Chystá Fico obranu útokom? | Peter Kalivoda a Marián Viskupič, poslanci NR SR

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zádoba pre celú rodinu.

Žiadny rozpočet, žiadna vláda.

Tak znie imperatív, ktorému v súčasnosti podlieha v koalícii každý a všetko. Aj samotná koalícia a jej osud.

Andrej Danko sa vzpiera. Najprv chce vyriešiť ministra Tarabu. Dýku do chrbta mu však vrazil opäť prezident Peter Pellegrini.

Schváli koalícia rozpočet alebo budú predčasné voľby?

Vitajte pri prvej téme s Petrom Bielikom po letnej prestávke. Sledujete Kanál 1.

Dámy a páni, našimi hosťami sú poslanci národnej rady Peter Kalivoda a Marián Viskupič. Vitajte páni.

>> Ďakujem pekne. Dobrý deň.

>> Dobrý deň prajem. Ďakujem za pozor.

>> Verím, že ste mali skvelé leto napríklad na pohode, na oslavách SNP. Ktorí z vás ako?

>> No ja som oslavy SNP strávil u nás v dedine, takže SNP sme si pripomenuli u nás v dedine. Pre mňa je to jeden z najdôležitejších sviatkov. Je to jedno z najväčších, alebo možno druhé najväčšie ozbrojené vystúpenie ľudí počas druhej svetovej vojny proti fašizmu. Akože je to skutočne sviatok, ktorý si treba pripomínať, na ktorom musíme stavať.

A len ma mrzí, čo s tým sviatkom inak urobili komunisti, ktorí vlastne celú tú občiansku nohu povstania, ja neviem, pána Karvaša, guvernéra národnej banky, ale konieckoncov aj generála Viesta Goliána proste posúvali do minulosti, ako je to niečo, na čo môžeme byť hrdí. Skutočne Slovenské národné povstanie je tá história Slovenska v tom najlepšom. Pre mňa je toto dôležité. Ja som si to pripomenul u nás v dedine v Šurovciach.

Teraz u vás od vás o pohode budeme poť niečo.

[smiech]

>> Tak asi celkom nie. Ale viete čo? Ja som rád, že ľudia majú na výber, pán Bielik, že si môžu vybrať aj ten festival, ak sa im to páči, ak majú radi festivaly typu Pohoda, ktoré pre mňa sú trošku — poviem to úplne úprimne — už spolitizované a možno také príliš už o politike ako o hudobnom zážitku, ale to je samozrejme každého gustu.

Čo je však veľmi dôležité a čo si myslím, že by sme si mali uctievať — a to kvitujem aj pána Viskupiča, že to takto pomenoval — je Slovenské národné povstanie, pretože je fakt, že len vďaka Slovenskému národnému povstaniu sa Slovensko, respektíve Československo ocitlo na strane tých víťazných mocností a nie na strane porazených a so všetkým tým, čo k tomu patril. Preto je dôležité tieto oslavy organizovať, pripomínať si ich a dostávať ich do povedomia ľudí, lebo je to súčasť našej histórie. Je to jedno z najväčších vzopätí národných, na ktoré môžeme byť v našej histórii hrdí.

>> A prečo tam potom zaznievalo toľko odkazov na súčasnú politiku, na súčasný stav sveta, na rôzne vyjadrenia novinárov? Dokonca bol citovaný zo strany predsedu vlády novinár z Frankfurter Allgemeine Zeitung ohľadne údajných nejakých svojich fašistických výrokov či neviem čoho. Kritizoval to napríklad Stanislav Mičov zo Slovenského protifašistického hnutia. Je to naozaj vhodné, aby sme miešali súčasnú politiku so Slovenským národným povstaním a jeho odkazom?

>> Eh, viete čo, pán Bielik, ja sa priznám, nechcem veľmi hodnotiť vystúpenie pána premiéra na to. Určite budú iní politológovia, ktorí to rozberú, možno aj naši kolegovia. Ja sa pokojne môžem vyjadriť k prejavu nášho podpredsedu Hlasu a predsedu parlamentu pána Richarda Raši a nášho otca zakladateľa, pána prezidenta Petra Pellegriniho.

