Od vraždy stopárok uplynulo 50 rokov | Peter Šloser, bývalý policajt

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Aj pred 50 rokmi to bolo horúce leto na Slovensku. V roku 1976. Tomu však bolo z iných dôvodov.

Najskôr v júli 1976 sa našlo zavraždené telo Medičky Ľudmily Cervanovej. O dva týždne na to zomrelo 76 ľudí pri obrovskej leteckej tragédii na Zlatých pieskoch. No a začiatkom augusta 1976 šokovala vtedajšiu Československú socialistickú verejnosť dvojnásobná vražda, aká nemala obdobu v dejinách československej kriminalistiky.

Je to téma pre dnešný Krimi online naživo. Vitajte. Mojím hosťom naživo v televízii Kanál 1 je Peter Šloser, bývalý policajt a dnes spisovateľ. A o tejto téme a o vražde stopárovok z 50 rokov sa budeme aktuálne rozprávať.

No najskôr si pozrime jednu dobovú fotografiu z filmu, ktorý bol na motívy skutočných udalostí nakrútený v roku 1979. Smrt Stopažek, známy český film. No a vedľa policajná fotka z miesta, kde sa našli zavraždené dve stopárky v Českej republike. Je to spomienka z 9. augusta, kedy bolo 50. výročie.

Pán Šloser, na úvod otázka. Vy si ako spomínate na tento prípad vďaka tomu filmu alebo len tomu, čo ste si prečítali o tomto prípade?

Dobrý deň, ďakujem za pozvanie. Tak ja som mal v roku 1976 9 rokov, takže médiá aj dá sa povedať, že v tej dobe nemali taký široký záber, ako je to dneska a neinformovali pravdepodobne o aj takých najzávažnejších prípadoch, ako je aj tento sám. Ale samozrejme, že ten film som videl ako neviem, či 20-ročný alebo starší alebo mladší človek. A tak ako asi každý, ktorý ten film videl, tak nechcem povedať, zanechal vo mne nejaké stopy, ale samotný ten skutok a prevedenie, akým ho páchateľ vykonal, tak bol neskutočne brutálny.

Dobre, tak než sa dostaneme k tomu filmu, ktorý sa inšpiroval skutočnosťou a realitou z Trenčína z noci z 8 na 9. augusta. Poďme si rozobrať, čo sa v noci, teda respektíve nad ranom 9. augusta na vlakovej stanici v Trenčíne vlastne odohral.

Eh páchateľ, ktorý vlastne zavraždil neskôr tieto dve študentky, mladé dievčatá, ktoré nemali ešte ani 20 rokov, podľa medializovaných informácií dá sa povedať, že vyhľadával osamelé ženy a čakal so svojím nákladným autom na stanici v Trenčíne. A keď tam videl tieto dve študentky, tie ho požiadali, aby ich odviezol do Strečna, kde oni ďalej plánovali ísť na turistiku do Vysokých Tatier. Tak eh nakoniec túto ich požiadavku splnil, aj keď najskôr chcel iba odviesť jednu, ale potom sa s autom vrátil, odviezol obidve a počas ceste, keď eh zaspali, tak eh brutálne ich zavraždil takým spôsobom, že kovovým nejakým kľúčom, ktorý používal na opravu svojho nákladného motorového vozidla, tak ich udieral opakovane do oblasti hlavy, eh pravdepodobne do hornej časti tela a skutok zavŕšil tak, že obidve dopichal a jednu dokonca po zviazaní rúk aj znásilnil.

Takže v podstate to boli stopárky, ktoré stopovali v Trenčíne, ktoré nestihli eh vlak, teda smer Vysoké Tatry.

No eh páchateľom bol Miroslav Somora, eh závozník eh pozemných stavieb, myslím eh Žilina. No a tieto vlastne mŕtve telá v noci previezol za hranicu do Českej republiky na Valašsko, kde sa eh na druhý deň, teda už 9. augusta, eh tieto telá našli. To bolo pomerne rýchlo.

Eh čo vlastne pomohlo polícii? Na základe čoho eh sa tak rýchlo objavili tieto dve telá, ktorých sa zbavil na skládke odpadu?

Eh domnenia, že teda ich zahádzal odpadom a zrejme, že chcel zahladiť po sebe stopy po tomto brutálnom čine. Tak páchateľ sa pravdepodobne alebo podľa týchto informácií na ten skutok eh nepripravoval alebo nepočítal s tým, že niečo také vôbec sám vykoná.

