Dve výzvy Ficovej vláde | Miroslav Námesný, Slovenská šľachtiteľská a semenárska asociácia

Tento program vám prináša Play TV.

Domáca zába celú rodinu.

Vláda Róberta Fica podáva žalobu na Európsku úniu.

Dôvodom sú nové genómové techniky používané pri produkcii poľnohospodárskych rastlín.

Nepáči sa to slovenskej šľachtiteľskej a seminárskej asociácii.

Na to, prečo sa opýtam predsedu predstavenstva tejto asociácie pána Miroslava Námestného.

Želám vám príjemný deň.

>> Dobrý podvečer, >> pán Námestný.

Veľmi pekne vám ďakujem za ochotu objasniť nám váš nesúhlas s zámerom vlády Róberta Fica podať žalobu na Európsku úniu.

Je to širšia téma.

Ide o geneticky modifikované rastliny.

Opravte ma v tých jednotlivých pojmoch, ak sa mýlim.

V zásade by sa to mohlo prejaviť smerom do budúcnosti.

Vy s tým krokom nesúhlasíte.

Prečo?

Skúsim teda pekne od začiatku vás opraviť, čo je genetická modifikácia a čo je vlastne NGT.

Genetická modifikácia je vlastne vnášanie cudzích génov do rastliny.

Najlepšie sa to vysvetľuje pri kukurici.

Zoberiete nejaký gén a vložíte ho do kukurice, hej?

To je vlastne klasické GMO.

Pri NGT vy vlastne nevkladáte do tej kukurice nič, len vlastne upravujete ten genetický vzorec tej rastliny priamo v rastline.

Čiže žiadne zanášanie cudzích génov nevzniká pri napríklad šľachine alebo teda pri nových genómových technikách.

Takže preto si myslíme, že prakticky toto riešenie je oveľa prínosnejšie pre farmárov.

Mutácie, ktoré niektorí odsudzujú, že vznikajú, vznikajú v prírode aj prirodzeným spôsobom, ale oveľa dlhšie.

Môžeme sa baviť o radoch desiatok rokov.

Tieto nové genetické techniky to vlastne celé urýchľujú o niekoľko rokov.

>> Dobre, takže som vám vďačný za tú presnú špecifikáciu.

Nejde o genetické modifikácie.

V minulosti totiž sme počuli, že sa vkladali napríklad do poľnohospodárskych rastlín gény pavúkov, aby boli odolnejšie voči hmyzu, aby ten hmyz mal dojem, že pavúk ich odtiaľ nejakým spôsobom odplaší.

Takže nejde o nič také, že by sa teraz zo mňa stal Spider-Man, že by som vystreľoval lepkavé povrazy.

Nie, že by som to nechcel, len ten osobný život potom asi nebol by za veľa.

Samozrejme, hovorím to s nadsázkou, nie je to tak.

Nie je to tak.

Aj používané geneticky modifikované rastliny, napríklad kukurica v rámci Európskej únie je povolená pestovať geneticky modifikovaná kukurica.

Do nej sa vkladá vlastne Bt baktéria, čiže žiadne gény z pavúkov sa do toho nevkladajú.

Nakladajú sa tam jednoduché proteínové gény, ktoré vlastne tých škodcov nejakým spôsobom vyhľúbia, ale nie je to nič, niečo umelé.

Všetko, čo sa vkladalo do tej geneticky modifikovanej kukurice alebo rastlín v Amerike, sója a tiež kukurica, to sú všetko baktérie alebo proteíny pochádzajúce zo živočíchov alebo z živých organizmov, hej?

Uhm.

>> Takže nič zásadné sa také nestane.

>> A nič sa nestalo ani ľuďom, ktorí takéto potraviny konzumovali.

Sú na to už dostatočne podrobné štúdie, ktoré by nám mali dať nejaké preukázateľné výsledky?

>> Určite áno.

Genetická modifikácia vznikala už v 90. rokoch a v Spojených štátoch ju začali pestovať komerčne geneticky modifikovanú kukuricu už v 90. rokoch.

A doteraz nebolo preukázané žiadne nebezpečenstvo pre ľudí.

Čiže keď sa bavíme o GMO a samozrejme pri tých nových genómových technikách je to ešte oveľa bezpečnejšie, lebo tu sa vynašla jedna metóda, Nobelovou cenou ocenená metóda CRISPR, ktorá vlastne upravuje len ten genetický vzorec tej danej rastliny.