Ale čo ma viac zaujalo — ako možno hodnotiť príhovor pána predsedu vlády — ma zaujalo, ak ste si to všimli, čo okolo toho, ako o tomto celom informovali médiá. Tak proste urobili z toho humbuk. Bol to denník Sme, ktorý to začal, a potom Deník N to popreberal. Že ako sedel v prvom rade na oslavách SNP Daniel Kollár, známy verejnosti skôr pod prezývkou Bombíc, a samozrejme už predseda SAS, Juraj Šeliga, okamžite z toho napísal nenávistný status, kde hovoril o špinavostiach, o hnuse, o strašnom niečom, čo táto koalícia pácha. Toto mi vadí. Vadí mi, že slovenské médiá strácajú nejaký zmysel pre objektivitu. Ak to bolo pochybenie, je to veľmi zlé. Ak to bol zámer, je to ešte horšie. A nepočuli sme žiadne ospravedlnenie, nepočuli sme nič.

Greling stiahol status, týmto bolo vybavené. Denník stiahol status, týmto bolo vybavené. Sme niekde cez zuby na konci alebo na začiatku článku jednu vetu. A to isté napríklad o pani prezidentke — vraj ju pán prezident Pellegrini nepozdravil. Pani prezidentka Čaputová položila veniec, urobila si fotku, odišla. Ako ju mal pozdraviť, keď tam ostala po nej len prázdna stolička? Čiže viete, v tom príhovore, ale tam už nebola pani Čaputová. To znamená, že mne sa toto nepáči a toto prekrúcanie a informovanie o skutočnosti z tohto pohľadu.

>> Ja to poviem úplne jasnejšie. Ja som presvedčený, že aktuálna domáca politika, tá rozdeľujúca, tak ako ju tam prezentoval premiér, jednoznačne na takéto oslavy nepatrí. Tu si skutočne pripomíname hrdinov SNP, ľudí, ktorí prišli o život, ale aj ľudí, ktorí potom ďalej prišli o kariéru, lebo komunizmus a tieto veci. A jednoducho toto má byť niečo, čo nás má spájať, niečo, na čom sa máme zhodnúť — či koalícia, či opozícia — to je minulosť, z ktorej my musíme tvoriť budúcnosť. Takže ja som presvedčený, že tak ako to pojal premiér tento rok, tak by to viac byť nemalo.

Čo sa týka toho, čo spomínate — no Sme urobilo chybu, či sa vám to zdá málo, lebo nie. Proste sa ospravedlnili. Nemali by sa takéto veci stávať. Aj mne — akože poďme si to na rovinu povedať — pomýliť si vás s pánom Bombicom je veľká chyba na úrovni veľkého denníka, ale ospravedlnili sa.

>> Áno, to sa naozaj stalo.

>> A tam som sedel ja vedľa pána Danka a takto z toho bola. Takže proste takisto vidíte — náš predseda túto informáciu prevzal, nás stiahol — ale hovorím, že riadne. Okorenil a — takto chybu spravil jednoznačne denník N, ktorý sa za ňu ospravedlnil. No, stane sa. No, dobre. Dobre.

>> Eh, ja možno ešte ale poviem — ešte sa len vrátim k tej Pohode. Eh, ja som presvedčený, že napríklad tieto veľké festivaly — ja som, a teraz budem znovu hovoriť o ekonomickej slobode — ja som za ekonomiku. Kultúra je súčasť ekonomiky. Najväčšie festivaly za mňa by mali byť a sú komerčné a majú byť schopné sa sami zabezpečiť. A potom je úplne jedno, čo ten organizátor spraví. Ak to chce mať formát Pohody, je to úplne v poriadku. Aj to je sloboda. Ak to je, ja neviem, akýkoľvek iný festival s nejakým iným programom, zasa je to sloboda. Čiže do tohto si myslím, že by sme my politici mali čo najmenej zasahovať. Práve naopak — robme také pravidlá, aby aj kultúrne akcie, ktoré sú aj v iných krajinách jasným priemyslom a prinášajú peniaze do rozpočtu, do ekonomiky.

Takže v tomto si myslím, že toto skutočne hodnotenie, či pohoda má byť taká, aká je, alebo či iný festival má byť taký alebo makový, nechajme na tých divákov, ktorí to ohodnotia svojimi nohami, svojimi peniazmi, svojimi lístkami — či si ich kúpia alebo nie.

Do tohto my politici sa nemotajú.

Ale sloboda by bola aj napríklad opýtať sa českého prezidenta Petra Pavla na rok 1968 na jeho postoje, ktoré boli veľmi, veľmi kontroverzné, keď hovoril, že mu to vysvetlili nejakých inak. Jeho priatelia, ktorí boli vtedy na návšteve zo Sovietskeho zväzu, po rozhovore s jeho otcom vraj pochopili, že tá okupácia je asi v poriadku alebo niečo podobné.

