Jadra sa nebojíme ale vetra áno? | Karol Galek a Igor Šimko, poslanci NR SR

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Proti novej atómovej elektrárni sa nebúri nikto. Proti veterným parkom sa konajú demonštrácie. Boja sa Slováci jadrovej havárie menej než vibrácií z veterných vrtúľ. Malo by sa pokračovať v projekte prečerpávacej elektrárne Málinec.

Vitajte pri sledovaní témy s Petrom Bielikom na kanáli 1.

Dámy a páni, na otázky z úvodu relácie si teraz vyžiadam odpovede od poslancov národnej rady Igora Šimka a Karola Galeka.

Páni, vitajte u nás.

>> Dobrý deň.

>> Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie.

>> Dobrý deň.

Tak ako to vnímate vy? Boja sa Slováci jadrovej havárie menej než vibrácií z veterných vrtúľ. Keď porovnávame tie reakcie – sa majú stavať niekde veterné parky a na druhej strane atómová elektráreň. Tu ticho a tam veľká demonštrácia. Čím to je, páni?

Ak môžem. Je to z môjho pohľadu hlavne tým, že tí ľudia naozaj nepoznajú tie veterné elektrárny. U nás stojí štyri vrtule, ktoré už majú dnes 26 rokov na Cerovej, a naopak poznajú jadro. Jednoducho s jadrom máme na Slovensku dlhodobé, dovolím si povedať, dobré skúsenosti okrem tej jednej havárie jednotky, o ktorej ale paradoxne málokto vie.

A ono je to taký ten efekt, ako keď na Orave je najviac ľudí, ktorí nenávidia Maďarov, jednoducho takisto nie sú v kontakte s Maďarmi a takisto to aj funguje. A veľmi podobne to máte v Rakúsku. V Rakúsku zase majú veľa veterných elektrární, ale nemajú žiadne jadro. A práve takým spôsobom sa postavili si jadru v elektrárne Nezaplý. Dnes funguje ako výcvikové centrum. Obložili chladiace veže fotovoltickými panelmi, takže elektrinu vyrábajú. Ale vtedy to bola politická otázka, keď sa robilo práve toto referendum. Dopadlo to ako dopadlo. Skrátka na Slovensku nemáme práve tieto skúsenosti.

>> No keď A1 vybuchla, tak to bolo pomerne utajené. Je to možno práve tým, že vtedy sme nemali dostatok informácií o tejto jadrovej havárii, ktorá sa u nás stala a vidíme len fungujúce Jaslovské Bohunice a Mochovce.

>> Z môjho pohľadu je jadrová energetika absolútne bezpečná pre slovenský priemysel, pre slovenskú ekonomiku a hospodárstvo. No a dôsledkom týchto dobrých skúseností aj to, že je rozhodnuté, že sa bude stavať nový jadrový zdroj. Toto je absolútne jasné. Tretí, štvrtý blok je už takmer pred dokončením – tretí a štvrtý je v odovzdávke.

No a z môjho pohľadu nový jadrový zdroj, v ktorom bola podpísané aj memorandum a sú tam ďalšie nastavené procesy a má už aj povolenia do istej miery, aspoň tie územné, tak je znakom toho, že na Slovensku bude môcť byť aj ďalej energetika vyvážená. Energetika v tom úplnom základe – cez 85% máme elektriny, ktorá má pôvod bez uhlíka, čiže bez CO2. Toto sú jasné signály, že jadrová energetika na Slovensku je bezpečná a tvorí kostru nášho hospodárstva.

Máme z tohto podielu viac ako 20% obnoviteľných zdrojov energie, či je to voda, slnko alebo sú to biomasa a ďalšie zdroje. A dnes Slovenská energetická sieť a náš energetický mix nemá taký dopyt po veterných parkoch.

A ja osobne si myslím, že je to z jednej časti aj to čaro nepoznaného, na druhej strane je to aj odpor verejnosti, hlavne kvôli tomu, že nie je dôvod sa zaoberať takouto možnosťou, keďže je to určitá rotácia, je to niečo, čo môže pôsobiť aj stroboskopickým efektom. Pre mnohých ľudí je to strašiak a my to musíme rešpektovať.

>> Uhm. Ešte vy ste chceli niečo dať? Potom otázka?

