Fico varuje Šutaj Eštoka | Jozef Lenč, politológ, UCM v Trnave

Tak britský princ Harry a jeho manželka Megan to nemajú ľahké, aspoň oni to tak tvrdia.

Mohli ste si vlastný názor urobiť v predchádzajúcom dokumente Harry a Megan na kanál 1.

Teraz už v živom vysielaní sa budeme venovať našej domácej politike.

Som veľmi rád, že je s nami aj politológ z Univerzity svätých Cyrila a Metoda pán Jozef Lenč.

Želám príjemné popoludnie.

>> Dobrý deň.

>> Tak čo hovoríte na posledný vývoj?

Róbert Fico sa rozhodol veľmi tvrdo ukázať miesto Matúšovi Šutaj Eštokovi, ktorému podľa neho prináleží v koalícii.

O čom to svedčí?

Také rázne gesto od predsedu vlády smerom ku koaličnému partnerovi?

No, ak by sme chceli nadviazať na to, čo ste hovorili, tak by sme mohli povedať, že Andrej a Matúš to naozaj tiež nemajú ľahké, čo sa týka ich pôsobenia v tejto vládnej koalícii.

Nie, že by o tom nevedeli alebo nemali by predchádzajúce skúsenosti iní, od ktorých by sa mohli poučiť, že vládnuť s Róbertom Ficom môže prinášať mnohé ekonomické aj politické benefity, ale má to jeden zásadný problém a to je to, že na konci dňa alebo na konci existencie koalície títo koaliční partneri, ktorí s Róbertom Ficom idú do tohto špásu, nazvime to takto, končia väčšinou mimo parlamentu.

No a navzdory tomu, že by logika vecí naznačovala skôr to, že by sa mal Róbert Fico snažiť nielen zachovať koalíciu, ale aj si uchovať koaličných partnerov pre potenciálnu ďalšiu koalíciu.

Tak mnohé z tých hier, ktoré hrá v rámci koalície, sú skôr také, ktoré vedú tých koaličných partnerov práve k výsledku, ktorý im môže v tomto prípade — ešte nevieme, či ozaj zaručiť ďalšie štyri roky mimo parlamentu.

V tomto prípade, keď hovoríme ešte o hlase, tak by sme nemali zabúdať na to, že tí, ktorí hlas tvoria, sú tímy, o ktorých Róbert Fico, keď má tú možnosť, nezriedka hovorí ako o zradcoch.

Takže z tohto hľadiska tie vyjadrenia Róberta Fica v situácii, keď sa začína schôdza alebo blíži schôdza, ktorá má byť tou najdôležitejšou z hľadiska nielen rozpočtu, ale aj prípadného pokračovania vládnej koalície — pretože tu máme problém Taraba, o ktorom sa ešte budeme možno zhovárať.

V tomto čase sa pustiť alebo tento týždeň začať tým, že takto významne alebo výrazne zaútočiť na koaličného partnera, asi nie je niečo, čo sa dá povedať, že logické a s veľkou pravdepodobnosťou to nie je niečo, čo Matúš Šutaj Eštok očakával.

>> No poďme sa na ten výrok pozrieť, aby sme vedeli presne, čo Róbert Fico povedal.

Horšie je, keď zaznamenávam vyhlásenia typu, že keď v parlamente neprejdú nejaké sociálne zákony z dielne Hlasu, tak vláda nepôjde ďalej.

Po prvé, vážení priatelia v hlase, nikto s nami o žiadnych sociálnych zákonoch nehovoril, iba sme si ich prečítali na billboardoch.

Po druhé, rovnaké vyhlásenia môžem aj ja za Smer.

Napríklad, ak nebude súčasťou rozpočtu niekoľko 100 miliónový balík na boj proti suchu, či na kompenzácie slabej úrody, Smer rozbije vládu, a takto môže postupovať aj Slovenská národná strana.

Opakujem a zdôrazňujem, schválenie rozpočtu na rok 2027 je spoločnou úlohou celej vládnej koalície vrátane poslancov okolo ministra Huliaka.

Nedovolím, aby rozpočet bol pre niekoho nástrojom na vydieranie koaličných partnerov.

Takže vydieranie môže byť to kľúčové slovo.

Navyše, ak prichádza od strany, ktorá pracuje veľmi intenzívne na poklese svojich vlastných percent.