No a prečo si zvolil vlastne tie kľúčovky? Je veľmi tak odhadol, že ako vodič pozemných stavieb on mohol tiež na túto skládku odpadu vyvážať nejaký odpad alebo nejaký kolegom vodič tiež nákladného vozidla, že tam vyvážal nejaký odpad. No a on už keď sa vlastne eh ocitol na tomto mieste a zakopával tam eh nahé telá eh obidvoch vlastne zavraždených žien, tak eh tú pozornosť jeho vozidla eh zaujalo dvoch svedkov. Jeden zaznamenal časť eh evidenčného čísla, že sa jedná o Žilinskú SPZ. A druhý svedok, eh zaujalo ho to, že toto vozidlo bolo smerom ku skládke prednou časťou a nie zadnou časťou, ako tie vozidlá tam vždy nacúvali, keď tam vysypávali nejaký odpad.

No a po jeho odchode z tohoto miesta, kde uložil telá a zahádzal ich nejakými odpadkami, tak jeden z týchto svedkov, ktorý tam to vozidlo videl, sa išiel tam pozrieť, čo sa vlastne dialo, lebo sa mu to jeho chovanie zdalo podozrivé a našiel tam vlastne eh trčať či nohu alebo ruku ženskú a vlastne potom privolal políciu a začalo sa samotné vyšetrovanie.

Čiže v tom čase, eh pred 50 rokmi, asi mala polícia v tomto veľké šťastie, že teda eh všímaví ľudia si všimli niečo, čo sa na skládke deje neobvykle a že teda aj si zaznačili poznávaciu značku aj typ eh vozidla. Z dobových archívov je jasné, že eh to zatknutie bolo myslím do dvoch dní od toho skutku, ani ne 50 hodín si polícia prišla pre Miroslava Somoru.

Eh, s tým, že niektoré dobové archívalia hovoria o tom, že práve v tom čase ešte zahladzoval stopy, nejaké zrejme krvné stopy eh v tom nákladiaku v tej kabíne. Plus, že sa pokúšal toto eh auto prestriekať.

No, eh po zadržaní vieme, že ale neodporoval, nekladol odpor, respektíve nepopieral spáchanie skutku.

No áno, polícia aj mňa prekvapilo, že dokázala vypátrať tohoto páchateľa do nejakých tých dvoch dní, pretože aj tie technické prostriedky, ktorými polícia v tom roku 1976 disponovala, tak boli eh oveľa menšie, ako sú vlastne v súčasnej dobe. Ale je ale zase na druhej strane mala ľahšiu situáciu v tom, že keď vedeli eh časť poznávateľnej značky, teda, že bola Žilinská a možnože aj svedok si všimol, že sa jednalo o vozidlo pozemných stavieb v Žiline a typ vlastne vozidla, tak ťažko povedať, koľko mali v tej dobe pozemné stavby v Žiline takýchto vozidiel. Tak možnože to pátranie bolo preto jednoduchšie.

Ako vieme, každé motorové vozidlo aj v tej dobe malo nejakú prevádzkovú knihu, takže možnože polícia zisťovala, ktoré vozidlo sa v tom čase na akom mieste nachádzalo a takou poctivou mravenčou prácou sa dostali vlastne až k páchateľovi.

No a eh ako ste povedali, to samotné zadržanie bolo aj pre samotného vraha vlastne eh také nečakané, pretože ho prichytili v situácii, keď sa snažil zakryť alebo zničiť stopy, ktoré sa nachádzali v kabíne motorového vozidla, kde vlastne tým kovovým kľúčom eh usmrtil obidve študentky.

Eh, človek, keď si predstaví, že s akou razanciou ich udieral, tak tá krv tam vlastne musela po celej kabíne striekať a snažil sa teda tieto krvné stopy zmyť.

Ale na druhej strane, ak by sa mu to bolo aj podarilo, tak ja som presvedčený, že už aj v tej dobe by polícia dokázala nejakými technickými prostriedkami, ktorými disponovala, nájsť vo vozidle nejaké minimálne krvné stopy, pretože sa nikdy nedajú tak dôkladne zničiť, aj keď nie sú voľným okom viditeľné.

