Vladimír Baran: O kritike izraelskej politiky. Stráca vplyv izraelské lobby v USA po útoku na Irán?

Hosťom televízie OTV je pán Vladimír Baran, bývalý inštruktor odmiňovacieho systému Božena 4 a účastník mierových misií v Eritrei, na Cypre a v krajinách bývalej Juhoslávie.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Ja ďakujem za pozvanie. Dobrý deň prajem.

Ďakujem pekne, že ste pozvanie prijali.

Pán Baran, v kontexte toho, že sa mení geopolitická situácia, alebo skôr postavenie Spojených štátov na Blízkom východe, a vzhľadom k tomu, že rastie kritika americkej politiky voči Izraelu, sa čoraz častejšie začína diskutovať o tom, či sa politický vplyv prozraelských lobistických organizácií, predovšetkým AIPAC, začína oslabovať.

Za taký významný test tejto tézy sa považujú primárky do Senátu v Michigéne, kde Abdul Elsayed, americký politik egyptského pôvodu, porazil Haley Stevensovú. Napriek tomu, že jej kampaň podporili rekordné výdavky zo strany AIPAC a pridružených organizácií. Odhady celkových výdavkov v prospech Stevensovej presiahli 60 miliónov dolárov – historicky najviac v jednej kampani.

Predstavuje víťazstvo Abdulla El Saeda napriek takýmto rekordným investíciám AIPAC začiatok širšieho oslabovania schopností prozraelských lobistických skupín? Ešte je taká poznámka – spomínala som tie výdavky na samotnú kampaň. Pridružené skupiny investovali zhruba 30 miliónov dolárov, takže tie sumy sú obrovské.

Ja myslím, že Haley Stevensová bola tá, ktorá bola náprotivníčkou toho Abdulla Alsajda, a ona rozprávala v tých jej výlevoch predpekňom a pred tými sionistami, ako ona miluje Izrael, ako sa jej sníva o Izraele a podobne. Takže ona bola veľká v ich rukách a mala silnú podporu, ako ste spomínali – milióny dolárov.

Čo sa podarilo s kongresmenom Tomasom Mesim – Messi prehral. Ale tu sa už začína prebúdzať ten americký vzdor proti AIPAC a proti tomu, že Israel first. A súčasťou toho je aj Tucker Carlson. Tucker Carlson, Marjorie Taylor Greene a Thomas Messi sa dávajú pomaly dohromady a zdá sa, že sa bude vytvárať aj tretia možno politická strana.

A toto je veľkým náznakom toho, že ľudia sa prebúdzajú, že už nie sú otroci toho všetkého, čo sa povie médiách. Lebo samozrejme, ako sme už viackrát spomínali, všetky tie médiá, Hollywood, filmy sú kúpené. Ak niekto niečo povie proti Izraelu, hneď má problémy, skončí vo vysielaní. Tak ako aj Tucker Carlson skončil vo vysielaní, ako Marjorie Taylor Greene skončila v Kongrese, tak to všetko so všetkým súvisí.

Ale teraz aj prichádzajú na svetlo aj ďalšie veci, ako napríklad David Miller, profesor na Bristolskej univerzite. To spomínal George Galloway v Británii, ktorý asi dva roky sa súdil s univerzitou, lebo spomínal, že kritizoval sionistov a hneď ho vyhodili zo školy – mal hodinový výpoveď. A teraz po dvoch rokoch George Galloway hovoril, že to je obrovské víťazstvo ako precedens, že bude asi môcť byť dovolené kritizovať sionistov v Spojenom kráľovstve.

Tiež profesor Segal v Spojených štátoch – ďalší profesor, ktorý bol pozvaný na univerzitu, myslím, že v Minnesote, a on bol pozvaný na to, aby vysvetľoval o Holokauste. Ale keď videl, aké hrozostrašné veci prebiehajú v Gaze, v Libanone – tú genocídu, o ktorej my a veľmi málo politikov o tom hovorí, lebo sa boja, lebo si chcú udržať tie posty a sú pravdepodobne kúpení nielen v Amerike, ale aj u nás, aj v Európe tou izraelskou lobby. Tak on začal kritizovať a rozprávať o Palestíne, o tých zverstách, ktoré Izrael tam prevádza. Dostal výpoveď, ale potom sa súdil a vysúdil od školy 250 000 dolárov.

Takže tam vidno, že tie ľady sa posúvajú po trochu, po trochu.

