TERAZ TAKTO: “Voľby v Maďarsku boli prepojené s PS a Alianciou,” hovorí minister J. Blanár

Absolútne evidentné je, že voľby, ktoré boli v Maďarsku, boli prepojené aj s maďarskou alianciou a s Progresívnym Slovenskom, pretože oni otvorili tému veľmi citlivú a to je vyjadrením, že Benešove dekréty sú vyhasnuté.

No Benešove dekréty nie sú vyhasnuté.

Sú súčasťou nášho právneho poriadku povojného usporiadania, ktoré súvisí aj s medzinárodnou konferenciou o usporiadaní Európy a sveta.

A to je jednoducho fakt.

Prajem dobrý deň.

Vitajte pri novej epizóde relácie Teraz takto s Ankou Žitnou.

Viktor Orbán dlho odmietal podpísať migračný pakt. Teraz to urobil jeho nástupca Peter Maďar. Maďari sa rozhodli zmeniť politiku. Čo to bude znamenať pre Slovensko?

O tejto téme, ale aj o tom, ako sa Peter Maďar vyjadruje o svojich susedoch, alebo respektíve ako vidí opäť veľké Maďarsko v nejakých náčrtoch, o tom, čo sa deje na Ukrajine, o tom, ako na Ukrajine zakázali ruštinu, ale aj o ďalších témach budem hovoriť dnes s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajom Blanárom.

Dobrý deň, vitajte, pán minister.

>> Dobrý deň, prajem a ďakujem za pozvanie.

Toľko tém. Neviem, či to všetko stihneme.

>> Stihneme.

>> Pokúsme sa.

Stihneme, pokúsime sa, lebo veci sa dejú a treba o nich hovoriť. Ten migračný pakt je momentálne... Ja sa veľmi teším, že ste si našli čas.

>> Ten migračný pakt je veľmi dôležitá vec. My sme s Maďarskom dlhodobo mali spoločný postoj. To znamená, že nie. Teraz Maďari otočili, po zmene vlády sa zmenila aj táto politika. Čo to bude znamenať pre Slovensko?

Ja by som sa ešte trošku vrátil späť, pani redaktorka, pretože migračný pakt bol schválený v podstate kvalifikovanou väčšinou a krajiny Vyšehradskej štvorky... To bolo ešte v čase, kedy sme ani nezasadali, pretože tam bolo napätie medzi Donaldom Tuskom a Viktorom Orbánom. Boli proti migračnému paktu. Tam bolo viacero takých agít, kde sme my boli proti, zdržali sme sa, ale všeobecne sme boli proti tomu. Čiže nie, že sme sami s Maďarskom, ale v Maďarsku sa formuje nová vláda a uvidíme, akým spôsobom sa to ozrkadlí aj na takýchto prejavoch, pretože pre nich je práve migračná politika veľmi citlivá záležitosť.

Viete, že toto investovali nemalé peniaze počas Viktora Orbána. Vybavali malé peniaze za to, že odmietali migrantov. My sme im dokonca pomáhali tým, že sme tam posielali policajtov na hranice, aby pomáhali zastaviť takzvanú balkánsku cestu, kde nám pomáhalo významne aj Srbsko. Takže uvidíme, ako sa bude správať maďarská vláda.

Za slovenskú vládu môžem povedať úplne jasne. My sme proti nejakému prerozdeleniu migrantov na základe nejakých kódov a rovnako aj nejakému plateniu za to, že by sme ich nezobral. Sme za nejakú flexibilnú solidaritu a toto si myslíme, že nebude fungovať. Napokon my sme vzali veľa utečencov na naše územie z Ukrajiny. Poľsko si vyrokovalo aj nejakú výnimku, že nebude súčasťou toho celého. To sa tak nejako ešte len formuje, ale náš postoj je principiálny z tohto pohľadu.

>> A bude to udržateľné?

>> Bude to ťažké. Určite to bude ťažké.

Ja mám taký pocit, že sa západné krajiny, ktoré veľmi podporovali vtedy tú nelegálnu migráciu – pamätáte si, v roku 2015, 2016 – tak akoby sa nie celkom poučili z toho, ale sú tam aj pozitívne veci, aby som bol objektívny. Je tam návratová politika konečne, že už to nebude také procesne náročné, že budeme môcť poslať toho migranta, ktorý bude preukázateľne ekonomicky nie migrant, ktorý uteká pred hrozbami, lebo to je niečo iné.

My sme krajina, ktorá pomáha tým, ktorí utekajú pred vojnovými konfliktmi. Príkladom je Ukrajina, ale rozhodne sme proti zneužívaniu, predovšetkým ekonomickej migrácii, ktorá tu je.

>> Keď hovoríme teraz o Maďarsku, o tom, že sa tam zmenilo – áno, tie voľby boli veľmi jednoznačné. Výsledok je jednoznačný, majú ústavnú väčšinu víťazi volieb. Odvoláva sa tam prezident a ďalší vysokopostavení. V podstate ten premiér sa vymedzil voči všetkému, čo bolo spojené s Viktorom Orbánom. Takisto sa ale vyjadril tak veľmi zvláštne, že Maďarsko susedí s Maďarskom.

Tá trianónska trauma tam stále je, napriek tomu, že je to viac ako 100 rokov odkedy sa podpísala tá zmluva, ale oni to majú proste v sebe, Maďari.