Vzťahuje sa to najmä na jej predsedu Matúša Šutaja Eštoka.

Róbert Fico naozaj už môže mať plné zuby toho údržbárstva, ktoré musí vykonávať.

Naozaj si ho vieme predstaviť už v monterkách s hasákom v ruke a kde jednoducho fixuje stále tie rôzne medzery, kde im to uniká v tej koalícii, kde ten tlak príliš narastá.

Veď za stranu Hlas musel riešiť Samuela Migaľa.

Stranu Hlas opustili ďalší dvaja poslanci.

To znamená, tu už asi pretiekol istý pohár trpezlivosti a preto prichádza takéto silné vyjadrenie.

Myslím si, že nielen preto.

Ono, ako ste to správne naznačili, Róbert Fico chcel mať pokojné vládnutie, alebo ako to oni sami sľubovali voličom, a viac-menej po roku mu to narušili Andrej Danko s Huliakovcami a Matúš Šutaj Eštok s tou prvou skupinou Migaľovcov, v ktorej bol ešte Ján Ferenčák.

Róbertovi Ficovi sa to podarilo nejakým spôsobom upatlať, aby to ďalej mohlo ako 79 pokračovať, a do toho mu stále do tej lode robia diery.

Najmä Matúš tým, že vyhodili poslanca Ferenčáka.

Andrej Danko teraz, že v podstate z vlády vyhadzuje alebo chce vyhodiť Tomáša Tarabu, čo tiež môže mať negatívne dopady na to číslo.

To 79 dnes už fakticky neexistuje a môže byť nižšie.

Nota bene, keď sa tu objavuje poslanec Sliško opäť zo strany Hlas-SD, o ktorom Tomáš Taraba, ale aj Róbert Fico, ak sa nemýlim, v pokračovaní toho videa, hovorí ako o niekom, kto má byť tiež povedzme akýsi nezávislý alebo autonómny poslanec, keby sme použili citát od Tomáša Tarabu.

Takže z tohto hľadiska sú to naozaj nepríjemnosti, ktoré spôsobujú koaliční partneri Róbertovi Ficovi.

No a keď vidí, že k tomu si oni ešte kladú podmienky, čo chcú práve preto, aby pomohli svojim vlastným percentám, takto pochopiteľne vyvoláva takúto tvrdú reakciu zo strany Róberta Fica.

Hoc v tých tvrdeniach zase nebola úplne pravda, pretože ono sa to mohol dozvedieť z billboardov, ale tie billboardy a tie vyjadrenia zo strany Hlasu-SD mediálne — neviem, či sa o tom rozprávali aj medzi štyrmi očami, ale keď koaličná rada nebýva, tak asi nie.

Na tie vyjadrenia zo strany predstaviteľov Hlasu o tom, čo chcú mať v rozpočte, som ja osobne zachytil už niekedy v máji, takže nie je to novinka, ako sa to snaží Róbert Fico týmto spôsobom prezentovať. Ale platí, že je to niečo, čo je nad rámec toho, čo by mohlo potenciálne spôsobiť pokojné dovládnutie Róberta Fica v tejto vládnej koalícii.

>> Tu ide o zvýšenie platu policajtov.

Ide o pomerne závažnú požiadavku Matúša Šutaja Eštoka, ale Róbert Fico tu hovorí, že s tou požiadavkou neprišli oficiálne na koaličných radách.

Môže tam byť ten problém, že koaličné rady sa nekonali.

To znamená, minister financií s tým akože nevie momentálne pracovať, ale na tie billboardy to dali.

To znamená, to môže Róbert Fico vnímať ako vydieranie, ako politické vydieranie, keď sa vlastne od neho očakáva, že splní nejakú požiadavku bez toho, aby bola oficiálne predložená, len preto, lebo to niekde bolo.

A máte pravdu, bolo to už v máji.

Matúš Šutaj Eštok povedal...

>> Jednoznačne tak práve — že vnímať môže.

V každom prípade istým spôsobom — v úvodzovkách — vyhovárať sa, že sa to dozvedel len teraz, je tá ona nepresnosť.

Že ono s tým slovom „vydieranie" sa od tzv. kauzy Migal hovorí veľakrát, pretože to slovo sa použije veľmi často.

Ono je to klasické politické vyjednávanie, ale tu samozrejme platí, že Hlas ako strana, ako klub, nie je natoľko stabilná.

