Čo priniesla ,,letná edícia” súdov v kauze Očistec? | Marek Para, advokát

Tento program vám prináša PlayTV.

Domáca zábava pre celú rodinu.

[hudba]

Letné pojednávania v kauze Očistec priniesli ostré konfrontácie medzi obžalovanými. Na jednej strane Bernard Slobodník, na druhej strane Tibor Gašpar či Norbert Bodor.

Kto ťahá po tomto prvom letnom kole pojednávaní za kratší koniec?

Rozprávať sa budeme s hosťom v štúdiu. Je ním Marek Para, advokát obžalovaných v tejto kauze.

Vitajte.

>> Dobrý deň a ďakujem za pozvanie.

>> Opäť po nejakom čase rád vás tu vítam s tým, že by sme mohli si nejak s odstupom a bez emócií sa pozrieť na to prvé letné kolo tých pojednávaní v kauze Očistec.

Tak z vášho pohľadu, čo považujete za také najkľúčovejšie, najvýraznejšie, čo tieto konfrontácie prvé priniesli?

>> Vy ste použili takú športovú terminológiu, že prvé kolo. Ja by som povedal, je to taký vstup alebo úvod do toho konania.

Čo najvýraznejšie, možno než prejdeme úplne systematicky a celé si to rozoberieme, tak možno najvýraznejšie, čo tak asi ľuďom utkvelo v mysliach, bol určitý prístup prokuratúry, ktorá sa vzdala výsluchu obžalovaných.

Tu bol taký asi jeden moment, ktorý hýbal verejnosťou, že prokurátor generálnej prokuratúry, doktor Čelovský, povedal, že má záujem vypočuť len časť obžalovaných, konkrétne pána inžiniera Bernarda Slobodníka a pána inžiniera Františka Imreczeho a ostatných obžalovaných nemá záujem vypočuť.

A keď sa pýtali novinári prítomní na nejaké také plauzibilné vysvetlenie, tak iný prítomný prokurátor generálnej prokuratúry, doktor Izakovič, povedal, že nechceli dovoliť, aby prostredníctvom výpovede obžalovaní ovplyvňovali senát.

Takže to bol asi taký ten pre mňa, s čím som sa skutočne za 20 rokov nestretol a z toho strategického hľadiska môžem povedať verejnosti, že je to v podstate obrovská výhoda možnosť viesť výsluchy.

Je to niečo ako, keď sme už u tej športovej terminológie, je to niečo ako mať podanie v tenise. Že nikto racionálny by si takúto výhodu nenechal zobrať a myslím, že potom aj, ak k tomu prejdeme, ten úvod z toho konania v podstate sme ako Vajcovia mali v rukách a istým spôsobom sme ho orchestrovali a dokázali sme zrejme efektívnejšie poukázať na chyby, na ktoré sme ale ukazovali dlhé, dlhé, dlhé obdobia, ktoré boli, ak k tomu tiež asi dôjdeme, cielene, nielen ignorované, ale istým spôsobom aj zo strany vyšetrovateľa inžiniera Františka Vojtuša a zo strany prokurátora doktora Michala Šureka aj riadené tým, že nám bránili v prístupe k dôkazom.

>> Keď ide o tú argumentáciu prokuratúry, tam sa myslím, pán Čelovský vyjadril, že ide o, v úvodzovkách, nejakú taktiku, tými otázkami nedávať vlastne priestor rozvíjať ako keby obhajobné prednesy alebo stanoviská vás ako obhajcov.

Toto myslím, že v tom verejnom vyjadrení tiež bolo.

Dobre, tak poďme k tej prvej konfrontácii mediálne sledovanej. Bernard Slobodník, teda bývalý policajt, ale sedí aj na lavici obžalovaných. To znamená, nie je len kajúcnik či svedok, ale je spolupracujúci obvinený, dokonca obžalovaný.

Pomáha to nejak možno obžalobe alebo taktike vyšetrovania prokuratúry, že na lavici obžalovaných sedí jeden, ktorý vypovedá, usvedčuje a rozpráva o tých prepojeniach na polícii? Ako jeden z obžalovaných usvedčuje ostatných obžalovaných.

>> Určite, tak to je cieľ aj inštitútu spolupracujúceho obvineného s tým, že my sme od začiatku poukazovali na to, že síce je to významný inštitút, významný právny prvok, ktorý má prispievať k spravodlivému konaniu, teda k zisteniu objektívneho stavu veci, ale musí mať nejaké limity, musí mať nejaké pravidlá.

