Tlačová konferencia predsedu vlády SR R. Fica: Výmena 8 turbín najnovšej generácie v Gabčíkove

Dobrý deň, dámy a páni.

Vitajte v Gabčíkove na tlačovej konferencii v súvislosti s historickou chvíľou pre našu najväčšiu vodnú elektráreň.

Dovoľte mi privítať predsedu vlády Slovenskej republiky pána Róberta Fica, podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Tomáša Tarabu, generálneho riaditeľa štátneho podniku Elektropriemysel pána Petra Holdu.

Rovnako tak aj primátora Gabčíkova pána Ivana Feneša.

Rovnako vítam medzi nami aj zástupcov a predstaviteľov rakúskej spoločnosti Andritz Hydro a akciovej spoločnosti. Na úvod odovzdávam slovo pánovi premiérovi.

>> Ďakujem pekne.

Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky, ktorá nastúpila v roku 2023, bude spájaná s rozhodnutiami, ktoré majú obrovský dopad na celé Slovensko.

Bude spájaná s najväčšou modernizáciou a výstavbou infraštruktúry zdravotníctva.

Bude spájaná s rozhodnutím postaviť nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach.

Bude spájaná s obnovením výroby strategického primárneho hliníka v Žiari nad Hronom a určite bude spájaná s tým, že nabrala odvahu a urobila všetky potrebné rozhodnutia na modernizáciu – dôslednú, kompletnú – najväčšej slovenskej vodnej elektrárne tu v Gabčíkove.

Chcem zablahoželať zodpovedným slovenským predstaviteľom, v tomto prípade pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi životného prostredia, ale samozrejme aj šéfovi hospodárskeho podniku, pretože tieto dve inštitúcie sa najvýznamnejšou mierou podieľali na príprave tohto historického rozhodnutia.

Rovnako chcem zablahoželať víťazovi Medzinárodného tendra – konzorciu firiem, ktoré boli spomínané – pretože ide o obrovskú zákazku, ktorá sa blíži takmer k pol miliarde eur a ktorá bude realizovaná počas nasledujúcich 10 rokov.

Možno by niekto mohol povedať, že no a čo?

Ja však nepoviem „no a čo", ale dám pár argumentov, prečo je toto historické rozhodnutie.

Po prvé chcem zvýrazniť, že máme na Slovensku atmosféru, kedy sa ústavní činitelia niektorí obávajú podpísať a preberať zodpovednosť.

Aj tu sa mohol minister životného prostredia a podpredseda vlády vyhovárať na všeličo, pretože si nepochybne prečítal v médiách a dozvie sa od opozície, že bude za toto rozhodnutie sedieť doživote.

My dnes potrebujeme v týchto náročných časoch, kedy je vláda pod obrovským tlakom vyhrážania sa a nekorektných útokov predstaviteľov, ktorí majú silu, odvahu a zodpovednosť prijímať takéto rozhodnutia.

Preto ukončenie verejného medzinárodného obstarávania, vybranie profesionálneho konzorcia a podpísanie zmlúv je obrovský úspech ministerstva životného prostredia a organizácií, ktoré sú tomuto ministerstvu podriadené.

Nemám žiadnych pochybností o tom, že víťazné konzorcium spĺňa všetky náležitosti.

Je veľmi podstatné zdôrazniť, že spoločnosť Andritz Hydro bude nielen dodávateľom, ale priamo výrobcom turbín, ktoré sa budú tu v Gabčíkove meniť.

Je dobré, že súčasťou konzorcia je slovenská spoločnosť, ktorá je známa na celom svete svojou expertízou a svojou schopnosťou zúčastňovať sa na projektoch energetického charakteru.

Ide o spoločnosť VUE.

Aby sme mali trochu predstavu, o čom hovoríme, dámy a páni: hovoríme o vodnej elektrárni Gabčíkovo, vďaka ktorej svieti každá desiatá žiarovka na Slovensku.

10 percent všetkej elektrickej energie je vyrábaných práve tu v Gabčíkove z vody z Dunaja.

Táto elektráreň mohla dopadnúť inak.

Neradi to hovoríte, neradi to píšete, ale ja využijem túto príležitosť a zopakujem to na tejto tlačovej konferencii: keď v roku 2005 bola schválená privatizácia slovenských elektrární vládou, ktorej sedelo aj Kresťansko-demokratické hnutie, zistili, že nemôžu odovzdať prakticky zadarmo túto obrovskú vodnú elektráreň talianskej spoločnosti ENEL.