Aj tu len do určitého počtu.

Čiže šľachitelia alebo títo ľudia, ktorí robia v laboratóriu, môžu upravovať gény do 20 úprav.

Čiže ani tu sa nedá nejak extra povedať veľa, že sa niečo mení.

Skôr sa dávajú do popredia vlastnosti, ktoré sú podmienené napríklad klimatickými zmenami.

Tak ako napríklad teraz čelíme sucho, hej, že tá rastlina nebude super odolná voči suchu, že vám vyrastie aj na betón, nie?

Každá rastlina aj živočích potrebuje vodu, ale s tou vodou vies oveľa lepšie, efektívnejšie narábať a teda vies ju valakde nejakým spôsobom ako keby kumulovať alebo naakumulovať pre horšie časy.

Takže aj by som povedal odolnosť voči insekticidom alebo postrechom, hej?

Dá sa z tej rastliny samozrejme niečo dostať s tým, že áno, bude o niečo odolnejšia.

Nebude super odolná, ale o niečo odolnejšia bude.

A tým pádom vlastne si zaistíte tú vyššiu úrodu, hej, pri tých napríklad kalamitách.

>> Uhm.

Počuli sme tento rok napríklad 40% úbytok úrody kukurice, ktorú ste spomínali.

Naozaj to sucho je pomerne veľkým problémom pre našich farmárov.

Čo sa týka šľachtiteľstva, spomínam si ešte z hodín biológie, respektíve z poľnohospodárskych prác, ktoré sme mali, že aj obilniny vlastne začínali tak, že tam mali jedno, dve zrniečka a potom prišli šľachtitelia a dosiahli to, že tam bolo tých zrniečok stále viac až dnes poznáme celé tie klasy, z ktorých sa potom dá vyrobiť múka, ďalšie základné potraviny.

Je teda tá nová genómová technológia zameraná aj týmto spôsobom smerom na tie výnosy, tak aby tá rastlina nielen bola odolnejšia, ale viac produkovala.

A z toho vyplývajúca otázka, aby som už bol komplexný, prichádzame takto o budúcnosť vývoja v tejto oblasti?

>> Určite, určite.

Prichádzame o tú budúcnosť vývoja.

Určite áno.

Okolité krajiny, ak budú mať bežne implementované tieto odrody upravované novými genómovými technikami, nebudeme pozadu.

Naši farmári budú výrazne pozadu.

Čo sa týka napríklad, ako sme spomínali, odolnosti na sucho, ktorú ste spomínali napríklad u tej pšenice.

Mnohí začínajú byť, alebo teda populácia je vysoko alergická napríklad na lepok.

Je čím viac prípadov, že ľudia sú alergickí na lepok a napríklad aj týmito novými genomovými technikami my vieme upraviť pšenicu, aby mala nižší obsah lepku.

Čiže predstavte si to veľmi jednoducho.

Vy dneska máte napríklad problém so suchom a novými šľachtiteľskými metódami.

My do dvoch rokov vieme zareagovať alebo do troch rokov vieme zareagovať s rastlinami, ktoré budú odolnejšie napríklad na sucho, ale budú mať znížený obsah lepku napríklad na pšenici, hej?

Hej?

Netreba to tak brať, že tá kukurica alebo pšenica alebo hociktorá iná odroda bude mať vyššiu úrodu, ale bude mať tú úrodu, by som povedal, stabilnejšiu, hej?

Čiže keď príde to sucho, tak tá úroda bude oveľa stabilnejšia a nebudú tam výkyvy medzi tými dobrými rokmi a zlými rokmi, hej?

Čiže každá rastlina má nejaký ten, by som povedal, úrodový potenciál, ktorým samozrejme šľachtením sa dá o niečo navýšiť, ale už momentálne ten potenciál je dosť, by som povedal, na hrane maximálne.

Takže my vieme len zabezpečiť to týmito novými génovými technikami, že tú úrodu si vlastne uchránim.

Hej?

A hovoríme tu o obilninách alebo sa to dá aplikovať aj na ovocinárske stromy? Dá sa to aplikovať aj na iné typy produkcie?