A to, čo predviedol inžinier Bernard Slobodník a to, čo predviedli takzvaní Čurilovci pod taktovkou úradu špeciálnej prokuratúry, osobitne doktora Michala Šureka a doktora Ondreja Repu, to bol úplný bare-knuckle fight, to proste bolo úplne bez pravidiel.

To bolo zneužitie inštitútu spolupracujúceho obvineného a to je vidieť práve na tom, že akokoľvek využívate inštitút spolupracujúceho obvineného a máte z toho evidentne výhodu, máte lepšie postavenie ako prokurátor, tak musíte rešpektovať najmä prístup k dôkazom.

To znamená, nemôže byť niečo, čo povie spolupracujúci obvinený považované za sväté a zároveň nesmiete mať už vopred vytýčený cieľ.

Nesmiete povedať vopred: chcem usvedčiť, poviem príklad, Mareka Paru a podriadim tomu všetko.

Musíte mať proste otvorené oči, uši, všetky zmysly, ktoré existujú a musíte byť kritickí k výpovedi inžiniera Bernarda Slobodníka alebo iného spolupracujúceho obvineného a zároveň musíte rešpektovať právo na obhajobu obvinených ostatných a musíte im umožniť prístup k dôkazom.

A toto je práve to, čo kritizoval aj súd v rámci tých prvých výmen názorov medzi mnou a prokurátormi, že už v tomto štádiu konania sa dokázalo preukázať alebo podarilo preukázať, že tá absolútna chyba, ten absolútny nezmysel, to absolútne klamstvo, ku ktorému vypovedal Bernard Slobodník, sa v úvodzovkách objasnilo tak neskoro, po šiestich rokoch až preto, lebo nám orgány činné v trestnom konaní napriek opakovaným, opakovaným, opakovaným a opakovaným žiadostiam doslova znemožňovali prístup k existujúcim dôkazom, ktoré museli poznať.

To sám viete, bolo to jasne medializované.

Inžinier Bernard Slobodník si vymyslel, doslova vymyslel korupčný skutok.

A za to za tento výmysel už vopred čerpal výhody.

A k tomuto by sa, že k tomu smeroval ten úvod toho dokazovania a ten bol pre nás dominantným v tom celom konaní.

Museli sme ním prejsť čo najskôr a čo v podstate najdominantnejšie, tak ten je kľúčový a predpokladám, že k tomu sa budeme najviac venovať aj v rozhovore.

>> Dobre, tak poďme od začiatku.

Existencia zločineckej skupiny.

>> Áno.

>> Bernard Slobodník vypovedal, že špičky polície mali fungovať za Tibora Gašpara ako zločinecká skupina, ktorú zvonku riadil ďalší obžalovaný Norbert Bodor.

Tak pristavme sa pri tomto bode a pri tom, čo teda Bernard Slobodník aj v tejto súvislosti uvádzal a možno rozoberme jednotlivé nejaké tvrdenia.

>> Prvý bod, čo je možné povedať, viete, keď ste spolupracujúci obvinený, tak najväčšie benefity dokážete sebe zabezpečiť, pokiaľ začnete akože objasňovať zločineckú skupinu.

Z môjho pohľadu tá štruktúra, ktorú popisuje Bernard Slobodník, ona len kopíruje nejaké usporiadanie v policajnom zbore a on nie je podporovaný ďalšími dôkazmi, aby sme v tomto štádiu konania mohli hovoriť o nejakej zločineckej skupine.

Ja vám to poviem na príklade.

Zločinecká skupina je – a to sú medzinárodne akceptované, hlavne v Európskej únii, už nazvime to ustálené judikáty alebo ustálená rozhodovacia prax – charakterizovaná tým, že na Slovensku sa vždycky hovorí o delbe práce a delbe úloh. Že organizovaná skupina je delba úloh, teda ten vie to a ten to a zoskupia sa, aby boli efektívnejší pri vykonávaní trestnej činnosti. A pri zločineckej skupine má byť delba práce.

To znamená, nedochádza k tej delbe úloh, ale delbe práce.

Toto je veľmi také triviálne a túto definíciu nemám moc rada.

Oveľa rozumnejšia definícia pochádza z toho nemeckého prostredia, kde oni hovoria, že zločinecká skupina je typická tým, že tá vôľa jednotlivca je potláčaná vôľou skupiny. To znamená, akoby až neexistovala vôľa jednotlivca.