Americká verejnosť – ja nemám veľkú mienku o Američanoch na ich vzdelanosti, lebo som bol s nimi aj v misiách, aj bol som na cvičení v Spojených štátoch amerických. Nie sú to veľmi vzdelaní ľudia, tak ako u nás tie školy počas socializmu boli dobré. Ľudia dostávali široké rozhľady. V Amerike nie – tam je stolár, vie o dreve, a o železe už nie. A podobne. A tí ľudia sú veľmi – oni tak držia, najedajú sa, priberajú a dajú im popcorn z Walmartu a sú spokojní.

Takže ale už aj tí ľudia sa prebúdzajú, lebo vidia, ako draho je benzín, nafta a popcorn sú čím ďalej dražšie. A úvery – úrokkové sadzby stúpajú a podobne. Takže pomaly sa to prebúdza, tak ako ste spomínali vo vašej otázke.

Vy ste teraz uviedli niekoľko príkladov profesorov, s akými problémami sa stretávajú na tej akademickej pôde. Ale médiá zároveň priniesli aj prípady zamestnancov súkromných spoločností, ktorí prišli o prácu po verejnom vyjadrení podpory Palestíne, po vykrikovaní sloganu Free Palestine. Čo opäť otvorilo diskusiu o tom, do akej miery môžu zamestnávatelia regulovať politické prejavy svojich zamestnancov mimo pracoviska. Aký je váš postoj?

Tak to tiež vidieť na internetových serveroch a na YouTube kanáloch. Keď napríklad černoška v McDonalde povedala, že free Palestine, tak dostala hneď výpoveď. Ale vidieť aj veľmi pozitívne veci, kde napríklad v krajinách, v Európe alebo v Ázii, keď niekto tam vykrikuje, že Israel first a dokonca som videl aj prípad, keď strhal palestínsku vlajku, tak týchto židovských izraelčanov vyhodili z reštaurácie a nechceli ich obslúžiť.

Takže nájdu sa aj odvážni ľudia, ktorí aj napriek tomu, že potom čelia perzekúciám a tej silnej loby, ktorá je všade ako chobotnica – a ako aj plukovník Douglas McGregor hovorí – to je ako teroristi a mafia, majú prsty všade, od tých najvyšších miest, čo sa týka Kongresu v Spojených štátoch, Európskej únie, až na najnižšie miesta. A keď niekto si dovolí niečo povedať proti Izraelu, tak hneď má ťažkosti v práci a nemôže sa zamestnať. Zrazu mu prichádzajú výberové konania, prichádzajú mu negatívne odpovede a človek už potom po niekoľkých neúspechoch zistí, že prečo je tomu tak.

Pán Barán, prečo je podľa vás otázka Izraela a Palestíny stále taká polarizujúca, že aj akademici, politici či spomínaní zamestnanci môžu následne čeliť vážnym profesionálnym dôsledkom za svoje verejné postoje? Kedy bude ten koniec, že tá spoločnosť bude jednotnejšia, alebo že sa tie názory budú minimálne akceptovať?

Bude, keď skončí genocída, ktorá práve prebieha v Gaze a v Libanóne a v okolitých štátoch. Ale myslím, že dotiaľ, kým Izrael nedostane riadnu porážku, musím to tak povedať, tak dovtedy to neskončí. Lebo teraz sa každý pozerá na druhú stranu. A tak ako v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny, ľudia sa tvárili v Európe, aj vo Vatikáne, že nevedia, čo sa dialo v koncentračných táboroch. A pokiaľ neutiekli z koncentračného táboru – myslím, že Bratia Karamazovci – o nich bolo potom napísané aj sfilmované nejaké dielo.

Tak teraz ale o Gaze sa veľa nedozvieme, lebo všetci Izraelčania zabíjajú novinárov.

Zabili za asi 350. Je tam zakázané vchádzať a pokračujú. A teraz ten diabol absolútny Bengavir – myslím, že tento týždeň dokonca to prebehlo aj v našich správach – povedal, že že budeme musieť zabíjať 30 až 40 Palestinčanov každý deň.

To je ohavné zviera.

Ale Netanjahu je podobný. Len on chodí do zahraničia, tak tie obludné veci až tak nemôže otvorene povedať ako Bengavir. Ale myslí si, že izraelská celá spoločnosť je chorá, lebo tam 93% je za to, za tú genocídu, ktorá prebieha.