Dá sa to aplikovať na všetko, samozrejme. Napríklad v Japonsku už bežne v obchodoch kúpite paradajky, ktoré sú už upravované novými genomovými technikami.

My ako Európa vo vývoji, ale aj v šľachtení, dosť zaostávame. Napríklad tretie krajiny ako je Čína, oni veľmi napredujú.

Čiže je tu, myslím si, že možno mať právoplatnú obavu o tom, že za chvíľku tie potraviny nás zahltia a prídu z Číny alebo ako sa dovážajú — neviem, nejaké sojové bôby sa dovážajú do Európy z Ameriky, hej?

Takže ono nás to skôr či neskôr môže postihnúť a tak sme na začiatku povedali konkurencieschopnosti. Okolité krajiny nebudú vôbec proti tomu, hej?

Napríklad Nemecko, Francúzsko, veľké agrárne krajiny, Rumunsko, Bulharsko, ktoré čelia enormnému tlaku klimatických zmien. Oni len čakajú na to, že kedy vlastne implementácia toho nariadenia bude aktívna a kedy môžu začať využívať tieto rastliny, ktoré budú upravené novými genovými technikami.

Uhm.

A na Slovensku poznáte to — často víťazí takzvaný sedliacky rozum. Či už je to dobré alebo zlé. Čo sa týka tradícií, určite dobré. Čo sa týka možno inovácií, možno zlé.

Ak sa teraz pozriete na to z pohľadu bežného sedliaka — načo by nám to bolo? Prečo je tu nejaké nadriadenie, ktoré my musíme akože automaticky rešpektovať? Čo to má znamenať a prečo by sme si my nemali ochrániť naše tradičné spôsoby produkcie rastlín?

Teraz to hovorím ako keby očami tých ľudí, ktorí sa na to takto môžu pozerať.

Tá žaloba na Európsku úniu — ak by bola úspešná, zastaviť celý tento proces v Európskej únii alebo sa bude týkať len Slovenska?

Bude sa — zatiaľ sa to týka len Slovenska.

Tá žaloba z nášho pohľadu je úplne bezpredmetná a to z toho titulu, že my sme mali ako člen Európskej únie možnosť pripomienkovať v rámci procesných príprav toto nariadenie. Čiže toto nariadenie nevzniklo z rána do večera. Potom niekoľko rokov sa na tom odborne pracovalo, vyjadrovalo sa k tomu. Každý štát mal možnosť vyjadriť svoj názor, svoje obavy.

Takže toto by som povedal, že dosť nešťastné riešenie z pohľadu podávania žaloby.

Kdežto ostatné krajiny — nikto to nejde napadnúť, lebo všetky krajiny reagovali. Napríklad aj krajiny ako Maďarsko, ktoré bolo proti alebo je stále proti tomu. Oni namietali počas toho prípravného konania, ale jednoznačne väčšina vyhrala a bolo to odsúhlasené.

Čiže z nášho pohľadu to bude brzdiť určite nás, ako aj farmárov, ale aj šľachikorov vo vývoji na Slovensku.

A prečo by to mali, napríklad farmári, z vlastnej skúsenosti? Viem, že oni to nepoznajú. Je tu veľmi vysoká nevedomosť — že čo to vlastne NGT je.

A keď my im to vysvetlíme, že vlastne štandardné šľachtenie hocijakej odrody trvá niekde v rozmedzí 10 až 15 rokov a oni nejakou laboratórnou úpravou toho daného vzorca alebo genetického vzorca možno implementovať tú rastlinu do dvoch, troch rokov, tak povedia, že to je super. To je super, lebo vieme okamžite reagovať na ich potreby.

Takže my sa stretávame naprieč širokým spektrom verejnosti skôr o tom, že nevedia, čo to je. A to, čo sa tu robí — politika, že sa to odmieta, lebo to je zlé a chceme dodatočné štúdie.

Tých štúdií je neskutočne veľa a zatiaľ ani jedna nepotvrdila, že NGT je nejakým spôsobom alebo môže nejakým spôsobom negatívne vplývať na naše zdravie.

Uhm.

No ale stále treba myslieť na to, aké je Slovensko vo svojej podstate. Je v podstate konzervatívne, je veľmi tradičné. Sme agrárnou krajinou. Máme tu odborníkov, ktorí si nenechajú radi rozprávať do toho, ako sa to má robiť, pretože to už vedia a treba uznať, že to doteraz robili aj pomerne dobre.

