Jaroslav Achejev - TVOTV: Kto bojoval v SNP?|TVOTV| Lenka Zlatev
Jaroslav Achejev - TVOTV: Kto bojoval v SNP?|TVOTV| Lenka Zlatev
Přepis videa
Zobrazit / skrýt přepis
Hosťom televízie OTV je pán Jaroslav Achejev, kozák žijúci na Slovensku.
Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.
Dobrý deň.
Dobrý deň prajem.
Zároveň by som veľmi rád pozdravil našich divákov a poslucháčov a verím, že dnešná téma ich zaujme, ale zaujme aj tých, ktorí nám v tichosti závidia.
Taktiež pozdravujem všetkých divákov televízie OTV, že nás sledujú, podporujú, zdieľajú, komentujú. V podstate vaše komentáre nás posúvajú vpred, keďže poznáme vaše názory a môžeme sa neustále zlepšovať, snažiť sa zlepšovať a skvalitňovať naše vysielanie a minimálne sa o to pokúsime.
Tak poďme na našu tému. Slovenské národné povstanie si každoročne pripomíname 29. augusta. Túto tému sme si vybrali nielen z dôvodu jej aktuálnosti, časovej aktuálnosti, ale aj preto, že aj na túto tému, rovnako ako takmer pri väčšine ostatných, existuje viacero názorov, viacero pohľadov a vy nám jeden takýto v tejto relácii sprostredkujete, ale z pohľadu vás ako kozáka. Objavujú sa totiž teórie, že sa Slovenského národného povstania zúčastnili aj kozáci. Skôr než k tomu prejdeme, najskôr aké boli hlavné príčiny Slovenského národného povstania? Povedzme si tak z historického hľadiska tie také základné veci.
Teraz v úvode, skôr než začnem rozprávať, by som chcel povedať jednu vec. Nejdem robiť obhajcu ani prezidentovi Tisovi, ani prvej slovenskej republike. Skôr by som chcel rozprávať o tom období dosť pragmaticky a bude možno odbiehavať aj do súčasnosti a porovnávať to so súčasnosťou.
No pre tých, ktorí vedia a ktorí nevedia a myslím si, že dosť veľa ľudí nevie, že Slovenská republika bola vyhlásená 14. marca 1939. Vlastne prečo vznikla Slovenská republika? Poďme do tohto obdobia, lebo my tu vždy rozprávame o Slovenskej republike, aká bola, prečo bola, kto v nej vládol, akí ľudia v nej vládli. Týchto ľudí démonizujeme. Jedni démonizujú, iní z nich robia priam anjelov. Ale pravda je niekde uprostred.
Slovenská republika v podstate začala vznikať alebo to rozhodnutie o jej vzniku na Slovensku bolo prijaté v podstate svojím spôsobom po mnichovskej dohode. My vieme, čo bola mnichovská dohoda, ale pre tých, ktorí nevieme, bola to dohoda medzi Nemeckom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Talianskom. Väčšinou sa spomína Nemecko, Francúzsko a Anglicko, ale boli zapojení aj Taliani.
Vlastne na tejto mnichovskej dohode sa dohodlo, rozhodlo o tom, že Československo ako krajina, ktorá bola v tom čase ekonomicky veľmi vyspelá, zanikne, bude rozdelená. V podstate Adolf Hitler si preto pred jej delením po mnichovskej dohode zavolal Jozefa Tisa aj Ferdinanda Ďurťanského 13. marca 1939 do Berlína, kde týmto predstaviteľom ponúkol, že mu pomôžu rozdeliť túto republiku. No ponúkol, ono to nebol ani ponúkou, lebo viac-menej on im položil krk na nôž a povedal: "Buďto ju rozdelite, pomôžete s deľbou." To znamená, Slovensko vyhrá si neutralitu, alebo my si zoberieme Čechy, Moravu, predtým samozrejme Sudety, a Slovensko bude rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko.
Uvedomme si jednu vec. Hitler povedal medzi Poľsko a Maďarsko. Maďarsko bolo jasné a vždy tu hovoríme o nejakej malej vojne, ktorá bola medzi Maďarskom a Slovenskom, ale Poľsko bol v tomto období jeden z najvýznamnejších spojencov Nemecka, hitlerovského Nemecka. Takže poďme ďalej k téme.
