vlastne na svojej kandidátke spojiť aj iné opozičné strany, je jednou z najaktívnejších kandidátok. A to, koľko oni investovali do nej a do tej kampane, naznačuje, že chcú zaznamenať úspech v nejakom veľkom meste, prípadne sa podieľať na úspechu v nejakom samosprávnom kraji práve preto, aby na základe tohto úspechu mohli posilniť svoje preferencie alebo niekto by mohol povedať zvrátiť ten pokles, ktorý po neúspešnom referende zaznamenali demokrati v rámci prieskumu verejnej mienky.

Takže opozícia burcuje, pretože chce na úspechu komunálnych volieb sa zviesť až do volieb parlamentných.

No a Smer rezignoval, pretože má zdá sa iné priority, než je komunálna alebo regionálna politika.

Predpokladám ale, že pozornosť sa tak či tak bude upierať najmä do Prešovského kraja, kde bude kandidovať predseda Kresťanskodemokratického hnutia, europoslankyňa za Smer sociálnu demokraciu, a kuraz europoslanec za Republiku. To bude pomerne ostrý súboj.

A jeden z najzaujímavejších, čo sa týka toho personálneho zastúpenia v súperení o tento post. A bude to do nemalej miery možno aj naznačovať to, že ktorá z politických strán alebo akým spôsobom sa môže tento výsledok pretaviť do celoštátnej politiky.

Mne v prípade Prešovského kraja dosť dobre nedával logiku postup Smeru, napríklad aj postup Smeru v Trnave, kde na poslednú chvíľu nominovali svojho kandidáta a to naozaj tak, že tým poškodia kandidáta, ktorý mal aspoň v očiach Trnavčanov blízko k Smeru.

Vrátim sa ale k tomu Prešovu, že mi to nedáva logiku, prečo tam nominovali europo­slankyňu, ktorá nemá žiadne väzby na Prešovský kraj, čo môže skončiť pri najlepšom neúspechom, pri najhoršom veľkým fiaskom, čo si bude na sebe Smer niesť ako bič.

Som napríklad presvedčený, že sa nerozhodli podporiť aj napríklad spolu s Hlasom, aj keby to v mnohých prípadoch bolo veľmi problematicky vysvetľovateľné, prečo sa nepokúsili podporiť Samuela Migala ako ministra.

Zdôvodním, prečo.

Prvý dôvod, pretože by to mohol byť úspech vládnej koalície. Po druhé, pretože Samuel Migal, ktorý by odišiel z ministerstva a nevrátil by sa do parlamentu alebo by si to takýmto spôsobom poistil, aby sa nevrátil do parlamentu, by vlastne spôsobil posilnenie vládnej koalície pred voľbami.

Keďže by sa uvoľnilo jedno ministerstvo, uvoľnil by sa mandát pre ďalšieho nominanta z Hlasu, takže by sa posilnila potenciálne vládna koalícia aj v parlamente a mohli by sa niektorí nespokojní uspokojť ministerským postom.

Takže musel by samozrejme vyhrať, ale keby Smer nepostavil vlastného kandidáta, keby sa postavili zaňho, keby napríklad aj Hlas prehryzol všetky negatívne emócie, ktoré voči nemu má, a ho podporil, mohlo by sa to podariť potenciálne a bolo by to pre tú koalíciu omnoho lepšie, ako to, že tam Smer postavil kandidátku, ktorá v zásade nemá šancu vyhrať.

Takže sú veci, ktoré sú pre mňa niekedy nepochopiteľné — ako sú konania a rozhodnutia politických strán aj napríklad v kontexte komunálnych volieb.

Ak si zoberieme istú pragmatickú blízkosť medzi kresťanskodemokratickým hnutím a Smerom sociálnej demokracie, prejavilo sa nám to viacerokrát, napríklad pri zmene ústavy, tak si môžeme vedieť predstaviť, že kandidátka Smeru by mala odoberať hlasy kandidátovi republiky v prospech Milana Majerského.