Na festivale Pohoda sa ho to nikto nespýtal.

Na festivale Grape zase zrušili diskusiu Mareka Vagoviča pár dní po jeho kritike projektu fórum.

Je toto sloboda?

No tak zjavne, ak sa takéto niečo bolo dohodnuté a ruší sa, tak asi to už úplná sloboda pravdepodobne nie je.

Aj keď zasa ešte raz poviem — je to vecou organizátora, hej, či áno, či nie — a aj si potom nesie dôsledky. Možno nahnevá skutočne svojich divákov a nabudúce neprídu.

Čiže skutočne mi to neprísluší nejak hodnotiť a možno, ak už teda vôbec asi by som nemal hodnotiť českého prezidenta, ale aspoň jednu vetu k tomu poviem.

Viete čo? Pán prezident má minulosť, akú má, ale stále je lepšie vlastne, že to, čo je dnes, prezentuje skutočne to, že patríme do euroatlantického priestoru. Proste je to akoby ten správny posun — že teda ak si kedysi myslel, že komunizmus je cesta, dnes som presvedčený, že naprosto chápe, že to tak nie je.

Skôr ma mrzí naopak — že generácia ľudí, napríklad aj vo veku mojich rodičov, ktorí v tom 68 protestovali, mali tieto manifesty, boli v uliciach, proste kričali na vtedajších Sovietov, nech sa vrátia domov, dnes rozprávajú, že Putinov režim je OK a že komunizmus bol dobrý režim.

Tento opačný posun, toto mňa mrzí, hej? A toto proste normálne nechápem, ako mohli.

Ja sa bavím s ľuďmi skutočne. Ja aj teraz na dni otvorených dverí. Proste fakt ľudia, ktorí vtedy jasne v 68 vystupovali a chápali, že to bola okupácia, že sem behom noci prišlo 5 000 tankov a 600 lietadiel, hej, a proste tu zadusili akýkoľvek náznak slobody. Dnes proste ospevujú autoritárske režimy.

Toto nerozumiem, čo sa v našej spoločnosti stalo a proti tomu to musíme bojovať.

Ja som presvedčený, že spoločne — toto je celospoločenská téma, nie koaličná alebo opozičná — celospoločenská. Mali by sme mať jasno v tom, že sloboda je najcennejšia hodnota.

Mali by sme mať jasno napríklad v tom, že tých 73 000 okupantov aj s ich rodinami, každú jednu konzervu, ktorú zjedli, sme platili my z nášho štátneho rozpočtu.

Pán Kaliboda, nech sa páči.

Určite. Absolútny súhlas.

Pán kolega Viskupič, vy tak hovoríte pekne o tom, že ako by sme sa mali zjednotiť na zásadných veciach, na základných veciach, a toto je určite jedna z tých vecí. Veľmi dobre.

Nám všetkým musí byť jasné, že dnes Európska únia už má problémy, aké má. Stále je to najlepšie miesto pre život na tejto planéte a poďme spolu hovoriť o tom, aké ju zlepšiť.

Ale mňa napríklad mrzí — dnes bolo predstavenie vízie Slovenska smerovania roku 2040. Kratučká odbočka, ak dovolíte.

A ja som napríklad nezachytil aj z vašej strany, zo strany SaS alebo zo strany iných politických strán, že by ste sa vôbec zúčastnili — myslím s výnimkou KDH, tam boli dvaja poslanci — že by ste sa vôbec takéhoto niečoho zúčastnili, čo je naozaj široká spoločenská diskusia, ktorá by mala byť otvorená, pretože je to smerovanie Slovenska.

A potom na jednej strane vy tu v štúdiu poviete, že fajn, áno, mali by sme sa zjednotiť na tých zásadných, základných veciach, ale takéto veci odignorujete. V lepšom prípade ich ignorujete, v horšom ich ešte budete dehonestovať.

Takže si myslím, že nemôžete na jednej strane tvrdiť niečo a potom urobiť niečo iné.

Tak ako napríklad zľahčujete — to sa mi trošku nepáči — ako zľahčujete to, že denník dal nejakú nesprávnu informáciu a váš predseda ju iba prebral.