A práve tu je to vylúčené.

Zoberte si, koľko trestných činov mimo – v úvodzovkách mimo skupiny – spáchal Bernard Slobodník. Väčšinu skutkov, za ktoré je obvinený a za ktoré by mal niesť, ale nenesie zodpovednosť, oveľa vážnejších skutkov spáchal mimovoľne a mimo vedomia skupiny, údajnej skupiny.

Rovnako tak si zoberme daňovú tresnú činnosť v Nitre. Bola obrovská daňová trestná činnosť DPH v desiatkach miliónov, absolútne mimo údajnej skupiny.

To znamená, ak existovala takáto vnútorná vôľa jednotlivca páchať tresnú činnosť mimo údajného zoskupenia, tak samozrejme nemôžeme hovoriť o nejakej všeobecnej nadradenej vôli, ktorá by podradzovala ostatných jednotlivcov. A preto nemôžeme v tomto prípade hovoriť o skupine, ale samozrejme, je to môj názor – dokazovanie bude prebiehať.

Ja len v úvode poviem, že Bernard Slobodník ako osamotený dôkaz ani nepredložil také tvrdenia, na ktoré by mohli nadväzovať ďalšie dôkazy preukazujúce skupinu. Už vôbec nie nejaké stretávanie v Transpetrole.

>> No, keď ste pri stretávaní v Transpetrole, >> vám otázku.

>> Áno, ste mi zobrali vlastne otázku. Čiže tie stretnutia v Transpetrole, ktoré teda opisoval pán Slobodník, nespočetnekrát vy ste aj po pojednávaniach s klientom rázne odmietli.

To mali byť vlastne ako keby miesto a dôkazy toho páchania – že tá skupina fungovala, že bola organizovaná, že mala úlohy, ktoré prichádzali zvonku. Teda nie – ak by sme to stiahli, nie na policajnom prezídiu, kde asi je logické, že ak policajný prezident Tibor Gašpar dá podriadenému nejakú úlohu, tak to by asi nikto nespochybňoval.

Tu Bernard Slobodník hovorí o úlohách, ktoré boli zadávané zvonka a v budove Transpetrol.

>> Zase by bolo jedno, kde by nejaké úlohy dostával – teda či by ich dostával na policajnom prezídiu alebo niekde inde – pretože museli byť protiprávne.

Akákoľvek zločinecká skupina nemôže mať za účelom alebo nejaký svoj zámer postupovať v zmysle zákona.

To znamená, to je to, čo som povedal ja novinárom: zbytočne sa orientujete na nejaké konkrétne miesto, nejaký Transpetrol. A to z dvoch dôvodov.

Prvé – pánovi Slobodníkovi túto výpoveď, aj keď argumentuje neskôr tu na obrázku pri tom pánovi inžinierom Imreczem, ale ešte raz – pán Imrecze nepotvrdzuje stretnutia pána Slobodníka s inými osobami. Pán Slobodník hovorí, že na tých stretnutiach nebol pán Imrecze.

To znamená, ich výpovede sa nezhodujú. Síce hovoria o jednom priestore – neskôr sa dostaneme k pánovi Imreczemu – ale hovorí pán Slobodník o nejakom priestore Transpetrol, ale nevie preukázať protiprávne pokyny.

Jediné protiprávne pokyny, o ktorých hovorí, tak hovorí, že na tom mieste mali byť vyzrádzané nejaké informácie z interného prostredia policajného zboru, ktoré však dostatočne nespecifikoval. Preto aj prokurátor doktor Čelovský povedal, že ten skutok – to je skutok jedna a skutok 19, ktoré na seba nadväzujú – teda zločinecká skupina a vyzrádzanie informácií, popísal ako príliš všeobecný a naznačil, že nie je možné na základe neho viesť k úspešnému koncu obžalobu.

Preto som vyzval potom prokurátora, aby ten skutok aj spresnil, lebo nie je možné sa mu brániť.

Zároveň, keď sa pýtal prokurátor za účelom spresnenia tohto skutku pána Slobodníka – že teda čo sa ešte malo diať v tom Transpetrole, aké ďalšie informácie napríklad mali odovzdávať iné prítomné osoby, či už pán Hraško alebo pán Krajmer – tak povedal pán Slobodník, že on nevie, že nevie potvrdiť žiadnu ďalšiu informáciu.

