„Moslimské NATO“: Koniec americkej dominancie? | Miloš Svrček | TVOTV

Spojeným štátom sa jasne vyslal signál, že vás berieme na vedomie.

Chápeme, že v posledné roky ste aj sme brali automaticky, že Spojené štáty nás budú chrániť, ale to, čo sa stalo posledné mesiace, vidíme, že jednoducho na 100% nie sme chránení a potrebujeme si vytvoriť aj svoje bezpečnostné štruktúry, poprípade architektúru na to, aby sme boli chránení. Akým spôsobom mať dnes pripravené tieto bezpečnostné zbory, poprípade armády, sú ďaleko za zenitom.

Tým, že akým spôsobom dnes už prebieha vojna, poprípade ozbrojený konflikt, je v podstate na to prežitkom.

Hosťom televízie OTV je pán Miloš Svrček.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Ďakujem pekne.

Dobrý deň a pozdravujem všetkých divákov.

Ďakujem pekne, že ste pozvanie prijali.

Pán docent, 7. augusta sa v Mekke odohrala udalosť, ktorá môže zásadne zmeniť bezpečnostnú rovnováhu nielen na Blízkom východe, ale ak sa na to pozrieme bližšie, aj vo svete.

Lídri Saudskej Arábie, Turecka a Pakistánu podpísali spoločnú obranú dohodu. Mnohé svetové médiá alebo komentátori, keď to môžem takto nazvať, označili túto dohodu ako moslimské NATO.

Povedzme si najskôr na úvod, aké informácie sú známe, čo môžete v túto chvíľu povedať ohľadne toho, aké informácie už boli medializované, a potom si môžeme jednotlivé časti prejsť detailnejšie.

Áno, v 7. auguste nebol prvým krokom vznik tejto aliancie. Samozrejme, boli kroky, ktoré predchádzali tomuto úkonu. Predtým, ako vznikla táto aliancia minulý týždeň, ako bola podpísaná dohoda, vznikla Vojenská aliancia alebo memorandum o spolupráci v rámci vojenskej agendy a spolupráci medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom, kde si vymieňali spravodajské informácie, poprípade kde si vymieňali možnosti nejakej vojenskej spolupráce, cvičenia vojakov a tak ďalej.

A teraz vznikla absolútne zaujímavá, kľúčová vec predovšetkým na margo toho, čo vidíme v posledných šesť mesiacov v rámci Blízkeho východu. Spojené štáty spoločne so svojimi partnermi napadli a zaútočili v podstate na Irán, kde vedú svoju vojnu v podstate voči tomuto štátu.

No a v samozrejme tento krok malo viacero sekundárnych náležitostí, čo bol predovšetkým spätný útok, poprípade bránenie sa Iránu voči Spojeným štátom, poprípade voči Izraelu. Tým, že tiež vystrelili rakety na okolité štáty ako Jordánsko, Oman, Katar, Saudskú Arábiu a tak ďalej.

Čiže 6. augusta došlo k podpísaniu memorála, poprípade vojenskej spolupráce medzi premiérom korunným princom Mohammadom bin Salmanom, taktiež medzi tureckým prezidentom Erdoganom a pakistánskym premiérom Šarifom.

Tu v podstate v tomto meste, ktoré je aj kľúčové z náboženského hľadiska, pretože je tam veľké pútnické centrum, tak v Mekke došlo k podpísaniu tejto vojenskej dohody, ktorá má samozrejme viacero kľúčových prvkov.

Čo znamená samozrejme z toho globálneho hľadiska vybudovanie nejakej novej bezpečnostnej architektúry v rámci tohto regiónu. No a samozrejme je to aj kľúčový prvok, čo sa týka voči Spojeným štátom, alebo krok, alebo signál.

Pretože Spojeným štátom sa jasne vyslal signál, že vás berieme na vedomie. Chápeme, že v posledné roky ste aj sme brali automaticky, že Spojené štáty nás budú chrániť, ale to, čo sa stalo posledné mesiace, vidíme, že jednoducho na 100% nie sme chránení a potrebujeme si vytvoriť aj svoje bezpečnostné štruktúry, poprípade architektúru na to, aby sme boli chránení.

Aký je váš pohľad? Prekvapilo to tú politickú širokú verejnosť? Urobil nečakaný krok alebo sa o tom dlhšie uvažovalo?

