MAINSTREAM DETOX

08:40

FRIDAY AUGUST 14AUGUST 14, 2026

Od vraždy stopárok uplynulo 50 rokov | Peter Šloser, bývalý policajt

Kanal1

Od vraždy stopárok uplynulo 50 rokov | Peter Šloser, bývalý policajt

Přepis videa

Zobrazit / skrýt přepis

Aj pred 50 rokmi to bolo horúce leto na Slovensku v roku 1976. Tomu však bolo z iných dôvodov.

Najskôr v júli 1976 sa našlo zavraždené telo medičky Ľudmily Cervanovej. O dva týždne na to zomrelo 76 ľudí pri obrovskej leteckej tragédii na Zlatých pieskoch. No a začiatkom augusta 1976 šokovala vtedajšiu Československú socialistickú verejnosť dvojnásobná vražda, aká nemala obdobu v dejinách československej kriminalistiky.

Je to téma pre dnešný Krimi online naživo. Vitajte.

Mojím hosťom naživo v televízii Kanál 1 je Peter Šloser, bývalý policajt a dnes spisovateľ. A o tejto téme a o vražde stopároviek z 50 rokov sa budeme aktuálne rozprávať.

No najskôr si pozrime jednu dobovú fotografiu z filmu, ktorý bol na motívy skutočných udalostí nakrútený v roku 1979. Smrť Stopažiek, známy český film. No a vedľa policajná fotka z miesta, kde sa našli zavraždené dve stopárky v Českej republike. Je to spomienka z 9. augusta, kedy bolo 50. výročie.

Pán Šloser, na úvod otázka. Vy si ako spomínate na tento prípad? Vďaka tomu filmu alebo len tomu, čo ste si prečítali o tomto prípade?

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie. Tak ja som mal v roku 1976 9 rokov, takže médiá aj dá sa povedať, že v tej dobe nemali taký široký záber, ako je to dneska, a neinformovali pravdepodobne ani o takých najzávažnejších prípadoch, ako je aj tento sám. Ale samozrejme, že ten film som videl ako neviem, či 20ročný alebo starší alebo mladší človek. A tak ako asi každý, ktorý ten film videl, tak nechcem povedať, zanechal vo mne nejaké stopy, ale samotný ten skutok a prevedenie, akým ho páchateľ vykonal, tak bol neskutočne brutálny.

Dobre, tak než sa dostaneme k tomu filmu, ktorý sa inšpiroval skutočnosťou a realitou z Trenčína z noci z 8. na 9. augusta, poďme si rozobrať, čo sa v noci, teda respektíve nad ranom 9. augusta na vlakovej stanici v Trenčíne vlastne odohral.

Eh páchateľ, ktorý vlastne zavraždil neskôr tieto dve študentky, mladé dievčatá, ktoré nemali ešte ani 20 rokov, podľa medializovaných informácií dá sa povedať, že vyhľadával osamelé ženy a čakal so svojím nákladným autom pri stanici v Trenčíne. A keď tam videl tieto dve študentky, ktoré ho požiadali, aby ich odviezol do Strečna, kde oni ďalej plánovali ísť na turistiku do Vysokých Tatier, tak nakoniec túto ich požiadavku splnil, aj keď najskôr chcel iba odviezť jednu, ale potom sa s autom vrátil, odviezol obe, a počas cesty, keď spali, tak brutálne ich zavraždil takým spôsobom, že kovovým nejakým kľúčom, ktorý používal na opravu svojho nákladného motorového vozidla, tak ich udieral opakovane do oblasti hlavy, pravdepodobne do hornej časti tela. A skutok zavŕšil tak, že obidve dopichal a jednu dokonca po zviazaní rúk aj znásilnil.

Takže v podstate to boli stopárky, ktoré stopovali v Trenčíne, ktoré nestihli vlak teda smer Vysoké Tatry. Páchateľom bol Miroslav Somora, závozník pozemných stavieb z Žiliny. No a tieto vlastne mŕtve telá v noci previezol za hranicu do Českej republiky na Valašsko, kde sa na druhý deň, teda už 9. augusta, tieto telá našli. To bolo pomerne rýchlo.