Hlas ako strana nemá také percentá, aby mohli diktovať a chcú to na základe smerom k záchrane svojich percent, aby mohli diktovať, kde sa aké výdavky budú robiť a čo sa bude diať, ak sa tak robiť nebude.

Ešte jedna vec by v tomto prípade pre hlas mohla byť použiteľná alebo mohla byť tým nástrojom v rukách pri vyjednávaní, ak by svoje slová dokázali nejakým spôsobom naplniť politicky.

Ale keďže sa to doposiaľ neudialo, keďže Hlas nevyužíval ten svoj potenciál, ktorý v koalícii mal a boli to zvyčajne len slová, tak pochopiteľne Róbert Fico sa aktuálne cíti byť natoľko silný v tej koalícii, že môže tieto ich vyjadrenia označiť za vydieranie a že môže rovnako slovami na ne reagovať takým spôsobom, ako reagoval.

No a môže byť aj veľmi sklamaný už v pondelok, keď sa má stretnúť koaličná rada.

Ono keby sa naozaj títo dvaja koaliční partneri vyhranili v týchto otázkach, SNS v otázke Tomáša Tarabu, prípadne Hlas Sociálna demokracia v otázke radikálnych zmien v návrhu štátneho rozpočtu, s ktorým sa zatiaľ pracuje niekde na ministerstve financií, tak by nemuselo prísť ani k otvoreniu schôdze národnej rady.

Myslíte si, že ktore alternatíve dokáže Róbert Fico na tej koaličnej rade predísť?

Mám taký dojem, ako keby sa už staval pozície, ja proti všetkým, demaskoval Maroša Žilinku ako svojho nepriateľa.

Teraz sa vyjadruje veľmi ostro k svojim koaličným partnerom.

Je to už sólojazda smerom k predčasným voľbám, smerom možno aj k tomu riziku, že nebude schválený štátny rozpočet a táto vládna koalícia sa rozpadne?

To je viacero otázok a viacero premenných a možností, ktoré z toho vychádzajú.

Ak sa chopím toho, čo ste povedali, že funguje samostatne, tak to je viac-menej už niečo, čo vyčítal alebo na čo sa sťažoval v onom svojom povestnom liste Andrej Danko, čo bolo myslím si rok a niečo dozadu, že Róbert Fico nie je práve aktuálne v takom rozpoložení, že by fungoval nejakým spôsobom tímovo v rámci koalície.

Aj tá skutočnosť, že koaličné rady síce ako inštitút existujú, ale neschádza sa tiež, môže mu všeličo naznačovať.

Avšak ono to do nemalej miery Róbert Fico môže robiť aj preto, že mu to koaliční partneri dovolia.

To znamená, že v dostatočnom čase, v dostatočnej sile si nevyžadovali pozornosť, respektíve nerobili nič preto, aby Róbert Fico musel sa správať inak, ako sa správa doposiaľ.

Napríklad počas jari tie koaličné rady alebo tie požiadavky mohli byť už prezentované v kontexte vtedajšieho rokovania, napríklad rokovania národnej rady, ale nedialo sa to.

Takže z tohto hľadiska zase Róbert Fico spätne môže vnímať tých svojich koaličných partnerov podobne ako ich vníma aj nemalá časť verejnosti, že sú to v podstate len politické strany aj predsedovia, ktorí majú silné reči, ale v momente, keď má prísť na lámanie chleba, tak v zásade neurobia nič, pretože aj tie možnosti, ktoré majú, sú veľmi obmedzené.

Teraz sa vraciam k tomu začiatku a viac-menej aj koncu vašej otázky: či bude otvorená schôdza a či bude schválený rozpočet.

To všetko bude závisieť od toho, do akej miery tie, nazvme to teraz iným slovom, vyhrážky budú naozaj naplnené nejakými konkrétnymi skutočnými politickými krokmi a to na teraz nevieme.

To na základe aj toho, čo som povedal pred chvíľou, veľmi nejasne a neznáme, ako sa nakoniec zachová SNS, či naozaj neotvorí rokovanie národnej rady alebo ako sa zachová Hlas v súvislosti s rozpočtom, ak v ňom nebudú tie požiadavky, ktoré oni očakávajú alebo ktoré vyslovili, že by tam mali byť.

A to je posledná veta k tomuto: ono tie vyjadrenia sú niečo, čo sa dá istým spôsobom marketingovo používať.