Takže polícia by podľa mňa aj napriek tomu, že ak by tie krvné stopy páchateľ vyutieral a zničil, tak bola by tam nejaké krvné stopy našla.

Páchateľovi veľmi rýchlo čakal pre neho krutý rozsudok — trest smrti.

Zrejme na príťaž mu bolo aj to, že v minulosti mal mať nejaké delikty, o ktorých sa tiež nie veľmi presne vie. Mala tam byť spomínaná istá lúpež, podobné sexuálne motivované činy.

Dokonca pár dní predtým v Bernolákove si mal vyhliadnuť tiež svoju obeť, ktorá ale prežila a nakoniec aj vypovedala. Bola to lekárka, ktorá prežila tento jeho útok so sexuálnym motívom.

Toto boli asi všetky okolnosti — aj tá jeho kriminálna minulosť, aj ten predchádzajúci prípad z Bernolákova, myslím, že tri alebo štyri dni predtým zadokumentovaný — asi rozhodli o tom, že nakoniec páchateľa v Československu v tom čase podľa platných predpisov popravili.

Tak podľa tých dostupných informácií už sa dá povedať, že jednalo o recidivistu, pretože ako veľa páchateľov aj on začínal s nejakými jednoduchými krádežami. Teda majetkových trestných činov sa dopúšťal.

Potom sa začal dopúšťať lupežných prepadnutí — prepadával ľudí niekde na ulici a ukradol im možno peňaženku alebo nejaké iné predmety, ktoré u nich našiel.

No a k tomu sa potom pridali vlastne aj sexuálne delikty — znásilnenia. Za všetky tieto skutky bol právoplatne odsúdený a niekoľko rokov strávil vo väzení.

A samozrejme, že jeho duševný a psychický stav skúmali aj znalci a na základe brutality znaleckých posudkov súd dospel v tej dobe k záveru, že jediný možný trest, ktorý mu môže uložiť, je trest smrti.

Samozrejme, že môžeme dnes diskutovať o treste smrti, pretože o tom sa už veľa popísalo. Vždy sa dá povedať, že ten najprísnejší trest si žiadajú príbuzní obete. Ale neviem na Slovensku, či sa nejaký taký prípad stal. Určite však niekoľko medializovaných prípadov bolo v Spojených štátoch amerických, kde boli nejakí páchatelia odsúdení a s odstupom niekoľko rokov sa preukázalo, že oni neboli skutočnými vrahmi, aj napriek tomu, že dostali buď doživotný trest alebo trest smrti, ktorý bol teda aj vykonaný.

Čo sa týka tohoto samotného páchateľa, ja by som z vlastnej skúsenosti povedal — ak by som sa ja bol vtedy podieľal na tom vyšetrení a nemal by som deväť rokov — tak určite by som sa zameral aj na to a pomenul, že už predtým sa dopustil znásilnenia na tej žene v Bernoláve.

Podľa všetkého mal páchateľ, vzhľadom k tomu, že bol vodič pozemných stavieb, veľký rádius. Pracovisko mal v Žiline, býval v Trenčíne. Ďalší skutok, ktorý vykonal v Bernolákove, telá okryl vo Valaskom Mezižiči.

Dúfam, že polícia sa naozaj zaoberala v takom širšom okruhu — rádius neviem koľko desiatok kilometrov — či nezmizli nejaké ďalšie ženy, ktoré neboli do toho dňa nájdené alebo či tam neboli nejaké ďalšie takéto skutky znásilnenia, ktorých sa s veľkou pravdepodobnosťou mohol dopustiť, pretože určite to neboli jediné prípady, za ktoré bol odsúdený. Ako to je u väčšiny páchateľov?

Áno, ja viem z dobových archiválií, že v podstate od zmiznutia nezvestnej a nakoniec zavraždenej Ľudmily Cervanovej uplynuli zhruba tri týždne, kým bola v podstate poškodená ďalšia osoba z oblasti Bernolákova. A vtedy polícia podľa dobových archiválií naozaj preverovala súvislosť aj týchto prípadov, lebo sa diali v krátkom slede po sebe.

No však z hľadiska toho vyšetrovania tam bol negatívny výsledok — že sa nepreukázala spojitosť. Ale keďže boli tie prípady veľmi podobné a časovo v krátkom rozostupe, tak sa vtedajšia kriminálka týmto zaoberala.