V podstate na Morave vznikol okupačný protektor Čechy a Morava a medzitým Slovensko dostalo, tak ako som spomínal, nôž na krk a bolo mu povedané, že vznikne Slovenská republika. My tu máme mnoho odborníkov, ktorí sa cítia veľmi slovenskí a veľmi tvrdo slovenskí a rozprávajú, že Slovensko vznikol ako samostatný štát. A lenže Slovensko nevznikalo ako samostatný štát, lebo od prvého momentu, ako vznikla, bola vyhlásená Slovenská republika, na Slovensko prišlo niekoľko strážnych divízií nemeckého vermachtu. Tieto divízie mali jednoduchú úlohu obsadiť zbrojárske podniky, obsadiť významné fabriky, ktoré vyrábali palivo, a obsadiť samozrejme zbrojárske podniky.
Slovensko ako republika, my síce vždy hovoríme, že ona bola taká, aká bola, ale Slovensko a jej vláda sa pokúsili okamžite po jej vzniku vyhlásiť kvázi neutralitu a nebyť účastných nasledujúcich vojen, ktoré vznikali v Európe. Hitler ako Nemec sa veľmi s tým nepáral a nevyhrožoval Slovensku, že nejakým spôsobom Slovensko zničí, ale požiadal Poliakov, ktorí mu samozrejme vyšli v ústrety a Poliaci pár dní predtým, ako vznikla malá vojna 23. marca, zaútočili na Slovensko zo severu.
O tom sa veľmi málo hovorí, ale Poliaci si vždy narokovali nejaké územie Československa, potom neskôr Slovenska. To znamená, chceli zobrať Oravu, zabrať celé Tatry a zabrať tie severné oblasti Slovenska a pripojiť ich ku Poľsku. Takže viete, my tu hovoríme, že aké bolo Slovenská republika zlá, ako zaútočila spolu s Nemcami na Poľsko potom 1. septembra. Ale zabúdame na jednu zásadnú vec, že Poliaci ako verný spojec Nemecka zaútočili na Slovensko.
Predtým ako začala delba Československa a vznik protektorátu, tak Sovietsky zväz oznámil českej vláde, že je ochotný poslať do Čiech svoje vojsko s tým, že pomôže brániť Československo pred jej rozbitím. Treba si uvedomiť jednu vec, že prečo Sovietsky zväz neposlal vojsko do Československa, bol ten dôvod, že Poliaci mu v tom zabránili a povedali, že ak Sovietsky zväz, jeho vojsko bude prechádzať cez územie Poľska, tak to vojsko bude zničené a Poliaci vyhlásia Sovietskemu zväzu vojnu.
To znamená, Poliaci sa aktívne zúčastňovali pri delení Československa, aktívne sa zúčastňovali pri rozbití Česka, pri obsadzovaní Sudet a pri vzniku protektorátu Čechy a Morava.
Čiže ontstal ten malý konflikt medzi Poľskom a Slovenskom. Ja chcem povedať jednu zásadnú vec pre tých, ktorí žijú v tomto regióne, regióne Bardejov, že poľská armáda rozbombardovala v tomto období celkom zaujímavé mestečko, ktoré sa volalo Cigelka. Mnohí tu to kúpeľné mestečko poznajú, mnohí nie podľa vody Cigelka, ktorá je veľmi liečivá na žalúdok.
Čiže v tomto mestečku bola dislokovaná jednotka pohraničnej stráže, to znamená finančnej stráže, ako ich kedysi volali. Mali tam svoje kasárne a Poliaci sa snažili trafiť tieto kasárne. Ani raz sa im nepodarilo trafiť kasárne, ale zrovnali so zemou to mestečko. Takže mestečko zaniklo. Dneska je to maličká dedina, ktorá sa volá Ciglka.
Následne, potom ako zaútočili Poliaci zo severu, zaútočili Maďari dole z juhu a pokúsili sa obsadiť značnú časť územia Slovenska. Došli v podstate do Košíc, ďalej už im nebolo umožnené postupovať, a to z jednoduchého dôvodu nie preto, že by slovenská armáda bola taká silná, lebo slovenskej armáde zabránili Nemci použiť pre svoje letectvo systémy, ktoré boli v skladoch. To znamená bomby, strelivo pre lietadlá.