Oni nie sú nejaká výnimka, že to sú iba tí vo vláde, ktorí sú za genocídu. Tých niekto musel zvoliť a majú takú podporu, akú majú.

A dokedy neskončí tá chorá vláda, ktorá robí toľko zla v okolí. A to nie je – nehovorím iba o Gáze, o Libanone, o Sýrii, o Líbii, o Iraku, ktorý bol zničený iba na žiadosť Izraela.

A samozrejme teraz najnovšie vidíme, čo sa deje v Iráne. Spojené štáty ako vážal Izraela musel Trump splniť rozkaz. Zraziť – ako my v armáde sme zvykli rozprávať o pätky – a ísť na Irak aj napriek tomu, že to má teraz nedosiažiteľné následky na celý svet, na celosvetovú ekonomiku, na vojakov, na amerických lodiach, na všetkých. Lebo nie je Amerika prvá a záujmy americké nie sú na prvom mieste, ale iba izraelské.

A izraelské záujmy sú také, že aj keby celý svet zhorel, vybuchol, ale Izrael by ostal celý, tak oni sú spokojní, lebo si namýšľajú, že sú vyvolení.

Niekto im to niekedy, niekde si čuchol niečoho a tomu sa pridržiavajú už viac ako 2000 rokov a veria tomu. A my ostatní sme pre nich nič – iba sluhovia, ktorí musia dávať si pôžičky navzájom. A oni držia banky a robia s nimi a bojujú ešte za nich, čo sa týka aj amerických vojakov.

Teraz – Man, spomínali ste, že ľudia sa začínajú prebúdzať a v podstate aj v našich rozhovoroch to často spomíname – rôzni politici, rôzne osobnosti, primátori, senátori. Čítala som rôzne komentáre k tejto téme, že prečo je tomu tak, ako to oni hodnotia.

Uvádza sa, že najväčšou zmenou v posledných rokoch nie je samotná zmena politiky vlád, ale skôr to, že mladšia generácia už automaticky nepreberá tradičný prozraelský naratív.

Ak bude pokračovať trend, v ktorom rastie počet politikov, akademikov a verejne známych osobností kritizujúcich izraelskú politiku a smerovanie, ktoré momentálne má nastavené, môže to v horizonte napríklad piatich rokov zásadne zmeniť vzťahy USA a Európy smerom k Izraelu?

Tak samozrejme, ale hlavnou príčinou bude asi pád ekonomík. Až potom sa ľudia asi začnú prebúdzať a uvidia, že prečo vlastne došlo k tomu, kto čomu došlo.

Ukrajina nie je výnimkou. Vieme, že ten zelený, medzinárodný žobrák je tiež z hazárskeho pôvodu – chazársky Žid – tak jemu ani veľmi nevadí, že sa slovenské ďalšie dva – slovenské národy vybíjajú: Ukrajinci a Rusi.

On tam prakticky na to – mne sa zdá a veľa som počul aj týchto amerických analytikov – že na ten účel tam bol on nasadený.

Aj vytvárajú sa na Ukrajine miesta, kde údajne má byť nejaký taký malý Izrael. A neviem, no musí niečo razantné nastať.

A teraz všetko k tomu speje, lebo ako aj v prísloví slovenskom sa hovorí: dovtedy sa chodí s krčahom pôvodu, dokedy sa neodbije ucho na krčahu.

A myslím, že teraz tým posledným útokom na Irán už Izrael prepískol veľa čiar. A samozrejme teraz dnes som počúval plukovníka Douglesa McGregora. Ďalšie miesto zrážky bude aj Sýria, kde myslím, že teraz izraelské vojská zaútočili na tureckú armádu. A on prirovnal Sýriu k Poľsku pred druhou svetovou vojnou, keď si to Sovietsky zväz a fašistické Nemecko Poľsko nejakým spôsobom rozdelili. A Sýria je presne tak rozdelená.

A samozrejme je tam Rudy Giulani, ktorý bol ISIL a Alqaidu, odrezával hlavy. Potom je teraz veľký priateľ Ameriky. A Trump ho chcel – že načo my budeme bojovať v Libanone, nech tam idú naši – a myslel na mysli toho zo Sýrie, hrdloreza.

A vyzerá teraz, že vytočia ešte Izrael, vytočí ešte aj Turecko, a toto už bude veľká zrážka dvoch.