Áno.

Ale ak za tými vyjadrenami nie je konkrétna politika, tak sú to len prázdne slová.

Ale tá konkrétna politika so sebou nesie už aj potenciálne negatíva.

To znamená napríklad, čo ste vy naznačili v tej otázke, ukončenie existencie súčasnej vládnej koalície.

To nemusí znamenať hneď predčasné voľby, ale vytvorí to situáciu, v ktorej budú musieť tak SNS, ale aj Hlas SD nejakým spôsobom politicky konať.

No a keby som tu chcel špekulovať, tak pán Róbert Fico chce niektorého z koaličných partnerov donútiť k tomu, aby z vládnej koalícii odišiel, pretože ten, ktorý odíde v úvodzovkách a povalí v úvodzovkách vládu, tak ten bude práve tým naozaj Čierneho Petra pred prípadnými, či už predčasnými alebo riadnymi voľbami, pretože naň sa bude môcť zvaľovať to, prečo sa nepodarilo to alebo ono naplniť počas volebného obdobia.

No a tí, čo zostanú v tej koalícii alebo v tej vláde, budú môcť práve pred voľbami si takýmto spôsobom robiť kampaň aj na úkor neho.

No a toto možno SNS a Hlas SD majú niekde v podvedomí a preto zatiaľ od slov neprešli k nejakým politickým činom.

Dá sa to teda povedať tak, že zatiaľ čo Róbert Fico má dve možnosti – predčasné voľby alebo dovládnutie – a v podstate to preňho nedelí a nenásobí nič, tak jeho dvaja koaliční partneri tieto dve možnosti nemajú.

Ani jeden, ani druhý z nich predsa nechce povaliť vládu a nechce, aby mu zostal ten Čierny Peter v rukách.

Plus keď sa pozrieme na možnú budúcnosť týchto politických strán, tak minimálne v prípade Slovenskej národnej strany je zásadne neistá.

A čo sa týka Hlasu Sociálnej demokracie, relatívne veľmi neistá.

Chcel by som sa ešte zamerať na osobu Tomáša Tarabu.

On v súčasnej situácii naozaj veľmi suverénne, veľmi sebavedomo sa tvári, že je veľkým žetónom v tejto hre.

Možno trošku zabúda na to, že je tým veľkým žetónom v tejto hre len preto, lebo je atraktívny pre opozíciu ako možný prvok, ktorý môže rozbiť tú koalíciu a môže jej narobiť veľké problémy.

Akonáhle by vstúpil do zásadnej veľkej politiky a chcel by teda za sebou ťahať nejakých ďalších potenciálnych spojencov, už to môže byť pomerne zložitejšia situácia.

Myslíte si, že naozaj on má tú moc, že keď príde do parlamentu, začne sa správať ako politik, začne sa správať ako predseda vlastnej politickej strany Život Naše Slovensko, tak môže byť nejakým zásadným hráčom na tej šachovnici?

To je dobrá a ťažká otázka v kontexte toho, čo môže byť s Tomášom Tarábom, pretože tie veci, ktoré ste spomenuli, môžu nejakým spôsobom fungovať, ale v zásade nemusia, pretože my o Tomášovi Tarábovi síce máme nejaké informácie, vieme, že kým bol a akým spôsobom fungoval v súčasnej vládnej koalícii, ako pomohol SNS dostať sa v podstate aj do národnej rady.

Ale nevieme, akým spôsobom sa celý ten príbeh s ním vyvinie, pretože ak zostane v pozícii len jedného osamoteného poslanca, ako je to v prípade Jána Ferenčáka, tak bude jeden osamotený poslanec, ktorý bude musieť veľmi dlho rozmýšľať o tom, aká bude ďalej jeho politická kariéra a či vôbec nejaká bude.

V prípade Ferenčáka môže to pokračovať na komunálnej úrovni.

V prípade Tomáša Tarabu však už nie a bude musieť hľadať nejaké cesty niekam, čo z hľadiska toho, čo o ňom do nemalej miery aj pravdivo Andrej Danko povedal, že je to najmä politický solitér, bude veľmi problematické a veľmi ťažké.