Tie lietadlá, ktoré boli síce už zastarané, ale tie Avia B534 a tie ďalšie od spoločnosti Šmolík, ktoré slovenská armáda mala vo svojej výzbroji.
Čiže do týchto lietadiel chýbalo palivo, chýbala munícia.
Slovenská armáda takisto nemala túto muníciu, lebo slovenskej armáde bolo znemožnené Nemcami to, aby si túto muníciu mohla zobrať zo svojich vlastných skladov.
Ale kto pomohol zásadne? Kto zásadne pomohol slovenskej armáde?
Boli československé jednotky ustupujúce z Podkarpatskej Rusi.
A teraz ich chcem zdôrazniť — Podkarpatskej Rusi.
To znamená súčasťou Československa bola aj Podkarpatská Rus. Nie Podkarpatská Ukrajina, Podkarpatská Rus. To si treba uvedomiť.
Dokonca mnoho českých politikov ako Karol Kramáš hovorili o Červenej Rusi. To znamená v tomto období sa nehovorilo o žiadnej Ukrajine, ale o Rusi.
Takže tí dnešní politici, ktorí vykrikujú „Podkarpatská Ukrajina" — súčasťou Československa bola Podkarpatská Rus.
Tieto jednotky, ktoré ustupovali z Podkarpatskej Rusi, zahájili veľmi intenzívny útok na maďarské jednotky a zároveň pomohli slovenskej armáde vytlačiť poľské jednotky z územia Slovenska, ktoré obsadili hore na severe.
Šéf vtedajšej Hlinkovej gardy Sidor dal príkaz Hlinkovej garde spustiť útok na tieto československé jednotky, ktoré sa snažili pomôcť Slovákom. Tieto jednotky reálne zaútočili na tie československé zbory ustupujúce od Mukáčeva, Užhorodu a ďalších dedín Podkarpatskej Rusi.
Čo sa stalo následne, keď to Slovenská armáda uvidela? Odpovedala veľmi tvrdým útokami na jednotky Hlinkovej gardy.
Mnoho oddiely boli obkľúčené, mnoho členov Hlinkovej gardy bolo zastrelených a zlikvidovaných v boji.
Čiže v tomto období takpovediac vznikala malá občianska vojna na Slovensku.
Čiže to bolo zaujímavé obdobie vzniku Slovenskej republiky, o ktorom sa veľmi málo hovorí.
Lebo my keď pozorujeme tú progresivistickú tlač a tú liberálnu tlač, slovenskú liberálnu tlač, oni vždy vykrikujú, že Slovensko ako štát zaútočil na Poliakov a oni to vždy donekonečna opakujú. Len nejak zabudnú hovoriť o tom, že Poliaci boli prví, ktorí zaútočili na Slovensko.
Poliaci boli ten štát, ktorý pomohol rozbiť Československo. Pomohol Nemcom, aby vznikol protektorát Čechy a Morava, a Nemci si zabrali územie Sudet, ktoré sa podarilo zabrať len vďaka Poliakom, lebo Poliaci neumožnili sovietskym vojskám presunúť sa do oblasti protektorátu Čechy a Morava.
Pán Cheo, retrospektívne ste sa vrátili do obdobia spred SNLP a je dobré, že ste to takto poňali a vysvetlili aj tie širšie súvislosti. Venovali ste sa okolnostiam a udalostiam, ktoré viedli k Slovenskému národnému povstaniu.
Povedzme si teraz o samotnom Slovenskom národnom povstaní. Prečo vypuklo práve 29. augusta 1944? Čo bezprostredne spustilo rozhodnutie začať tento odpor?
Tak prvá vec, o ktorú zasa hovoria tí naši silne pronárodní historici a pronárodne orientovaní politici, je to, že nikdy v živote by Slovensko nebolo obsadené a bolo by slobodnou krajinou, keby v tom nešťastnom období 28. augusta v Martine nebola zlikvidovaná v podstate misia plukovníka Ota.
Oni o tom vždy rozprávajú, že to spustilo tú inváziu tých nemeckých vojsk na Slovensko a obsadzovanie Slovenska.
