Sme pod kamerami v bezpečí? | Jaroslav Spišiak, poslanec NRSR (PS), bývalý bezpečnostný manažér

Na problém s kamerami s ruskými komponentmi ako prvé upozornilo Progresívne Slovensko.

Rezort vnútra následne aj pod tlakom a varovaní Národného bezpečnostného úradu dal tieto kamery demontovať.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že bolo oklamané dodávateľom. Koľko máme však v uliciach našich miest alebo na iných miestach verejne prístupných takýchto a podobných inštalovaných kamier?

Téma pre Krimi online naživo. Vitajte.

Hosťom relácie televízie Kanál 1 je Jaroslav Spišiak, poslanec za Progresívne Slovensko – mimochodom, strany, ktorá priniesla pred niekoľkými dňami a otvorila túto tému. V minulosti pôsobil ako bezpečnostný manažér v jednej spoločnosti, ktorá je tiež zaradená do krízovej infraštruktúry. Vitajte, pán Spišiak.

Dobrý deň prajem.

Pán Spišiak, na úvod: téma tých v úvodzovkách ruských kamier mala pomerne rýchly vývoj – od popierania ministerstvom až po varovanie NBÚ a následnú demontáž. Vy ako bývalý manažér bezpečnosti veľkej spoločnosti, ktorá je tiež zaradená medzi krízové spoločnosti, aj vzhľadom na vaše skúsenosti, ako vyhodnocujete vôbec to, že sa takéto kamery, o ktorých sa budeme rozprávať, dostali čo i len do testovacej prevádzky na Slovensku?

Tak musím poznamenať, že okrem toho, že som bol bezpečnostný manažér aj krízový manažér v tej veľkej spoločnosti, som bol vyše 20 rokov aj policajt, viceprezident a prezident polície. Čiže skúseností mám dosť, aby som mohol vyhodnotiť bezpečnostné riziko.

V podstate sme aj v tomto prípade postupovali a komunikovali strategicky tak, aby sme nevyložili všetky karty na stôl – proste aby sme prinútili alebo vyprovokovali ministerstvo vnútra zahmlievať, nepriznať sa, rôzne kamufláže navodzovať do tejto situácie. Až nakoniec, keď bolo jasné, že zrejme toho vieme viac, ak prezentujeme, tak potom boli tie kamery odinštalované, bolo požiadané NBÚ na technické skúmanie. Dnes sme na tlačovke – rovno teraz idem z tej tlačovky – prezentovali výsledky, ktoré sme predpokladali, a podozrenia, ktoré sme prednášali, sa potvrdili tým skúmaním Národného bezpečnostného úradu.

To je vlastne posledný klinec, ktorý sme dnes odprezentovali: Národný bezpečnostný úrad vyhodnotil tieto kamery, že sú ruské kamery vyrobené v Rusku a inštalované u nás. Zároveň tam identifikoval viac technických náležitostí, ktoré potvrdzujú naše predpoklady.

Počujem, len som skončil.

Prepáčte, nám trošku vypadol signál. Nepočuli sme asi tú poslednú odpoveď. Diváci, trošku nám vypadol na chvíľu signál. Nevadí, budeme pokračovať.

Poďme sa pristaviť pri tom testovaní. Ministerstvo sa snažilo na tlačovej besede minulý týždeň trošku zjemňovať tú problematiku. Veď tie kamery, budem citovať: neboli v ostrej prevádzke. Boli len dve. Iba sme ich testovali. K žiadnemu úniku nemohlo dôjsť. Čiže vnímate to aj vy za takéto zjemňovanie toho problému a ako veľký bol podľa vás ten problém v skutočnosti?