Ak on nenájde si k sebe teraz nejakých spolupracovníkov alebo ľudí, ktorí budú ochotní ísť do rizika nejakým spôsobom politicky prežiť, aby robil komplikácie pre súčasnú vládnu koalíciu, tak to nebude mať žiadny relevantný dopad na fungovanie vládnej koalície, hoc jeho autonómne postavenie naozaj Róbertovi Ficovi a ostatným členom vládnej koalície príde ešte vrásky, než majú teraz vo fungovaní vládnej koalície pri 78 poslancoch.

Dobre, ale Tomáš Taraba nepreceňuje tak trošku tú svoju momentálnu pozíciu a netransformuje ten momentálny tlak, ktorý vie vytvoriť vzhľadom na to, že sa môže tváriť ako drahá nevesta, ako ten rozhodujúci žetón, ktorý môže zavážiť na jednej alebo druhej strane.

Nepreceňuje to celé aj smerom k budúcim parlamentným voľbám tým, že on je predsedom vlastnej politickej strany a má nejakú perspektívu prejsť do národnej rady v ďalších parlamentných voľbách.

Áno, preceňuje, ale nič iné mu nezostáva, pretože ak chce nejakým spôsobom ukázať, že je politicky relevantný, tak musí niečo urobiť.

Ak by len čakal na to, ako s ním budú zametať v úvodzovkách vo vládnej koalícii, tak ho žiadna budúcnosť nečaká.

Takto môže nejakým spôsobom o budúcnosť zabojovať napríklad riskovaním tým, že jeho silné slová nebudú v konečnom cykle naplnené.

Ja napríklad očakávam, ako dopadne tá jeho stávka alebo tá výzva na stávku, že nech sa ktokoľvek s ním stavil celý majetok, že Filip Kufa nebude ministrom životného prostredia.

Ak sa tak stane, tak možno cítiť a možno z toho dedukovať, že nejaké žetóny on ešte má a vie s tým pracovať.

Ale ak to dopadne tak, ako som spomenul, že on skončí v parlamente, Filip Kufa bude ministrom a všetci ho budú prehliadať ako dnes prehliadajú Jána Ferenčáka, tak jeho politická kariéra na dobro skončí.

Príkladom, kde to tiež môže dopadnúť práve koncom Huliak a jeho politická strana, ktorá navzdory tomu, že má silu v parlamente zablokovať veci, navzdory tomu, že má ministerstvo, cez ktoré sa Huliak zviditeľňuje, tak stále má 0,6% maximálne a teda ich politická budúcnosť je v podstate žiadna.

Takže z tohto hľadiska Tomáš Taraba sa snaží budiť ten dojem, že je dôležitým a či naozaj dôležitým bude. To sa ukáže, myslím si, už o jeden, dva, možno tri dni.

Či sa naplnia tie očakávania, ktoré má SNS smerom k jeho odchodu alebo naopak, či sa naplnia slová o vlastnej dôležitosti zo strany Tomáša Taraba.

Tomáš Taraba vynechal jednu disciplínu, ktorá sa nazýva komunálne voľby.

Rudolf Huliak je v komunálnych voľbách veľmi aktívny.

Uvidíme, či to bude ten level alebo tá úroveň, na ktorej sa dokáže presadiť aj politicky vzhľadom na vlastnú politickú stranu.

Naspäť do parlamentu sa chcú dostať aj Richard Sulík a Boris Kollár.

Ja som si dovolil v rozhovore s Richardom Sulíkom povedať, že ide o dvoch alfa samcov, ktorí sa chcú nejako vtesnať do jednej politickej strany.

Má to rôzne nuansy, má to rôzne detaily.

Richard Sulík sa nechce stať členom strany, ale chce priviesť na kandidátku svojich 75 ľudí.

Plus treba povedať a vy to viete lepšie ako ja: politicky to absolútne nesedí takéto spojenie.

Spomíname si na pomerne ľavicové nastavenie Borisa Kollára ešte vtedy, keď spolupracoval s Milanom Krajniakom, a teda pravicové nastavenie Richarda Sulíka.

V čom sa asi môžu zhodnúť, je osobnostné nastavenie.

Sú to obidvaja pôžitkári. Majú radi dobré jedlo, milujú krásne ženy. Tam asi osobnostne niekde by som prienik videl, ale stačí to na politiku?

No a chcú sa dostať do parlamentu a to je podstatné, by som z tohto hľadiska povedal, čo ich spája.