Samozrejme, pán Hraško ani pán Krajmer a nikto iný žiadne takéto stretnutie nepotvrdil.

To znamená, pán Slobodník tam ostáva izolovaný v tomto tvrdení. Skutok je neurčitý a pán prokurátor po výsluchu pána Slobodníka povedal, že nevie spresniť.

Preto hovorím, že pre mňa samotné miesto stretávania Transpetrol nie je tak podstatné, ako tá protiprávnosť tých pokynov.

A zároveň pri tom Transpetrole nemá – nazvem to – skríženie pán Slobodník, že by napríklad sa tam stretol s pánom Imrecem a že by si potvrdili vzájomne to stretnutie.

Pán Imrecze hovorí o stretnutí v Transpetrole, ale ešte raz – nie bezprostredne. To znamená, nemohol som ho konfrontovať s jeho výpoveďou, nemohol som mu klásť otázky, čo je pri spolupracujúcom obvinenom neprípustné.

Takúto výpoveď potom nemôžete použiť ako relevantný dôkaz.

Ale každopádne, čo je dôležité – pán František Imrecze povedal: nikdy som nedostal žiadny protiprávny pokyn.

Pán Imrecze povedal: nemám žiadnu vedomosť o tom, že by pán Norbert Bodor mal akýkoľvek dosah na obsadzovanie pozícií v policajnom zbore.

To znamená, nielen že nepotvrdzuje žiadnu protiprávnu činnosť v nejakom priestore, o to viac v Transpetrole, ale nepotvrdzuje ani existenciu zločineckej skupiny.

>> Ešte k pánu Imreczemu sa asi neskôr dostaneme.

Ešte sa vráťme späť – teda aby to odznelo – vaši klienti, teda Tibor Gašpar a Norbert Bodor, teda odmietajú, že by chodili na stretnutia do Transpetrolu?

>> Tibor Gašpar celkom jednoznačne už vypovedal. Pán inžinier Bodor ešte len bude vypovedať, predbiehal by som akýkoľvek vývoj.

Obidvaja odmietajú jednu zásadnú vec – existenciu zločineckej skupiny, odovzdávanie alebo udeľovanie alebo pokynovanie akoukoľvek protiprávnou činnosťou. A zároveň odmietajú získavanie – alebo v prostredí – teda pána doktora Tibora Gašpara je o to len odovzdávanie akýchkoľvek interných policajných informácií do externého prostredia.

>> Hej, ste povedali, že nie je dôležité, či Transpetrol, či tam chodili alebo nie. Tak asi veľmi jednoduchá otázka – tak ak sa to dá vylúčiť, že by tam chodili, tak by to bola asi aj jednoduchá odpoveď.

>> No, ale pán Tibor Gašpar to vylúčil.

Pán Tibor Gašpar to vylúčil. Pán Norbert Bodor ešte nevypovedal a preto som povedal, že aj akokoľvek je tá odpoveď jednoduchá, tak ju nebudem predbiehať, lebo nemám v zásade ani možnosť nahrádzať v mediálnom priestore jeho výpoveď. Ale určite, keď príde k jeho výpovedi, tak samozrejme k tomu zaujmem stanovisko.

>> Keď sme pri tej taktike, aj Norbert Bodor dal nejaké šesť otázok vo svojej veľmi krátkej výpovedi alebo teda pred súdom vyjadrení – viac sa k tomu nevyjadroval.

Čiže je to nejaká taktika vyčkávania? Prečo neotvoríte napríklad tú obhajobu kompletne už pri vyjadrení k obžalobe?

Viete, my sme k obžalobe predložili veľmi rozsiahle vyjadrenie, a čo sa týka tých výpovedí, v prvom rade nie je to nejaká taktika vyčkávania. My sme dokonca, keď ste zaznamenali, navrhovali, aby Tibor Gašpar vypovedal prvý.

Prokurátor bol práve ten, ktorý povedal: „Vôbec nechcem vypočuť obžalovaných."

To znamená, ak by prokurátor sa nejakým spôsobom snažil teraz vypočuť Norberta Bödöra a my by sme povedali „nie, až neskôr," tak by som ešte vedel uvažovať o nejakej taktike. Ale vzhľadom na to, že prokurátor povedal, že chce prezentovať nejakú masu dôkazov a vôbec sa nezaujíma o to, čo tu chcú predvádzať alebo čo sa chcú obhajovať obžalovaní – dokonca nechce, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovali do jeho spektra dokazovania – tak sme povedali: „Nech sa páči."