Len my si uvedomme jednu zásadnú vec a to zasa nejak zabúdajú: pripraviť takúto veľkú formáciu armády v Nemecku trvalo nejaké obdobie. Ono to nebolo pár dní, ako mnohí rozprávajú, že keby neboli zastrieľali tú misiu plukovníka Ota, ktorý cestoval z Rumunska cez Slovensko, tak by žiadnemu obsadeniu územia nedošlo.
Ono by k tomuto obsadeniu územia došlo, lebo nemecký AB mal dosť veľa informácií o tom, že sa to povstanie pripravuje.
Poďme ešte do toho obdobia pred povstaním.
A tu možno budem robiť advokáta prezidentovi Tisovi.
Prezident Tiso mal vo svojom okamihu za svojho poradcu Petra Zaťka. Nebol to len jeho poradca, ale bol to aj jeho veľmi dobrý priateľ.
A ďalší človek, ktorý patril k veľmi dobrým jeho priateľom, bol guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karváš. Oni boli veľmi dobrými priateľmi.
Tak ako Zaťko, tak aj Karváš presvedčili prezidenta Tisa, aby bolo prevezené zlato zo Slovenskej národnej banky na územie Banskej Bystrice do pobočky Slovenskej národnej banky.
A tu je ten paradox: lebo sovietske vojská ustali v Karpatoch na hranici vtedajšieho Československa a pripravovali sa pomaly obísť Československo cez túto hranicu hore zo severu a dole z juhu.
Čiže oni v tichosti ukecali a presvedčili prezidenta Tisa, že je potrebné, aby tento národ, ktorý nie je veľmi spokojný s nemeckou okupáciou — lebo báme sa o nemeckej okupácii, tí Nemci sa správali tak, ako sa správali na území Slovenska — aj keď na území Slovenska bol relatívny kľud, správali sa ako okupačné vojská.
Čiže tak ako Karváš, tak aj Zaťko presvedčili, že prevezme to zlato. Ale potrebovali pomoc od prezidenta Tisa, aby ukľudnil Tuku a zároveň, aby ukľudnil Sidora ako šéfa hlinkových gárd v tomto období.
Viete, dnešné obdobie je také, ako je. Napíšete do počítača, peniaze sú za niekoľko minút prevedené z účtu na účet.
Ale vtedy sa peniaze reálne museli prevážať s ochranou a v nákladných autách.
Tí, ktorí išli z Bratislavy smerom do Banskej Bystrici, veľmi dobre vedia, aká je tam cesta. Aj keď tá dnešná cesta je modernizovaná, tá cesta bola kľukatá, išla v údoliach hôr, ktoré tam sú, a ten prevoz bol veľmi komplikovaný a bol by vzbudil veľmi veľkú pozornosť vtedajších veliteľov, miestnych veliteľov Hlinkovej gardy.
Prečo sa taký veľký objem zlata a peňazí preváža práve do Banskej Bystrici?
Lebo viete, ľudia mali informáciu, že niečo sa chystá, že ľudia nie sú spokojní.
Zároveň v oblasti Malej Fatry a Nízkych Tatier sa veľmi aktivovali partizánske oddiely, ktoré začínali robiť škody tým nemeckým strážnym jednotkám, ktoré boli na území Slovenska.
Čiže prezident Tiso ukľudnil Tuku, ukľudnil Sidora, že nie je potrebné nič robiť. On na to dal povolenie.
To znamená s vysokou pravdepodobnosťou — a hovorí to aj Alexander Mách pri svojich výsluchoch v Moskve na Ľubanke. Keď ho vypočúvali jednotky Smeršu, tak hovorí o tom, že prezident Tiso vedel a kýval hlavou tomu, aby sa začalo organizovať Slovenské národné povstanie.
Ja viem, že teraz mnoho ľudí z republiky, mnoho ľudí zo Slovenskej ľudovej strany, z Nášho Slovenska povedia, že je to nezmysel.
Ale ja vždy hovorím: veď výsluchy Alexandra Macha sú voľne dostupné v ruskom archíve. Môžu si ich pokojne stiahnuť a môžu si pokojne prečítať, čo rozprával Alexander Mach aj iní ľudia z tohto obdobia o tom, že prezident Tiso vedel presne, čo sa chystá a čo bude.