Lebo táto vodná elektráreň bola chránená medzinárodnými zmluvami.

Tak dali talianskej spoločnosti darček – na 30 rokov túto elektráreň prenajali talianskej spoločnosti, ktorá si s ňou mohla robiť doslova do písmena, čo chcela.

A opäť to bola naša vláda – myslím, že v rokoch 2012 až 2016 – keď sme sa súdnou cestou rozhodli získať naspäť túto elektráreň pod plnú kontrolu štátu.

A to sa nám aj podarilo.

Vodná elektráreň Gabčíkovo, ktorá by inak bola v prenájme u súkromnej spoločnosti, slúži výlučne Slovenskej republike a výlučne občanom Slovenskej republiky.

Aj vďaka takejto elektrárni sme sa mohli rozhodnúť opätovne obnoviť výrobu v Žiari nad Hronom, pretože dodávky elektrickej energie pre Žiar nad Hronom sú životne dôležité.

Ak som povedal, že táto elektráreň zabezpečuje svietenie každej desiatej žiarovky, ide o obrovský výkon.

Hovoríme o výkone inštalovanom viac ako 700 MW.

Je to 1,5 reaktora, ktoré máme dnes v atómových elektrárňach. Ale čas je neúprosný.

A keďže tieto turbíny nám tu slúžia už viac ako 30 rokov a celkom prirodzene dochádza k technickým ťažkostiam pri prevádzkovaní týchto turbín, muselo prísť rozhodnutie, ktoré sme inak chceli prijať aj skôr, ale kvôli rôznym prekážkam sa nepodarilo – rozhodnutie, že dôjde k totálnej modernizácii a inovácii tejto obrovskej elektrárne.

Prvá otázka, na ktorú sa budete pýtať, je: kto to zaplatí?

Chcem zdôrazniť to, čo povedal pán podpredseda vlády a minister životného prostredia – že nebudú žiadne nároky priamo na štátny rozpočet, pretože podriadené hospodárske inštitúcie ministerstva životného prostredia, aj vďaka situácii, ktorá bola pri energetickej kríze, majú dostatok finančných zdrojov, aby túto obrovskú investíciu v nasledujúcich 10 rokoch pokryli.

Medzinárodné konzorcium Andritz Hydro a VUE bude v nasledujúcich 10 rokoch vymieňať všetkých osem turbín.

Budú teda doručené sem osem úplne nových, úplne moderných kaplánových turbín a k tomu všetko ostatné nevyhnutné technologické zázemie.

Aby som to povedal po slovensky: tie betónové jamy, v ktorých sú turbíny, ktoré tu vidíte, budú úplne vybrané, vyčistené a bude do týchto jám vložená úplne nová technológia.

Ide o modernizáciu obrovského rozsahu, ktorá sa nedá zvládnuť v priebehu krátkeho času.

Naviac aj samotný dodávateľ potrebuje na výrobu týchto kaplánových turbín a súvisiacu technológiu nejaký čas.

Preto prvá turbína bude doručená v priebehu dvoch rokov a potom postupne sa tu budú turbíny meniť tak, aby tá posledná, ôsma, došla v ôsmom roku modernizácie tejto vodnej elektrárne a aby celý proces bol ukončený v rámci 10ročného plánovaného obdobia.

Považujem túto chvíľu za historickú.

Je to rozhodnutie obrovského charakteru, ktoré sa možno blíži samotnému otvoreniu tejto elektrárne.

Ja sa veľmi teším, že bola pritom súčasná vláda, ktorá sa nebojí napriek vyhrážkam médií, napriek vyhrážkam opozície brať na seba zodpovednosť. Bude pre mňa potešením, ak budem môcť aj osobne navštíviť spoločnosť Andritz Hydro, pretože ma zaujíma samotný výrobný proces – zaujíma, čo všetko táto renomovaná svetová spoločnosť pripravuje pre našu renomovanú slovenskú vodnú elektráreň.

Blahoželám, pán podpredseda vlády, blahoželám samozrejme vodohospodárskej výstavbe, pán riaditeľ, aj hospodárskym výsledkom, ktoré dosahujete v poslednom období. Ešte raz blahoželám víťaznému konzorciu firiem, ktoré som uviedol.