Samozrejme, moja jediná taktika smerovala k tomu, že keďže prokurátor sa zameral v prvom rade na pána Slobodníka, tak moja stratégia smerovala k tomu vypočuť pána doktora Tibora Gašpara a vypočuť pána doktora Romana Štála, aby som vedel preukázať, že pán inžinier Bernard Slobodník si vymyslel celý korupčný skutok. Nakoľko toto mi bolo znemožňované dokazovať šesť rokov.

Šesť rokov mi orgány činné v trestnom konaní pod vedením doktora Šureka, pána inžiniera Vojtuša, znemožňovali dokazovať, znemožňovali mi prístup k dôkazom.

To znamená, samozrejme, že som sa nezdržoval zatiaľ pre mňa sekundárnymi výpoveďami, ku ktorým ešte len dospejem cez klienta doktora, pána magistra Krajmera, cez pána Zetocha, cez pána Mihalíka, cez pána inžiniera Bodora.

Pre mňa bola priorita vysporiadať sa so spolupracujúcim obvineným číslo jedna – nie je to pán Bernard Slobodník. Postupne prejdem všetkých spolupracujúcich obvinených, nech sú v pozícii svedka alebo sú spolupracujúci teraz obžalovaní. A keď sa s nimi vysporiadam, potom sa budem venovať ďalším argumentom.

Keď sme pri pánovi Slobodníkovi a v tých rozporoch, tak právni zástupcovia alebo advokáti, ktorí zastupujú alebo sú prítomní s pánom Slobodníkom, argumentujú, že práve tieto možné rozpory sú dôkazom aj o tom, že nemusí si s odstupom času a pri dvadsiatich skutkoch presne všetko pamätať. A že práve naopak je to dôkaz, že tie výpovede z jeho strany nie sú naučené – inak by vypovedal absolútne súladne. A že na druhej strane niektoré presné, detailné opisy – ako sa mali napríklad počítať peniaze, kto ich v akej taške a tak ďalej – a rôzne opisy toho, čo tam za tie dni vypovedal, dokazujú, že takto sa výpoveď nedá naučiť a nedá pripraviť.

Pozrite sa, ja nechcem byť osobný, ale skutočne by každý mal vážiť – pokiaľ si chce zachovať vážnosť.

Keď si spomeniete, a toto je teraz to najzávažnejšie: Poďme postupne. Čo sa udialo na pojednávaní?

Bernard Slobodník vypovedal tri dni. Ja som sa ho pýtal veľmi podrobne. A teraz na pojednávaní v prvom rade som sa ho spýtal na jeho výpoveď zo siedmeho novembra 2020, ktorá bola úplne odlišná od toho, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.

To znamená, siedmeho novembra 2020 prestúpil pred doktora ako sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby, a vypovedal nejaké penzum informácií, ktoré ale na súde poprel. Hovoril úplný opak pred celým senátom – doktorom Stierankom, doktorom Pullmanom a doktorkou Medveďovou.

Tak som sa ho spýtal: „Pán Slobodník, ako je to možné? Dnes vypovedáte úplne inak ako siedmeho novembra 2020."

A Bernard Slobodník povedal: „To som nikdy nevypovedal. To som nikdy nevypovedal. Takú výpoveď som nikdy neurobil."

Nech tak, nech mi to vysvetlia teda jeho zástupcovia. A to nie je prvý rozpor.

Pán Bernard Slobodník, keď začalo konanie a začalo päťou november obvinením, vypovedal ešte predtým – od dvadsatudeviateho októbra – ale v pozícii svedka. Potom vypovedal ako obvinený. Neustále menil, rozširoval a dopĺňal svoje výpovede aj k prípadu Váhostav.

To nie je, že on mal jednu výpoveď, tej sa držal, hops, hopla, nejaký omyl. Vypovedal v novembri, potom vo februári 2021 – najprv november 2020, potom február 2021, potom marec 2021, potom máj 2021, potom jún až júl. A každýkrát dopĺňal tú výpoveď, až teda ostal pri tom svojom známom skutku, že päťdesiat tisíc eur ako úplatok dostal on – dostal ho od môjho klienta a Norberta Bödöra – a rozdelil ho medzi znalca, inžiniera Kočnera a doktora Romana Štála.