A teraz by mala nastať, lebo Izrael napadol člena NATO, tak: jeden za všetkých, všetci za jedného. Tak teraz NATO by mali samozrejme – to je podľa tých článkov a každý chráni člena NATO – zaútočiť na Izrael a konečne dať priestor spravodlivosti a aby skončila genocída nevinných ľudí v Gáze, zabíjanie detí a starších ľudí a všetkých. 80 rokov trvajúce tyranie celého národa.

>> Uhm.

Presne ako ste povedali v Sýrii – to opäť vedie, je to veľmi dobrá téma. Samozrejme nie pozitívna, ale čo sa týka relácie a budeme sa snažiť, aby sme túto tému rozobrali v najbližších dňoch.

Prejdme k ďalšej téme, ak dovolíte.

V poslednom období sa objavili informácie o prípadoch, keď jednotlivé štáty prehodnocovali alebo odmietali používanie určitých izraelských technologických a bezpečnostných systémov.

Ak sa strategická infraštruktúra štátu – napríklad riadenie letovej prevádzky, bezpečnostné systémy na letiskách alebo komunikačné technológie – spoliehajú na technológie zahraničného dodávateľa, moja otázka je: do akej miery by mal štát preverovať nielen technickú kvalitu takéhoto systému, ale aj geopolitické riziká spojené s krajinou jeho pôvodu?

Začnem trošku odzadu, lebo aj u nás teraz médiá boli zahltené tými kamerami, kde boli údajne nejaké súčiastky z Ruskej federácie. Neviem, ako sa tam mohli dostať, lebo pred alebo na začiatku špeciálnej vojenskej operácie aj Lajenov, aj všetci títo – Debnár a Macko Uško a všetci podobní – Bránik a podobní – hovorili, že Rusi vykradajú ukrajinské pračky, aby mali čipy do striel a podobne.

A divím sa svetu, že ešte majú aj na to, aby dávali súčiastky do rýchlostných kamier.

Ale to, že majú systémy – úplne celé systémy majú v rukách izraelské zbrojárske firmy. Napríklad v Taliansku – myslím, že vláda zrušila zmluvu s izraelskou firmou, ktorá mala na starosti zabezpečenie letiska.

Írska vláda tiež zamietla, odmietla Falcona – myslím, že firma sa volala izraelská – ktorá dodávala nejaké komponenty do lietadla, do riadenia letu. Myslím, ten autopilot a podobne, lebo môže úplne niečo také nastať.

Ľudia si možno pamätajú film Smrtonosná pasca, kde hral Bruce Willis, kde teroristi – podobní ako izraelskí teroristi – obsadili letisko, tú riadiacu štruktúru, ani neriadic vežu, ale miesto, odkiaľ riadili vežu. A potom ovládali lety, ktoré pristávali, a nafingovali to tak, že piloti si mysleli, že sú ešte ja neviem 300 m od plochy letiska, ale už boli meter od plochy letiska.

Takže toto je priestor na vydieranie štátov Izraelom, lebo všade sú namčaní tak, ako sú namčaní v CIA.

A dokonca potom by sme mohli urobiť možno aj celú reláciu, keď americká vláda už spojila úplne Izrael s Amerikou, že už sú súčasťou — je to ako jeden s jedným, úplne myslím, že to prešlo aj v kongrese, kedy sa budú deliť navzájom informácie, zbrojné systémy a všetko, že už je Izrael ako oficiálne — doteraz bol neoficiálne a teraz je už oficiálne 51. americký štát.

No a keď majú také silné pozície v týchto riadiacich systémoch, tak sú nebezpečné pre tie krajiny, lebo tie krajiny potom sú vydierateľné Izraelom, lebo oni v tých systémoch môžu ovládať aj na diaľku cez internet. Keď ten systém vyrobili, tak vedia ho aj ovládať.

To iba potvrdzuje napríklad tie pagery — myslím, že v roku 2024, keď ich nasadili. Pagery sú maličká vec, menšie ako telefón a dokonca to dostali až medzi členov Hizbalahu. Koľko ľudí tam museli povraždiť, koľko museli zajať agentov, vyhrážať sa im, že im vyvraždia celé rodiny, aby sa dostali medzi členov Hizbalahu a aby to potom zneužili.

Taktiež voľby boli zmanipulované. Teraz som čítal, že boli zmanipulované aj voľby Izraelom v Kolumbii, kedy prehral Pedro — nie Pedro Stanček, ale Gustavo Petro.