Nech sa teda tejto stavbe darí a nech budeme môcť všetci o osem rokov, o desať rokov konštatovať, že táto vodná elektráreň je pripravená ďalšie desiatky rokov, ale v plnom vlastníctve štátu Slovenskej republiky vyrábať pre Slovenskú republiku, pre občanov a slovenský priemysel také obrovské množstvo elektrickej energie, ako je to doteraz.

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda vlády, pán generálny riaditeľ, nachádzame sa v Gabčíkove. Myslím, že to je jedna stavba, ktorá je spojená svojím spôsobom so samotnou štátnosťou, pretože každý, kto vie, ako osud Gabčíova bol poznamenaný rôznymi treniami aj vo vtedajšom Československu, tak vie, že toto veľké dielo ležalo viacerým vyslovene v žalúdku.

Vieme, ako to dopadlo na maďarskej strane s Naďmarošom a vieme, ako tu boli snahy aj niektorých vtedy českých alebo federálnych politikov, aby rovnaký osud postihlo aj Gabčíkovo.

Dnes sa nachádzame pri plne funkčnom ekologickom diele, ktoré Slovenskej republike dodáva desať percent elektrickej energie. Žiadna ekologická katastrofa sa tu neudiala a práve naopak, toto dielo sa stalo predmetom dosť špekulatívneho prenájmu. Preto som rád, pán predseda vlády, že si dnes pozmenil program, že si prišiel sem na túto slávnostnú udalosť podpisu zmluvy s renomovanou medzinárodnou spoločnosťou Andritz Hydro, ktorá sa stala víťazom medzinárodného tendra pri dodávke ôsmich kaplanových turbín najmodernejšej generácie.

Bola to práve tvoja vláda, ktorá sa pustila do veľmi náročného rozhodnutia prebratia naspäť kontroly nad Gabčíkovom. A ja som rád, že môžem byť súčasťou toho, že opäť je to vláda, ktorej sme súčasťou, ktorá naozaj prijala vážne rozhodnutie, aby Slovensko malo funkčnú vodnú elektráreň.

Myslím si, že každý rozumie tomu, že ak vám nefunguje motor v aute, tak sa ďaleko s tým autom nedostanete. Ak vám nefunguje motor v lietadle, tak ďaleko nezaletíte. Vodná elektráreň, ktorej nefungujú turbíny, nevyrobí nielen žiadnu elektrickú energiu, neprinesie nielen žiaden príjem do štátneho rozpočtu, ale to, čo je najnebezpečnejšie, nedokáže plnohodnotne ochrániť ani ľudí pred veľmi vážnymi povodňami.

Pred dvomi rokmi sme mali jednu z najväčších historických vĺn povodní a už vtedy sme testovali. Vzhľadom na to, že jedna turbína nefungovala, sme testovali, ako dokážeme takúto historickú vlnu vedieť spracovať aj za prevádzky iba siedmich turbín a nie ôsmich.

A práve toto bolo veľmi kľúčové, pretože my sme získali myslím aj nejaké náhledy pre prípad, že budeme každý jeden rok odstavovať jednu turbínu. A ako si už správne podotkol, bavíme sa teraz o desaťročnom záväzku zmodernizovať túto celú vodnú elektráreň.

Myslím, že z tohoto miesta je treba poďakovať ľuďom, ktorí tiež prijali v minulosti vážne rozhodnutia. Či už to bol Július Binder, ktorý povedal áno, aj vtedy, keď možno politikom to úplne nevyhovovalo. Samozrejme, bola to aj vláda Vladimíra Mečiara, ale to, čo dnes je vodná elektráreň Gabčíkovo, je jasným symbolom, že štát sa vie o svoj majetok starať a že ho vie zveľaďovať.

A práve o to mám väčšiu radosť z dnešného dňa.

Spoločnosť Andritz patrí medzi najväčších dodávateľov vodných turbín. Má viac ako storočnú históriu. Dokonca dodávali turbíny do najväčšej vodnej elektrárne v Číne.

A pre nás, keď musím povedať, bola kľúčová jedna vec. Chceli sme mať partnera, ktorý nebude nejaký špekulatívny dodávateľ, nejaký sprostredkovateľ, pretože vieme, ako takéto stavby neraz končia, keď sa vyberie nevhodný alebo nie dostatočne bonitný a na trhu dobre etablovaný partner.