Ale veď váš predseda je predseda jednej politickej strany, ktorá vytvára alebo spoluvytvára nejakú spoločenskú dráhu v tejto spoločnosti.

A keď on bez rozmyslu preberie nejakú správu denníka SME, čo to je pre neho — či je to svätosť — a ešte ho poriadne okorení a znova zase do tej spoločnosti zlobu a nenávisť rozdelenie?

Je toto dobré? Je to správne?

Veď to povedzte jasne, pomenujte to. Vľte, že sa pomýlil a tým to vybaví.

Dnes ste práve vyrobili absolútne nepravdivú informáciu a idete s ňou.

Ako viete, že my sme nie OK s víziou 2040? My sme s tou víziou OK. Nájdete aj moje vyjadrenia, kde som hovoril, že presne takéto niečo potrebujeme.

Zasa — to je nejaká proste tá vízia, na ktorej bude akákoľvek budúca vláda, aby sme mali rovnaké, čo najsprávnejšie smerovanie.

Ja vám pán kolega poviem inak a to viete — napríklad naši členovia, ľudia zo SaS, sa podieľali na tvorbe tej vízie. My sme jej súčasťou. My sme tam — robota sa pokiaľ viem v prvom rade — áno a neuveríte — sú ľudia, ktorí majú k tomu vzťah, ktorí by to videli ako úžasné.

Takže ešte raz — teraz som to okamžite vyjasním.

Je to veľmi dobrý materiál. Proste je to veľmi dobrý základ na to, aby to skutočne bolo smerovanie Slovenska do toho roku 2040. Ten materiál zo SaS vyšiel skutočne veľmi dobrý.

Verím, že čo najmenej politických vplyvov doňho bude.

Dáme samostatnú reláciu, aby sme sa o tom určite diskutovali. Si tú reláciu zaslúži ten materiál.

Super.

Tak vás musím pochváliť, pán Viskupič — som veľmi rád — a preto som sa čudoval, že ste dnes na tom stretnutí neboli, kde bol aj pán premiér, predseda parlamentu, prezident — že ste mohli, OK.

Reality bude štátny rozpočet na rok 2027 tou poslednou vecou, na ktorú sa zhodne súčasná vládna koalícia, pán Kaliboda.

No ja som presvedčený, že nebude tou poslednou vecou. Bude tou vecou, ktorá otvorí ďalší rok.

A viete — niekedy počúvame od novinárov, že málo vedia o tom a že kedy už to bude a ako to bude, ale to neznamená, že sa nerokuje o tom. Pretože tá koalícia o tom rokuje a hovorí o tom. Je úplne prirodzené, že každá politická strana má nejaké svoje priority pre svoje rezorty, za ktoré sa bije.

Tak ak sa bije Erik Tomáš za to, aby boli trinásť dôchodky aj ďalší rok. Ako sa Kamil Šaško bije za to, aby boli peniaze na dostavbu nemocníc v Martine, v Banskej Bystrici.

Ako sa bije Denisa Saková za to, aby boli prachy na energopomoc. Ako sa bije Matúš Šutaštok, aby boli peniaze na navýšenie platov policajtov.

Proste toto všetko vnútri v zákulisi prebieha a to, že možno vy to navonok nevnímate, alebo že okolo toho nerobíme taký humbuk ako za Matoviča, keď sa po každom nejakom stretnutí koaličnej rady zvolávali tlačovky a Matovič tam brízgal na každú.

Veď vy si to nakoniec pamätáte, boli ste súčasťou tých jeho vlád, tak to neznamená, že sa okolo toho rozpočtu nerobí a určite to nebude posledná vec, ktorú táto vláda urobí.

>> Takže vy ste presvedčené, že bude schválený štátny rozpočet.

>> Pán Bielik musí byť.

Veď je to vec, ktorú proste títo občania od tejto krajiny potrebujú. My nemôžeme fungovať bez štátneho rozpočtu.

Nemáme dobré informácie. Hovorí sa, že najprv by mal byť schválený v septembri z úst pána predsedu vlády. Potom sám povie, že možno nie, a nakoniec to nechá na parlament.

Tu nám chýba napríklad to, že sa koaličná rada dohodla na tom štátnom rozpočte. Bude aj niečo také, alebo to necháte čisto na parlament a na určitého majora?

>> Určite nie, nie, nie. Určite nie.