Čo vlastne pomohlo polícii? Na základe čoho sa tak rýchlo objavili tieto dve telá, ktorých sa zbavil na skládke odpadu? Páchateľ si domnieni, že ich zahádže odpadmi a zrejme že zahladí po sebe stopy po tomto brutálnom čine. Tak páchateľ sa pravdepodobne alebo podľa týchto informácií na ten skutok nepripravoval alebo nepočítal s tým, že niečo takéto možno aj sám vykoná.

No a prečo si zvolil vlastne tú skládku? Veľmi tak odhadol, že ako vodič pozemných stavieb on mohol tiež na túto skládku odpadu vyvážať nejaký odpad alebo nejaký kolegovi vodič tiež nákladného vozidla mu povedal, že tam vyvážal nejaký odpad. No a on už keď sa vlastne ocitol na tomto mieste a zakopával tam nahé telá obidvoch vlastne zavraždených žien, tak tú pozornosť jeho vozidla zaujalo dvoch svedkov. Jeden zaznamenal časť evidenčného čísla, že sa jedná o Žilinskú ŠPZ, a druhý svedok zaujalo to, že toto vozidlo bolo smerom ku skládke prednou časťou a nie zadnou časťou, ako tie vozidlá tam vždy nacúvali, keď tam vysypávali nejaký odpad.

No a po jeho odchode z tohoto miesta, kde uložil telá a zahadzoval ich nejakými odpadkami, tak jeden z týchto svedkov, ktorý tam to vozidlo videl, sa išiel tam pozrieť, čo vlastne sa dialo, lebo sa mu to jeho chovanie zdalo podozrivé, a našiel tam vlastne trčať či nohu alebo ruku ženskú. A vlastne potom privolal políciu a začalo sa samotné vyšetrovanie.

Čiže v tom čase, technologickom, pred 50 rokmi, asi mala polícia v tomto veľké šťastie, že všímaví ľudia si všimli niečo, čo sa na skládke deje neobvykle, a že si zaznačili poznávaciu značku aj typ vozidla. Z dobových archivárií je jasné, že zatknutie bolo myslím do dvoch dní od toho skutku. Ani nie 50 hodín si polícia prišla pre Miroslava Somoru. S tým, že niektoré dobové archiválie hovoria o tom, že práve v tom čase ešte zahladzoval stopy, nejaké zrejme krvné stopy v tom nákladiaku v tej kabíne. Plus, že sa pokúšal toto auto prestriekať.

No, po zadržaní vieme, že ale neodporoval, nekladol odpor, respektíve nepopieral spáchanie skutku.

No áno, polícia aj mňa prekvapilo, že dokázala vypátrať tohoto páchateľa do nejakých tých dvoch dní, pretože aj tie technické prostriedky, ktorými polícia v tom roku 1976 disponovala, tak boli oveľa menšie, ako sú vlastne v súčasnej dobe. A je ale zase na druhej strane mala ľahšiu situáciu v tom, že keď vedeli časť poznávacej značky, teda, že bola Žilinská, a možnože aj svedok si všimol, že sa jednalo o vozidlo pozemných stavieb v Žiline, a typ vozidla, tak ťažko povedať, koľko mali v tej dobe pozemné stavby v Žiline takýchto vozidiel. Tak možnože to pátranie bolo preto jednoduchšie.

Ako vieme, každé motorové vozidlo aj v tej dobe malo nejakú prevádzkovú knihu, takže možnože polícia zisťovala, ktoré vozidlo sa v tom čase na akom mieste nachádzalo, a takou poctivou mravenčou prácou sa dostali vlastne až k páchateľovi.

No a ako ste povedali, to samotné zadržanie bolo aj pre samotného vraha vlastne také nečakané, pretože ho prichytili v situácii, keď sa snažil zakryť alebo zničiť stopy, ktoré sa nachádzali v kabíne motorového vozidla, kde vlastne tým kovovým kľúčom usmrtil obe študentky. Človek, keď si predstaví, že s akou razanciou ich udieral, tak tá krv tam vlastne musela po celej kabíne striekať a snažil sa teda tieto krvné stopy zmyť.

Ale na druhej strane, ak by sa mu to bolo aj podarilo, tak ja som presvedčený, že už aj v tej dobe by polícia dokázala nejakými tými technickými prostriedkami, ktorými disponovala, nájsť vo vozidle nejaké minimálne krvné stopy, pretože nikdy sa nedajú tak dôkladne zničiť, aj keď nie sú voľným okom viditeľné.