Vieme, že tunel Višňové tiež je ideálnym príkladom toho, ako to vyzerá, keď niekto nechá niekde v polovici bagre a potom sú z toho len súdne spory. My si nevieme predstaviť, čo by sa udialo tu, že niekto by nám dodal jednu, dve turbíny a potom po ňom potonula, alebo ako by to vyzeralo, ak by nejaká nie dobre etablovaná firma zmizla z trhu a my by sme nemali žiaden servis alebo niečo podobné.

Takže o to viacerí ma teší, že dopadla táto medzinárodná súťaž tak, ako dopadla, z toho dôvodu, že máme naozaj dnes silného partnera na trhu s viac ako storočnou históriou, ktorý je navyše zo susedného štátu. To znamená aj z pohľadu servisov je to úplne iné, ako keby teraz niekto z polovice druhej časti Zemegule mal nám nejaké komponenty dodávať.

A to, čo je najdôležitejšie, že Rakúsko, ktoré je susedným štátom, je absolútnym lídrom v oblasti vodného hospodárstva. Dvadsať percent elektrickej energie v Rakúsku je produkované cez rôzne vodné diela a práve preto mám túto radosť o to väčšmi.

To, čo je samozrejme problém, že už v roku 2010 sme dostali posudok od výrobcu pôvodných turbín, ktorý nás upozornil – alebo skôr vedenie podniku – že už treba očakávať absolútnu únavu materiálu. Treba rátať s tým, že tieto turbíny nebudú vedieť plniť svoju funkciu.

Ja chcem oceniť naozaj manažérsky, ale aj profesionálny prístup zamestnancov vodohospodárskej výstavby, ktorí naozaj dokážu, a neotravujeme tým verejnosť, ale tu už by nebol deň, keby sa neriešilo, či už vibrácia turbín, čo automaticky spôsobí ich vyradenie, či už napríklad to, že sú odletované už časti z tých turbín. Samozrejme, tie komponenty sú staré.

Preto pred nami je ešte obrovská výzva – osem rokov udržiavať tieto turbíny v prevádzke. Bude to naozaj výrazná technologická výzva, ale ten tím ľudí, ktorý tu je, ma napĺňa takou nádejou, že sa to celé zvládne.

Ja ďakujem ešte raz, pán premiér, aj za plnú podporu pri modernizácii Slovenska. Ministerstvo životného prostredia vôbec nie je o nejakých medveďoch. Niekedy to takto niekto zle poňal. Ministerstvo životného prostredia je o rozvoji Slovenska.

Keď sa niekto rozhodne na ministerstve životného prostredia blokovať diaľnice, tak výsledok je ten, že päť, sedem rokov sa posudzuje nejaký úsek a výsledok je, že nemáme diaľnicu na sever Slovenska. Nemáme úseky, ktoré najmä opozícia hovorí, že kde sú. No nie sú, lebo ich oni blokovali, keď mali ministerstvo životného prostredia.

My sme spustili všetko tempom, ktorý si myslím, že je historicky nevydaný. Diaľnice sa neposudzujú roky, ale mesiace a aj táto modernizácia vodného diela je dôkazom toho, že sa vedia veci skompletizovať pre prospech Slovenska.

Ďakujem ešte raz všetkým, ktorí sa na tom podieľali.

Ďakujem.

Vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády a pán minister, vážení obchodní partneri, dámy a páni.

Stojíme dnes na mieste, ktoré je pomyselným symbolom vodného hospodárstva na Slovensku. Predtým, než Gabčíkovo začalo písať svoju históriu, stála vízia a myšlienka ľudí, ktorí videli v Dunaji hydroenergetický potenciál, ale mali aj víziu, akým spôsobom tento Dunaj skrotiť a dostať pod kontrolu.

Jedno meno tu už zaznelo, ale tým druhým a patrí sa to na tomto mieste povedať, bol profesor Peter Danišovič.

Ktorý bol projektantom vodného diela Gabčíkovo a samozrejme to druhé meno, ktoré je spojené s dokončením, s dostavbou a uvedením Gabčíkova do prevádzky, je Júliusom Binderom.