A myslím si, že aj z toho, čo odznelo, že poznajú sa už dve desaťročia, že o sebe vedia dostatok na to, aby sa mohli dohodnúť, ak práve tento cieľ, ktorý spoločne majú dostať sa do parlamentu, bude nad všetko ostatné, čo by ich potenciálne mohlo odlišovať.

Ja si napríklad nemyslím, aj keď ste v tej otázke ma vyzvali, že aj podľa mňa sú diametrálne odlišní.

Ja si nemyslím, že sú tak diametrálne odlišní politici, pretože sú témy, kde sa úplne zhodnú.

A ak sa pozrieme, ak to bolo naražené na to, že tá Sme rodina bola teda akože ľavicovejšia, konzervatívnejšia, a Sulíková bola pravicová a liberálna, tak tu treba povedať, že to kľúčové programové, ideologické v kontexte Sme rodina robili najmä Milan Krajňák a bratia Pčolinský a tí už nie sú v Sme rodina.

Je tam iba Boris Kollár, ktorého politickou agendou je byť v parlamente a byť drahou nevestou.

Richard Sulík chce byť v parlamente, chce byť vo vláde a robiť politiku, akú on si myslí, že by sa robiť mala.

A myslím si, že toto je dostatočný tmel, to chcenie byť v parlamente, aby to, čo ich v minulosti odlišovalo alebo v čom sa možno potenciálne aj dostali do konfliktu, bolo dávno zabudnuté, pretože je tu množstvo tém, ktorých sa zhodnú a je tu silný lep, ktorý ich môže spájať, preto aby do tohto projektu išli spoločne.

Tu si myslím, že skôr je otázne nie to, že či spolu dokážu koordinovať alebo spolupracovať, ale skôr to, že či to ich spojenie bude natoľko presvedčivé pre voličstvo, aby im dali toľko hlasov, aby ich to do parlamentu dostal.

Poďme sa spoločne teraz pozrieť na ďalšiu politickú stranu.

Pozrieme si posledným prieskumom verejnej mienky od agentúry NMS Market Research, kde vidíme, že Progresívne Slovensko zaujalo pomerne výrazný odstup od ostatných členov pelotónu.

Čo je však pomerne prekvapivé, je veľká blízkosť Smeru sociálnej demokracie a republiky v týchto preferenciách voličských hlasov.

Zdá sa nám, že už smerom do budúcnosti by nemuselo byť až také dôležitý súboj medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom, ale skôr súboj medzi republikou a hnutím Slovensko.

Tu zatiaľ hnutie Slovensko vidíme na 9%, ale tiež má pomerne rastúcu tendenciu.

Vidíme pomerne agresívnu kampaň Igora Matoviča.

Ako vy vnímate túto súboj ako keby v druhom rade toho politického súboja, zatiaľ mimo dohľadu progresívneho Slovenska a Smeru, ale veľmi podstatný súboj, keďže tu ide o tú najdrahšiu nevestu a tu sa bude zrejme v tomto súboji medzi republikou a hnutím Slovensko rozhodovať, aká tá budúca vláda bude?

No dúfam, že ten scenár, ktorý ste načrtli, sa nenaplní v kontexte najmä hnutia Igora Matoviča, ale aj republiky.

Samozrejme, pretože v prípade, ak by voľby mali byť postavené na tom, že či vyhrá jedna alebo druhá politický jeden alebo druhý politický subjekt, tak by to bolo naozaj veľmi nemilé pre budúcnosť Slovenskej republiky.

Eh, v každom prípade eh, oba subjekty, keď rastú, tak eh spôsobujú zase opäť povžem slovo vrásky alebo ťažké sny pre eh prvého alebo druhého z tejto eh z tohto súboja nateraz prvého a druhého, teda eh Progresívne Slovensko alebo eh stranu eh Smer SD.

V prípade Progresívneho Slovenska si stále myslím, že skôr v kontexte vytvorenia nejakej potenciálnej budúcej koalície eh po voľbách.

V prípade Smeru to môže byť práve ešte aj ten problém, že to nebude Smer, ktorý skončí na druhom mieste a bude prípadne rozhodovať o tom, kto v tomto segmente eh politického spektra eh bude tým najsilnejším hráčom a prípadným eh zostavovateľom nejakej koalície, ale že to môže byť práve republika, ktorá dlhodobo rastie.

Tento prieskum konkrétne NMS ukazuje veľkú blízkosť. Iné prieskumy také optimistické v kontexte eh toho monitoringu alebo eh perspektívy hlasov pre republiku nie sú.