>> Ja si iba dovolím oponovať. Ten energetický mix musí byť vyvážený. Nemôže to byť naozaj iba o tom jadre, ale tie obnoviteľné zdroje musia tvoriť významnú časť. Vidíme to aj v prípade fotovoltiky, ktorá takisto napríklad vyhlasuje tie špičky počas tej produkcie. Ale práve v prípade vetra dovolím si povedať, že tu naozaj zlyhalo ministerstvo hospodárstva, ktoré malo pripraviť tieto akceleračné zóny a jednoducho neinformovalo tú verejnosť.

Naozaj s tou verejnosťou sa rozprávalo až úplne na tom konci. Jednoducho my už mali vybavené pripojenie, mali vybavené zóny, mali dokonca vybavené financovanie, až vtedy sa išlo rokovať s ľuďmi. Chcete to tu vôbec?

Tí ľudia v Rakúsku, tam kde je naozaj pozitívne voči tomu verejná mienka, tak oni z toho aj prosperujú – z jednej vrtule 25 až 30 000 € ročne do rozpočtu obce. To isté vidíme na Slovensku v prípade Bohuníc. Choďte do Veľkých Kostolian alebo do Bohuníc samotných alebo do Pečiňan. To sú najbohatšie obce na Slovensku. Jednoducho profitujú z toho, že tam majú nejaký výrobný zdroj elektriny.

Práve tak by som sa pýtal na tú racionalitu, prečo je tu menší strach z jadrovej elektrárne, ktorý môže byť samozrejme neopodstatnený, ale spomeňme si na Černobyľ, na Fukušimu a tak ďalej. Máme tu veľmi negatívne konotácie ako z veterných elektrární alebo veterných parkov, kde jednoducho sa vrtula točí, keď fúka vietor a netočí sa, keď vietor nefúka.

>> Veľmi dobre, veľmi dobre ste to vystihli. Keď fúka, točí sa. Keď nefúka, netočí sa.

Aj pri slnečnej energii je to podobné. Avšak pri slnečnej sa to dá predpokladať do nejakej miery. Pri tej veternej je to ešte premenlivejšie a tie špičky, ktoré nedokáže dodávať ten zdroj, ktorý je nejakým spôsobom očakávaný v tej sieti, musí byť z niečoho kompenzovaný a väčšinou je kompenzovaný v danom území, kde sa to má vyrábať a nevyrába sa napríklad v Nemecku aj dieselovými agregátmi. Tak na toto si musíme odpovedať, či to je až tak ekologické, ak takáto náhrada, substitúcia prichádza.

Ďalšia otázka, ale ja chcem poznať to rácio uvažovania alebo či tam je nejaké rácio pri tom uvažovaní, čo sa týka toho strachu z tej veternej energie a z tých veterných elektrární.

>> Ja veľmi konštruktívne poviem – ja som vyštudoval obnoviteľné zdroje. Poznám detailne každý jeden zdroj aj štandardný, tradičný, jadro, fosilné palivá a podobne, ale aj každý obnoviteľný. Najväčšie riziko je pri obnoviteľných zdrojoch – vietor z hľadiska stability siete. Najmenšie riziko pri obnoviteľných zdrojoch je voda alebo geotermálna energia, ak je tam konštantná a kontinuálna výroba elektriny z zemského jadra.

De facto to riziko je z hľadiska toho, že v tej sieti treba robiť opatrenia. Na druhej strane, ak náš mix má cez 85% bez uhlíkových zdrojov, porovnajme sa s Poľskom – tam to má okolo 40% bez uhlíkových zdrojov, čiže obnoviteľných zdrojov, nemajú jadrovú elektrárňu, tak tam je to žiadúce urobiť tieto kroky v obnoviteľných zdrojoch.

Na Slovensku, ak máme viac ako 85% a po dostavbe štvrtého bloku bude cez 90% podielu bez emisných zdrojov, bez uhlíkových, tak načo robiť neistoty v sieti, ak to dokonca ľudia nechcú? Toto je môj pohľad a ja si za tým budem stáť. Ak to ľudia nechcú, tak nemôže im štát alebo dokonca EÚ alebo komisia nadiktovať, že to tam musí stáť.

A keby tá diskusia bola takáto odborná s takýmito odbornými argumentami, tak by som tomu rozumel, ale ona je emotívna, vyšpičkovaná, tam sa kričí, tam sa demonštruje, tam sa hádžu už pomaly občianske preukazy s tým, že odsťahujeme sa zo Slovenska.