A naozaj sú tu vplyvy a sú tu ako keby možné mediálne témy, ktoré tých ľudí znepokojujú a často sa potom stávajú politikou, aj napriek tomu, že strach z takýchto tém môže byť iracionálny.

Máme tu dobrý príklad s veternými parkami, s veternými turbínami, kde sa naozaj zdvihol odpor. Zďaleka to už nie je odborná diskusia, už je to emotívnopolitická diskusia, ktorá samozrejme má svoje konotácie v nadchádzajúcich komunálnych či parlamentných voľbách.

Neobávate sa, že aj táto téma, vzhľadom na tú nedostatočnú komunikáciu, ktorú ste pred chvíľou spomínali, mohla tiež takto dopadnúť?

Obávam sa. Poviem otvorene, obávam sa a aj to predpokladáme, že táto téma určite skôr či neskôr bude nejakým spôsobom politicky zneužitá.

My od začiatku — ak sme začali propagáciu alebo sme začali edukovať odbornú verejnosť ohľadne NGT — od začiatku tvrdíme, že edukujeme len ten princíp, čo to vlastne znamená. My nikoho nenahovárame, že treba to pestovať. My nikoho nenahovárame, že toto treba kúpiť, lebo toto je dobrá vec.

Čiže my vlastne len rozprávame o tom, že áno, toto je GMO, toto je NGT, dva najväčšie rozdiely, ktoré sú tam. Snažíme sa odkomunikovať a vlastne robíme skôr edukačnú kampaň. Nerobíme žiadnu reklamnú kampaň. Určite nie.

A áno, ešte raz podotýkam — áno, bojíme sa toho, že to bude určite nejakým spôsobom spolitizované.

Toto by mohla byť ale výborná téma pre mladých ľudí. Zameriavate sa teda aj na školy, na vzdelávanie, pretože toto je budúcnosť. Určite tie potraviny budú podstatné, nech už tá budúcnosť bude akákoľvek.

Zameriavame sa na mladých ľudí. Veľmi úzko spolupracujeme napríklad aj so Školnohospodárskou univerzitou v Nitre, spolupracujeme aj so Slovenskou akadémiou vied, aj s Fakultou biotechnológií v Bratislave.

Čiže my samozrejme zastrešujeme viacero tých odborníkov, napríklad aj z národného potravinového poľnohospodárskeho centra. Čiže my máme tých odborníkov v našej pracovnej skupine, kde sme okamžite k dispozícii, keby niekto chcel nejaké školenie alebo nejakú prezentáciu spraviť — vieme okamžite vyslať nejakých odborníkov.

Čo sa týka tých mladých ľudí — veľa mladých ľudí už pozná, čo to je NGT a vôbec im to neprekáža. Čiže vedia, čo to vlastne znamená.

A ja si myslím, že tých mladých ľudí skôr zaujíma kvalita tých potravín — že čo to obsahujú. Máme tu veľa informácií, že z Ukrajiny nám prichádzajú všelijaké možné komodity — či sú to obilniny alebo nejaké iné rastlinné komodity, ktoré sú vysoko znečistené.

Vy tým, že budete mať nové šľachiteľské techniky, viete si zabezpečiť oveľa zdravšie rastliny alebo odrody, aby ste vedeli produkovať zdravšie a čistejšie potraviny.

To znamená, ja si už kúpim tie nejakým spôsobom upravené semená alebo to viem urobiť sám nejakou jednoduchou úpravou. Je to v podstate technológia pre každého, alebo je to naozaj laboratórna vec, ku ktorej sa dá ťažšie dostať? A určite aj drahá vec.

Takto, keď by ste chceli pestovať napríklad doma nejakú zeleninu alebo ovocie, nejaké kvítkovité ovocie, tak ako som spomínal na začiatku, v Japonsku si už viete kúpiť aj samozrejme osivo alebo pestilky, ktoré viete si vypestovať a už sú teda dosiahnuté novými šľachtiteľskými technikami, hej? Čiže to už je napríklad v Japonsku možné.