V každom prípade už minimálne rok je to také, že to zbližovaniu dochádza. Ja osobne som eh očakával, že k tomu dôjde omnoho skôr, než eh teraz v septembri.

A Smer musí robiť všetko preto, aby eh zachránil eh svoju eh pozíciu druhej alebo prípadne eh prvej strany v rámci v rámci budúcich budúceho výsledku volieb.

Takže z tohto hľadiska je to najmä na teraz veľmi zlá správa pre tie prvé dve politické strany, ktoré sa natoľko sústreďovali vo vzájomných konfliktoch alebo vymedzovaní sa voči sebe, že pravdepodobne zabudli prezentovať nejakú agendu, ktorá bude pútavá pre voličstvo a to hľadá teda alternatívu eh v tých politických subjektoch eh ktoré eh buď sú pre nich dostatočne dôveryhodnejšie eh v kontexte vymedzovania sa voči Róbertovi Ficovi, pretože aj Progresívne Slovensko sa vymedzuje väčšinou a nedáva nejaké riešenia a na druhej strane, ktoré budú omnoho dôveryhodnejšie v boji proti onomu progresivizmu, než je to v prípade eh strany eh Smer SD, ktorá napríklad vo svojej koalícii má hlas a hlas má vo svojich radoch niektorých politikov, ktorých aj predstavitelia vládnej koalície označujú za príliš progresívnych.

Poďme sa pozrieť na eh druhú časť politického spektra v kontexte komunálnych volieb.

Eh vidíme, že Smer sociálna demokracia už dávno stratil tie svoje pozície, ktoré kedysi eh v komunále mal. Spomíname si sedem županov, spomíname si väčšiny v niektorých krajských či miestnych zastupiteľstvách. Teraz eh už nám prevažujú nezávislí kandidáti. Eh je to eh pomerne veľká eh časť poslancov alebo eh zástupcov miest a obcí, ktorí sa takto dostávajú eh do pozícií poslancov alebo starostov či primátorov.

Aké dôležité z tohto hľadiska budú výsledky komunálnych volieb?

Smer stráca svoje pozície, ale získava ich na eh jeho úkorá tá eh bratislavská eh možno až kaviarenská eh lobby eh v Progresívnom Slovensku. Medzi demokratmi vždy mali veľký problém tieto strany vrátane SaS, sadzovať v regiónoch, presadzovať sa v komunálnych voľbách. Spomíname si napríklad na výroky Richarda Sulíka ešte keď bol predsedom SaS, že v podstate ho tie komunálne voľby ani nezaujímajú.

Smer rezignoval v mnohých aspektoch na komunálnu politiku, čo je zvláštne, ale možno do nemalej miery aj signifikantné z hľadiska toho, eh čo dnes Smer prioritne eh zaujíma. Eh to, čo Smer dnes zaujíma ostatné roky, je najmä to, aby eh naši ľudia neskončili tam, kde sa obávajú, že by mali skončiť.

Ak by som to mal personifikovať, tak väčšina agendy politickej eh smeru je zameraná eh na to eh aby eh Tibor Gašpar bol eh skôr alebo ďalej podpredsedom národnej rady a nie eh klientom nejakého zariadenia na výkon trestu.

A to je vidieť aj na vyjadreniach, lebo mohli sme to počuť o vyjadreniach Róberta Fica, ktorý neburcoval pred komunálnymi voľbami v intenciách toho, že voľte kandidátov a kandidátky Smeru. Smer musí komunálne voľby vyhrať, ale hovoril v podstate to, čo my v politológii alebo politológovia už vidia roky, že veď v podstate to aj tak vyhrajú nezávislí kandidáti. Eh, takže tí budú víťazmi volieb a ostatné už eh také zaujímavé nie je.

Je to eh zvláštny prístup, opakujem, ale zase opakujem, že je to eh signifikantný jav eh smeru v ostatných rokoch.

Eh čo sa týka eh opačného spektra, teda opozičných strán, tak tie eh vidia v komunálnej politike alebo v prípadnom úspechu v komunálnej politike eh práve onú nádej, ktorú by mohli tieto víťazstvá vyvolať vo voličstve, ktoré by sa mohlo obrátiť smerom k týmto politickým stranám aj v kontexte budúcich parlamentných volieb. Tak je zase opäť pochopiteľné, že burcujú, že investujú do týchto volieb.