Koaličná rada musí prijať nejaké rozhodnutie. Ale toto je to, čo vám hovorím: ak vy máte niekedy pocit, že nepočujete všetko z tých interných rozhovorov, tak že sa nič nedeje — to neznamená, že sa nič nedeje. Tie rozhovory vnútri prebiehajú a prebiehajú veľmi intenzívne.

Ale nepočuli sme, že prišla koaličná rada, povedal, dohodli sme sa, a už teraz je to na parlamente, aby dotiahol. Lebo sa ešte nedohodla, lebo sa ešte nedohodla, lebo sa ešte nedohodla.

A napríklad vám hovorím, že naši ministri za Hlas sa tam bijú za každé jedno euro pre občanov — za každé jedno euro a tvrdo.

>> Bolo by lepšie rozpočet neschváliť, ísť do rozpočtového provizória.

>> Pán Viskupič, takto ja začnem. Viete, vaši ministri sa všetci bijú do krvi o to, ktoré peniaze rozdať, ktoré peniaze niekam — veľmi často veľmi neefektívne minúť. Toto mňa mrzí.

Škoda, že sa nebije nejaký minister za ekonomiku, aby tie peniaze najprv do toho rozpočtu prišli, aby proste firmy investovali, aby sem chodili noví investori, aby tí existujúci rozvíjali, aby rodinné firmy fungovali. Čiže toto mňa mrzí, lebo jediné, čo je — tak áno, požičiate si na budúci rok ďalších sedem miliárd a teraz sa vydierate. Ani nechcem povedať, že doťahujete, vydierate sa v rámci koalície ako tie peniaze rozhádzať. Toto mňa mrzí.

Nech idem ale naspäť. Teda ja som presvedčený, že pre krajinu je určite lepšie mať rozpočet ako provizórium. To samozrejme funguje vždy, lebo predsa len máte pravidlá, podľa ktorých všetky — nielen vláda, ale potom všetky kompletne inštitúcie vrátane škôl, zdravotníctva — všetko môžu fungovať. Čiže určite tam je potom debata, ale samozrejme, že vždy je dobré mať lepší rozpočet ako horší.

Ja sa obávam, že ten rozpočet bude veľmi zlý, že ten deficit sa bude blížiť k päť percentám — asi k siedmim miliardám eur, ktorými zasa zaťažíte naše deti, našich vnukov.

Tento rok, pán kolega, tento rok na úroky ide 2,1 miliardy eur. Budúci rok už ide 2,5 miliardy eur. Viete, vy hovoríte sociálny štát — dávame na takú pomoc, na takú pomoc. Viete, aká je realita? Keď aj všetky tie pomoci spočítate, tak je to podstatne menej ako posielate zahraničným veriteľom. A toto je ten problém Slovenska.

>> Pán kolega, bolo by dobré mať fajn rozpočet, ale obávam sa, že dostaneme proste jednoducho rozpočet zlý a veľmi deficitný.

Kračka reakcia je také úsmevné, keď vy hovoríte o nejakom vnútrokoaličnom vydieraní a hádaní sa, keď si ešte všetci pamätáme tie tri roky vašej vlády s Matovičom. No tak to bolo iné hádanie, iné vydieranie, iné tlačovky. Takže vyšlach prosím vás — už keď to nebola iná šanca — ale takže ja len kvôli tomu, aby ste naozaj si pamätali, čo sa dialo vtedy.

>> Ak predsa len musíme zaoberať aj takou možnosťou, že sa rozpočet neschváli, to by bol automaticky koniec koalície.

>> Pán Kalivoda, absolútne si toto neviem predstaviť. A najmä keď pán Bielik — v prvom rade máme zodpovednosť voči ľuďom, teda aby sa ten rozpočet schválil, aby ten štát mal fungovať. Ale v druhom neposlednom rade máme zodpovednosť voči tým ľuďom aj to, aby tu bola normálna vláda, pretože my vidíme, čo je za dverami.

My za tými dverami vidíme nažhaveného Igora Matoviča, ktorý bude vládnuť. Ak bude vládnuť, bude vládnuť s Pejskom, so SaSkou, s demokratmi, s KDH-mi, a ja neviem ešte s kým. A toto ja Slovensku nepredstavljam.

Se na to pýtam, či by tie predčasné voľby napríklad pre vás ako koalíciu neboli výhodnejšie teraz ako povedzme o rok, keď tá situácia asi nebude oveľa lepšia.