Na tomto trval niekoľko rokov. Veľmi podrobne som sa ho pýtal – skoro celý deň – na úplné podrobnosti, ktoré on kvetnato opisoval.

Keď skončil svoju výpoveď, začal vypovedať pán Roman Štál, ktorý poprel jeho výpoveď v tomto bode a predložil relevantné dôkazy, ktoré vyvrátili jeho výpoveď.

Napriek tomu, že existovali jasné dôkazy, že si vymýšľa Bernard Slobodník, napriek tomu, že súd hneď zabezpečil dôkazy, ktoré potvrdzovali výpoveď Romana Štála, tak pán Bernard Slobodník sa vyjadril pánovi Romanovi Štálovi, že vypovedá ako z iného sveta a klame, a že sto percent bol úplatok daný v kauze Váhostav pánovi Kočnerovi a on to preukáže – túto verziu.

Potom prestúpil pred médiá jeho advokát a povedal: „Pokoj, toto je – proste nebudeme prezrádzať našu stratégiu, našu taktiku, ale my preukážeme, že on hovorí pravdu."

Až následne o pár dní na to prišli s tým, že „dobre, tak sme sa pomýlili, ale to vlastne nás vierohodní naša verzia."

Takže posledná vec, ktorú fakt by si mali uvedomiť: Prebrali to nekriticky médiá.

Ešte raz: Pán Bernard Slobodník nevypovedá k dvadsiatim skutkom. Nevypovedá k dvadsiatim skutkom. Dvadsať skutkov je v obžalobe, ale on vypovedá iba k niektorým z nich.

K Tiborovi Gašparovi vypovedá konkrétne k štyrom skutkom. Sú tam dva korupčné skutky – dva, iba dva, iba dva korupčné skutky.

To znamená, že má päťdesiat percent úspešnosť. Ak niekomu stačí hod alebo trop, lebo to je päťdesiat percent – buď je to správne alebo to nie je správne. Tak toto je toľko k spoľahlivosti tohto svedka alebo obžalovaného alebo spolupracujúceho obvineného.

Ešte raz: Bernard Slobodník za to, že klame, čerpal výhody.

A posledná vec: Následne, keď začala po výpovedi pána Tibora Gašpara – po skončení výpovede – začala výmena názorov medzi Bernardom Slobodníkom a Tiborom Gašparom. Ja som využil určitý moment, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení pán Slobodník, a navrhol som opakovaný výsluch.

Toho opakovaného výsluchu pána Bernarda Slobodníka sa úplne začal báť – prítomný prokurátor a jeho advokát začali hovoriť o nejakej neštandardnosti. Aj keď opakované výsluchy sú úplne predpokladané zákonom, ich klient odmietol odpovedať na moje otázky. Ich klient sa zľakol tých mojich otázok.

To znamená, čoho sa bál? Veď ak hovorí pravdu, ak chce výhody, ak nemal žiaden problém, tak mal jednoducho odpovedať na tieto otázky.

To znamená, toto všetko znevierohodňuje výpoveď Bernarda Slobodníka. Predovšetkým to, že si vymyslel absolútny skutok.

A opäť sa poukážem na obrazec pána inžiniera Franka Imreczeho. Povedal jasne – povedal to iný spolupracujúci obvinený. Povedal: „Aj mne sa stalo, že som si pomýlil časy. Som si pomýlil roky. Priznal som, pomýlil som, vysvetlil som, ako som si pomýlil. Všetko som proste prešiel."

Ale nikdy sa mi nestalo, že by som si doplnil do príbehu osobu, ktorá to nespáchala. Veď je krivé obvinenie. To krivé obvinenie. Veď on tých ľudí Slobodník krivo obvinil.

Tam je sadzba 4, 10, 10, 15.

A ešte raz, posledná vec, ktorú si pri Slobodníkovi treba uvedomiť, Slobodník klamal aj v mojom prípade, a to skonštatovala právoplatne Generálna prokuratúra. Momentálne sa proti Slobodníkovi, tak ako voči každému, kto klame, vedie trestné stíhanie.

A som veľmi zvedavý, ako to dopadne, lebo je úplne jasne, čierne na bielom skonštatované, že klamal. Vedome klamal. Hovoril nepravdu. Napriek tomu čerpal výhody.