>> Cepeda? Ivan Cepeda?

>> Vyhral teraz, ale predtým bol tam Gustavo Petro.

>> Gavo Petro?

Áno. Mali sme o ňom reláciu, ktorý mal veľmi ohnivý a pravdivý príhovor v bezpečnostnej rade v OSN, kde nazval, že teroristi alebo pašeráci drog sú na Miami, nie v Kolumbii a nie pri Venezuele.

Tak samozrejme zmanipulovali tam cez počítače, cez tie zariadenia, tak ako to v Amerike bežne býva pri voľbách.

A vyhral tam proizraelský prezident, ktorý samozrejme úplne sa karta obrátila o 180 stupňov. Ten bol proti Amerike, proti Izraelu. Hovoril, že Izrael je teroristický štát. A teraz je tam milovník Izraela, ktorý prvé, čo urobil, tak uznali ukraté golanské výšiny, ktoré okupovali Izraelčania — neviem od ktorého roku, ale viac ako 40 rokov okupovali golanské výšiny, ako okupujú veľa vecí okolo Izraela.

A teraz ich Kolumbia uznala, akoby to bolo súčasť Izraela. Samozrejme, Kolumbia bola druhá po Spojených štátoch amerických, ktoré vázali — vzali Izraela.

A tu prichádzam k tomu, že s tými pagermi, s tými kamerami — nie je dobré mať ten izraelský štát, aby kontroloval. A u nás je to veľmi dôležité, lebo my sme S300 dali jednému zástupcovi — no dajme, chazárský Žid Zelenský. A teraz nakupujeme — čo by sme mali urobiť embargo a sankcie na Izrael, ale my nakupujeme systém Barák, obranný systém raketový na Slovensko.

A minister obrany sa tým chváli, že ideme kúpiť z Izraela. A z Izraela by sme nemali ani špendly kúpiť a izraelskí športovci by nemali ani mať dovolené prísť niekde na športovisko. A my od nich ešte kupujeme.

Nehovoriac o tom, že údajne mám to z nepodložených zdrojov — aj naša tajná služba používa kryptovacie a odpočúvacie zariadenia. Samozrejme vyrobené kde? V jedinej demokracii na Strednom východe, ktorej meno nebudem teraz vyslovovať, ale poslucháči si to vedia isto dať dokopy, z akej krajiny asi tieto zariadenia máme kúpené.

A oni — keď tie zariadenia kryptovacie aj odpočúvacie vyrobia, tak oni majú právo najlepšie ich využiť.

A to sú už väčšie zariadenia, nie ako tie pagery. Keď tam boli schopní dať zariadenia, ktoré ovládali, tak si vieme predstaviť, že tie kryptovacie zariadenia a odpočúvacie sú izby celé. A tam sa isto dá sunúť nejaké zariadenie, ktoré im podáva informácie o našich politikoch a o našich tajných záležitostiach a podobne.

Takže my sme tiež, bohužiaľ, musím povedať, že súčasťou toho koliesa. Od ktorého sa mám obavy, že ťažko sa odpojíme.

A aj u nás politici — niektorí majú veľký záujem na to, aby sme na Izrael nedvihli ani prst, aj napriek tej genocíde, ktorá tam prebieha, a 70 ročnému koncentračnému táboru s názvom Gaza.

>> Začali ste veľmi zaujímavú tému, čo sa týka toho odpočúvania. To určite veľmi radi budeme rozoberať aj podrobnejšie v nasledujúcich reláciách. Pozrieme sa na to bližšie, čo sa to vlastne deje.

Spomenuli ste pagery, spomenuli ste voľby v Kolumbii. Poďme na to postupne. Ako ste povedali, v septembri 2024 svet šokovala operácia, pri ktorej boli v Libanone aj ďalších oblastiach použité pagery a následne ďalšie komunikačné zariadenia, ktoré explodovali a spôsobili rozsiahle obete, zranenia medzi členmi Hizbalahu aj medzi ďalšími ľuďmi.

Táto udalosť však otvorila jednu zásadnú otázku, na ktorú v podstate ešte nemáme odpoveď. Ako je možné, že sa manipulovalo s bežnými komunikačnými zariadeniami ešte predtým, ako sa dostali ku konečnému používateľovi? Samozrejme túto informáciu nemôžeme vedieť, ale ako to vnímate, ako to hodnotíte, ako vlastne môžu tie zariadenia sa dostať do nesprávnych rúk ešte predtým, než ten používateľ to zariadenie dostane?