Keď nám tú vrtňu postavíte, tak s čím to je?

Ešte na tú technickú stránku naviažem.

Treba ale povedať, to jadro vyrába konštantne, vyrába jednu krivku, ale spotrebávam koližšie. Takže preto my potrebujeme aj variabilné zdroje, ako sú napríklad obnoviteľné zdroje. To je jednoznačné a preto nemôžeme my mať iba 100 % jadra na tej spotrebe.

Čo sa týka práve tých demonštrácií proti vetru, no to je to, čo som povedal. Jednoducho tu zlyhalo ministerstvo hospodárstva, ktoré s ľuďmi sa bavilo až v poslednom rade. Súhlasím s kolegom.

Áno, ľudia s tým musia súhlasiť. To je prvý, prvý predpoklad. Budú s tým súhlasiť vtedy, keď budú mať všetky relevantné informácie. Musia vedieť, čo z toho budú mať, pretože áno, postaví im to niekto za tými humnami tie Bohnice. Ja myslím, že by počúvali, pokiaľ by dostávali tie informácie od tých relevantných ľudí, ale bohužiaľ ešte aj politici sa zvrhli k tomu populizmu, kedy oni tým ľuďom už nevysvetľujú, že áno, mohli by ste z toho niečo mať. Nie, vy to nechcete, my vám to nedávame, máme pred komunálnymi voľbami, jednoducho to nedovolíme, ale tí ľudia by reálne z toho mohli benefitovať.

No a v treťom rade sú negatívne účinky veterných elektrární, ktoré sa dajú zmapovať. Myslím, čo sa týka zdravotných rizík, čo sa týka rizík pre životné prostredie, nie tých odborných, o ktoré ste hovorili, čo sa týka elektrickej sústavy a jej vyváženia a tak ďalej, ale zdravotných záležitostí, životného prostredia.

A toto je ten tretí moment, ktorý musí byť splnený a to je, že musí byť posúdený každý jeden vplyv na životné prostredie. V prípade veternej energetiky sa posudzuje infrazvuk. To znamená naozaj na akú vzdialenosť sa šíri. Ale je dokázané, že naozaj už 200 m od elektrárne nepočujete elektrárňu, ale počujete najbližšiu cestu alebo vietor. Takisto kolega spomenul stromboe, to znamená, že keď sa nachádza slnko práve za tou točiacou sa vrtňou, tak vytvára akési mihotanie tieňov. Toto sa takisto dá odstrániť jednoduchým odstavením takejto veternej elektrárne.

Každá jedna elektrárňa, každý jeden výrobný zdroj má nejaký vplyv na životné prostredie alebo na človeka. A preto človek musí s tým súhlasiť, musí z toho niečo mať a musí byť kvalitne posúdené, akým spôsobom vplýva nielen na človeka, ale na životné prostredie.

Tu zase nerozumiem, že čo to ministerstvo hospodárstva a vláda teda mala urobiť, lebo každý projekt sa začína nápadom, ten sa nejakým spôsobom zvažuje, hľadá sa územie a až potom sa môžu občania vyjadrovať, či to chcú alebo nechcú. To je bežný postup.

No ministerstvo pripravovalo tento zdroj. Veď ministerstvo hospodárstva má pod sebou Javis a Javis má pod sebou Jes, ktorý pripravoval práve tieto akceleračné zóny. Čiže bolo to na zodpovednosti ministerstva. Koniec koncov ministerstvo organizovalo jednotlivé. Tá postupnosť, že na konci sa vyjadrujú občania, je tam daná. To je proste logická vec, že keď sa musí potom prísť k schvaľovaniu územného plánu, nejakej územnej dokumentácie a tak ďalej.

A teraz vám poviem celú pravdu. Dobre? Lebo kolega to trošku splošťuje. Ja si dovolím trošku doplniť.

V prvom rade záväzok Slovenskej republiky vzhľadom k plánu obnovy bol, ktorý podpísali Heger s Budajom v Bruseli, podpísali takto asi, že si dali ruku na oči a podpísali všetko, čo im nadiktovali. Urobiť akceleračné zóny. Vláda prijala opatrenia, ktorými akceleračné zóny dala do nejakej roviny, pretože to bol záväzok za 500 miliónov, 495 miliónov v prvej etape a v druhej za ďalších 495 miliónov €.