V tom čase, keď ministerstvo verejne prezentovalo, že to len testovali a že vraj sú tam len niektoré ruské komponenty, už malo výsledky skúmania Národného bezpečnostného úradu, kde mali presne popísané, čo sú to za kamery – že nielen komponenty sú ruské, ale celá kamera komplet je ruská a je tá, ktorá je vyrábaná v Rusku firmou Simicon. Čiže jednoducho toto už oni vedeli. Napriek tomu tvrdili, že len niektoré komponenty. To je jedna vec.

Druhá vec je tá, že oni nie kamery testovali. Kamery nebolo treba testovať. Bolo treba testovať celý systém kontroly cestnej premávky, či je funkčný, lebo toto bolo nevyhnutné ako míľnik pre fond podpory. Čiže oni potrebovali ten systém otestovať. To znamená, že tá kamera mala byť na kameru testovali. Oni testovali systém. Čiže to je zas ďalšie zavádzanie. Systém mal byť testovaný a kamera. Ak má otestovať systém, musí byť napojená na systém, musí byť napojená na iné podsystémy, ktorými disponuje ministerstvo vnútra, aby sa preverila funkčnosť celého systému. Takto to je.

Rozumiem. Poďme si rozobrať teda to technické, lebo aj v internetových diskusiách, alebo aj možno zo strany hlasu alebo predstaviteľov, ktorí sa vyjadrovali k tejto téme, bolo vidieť tendenciu zjemňovať tú problematiku. Už sme hovorili o tom, že boli len dve tie kamery. V tých hlavne internetových diskusiách sa odvíja: no tak, aký je rozdiel medzi ruskými? Tak keď nebudú ruské komponenty, nejaké komponenty tam musia byť, tak budú čínske. Keď nebudú čínske, tak budú americké alebo britské alebo francúzske. A v čom je teda rozdiel? Veď je to jedno, kto to vyrobil. Je to jedno alebo nie je to jedno? Alebo čo v tej kamere vlastne bolo také, čo by nám nemalo byť jedno konkrétne, ak to zoberieme na tieto kamery, čo obsahovali a aké dáta by posielali? Mali nejaké zabudované zariadenia, o ktorých dodávateľ, respektíve výrobca alebo my ako prijímateľ sme nevedeli a čo mala tá kamera možnosť napríklad robiť?

Samozrejme, rozdiel je v prvom rade v tom, že je to ruský výrobok vyrobený v Rusku a Rusko je považované za nepriateľský štát. Takisto sme my považovaní zo strany Ruska. Niektorí politici hovoria, že nie nepriatelia, ale nie priatelia. V podstate sme spojenci v Severoatlantickej aliancie, sme spojenci, členovia EÚ. Čiže z týchto prostredí máme hľadať technické prostriedky, ktoré sú kompatibilné, navzájom sa vedia podporovať a nie je riziko, že dôjde k úniku informácií cez informačné systémy. Nie kupovať vyslovene ruské kamery.

Otázka je, že minister vnútra tvrdí, že bol oklamaný, ministerstvo, že bolo oklamané – že im dodávatelia prezentovali, že sa jedná o iné kamery vyrobené kdesi na Cypre nejakou schránkovou firmou. Čiže ministerstvo zlyhalo najviac v tom, že nepreverilo si ešte predtým, ako pustilo tieto kamery do tej skúšobnej testovacej prevádzky, čo sú to za kamery, kto ich vyrába a tak ďalej. Behom dvoch dní Národný bezpečnostný úrad identifikoval, že sú ruské kamery. Identifikoval, že v tých kamerách je zabudovaný nedokumentovaný modul G3/G4, v ktorom sú vypálené 12 čísiel priamo do Ruskej federácie. Z ktorých, keď sa pošle SMS do tejto kamery s určeným heslom – to heslo je tam na tvrdo vypálené, nie je ho možné užívateľom zmeniť – tak na základe tohto dokáže mať kompletne prístup k celej kamere aj k celému systému, aj ku všetkým systémom, ktoré sú na túto kameru napojené.