>> Myslím, že tam bolo do toho namačané nejaký priekupník z Maďarska, keď si dobre pamätám. Ale ako som už spomínal v predchádzajúcich vetách, tam museli zajať nejakých pár členov Hizbalahu, mučiť ich, vyzabíjať pod hrozbou, že im vyvraždia celé rodiny, aby im dovolili dať prístup, aby prakticky zabili svojich.

To isté Izraelčania robia aj teraz — minulý týždeň bolo výročie vraždy novinára. Nespomínam si teraz jeho meno, lebo sú ťažké tie mená palestínske, aby som ho neskomolil. Keď ho donucovali, najprv mu vyvraždili rodinu — celú rodinu — potom on aj tak napriek tomu vysielal. Bol to reportér Alžazíry a potom samozrejme zavraždili aj jeho.

Taktiež, ako teraz — myslím, že tiež bola spomínaná filmová Ankhy Kasparion. Ona má takú show, alebo také vysielanie ako Kim Everson a podobne. Spomínala tú Rú Hidžab — to dievča, ktoré Izraelčania najprv zavraždili celú jej rodinu. Ona potom privolávala pomoc — záchranu na telefón. Ten záznam bol nahravaný. Potom prišli vojaci — nie IDF, ale teroristické vojská izraelské. Potom zavraždili ju, potom počkali na záchranárov, zavraždili aj týchto záchranárov.

Ale u nás v médiách nepočúvame nič. Iba životopisy Anny Frankovej — príbeh Anny Frankovej, ktorá asi dva roky prežila niekde v Holandsku. Ale tá úbohá šesťročná Hidžab nemala také šťastie. Izraelskí teroristi ju zavraždili. A to nie je iba ona, ale 20 000 ďalších detí v Gaze a v Palestíne. O nich sa nepíše. O nich je dokonca zakázané písať, lebo keby si niekto dovolil niečo napísať, tak vydavateľstvo nič nevydá.

A musíme si znova vrátiť sa — kto asi vlastní tie vydavateľstvá, kto vlastní Hollywood. Takže tá odpoveď je veľmi jasná aj na vašu otázku.

>> Ďalšiu vec, ktorú ste spomínali, je Kolumbia — tie voľby. To ma tiež zaujalo, je to citlivá oblasť. Keďže sa tam používajú údajne technologické systémy počas nielen volebných kampaní, ale často to vidíme aj pri sčítavaní hlasov.

Veď aj v Spojených štátoch bola aféra pri Donaldovi Trumpovi, že výsledky neboli také, aké v podstate v tom čase, keď Donald Trump kandidoval, si myslel, že budú.

V prípade Kolumbie a prezidenta sa diskutovalo o využívaní zahraničných technologických a spravodajských kapacít v politickom prostredí.

A moja otázka na vás: Ak zahraničná technologická spoločnosť poskytuje politickým aktérom, ale aj konkrétnym krajinám softvér alebo analytické nástroje, kde podľa vás končí legitímna technologická služba — teda obchod, kde sa technológia predá jedna krajina tej druhej — a avšak kde začína a kde končí potenciálny zahraničný politický vplyv, či až by som povedala zasahovanie?

>> To je ťažká otázka. Nie som ja expert v týchto technológiách a je veľmi rozsiahla a ťažko je na ňu odpovedať, ale čo je podstatné, je, že vo svete a u nás majú izraelské firmy veľa, veľa, veľa sily a nie iba v týchto technológiách.

Taktiež minulý týždeň som bol v správach, že kúpili si 150 ročnú zbrojársku firmu v Spojenom kráľovstve a ľudí sa pýtali, či je dobre, ak súhlasíte s tým, aby to Izrael vlastnil tú firmu, ktorá 150 rokov vyrábala.

A niektorí ľudia hovorili, a mne to nevadí.

Ale väčšinou mu povedali, že Izrael by nemal vyrábať ani medvedíkov plyšových v Spojenom kráľovstve, a nie zbrane, že už aj to chytili si v ich moci.