On samozrejme ako prezident nemohol priamo vystúpiť, lebo nemohol priamo povedať, že ideme robiť povstanie, ale kvôli tomu bránil iným ľuďom, ktorí mohli zabrániť vzniku povstania, a dokázal im zabrániť nejakými represiám, nejakými zatykačkami.
Treba si uvedomiť ešte jednu ďalšiu vec.
Šaňo Mach, ako Alexander Mach, všetci ho volajú Šaňo Mach, sa v tom období veľmi stretával s Gustavom Husákom.
Volali im kaviarenskí politici a bavili sa tam o príprave povstania.
Zároveň sa stretával aj s Vavro Šrobárom, ktorý bol takisto jeden z ľudí, ktorý pripravoval spolu s Husákom povstanie Banskej Bystrici.
Čiže Alexander Mach ako vtedajší vysoký predstaviteľ slovenskej vlády takisto vedel o tom, že to povstanie sa pripravuje.
Ale paradoxne on aj prezident Tiso krotili Tuku, ktorý bol jeden z najaktívnejších pronemeckých politikov na Slovensku spolu s Ros Sidorom, aby tie represie, ktoré chceli voči tým budúcim povustalcom pripraviť, aby ich nepripravili.
Takže treba si uvedomiť, že prezident Tiso vedel o tom, že to povstanie bude.
Nemci mu to samozrejme nevedeli dokázať.
Preto ho zneužili tak, ako ho zneužili, kedy ho donútili vyznamenať nemeckých vojakov v Bratislave.
To bola taká pomsta za to a diskreditácia za to, že nič neurobil proti povstaniu.
Toľko z tohto obdobia príprav povstania.
Ja tam nebudem úmyselne spomínať mená ľudí, ktorí sa toho zúčastňovali zo strany povstancov, lebo tie mená sú notoricky známe, ale paradoxne veľmi málo sa hovorí o tom, kým to povstanie začalo, aký podiel na tomto povstaní mal Mach, aký podiel mal prezident Tiso.
Pánu, tak ako som v úvode povedal, na samotnú históriu môže byť viacero pohľadov.
Každý historik alebo politológ si to môže nejakým spôsobom sprostredkovať alebo analyzovať, ale stále by sa malo vychádzať z historických dokumentov, historických dôkazov a som rada, že sa tomu takto podrobne venujete a stále doložíte alebo nejakým spôsobom nasmerujete našich divákov, kde si to môžu overiť, kde si to môžu skontrolovať.
Moja ďalšia otázka na vás je o kozákoch.
Objavujú sa tvrdenia, že sa Slovenského národného povstania zúčastnili aj spomínaní Kozáci.
Čo o tom hovoria historické dokumenty? Aké sú vaše informácie?
Tak ja, keď pripravujem publikáciu a verím tomu, že ju tu urobíme reláciu o piatom domskom korpuse, kozackom piatom domskom korpuse, ktorý bojoval v rádoch Červenej armády, tak práve z tohto piateho domského korpusu bolo priamo veľa kozákov predislokovaných ako paradesantníkov na územie Slovenska, kde sa zúčastňovali prípravy Slovenského národného povstania.
Boli to vlastne kozáci z vojska donského, vojska kubánskeho a vojska térského.
Vojsko Terské bolo významné tým, že dlho fungovalo v oblasti Kaukazu a aktívne historicky bojovalo s rôznymi mosulmanskými skupinami na Kaukaze, ako boli Dagestanci, Čečenci, Inguši, a naučili sa od nich kopu vojenských taktík, ktoré sa aktívne využívali potom počas Slovenského národného povstania v horách.
Áno, kozáci sa zúčastňovali, aktívne sa zúčastnili povstania.
Boli to prevažne funkčníci ako rozviečici a diverzné skupiny, ako tie DRG skupiny na území povstania.
Poškodzovali trate, poškodzovali elektrorozvodné siete, poškodzovali komunikačné siete, to znamená likvidovali spojenie medzi jednotlivými nemeckými jednotkami.
Čo boli vlastne tie nemecké jednotky?
Na územie povstania bola okamžite predislokovaná jednotka Edelweise.
To znamená, bola to Aber grupe 218 Edelweise, ktorá fungovala ako protipartizánska jednotka.