Toto je ten problém: že niekto v Ruskej federácii z tých 12 čísel, ak pošle SMS s heslom do kamery, tak má správcovské práva a dokáže ovládať túto kameru a v rámci toho vlastne všetky systémy, ku ktorým je tá kamera napojená. Toto je ten problém. A tento modul bol nedokumentovaný, čiže oficiálne ako keby tam ani nebol. Toto je ten najväčší problém.

To je ten technický aspekt, čo sa v tej kamere nachádza. A ešte tá druhá záležitosť – takéto zľahčovanie.

Veď nech si sleduje. Ja neviem, Putin, či mám bezpečnostný pás alebo či mám v ruke mobilný telefón na diaľnici a tak ďalej.

Eh, je táto argumentácia – toto je argumentácia, ktorú teraz počujeme zo strany Smeru, Hlasu alebo vládnej politiky Smeru a Hlasu. Zľahčujú túto tému, lebo pre ich voličov, pre drvivú väčšinu ich voličov to naozaj vyzerá tak nepochopiteľne, že čo už len môže Putin vidieť cez tú kameru.

Tí voliči vo väčšine prípadoch sa ani nepohybujú motorovými vozidlami, používajú hromadnú dopravu alebo jednoducho sú to ľudia, ktorí necítia, že aký je v tom problém. Čom je teda ten problém? V čom je problém, že bude sledovať cez tieto kamery?

Tak samozrejme, že Putin nie je zvedavý, čo robí nejaký Ferko v nejakej dedine. Nie je na to zvedavý. Zvedavý je na to, že u nás sa pohybujú všetci diplomati z Európskej únie, vysokopostavení štátni úradníci, majitelia významných firiem – pohybujú sa po našich komunikáciách.

Toto sú dôležité informácie pre ruské spravodajské služby. Ako sa správajú, či sa prestierajú len tú svoju orientáciu na štyri svetové strany, s kým sa stretávajú, s kým, kade chodia, kde boli. Môžu tieto informácie zneužiť na vydieranie týchto ľudí. Môžu tieto informácie zneužiť pre svoju špionážnu činnosť, pre dezinformačnú kampaň.

Jednoducho, toto je obrovská vec, čo sa všetko dá nabaliť už povedzme teraz aj cez umelú inteligenciu. Stačí jeden, dva zábery z nejakých ciest, kde ten človek povedzme ani nemal byť, a už sa na to dá nabaliť taká legenda, až to dokáže zničiť, zlikvidovať dobrú povesť kohokoľvek, kto o to nestojí.

Viete, toto je dôležité. Toto dokáže nahradiť z veľkej časti špionážnu aktivitu a monitorovanie určených osôb, lebo tento systém, ktorý je určený na kontrolu cestnej premávky, vlastne identifikáciu cestných pirátov, poťažne nejakých zločincov, ktorí sa pohybujú po cestách, má byť tak nastavený, že monitorujem len toho, kto prekročí rýchlosť alebo spácha nejaký iný dopravný priestupok, alebo podľa kriminálnych informácií sa pohyboval na nejakom vozidle z miesta A na miesto B a spáchal trestný čin. Tak tento systém dokáže odsledovať, či naozaj a kedy a s kým sa pohyboval.

Ale ak občan Slovenskej republiky neporuší cestné predpisy, nepácha trestnú činnosť, tak nie je právny titul, aby bol obdobným systémom fotený, monitorovaný, aby sa k jeho osobným údajom dostal niekto nekompetentný.

A to nehovorím, že nejakí kompetentní ľudia zo Slovenského policajného zboru, ale v zahraničí, ktoré je pre nás momentálne nepriateľským zahraničím. Toto je ten problém.

A toto by mohlo vyrušovať aj tých všetkých ľudí, ktorí to bagatelizujú, že môžu byť ich osobné údaje zneužité, môžu byť využité na rôzne dezinformácie, na rôzne iné spravodajské účely. Lebo tým informáciám sa cez tieto prostriedky ten nepriateľ by mohol dostať, ak by sa to zaviedlo do ostrej prevádzky.