Bolo to na základe iniciácie, ako vravíte, ministerstva hospodárstva, ktoré muselo so záväzkom plánu obnovy dať do života tieto návrhy, ktoré boli mapované a posudzovalo sa to prostredníctvom EA, strategického dokumentu SEA, takzvané celé územie Slovenskej republiky z hľadiska potenciálu vetra.

Bol som na verejnom prerokovaní ako jediný poslanec národnej rady. Dal som si, poviem to takto, ten prieskumový bod, že chcem počuť, čo tí ľudia hovoria, čo majú za názor, akým spôsobom, či sú vystrašení, či tomu veria, či tomu neveria. Boli tam rôzne názory, boli tam aj takí, ktorí váhali. Musím otvorene povedať, bolo tam cez 1000 ľudí. V inhebe bolo cez 1000 ľudí. Bolo to niekedy v júli, nepamätám si presne kedy.

No a bol som prekvapený z toho, poviem pravdu, aj zo strachu, že čo spravia so Zemplínom. Ja som tam bol za ľuďmi, ktorí boli z Košického kraja, zo Zemplína, z okresu Michalovce. Boli tam aj takí, ktorí sa boja, že sa postavia tieto veterné turbíny na Tokaji.

My sme urobili zásadné opatrenia. Tokaj sme zaradili pod UNESCO a ten proces beží. Tokaj bude ochránený z hľadiska veterných parkov.

Na Zemplíne bohužiaľ došlo to do štádia, že na Zemplíne dve akceleračné zóny boli dané do poviem to takto do toho posúdenia, že teda tieto by sa mali ako keby schvaľovať, rokovať o nich a tie budú predmetom povolenia Európskej komisie, či budeme alebo nebudeme kompenzovaní 900 miliónmi €. V prvej etape polovica, v druhej etape ďalšia polovica. Či o ne prídeme, keď nenaplníme plán obnovy ten milník.

A podstatná vec: úrad Košického samosprávneho kraja so súčasným vedením neurobil za tri roky existencie tejto informácie nič. Neurobili žiadnu zásadnú zmenu v záväznej časti územného plánu. Neurobili opatrenie zákazu takejto činnosti na území celého kraja. A pritom v roku 2013 sa to urobiť dalo, keď sa vylúčil urán z celého územia Košického kraja. Proste tá výhrada, čo som mal aj voči pánovi Galkovi, že tu je nejaký proces, nejaký postup a oni predsa musia reagovať na reálnu vec, ktorá už existuje.

A tu sa ešte len bavíme o tých akceleračných zónach.

Tri roky o tom nerozhodol úrad Košického samosprávneho kraja. Nezakázal to a bolo stretnutie na úrade vlády, kde sedeli aj zástupcovia samospráv z daného územia. Asi 10 starostov a primátorov okresného mesta.

Musím vás tu zastaviť, lebo toto už je téma do komunálnych volieb a kvôli tomu sme sa dnes nestretli.

Ja iba opravím kolegov. Nebol to Heger s Budajom. Toto sa robilo v rámci revízie. Robilo sa to až za odora.

Ale čo sa týka tých samotných parkov, mala sa mal sa takýto záväzok prijať? Je v poriadku ten záväzok, že sme ho takto prijali? Bolo to presunutie finančných prostriedkov. Mali sa urobiť naozaj správne posúdenia, výber lokalít, ako kolega spomenul, robilo sa strategické posúdenie záujem o tú vernú elektr a to je to, čo ja hovorím, že v tomto zlyhalo ministerstvo, že jednoducho postavili dom na strechu. Jednoducho oni začali od toho, že dobre, my tu vytipujeme dve akceleračné zóny.

Za koho vedenia to bolo?

To bolo za vedenia pani Šakovej.

Teraz ste povedali, že to bolo za Odora.

Tým pádom to museli byť vyčlenené finančné prostriedky a tie záväzky sa prijali. Tým pádom to muselo byť za Harmana, ktorý bol vtedy minister hospodárstva, váš partner, s ktorým rátate do vlády.

Teraz sa začalo s tým. Pán kolega, počúvajte ma chvíľu. Začala ministerka Saková pripravovať dve akceleračné zóny v rámci spoločnosti JES.

Namiesto toho, aby sa išlo za tými jednotlivými obcami, kde sa to plánovalo, lebo tie lokality boli známe, tak nie. Oni začali riešiť pripojenie na prenosovú sústavu. Začali riešiť, ako vykúpiť pozemky, začali riešiť, aké turbíny tam dať, ale s tými ľuďmi sa bavili až v tom úplne poslednom rade.