V tejto jednotke nebojovali len Nemci, ale bojovali aj Slováci a nebolo ich málo.
Bolo ich približne sto až sto tridsať členov Slovákov, ktorým velil v rámci tejto jednotky Ladislav Nižňanský.
Práve voči tejto jednotke aktívne bojovali Kozáci.
Neskôr, keď bola na slovenské územie presunutá aj 14. grániárska divízia SS, ktorá sa volala aj Prvá halická divízia, ktorá bola tvorená západokrajincami, ako ich tak dneska nazývame, čo vlastne boli Haličania.
Tak na toto územie boli presunuté ďalšie kozacké paradesantné jednotky alebo paradesantníci, ktorí mali likvidovať práve týchto Haličanov, ktorí sa, verte tomu, voči obyvateľom na Slovensku nespravovali tak, ako mnohí radi rozprávajú progresívne, že veď to boli Slováci a oni brali ohľad na Slovákov.
Nie, nie, nie.
Boli to Haličania, ktorí doslova do písmena strieľali, znásilňovali ženy v oblasti na povstaleckom území alebo na území, ktoré neskôr táto jednotka zaberala.
Čiže my tu máme zasa progresívistov, ktorí veľmi radi obhajujú a zdravia sa tým známym pozdravom, ktorý radi používali ako Banderovci, tak aj táto 14. graniárska divízia.
Ja ho nebudem prezentovať tento pozdrav.
My všetci vieme, ako znie, ale oni sa vlastne prezentujú pozdravom ľudí, ktorí prišli zabíjať Slovákov na územie tohto štátu.
Toto si treba uvedomiť.
Takže ďalší paradesantníci boli presunutí z územia Sovietskeho zväzu, z územia, ktoré už bolo oslobodené, na Slovensko.
A títo Kozáci mali vlastne fungovať a likvidovať hlavne členov Aber grupe 218 a 14. graniárskej divízie, ktorá sa volala Prvá halická.
To bolo ich prvotné poslanie a celkom slušne sa im darilo, lebo na území Slovenska bolo zlikvidovaných veľa tých granátnikov z Haliče a takisto z jednotiek Edelovej.
Viete, ja keď idem po území Slovenska a vidím tie krásne upravené cintorínské nemcov, ktorí obsadili to územie a vraždili našich ľudí, prepáčte, chcel som povedať cintorínské nemcov, ktorí obsadili to územie a vraždili našich ľudí, až mi doplačú.
Lebo tí, ktorí oslobodzovali toto územie, sovietske vojská, ich cintorínky chatrajú, zarastajú, sú ničené, poškodzované pamätné tabule.
Ale práve tí, ktorí prišli a zabíjali Slovákov a zabíjali ich na stovky, na tisíce, týmto stavame cintorínky, udržiavame tieto cintorínky.
Dobre, že tam nenosíme kvety ako osloboditeľom.
A máme tu rôznych umelcov, ktorí si hovoria umelci a progresívni umelci, ktorí svoje umenie predvádzajú spôsobom kladivom a rôznymi klinmi, aby rozbili a poškodili tabule našich osloboditeľov, ktorých tu ostalo veľa na území Slovenska.
A uvedomme si, boli to mladí ľudia, ktorí umreli na území Slovenska len preto, aby nám dali slobodu.
To, ako potom pokračovalo ďalšie sledovanie Československa, to už nebol problém týchto ľudí, ktorí umreli.
Ale tento národ sa rozhodol ísť po 45. roku tak, ako sa rozhodol.
V 48. roku to utvrdil.
Čiže tí dnešní progresivisti a všetci rôzni umelci, ja nemám k nim slov, ale pokiaľ tu nepríde zákon, ktorý doslova do písmena nebude chrániť tieto cintoríny tých sovietskych vojakov, tak my si vlastne ničíme čas obrovskej histórie a pamiatku týchto ľudí, ktorí padli na území Slovenska.
Pán Nachjo, možno sa to deje aj preto, že sa tá história zámerne prekrúca. Možno niektorí nemajú tie informácie, aj tie školské učebné osnovy nie sú možno také, aké by mali byť. Veď vieme, že sa aj učebnice, aj dejepisy menili v niektorých krajinách, dokonca sa úplne zmenila aj tá história, tie historické fakty.