Preto sme komunikovali tak, ako sme komunikovali, aby sme tomu jednoznačne zabránili, aby sme zabránili, aby tento systém bol vo väčšom rozsahu implementovaný na našich cestách. To sa nám aj podarilo a dnes sme to zaklincovali tlačovkou, kde sme presne špecifikovali tie technické problémy, ako sa to dá zneužiť.

Áno, vy ste naznačili ten bezpečnostný problém. Ja len možno doplním – v tej názorovej diskusii z tej druhej strany odznievajú tie bezpečnostné riziká. Tie sú napríklad sledovanie nielen diplomatov, vysokých štátnych funkcionárov, poznanie ich návykov, zvykov, bezpečnostných opatrení, aké sa používajú, kedy napríklad kolóna prezidentská alebo premiérska alebo iná ide cez aké cesty, aké systémy využívajú, aké sú tie návyky.

Videli sme rôzne aktivity napríklad v Čechách – výbuch vo Vrbeticiach, v sklade. Čiže oblasť tej bezpečnosti, infraštruktúry kritickej, je naozaj v dnešnom svete dôležité chrániť.

Tak asi toto je to najdôležitejšie. Aspoň takto som ja čítal tú aktivitu Progresívneho Slovenska – o čo vám s mediálizáciou tejto témy išlo, čo sme chceli zabrániť. Lebo napríklad stačí nafingovať nejaký bombový útok alebo nejakú inú katastrofu, len fingovanú. A cez tieto systémy sa dá veľmi pohodlne odsledovať, kto to chce odsledovať, kedy tam prídu zásahové jednotky, ako dlho im trvá, aby prišli, koľko ich príde, aká je metodika obsadenia priestoru.

Čiže toto všetko sa dá odsledovať a následne potom pripraviť ostrý útok, lebo už ten nepriateľ presne vie, aká taktika, metodika, ako sa zakročuje, ako dlho to trvá, aké sú limity. Čiže toto je to, kvôli čomu sa k takýmto údajom nemá dostať niekto, kto je považovaný za nepriateľa pre našu krajinu.

Ehm, teda nezúčastnená, nezainteresovaná osoba.

Poďme k tomu Národnému bezpečnostnému úradu a k tomu vyjadreniu, k tomu varovaniu z minulého týždňa. Ehm, ja keď som ho čítal, tak to vyjadrenie a varovanie bolo rozsiahlejšie, čiže nevyjadrovalo sa len k týmto dvom kamerám, ale vo všeobecnosti k akejkoľvek kamere tohto typu, ktorá by mohla byť inštalovaná.

Tak čo je to, ako keby varovanie NBÚ – že skontrolujte štátne inštitúcie, prípadne samosprávy, ktorí zriaďujú monitoring. Banky majú kamery, obchodné centrá. Že overte certifikáty, overte, či takéto kamery alebo obdobné s nejakou technológiou sa nenachádzajú. Toto sa dá očakávať, že teraz sa budeme nejakým spôsobom zaoberať tým, čo už máme nainštalované.

Je dosť možné, že niekto pri inštalácii – prevažne teda v štátnom sektore. V súkromnom sektore to bolo strašne striktne dodržiavané. V tej firme, o ktorej ste tu hovoril, my sme montovali veľmi veľa kamerových systémov a my sme museli vytvoriť bezpečnostný projekt na takej kamere. To je ten problém.

Kvôli GDPR, kvôli iným všelijakým bezpečnostným predpisom. My sme si nemohli, ani sme si nedovolili – keďže sme boli kritická infraštruktúra – nasadiť kamery, ktoré nie sú evidentne technicky aj výrobcom garantované, že sú spoľahlivé. A splniť bezpečnostný projekt pre ochranu osobných údajov – to je skoro nemožné. My máme tak prísne predpisy, že je to skôr v rozpore s realitou.