Toto je to zlyhanie a teraz to najlepšie nakoniec.

Boli dve akceleračné zóny v rámci osem vytipovaných zón. Tam sa robilo strategické environmentálne posúdenie, z ktorého vypadlo nakoniec. Konieckoncov podpísal to minister Taraba, že bude jedna posúdená kladne, ktorá bude následne zaradená aj do takzvaného... a za to nám dajú tých 900 miliónov.

To nevieme, to samozrejme uvidíme, ale bude to zaradené do územného plánu Slovenska. Keď to tak zjednodušene môžem: nakoniec urobíme jednu, aby sme zalepili oči Brusel.

Ale ja sa pýtam ešte jedno, ak môžem. Ako toto obháji minister Taraba a Róbert Fico, ktorí sľubovali, že vietor na Slovensku žiaden nebude? A práve tí, ktorí sa voči tomu najviac búrili, ľudia na východe, tak túto veterná zónu, respektíve tento veterný park tam mať budú.

Pre SASKA je štandardné, že na Slovensku čím horšie, tým lepšie. Ale ja to teraz pre vás, pán kolega, vaši ľudia boli na ministerstve, celé to pripravovali. Vaši ľudia z vašej vlády podpisovali veci v Európskej komisii – Heger, Budaj – a potom podľa všetkého revidoval Odor a s ním to musel pripravovať Harman.

Čiže teraz to bolo dedičstvo, ktoré sa bohužiaľ dostalo do nejakých záväzkov, ktoré bolo treba formálne spoločne riešiť.

Však ste boli na ministerstve hospodárstva štátny tajomník za Hegera. S Hegom tým nič nemali. Keď sa plán obnovy kreoval za Hegera, tak ja viem o revízii za Odora a bol tam Harman, ktorý nastupoval po vás.

Čo mám ja s Harmanom, pán kolega? Čo ja mám so Sakovou?

Viete, so Sakovou asi nič, ale s pánom Harmanom si naznačuješ, že ste boli v nejakej koalícii alebo niečo, ale faktom je, že potom z tej koalície odišli.

Poviem vám výsledok. SEA pre celé Slovensko vyčlenila jedno územie rozdelené na dve akceleračné zóny.

Bol som na Michalovskom jarmoku, diskutoval som s ľuďmi, bolo tam niekoľko ministrov, naslúchali situáciu, veľmi rýchlo ju pochopili.

Následne sa konalo zasadnutie na Úrade vlády so samosprávami. Bol som tam ako člen, pardon, predseda komisie pre energetiku aj výboru pre hospodárstvo. Vypočuli sme si všetky fakty a riziká vzhľadom na 900 miliónov z plánu obnovy, ktoré boli ohrozené.

Čiže z určitých dôvodov bola táto lokalita do nejakej miery schválená. Ale jedným dychom musíme povedať: v povolňovaní prostredníctvom zákona 242/2006, zákona o posúdení vplyvov na životné prostredie, bolo to v septembri 2025 a hrdo som za to hlasoval zahrnutie do zákona o IPKZ.

To je špeciálne povolenie, ktorým sa veterné parky a akékoľvek povolňovanie stiahlo zo štandardných úradov pod inšpekciu životného prostredia, ktorá je priamo pod ministerstvom životného prostredia.

A tá jasne hovorí – a táto novela jasne povedala – každá obec alebo mesto v povolňovaní o tejto činnosti v stavebnom a územnom povolení bude musieť povedať: chceme to uznesením alebo ten primátor, starosta, alebo nechceme.

A toto sa musí rešpektovať. Čiže ak sa plán obnovy schváli a neprídeme o peniaze, tak v tej poslednej etape obce a mestá môžu povedať zásadné nie.

A ja stále budem opakovať, že za tri roky existencie tohto rizika Košický kraj nedal zákaz veterných parkov ani na Zemplíne, ani na žiadnom území Košíc.

Na druhej strane všimol som si ešte, keď pán Kmec bol podpredsedom vlády pre plán obnovy, tak sa mu podarilo vyrokovať viaceré zmeny v tom pláne obnovy.

Otázkou je, prečo ste sa nepokúsili napríklad takúto zmenu zvrátiť, respektíve takýto záväzok zvrátiť, tak aby sme sa tu teraz nemuseli hrať, že naoko schválime nejakú zónu, ale v skutočnosti naozaj tu tie veterné parky nechceme. Ale 900 miliónov nám dajte a my to aj tak potom nepostavíme.

