Je problém SIS odborný alebo politický? | Gábor Grendel (Hnutie Slovensko)

Tento program vám prináša Play TV, domáca zádoba pre celú rodinu.

Slovenská polícia zadržala troch páchateľov, ktorí plánovali podpalačský útok na závod na výrobu dronov na východnom Slovensku.

Akú úlohu aj v tejto veci a odhalení páchateľov zohrala Slovenská informačná služba a ako do toho zapadá hodnotenie francúzskeho týždenníka, podľa ktorého máme najhoršiu tajnú službu v Európe?

Téma pre Krimi online naživo.

Vitajte.

Hosťom je Gábor Grendel, poslanec za hnutie Slovensko a zároveň člen výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby.

Vitajte.

>> Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň prajem všetkým divákom.

>> Tak začnime tým najaktuálnejším. To je ten plánovaný podpalačský útok na fabriku na východe Slovenska pri Prešove. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v jednom z rozhovorov vyjadrenia pochválil slovenskú políciu a súčasne aj dobrý výkon tajných služieb.

Tak než sa začneme rozprávať o tom jadre, akú máme tajnú službu, tak ako vy čítate tú úlohu tajnej služby v tomto prípade najčerstvejšom? Je to dobrý výkon? Zaslúži si pochvalu?

Treba vysloviť uznanie každému pracovníkovi našich bezpečnostných zložiek, ktorý sa podieľal na odhalení pokusu o sabotáž v tomto konkrétnom prípade. To je asi všetko, čo viem v tejto chvíli k tomu povedať, lebo nemáme dostatok informácií.

Zatiaľ nezasadal parlamentný výbor pre kontrolu slovenskej informačnej služby odkedy bol tento zásah políciou vykonaný, ani brannobezpečnostný výbor. Čiže ani vedenie polície, ani vedenie Slovenskej informačnej služby neposkytlo zatiaľ poslancom podrobnejšie informácie.

Ja ako člen obidvoch výborov v tejto chvíli nemám dostatok informácií, aby som dokázal vyhodnotiť, do akej miery je to zásluha vojenského spravodajstva, do akej miery je to zásluha civilnej spravodajskej služby, teda SIS, ako prebiehala samotná spolupráca, či nejaké indície boli aj zo zahraničných spravodajských služieb, alebo je to čisto práca tých slovenských. To sú také podrobnosti, ktoré zatiaľ čakám, že sa k nám dostanú na rokovaniach týchto dvoch výborov.

My budeme mať aj brannobezpečnostný výbor, aj výbor pre kontrolu SIS počas prebiehajúcej schôdze národnej rady v septembri. Takže predpokladám, že tam dostaneme nejaké podrobnejšie informácie, ktoré sú samozrejme neverejné. To treba rešpektovať.

A ešte raz: každému, kto sa podieľal na výsledku tejto operácie, treba vysloviť uznanie. Ale na to, aby sme to my politicky vedeli nejako vyhodnotiť a okomentovať, jednoducho určite potrebujeme viac podrobností.

>> Rozumiem. Boli prázdniny. Parlament ešte len zasadne, septembrová schôdza sa blíži. Tým pádom aj tie spomínané výbory.

Napriek tomu politická reprezentácia, opozícia žiadala zvolanie bezpečnostnej rady štátu, tak aby sme tento politický rozmer možno uzavreli.

Tak bola táto akcia zadržania troch páchateľov a jedného v Nemecku, ktorý čaká na vydanie na Slovensko, ktorí už mali plány a dokonca aj na prach, teda látku, s ktorou chceli zaútočiť na konkrétnu fabriku, kde je zamestnaných 70 civilných zamestnancov, ktorí vyrábajú drony, ktoré smerujú potom na Ukrajinu. Mala by byť bezpečnostná rada štátu, alebo naopak, možno taktika mlčania štátu? Je to správne?

Akým spôsobom na pozadí sa dejú možno veci? My ich nevidíme ako novinári, verejnosť, médiá. Alebo naopak, mala byť zvolaná tá bezpečnostná rada?

Jednak nielen opozícia, ale aj prezident republiky Peter Pellegrini sám zverejnil video, kde volal po zvolaní bezpečnostnej rady. To je vec, že nielen opozícia, ale aj hlava štátu a vrchný veliteľ ozbrojených síl Slovenskej republiky hovorí, že mala zasadnúť bezpečnostná rada.