A toto je ten vážny fakt u Bernarda Slobodníka. To nie je len, že niekto pomýli. On za tieto klamstvá čerpal výhody. On chcel seba zabezpečiť profit na úkor iných osôb. A vedome klamal.

>> Áno, to je vlastne tá základná argumentačná línia aj vašich obhajobných taktík, povedzme to, v kauze Očistec, Bernard Slobodník a preukázať jeho nedôveryhodnosť. Jeho právni zástupcovia argumentujú, a aby to aj odznelo teda ako protiargument, že Slobodník nebol nikým nútený. Eh, že pri niektorých skutkoch sa môže mýliť. Dokazuje to však, že ho policajti nič neučili. A že to je v podstate spontánna výpoveď a jednoducho ten kontext je z tej druhej strany udržať vlastne Bernarda Slobodníka ako dôveryhodného svedka v tomto prípade.

>> Pán doktor, poviem jednu vec. My sme nikdy nepovedali, že ho niekto nútil, že fyzicky, že mu ja neviem dal španielsku čižmu na nohu a nútil ho. My sme povedali, že je to proste človek, ktorý mal záujem a bola jeho výpoveď manipulovaná v tom význame, že dostal nezákonné benefity za klamstvo.

A ešte raz, ak niekto klame, ak si niekto vymyslí celý skutok, má 50% úspešnosť v korupčných skutkoch. Ešte raz, svedčí v dvoch skutkoch proti Tiborovi Gašparovičovi. V dvoch skutkoch. Jeden si kompletne vymyslel. Má 50% úspešnosť.

Ak toto stačí, nejaká 50% úspešnosť, že teda buď alebo, možno a tak ďalej, ak dokonca ak niekto vypovedá nepravdu a celú, celú, celú, proste každý jeden kvetnatý detail si vymyslí. Celý deň si vymýšľal na každú moju otázku. Ako prebehlo vyberanie znalcov a tak ďalej. On hovoril napríklad, pán Bodor chcel iného znalca. Ja som si presadil tohto. Rozumiete? On hovoril tak, že až až ja som vedel, že klame. Ale on tak klamal, že ja som mal chvíľu pochybnosti, že či som si to ja zle nepripravil.

A následne som to videl aj na senáte. Senát, akonáhle vypovedal pán doktor Šťál, senát prerušil pojednávanie. Senát, to bolo vidieť, že je v šoku. On nechcel veriť tej alternatíve, že toto by si mohol niekto vymyslieť. Dokonca došiel senát po prerušení s tým, že veď pán Kočner spolupracoval s tým znaleckým ústavom. Až potom ich upozornil pán Šťál po mojej intervencii, že to bolo o rok potom.

>> Rozumiem.

>> A následne došiel jasný, jasný dôkaz od pána inžiniera Čipáka, ktorý povedal, pán Kočner s tým posudkom nič nemal.

Ešte raz. Bezprostredne po výpovedi Romana Štála bol napadnutý Slobodníkom, že klame. Viete, on, ktorý klamal, napadol iného, ktorý sa bránil pravdou, že klame. Toto sú všetko veci, ktoré ten senát vníma, kde obža. Toto už sú len také zúfalé argumenty obhajoby, že na neho nebol vyvíjaný nátlak.

Ešte raz. Nezákonné benefity, nezákonné benefity, nezákonný profit. To je to, prečo Bernard Slobodník využil tento systém, ktorý bol deravý, ktorý bol nesprávne nastavený, ktorý bol zneužívaný úradom špeciálnej prokuratúry na to, aby prostredníctvom klamstva a neklamal v jedinom prípade, klamal v mojom prípade, aby získal benefity na úkor pravdy.

>> Trošku sme sa zopakovali, ale chápem tú dôležitosť. Posuňme to trošku ďalej, lebo máme 40 minút, už viac ako polovicu je za nami. Asi nestihneme úplne rozoberať všetky detaily tých pojednávaní.

Ja by som možno trošičku takú odbočku, čo sa týka vášho klienta Tibora Gašpara. Často je mu vyčítané, že je v konflikte záujmov. Vidíme aj rôzne politické tlačovky, že tým, že je podpredseda parlamentu, tak využíva parlamentný priestor, tlačové besedy na úrade vlády a tak ďalej, aby mohol vytvárať si nejakú obhajobnú taktiku.