Im patrí veľká vďaka za to, že aj dnes sme tu.

Od tohoto momentu Vodné dielo Gabčíkovo píše už viac ako tri desaťročia svoju históriu, počas ktorej zabezpečovalo na prvom mieste plnenie povodňovej ochrany, chránilo obyvateľstvo, ich majetky.

Na druhom mieste zabezpečovalo plynulú dopravu na Dunaji. Vidíte, čo sme tento rok zažívali na Dunaji z titulu nedostatku vody. Nebyť vodného dela Gabčíkovo, tak v Bratislave by bola hladina na Dunaji ešte o meter nižšia.

Na treťom mieste, ako to už povedal pán premiér, každá desiata žiarovka na Slovensku svieti vďaka vodnému dielu Gabčíkovo.

Po modernizácii a inovácii plavebných komôr, po výmene portálových žeriavov, ktorá aktuálne prebieha a bude ukončená do konca roka, pristupujeme do záverečnej fázy modernizácie elektrárne.

Od tejto modernizácie očakávame okrem navýšenia výkonu a účinnosti elektrárne zvýšenie ochrany povodňovej. Ekologickejšiu prevádzku. Prechádzame z nízkotlakového systému na vysokotlakový systém, ktorý nám umožní používať menšie množstvo oleja.

Toto sú všetko parametre, ktoré boli veľmi kľúčové pri výberovom konaní a pri rozhodnutí, či ísť do toho.

Počas roku 2024 som tu v Gabčíkove zažil dve povodňové vlny. Jedna bola v júni, jedna bola v septembri. Tá v septembri bola historicky tretia najväčšia a zažíval som aj spolu s vami momenty, keď sme sa tu stretávali počas tejto povodne, kedy sme boli konfrontovaní technickým stavom elektrárne.

Naozaj, ako bolo povedané, niektoré turbíny vykazovali zvýšenú vibráciu, prehrievali sa a mali sme obavy, či dokážeme previesť povodňový prietok cez Gabčíkovo.

Tiež bolo povedané, že už v roku 2010 sme obdržali posudok priamo od výrobcu vtedajšej technológie firmy Čeka Blansko, ktorá nás upozornila na to, že môžu začať pribúdať závady, ktoré sú spojené s únavou materiálu.

Tento rok a bolo to už aj od vás medializované, sme takýto prípad riešili na turbíne číslo jedna, kde bol únavový lom naklapacieho ústrojenstva.

Pre nás veľmi dôležitá turbína, keďže spolu s turbínou číslo dva je napojená na 110 kV rozvodňu a zvyšné trojka až osmička sú napojené na 400 kV rozvodňu.

Práve počas septembra a začiatku októbra sa očakáva odstávka tejto 400 kV rozvodne a keby sme nemali k dispozícii TG1, robilo by nám to denne straty cez 200 000 €.

Vodné dielo Gabčíkovo začalo písať svoju históriu v roku 1977, kedy bola podpísaná medzinárodná zmluva medzi vtedajším Československom a Ľudovou maďarskou republikou na výstavbu sústavy vodných diel Gabčíkovo Naďmaroš.

Ten prioritný význam bola povodňová ochrana, zabezpečenie dopravy na Dunaji a neskôr výroba elektrickej energie.

Posledná turbína tu na Gabčíkove bola daná do prevádzky v roku 1995. Bola to práve tá TG1, s ktorou sme sa najviac tento rok popasovali.

Som veľmi rád, že Medzinárodný tender nám vygeneroval za partnera renomovanú rakúsku firmu, ktorá naozaj vo výrobe turbín patrí medzi tú úzku špičku na svete a že budeme mať partnera, ktorý nielen nám bude garantovať dodávku tejto novej technológie, ale bude ďalšie obdobie garantovať potrebný záručný alebo pozáručný servis.

Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda vlády, vážený pán podpredseda vlády, minister životného prostredia, vážený pán generálny riaditeľ, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja prihovoril ako primátor mesta.

Tento dnešný deň je veľmi významný deň v živote celého regiónu a v živote nášho mesta.

S tým podpisom vlastne aj mesto dostalo záruku, že život ide ďalej, vodné dielo bude naďalej v prevádzke. Takže vidíme budúcnosť nášho mesta a nášho regiónu.