Nám tento úrad na ochranu osobných údajov vytkol toľko vecí, že jednoducho to až bolo nereálne. Až skoro tie kamery neboli použiteľné na ten účel, na čo sme ich chceli používať. Tak je to prísne už teraz zošroubované, ale väčšinou štát a rovno ministerstvo vnútra nedbá na to, aby to bolo v poriadku.

Tak toto je to absurdné. Toto je ten najväčší škandál, ktorý tu vidím – že inštalovali kamery, ktoré sú obrovským bezpečnostným rizikom. Čiže áno, NBÚ upozornil na to, že by bolo potrebné urobiť nejaký audit všetej technológie, ktorá je tu zameraná na monitorovanie osôb, vecí, pohybu, čohokoľvek – že či nie sú nejakým spôsobom bezpečnostné riziko, či sa už možno niekoľkokrát nevlúpali nejakí hackeri a nezneužili ich na nekalé účely.

Viete, tieto kamery boli také, že ani nemuseli hackersky do nich preniknúť. Stačilo z tých konkrétnych čísel zavolať, napísať SMSKU s tým konkrétnym heslom a už mal prístup k všetému.

A náš operátor, ktorý by operoval s týmto systémom, by si ani nevšimol, že niekto iný zo zahraničia tento systém v podstate ovláda a vie z neho vyťažiť informácie bez toho, aby ho oficiálne hackol. To je ten problém.

Ďalšia rovina, ktorá sa objavila, bolo aj také zamyslenie sa, možno až konšpirácia, špekulovanie, že dobre, tak niekto nás upozornil, možno nejaká priateľská spravodajská služba zo zahraničia, že vypomohla nám Slovensku a upozornila nás na takéto bezpečnostné riziko. Viete, trošku aspoň pootvoriť tie dvere tomu?

Nechcem konkrétne vedieť, ako sa to PSK dozvedelo. Nie je to dôležité, ale teda viete vyvrátiť nejakú možno spravodajskú činnosť zvonku smerom napríklad k nám? Lebo aj toto sa v tých politologických aj verejných diskusiách na sieťach objavovalo, že určite je to spravodajčina nejakej inej tajnej služby a tak ďalej. Čiže začalo sa do toho primiešavať to spravodajské.

>> Áno.

Tí propagátori strany Smer alebo Hlas to chcú zľahčovať, zvaliť vinu povedzme na nás alebo na nejaké iné spravodajské služby, neviem, robia to dookola tak, aby vlastne odputali pozornosť od toho, že oni urobili tú najväčšiu chybu.

Viete, to je ten problém, že tu mútia mozgy svojim voličom alebo občanom, aby sa zamysleli nad takýmito všelijakými pofidernými, neúplnými, nepresnými informáciami a vlastne rozmýšľali nad tým, ako sme sa o tom mohli dozvedieť.

Viete, ja som bol prvý viceprezident, prezident polície, pracoval som na rôznych úsekoch, čiže ja mám zdroj informácií. Mne nemusí nejaká zahraničná spravodajská služba niečo poskytovať. Viete, nebolo to tak, že to bolo poskytnuté zahraničnými spravodajskými službami. To je istá vec. A jednoducho, takto to je.

My alebo ja konkrétne, my sme strana, ktorá sa snažíme problém riešiť. Nie je tak, že vykričíme dopredu všetko, čo ani nemáme preverené. Ak nejakí iní, povedzme, opoziční politici a potom sa to veľmi ľahko dá vykrútiť alebo ten oponent sa z toho vyviňuje, lebo vie, ako sa má vyviňovať.

My pracujeme len s faktami. Aj v tomto prípade. Aj teraz hovoríme o tých technických anomáliách až teraz, keď to potvrdil Národný bezpečnostný úrad. Čiže všetko, čo sme tvrdili, sa potvrdilo a mali sme pravdu. A vlastne zabezpečili sme, že ministerstvo sa vlastne samo do toho zamotalo svojimi klamstvami. Mysleli si, že obalamútia verejnosť.