Takže polícia by podľa mňa aj napriek tomu, že ak by tie krvné stopy tam boli, vlastne vyutieral a zničil, tak bola by tam nejaké krvné stopy našla.

Páchateľa veľmi rýchlo čakal preň krutý rozsudok – trest smrti.

Zrejme na príťaž mu bolo aj to, že v minulosti mal mať nejaké delikty, o ktorých sa tiež nie veľmi presne vie. Malo tam byť spomínaná istá lúpež, podobné sexuálne motivované činy.

Dokonca pár dní predtým v Bernolákove si mal vyhliadnuť tiež svoju obeť, ktorá ale prežila a nakoniec aj vypovedala. Bola to lekárka, ktorá prežila tento jeho útok so sexuálnym nejakým motívom.

Toto boli asi všetky okolnosti – aj tá jeho kriminálna minulosť, aj ten predchádzajúci prípad z Bernolákova, myslím, že tri alebo štyri dni predtým zadokumentovaný – asi rozhodli o tom, že nakoniec páchateľa v Československu v tom čase podľa platných predpisov popravili.

Tak podľa tých dostupných informácií už sa dá povedať, že jednalo o recidivistu, pretože ako mnoho páchateľov aj on začínal s nejakými jednoduchými krádežami. Dopúšťal sa majetkových trestných činov.

Potom sa začal dopúšťať lúpežných prepadnutí – prepadával ľudí niekde na ulici a ukradol im možno peňaženku alebo nejaké iné predmety, ktoré u nich našiel.

No a k tomu sa potom pridali vlastne aj sexuálne delikty zo znásilnenia, za ktoré všetky tieto skutky bol právoplatne odsúdený a niekoľko rokov strávil vo väzení.

A samozrejme, že jeho duševný a psychický stav skúmali aj znalci a na základe brutality znaleckých posudkov súd dospel v tej dobe k záveru, že jediný možný trest, ktorý mu môže uložiť, je trest smrti.

Samozrejme, že môžeme dneska diskutovať o treste smrti, pretože o tom sa už veľa popísalo. Vždy sa dá povedať, že ten najprísnejší trest si tak žiadajú príbuzní obete, ale neviem na Slovensku, či sa nejaký taký prípad stal. Ale určite niekoľko medializovaných prípadov bolo v Spojených štátoch amerických, kde boli nejakí páchatelia odsúdení a s odstupom niekoľko rokov sa preukázalo, že oni neboli skutočnými vrahmi. Aj napriek tomu, že dostali buď doživotný trest alebo trest smrti, ktorý bol teda aj vykonaný.

Čo sa týka tohoto samotného páchateľa, ja by som z vlastnej skúsenosti povedal, ak by som sa ja bol vtedy podieľal na tom vyšetrení a nemal by som deväť rokov, tak určite by som sa zameral aj na to a spomenul, že už predtým sa dopustil znásilnenia na tej žene v Bernolákove.

Podľa všetkého páchateľ, vzhľadom k tomu, že bol vodič pozemných stavieb, tak mal veľký rádius. Pracovisko mal v Žiline, býval v Trenčíne, ďalší skutok, ktorý vykonal v tom Bernolákove, telá okryl vo Valaskom Mezižiči.

Dúfam, že polícia sa naozaj zaoberala v takom širšom okruhu – rádius neviem koľko desiatok kilometrov – či nezmizli nejaké ďalšie ženy, ktoré neboli do toho dňa nájdené alebo či tam neboli nejaké ďalšie takéto skutky znásilnenia, ktorých je s veľkou pravdepodobnosťou, že sa mohol dopustiť, pretože určite to neboli jediné prípady, za ktoré bol odsúdený.

Ako to je u väčšiny páchateľov? Áno, ja viem z dobových archiválií, že v podstate od zmiznutia nezvestnej a nakoniec zavraždenej Ľudmily Cervanovej uplynuli zhruba tri týždne, kým bola v podstate poškodená ďalšia osoba z oblasti Bernolákova a vtedy polícia podľa dobových archiválií naozaj preverovala súvislosť aj týchto prípadov, lebo sa diali v krátkom slede po sebe.

No však z hľadiska toho vyšetrovania tam bol negatívny výsledok – že sa nepreukázala spojitosť. Ale keďže boli tie prípady veľmi podobné a časovo v krátkom rozostupe, tak sa vtedajšia kriminálka týmto zaoberala.