Posuňme to trošku ďalej a vráťme sa teda aj k tomu filmu z úvodu. Pretože po vykonaní popravy 9. februára 1979, ak sa nemýlim, mal byť v Bratislave páchateľ Miroslav Somora popravený.

Vzniká veľmi rýchlo. Film prakticky z roku 1979 reaguje na aktuálne udalosti.

Poprosím ešte réžiu, aby nám ukázala tú fotku o tom filme, o ktorom sa teraz budeme rozprávať.

"Smrť stopažek" — po česky. Veľmi známy film Jana Naďa s Janom Roháčom v hlavnej úlohe, ešte poľský herec Perepecko — už nebohý — a Dáša Patrasová.

Asi teraz sme to mnohým divákom pripomenuli.

V čom sa odlišoval ten film od tej reality? Ako sa odlišoval, ak môžeme zobrať ten film a tú realitu?

Asi to bolo zdramatizované. Ten film bol upravený, pozmenený. Čo je v tom filme reálne a čo naopak možno autori trošku pozmenili, skryli alebo upravili alebo zjemnili alebo naopak zbrutálnili?

Tak určite zjemnili. Ak by sa film natáčal v dnešnej dobe, tak si myslím, že by bol ten skutok podrobnejšie vlastne sfilmovaný.

Ale vzhľadom k tomu, že došlo naozaj k tej hrubej sile a brutalite v kabíne, kde usmrtil kovovým nejakým veľkým kľúčom na opravovanie vozidiel alebo montáž kolies, tieto dve mladé študentky — teda mladé ženy — tak filmári zvolili, aj vzhľadom k tomu, že sa jednalo o to obdobie socializmu, inú, takú menej brutálnu formu prezentácie tohoto prípadu, kde ich vlastne uškrtil a naháňal ich tam v lese, ako si spomínam.

Takže bol to taký menší krvák, ako sa vlastne v skutočnosti odohralo v kabíne jeho vozidla.

Aj dnes, keď beží tento film v televízii — pravidelne sa reprízuje na televíznych kanáloch — myslím, že väčšina divákov asi vie, o ktorom filme rozprávame.

Musíme sa pozrieť aj päťdesiat rokov späť v tom socialistickom Československu.

To uškrtenie v lese, ktorý ten film znázorňoval — tú smrť tých stopárok — myslím, že bola dosť naturálne na tú dobu sfilmovaná a naturálne zobrazená.

Čiže možno by niekto povedal, že tá zdramatizovaná verzia bola z istého pohľadu — aspoň táto konkrétna scéna tej vraždy — iným spôsobom možno ešte brutálnejšia.

A na to nadviažem. Film zobrazoval taký neduh — stopovanie v Československu. Bol to spôsob prepravy, ktorý asi nebol veľmi populárny, lebo prichádzal zo západu, z Ameriky. Stopovanie poznáme veľmi populárne na americkom kontinente.

Malo to nejakú spojitosť — odradiť mladých ľudí v socialistickom Československu, ukázať, aká je nebezpečná hra s ohňom, ak si človek stopne neznámeho človeka, nastúpi neznámemu človeku do auta.

Čiže bol tam taký nejaký možno — nepoviem propagandistický alebo možno preventistický — význam toho filmu?

Já nepochybujem, že áno. Bol to vlastne skutočný zámer tej spoločnosti, ktorej sme vtedy žili alebo ktorej sa vtedy žilo. Pretože ak by bolo viac takýchto prípadov, nevyvolalo by to nejakú vlnu nespokojnosti, ako by sa to mohlo stať dneska, a nepadol by – poviem – režim alebo nepadla by vláda. Ale určite nie je to príjemné, ak sa takéto prípady stávajú.

A v tej dobe veľa ľudí naozaj využívalo prepravu stopovaním.

Ja si pamätám ešte možno 20 rokov dozadu, keď som odchádzal z Bratislavy na svojom aute na Zlatých pieskoch. Tiež sa stávalo, že bolo mnoho stopárov – študentov s tabuľami, do akého mesta idú.

Dneska keď človek ide tadiaľ okolo, tak neviem, nevidí žiadneho stopára.

Ja ročne jazdím na aute možno nejakých 15 až 20 000 km, niekedy aj 30, ale stopárov naozaj veľmi málo stretávam.