A ja by som to dal možno do takého porovnania s tým fiktívnym pučom, ako to označoval premiér Fico, kedy tvrdil, že na Slovensku hrozí prevrat, že gruzínska légia tu chystá prevrat. Ak si určite pamätajú aj diváci, zverejnil to počas mimoriadnej schôdze, kde sme mali rokovať o vyslovení nedôvery jeho vláde, kde boli pripravené úplne iné témy a tá téma údajného prevratu sa dala otvoriť na úplne inej pôde a on zneužil tú pôdu mimoriadnej schôdze.

Zneužil parlament a zneužil aj slovenskú informačnú službu, aby sa zakryl jej správou o tom, že sa chystá na Slovensku nejaký prevrat. Vtedy, keď podľa mojej mienky žiaden reálny prevrat nehrozil, vtedy bezpečnostnú radu zvolal a tam išlo tiež v podstate o sabotáž, aspoň podľa tej právnej kvalifikácie, o ktorej hovoril vtedy predseda vlády.

A teraz, keď orgány činné v trestnom konaní hovoria, že sami naozaj sabotáž odhalili, teraz bezpečnostná rada nezasadala. Tak už len kvôli tomuto paralelizmu si myslím, že určite to bolo na mieste. Nemuseli byť zverejnené všetky informácie, ale to, aby sa stretli za jedným stolom a dali aj verejnosti nejaké posolstvo, tak kvôli tomu to bolo určite na mieste.

A kladiem si otázku, prečo v tomto prípade tak nebolo. Mám nejaké odpovede, prečo nezvolal bezpečnostnú radu premiér. Ale to si zatiaľ nechám tiež na neskôr.

Jednoducho ja ako člen týchto dvoch výborov zatiaľ čakám, že výbory zasadnú, že tam budú poskytnuté nejaké informácie a potom to môžeme ďalej politicky hodnotiť. Ale ešte raz, aby som to uzavrel: nielen opozícia, ale aj samotný prezident Peter Pellegrini hovoril, že bezpečnostná rada zasadnúť mala.

Ešte keď sme pri tej právnej kvalifikácii, tak zatiaľ je ten skutok definovaný ako všeobecné ohrozenie. Niektorí analytici poukazujú, že by očakávali možno terorizmus alebo pokus o teroristický útok. Uvidíme. Zatiaľ máme len čiastkové naozaj informácie aj z tlačovej besedy policajnej prezidentky.

Akým spôsobom možno aj vy ako poslanci dostanete, v akej forme dostanete informáciu, či ju vôbec dostanete, ako a aké informácie bude tá správa pre vás na výbore obsahovať? Ja len podotknem, že aj do relácie pozývame, aj sme pozývali súčasného šéfa SIS Pavla Gašpara, aby sme sa mohli porozprávať. Zatiaľ na pozvanie nereagoval.

Tak preto oslovujeme aj vás ako členov výboru pre kontrolu SIS. To len na dovysvetlenie.

Poďme k tomu hodnoteniu augustovému, ktoré istým spôsobom súvisí a hovorí o kvalite slovenskej informačnej službe. Týždenník francúzsky L Express zverejnil rebríček na základe 60 hodnotení spravodajských dôstojníkov. Naša SIS vyšla najhoršie.

To vzbudilo istú polemiku medzi zase opozíciou a vládnymi predstaviteľmi, či Alojz Hlina bol ten, ktorý poskytoval informácie, aké informácie mali autori tej analýzy a tak ďalej. Toto už sme podrobne rozoberali istým spôsobom.

Eh, za vás, je to relevantný údaj alebo relevantné hodnotenie, ak je to teda v úvodzovkách len novinárske hodnotenie a novinársky rebríček? Do akej miery by sme ho mali považovať za nejakú reálnu skutočnosť nášho stavu spravodajskej služby?

Čo sa týka môjho názoru na súčasné vedenie slovenskej informačnej služby, tak tento rebríček alebo tá správa nijakým spôsobom neovplyvnila môj názor na to, ako sa pozerám na aktuálne vedenie SIS, aký názor si ja ako člen tohto výboru vytváram názor na fungovanie spravodajskej služby.

Vo všeobecnosti môžem povedať, že každá inštitúcia je taká dôveryhodná, aký dôveryhodný je riaditeľ tej ktorej inštitúcie.

A každý vie, že jednoducho Pavol Gašpar sa nestal riaditeľom Slovenskej informačnej služby preto, lebo by bol skúseným spravodajským dôstojníkom alebo mal skúsenosti s manažovaním nejakých bezpečnostných zložiek alebo že by bol vo významnej manažérskej pozícii v nejakých bezpečnostných zložkách. On sa stal riaditeľom SIS preto, lebo je synom Tibora Gašpara. To bolo hlavné kritérium v prípade predsedu vlády pri tomto výbere.