Vieme, že vodné dielo bude aj naďalej zabezpečiť ochranu proti povodňam. Takisto bude vyrábať čistú elektrickú energiu, dáva nám prácu a bude aj motorom cestovného ruchu, čo je veľmi dôležitá vec pre tento región.

Som veľmi rád a musím povedať, že spolupráca medzi vodohospodárskou výstavbou a rezortom životného prostredia je veľmi dobrá a veľmi korektná.

Veľmi fandím, lebo je to veľká práca. Ako sme počuli, tá práca bude trvať roky, skoro 10 rokov a dúfam, že keď to dokončíme, tak budeme môcť byť spokojní a nie iba my, ale aj celá republika a istým spôsobom aj mesto Gabčíkovo.

Takže želám nám všetkým zainteresovaným veľa ďalších úspechov.

Ďakujem za slovo.

Dobrý deň. Timotej, Slovenská televízia. Pán premiér, otázka na vás.

Vy ste to už naznačili, ale asi je potrebné povedať, že vodné dielo Gabčíkovo je dôležité v rámci energetického mixu na Slovensku a je podpísaná aj zmluva o dodávaní elektrickej energie. Spolu s tým, keďže sa piatok spustila prvá vec a postupne sa budú spúšťať zvyšné ostatné, tak aby som to mohli ešte priblížiť a okomentovať, keďže Slovensko svoj energetický mix predovšetkým zakladá na výrobe elektriny z jadra a máme k tomu takú výkonnú elektráreň vodného charakteru, ako je Gabčíkovo.

Patríme medzi svetovú špičku, pokiaľ ide o výrobu elektriny, ktorú nazývame bezuhlíkovú. 85%, dámy a páni, všetkej elektrickej energie na Slovensku je bezuhlíkovej.

Patríme, znovu to musím pripomenúť, k svetovej špičke a keď sa nám podarí k 1. januáru 2027 na plný výkon spustiť štvrtý reaktor v Mochovciach a zrealizovať aj potom nový jadrový blok, tak tento podiel bude ešte väčší.

Preto sme nemohli zaváhať. 10% vyrobenej elektrickej energie je príliš veľký podiel na to, aby sme nechali túto obrovskú vodnú elektráreň postupne technicky skolabovať.

Čiže bolo tu niekoľko argumentov, ktoré nás viedli k tomuto rozhodnutiu.

Ja som sledoval všetky tie pokusy v roku 2017, v roku 2025 došlo k zrušeniu tendra. Jednoducho nie je to jednoduché, je to obrovská stavba, ide o veľa peňazí, ide o obrovskú kvalitu.

Myslím si, že toto rozhodnutie, ktoré dnes tu je a ktorému svedčíme, je rozhodnutie to najlepšie, ktoré mohlo byť urobené.

Áno. Bez toho, aby sme mali takúto obrovskú elektráreň, by sme sa nemohli púšťať do projektov typu obnovenia výroby primárneho hliníka.

Výroba primárneho hliníka v Žiari nad Ronom, to je predovšetkým obrovské množstvo elektrickej energie. Je to celé postavené na elektrike. Máte tam 226 elektrických pecí, ktoré žerú elektrinu ako ďas. Dlhodobých kontraktov by ťažko vlastníci spoločnosti Slovalko sa mohli pustiť do opätovnej výroby, pretože sami museli vložiť 100 miliónov € do obnovenia výroby produkcie primárneho hliníka.

Je dobré, že vodohospodárska výstavba podpísala dlhodobý kontrakt. To sú tie dlhodobé kontrakty, po ktorých volá Európska komisia.

Podpisujú tie dlhodobé kontrakty, ktoré umožňujú nižšie ceny, predvídateľnosť a stabilitu.

Ale rovnako sú to aj slovenské elektrárne, ktorých má Slovenská republika bohužiaľ len 34%, ktoré podpísali podobnú zmluvu so Slovákom.

Takže dnes, keď sa pozeráme na zabezpečenie stabilných dodávok elektrickej energie, tak k tomuto kroku došlo.

A napriek tomu, že tu bude prebiehať totálna rekonštrukcia, ona bude postupná.

Elektráreň musí ďalej pracovať, pretože voda ide.