Uvažovalo sa o tom určite dlhšie. Vo v podstate povedzme si, že má druhú najsilnejšiu a najväčšiu armádu v rámci aliancie NATO. Taktiež Saudská Arábia je jedným z najväčších ekonomík v rámci tohto regiónu, poprípade vývozcom ropy a ďalších nerastných surovín.

A Pakistán je zase štátom, ktorý je dlhodobo známy tým, že má aj jadrovú арсенал cez 300 hlavíc. Takže Pakistan už len tým, že má túto v podstate pozíciu, a taktiež, že roky pomáha napríklad Saudskej Arábii vyškoľovaním a tréningom vojakov, tak samozrejme tie väzby sú tam vybudované. A práve aj tie dôsledky, ktoré tu môžeme sledovať posledných šesť mesiacov, poprípade aj tú situáciu, ktorá bola v Gaze minulý rok v Palestíne. Prezident Turecka Erdogan jasne a tvrdo vystupoval voči politike Izraela a Spojených štátov tým, čo sa tam dialo, a následne aj bojmi medzi Hamasom a Izraelom, a taktiež aj napadnutím Libanonu. Tak samozrejme už začala tá intenzívna diskusia o tom, aby sa vytvorila takáto aliancia.

Čiže samozrejme tých potenciálnych scenárov, kam to bude celé smerovať, akú úlohu, aké kompetencie, zodpovednosť bude mať tá aliancia. Samozrejme je viacero, ale kombinácia týchto troch základných veličín – to znamená ekonomická sila, jadrová sila a taktiež vojenská sila v rámci už existujúcich vojenských aliancií – dala dokopy tento v podstate blok.

Nevznikali jednoducho. Samozrejme, bude sa vyvíjať ďalej, pretože nie automaticky všetky štáty vstúpili do tejto aliancie. Boli oslovené ďalšie.

Čo bolo dosť veľkým prekvapením, tak Egypt odmietol vstúpiť do tejto aliancie. Predovšetkým komentátori alebo analytici to hodnotia tým spôsobom, že odmietol len napríklad v prípade nejakého vojnového ozbrojného konfliktu, že by bol napadnutý jeden zo signatárskych štátov, vystúpiť voči Izraelu.

A zase je aj otázne, akým spôsobom sa zachovajú potom napríklad tieto štáty v prípade, ak by došlo napríklad k opätovnej eskalácii tohto vojnového konfliktu voči Iránu. Lebo je veľmi nepravdepodobné, že by napríklad Turecko, poprípade Pakistan zaútočili voči Iránu.

Takže samozrejme je tam veľa premenných. Ale Katar, Egypt, poprípade Oman alebo ďalšie štáty, s nimi sa určite do budúcna bude rokovať o možnej spolupráci alebo poprípade pristúpení. Ale momentálne to odmietli.

Uhm. Vy ste už načrtli, že na akej báze by spolupracovali, respektíve, že existujú scenáre, ako by sa to mohlo vyvíjať, akým smerom by táto organizácia alebo to zoskupenie sa uberalo. Spomínali ste, že to začalo tak, že si tieto dve krajiny, Saudská Arábia a Pakistan, vymieňali spravodajské informácie.

Analytici už začali porovnávať toto zoskupenie s Alianciou NATO. Hľadajú tie nejaké totožné prvky, v čom sa odlišuje, v čom naopak sa zhoduje. Ako to je možno s nejakým útočením alebo nejakou obrannou spoluprácou?

Áno, napríklad táto aliancia nie je nejakým prvotným úkonom a nie je nejakou prvou alianciou, ktorá vznikla v tomto regióne a práve v tejto oblasti, čiže vo vojenskej spolupráci.

V minulosti, napríklad už v roku 1955...

V minulom storočí, v rámci Iraku, vznikla takáto regionálna vojenská aliancia, ale rozdiel bol v tom oproti dnešnej aliancii, že tam bola v pristúpení aj Veľká Británia, čiže bolo to nadregionálne a v roku 1979 táto aliancia zanikla.

Momentálne, keď sa bavíme o nejakej takejto spolupráci, tak vyslovene jednak, ako sme spomínali, ide o výmenu spravodajských informácií, výmenu nejakých vojenských kapacít, podpore buď finančnej alebo vojenskej.

Taktiež ide o zaškoľovanie jednotlivých príslušníkov armád.

Dôležité však bude to, že akým spôsobom sa bude vyvíjať táto aliancia do budúcna, pretože je viacero scenárov.