Na Slovensku alebo teda v Európskej únii sa to zatiaľ bude predpokladám robiť ako šľachtiteľských družstiev alebo fariem, kde vlastne, ako ste vy hovorili, vypestuje sa pšenica a to osivo, ktoré teda farmár zaseje, už bude nejakým spôsobom upravené tou novou technikou.

Tým pádom, že ho zase vyrastie vám pšenica, on ju pozbiera, dostane sa do mlynu a vy už máte tu vlastne produkt z osiva, ktoré už bolo upravené novými technikami. To znamená, tam už potom ďalšia úprava nie je potrebná. Už tá nová modifikovaná upravená rastlina rodí nové modifikované upravené rastliny.

— Áno.

Tak presne tak. Dobre ste to pomenovali. Áno.

— Tým pádom, že vlastne vy dosiahnete oveľa lepší zdravotný stav, tak vám odpadajú ďalšie úpravy, hej? Keď sa napríklad kukurica, keď sa má dostať do nejakého obehu, do potravinového obehu, napríklad s kukuricou sa krmuje, neviem, živočíšna, hej, napríklad prasiatka alebo kravičky a tú rastlinu máte nejakým spôsobom atakovanú nejakými škorcami alebo chorobami a celé sa vám to dostáva do nejakého potravinového reťazstva a treba to upravovať. Tým pádom, že budete mať nové upravené už tie rastliny, hej, tak sa dostáva do toho potravinového reťazstva oveľa kvalitnejšie.

— Uhm. Ako dobrí sme v tomto? Myslím teraz vás odborníkov, vieme slovenskú produkciou pokryť ten dopyt, alebo budeme odkázaní na medzinárodnú spoluprácu?

— Eh, myslíte v základných osivách? Áno.

— V základných osivách je to tak, že viac-menej treba priznať, že na Slovensku šľachtenie je úplne zdevastované. Je to nepodporovateľný segment, ktorý dlhé roky nebol podporovaný žiadnymi extra dotáciami. A v rámci Slovenska predpokladám, že ostalo len veľmi malá čiastka šľachtiteľov, ktorí sa sústreďujú na veľmi malý trh na Slovensku.

Viac-menej nové techniky, ktoré budú prichádzať, sú v rukách veľkých nadnárodných spoločností, ktoré majú tie peniaze a vedia investovať stále do vedy a skúmania. Čiže žiaľbohu je to ako v rukách veľkých nadnárodných spoločností.

Ale samozrejme aj tu legislatíva Európskej únie upravuje ten rámec, do akej časti oni vlastnia patent na tú rastlinu alebo na tú odrodu, a tým pádom kedy a akým spôsobom ten farmár to môže využívať.

Tu sa stretávame napríklad od odborníkov, že budú chodiť veľké nadnárodné spoločnosti, budú posielať tajných agentov, kde je čo vysiate, a budú od farmárov pýtať nejaké poplatky a tak ďalej. Je to nezmysel, lebo už aj dneska každý farmár, ktorý si kúpi osivo, tak to osivo je licencované osivom, a tým pádom, ak si to kúpi, on zaplatí viac-menej aj tej nadnárodnej spoločnosti ten licenčný poplatok. Čiže už nemá kto ísť a nie je príčina, prečo hľadať a skúmať, či ten farmár zaplatil alebo nezaplatil. Takže aj tu ďalšie veci odpadajú.

Aj tu je veľa, by som povedal, nezmyslov a demagogie, ktoré sa dostávajú na verejnosť.

— Uhm. Eh hovoríme tu stále len o rastlinách. Z čoho ľudia majú ešte väčší strach, sú geneticky modifikované zvieratá. Tam sme ešte nedošli.

Eh tam je to troška komplikovanejšie, a pravdu poviem, so zvieratami to je už niečo iné. To je zasa plemenárstvo. Takže to do toho ja by som sa veľmi nerád púšťal do tejto témy.

— Hm. Ale je to zaujímavá téma. Práve teraz má prísť k zrušeniu jednej z plemenárskych sekcií na Slovensku. Vyjadroval sa k tomu dnes minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Eh čo teda očakávate od tej vašej výzvy? Už vás niekto oslovil z Úradu vlády na rokovanie, keďže ste vyjadrili negatívne stanovisko ku kroku vlády, ktorá chce podať žalobu na Európsku úniu?