A ja som vtedy, keď bol vybratý a vymenovaný, povedal, že od tejto chvíle nesú politickú zodpovednosť za jeho pôsobenie vo funkcii. Jednak premiér, ktorý si ho vybral a prezident Pellegrini, ktorí ho vymenovali do funkcie. Dal som mu šancu na to, aby Pavol Gašpar dokázal, že je iný alebo bude iný, ako sme od neho v opozícii očakávali. Tú šancu podľa mňa mal a premrhal ju práve pri príležitosti toho údajného gruzínskeho prevratu.

Ja som si najmä pre mňa to bol taký zlomový bod v jeho prípade, ale myslím si, že každý, kto videl aspoň krátku ukážku z tej chaty v Čifároch, vedel, že táto nominácia bude problematická, že je tam konflikt záujmov. To sú také nejaké hlavné body, ako som si ja osobne vytvoril nejaký názor.

Ako vznikol tento rebríček? O tom opäť veľa informácií nemáme. Spomínajú sa nejakí 60 experti. Predpokladám, že zo Slovenska ich 60 nebolo. Neviem, s koľkými ľuďmi sa rozprávali tu a s akými. So mnou sa teda nerozprával nikto.

Ale to, čo som povedal na začiatku, môžem len zopakovať, že môj názor na súčasné vedenie SIS takýto rebríček nemohol ovplyvniť v žiadnom prípade.

A poďme odčleniť. Neviem, či sa to dá. Vy ste povedali, že hlava je tá, ktorá reprezentuje tú inštitúciu, ale pod tou hlavou sú zložky, desiatky, stovky ľudí, jednotlivé úseky, kontrarozviedka a tak ďalej, spravodajské, nespravodajské časti tej slovenskej informačnej služby.

Teraz za tých bežných zamestnancov, ktorí tam možno pracujú 10, 20, možno aj viac rokov, zaslúžia si napríklad takéto hodnotenie alebo takýto pohľad na výkon? A teraz by som to chcel odčleniť, či je problém teda len politický a odborný tá hlava slovenskej informačnej služby alebo ten problém máme už niekde hlbší. Váš kolega z parlamentu zo Sasky Juraj Krupa v našom vysielaní povedal, že SIS je zrelá na reformu a možno na premenovanie a nejakú štrukturálnu absolútnu zmenu. Je ten problém hlbší ako len tá hlava?

Tak riaditeľ je samozrejme najvyšší reprezentant tej inštitúcie a riaditeľ si potom vyberá ten nižší manažment. Takže samozrejme nedá sa to úplne oddeliť. Dá sa to povedať oddeliť od tých radových príslušníkov, ktorí robia svoju prácu dennodenne, povedať aj desiatky rokov, ale potom sa skladá ten manažment až po vrchol pyramídy, kde stojí samotný riaditeľ.

A žiaľ, platí to, čo som povedal, že ak riaditeľ nie je dostatočne dôveryhodný navonok, tak áno, tá dôvera aj voči celej inštitúcii je naštrbená.

Úlohou Slovenskej informačnej služby je zbierať informácie, nie viesť nejaké vyšetrovanja a tak ďalej. Slovenská informačná služba zbiera informácie, ktoré sú charakteru, aby ústavné zriadenie nebolo ohrozené, ale mala by zbierať aj informácie o podozreniach z korupcie, napríklad o podozreniach zo štátnej korupcie, kde sú zainteresovaní predstavitelia štátu.

A bohužiaľ, ja sa musím vrátiť k tej chate v Čifároch, lebo nedá sa to oddeliť. Tá chata v Čifároch ukázala, že Pavol Gašpar je mimoriadne úzko prepojený na ľudí, ktorí sa tam stretávali, ktorí do dnešného dňa napríklad riešia kauzu či z pozície právnych zástupcov alebo z pozície obžalovaných.

Čiže je veľmi ťažké si potom predstaviť, že ak sa aj tie informácie na tých nižších úrovniach tých radových príslušníkov vyzbierajú, tak sa dostanú na patričné miesta. Je mi ľúto, že to musím takto povedať, ale jednoducho na čele SIS by mal stáť človek, ktorý nevyvoláva takéto pochybnosti.