Posuňme to trošku ďalej a vráťme sa teda aj k tomu filmu z úvodu, pretože po vykonaní popravy 9. februára 1979, ak sa nemýlim, mal byť v Bratislave páchateľ Miroslav Somora popravený. Vzniká veľmi rýchlo film. Film prakticky z roku 1979 reaguje na aktuálne udalosti.

Poprosím ešte režisérku, aby nám ukázala teda tú fotku o tom filme, o ktorom sa teraz budeme rozprávať. Smrť stopažiek – po česky. Veľmi známy film Jana Naďa v hlavnej úlohe s poľským hercom Perepeckym – už nebohým – a Dášou Patrasovou. Asi teraz sme to mnohým divákom pripomenuli.

V čom sa odlišoval, ak môžeme zobrať ten film a tú realitu? Asi to bolo zdramatizované. Ten film bol upravený, pozmenený. Čo je v tom filme reálne a čo naopak možno autori trošku pozmenili, skryli alebo upravili alebo zjemnili alebo naopak zbrutálnili?

Tak určite zjemnili. Ak by sa film natáčal v dnešnej dobe, tak si myslím, že by bol ten skutok podrobnejšie vlastne sfilmovaný. Ale vzhľadom k tomu, že došlo naozaj k tej hrubej sile a brutalite v kabíne, kde usmrtil kovovým nejakým veľkým kľúčom na opravovanie vozidiel alebo montáž kolies tieto dve mladé študentky – teda mladé ženy – tak filmári zvolili aj vzhľadom k tomu, že sa jednalo o to obdobie socializmu, inú, menej takú brutálnu formu prezentácie tohoto prípadu, kde ich vlastne uškrtil a naháňal ich tam v lese, ako si spomínam na ten film.

Takže bol to taký menší krvák, ako sa vlastne v skutočnosti odohralo v kabíne jeho vozidla.

Aj dnes, keď beží tento film v televízii, pravidelne sa reprízuje na televíznych kanáloch. Myslím, že väčšina divákov asi vie, o ktorom filme rozprávame.

Musíme sa pozrieť aj 50 rokov späť v tom socialistickom Československu. To uškrtenie v lese, ktoré ten film znázorňoval – tú smrť tých stopárok – myslím, že bola dosť naturálne na tú dobu sfilmovaná a naturálne zobrazená.

Čiže možno by niekto povedal, že tá zdramatizovaná verzia bola z istého pohľadu – aspoň teda táto konkrétna scéna tej vraždy – iným spôsobom možno ešte brutálnejšia.

A na to nadviažem. Film zobrazoval taký neduch stopovanie v Československu. Bol to spôsob prepravy, ktorý asi nebol veľmi populárny, lebo prichádzal zo západu, z Ameriky. Poznáme stopy, stopovanie veľmi populárne na americkom kontinente. Malo to nejakú spojitosť odradiť mladých ľudí v socialistickom Československu, ukázať, aká je nebezpečná hra s ohňom, ak si človek stopne neznámeho človeka, nastúpi neznámemu človeku do auta.

Čiže bol tam taký ten nejaký možno nepoviem propagandistický alebo možno preventistický význam toho filmu.

Ja nepochybujem, že áno – že bol to vlastne skutočný zámer tej spoločnosti, v ktorej sme vtedy žili alebo v ktorej sa vtedy žilo, pretože ak by bolo viacej – poviem, že takýchto nejakých prípadov – nevyvolalo by to nejakú vlnu nespokojnosti, ako by sa to mohlo stať dneska a nepadol by – poviem – režim alebo nepadla by vláda. Ale určite nie je to príjemné, ak sa takéto prípady stávajú.

A v tej dobe veľa ľudí naozaj využívalo prepravu stopovaním. Ja si pamätám ešte možno 20 rokov dozadu, keď som odchádzal z Bratislavy na svojom aute na Zlatých pieskoch.

Tiež sa stávalo veľa stopárov - študentov s tabuľami do akého mesta idú.

Dneska, keď človek ide tadiaľ okolo, tak neviem, nevidí žiadneho stopára.

Ja ročne najazdím na aute možno nejakých 15, 20 000 km, niekedy aj 30, ale stopárov naozaj veľmi málo stretávam.

Samozrejme, že títo ľudia už nevedia o tom, že nejaký takýto film bol natočený a takáto udalosť sa stala, ale dneska sú už iné možnosti na prepravu, ako je stopovanie, ktoré je samozrejme nebezpečné, hlavne pre ženy.