— Eh, žiaľbohu, stále sme tu vnímané. Naša asociácia ako organizácia, ktorá tu nemá žiadny význam. My sa snažíme k pánovi ministrovi dostať zhruba rok a pol bez žiadneho kontaktu a odpovede. Žiaľ, organizácie ako je Slovensko bez GMO sa to podarilo. Navštívili pána ministra, vysvetlili mu teda ich stanovisko. My sme nemali nikdy tú možnosť navštíviť ministra, vysvetliť mu, o čo sa to jedná. Vždy sme ostali pred jeho dverami.

Eh poslali sme s týmto naším stanoviskom rôzne ministerstvá. Eh pravdupovediac, ani z jedného ministerstva, ani z úradu vlády, ani od prezidenta sme nedostali žiadnu reakciu, hej? Čiže sú tu vypočuté len jedny strany alebo teda jedna strana, ktorá viac-menej šíri dosť veľké nepravdy a nenechá alebo nechce ísť ani s nami do nejakej diskusie. Čiže my tu máme niekde pocit, že tu bojujeme s veternými mlynmi, ale aj napriek tomu sa snažíme vždy zachovať tú transparentnosť a tú odbornosť.

Čiže my aj naďalej budeme pokračovať v edukovaní, či to je na sociálnej sieti, Facebooku alebo LinkedIn, alebo budeme robiť nejaké semináre pre farmárov alebo širokú verejnosť. Vždy budeme rozprávať veci odborne.

— Nech už máme ten sedliacky rozum. Slováci, akíkoľvek, eh, stále platí, že stačí raz vidieť a je to lepšie ako tisíckrát počuť. Tak prečo to nie je také jednoduché, že jednoducho ukážete tie zdravé rastliny, ukážete ich lepšiu odolnosť, možno o niečo lepšiu výnosnosť oproti súčasnému stavu? Eh máme tu dni poľa, pamätám si, sú tam vysadené lány jednotlivých druhov obilnín, jednotlivých druhov rastlín. Eh farmári hrdo to tam prezentujú, ukazujú. Uvidíme niečo podobné aj od vás.

— Určite áno. Určite áno. Eh v budúcnosti, akonáhle bude povolené alebo teda implementácia bude platná do európskeho nariadenia, určite sa stretnete aj na poli s týmito novými odrodami, ktoré budú spravené cez nové šľachtiteľské techniky. Takže určite my aj naši členovia určite budú prezentovať tieto nové odrody na poriadku.

Určite tak potom ale otázka, ako si to chcú zástancovia tých tradičných spôsobov pestovania obhájiť, keď tu jednoducho na druhej strane bude zdravá, konkurencieschopná, odolná rastlina oproti tej, ktorá odolná nie je a podlieha klimatickým zmenám.

Áno.

No paradoxom celého je, že Európska únia veľmi tlačí napríklad na zníženie určitých látok na ochranu rastliny.

Momentálne je zhruba 500 účinných látok v rámci Európskej únie, ktoré môžu byť použité a viem, že Európska únia tlačí na nejaké zredukovanie až na polovicu.

Čiže farmár nebude mať v blízkej budúcnosti na výber, hej?

Čiže bude mať len obmedzené množstvo a bude si musieť poradiť.

A ten tlak chorôbk je stále vyšší a vyšší.

Tlak insekcídov je z roka na rok rôznorodý.

Raz máte vyšší, raz máte v kukurici napríklad vyšší tlak škodcov, raz to máte v repke, raz to máte v slnečnici.

Nie je to paušálne dané na všetky obrody alebo rastliny rovnako.

Čiže ono skôr či neskôr aj ten slovenský farmár tu a tam bude nútený začať to používať a sám zbadá, že áno, že je to lepšie.

Lebo len poviem jednoduchý príklad.

Máte kukuricu, do ktorej musíte vstúpiť napríklad štyrikrát, alebo pšenicu, musíte viackrát skúpiť.

A keď budete mať napríklad pšenicu, ktorá bola by som povedal upravená týmito novými technikami, tak vstúpite do nej polovicu menej.

Máte menej prejazdu, čiže šetríte si naftu, šetríte ľudské zdroje, šetríte záťaž na životné prostredie.

Šetríte napríklad veľké obavy majú ochranári včiel, napríklad včelári.