Viete, sme v pomerne schizofrenickej situácii. Ak z územia neprišla oficiálna informácia, nielen že povie niekto do telky alebo niekde na tlačovej konferencii, ale papier z územia – čiže Košický samosprávny kraj alebo nejaké mesto Stražské a podobne – že nechcete to tu, revidujte to. Dalo sa to nahradiť geotermálnou energiou.

300 MW vietor sa dal nahradiť geotermálnou energiou. Dodnes taká informácia z Košického kraja ani zo Stražského neprišla.

Dobre. Opäť sme sa vlastne vrátili na ten začiatok a pán kolega mi to potvrdil, že jednoducho tri roky tu nikto neinformoval ľudí a naozaj sa to udialo. Bohužiaľ až na konci to nebolo ministerstvo.

Ministerstvo, ktoré dokonca si zobralo kompetenciu povolňovania pod seba. To znamená, že to nebude nezávislé povolňovanie. Toto je bohužiaľ ešte jednou. K energetike sa vrátim.

Zasiať turbínami. To je neuveriteľné.

Ja hovorím to, že vy ste zasiali, vy ste zasiali turbíny na Zemplíne, pretože ste tam povolili veterný park. Pozrite sa tým ľuďom do očí aj v rámci kampane. Zoberte si Fica, zoberte si Tarabu a povedzte im: tu máte v rámci SEA, v rámci územného konania, v rámci Slovenska jediná veterná zóna vám tu vznikne. Zoberte si to, prosím pekne, na zodpovednosť.

A chcem vidieť, ako to povedzte. Čo sa týka geotermalnej energetiky, tam vám poviem jedno: taký zdroj, ktorý by nahradil, já neviem, už len 10 MW elektrických na Slovensku neexistuje.

My máme strednotepelné zdroje, nie vysokotepelné. My nevieme vyrábať elektricitu, my vieme vykurovať a to sa deje napríklad na Slovensku v prípade Ďurkova alebo Bešovej, kde chcú byť vykurované takisto geoterménom.

Dobre, dokončíte ešte vy. Pôjdeme ešte k atómovej elektrárni. Jedna veta.

Všetko je v hĺbke prieskumu a mňa mrzí, že ste za novelou, kde sa riešilo práve presunutie kompetencií na politické ministerstvo z nezávislého úradu.

Z akého nezávislého úradu? Máte áno, prosím vás. Ak ide o tak vážny zásah, musí to byť v legislatívnej čistote.

Je to pod Slovenskou inšpekciou životného prostredia na ústredí, pod ministerstvom životného prostredia, a dali sme do zákona, že obec alebo mesto, ak s tým súhlasiť nebude, tak sa to nemôže povoliť na tom mieste.

To tam bolo aj predtým.

Nie, nebolo to tam.

Nebolo to tam predtým, pretože sa to dalo dať do zákona o IPKZ. Áno, je tam aj prídavok o určitých obciach, ktoré sú katastrálnym územím. A na tom smutné je, že vy ste nezahlasovali. Vy ste nezahlasovali za politické ovplyvňovanie procesov.

Čiže ste za to, aby sa na Zemplíne mávnutím prútika postavilo 46?

Aby ste vy sa postavili pred ľuďmi na Zemplíne a povedali, že ste im dovolili, napriek tomu, že ste s tým nesúhlasili.

Pani dovolila to. Hlas dovolil to. Smer. A chcem vidieť, ako to vysvetlíte v Bruseli. Eh, jej sláka demokrat a poľanista. Atómová elektráreň pre Slovensko nevyhnutnosťou.

Pán Galek: Toto je naozaj veľmi veľmi dobrá otázka. A dostávame sa naozaj k téme, že kto tu vlastne o tom rozhodol. Máme tu projekt. Je tu od roku 2010. Začal to v tom čase ešte pán Jahnatek. Následne tento projekt, keď upadol do zabudnutia, minister Žiga. A práve zo strany Hlas povedal, že výstavba v Jaslovských Bohuniciach.

Jaslovských Bohuniciach. To je nový jadrový zdroj.