A ešte raz. Pavol Gašpar mal tú príležitosť tie pochybnosti rozplýliť, keby nenechal zneužiť SIS vtedy na politické ciele predsedu vlády, odkloniť pozornosť verejnosti od jeho odvolávania a upriamiť tú pozornosť niekde úplne inde na nejaký vymyslený gruzínsky prevrat. Keby si nenechal riaditeľ, tak poviem, že ok, ustalo to. Ale za mňa jednoducho tá chronológia týchto udalostí bohužiaľ za mňa súčasné vedenie znedôveryhodnilo a nič sa odvtedy neudialo, čo by moje pochybnosti dokázalo rozplýliť alebo sa presvedčiť, že je to inak.

Ja teraz skúsim možno to obdobie rozšíriť, respektíve tú otázku nejakým spôsobom dať do nejakého širšieho kontextu. Dnes máme 31. august, únos prezidentovho syna z roku 1995, čiže 31. august, 31. výročie, ak to dobre počítam. Tiež škvrná na našej štátnosti, vtedy pomerne mladá krajina za čias Vladimíra Mečiara, SIS.

Dnes už nie je o tom pochyb z obžaloby, ktorá stojí na súde. Je jasné tie prepojenia, kto za týmto únosom stál. Toto je zdokumentované. Bránili odsúdeniu amnestie.

Ale potom premostím, videli sme aj rok 21 tajnú správu SIS o manipulácii, vyšetrovaní, tajné stretnutie ústavných činiteľov Slovenskej informačnej služby. Doslova mediálne otrasy až vyústili do vojny v polícii, kde inšpekcia začala vojnu s Nakou, s Čurilovcami.

Tu tiež tá úloha slovenskej informačnej služby z roku 21 bola veľmi veľmi, by som povedal, na tenkom ľade a to sme období, kedy vlastne ste mali tú moc, ak by som povedal, hnutie Slovensko alebo vtedy OĽANO v rukách a v podstate spoločným nominantom vašej FISS bol vtedy Vladimír Pčolinský.

Tak teraz ma zaujíma, že či tie problémy sa nám tu generačne nejako presúvajú a máme s SIS problémy naprieč tými politickými garnitúrami. A čo s tým ďalej?

Toto, ak sme teda hovorili len o Pavlovi Gašparovi, tak ja som chcel natieniť možno ten systémový problém, to nazvem tajnej služby.

To premostenie s tým únosom by som ja predsa len trošku oddelil, lebo únos Michala Kováča, mladšieho prezidentovho syna v roku 1995, to bolo akt štátneho teroru. Tam bol zneužitý štátny orgán na hrubý trestný čin, akt štátneho terorizmu zavlečenia slovenského občana do zahraničia.

Myslím si, že žiaden za žiadnej inej vlády, za žiadneho iného vedenia Slovenskej informačnej služby, chvalabohu, sa už akt takéhoto štátneho terorizmu nezopakoval, čo je fajn.

Čo sa týka obdobia 2020 a 2021, tak áno, aj tam boli nejaké problémy medzi bezpečnostnými zložkami. Nebol som z toho nadšený. Asi nikto rozumný z toho nemohol byť nadšený.

Ale už tu máme tri roky inú garnitúru a ja stále netrpezlivo čakám, aby sa právoplatne uzavreli tie prípady, ktoré boli aj medializované, aj vyvolávali pochybnosti, či boli alebo neboli nejaké manipulácie.

No tri roky je pri moci súčasná vládna garnitúra.

Tí vyšetrovatelia z Národnej kriminálnej agentúry boli na začiatku tohto volebného obdobia odstavení a ja stále čakám, pokiaľ sa nemýlim, ani v jednom prípade zatiaľ nebola podaná obžaloba, čo teda tri roky je podľa mňa už dostatočne dlhá doba. Takže stále čakám, aby sa tie veci uzavreli, lebo aj verejnosť potrebuje odpovede na tie otázky, či tie pochybenia boli reálne alebo len nejaké mediálne hry.

Obávam sa, že kým nebudú právoplatne ukončené tie prípady, tak sa to bude zneužívať v politickom boji. Ale na to, aby sme si to vedeli reálne vyhodnotiť, na to si budeme musieť počkať na právoplatné ukončenie.

Možno v inej obmene zopakujem tú otázku, že či teda Slovenská informačná služba dlhodobo a nepovedzme, že len za tejto vlády, čelí istým problémom a či ten problém je systémový.