Napríklad v Trnave eh kandidátka eh demokratov, ktorá dokázala vlastne na svojej kandidátke spojiť aj iné opozičné eh strany, je jednou z najaktívnejších eh kandidátok a eh to, koľko oni investovali do nej a do tej kampane eh naznačuje, že chcú zaznamenať úspech v nejakom veľkom meste, prípadne sa podieľať na úspechu eh v nejakom samosprávnom kraji práve preto, aby na základe tohto úspechu mohli posilniť svoje preferencie alebo niekto by mohol povedať zvrátiť ten pokles, ktorý po neúspešnom referende eh zaznamenali demokrati v rámci prieskumu verejnej mienky.

Takže opozícia burcuje, pretože chce na eh úspechu komunálnych volieb sa zviesť až do eh volieb eh parlamentných. No a Smer rezignoval eh pretože má zdá sa iné priority, než je komunálna alebo regionálna politika.

Predpokladám ale, že pozornosť sa tak či tak bude upierať najmä do Prešovského kraja, kde bude kandidovať predseda kresťanskodemokratického hnutia, europoslankyňa za Smer sociálnu demokraciu, akuraj europoslanec za eh republiku. To bude pomerne ostrý súboj. A jeden z najzaujímavejších, čo sa týka toho personálneho eh zastúpenia eh v súperení eh o tento post.

Eh a bude to do nemalej miery možno aj naznačovať eh to, že ktorá eh z politických strán alebo akým spôsobom eh tento eh výsledok sa môže pretaviť do celoštátnej politiky.

V prípade eh Prešovského kraja dosť dobre eh nedával logiku eh postup eh Smeru, napríklad aj postup Smeru v Trnave, kde na poslednú chvíľu eh nominovali eh svojho eh kandidáta a to naozaj, že eh tým poškodia kandidáta, ktorý mal aspoň v očiach Trnavčanov blízko k Smeru.

A vrátim sa ale k tomu Prešovu, že mi to nedáva logiku, prečo tam nominovali eh europoslankyňu, eh ktorá nemá žiadne väzby na Prešovský kraj, čo môže skončiť eh pri najhlbšom alebo pri najlepšom eh neúspechu, pri najhoršom veľkým fiaskom, čo eh si bude na sebe Smer niesť ako Biľák.

Sa napríklad, že sa nerozhodli eh podporiť aj napríklad spolu s hlasom, aj keby to v mnohých prípadoch eh bolo veľmi veľmi problematicky vysvetľovateľné, prečo sa nepokúsili podporiť Samuela Migala ako ministra.

Zdôvodním prečo.

Prvý bod, pretože by to mohol byť úspech vládnej koalície a po druhé, pretože eh Samuel Migal, ktorý by odišiel z ministerstva a nevrátil by sa do parlamentu alebo by si to takýmto spôsobom eh poistil, aby sa nevrátil do parlamentu, by vlastne spôsobil posilnenie eh vládnej koalície pred voľbami.

Keďže by sa uvoľnilo jedno ministerstvo, uvoľnil by sa mandát pre ďalšieho nominanta z Hlasu, takže by sa posilnila potenciálne vládna koalícia aj v parlamente a mohli by sa niektorí nespokojní uspokojiť ministerským postom.

Takže musel by samozrejme vyhrať, ale keďže to vravím, že musel by vyhrať, ale keď Smer nepostavil vlastného kandidáta, keď sa postavili zaňho, keď napríklad aj Hlas prehryzol všetky negatívne emócie, ktoré voči nemu má a ho podporil, by sa to mohlo podariť potenciálne a bolo by to pre tú koalíciu omnoho lepšie, ako to, že tam Smer postavil kandidátku, ktorá v zásade nemá šancu vyhrať.

Takže sú veci, ktoré sú pre mňa niekedy nepochopiteľné, ako sú konania a rozhodnutia politických strán aj napríklad v kontexte komunálnych volieb.

No ak si zoberieme istú pragmatickú blízkosť medzi kresťanskodemokratickým hnutím a Smerom ako sociálnou demokraciou, prejavilo sa nám to viacerokrát napríklad pri zmene ústavy, tak si môžeme vedieť predstaviť, že kandidátka Smeru by mala odoberať hlasy kandidátovi republiky v prospech Milana Majerského.