Bude to jedna turbína za druhou turbínou a je to obrovská výzva, ak sa pozrieme na technologický stav turbín a uvedomíme si, že ešte osem rokov sa budeme trápiť nie so všetkým, lebo budú postupne vymieňané, ale tá posledná, ktorá bude vymenená, bude až o osem rokov, čiže ešte o osem rokov bude potrebné ju technicky udržiavať.

Tak je to výkon hodný obdivu a uznania.

Takže sme na dobrej ceste.

Energetická bezpečnosť Slovenska je jedna z najlepších, akú vidíme vôbec na svete.

Slovensko je sebestačná krajina vo výrobe elektriny a po 1. januári 2027, keď pôjde na plný výkon štvrtý blok v Mochovciach, Slovensko bude schopné vyvážať 500 MW hodín elektrickej energie, čo je výkon jedného jadrového bloku.

Prepáčte, ja len doplňujem jednu vec, lebo včera bola v televízii debata a chcem dať na pravú mieru, pretože pán Uhrík v tejto veci rozprával tak, ako keby vláda išla dať Slovákom nejakú pomoc 100 miliónov, čo naozaj nie je pravda.

Chcem ešte raz výrazniť, ako to je.

Slováko nedostáva od štátu nič, ani cen, žiadnu štátnu pomoc. Nedostávajú žiadnu preferovanú cenu. Elektrické energie majú riadny trhový kontrakt.

To, čo Slovensko schválilo, je nová schéma pomoci priemyslu.

A tá schéma nie je naviazaná na štátny rozpočet. Tá schéma je naviazaná na to, že máte tu firmy, ktoré majú povinnosť platiť za emisie, to znamená zelené dane.

A tieto peniaze sa dajú vyzbierať len dovtedy, pokiaľ niekto vyrába. Keď zavriete fabriku, tak nemáte žiaden príjem. Keď tú fabriku máte a funguje, tak máte príjem do environmentálneho fondu.

Takže naším cieľom je, aby fabriky fungovali a vyrábali, aby sme mali príjem.

Takže nie je pravda, že zo štátneho rozpočtu akákoľvek fabrika niečo dostane. Nie je pravda, že dostane len Slováko. Dostane celá plejáda firiem, ktoré sú v systéme ETS.

A v tomto ja rozumiem, že niektorí možno politici a najmä v opozícii možno aj chceli, ja neviem, možno chceli, ale nevedeli ako to urobiť. My sme našli riešenie a naozaj si myslím, že sa treba vedieť pochváliť a táto vláda sa má za čo pochvaliť, pretože tá schéma bola bez pripomienok schválená Európskou komisiou.

Našli sme model, ktorý ľuďom dá prácu, ktorý firmám dá, aby mohli vyrábať a nestojí to štátny rozpočet ani cent.

Takže len toto chcem na Margot odpovedať. Ďakujem pekne.

Aby som mal ešte otázku na pána riaditeľa. Aký je maximálny výkon v maximálnych podmienkach vodnej elektrárne teraz a či sa dá teda očakávať navýšenie tohto výkonu po výmene všetkých turbín?

>> Inštalovaný výkon tu na vodnom diele Gábčikovo s tou starou technológiou, ktorá tu bola, bolo 720 MW.

Treba ale popravde povedať, že tento výkon nikdy nebol dosiahnutý z toho dôvodu, že nebol postavený stupeň Nadmaroš.

Čiže celé tie roky sa tu vyrábala elektrická energia takzvaným prietokom. Koľko vody prichádzalo na Gábčikovo, toľko turbín sa púšťalo do výroby.

Samozrejme, modernizácia prinesie navýšenie výkonu toho, čo sme tu dneska reálne mali. To bolo niekde okolo 630 MW a s týmto ideme o 10% hore.

Čiže o tomto sa bavíme o navýšení výkonu.

Pokiaľ by sme chceli prísť na ten inštalovaný výkon, ktorý bol projektovaný v minulosti, musela by maďarská strana pristúpiť k dostavbe buď stupňa Nadmaroš alebo iného náhradného energetického stupňa na území Maďarska.

Otázka ideme na tému nákladov na začiatku letného obdobia 240 miliónových nákladov a súťažu na 50, ako sa dá najlepšie a či boli viacerí kandidáti.

Ak môžem na toto zareagovať, vodohospodárska výstavba v podstate plánuje modernizáciu od roku 2017. Tie prvé odhady a tvorba predpokladanej hodnoty zákazky vychádzala z toho technického stavu, ktorý tu bol.