Presne tak. Jednoducho nevenoval sa tomu celé štyri roky. Eh, po nástupe na ministerstvo sme museli eh práve meniť podmienky, za ktorých budú splnené všetky požiadavky v rámci posudzovania vplyvu na životné prostredie. Menil sa atómový zákon. Eh, dali sme požiadavku na umiestnenie stavby v Jaslovských Bohuniciach a tento projekt sme zamaskľovaný odovzdali.

Takže vy ste za to, aby sa tá jadrová stavala.

Potom prišiel Róbert Fico a zrazu povedal: budeme tam stavať eh technológiu od Westinghouse. Bude to stáť 15 eh miliárd €. A plánovať to bude za 300 miliónov €. A teraz ja sa pýtam: kde je ten medzikrok? Kde je to, kde my posúdime potrebu nového jadrového zdroja?

Áno. Eh, elektrina bude stúpať. Ale vy musíte zobrať eh do úvahy celoeurópsky kontext, lebo my sme súčasťou nejakého vnútorného trhu s elektrinou. Kto povedal, že to musí byť financované zo štátu? Ja som za nový jadrový zdroj. Ale my si dopredu musíme odpovedať aj tieto otázky. Nie, že o tom bude rozhodovať samozvaný eh hlavný energetik Slovenska Róbert Fico.

A preto, ak prídeme eh do vlády a budeme mať možnosť na ministerstve o tomto zdroji rozhodovať, tak v prvom rade tam prebehne transparentné výberové konanie. Eh jednak na dodávateľa tej technológie. Ale ešte predtým budú urobené aj tieto analýzy, ktoré sú v tom.

No, tam nie je nejaký veľký eh veľká množina dodávateľov eh možností.

No, tak eh päť, keď rátame aj juhokórejcov.

Dobre. Francúzi sú trochu s inými kapacitami. Takže tam by sme museli tiež zvažovať, či sa dopracujeme k inému výsledku.

Pán Šimko: Slovenská energetická sieť potrebuje viacej elektriny, ktorá bude bezemisná. Na tom sa zhodneme. Potrebuje viacej elektriny, ktorá bude spoľahlivá. No a nový jadrový zdroj o výkone viac ako 1200 MW je toho garantom. To, či to bude eh vyrábať alebo dodávať eh Francúz, eh Kórea alebo Amerika. Sám dobre viete, pán poslanec, že v určitých eh segmentoch tej výstavby si budú musieť vedieť pomôcť. Je absolútne kľúčové vyrokovať také podmienky, aby to na jednej strane bolo bezpečné, na druhej strane, aby to nebolo zbytočne drahé. Ale z podstatného pohľadu, aby rast. Tá elektráreň stála a to je. Tá stála na mieste a bola fyzicky prifázovaná do siete. Pretože v najbližších rokoch budeme zažívať boom elektrických eh áut. Samozrejme, už teraz sú v obehu, ale bude to ešte väčšie. Budeme zažívať boom dátových centier. Rozvíja sa umelá inteligencia. Na to všetko treba elektrinu. A je úplne prirodzené, že ak nám v Žiari nad Hronom a v Košiciach, v USE budú tie elektropece eh fungovať na elektrinu, tak tá eh spotreba elektriny, teda čistejšej elektriny, bude stúpať. A to je eh dôsledok toho, že ten priemysel sa nejak hýbe. A ja preto nepochybujem o tom, že nám nový jadrový zdroj treba. A to, že premiér prišiel a povedal, že ideme to stavať, veď to sú dlhodobé eh debaty. To sú prístupové rokovania s americkou vládou a podobne.

Potrebujeme ďalší zdroj. A teraz sa poďme rozprávať o tom, ako a či naozaj tu máme eh výber alebo možnosť výberu medzi tými dodávateľmi.

Pán Galek: Ešte k tým číslam. 50 TWh verzus dnešných 30 má byť spotreba v roku 2050 na Slovensku. Samozrejme, tých predikcií máte viacero.

Áno, stupne. Kolega spomenul Slováko. No, Slováko to bohužiaľ nebude. Alebo teda nebude, pretože oni majú mať zelenú elektrinu. Lebo chcú vyrábať zelený hliník. Takže to môže byť iba z vodného diela Gabčíkovo. Konieckoncov. Asi veľmi dobre viete, že práve na tom je postavená aj samotná zmluva. Práve s eh so Slovákom. Medzi Slovákom a vodníkom.

No, máme iné možnosti, ako to postaviť s Westinghausom, s Američanmi?