>> Pán Bielik, toto nemôže byť otázkou nejakého politikárčenia. My musíme schváliť štátny rozpočet, aby tento štát fungoval, aby doručoval ľuďom to, čo sme ľuďom sľúbili, to, čo im doručujeme — všetky sociálne výdobytky, ktoré táto vláda pre tých ľudí dosiahla, ako som ich spomínal.

Nechajte ma, pán kolega, nechajte ma len dohovoriť. Potom môžete zareagovať vy. To znamená, je to o zodpovednosti, nie o nejakom politikárčení. A naozaj vidieť ten chaos, ktorý sa na nás valí z tej opozičnej strany. No, pán Boh chráň Slovensko aj každého jedného človeka.

Táto vláda musí vládnuť zodpovedne tak, ako vládne podľa môjho názoru doteraz. A pán kolega, ja rozumiem, že vy máte iný názor napríklad na sociálny štát ako pravicová liberálna strana — ako my sociálni demokrati. Ale neberte nám ho.

My nebudeme za čísla — za cenu krásnych čísel a výkazníctva do Bruselu a tabuliek, ktoré vyzerajú výborne — tým ľuďom jednoducho ukracovať ich od toho, čo podľa nás si tí ľudia zaslúžia. Ja viem, že vy by ste tým ľuďom ten trinásty dôchodok zobrali. No, my im ho garantujeme.

Náš Erik Tomáš ho zaviedol a náš Erik Tomáš ho garantuje, že bude aj ďalší rok. A pokiaľ bude Hlas vo vláde, tak bude aj v ďalšej vláde. Ja rozumiem, že vám tie čísla sú viac ako tí ľudia, ale pre nás tí ľudia sú na prvom mieste.

>> Dobre, páni, chcete ešte reagovať? Pochopiteľne, veľmi rád.

Mňa teší, že pán kolega vidí budúcnosť. Len možno by bolo lepšie, keby ste dokázali zodpovedne manažovať prítomnosť, lebo to sa skutočne nedarí ani strane Hlas a ani vláde.

>> To je váš názor. Viete, to je také, že áno, vy to stojíte si za tým. To, akože, rešpektujem. Len to treba povedať.

Vy vlastne budúcnosť — znesiteľnú budúcnosť — vymieňate za teraz aktuálnu prítomnosť, za populizmus, aby ste dokázali prežiť do ďalších volieb. Všetko toto, čo vy hovoríte — že áno, sociálne výdobytky, tomu treba, tomu treba, tomu treba.

Ešte raz — vy si na to, pán kolega, požičiavate, a aj vaše deti, vaši vnuci, aj deti všetkých voličov Hlasu a Smeru — to budeme všetci splácať. A stojí nás to — ešte raz — splátky úrokov nás stoja ďaleko viac ako ten sociálny štát, o ktorom tu veľa rozprávate. Ale to nepoviete — že stále viac peňazí ide na splátky — toho, na jednoducho na manažovanie tej Potemkinovej vesnice, ktorú sa tu vy snažíte vytvoriť.

A ja som inak presvedčený, že tie predčasné voľby nebudú a jednoducho ja som aj v podstate rád, že nebudú, pretože ešte aj budúci rok sa ukáže bohužiaľ vlastne kam vedie politika vaša.

Pán kolega, vy to nevidíte? Vy nepočúvate majiteľov firiem veľkých, malých. Proste nie je dňa, kedy by som na Facebooku nevidel status, kde nejaká firma robí výpredaj, pretože končia, pretože jednoducho nevie fungovať za súčasnej vláde ďalej.

Teraz som videl to, že prijímajú zrušenie transakčnej dane ako pozitívny krok súčasnej vlády. To je teda otázka, či vláda, ktorá ju zaviedla, si potom môže takéto úspech pripisovať, ale je to istý krok smerom k podnikateľskej obci.

Takže teraz predseda vlády hovorí: „No tak teraz som zvedavý na ten hospodársky rast, ktorý nastane, keď zrušíme tú transakčnú daň."

Ja normálne pochválim koalíciu, že jednu z najväčších hlúpostí, ktorú sama prijala, si dokázali priznať, že to bola hlúposť a že idú ju zrušiť. Normálne im teda poviem, že chvalabohu, škoda, že ste ma nepočúvali, keď som pred dvomi rokmi hovoril, že ju netreba zavadzať.

No nenastane, pretože jednoducho to je len jeden krok. Ono by to bolo úžasne jednoduché. Ten Róbert Fico a spol. neurobili len jednu chybu. To nebola len transakčná daň. Vy ste zvýšili daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb. Vy ste jednoducho zvýšili DPH, urobili kopec iných opatrení, vyššie pokuty, vyššiu byrokraciu.