Samozrejme, že títo ľudia už nevedia o tom, že nejaký takýto film bol natočený a takáto udalosť sa stala. Ale dneska sú už iné možnosti na prepravu, ako je to stopovanie, ktoré je samozrejme nebezpečné, hlavne pre ženy.

Iste to súvisí. Zaujímavá téma. Stopárov z ciest ubudlo. Mohli by sme sa aj pri tom pristaviť.

Znamená to, že lepšia dostupnosť verejnej dopravy, lacnejšie autá, dostupnosť áut v socializme a počet tých áut a možnosť, kto si mohol kúpiť auto, ako je dnes. Dnes najlacnejšie auto v bazári je možno lacnejšie ako jeden nový mobilný telefón.

Takže toto sú možno tie technologické pokroky, kde niektoré tie veci zo socializmu vymizlo spolu, ako vymizli telefónne búdky, lebo máme mobil. Tak možno zmizlo aj to stopovanie.

Samozrejme, presne ako ste povedali, dneska už aj mladí ľudia, aj študenti sú takí, ktorí majú auto. Možno si teda ešte ho nezarobili, ale majú ho vlastne od rodičov. Aj tí študenti, keď chodia na tie vysokoškolské alebo skôr vysokoškolské internáty, tak sa nejakým spôsobom spájajú a idú viacerí.

Na sociálnych sieťach sú tiež také skupiny – odvozy Bratislava, Brno, Bratislava, Košice a ja neviem kde. Ktoré mestá sú takto pospájané a ľudia cestujú takýmto spôsobom.

Takže tých možností je dneska veľa a určite sú oveľa bezpečnejšie, ako je samotné stopovanie.

Máme dneska aj taxíky, ale samozrejme, že taxíky na prepravu na dlhodobé trate sa asi používajú veľmi výnimočne. Ľudia ich používajú hlavne v mestách na prepravu do miesta bydliska, do práce alebo do obchodu.

Ale v súvislosti s tým by som spomenul napríklad nedávno medializovaný prípad, kde práve naopak v tom vozidle sa dnes nedošlo ku skutku vo vozidle taxislužby, ku skutku, kde bola napadnutá prepravená osoba, ale bol napadnutý taxikár.

Takže dneska práve možno nebezpečenstvo môže hroziť tomu vodičovi – či taxíka alebo aj súkromného vozidla, keď vezme k sebe do auta nejaké neznáme osoby.

Riziká tej zdieľanej prepravy sú nejaké. Nikdy neviete, s kým idete zdieľať nejakú dlhšiu cestu aj cez tie internetové skupiny. Na druhej strane tá bezpečnosť je asi oveľa výraznejšia.

Máme GPS, máme mobily, je záznam o komunikácii, s kým ste komunikovali. Je prakticky dohľadateľné – ak máte zapnutý mobil – takmer všetko.

Čiže len tak, len tak niekomu sadnúť do auta v dnešnej dobe a mať zapnutý mobil a spáchať neodhaliteľný zločin je asi takmer nemožné.

Čiže v tomto nám tá technika trošku po tých 50 rokoch asi napomáha aj pri odhaľovaní činov, ktoré sa z času na čas samozrejme stanú pri tej zdieľanej doprave.

Určite napomáha, pretože každý z nás – bez toho, či chce alebo nechce – zanecháva priestore po sebe elektronické stopy, najmä ktoré vychádzajú z mobilného telefónu.

A aj ja som si všimol, že rodičia, keď odprevádzajú napríklad svoje deti na tie odvozy, ktoré vlastne prevážajú ľudí medzi mestami, tak sa zaujímajú o to, že kto je to ten vodič vlastne. Alebo už som sa stretol aj s tým, že si fotili vozidlo a posielali rodičom fotku – že s týmto autom idem.

Takže aj ten vodič samozrejme si nemôžem povedať, že si dá pozor, ale určite nemá motív sa dopustiť nejakého takého skutku, ako to bolo v prípade vodiča, ktorého sme spomínali na začiatku nášho rozhovoru.

Ja len doplním, že teda aj v aplikáciách, ak zdieľate nejakú dopravu, tie moderné aplikácie vám pošlú vodiča. Vidíte nielen jeho telefónne číslo, vidíte aj jeho podobizeň, vidíte ŠPZ, vidíte farbu vozidla, vidíte, pre akú službu pracuje.