Prvým scenárom je to, že táto aliancia sa môže vyvíjať skôr na takej latentnej úrovni. To znamená, že nejaké vzájomné komunikačné kanály budú existovať, budú spolupracovať napríklad pri výmene týchto informácií, poprípade si vymieňajú technickú podporu.

Druhou možnosťou bude rozvíjanie tejto aliancie. To znamená, že z inštitucionálneho hľadiska dôjde napríklad k vzniku aj nejakých spoločných orgánov.

Vieme, že napríklad NATO má v rade aliancie Severoatlantickú radu. Je tam pakt v prípade neútočenia – článok päť. To znamená, keď je napadnutý jeden zo signatárskych štátov, tak automaticky ostatné signatárske štáty idú na pomoc tomuto napadnutému štátu.

Čiže otázka je, akým spôsobom aj to môže byť brané, ale to je výsledok viacerých rokov, si myslím, a okolností v tomto regióne, ako sa bude vyvíjať táto situácia, pretože samozrejme je tam aj viacero premenných.

Hovoril som, že Egypt odmietol, poprípade Katar momentálne vstúpiť do tejto aliancie, predovšetkým z hľadiska postavenia sa voči Izraelu. Otázka je, čo Pakistan, pretože Pakistan úzko spolupracuje s Čínou. Je tam efekt Indie, čiže majú samozrejme medzi sebou viacero vojnových konfliktov z minulosti a Čína má svoje záujmy v Iráne, čiže veľmi na to úzko a citlivo bude pozerať, akým spôsobom sa napríklad Pakistán postaví pri Iráne z hľadiska prípadnej eskalácie tohto konfliktu medzi Izraelom, Spojenými štátmi na jednej strane a Iránom na strane druhej.

Čo sa týka tretieho scenára, tak môže dôjsť k vyslovene eskalácii a v prípade, ak bude napadnutý jeden z týchto signatárskych štátov, tak ostatné štáty prídu na pomoc.

Skôr si myslím a keď to tak sledujem, tak sa bude budovať tá snaha, aby z inštitucionálneho hľadiska došlo k vzniku nejakých spoločných orgánov, nejakej riadiacej jednotky, ktorá bude kvázi cez sekretariát zabezpečovať ten plynulý chod a výmenu informácií a prípravu možno ďalších orgánov na to, aby sa rozvíjala táto organizácia do budúcna.

Vojenské zdroje sú tam, ekonomické zdroje sú tam, jadrový arzenál majú k dispozícii. Čiže oni samotní, tie exekutívy týchto štátov a hlavne predstavitelia vrcholní si uvedomujú, že dnešná geopolitická situácia je úplne iná.

Nemáme bipolárny svet. Kvázi ten svet sa mení na multipolaritu.

>> Ako som uviedla, analytici označujú toto zoskupenie ako moslimské NATO. Ak vychádzame z tohto označenia, samozrejme vidíme, že sú to moslimské krajiny, ale myslíte si, že sa takto výlučne špecifikujú iba na moslimské krajiny alebo budú oslovovať širší región aj také nemuslimské?

>> Vyslovene hlavným cieľom je budovanie mechanizmov bezpečnosti, ale vlastných mechanizmov. To znamená, vytvárajú si vlastnú architektúru bezpečnosti, aby boli sebestační.

Určite podľa môjho názoru, tým, že ide o ekonomicky a vojensky veľmi zaujímavé štáty, a samozrejme tieto štáty majú aj svoje záujmy aj mimo svojho regiónu, tak určite bude to oslovovanie aj voči ďalším možným potenciálnym subjektom.

Však keď si zoberieme, že v podstate kto je v rámci Brixu, je to síce úplne niečo iné, iná agenda v rámci ekonomiky. Máte tam štáty od Južnej Ameriky až po Áziu a Južnej Afriky.

Ale čo sa týka tohto regiónu, tak ide o výbušný región. Ide o región, v rámci ktorého stále máme desiatky rokov, desaťročia stále bubľajúce vojnové konflikty a budeme svedkami toho, že v podstate budú pokračovať.

Takže už samotné tieto vlády si uvedomili, hlavne po tom, ako prišli rafinérie, ako prišli napríklad v Katare, v Saudskej Arábii a v ďalších štátoch Perzského zálivu o vyslovene svoju infraštruktúru, ktorá sa týkala vyslovene svojho zlatého vajca.