A samozrejme tie technológie, či už softvéry a všetko to ostatné, majú to, sú v tom silní. A samozrejme ešte sa ukazujú dokonca na týchto vojenských prehliadkach, ale na veľtrhoch, kde riadne izraelské firmy majú teraz veľké skúsenosti z genocídy v Gaze, keď používajú tú AI a drón, kde kontrolujú ľudí ako v nejakej zoologickej záhrade.

Oni tých Palestinčanov fakt majú za nič.

A v spojitosti s tou AI tiež — Jimmy Dore — ehh bola relácia minulý týždeň, som to postrehol, že skúšali dať do umelej inteligencie. Myslím, že v slovenčine to nie je vulgárne slovo a aspoň v našom jazyku, že fakt nejaký štát — alebo dajme tomu FC Amerika — v pohode. Každý iný FC Europe môže byť v pohode, ale dali FC Izrael — umelá inteligencia to zamietla.

Takže tu je odpoveď na vašu otázku: Kto ovláda umelú inteligenciu? Sú to izraelské firmy v Amerike: Meta, Facebook, TikTok — ten musel Čína predať.

Takže tu sú tie odpovede na vašu otázku, ktorá je veľmi zložitá.

>> Ešte jednu otázku, ak dovolíte. A pokúsim sa, aby bola jednoduchá. Potrebujeme podľa vás v Európe a na Slovensku oveľa prísnejšie pravidlá pre zahraničné firmy, ktoré poskytujú takéto technológie? Veľakrát počúvam, čítam komentáre ľudí, že sa obávajú volieb. Máme tu najbližšie komunálne voľby na budúci rok, tu máme riadne voľby a v podstate veľa diskusií som čítala, že kto vlastne tie hlasy sčítava.

Mnohé boli také obavy. Sledovali sa tie čísla sčítavanie hlasov v deň volieb. Po uzatvorení volebných komisií vyhrával jeden, následne veľký vzostup druhého. Samozrejme, tie hlasy sčítavajú sa pravidelne, ale do akej miery môžeme veriť, ak sa to jedná o nejaký softvér, ktorý nám prichádza zo zahraničia?

Do akej miery môžeme vedieť, že je to ozaj softvér, ktorý skutočne túto situáciu voľbú dokázal správne spočítať?

>> To je tiež — vyzeralo by to byť ľahká otázka, ale nie je taká ľahká. Ale vyzerá tak, že všetko sa dá hacknúť. Sú hackeri, ktorí sú vycvičení na to, sú dobrí — aj bankové účty, dokonca aj Pentagon — na napadli hackeri — a to isté sa dá s voľbami urobiť.

Musí to byť zaznamenané, samozrejme aj papierovo, ale pri tej rýchlosti všetkého — to musí byť do pár minút — a už výsledky volieb — a tam sú samozrejme nevyhnutné počítače a tie softvéry, ktoré sú. Eh všetko sa dá prekrútiť, zmazať, ako sme aj v minulej relácii hovorili, že keď chcú, tak vymažú účet niekomu, ktorý nie je pohodlný, ako sme spomínali Scotta Ritera, ktorý samozrejme hneď potom nemal prístupy k účtom, lebo kritizoval Izrael.

A v tejto súvislosti aj bolo na internete tiež na YouTubových kanáloch, že je teraz taká snaha všetky knihy digitalizovať do AI, aby už nebolo písané toho veľa, lebo sa dá k tomu vrátiť a dajú sa overiť fakty.

Ale keď bude všetko zdigitalizované v AI, tam sa dá ten algoritmus ľahko napadnúť a potom už po nejakých, ja neviem, 15 rokoch vyjde, že v druhej svetovej vojne boli fašisti neboli ani takí zlí, Banderovci boli spravodliví a Rusov a Sovietkov nezahynulo 27 alebo 30 miliónov, ale na prvých stránkach sa všade nájde, čo aj teraz už to aj je.

Keď sa spomína druhá svetová vojna, tak sa spomínajú iba holokaust a 6 miliónov Židov a že tam zomrelo 27 miliónov Sovietov, Bielorusov, Ukrajincov — z tých krajín zo Slovenska, z Československa, mnoho ľudí. V Číne ani nehovoriac — sa tu vôbec nespomína invázia a okupácia Japonska v Číne a v Ázii.

Ale keď sa to dá do digitálnej formy, všetko sa dá veľmi ľahko zmeniť. Niekto stále, niekto bude mať prístup do tej databázy, dá tam iné dáta, všetko sa dá opraviť — a to isté sa týka aj samozrejme volieb.