A preto je dobré, že rozprávate o týchto udalostiach takto verejne a poskytujete aj ten iný pohľad, nielen ten, ktorý sa možno snaží tá hlavná línia, tá mainstreamová ponúkať našim divákom, a je už na samotných divákov, že si vypočujú jeden druhý názor, nájdu si možno ten svoj tretí medzi týmito dvoma názormi a možno sa aj s nejakým tým stotožnia viac či menej.
Pán Achjov, poďme ešte k jednej otázke. Slovenské národné povstanie sa často prezentuje iba ako slovenský odpor, ale vieme z historických údajov, že v ňom pôsobili aj zahraniční bojovníci. Ak by sme oddelili tie politické interpretácie od vojenských dokumentov, kto reálne tvoril ozbrojené jadro Slovenského národného povstania a aké národnosti ešte v ňom bojovali?
Tak ako ste povedali, v Slovenskom národnom povstaní bojovali aj účastníci z iných krajín. Keď vlastne vypustíme ľudí zo Sovietskeho zväzu, ktorých v rámci tých zahraničných účastníkov bola väčšina, tak aktívne sa podieľali Francúzi, Srbi, ale aj svojím spôsobom Rusini z Rumunska na tomto povstaní.
Ale dá sa povedať, že čo sa týka tých vojenských zložiek, veľkú časť povstalcov okrem Slovákov, Sovietov tvorili Francúzi, ktorí majú aj na území svoj nemalý pamätník a padlo ich veľké množstvo na území Slovenska, a zároveň to boli aj Srbi.
Viete, ja si spomínam, keď Slovensko povolilo prelety vojsk, lietadiel, aby útočilo na Srbsko, tak Slovensko vlastne takýmto spôsobom ukázalo svoju vďačnosť srbskému národu za to, že umierali na území Slovenska a snažili sa Slovákom pomôcť a chrániť ich pred tými najhoršími nacistami z Nemecka, z Ukrajiny, ktorí prišli potlačiť ten Slovenský národný odpor.
Viete, ono nenadarmo sa volá Slovenské národné povstanie, lebo značná časť obyvateľstva stredného Slovenska vystúpila v odpore. Boli pripravení aj Slováci na východe Slovenska vystúpiť v odpore, len bohužiaľ tam bol problém veliteľa prešovskej osadky, ktorý zaváhal a nedal pokyn prešovskej osadke, aby zabrala a obsadila sklady, ktoré držali v tom čase Nemci a odovzdala zbrane východniarom, ktorí boli pripravení bojovať a boli pripravení napadnúť nemecké jednotky, ktoré boli v tom čase dislokované na Dukle, v Karpatoch.
Tým pádom by sa umožnil rýchlejší prechod Karpát a nepadlo by toľko Sovietov, obyvateľov Sovietskeho zväzu, Rusov a ďalších národností pri bojoch na Dukle. A nepadlo by aj veľa Československákov, obyvateľov budúceho Československa, ktorí tvorili hlavnú časť Československého armádneho zboru a ktorí sa pokúšali prerážať na Dukle a pomôcť, ktorí sa pokúsili pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Lebo plány neboli také, že zaútočíme cez Duklu, ale snažili sa obísť práve tieto horské hrebene, hlavne dole z juhu a nájsť prechody hore z Poľska.
Ale tým, že vypuklo Slovenské národné povstanie, tak sa rozhodli preraziť cez Duklu a odľahčiť povstaleckému územiu, stiahnuť jednotky proti sebe, aby pomohli Slovenskému národnému povstaniu.
Takže áno, vrátim sa k vašej otázke. V Slovenskom národnom povstaní nebojovali len Sovieti a Slováci, ale boli tam Srbi, boli tam Francúzi, boli tam Rusini z Karpát, z Rumunska. A práve tieto národy sa snažili pomôcť Slovákom na strednom Slovensku.
To Slovenské národné povstanie by bolo vyhralo. Územie Banskej Bystrice by nikdy nebolo obsadené. Len bohužiaľ tá generalita, ktorá bola v slovenskej armáde váhala a nedostávali sa aj všetky informácie, ktoré bolo potrebné dostať. A možno to bol aj obavy zo zrady a prezradenia plánov, lebo tá nedôvera v tej generalite medzi sebou bola dosť veľká, a bohužiaľ některí zaváhali a stalo sa to, čo sa stalo na východe. To vlastne zmárilo ďalšie plány na rozšírenie povstania smerom k Bratislave a smerom na východ.