Dokonca myslím, že aj Mária Kolíková ho vyzvala na zloženie mandátu, keďže v parlamente prechádzali novely trestných zákonov, kde sa aj upravovali kajúcnici. Ako keby ten konflikt záujmov mal byť v tom, že sám hlasuje o zákonoch, ktoré istým spôsobom by mu mohli aj v tomto konaní pomôcť, keďže sa budú tie novely aplikovať v prípade rozsudku aj napríklad v kauze Očistec, ak by padol, tak sa budú musieť upravovať možno tresty alebo vylúčenie kajúcnikov. Takže to bude mať dopady skrátka aj na túto kauzu.

>> Pán doktor, teraz sme dali strašne veľa do jedného. Tak poďme iba v rýchlosti nejaké tlačové konferencie.

Samozrejme, tak politická strana Smer, ako aj Tibor Gašpar, boli napadnutí politickým procesom. Tu nie je žiadna pochybnosť, že od začiatku Očistec bol proste smerovaný k tomu, veď o tom vypovedajú ďalší spolupracujúci obvinení, napríklad aj pán doktor Ľudovít Makó.

Doktor Ľudovít Makó jednoznačne hovorí, že pri prvom stretnutí s Ďurkom a Čurilom mu bolo povedané, koho hlavu oni v podstate chcú. Preto aj skonštatoval Najvyšší súd v prípade pána doktora Kováčika, že konali ako zaujaté orgány činné v trestnom konaní, že už vopred oni tak v úvodzovkách akože išli loviť, čo oni vedeli vopred, koho chcú dostať a podriadili tomuto ich vnútornému presvedčeniu, tomu vnútornému záujmu, tomu vnútorne vybudovanému cieľu, podriadili akékoľvek prostriedky. V zmysle účel svätí prostriedky. Takto nemôže fungovať jedno vyšetrovanie.

Zároveň z toho vyšetrovania unikali informácie, to sám viete. Unikali informácie a boli používané na diskreditáciu osôb, predovšetkým z prostredia politickej strany Smer, osobitne Tibor Gašpar. To znamená, samozrejme, že ak je napádaný napríklad na pôde parlamentu, ak je napádaný inde politicky, tak sa politicky bráni. Robí tlačovky. A svoje politické vyjadrenia tomu prispôsobuje.

Zároveň, samozrejme, že podľa môjho názoru to od neho očakáva aj verejnosť, že sa dokáže obhájiť aj vo verejnom priestore.

Čo sa týka toho, čo ste povedali vy.

>> Konflikt záujmov.

>> Konflikt záujmov, čo ste povedali to. Pozrite sa. Eh, zatiaľ zmena trestov pomohla pánovi Kiskovi. Pomohla iným osobám z opozície a pomohla napokon a zrejme pomôže aj pani matke pána Šimečku.

Každopádne v našom prípade ostala sadzba napríklad za zločineckú skupinu päť až 10. V žiadnom skutku si nikto neuplatnil žiadne premlčanie a nikdy sme si neuplatnili nejaké vylúčenie kajúcnika alebo niečo podobné.

My sme povedali jednu vec. Ak klamal Bernard Slobodník a tolerovali mu toto klamstvo orgány činné v trestnom konaní a dokonca mu dávali zároveň ďalšie výhody a o to viac k čomu dôjdem, viedli nejaké paralelné vyšetrovacie pracovné spisy, tak my máme záujem, aby sa toto všetko vyšetrilo a aby sa to objasnilo.

To znamená, my sme predstúpili pred súd a my sme celkom jednoznačne znemožnili hlavný dôkaz obžaloby – spolupracujúceho obvineného, jeho výpoveď inžiniera Bernarda Slobodníka. My sme úplne ho znemožnili.

My nepotrebujeme nejaké vylučovanie, ja neviem, na samostatné konanie alebo zbavovanie sa dôkazov. Jediný, kto sa zbavoval dôkazov, jediný, kto nám bránil v prístupe k dôkazom, boli práve Čurilovci. Znamená, my sa vysporiadame s každým jedným dôkazom, ktorý je v konaní a nemáme záujem žiadnym spôsobom niekde zákonom alebo niečím podobným si pomáhať.

Čo je ale pravda, a to kritizovala práve pre také hlúpe vyjadrenia typu, že rozpory vo výpovediach len zverohodňujú spolupracujúceho obvineného. Veď to už ESLP nám vytkli. ESLP nám vo viacerých rozhodnutiach proti Slovenskej republike vytkli tie bezbrehé výhody.