Uhm. Eh, isto to súvisí. Eh, zaujímavá téma. Stopárov z ciest ubudlo.

Mohli by sme sa aj pri tom pristaviť. Eh, znamená to, že lepšia dostupnosť verejnej dopravy, lacnejšie autá, dostupnosť áut v socializme a počet tých áut a možnosť, kto si mohol kúpiť auto, ako je dnes. Dnes najlacnejšie auto v bazári je možno lacnejšie ako jeden nový mobilný telefón.

Takže toto sú možno tie technologické pokroky, kde niektoré tie veci zo socializmu vymizlo - spolu, ako vymizli telefónne búdky, lebo máme mobil, tak možno zmizlo aj to stopovanie.

Samozrejme, presne ako ste povedali, dneska už aj mladí ľudia, aj študenti sú takí, ktorí majú auto. Možnože si ho teda ešte nezarobili, ale majú ho vlastne od rodičov. Aj tí študenti, keď chodia na tie vysokoškolské alebo stredoškolské, alebo skôr vysokoškolské internáty, tak sa nejakým spôsobom spájajú a idú viacerí.

Na sociálnych sieťach sú tiež také skupiny - odvozy Bratislava, Brno, Bratislava, Košice a ja neviem kde. Eh, ktoré mestá sú takto pospájané a ľudia cestujú takýmto spôsobom.

Takže tých možností je dneska veľa a určite sú oveľa bezpečnejšie, ako je samotné stopovanie.

Eh, máme dneska aj taxíky, ale samozrejme, že taxíky na prepravu na dlhodobé trate sa asi používajú veľmi výnimočne a ľudia ich používajú hlavne v mestách na prepravu do miesta bydliska, do práce alebo do obchodu.

Ale v súvislosti s tým by som spomenul napríklad nedávno medializovaný prípad, kde práve naopak - v tom vozidle sa nedošlo ku skutku v vozidle taxislužby, ku skutku, kde bola napadnutá prepravená osoba, ale bol napadnutý taxikár.

Takže dneska, práve možnože, nebezpečenstvo môže hroziť tomu vodičovi taxíka alebo aj súkromného vozidla, keď vezme k sebe do auta nejaké neznáme osoby.

Eh, riziká tej zdieľanej prepravy sú nejaké. Nikdy neviete, s kým idete zdieľať nejakú dlhšiu cestu aj cez tie internetové skupiny. Eh, na druhej strane, tá bezpečnosť je asi oveľa výraznejšia. Eh, máme GPS, máme mobily, je záznam o komunikácii, s kým ste komunikovali. Je prakticky dohľadateľné - ak máte zapnutý mobil, takmer všetko.

Čiže len tak niekomu sadnúť do auta v dnešnej dobe a mať zapnutý mobil a spáchať neodhaliteľný zločin je asi takmer nemožné.

Čiže v tomto nám tá technika trošku po tých 50 rokoch asi napomáha aj pri odhaľovaní činov, ktoré sa z času na čas samozrejme stávajú pri tej zdieľanej doprave.

Určite napomáha, pretože každý z nás, bez toho či chce alebo nechce, zanecháva po sebe elektronické stopy, eh najmä, ktoré vychádzajú z mobilného telefónu.

A ja som si všimol, že rodičia, keď odprevádzajú napríklad svoje deti na tie odvozy, ktoré vlastne prevážajú ľudí medzi jednotlivými mestami, tak sa zaujímajú o to, že kto je to ten vodič vlastne. Alebo už som sa stretol aj s tým, že si fotili vozidlo a posielali rodičom fotku - že s týmto autom idem.

Takže aj ten vodič samozrejme, že si nechcem povedať, že si dá pozor, ale určite nemá motív sa dopustiť nejakého takého skutku, ako to bolo v prípade vodiča zo Somoru, ktorého sme spomínali na začiatku nášho rozhovoru.

Áno. Eh, ja len doplním, že teda aj v aplikáciách, ak zdieľate nejakú dopravu, tie moderné aplikácie vám pošlú vodiča. Vy vidíte nielen jeho telefónne číslo, vidíte aj jeho podobizeň, vidíte ŠPZ, vidíte farbu vozidla, vidíte, pre akú službu pracuje.