Pretože v podstate na tom funguje celé ich hospodárstvo – na vývoze nerastných surovín – a tieto rafinérie sú v podstate vyblokované a bude trvať dlhé mesiace, možno až roky, keď vybudujú nové rafinérie.

No nič nie je horšie, ak to v podstate vybudujete naspäť na nohy a opätovne o to príjdete. Irán má na to vojenské kapacity, aby sa vedel jednoducho takto brániť a poprípade aj zaútočiť na okolité štáty.

Takže samozrejme určite budú tieto diplomatické rokovania smerovať aj voči ďalším štátom, minimálne vo forme pozorovateľov.

>> Zaujímavé je sledovať, ako sa tá situácia vo svete vyvíja, že sa vytvárajú také dielčie zoskupenia, ktoré majú potenciál aj v oblasti bezpečnosti – či už spomínané moslimské NATO, ako to mnohí označujú – ale aj v našom regióne sa vytvára podobná iniciatíva, karpatská iniciatíva.

Moja otázka na vás, či smeruje svet alebo aliancia NATO k rozpadu.

>> Niektorí komentátori naznačujú, že je to možno aj nejaká alternatíva, že by k tomu došlo.

Momentálne v Trumpovej administratíve je obrovský tlak na to, aby jednotlivé členské štáty mali minimálne dva percentá svojho HDP v podstate dislokované na agendu bezpečnosti a obrany, aby v podstate smerovali tieto zložky práve do tejto oblasti.

Čo vidíme napríklad, keď Španieli sa postavili proti, tak aký veľmi ťažký diplomatický tlak zo strany Marca Rubia, poprípade J. Ovance Trumpa je voči španielskemu kráľovstvu.

Osobne si myslím, že aj tým krokom, že Trump dal pokyn svojej administratíve, aby začali minimálne analýzou toho, koľko vojakov by mohli maximálne stiahnuť z Európy, je to zásadný diplomatický aj v podstate strategický krok zo strany americkej administratívy, že dávajú jasne najavo Európe, že je čas, aby sa Európa postarala sama o seba.

Čiže samozrejme, čo sa týka pozície NATO, osobne si myslím, že sú nejaké pohyby, že to bude modifikovať celkovo tú organizáciu, ale na druhej strane Európa určite bude tlačiť na to, aby nedošlo k zániku tejto organizácie, pretože iné možnosti nemajú.

Je otázne, akým spôsobom sa bude vyvíjať celkovo tá geopolitika v medzi vzťahmi medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou.

Pretože aj v nadväznosti na rokovania na Aliaske, kde Trump s Putinom v podstate rokovali o možnom usporiadaní vzťahov medzi Európou a Spojenými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, aj v rámci usporiadania mierového summitu o Ukrajine.

Tak viacero týchto krokov nebolo splnených a predovšetkým aj prijatím sankčných balíkov zo strany Európskej únie v podstate Ruská federácia sa rozhodla, že jednoducho nebude ďalej pokračovať v týchto procesoch a vidíme, že prebieha tam bratovražedný boj práve v tomto regióne.

Takže čo sa týka to, momentálne si myslím, že nespejeme k tomuto zániku, ale určite k modifikácii a zmene pôsobenia a fungovania celkovej organizácie.

A skôr aj Európa už vníma, že musí byť sebestačnejšia. Veď tie vojenské výdavky a rozpočtové výdavky v rámci obrany ďaleko viac presahujú rozpočty v posledných rokoch. Slovenskú republiku nevnímajúc, však sami vidíme, že idú obrovské rozpočtové prostriedky do tejto agendy.

No a práve aj tu je prienik s touto vojenskou alianciou, ktorej dali názov aj moslimské NATO. Pretože tieto štáty samy na sebe za posledných šesť mesiacov pochopili, že tá bezpečnosť alebo investovanie do bezpečnosti je z ich strany doslova nutnosť, pretože na Spojené štáty sa už dnes spoľahnúť nemôžu.

A hlavne po tých krokoch, keď vidíme, že na západnej hemisfére aké kroky robí Trumpova administratíva, že skôr sa sústreďujú na Venezuelu, Kubu, Latinskú Ameriku, Južnú Ameriku, Kanadu, Grónsko. To nie sú len také vyjadrenia do vetra.

Myslím si, že jasne dal najavo Trump, že v podstate kde je ich priestor a kde je záujem, kde sa budú najbližšie roky v podstate orientovať v zahraničnej politike.