Samozrejme, že máme aj iné možnosti. Eh, ministerka Saková napríklad viackrát eh odmietla, že by tu bol nejaký iný záujemca. Ale keď sme sedeli s Francúzmi, tak oni povedali: ale my o to máme záujem. My stále búchame na tie ministerstva, na tie dvere.

Stávajú 1600, ktoré majú eh štyri okruhy.

Uhm.

Eh, jeden okruh vedia vyňať a dostanú sa presne na 1200 MW. S takouto technológiou napríklad eh dali ponuku aj do Dukovian, kde bola normálne prijatá. Akurát nakoniec neuspeli práve kvôli cene. Takže to nie je pravda, že by Francúzi nemali eh podobnú technológiu.

Eh, akým spôsobom bude nakoniec toto celé realizované, je naozaj dnes veľká otázka. Dôležité je, že my dnes musíme minimálne osloviť všetkých relevantných hráčov, aby sme nedopadli ako Maďarsko, kde naozaj Európsky súd povedal, že nemôžete vy priamym zadaním povedať, že to bude robiť Rosatom.

Uhm.

My chceme, eh respektíve vláda chce mať tú atómovú elektrárňu vo svojom 100% vlastníctve. Eh eh hneď na to sa objavili aj diskusie o eh odkúpení eh podielu ČEZ. Eh kde sa objavil eh znalecký posudok spochybnený. A teraz tu sa myslím aj zhodnete, eh že teda by sa mal ešte urobiť nejaký ďalší znalecký posudok. Pretože cena 190 miliónov, 189 miliónov eh bola eh eh pomerne veľa diskutovaná a spochybňovaná.

Eh, myslíte si teda, že eh už pred eh začiatkom takejto investície by sme mali najprv vysporiadať tieto vlastnícke vzťahy, čo sa týka ČZU, vysporiadať si vlastnícke vzťahy, čo sa týka slovenských elektrární. Eh, je tu myslím k dispozícii 17% podiel na spätné odkúpenie, ak budeme mať dosť peňazí.

Pán Šimko: Po uvedení štvrtého bloku do života, no po prifázovaní a po skolaudovaní po technickej stránke, bude pol roka na to, aby Slovenská republika eh využila opciu na odkup 17% akcií. Ja osobne, ako osoba, aj ako predseda komisie pre energetiku, eh pozerám na to strategicky. Ak štát drží v rukách akcie vlastných firiem, ktoré vyrábajú elektrinu, ktoré vyrábajú alebo distribuujú eh energetické médiá, čiže plyn, ropu a podobne. Toto je politika silného štátu, ktorý ju my napĺňame. A je to úplne prirodzené. Ja by som bol rozhodne za. Eh, otázka je, koľko to bude stáť. Otázka je, či nekúpiť 100%. Prečo by sme nemali mať pod kontrolou celé slovenskej elektrárne? Ja dávam takúto otázku. Technicky.

Som zvedavý, čo kolega na to povie, pretože pre mňa je podstatné, aby tak ako SPP, Transpetrol a de facto vo výstavbe je dnes zaradené Gabčíkovo, aby boli pod kontrolou takéto zlaté vajcia nášho hospodárstva a pre priemysel a domácnosti absolútne kľúčové podniky, prečo by slovenskej elektrárne nemali byť pod kontrolou štátu na maximum.

A teraz poďme k JE Jasovskej.

Je tam podiel ČEZu, ktorý treba vyplatiť.

Povedzme si otvorene. Hodnota akéhokoľvek podniku stúpa s tým, aký má majetok, ale v akom stave má aj pripravenosť daných povolení alebo memorand a podobne.

Ak ste hovorili o tom, že Framat bol pre Čechov drahý, nakoniec elektráreň v Čechách dodávajú Koreďčania.

V Kórei bola delegácia ministerky hospodárstva s premiérom pred viac ako rokom a pol.

Čiže ak nemáme brať do úvahy Rosatom, lebo je ruský a bojí sa toho celá Európska únia, a pritom máme tu dve ruské elektrárne — keď to povieme úplne technicky — tak vylúčime Koreďčanov, ktorí majú problém s Westinghosom a majú súdny spor, nemôžu dodať vlastné riešenie, pretože Westinghouse im dal predbežné opatrenia a podobne.

Framat je drahý.

No tak kto nám potom z toho vyjde? Povedzte mi technicky.

No asi len tí Američania, ktorí môžu s nimi spolupracovať ďalej.