Čiže bohužiaľ zrušenie transakčnej dane je len jeden krok späť, ale bohužiaľ to nebude stačiť na naštartovanie rastu, ale je to dobré, pretože to určite niečo pomôže.

Ešte raz: bolo by lepšie, keby ste to neboli zavádzali.

A ešte poslednú vec poviem. Pán kolega, ja mám aj teraz na rokovaní v parlamentu na septembrovú schôdzu návrh na zrušenie transakčnej dane nie od 1. januára, ale od 15. 11., s tým, že by sa transakčná daň zaplatená vrátila firmám už pre tento rok. Použite ho, dajte naňho skrátne legislatívne konanie. Môžete to urobiť ešte takto.

Pardon, ale musím na pána Viskupiča zareagovať. Pán Viskupič, vy ste teraz čarovný človek a aj celá SaS je čarovná. Vy keď ste v opozícii, máte milión fantastických návrhov, ako by ste znížili dane, ako by ste to robili. Potom ste vo vláde a ak tam vydržíte, ak to nerozbijete ako každú jednu vládu doteraz, potom neschválite z toho nič, neprejde vám z toho nič. Schválite nejaký balíček, čo sú čiste o ničom zmeny, ktoré nič podstatné neriešia. Sú to len také prvé záležitosti.

Ale toto je na vás také úsmevné, však? Majte tie gule, keď ste v tej vláde. Čo ste sa tomu Matovičovi nepostavili a nepresadili niečo z toho vášho programu? Nič ste tam nepresadili okrem tých pár záležitostí.

Ja vám to nevyčítam. Bola to ťažká vláda. Bolo to veľmi ťažké a možno vás to bude čakať nedajbože aj v ďalšom volebnom období, ale my urobíme všetko preto, aby to tak nebolo.

Pán Bielik, ale k tejto vašej otázke priamej, úplne priamej otázke, férovej, ja vám na ňu úplne férovo odpoviem. My sme v hlase boli od počiatku kritikmi tejto dane, pretože hlasovali, ako to vyžadujete od svojho. Ak dovolíte, nechajte ma dokončiť.

Preto, lebo jednoducho v koalícii platia nejaké dohody, kedy áno, v niečom ustúpi jedna koaličná strana, v druhej vec druhá. Vy ste súčasťou koalície, poznáte to. Ale čo sa nám podarilo dostať aspoň čiastkovo? Že sa upravila vo vzťahu k živnostníkom a dnes áno. A poviem to úplne otvorene a na náš nátlak. Nakoniec premiér s ministrom financií túto daň úplne zrušil.

To znamená, áno, nebola to najšťastnejšie riešenie a ja by ozval Andrej Danko, že to bolo zase po jeho tlaku, že sa zrušila táto transakčná daň.

No ale keď sa pozriem na súčasnú vládnu koalíciu, predseda vlády tlačí na píľu pri projekte novej jadrovej elektrárne, Andrej Danko zase pri odvolaní Tomáša Tarabu, Matúša Eštoka. Má akú páku alebo ktoré siločiary momentálne on posiluje tak, aby udržal stranu Hlas sociálna demokracia v tých správnych preferenciách, v tých správnych percentách.

Žartujete teraz pán Bielík?

Mám, môžem naozaj teda máme toľko času? No tak jasne, ten vlak nejde a z tohto neustúpime.

Veľmi jasne a veľmi rád vám na to odpoviem. Matúš Šutajštok dnes tlačí na mnohých frontoch. Ako jedným z nich je napríklad to, že ak hovoríme aj o rokovaní o ďalšom štátnom rozpočte a o tých prioritách hlasu, o zachovaní sociálnych štandardov občanov, tak ako som ich pomenoval, rovnako tlačí na zachovanie 13. dôchodkov.

Tlačí na to, aby náš minister Šaško pokračoval v rozostávaní nemocníc, a dostávaní nemocníc tak, ako ich zlepšil, a ďalšie nové opatrenia, ktoré možno ešte nezazneli a treba ich povedať. Tlačí napríklad na to, aby sa zásadne zvýšili platy policajtom. Tlačí na to, aby sa dostalo do budúceho rozpočtu kočíkovné pre rodiny.