Je zaujímavé sledovať, že v Aliancii NATO neprekáža, že Turecko sa zapojilo do takejto organizácie alebo v podstate zoskupenia, ktoré má takéto ambície, ktoré by mohlo do určitej miery v nejakých veciach alebo pri nejakých konfliktoch konkurovať a mohol by tam byť určitý rozpor.

V podstate vyzerá to tak, že momentálne jedno členstvo nevylučuje to druhé, ale uvidíme, ako sa tá situácia bude následne vyvíjať.

Čo Izrael, ako Izrael reaguje na toto zoskupenie?

Odpoviem vám, ale z hľadiska aj toho, čo ste povedali teraz o Turecku. Samozrejme, že nikto sa neozval, pretože Turecko je veľkým stabilizátorom situácie v rámci tohto regiónu a keby nebolo Turecka, tak tá situácia je ďaleko radikálnejšia.

A ten konflikt by v podstate eskaloval do takých v podstate nepredstaviteľných úrovní, že to si nevieme ani predstaviť, čo sa týka Izraela.

No čuduj sa, svete, Izrael komunikoval veľmi latentne, veľmi ticho. Vyslovene tie vyjadrenia politických predstaviteľov boli také skôr diplomatickejšie.

Čiže to je v podstate dôsledok toho, že aj ten Izrael si v podstate uvedomuje, že musí mať veľmi dobré vzťahy aj s ostatnými krajinami alebo štátmi arabského sveta na to, aby v podstate nedošlo ešte k väčšej eskalácii.

Tým samozrejme nie je ukončený ani konflikt v Libanone. Však v podstate najvyšší predstavitelia Libanonu boli aj u Trumpa, libanónsky prezident, kde v podstate sa tlačí na to, aby došlo konečne aj k ukončeniu ozbrojeného konfliktu v rámci tohto štátu.

No ale samozrejme Izrael má svoje predstavy aj čo sa týka toho tlaku na americkú administratívu, aby sa pokračovalo ďalej v útokoch.

Ale aj samotní komentátori, samotní analytici a dokonca aj poradcovia, ktorí sa vyjadrovali teraz posledné týždne, povedali, že v podstate čo sa týka útoku na Irán, bola to asi jedna z najzásadnejších chýb Trumpovej administratívy pustiť sa do tohto konfliktu, pretože tie ekonomické dopady, tie zničené rafinérie, tá zničená infraštruktúra potrvá, ako som spomínal, už niekoľko mesiacov, možno rokov, že sa vybuduje nanovo.

S tým, že si zoberme prúdenie v amoniaku, močoviny, taktiež ďalších pridružených surovín zemného plynu. Katar je jeden z najväčších vývozcov vo svete a pritom väčšina jeho rafinérií bola zničená.

Takže toto je výsledok v podstate Trumpovej administratívy a to už nehovorím o pohyboch na burze alebo v tých ekonomických škodách.

Takže čo sa týka toho Izraela, lebo odpoveď na vašu otázku, tak skôr to bolo také latentné vyjadrenie, žiadne útoky alebo žiadne tvrdé vyjadrenie.

Donald Trump sa už viackrát vyjadril, že ak európske krajiny sa viac finančne nezačnú zapájať do podpory aliancie NATO, tak Spojené štáty vystúpia z tejto aliancie.

Teraz tu máme Turecko s ich odchodom, prípadným odchodom, pretože Erdogan to už aj v minulosti spomínal a v podstate uviedol veľmi známy taký jeho citát, že čo bude z NATO, ak Turecko odíde, že nebude nič.

Takže jeho ambície boli už aj v minulosti známe, že je možné, že z tejto aliancie odíde.

Čo by ostalo v podstate z tejto aliancie, ak by takéto dve v podstate veľké veľmoci by odišli z aliancie? Bolo by pomerne oslabnuté. Ako to vidíte vy, ako to vnímate?

Tam už by začal prebiehať boj o to líderstvo. Tam zase ambície Francúzska a Poľska, tam by už prebiehali asi iné boje. Kto by v podstate viedol tú zostávajúcu časť aliancie?

Výsledok by bol ten, že tá organizácia by bola absolútne nečinná, by bola pasívna v podstate, lebo musíme si povedať, hlavným donorom alebo hlavným subjektom, ktorý rozhoduje o tom, kam smeruje aliancia, sú Spojené štáty americké, pretože oni majú aj centrálne velenia v jednotlivých regiónoch v rámci sveta.