A ešte doplním, ja som sa snažil pozrieť si posledné výročné správy o činnosti SIS na webovom sídle. Ak sa nemýlim, tak ak som dobre hľadal, tak za posledné myslím dva roky, 24 a 25, som takúto správu nenašiel. Vy máte k dispozícii tieto správy za posledné dajme tomu dva roky? A ak viem, že nemôžete možno prezradiť, ale ak by ste mali zhodnotiť, tak vyplývajú aj z toho nejaké systémové problémy slovenskej informačnej služby z týchto správ?

Obsahovo, čo sa týka týchto správ, my o nich vždy rokujeme na pôde nášho kontrolného výboru. Vždy ich máme k dispozícii v papierovej podobe. Takže naozaj v tomto sa nemôžem sťažovať, že by sme nemali tie správy a že by toto bol nejaký zásadný problém.

Obsahovo sú tie správy veľmi podobné. Možno nejaké konkrétne skutky, konkrétne čísla, konkrétne štatistiky, konkrétne sumy sa tam menia, ale povaha tých správ je podľa mňa veľmi podobná a nedá sa na základe týchto výročných správ hodnotiť tá inštitúcia.

Áno, ona si robí svoju, splní si svoje poslanie.

OK. Ale na druhej strane áno, z času na čas služba zápasí o svoju dôveryhodnosť.

Ja som tretie volebné obdobie v tomto konkrétnom výbore pre kontrolu slovenskej informačnej služby. Nebudem hodnotiť obdobie, kedy sme boli vo vláde, lebo tam vždy tá kontrola alebo pozícia predsedu výboru vždy patrí opozícii práve preto, lebo tá služba disponuje veľmi citlivými právomocami a je správne, aby na čele takéhoto výboru bol zástupca opozície.

Len na margo alebo do zátvorky poviem, že takto v súčasnosti nie je, lebo koalícia odvolala pani poslankyňu Kolíkovú podľa mňa neférovo a tiež z vymyslených dôvodov. A to je teraz toto nie je predmetom nášho rozhovoru.

Ja si nepamätám napríklad z toho prvého obdobia, kedy som bol predseda tohto výboru. Pri moci bol Róbert Fico a potom Peter Pellegrini. Tretíkrát to bola tretia vláda Smeru. Na čele SIS vtedy stál Anton Šafárik a ja si nepamätám, že by v tom období sme riešili nejakú zásadnú reputačnú kauzu, ktorá spochybňovala dôveryhodnosť spravodajskej služby ako inštitúcie.

Čiže sú podľa mňa nominácie aj také, ktoré to dokážu jednoducho ustať a nespôsobujú reputačné problémy. Potom sú také, ktoré spôsobujú problémy. Tá aktuálna nominácia podľa mojej mienky je taká.

Či je to systémový problém? No vždy je to na konci dňa o ľuďoch. Môžete mať aj naozaj najprísnejšie kritériá na výber riaditeľa. Ak to jednoducho ten riaditeľ neustojí v nejakej chvíli, to sa môže stať. To sa stáva aj v iných inštitúciách. Takže neviem, či dokážeme vymyslieť také systémové nastavenie, ktoré raz a navždy eliminuje akékoľvek možnosti zlyhať vo funkcii riaditeľa SIS.

Jednoducho, ak je niečo o ľuďoch, tak jednoducho ľudia vždy môžu aj zlyhať.

Áno, nadviažem. Neviem, či sme to zodpovedali. Teda váš kolega Juraj Krupa to vidí ako na reformu, respektíve preformátovanie celej slovenskej informačnej služby, že ten stav dospel tak ďaleko, že si vie predstaviť nejaké možno premenovanie SIS formálne, aby sa mohol zmeniť štatút. To mi ale pripomenulo istú formu vysporiadania sa možno s RTVS, kde sa formou štatútu zmenila iba značka a bolo možné odvolať riaditeľa.

Čiže vy považujete toto za nejakú cestu do budúcnosti? Akým spôsobom opraviť, napraviť, ak teda sú nejaké problémy v tajnej službe, že toto by bola tá cesta?

Meniť sa dá zákon o SIS, meniť sa dá štatút. Ako všetko sa dá zmeniť, meniť sa dá aj názov, ale myslím si, že samotná zmena názvu určite nevyrieši žiadne problémy v žiadnej inštitúcii.

Jednoducho základ je kvalitný riaditeľ. Kvalitný riaditeľ, ktorý si pod sebou vybuduje kvalitný manažment. A ak na čele inštitúcie sú kvalitní manažéri s kvalitným riaditeľom, tak som presvedčený o tom, že akékoľvek mediálne pochybnosti alebo podozrenia dokážu rozptýliť, ak svoju funkciu vykonávajú čestne a kompetentne.