Pán, ja vám v túto chvíľu veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste poskytli divákom televízie OTV, a teším sa na takéto ďalšie zaujímavé témy, ktoré sprostredkujete našim divákom televízie OTV. Myslím, že už nejaké aj máte naplánované, ale neviem, prezradíme.
>> Môžeme prezradiť. Ja už by som sa konečne chcel vrátiť k tej čečenskej vojne, prvej a druhej čečenskej vojne. A čo im vlastne predchádzalo – ten rozpad Sovietskeho zväzu, vznik Čečenskej republiky a následne tej vojne. Lebo tá prvá čečenská vojna, ktorá bola, bola dosť spojená aj s Ukrajinou a treba si povedať, že najväčší hrdlorezy v rámci Čečenskej republiky boli práve 60 000 Ukrajincov v Čečensku.
A >> čiže >> a myslím, že sme mali naplánovanú >> pardon, prepáčte, že som vám do toho vstúpila. Myslím, že sme mali naplánovanú aj vatikánsku banku, ak si správne pamätám.
>> Vatikánska banka je už v podstate pred záverom môjho skúmania. Zozbieral som kopu dokumentov a pripravujem sa ich spracovať a myslím si, že táto téma bude veľmi zaujímavá. Lebo túto tému koľko sľubujem? Dva roky, ale viete, keď možno až toľko nie, ale dlho čakáme.
>> Je to dlho, je to dlho.
>> Ale samozrejme viem, že si to vyžaduje aj čas váš osobný a musíte sa tomu venovať, keďže to chcete mať všetko podložené, zdokumentované. Ako som povedala aj počas relácií, som rada, že sa tomu tak podrobne venujete a vieme to, tie vaše informácie aj podložiť či už nejakými odbornými názvami, publikáciami alebo dokumentami.
Presne o to ide. Tá vatikánska banka bola veľmi veľké prekvapenie pre mňa a chcelo to svoj čas. A viete, zháňať dokumenty je veľmi komplikované, lebo tá západná kultúra, ten západný systém, ktorý žijeme, je dosť informačne uzavretý k určitým zdrojom informácií. A ja keď chcem ísť takouto témou von, tak to, ako ste povedali, ja to musím mať dobre podložené, lebo bude toľko neprajníkov, bude toľko ľudí, ktorí sa moje argumenty budú snažiť vyvrátiť.
A ja čo mám na papieri, to milujem, lebo viem sa odvolať na stranu, na autora, na číslo knihy, ISBN, a viem to vydokladovať papierovo a nie z internetu. Čiže dostať sa k tým dokumentom je veľmi komplikované, lebo tie rody, ktoré financujú vatikánsku banku, ktorú vatikánsku banku kedysi dávno zakladali, sú veľmi uzavreté a tie svoje tajomstvá si veľmi dobre strážia. Lebo za mnohými vecami, zlými vecami, ktoré sa udiali vo svete, je paradoxne vatikánska banka.
Ja tú vatikánsku banku veľmi oddeľujem od veriacich rímskokatolíckeho vierovyznania a snažím sa im vysvetliť, že to nie je útok na vás, ale to je útok na systém, ktorý tvorí vatikánska banka a oni za to nemôžu. Ale bohužiaľ mnohí to berú veľmi osobne.
Preto aj príprava tejto témy trvá dosť dlho a spracovanie ešte chvíľočku mi zaberie nejaký čas.
Ale medzitým verím tomu, že urobíme tému o ičkeríách rozpadu Sovietskeho zväzu a ďalšie zaujímavé témy. To, čo viem sľúbiť divákom, je, že do konca roka by sme určite urobili tú vatikánsku banku.
>> Ďakujem vám veľmi pekne, že sa tomu venujete a môžeme tieto informácie poskytnúť našim divákom. Ešte raz vám prajem pekný deň a teším sa nabudúce.
>> A ja vám ďakujem veľmi pekne za našim poslucháčom, že nás počúvajú, pozerajú a teším sa na ďalšie stretnutie. Taktiež.