Čiže aj to európske velenie, keď už sa bavíme o tom, že sa idú sťahovať vojaci, dokonca Poliaci sami prišli s tým návrhom, poďte k nám, máte tú možnosť vybudovať si americkú základňu.

Dokonca v minulosti prenikli informácie, že súhlasili by aj s tým, že by tam boli jadrové hlavice, ale Spojené štáty nakoniec stiahli tento návrh a v podstate minister obrany alebo najnovšie vojny povedal, že nie, že rozhodnutie je také, že z Európy ustupujeme.

To znamená, že otázka v prípade, ak by Turci odišli, poprípade Spojené štáty, došlo by absolútne k znefunkčneniu tejto organizácie a skôr si myslím, že by došlo k vzniku nových multipolárnych stredísk v rámci obrany, presne ako tuto sledujeme v rámci arabského sveta.

Európska únia má tiež v rámci svojich organizácií alebo organizačnej štruktúry nejaké polobezpečnostné prvky. Napríklad má agentúru pre vonkajšiu činnosť, má svoju diplomatickú službu, má kvázi svoje európske zbory, nechcem to nazvať bezpečnostné zbory, ale sú to zbory, ktoré v podstate sú zložené z bezpečnostných príslušníkov členských štátov Európskej únie, kde sú nasadzovaní napríklad na nejaké živelné udalosti, poprípade katastrofy, ale napríklad aj na pozorovateľské misie do sveta.

No a predpokladám, že v prípade, ak by došlo k spasívneniu alebo znefunkčneniu Severoatlantickej aliancie, tak gro týchto prostriedkov a iniciatívy zo strany európskych štátov by išlo práve do tejto agentúry, poprípade do vzniku nejakej novej bezpečnostnej agentúry v rámci Európskej únie.

No a samozrejme to, ako by to vyzeralo, kto by mal ten vplyv a samozrejme by záviselo od toho, aký má predstavu Poľsko, ktoré sa stáva novým geopolitickým hráčom alebo regionálnym hráčom v strednej Európe, eh iniciatíva trojmoria a tak ďalej, potom Francúzi, eh, Nemci, samozrejme, Južná Európa, tak samozrejme tam by to už bolo otázne, ako by to fungovalo.

Zaujímavé je sledovať aj tú karpatskú iniciatívu.

Len je na zamyslenie, prečo s tým nápadom prišiel Vladimír Zelenský.

Je to také na zamyslenie, ako som povedala, prečo krajina, ktorá je momentálne v konflikte, čo sa to v podstate vytvára, tých informácií máme veľmi málo.

Aj v slovenskom prostredí tých informácií nie je dostatok. Nie sme informovaní, či sa vytvára nejaké takéto podobné NATO, ako to vidíme v moslimskom svete, to moslimské NATO, alebo je to skutočne iba na nejakom tom ekonomickom základe, na obnove Ukrajiny, alebo sú tam aj bezpečnostné otázky, ktoré by sa mali riešiť alebo mohli riešiť?

Ja vám pre dnešok veľmi pekne ďakujem za všetky informácie, ktoré ste nám poskytli a budeme to celé sledovať.

>> Budeme to celé sledovať a ďakujem pekne za pozvanie a možno taká posledná vsúvka. Dosť za to hovorí aj napríklad vyjadrenie Zálužného, eh bývalého náčelníka generálneho štábu Ukrajiny, momentálne veľvyslanca v Londýne Ukrajiny, že na to je už prežitok. Na to, eh v podstate tým, že akým spôsobom má dnes pripravené tieto bezpečnostné zbory, poprípade armády, eh tak sú ďaleko za zenitom. Tým, že akým spôsobom dnes už prebieha vojna, poprípade ozbrojený konflikt, je to v podstate na to prežitkom. Takže už len to vyjadrenie hovorí za to, že asi kam to smeruje a čo všetko treba spraviť na to, aby sa zobudilo, poprípade členské štáty. Ale skôr si myslím, že to bude smerovať na tie multipolárne centrá eh z hľadiska tých vojenských aliancií. Ale veľmi pekne ďakujem.

To je taká živá téma, že určite môžeme sa baviť o tom aj nabudúce. Takže ďakujem pekne.

>> Majte sa.

>> Dovidenia.