Čiže máte balík informácií, ku komu sa dáte do vozidla. Až by som povedal, že ten klient je vo výhodnejšej polohe, kdežto ten taxikár, ktorý ide viesť, nevidí o vás takmer nič – ako o vás ako o klientovi. Vidí možno, odkiaľ tá požiadavka prišla.

Ak by sme mali ten dnešný rozhovor uzavrieť, nespomínam si potom, že by bol medializovaný nejaký ďalší taký prípad, kde by došlo k usmrteniu viacerých osôb – napríklad dvoch a viacerých – čo sa týka stopovania.

Takže asi ten prípad a film splnili ten svoj dobový cieľ – odstrašiť možno mladých, sadať cudzím ľuďom do auta.

No možno odstrašili mladých. Možno odstrašili aj nejakých potenciálnych páchateľov.

Ale tak samozrejme, že na Slovensku sa stalo mnoho prípadov, kde vodiči vzali mladé stopárky a spáchali – dopustili sa teda trestného činu znásilnenia alebo nejakého sexuálneho zneužívania. Určite by sme našli aj historicky nejaké závažnejšie zločiny, čo sa týka vrážd.

Ja si spomínam na jeden taký z minulosti, ktorý sme vyšetrovali na Nake. Tiež bolo vedľa cesty nájdené ženské telo – telo ženy, ktorá tiež stopovala. A no, to tiež bol prípad so smutným koncom. Možno téma na nejakú budúcu reláciu Krimy online.

Záverečná, naozaj finálna otázka. Viem, že je to možno aj hypotetická, nie hypotetická – čas bude hypotetická.

Niekedy ste stopovali a ak nie, prečo? A ak ste stopovali, prečo? Nebáli ste sa?

No tak ja mám jeden naozaj taký neskutočný zážitok. Keď som chodil na vysokú školu – do Bratislavy, teda na policajnú akadémiu – a cestoval som do Prievidze, tak áno, stopoval som.

Nejakí kolegovia ma odviezli tak napol cestu do Hlhovca. A v Hlhovci na tej autobusovej stanici – ak to tak môžeme nazvať – som stopoval v obleku s kufríkom, pretože som išiel z nejakej skúšky. Stopoval som vyše hodinu a asi po dvoch hodinách mi konečne zastavilo nejaké auto.

Čiže ako ste pôsobili?

Ja som to pochopil tak, že ste pôsobili veľmi asi zvláštne. Stopár v obleku s kufríkom. No ja neviem, ja by som vám asi nezastavil v tomto prípade.

No tak veľa vodičov určite prešlo okolo mňa – 100, 200, neviem koľko áut. Nakoniec ma zobral nejaký pán. Teda si pamätám až do Prievidze.

No ale – a možno ste pôsobili až veľmi dôveryhodne na to, že stojíte pri ceste a stopujete, čo mohlo byť istým spôsobom podozrivé. Takto by som to asi videl.

To je môj zážitok. Stopára som nikdy nebral. Ani neberiem.

Eh, no človek nikdy nevie a neberie mi z toho dôvodu, že tiež mám obavu, že vezmem muža, ja sa stanem obeťou, vezmem ženu, tá ma začne vydierať, že ja som sa ju pokúsil nejakým spôsobom obťažovať alebo čo.

Takže radšej nie.

Takže z tohto vidím, že možno nejaká nepriama, nevedomá, podvedomá nejaká možno stopa aj z toho príbehu, o ktorom sme sa rozprávali, aj z tých dobových spomienok na ten film, eh v nás niekde zostáva a každý, keď by sme popátrali vo svojom myslení a zamysleli sa nad tou témou, tak by sme tiež došli k odpovedi, prečo eh nebrať stopárov.

Hosťom relácii Krimy online naživo bol Peter Šloser, bývalý policajt, dnes spisovateľ.

Ďakujem veľmi pekne, že sme mohli zrekapitulovať udalosti z 9. augusta 1976. Téma: vražda stopárov spred 50 rokov.

Ďakujem, že ste boli s nami.

>> Ďakujem pekne za pozvanie. Pekný zvyšok dňa.

>> No a s vami, diváci, sa teším pri ďalších zaujímavých témach z oblasti kriminalistiky v Krimi online naživo. Dovidenia.