A už keď bude zvolený — tak ako to bolo aj myslím, že aj s Trumpom a predtým ešte s tým pochybným Bushom — keď vyhral voľby, tak ovplyvnia ich a potom môže ísť na súd, na dva súdy, na tri súdy, odvolávania, ale Bush je už pri moci. Čo sa týkalo Busha vtedy — a už nikto nič nezmení a uplynulo veľa rokov a potom jeden súd to odzamietne, druhý to neuzná a bude sa to naťahovať.

Však vidíme tie súdne procesy aj u nás. A tiež je treba vedieť aj si predstaviť, že kto ovláda súdnictvo a podobné záležitosti.

Takže keď sa to upraví tak, ako to oni chcú, a potom sa nie je možné dovolať pravdy ani na súdoch — a tie súdne priťahy — tak už ten, ktorý bol vyvolený, je pri moci a už je aj po jeho volebnom období dávno, než súdy dôjdu k nejakému výsledku.

>> Uhm. Už len takú otázku na zamyslenie a môžeme túto tému ukončiť.

V zahraničí som veľakrát zaregistrovala, že zo strany politikov tu boli také pochybnosti, že voľby môžu byť zmanipulované, že výsledky nemusia korešpondovať s realitou.

Ale čo je zaujímavé, na Slovensku som zo strany politikov takéto výhrady nepočula a to zo žiadnej politickej strany, aspoň ja minimálne. Možno vy máte iné informácie.

A preto je otázka na mieste: Cez aké firmy v podstate tieto sčítavanie prebieha, keď je tu takéto hrobové ticho?

Ešte ak dovolíte, otvorila by som rada jednu tému. Myslím, že veľmi tiež zaujímavá. Úderná skupina USA George Washington dorazila na Blízky východ na lodi USS Abraham Lincoln. Aký je váš postoj, aký je váš názor? Aké sú vaše informácie?

>> Počúval som aj teraz v nedeľu, aj v stredu veľmi rád.

Eh sa teším na Georgia Gallowaya a jeho dvojhodinovú reláciu, "Mother of All Talk Shows", a on tam veľmi výsmečne hovorí, že viete si predstaviť, 300 dní nevideli tí ľudia, ako tam žijú.

No oni videli, lebo sú tam aj ženy, samozrejme na palube tej lietadlovej lode, a dokonca myslím, že v Amerike je dovolené, tam sú aj transvestiti a všetko možné.

Takže, ale tak dlho ako teraz boli na mori 250 dní, nepredpokladali, že tam budú tak dlho a z veľa kanálov som počul, že im tam dochádza, ja neviem, pomalý toaletný papier, zubná pasta, jedlo je v hroznej kondícii a nemajú, že tam vznikla bitka s nožami, že tam bolo dokonca aj nejaké aj pár úmrtí.

Eh, bolo už aj potvrdené, že šiesti chceli skočiť cez palubu, čo je istá smrť z takej výšky do mora a už nehovorím, že sa rozbije o tú vodnú plochu, ale tam aj žralky a všetko možné.

Ale je tam ponorková nemoc. To je niečo hrozné.

To keby som prirovnal na našu armádu, ja som mal možnosť byť aj eh, už v predchádzajúcich reláciách ste spomínali aj Spojené štáty.

Oni sú trošku tak jednoduchší tí ľudia v tých nižších hodnostiach. Tak sú naučení.

Budeš behať ráno po tej palube, lebo tá paluba lode je dosť veľká.

Majú tam veľa fitness eh činkární a podobne. To je plavajúce mesto.

Sú tam banky, kina, sauny, všetko možné. Ale stále je to rovnaké.

U nás, ja si neviem predstaviť, aby u nás ľudia vydržali toľko na jednom mieste, lebo z mojich skúseností, keď som napríklad bol v Juhoslávii a boli sme v Sarajeve a boli tam dva mesiace, iba niektorí z nás, ja tiež som vtedy, dodám aj niektoré fotky, keď som cestoval do Sarajeva na IL 78, myslím, že v ložnom priestore sme išli hneď po prílete. Na nás zrýchlo. Myslím, že Švédi to vtedy boli, lebo odstreľovači boli niekde a pálili na letisko, tak sme dali nepreslené vesty.

Hneď sme prebehli, odviezli nás do PTT buildingu. To bolo niečo také telekomunikácie obrovské, hlavné centrum OSN vtedy v Sarajeve.