Možno citlivá otázka, ale zaujímavá. Videli sme aj problémy predchádzajúcich šéfov SIS, aj Vladimíra Pčolinského, Michala Aláča spätne. Boli to kvalitní riaditelia a ustali svoju pozíciu vzhľadom na to, že nepoviem, že boli vašimi nominantmi, ale nominantmi vašej vlády.

Pri Vladimírovi Pčolinskom, ja predsa len som v konflikte záujmov. To treba otvorene povedať. My sme boli kolegovia ešte historicky počas éry Daniela Lipšica na ministerstve vnútra za vlády Ivety Radičovej, ale viete, jeho prípad bol na prvom stupni ukončený oslobodením. Čaká sa na odvolacie konanie, takže uvidíme, ako to dopadne.

A všetko ostatné hodnotenie by som si nechal na potom, lebo to bude kľúčové. To bude kľúčové.

Ja len ešte doplním, ak sme sa bavili teda o slovenskej informačnej službe, aby to odznelo, sama služba veľmi stroho sa mediálne vyjadruje. Čo je zase logické, nikdy tomu inak nebolo. Odkedy aj ja si možno pamätám od 90. rokov. Vždy to boli jednovetné vyjadrenia, čokoľvek sa dialo.

A podľa SIS, čo sa týka správy francúzskeho týždenníka o dezinformačnú kampaň a snahu o diskreditáciu vedenia SIS si deklaruje, že si plní svoje zákonné povinnosti a pokračuje v štandardnej spolupráci s partnerskými službami. Aj keď možno teda ten článok francúzskeho týždenníka naznačoval niečo iné.

Možno sa opýtam, máte vy nejakú spätnú väzbu od jednotlivých spravodajských dôstojníkov alebo od ľudí, ktorí majú blízko k bezpečnostným zložkám, že by si služba neplnila tie svoje povinnosti, že by sa napríklad sťažovali alebo obracali sa na vás ako na opozíciu s tým, že niečo nefunguje alebo niečo treba výrazne rýchlo opraviť, zlepšiť alebo na niečo poukázať?

Ja si názor na fungovanie slovenskej informačnej služby vytváram, poviem to tak trošku nadnesenie vlastnou hlavou. To znamená na základe komunikácie aj na výbore pre kontrolu činnosti SIS, pretože to je priestor, kde sa majú tieto veci riešiť.

Eh, určite by nebolo ani správne, keby aktívne pôsobiaci dôstojníci SIS chodili za poslancami a nosili im nejaké informácie.

Takže to sa v mojom prípade určite nedeje a keby sa dialo, tak by z toho mohli mať len problémy takí ľudia. Takže tam určite je úplne prirodzené, že tí ľudia sú viazaní mlčanlivosťou. Tak to má byť.

Takže je to v poriadku a tak by si to želala aj súčasná vláda, keby bola v opozícii.

Takže jednoducho ja si svoj názor vytváram na základe konkrétnej komunikácie a interakcie so slovenskou informačnou službou.

A ešte raz opakujem, že tá správa, ktorá bola zverejnená v tom francúzskom periodiku, nijakým spôsobom neovplyvnila môj názor ani negatívne, ani pozitívne. Asi nevytváram názor na základe takýchto článkov.

Ako bývalý novinár a vyštudovaný novinár navyše viem, že kľúčové je z akých zdrojov pochádzajú tie informácie, ktoré sú medializované v akomkoľvek periodiku. A tu jednoducho v tomto prípade tie informácie nemáme.

Ja neviem, s kým sa autori toho hodnotenia stretli, s kým sa rozprávali, aké informácie preberali, ale to pre mňa v podstate vôbec nie je rozhodujúce. Ja názor na súčasné vedenie mám.

*Hovorí Gábor Grend, poslanec za hnutie Slovensko, rovnako člen výboru na kontrolu SIS.*

Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas. Na divákov televízie Kanál 1 a niekedy nabudúce dovidenia.

Ďakujem veľmi pekne za pozvanie a pekný zvyšok dňa prajem všetkým.

No a diváci, my v debate a téme SIS pokračujeme aj napriek tomu, že šéf SIS zatiaľ neprijal pozvanie do nášho onlinu. Vo štvrtok tu budeme mať bývalého šéfa SIS a budeme sa opäť rozprávať naživo v Krimi online.

Zatiaľ dovidenia.