Čiže máte balík informácií, ku komu sa dáte do vozidla. Až by som povedal, že ten klient je vo výhodnejšej polohe. Kdežto ten taxikár, ktorý ide viesť, eh nevidí o vás takmer nič ako o klientovi. Vidí možno, odkiaľ tá požiadavka prišla.

Eh, ak by sme mali ten dnešný rozhovor eh uzavrieť, nespomínam si, že by bol medializovaný nejaký ďalší takýto prípad, eh kde by došlo k usmrteniu viacerých osôb, napríklad dvoch a viacerých, čo sa týka stopovania.

Takže asi ten prípad a film splnili svoj dobový cieľ - odstrašiť možno mladých, sadať cudzím ľuďom do auta.

No, možnože odstrašili mladých - a možnože odstrašili aj nejakých potenciálnych páchateľov.

Eh, ale tak samozrejme, že na Slovensku sa stalo mnoho prípadov, kde vodiči vzali mladé stopárky a eh spáchali, dopustili sa teda trestného činu znásilnenia alebo nejakého sexuálneho zneužívania.

Určite by sme našli aj historicky nejaké závažnejšie zločiny, čo sa týka vrážd.

Eh, ja si spomínam na jeden taký z minulosti, ktorý sme vyšetrovali. Na Nake tiež bolo vedľa cesty nájdené ženské telo - eh, teda telo ženy, ktorá tiež stopovala. A no, to tiež bol prípad so smutným koncom.

Možno eh téma na nejakú budúcu reláciu Krimy online.

Eh, záverečná, naozaj finálna otázka. Eh, viem, že je to možno aj hypotetická, eh. Vy ste niekedy, alebo nie hypotetická - čas bude hypotetická. Niekedy ste stopovali a ak nie, eh, prečo? A ak ste stopovali, prečo? Nebáli ste sa?

No, tak ja mám jeden naozaj taký neskutočný zážitok. Keď som chodil na vysokú školu, teda na policajnú akadémiu a cestoval som do Prievíze, tak áno, stopoval som. Nejakí kolegovia ma odviezli tak napol cestu do Hlhorca. A Hlhorci, eh, na tej autobusovej stanici, ak to tak môžeme nazvať, som stopoval v obleku s kufríkom, pretože som išiel z nejakej skúšky, a stopoval som vyše hodinu. A asi po dvoch hodinách mi konečne zastavilo nejaké auto.

Takže čiže pôsobili, že ste... eh, ako ste pôsobili? Ja som to pochopil tak, že ste pôsobili veľmi asi zvláštne. Eh, stopár v obleku s kufríkom. No, ja neviem, ja by som vám asi nezastavil v tomto prípade.

No, tak veľa vodičov, tak určite prešlo okolo mňa - 100, 200, neviem koľko áut. Nakoniec ma zobral nejaký pán, teda si pamätám až do Prievíze.

No ale... a možnože ste pôsobili až veľmi dôveryhodne na to, že stojíte pri ceste a stopujete, čo mohlo byť istým spôsobom podozrivé. Takto by som to asi videl.

Áno. To je môj zážitok. Stopára som nikdy nebral. Eh, ani neberiem. Eh, no, človek nikdy nevie. A neberie mi z toho dôvodu, že tiež mám obavu, že vezmem muža, ja sa stanem obeťou. Vezmem ženu, tá ma začne vydierať, že ja som sa ju pokúsil nejakým spôsobom obťažovať alebo čo. Takže radšej nie.

Takže z tohto vidím, že možno nejaká nepriama, nevedomá, podvedomá nejaká možno stopa aj z toho príbehu, o ktorom sme sa rozprávali, aj z tých dobových spomienok na ten film, eh v nás niekde zostáva a každý, keď by sme popátrali vo svojom myslení a zamysleli sa nad tou témou, tak by sme tiež došli k odpovedi, prečo eh nebrať stopárov.

Hosťom relácie Krimy online naživo bol Peter Šloser, bývalý policajt, dnes spisovateľ.

Ďakujem veľmi pekne, že sme mohli zrekapitulovať udalosti z 9. augusta 1976. Téma vražda stopárov spred 50 rokov. Ďakujem, že ste boli s nami.

>> Ďakujem pekne za pozvanie. Pekný zvyšok dňa.

>> No a s vami diváci sa teším pri ďalších zaujímavých témach z oblasti kriminalistiky v Krimi online naživo. Dovidenia.

Môžem?

Ne.