To je obrovská vec, ktorú by ste mohli pochváliť aj vy, pretože to bude slúžiť všetkým rodinám. Na zrušenie napríklad dane z príjmu pre pracujúce matky so štyrmi a viac deťmi. Napríklad na úžasnú vec, ktorá tiež bude niečo stáť, rodinnú kartu, ktorá prinesie obrovské výhody rodinám, obrovské úspory.

Čiže to sú veci, za ktoré sa Matúš Šutajštok ako predseda strany a ako hlas bije a tlačí. Áno, to sú ale veci, to je politický program.

Teraz si predstavme, že tu sedíme: ja neviem, Matúša Eštoka, Róbert Fico a Andrej Danko. Tak som teraz hovoril, že Róbert Fico tlačí na Matúša Šutajštoka a Eštoka kvôli Denisy Zakovej, kvôli jadrovej elektrárni. Andrej Danko tlačí na zase na predsedu vlády, aby mu pomohol odvolať Tomáša Tarabu.

Kde je tá páka, ktorú má v koalícii teraz ako silovú páku?

Našu to ešte veľmi, veľmi som vás dobre pochopil a veľmi správne ste to povedali. Ten tlačí na to, aby odvolal premiér toho, ten tlačí na to, aby ten zostal a my tlačíme na to, aby zostali sociálne štandardy obyvateľov, aby sa ďalej rozširovali, aby sa ďalej staval nemocnice, aby sa zvyšovali platy policajtom, aby sa zvyšovali aj rodinné prídavky v štátnom rozpočte.

Ale v ľuďoch, preboha, veď tá politika má byť o ľuďoch. To nemôže byť o nejakých takýchto prekáračkách. „Nechaj nám toho ministra, hentoho nám odvolaj, urob hento." Nie, nie, to tak momentálne. Veď to sledujeme v živote. Potom tá politika nemá byť a hlas takúto politiku nikdy robiť nebude.

Pre nás tí ľudia vždy budú na prvom mieste tak ako boli doteraz.

Už skúsim aj ja teda chvíľku slovo — nie ako Róbert Fico, skúsim za seba.

Čiže v prvom rade pán kolega, trošku som stratil reč keď som počúval.

Pán kolega, vy ale musíte povedať — viete, vy nemôžete rozprávať tak. Ja viem, že je to ľúbivé, však jasné.

Tam dáme, tomu zvýšime, tam pridáme.

Pán kolega, len normálne poďte pred voličov a povedzte, odkiaľ na to zoberiete peniaze.

To je moja prvá vec.

Druhá vec, viete, čo robí pán váš pán predseda?

Eh, napríklad teraz tlačí na to, aby sa v areáli ministerstva vnútra zajedine opravila existujúca budova, postavila sa tam nová budova pre 1350 zamestnancov, aby sa na tom minulo 80 miliónov a aby si na tom niečo zarobil.

Pán kolega, všimli ste si, že zmizli policajti, dopravní policajti z ulíc, že skutočne máme viac proste nehôd a teda máme horšiu bezpečnostnú situáciu na cestách.

Pán kolega, vieš, viete, čo ste mali spraviť z tej existujúcej budovy?

Tých zamestnancov poslať na tie cesty, riadiť dopravu a edukovať vodičov a vy tam namiesto toho postavíte nový vežiak, do ktorého nasťahujete ďalších 1350 zamestnancov.

Neviete mi povedať, čím ich zaplatíte?

Ani sa nejdem pýtať, či viete, čo budú robiť.

A jednoducho toto je to, čo robí váš pán predseda.

Ale hovorím, nech to robí, lebo teda vedie vašu stranu k silnému úspechu.

Takže my sme v podstate radi.

Ale hovorím, pán kolega, no.

Mal by sa začať venovať skutočne ľuďom a to začína tak, aby hľadal aj peniaze, odkiaľ prídu, aby ste lenže, aby sme eh vedeli, kde hľadať peniaze.

Pán kolega, len mňa veľmi chýba získať.

Kam, pán kolega, tento štát funguje. Zadlženosť je naozaj na priemere Európskej únie sú krajiny, ktoré sú násobne eh o desiatky percent zadlažnejšie a fungujú.

Takže nestrašte ľudí, nestrašte ľudí.

Ale mňa strašne na vás mrzí toto, že vy proste všetko len potrebujete zajiťovať.

Tak dobre, ak sa ide, ak sa ide eh urobiť údržba, som pochválil, že ideme zrušiť transakčnú daň.