A je tam tých špecifikácií alebo by som povedal tých vstupov alebo tých vlastností strašne veľa, čo všetko ušetríte tým, že budete mať napríklad len troška upravenú rastlinu, napríklad pšenice.

Hej?

>> Uhm.

A kedy to má všetko nastať? Kedy má to nariadenie začať platiť?

Teda napriek odporu našej vlády... Do dvoch rokov.

Uhm.

Tam sú už...

A bude si to vyžadovať ešte nejakú nejaký súhlas, nejakú ratifikáciu v národných parlamentoch alebo už je to definitívne?

>> No určite to bude musieť vláda nejakým spôsobom ratifikovať alebo nejak to odsúhlasiť.

Ale to európske nariadenie tam je. Tam to je.

Čiže my to budeme, či chceme alebo nechceme, ten zákon budeme musieť prijať s tým, že je tu otázka, či sa nám páči alebo nepáči, hej?

Či to posudzujeme objektívne alebo subjektívne.

Skôr si myslím, že vláda, hej, alebo teda aj ministerstvo sa to posudzuje subjektívne, nie objektívne, ale skôr či neskôr my to budeme musieť, ten to nariadenie prijať, hej?

Aj keď teda podávame žaloby, len je to také momentálne, by som povedal také veľmi zaujímavé, že na jednej strane žiadame Európsku úniu, aby nám dala kompenzáciu na sucho a na druhej strane, keď máme riešenie, tak ideme podávať žalobu.

No ono zase tie súdne procesy sú niekedy dobré na to, že naozaj je tam potrebné vyčerpať celé penzum argumentov z jednej aj z druhej strany a aspoň teda budeme vedieť, aké sú tie argumenty proti takýmto technológiám, či sú dostatočne odborné, či sú tam upodstatnené tie obavy tých, ktorí nechcú mať upravené alebo geneticky modifikované rastliny či potraviny.

To možno bude výsledkom potom toho súdneho procesu, aspoň budeme vedieť.

Určite áno, ale geneticky modifikované je niečo, opravím vás, lebo stále používate geneticky modifikované, hovoril som upravené a geneticky modifikované, hej?

Takže tie úpravy... Ono to troška je taký voľakde, že strašiak GMO.

Ja ešte len poviem dve veci.

My na Slovensku máme legislatívu, ktorá veľmi presne upravuje testovanie geneticky modifikovaných rastlín.

Čiže my sme to už prijali, by som povedal možno aj 10 rokov dozadu.

Čiže my toto máme upravené.

A druhým paradoxom je, že napríklad vláda rozpráva aj o zvýšení teda podielu bielkovín na našom trhu a ako to chce vláda urobiť zvýšením bielkovín.

Jedine tak sa to dá spraviť, čo budeme viacej dovážať napríklad z Ameriky alebo z Argentíny alebo teda z Brazílie.

A to je všetko geneticky upravená sója.

Čiže tam máte priamo GMO.

Tam nie je NGT, tam je GMO.

No to sa pekne nosí do Európskej únie, kde sa to spracuje a dáva sa na to pečiatka, že to už nie je GMO a tým sa všetko kŕmí.

A toto je najväčší paradox posledných rokov, že o tomto sa vôbec nerozpráva.

Združenie krmivárov, keď sme im napísali túto požiadavku, tak oni sa nám nevyjadrili, ale pritom najväčší obsah krmiva tvorí aj sója, hej?

A to, že na Slovensku my nie sme schopní vypestovať toľko sóje, aby sme pokryli aj kŕmenie zvierat, aj nejaké potraviny, ktoré sa dostávajú ku nám na, hej?

>> No vidíte.

>> Takže to je... Nakoniec ste mi ako novinárovi dávali celkom zaujímavú tému, ktorej sa budeme môcť venovať.

Veľmi pekne vám ďakujem, pán námestný.

Veľmi pekne vám ďakujem aj za váš vstup, za informácie, ktoré ste nám k žalobe našej vlády na Európsku úniu poskytli.

Budem veľmi rád, keď sa stretneme v niektorej z našich ďalších relácií.

Želám vám príjemný večer.

>> Veľmi pekne ďakujeme.

Pekný večer.

>> Dámy a páni, som veľmi rád, že ste nám venovali opäť svoju pozornosť.

To bola relácia Bielik online.

Sledujete kanál 1.

Zostaňte s nami.