To navyšovanie jednak bolo v úrovni toho, že sa odďaľoval začiatok modernizácie a pribúdali jednotlivé technické objekty, ktoré sú zaradené do modernizácie.

Druhá vec je to nárast ceny.

Ďalšia vec je rokovacie konanie so zverejnením, ktoré sme použili pri poslednom obstarávaní.

Nám aj zo strany dodávateľa ponúkol inovatívne prvky, pre ktoré sme sa rozhodli prijať.

Je to modernizácia, ktorá bude pôsobiť na najbližšiu dekádu. Aj z tohoto pohľadu sme museli pristúpiť k technologickej úrovni, ktorú dneska výrobca ponúka.

Čiže to navýšenie bolo z tohoto dôvodu.

Rokovacie konanie a celý záznam z tohoto rokovania bude po zverejnení zmluvy sprístupnený k nahliadnutiu s viac ako 20 hodinami záznamu.

Tá prvá ponuka, ktorá prišla od rakúskeho dodávateľa, bola takmer rovných 500 miliónov a rokovacím konaním táto cena bola znížená na aktuálnych 465 miliónov.

Boli aj ďalšie ponuky? Boli do súťaže. Do súťaže sa prihlásili traja účastníci a v podstate súťaž vygenerovala víťaza.

Čas a termíny projektov budú v plánoch.

Je to posledný veľký projekt v tomto pláne.

>> Samozrejme, to je otázka nielen na pána premiéra, ale ešte vám môžem povedať jednu vec. Je pred nami USL Košice. Otvorene to hovorím. 8500 pracovných miest. Ešte v novembri vyzeralo tak, že nový japonský investor, ktorý kupoval USL Košice predovšetkým kvôli projektu v Spojených štátoch amerických, pretože USL je hlavný dodávateľ ocelí pre automobilový priemysel v USA, nejakým spôsobom v tom balíku dostali aj fabriku v Košiciach.

Tak môžem povedať, že aj za veľmi intenzívnej spolupráce s úradom vlády, s pánom premiérom naozaj hľadáme riešenie, ako tú fabriku nielen udržať, aby tu žiarila, ale aby sa tak rozvíjala, že zo Slovenska bude nie len primárny producent, dominantný producent hliníka, ale bude aj Slovensko veľmi silné na mape oceliarskeho priemyslu.

Takže môžem vám povedať, že bez ohľadu na to, kde ja budem, nebudem, toto je teraz najväčšia ešte výzva pred Slovenskom. Aby spoločnosť Nipon Steel sa naozaj prihlásila k tej fabrike a tie indície sú také, že naozaj ten spôsob aj tej komunikácie a aj toho riešenia, ktoré sme našli pre komplexnú modernizáciu, ktorá opäť štátny rozpočet nebude stáť ani cent.

My sa tu bavíme o peniazoch, ktoré ak nevyužije Slovensko z toho modernizačného fondu, využijú to iné štáty.

Prosím vás, myslím si, že nemali by sme závidieť Slovensku, že vieme generovať projekty, ktoré tu vieme zrealizovať.

Ak my nezrealizujeme určité projekty, to neznamená, že tie peniaze prepadnú. Proste iné projekty v iných štátoch sa budú z toho financovať.

A to, čo je dôležité povedať napríklad aj na týchto turbínach: my nejdeme ani cent pýtať z rozpočtu, pretože naozaj táto firma si na to zarobila.

Ale čo je navyše, ešte sme dokázali nájsť aj z modernizačného fondu Európskej únie dotáciu, ktorá sú opäť prostriedky ani z firmy, ani zo štátneho rozpočtu.

A jedna vec, napríklad vodohospárska výstavba si predstavte, že má stále špeciálny odvod do štátneho rozpočtu. Teda okrem toho, že má regulérnu daň, tak platí každý jeden rok za to, že v podstate je úspešná.

A toto je náš záväzok na ministerstve. Takže tých projektov pred nami, pred Slovenskom teraz je naozaj dosť, ale to, čo je najdôležitejšie, je teraz US Košice.

>> Máte už príbeh k vášmu, že bude zástupca a budú vyzerať aj s týmto projektom.

>> Pán redaktor, ste neúctiví k tejto chvíli a k pánovi podpredsedovi vlády.