Tak teraz už im nič nechýba, len tvrdiť, že nám to poskytla nejaká zahraničná spravodajská služba alebo že to nie je taký problém, že Putin, prečo by sledoval niekoho, kto nie je pripútaný bezpečnostnými pásami?

Viete, toto je to zľahčovanie. Namiesto toho, aby štátni vrcholní predstavitelia sa postavili a povedali, že áno, je to chyba. Minister vnútra musí odstúpiť, lebo je to neudržateľné, aby po tomto všetkom neodstúpil. On sám sa priznal, že ministerstvo vnútra bolo oklamané.

No. Ako mohlo byť ministerstvo vnútra oklamané nejakým dodávateľom technológií pre kritickú infraštruktúru? Však to je absolútny blud. Minister vnútra nechá ministerstvo oklamať?

Tak potom kto je ten, kto tu bude niečo garantovať v Slovenskej republike, keď ministerstvo vnútra sa nechá oklamať nejakými dodávateľmi zo schránkových firiem z Cypru?

>> Tak to je. Tak minister na tlačovke argumentoval, že teda vyvodil zodpovednosť. Myslím, že skončil šéf, neviem teraz presne, odboru alebo sekcie implementácie, ktorý mal na starosti túto agendu aj týkajúcu sa komponentov, teda zabezpečovacích systémov vyplývajúcich z plánu obnovy a odolnosti.

Je to dostatočné vyvodenie zodpovednosti voči zamestnancovi, ktorý to má na starosti, alebo vy ako PSKO a vlastne aj celá opozícia by ste očakávali aj tú politickú zodpovednosť?

>> V prvom rade, keď už tvrdí minister vnútra, že ministerstvo bolo oklamané alebo podvedené, tak som zvedavý, či dali trestné oznámenie alebo či vyšetrujú ten podvod. Lebo keď je podvod, tak to treba vyšetriť. To je trestný čin.

Viete, či dali trestné oznámenie alebo či určili v polícii nejakú špeciálnu jednotku, že vyšetruje vôbec tento podvod. Viete, oni to zakamuflovali. Infraštruktúru. Že niektorí, toto je len jedna časť, ten podvod ako trestný čin, ak berieme, že ich niekto fakt podviedol.

No ale ministerstvo vnútra nie je to, čo sa má nechať podviesť. A obzvlášť, keď ide o vnútornú bezpečnosť našej republiky, to nemôže len tak uveriť akémukoľvek dodávateľovi, obzvlášť keď je to schránková firma na Cypre, že dobre, vy tvrdíte, že je to všetko v poriadku, tak my teda vám uveríme a je to všetko v poriadku a až keď iný upozorní na ten problém, až potom to dáme otestovať.

Viete, to testovanie mohlo byť dávno vykonané. Všetko od samého začiatku, ako sa tie kamery dostali cez tie rôzne trasy a certifikovania a ľudia smerujú na to, že to bola cielená aktivita, že to bolo vopred premyslené, že ako spravia takýto ťah.

A teraz je otázne vyslovene, to už má byť výsledok operov činných v trestnom konaní, že či v tom má prsty aj nejaká zahraničná spravodajská služba, či to bolo riadené z týchto zdrojov, alebo či len naši na ministerstve alebo tí subdodávatelia, dodávatelia si to chceli privyrobiť na týchto kvázi akože nie ruských radaroch.

Áno, má to ešte asi aj ten rozmer sankčný, kde Európska komisia má prísne sankcie voči dodávačom.

>> Zlatý klinec programu bol ten, ak by nakoniec vysvitlil, že oni chceli oklamať možno aj Európsku úniu, lebo tento projekt merania rýchlosti na cestách stacionálnymi kamerami mal byť hradený z fondu podpory Európskej únie.

Tak to je také, by som povedal, až možno úsmevné, že projekt, ktorý je financovaný z EÚ z európskych peňazí, by si pustil do systému napríklad ruskú techniku, tak minimálne je to na zamyslenie, že či sa to navzájom nebije.

No však som zvedavý, ako nakoniec vyšetrovanie. Generálny prokurátor už inicioval vyšetrovanie trestnoprocesné. Aj my ešte to doplníme naším trestným oznámením so všetkým, čo k tomu vieme a uvidíme, aké budú výsledky tohto vyšetrovania.

Či sa jednalo o podvod na ministerstve alebo či samotní pracovníci ministerstva, poťažne rovno minister vnútra, o tomto celom projekte vedel a naschvál to nechali takto prejsť cez štyri firmy, aby zamaskovali pôvod tých kamier a nainštalovali sem kamery, ktoré sami v sebe majú zakomponované, nainštalované komponenty, ktoré sa dajú spravodajsky jednoducho zneužívať.

Poďme ešte teda k tým rozdielom, lebo čítam teraz, ako vysielame aj diskusiu na YouTube a odcitujem teda jeden, možno, komentár, otázku.

A čo potom americké, čínske, izraelské družice a radary? Prepáčte, Spojené štáty, Izrael môžu sledovať, čo chcú, ale to sú v úvodzovkách naši, Rusi nie. Skúsme sa tomuto ešte na záver trošku venovať tomu, možno zahranično, rozdielu a rozmeru.

Naozaj lietajú nám tu družice nad hlavami.

Vidíme, že vedia zamerať naše cesty, naše všetko.

Čiže v čom je možno rozdiel?

No tak, ten, kto nechce vidieť rozdiel, ten ho nevidí. Ten, kto chce, ten ho vidí.

My sme teraz členovia Severoatlantickej aliancie. Máme svojich zmluvných partnerov. Sme v systéme NATO. Máme chrániť informácie NATO. Sme povinní to robiť. Sme členmi Európskej únie. Máme oficiálne partnerské vzťahy v rámci Európskej únie.

Sme členovia schengenského priestoru, ktorý je vlastne bezhraničný priestor, a my sem pustíme alebo chceme pustiť špionážne prostriedky Ruskej federácie, ktorá otvorene prezentuje, že sme jej nepriatelia.

Tak niekto nevidí ten rozdiel.

Satelity. Áno, satelity tu budú aj boli a špionážne satelity takisto. Lenže, keďže sme raz členmi NATO a EÚ, do nejakého spoločenstva, ktoré je zmluvne zazmluvnené, že si navzájom má pomáhať, tak keď nás monitorujú takí, ktorí nám majú pomáhať, tak nám pomáhajú a nie špionážne chcú zistiť, čo sa nachádza u nás, ako to u nás je riadené, či sa poťažne cez naše systémy dostať až do systémov, na ktoré sme napojení v rámci týchto našich priateľských vzťahov.

To je obrovský rozdiel.

>> Ďakujem za vysvetlenie.

Je dôležité o tom hovoriť, lebo ľudia aj v diskusiách majú často rozličné názory vyplývajúce aj z nedostatku informácií, aj z toho, akým spôsobom sa to možno mediálne prezentuje, aký priestor sa tomu dáva na vysvetlenie možno aj tých laických otázok.

Ja veľmi pekne ďakujem, že hosťom dnešnej relácie Krimi online naživo bol Jaroslav Spišiak a že sme sa o téme bezpečnosti kamier a vôbec národnej bezpečnosti mohli takto naživo porozprávať.

Ešte raz ďakujem, že ste prijali pozvanie.

>> Ďakujem za pozvanie.

Dovidenia každému, kto to sleduje.

>> Dovidenia.

Ďakujem.

No a s vami, diváci, sa teším opäť vo štvrtok pri zaujímavej téme z oblasti Krimi, justície a bezpečnosti.

Dovidenia v Krimi online naživo v televízii Kanal D.