Akým spôsobom slovenská diplomacia sa pozerá na tieto náznaky, odkazy na takéto... že Felvidék a podobne?

>> Možno krátko k tomu, čo ste povedali.

Áno, majú ústavnú väčšinu, ale to je zároveň aj veľmi zaväzujúce, pretože to nutkanie meniť ústavu bude veľmi silné a udržať sa v rámcoch, ktoré sú vymedzené v rámci Európskej únie a pravidiel, tak to nebude jednoduché, a hlavne pri takých citlivých témach, ako vyzývať prezidenta, ktorý bol legitímne zvolený, aby sa vzdal. Čiže to je pohľad, ktorý je z pozície presumpcie viny, ak by som to mohol takto povedať.

A to nie je v súlade s Rule of Law alebo takzvaným právnym štátom.

Ale únia im uvoľnila peniaze, ktoré zadržiavala Viktorovi Orbánovi bez toho, že sa čokoľvek udialo, a s tým, že sa deje to, čo sa deje.

>> Pani redaktorka, veď nie sme svedkami prvýkrát tohoto dvojitého metra.

Spomeňme si na Poľsko. Pamätáte si, ako v Poľsku boli výmeny na vedúcich pozíciách verejnoprávnej televízie za účasti bezpečnostných zložiek? No bolo ticho. Ako sa mnohé veci, dokonca ešte dodnes sa v Poľsku nezmenili mnohé veci, ktoré mali zmeniť. Napriek tomu sa prístup Poľsku úplne zmenil zo strany Európskej únie.

Počujete, že by niečo kritizovala Európska únia, čo sa týka pravidiel právneho štátu v Poľsku? Nič. Čiže tento dvojaký meter tu je.

Ale nechcem zasa, aby som pristupoval k tomu hneď predpojato. My chceme, aby sme mali naozaj pravidlá jasné, aby sme mali dobré vzťahy s Maďarskom. A preto také vyjadrenia, ktoré mal premiér Maďar, sú pre nás neprijateľné. My sme ich aj okomentovali primerane a povedali sme jasne, že práve Trianónskou zmluvou sa všetko zmenilo, pretože Uhorsko sa rozpadlo, Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a po druhej svetovej vojne rovnako mierové zmluvy zadefinovali úplne jasne pravidlá a vďaka aj Slovenskému národnému povstaniu Slovenská republika a vtedajšie Československo bolo na strane víťazov na rozdiel od Maďarov.

A to je realita, ktorú musíme brať jednoducho do úvahy. My máme početnú maďarskú menšinu na našom území, ktorá má podmienky a zdá sa mi, jedny z najlepších v Európe, vôbec svetovo, môžu sa rozvíjať po každej stránke. Preto takáto rétorika je pre nás neprijateľná a budeme s našimi partnermi pracovať na tom a pripomínať im, že už je tu Slovenská republika a že vôbec nesúedia sami so sebou, ale so zvrchovanými štátmi, ako je Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Chorvátsko a tak ďalej.

>> No to ste teraz veľmi diplomaticky povedali. Ja sa bojím, vy ste diplomat, minister zahraničí, ale som aj politikom a ak chcete aj iné vyjadrenie politické, vám ho môžem dať. Áno.

No to by som rada, pretože takto nastavené vzťahy, ako sme teraz videli, počuli sme nejaké odkazy z Budapešti, nejaká odpoveď prišla aj zo Slovenska.

Maďarský premiér Orbán komunikuje s Alianciou, teda s našou stranou Aliancia slovenských Maďarov. Aliancia sa zase spája s PS-om, ktoré vás tvrdo kritizuje aj ústami Ivana Korčoka, ktorý je takisto bývalý diplomat. Otvorila som teraz veľký balík.

Ako budú vyzerať v praxi tie vzťahy maďarsko-slovenskej, lebo predtým boli dobré, boli naozaj nadštandardne dobré, keď tam bol váš naprotivok Peter Siarto. Teraz tam je kompletne nová osadka. Ako komunikujete? Chystá sa návšteva? Chystáte si nejaké vzájomné výmeny? Rozprávate sa napríklad aj o tom migračnom pakte, čo to bude znamenať, alebo je tam, že mlčanie a nič?

Nie, určite. O tomto sa budeme baviť. 23. augusta bude stretnutie premiérov, B4 summit V4, ktorý zvoláva už predseda vlády Maďar, čo je pozitívna vec. Ja som to s mojou kolegyňou v Maďarsku, s Anitou Orbán, celé pripravoval z hľadiska aj termínov dohadoval. Čiže tá komunikácia prebieha úplne normálne, štandardne. Veď o tom je diplomacia.

Ale teraz to politické vyjadrenie. Absolútne evidentné je, že voľby, ktoré boli v Maďarsku, boli prepojené aj s maďarskou alianciou a s Progresívnym Slovenskom, pretože oni otvorili tému veľmi citlivú, a to je vyjadrením, že Benešove dekréty sú vyhasnuté.

No, Benešove dekrety nie sú vyhasnuté. Sú súčasťou nášho právneho poriadku povojnového usporiadania, ktoré súvisí aj s medzinárodnou konferenciou o usporiadaní Európy a sveta po Druhej svetovej vojne. A to je jednoducho fakt. To, že tu boli nejaké chybičky v registrácii, v katastri a tak ďalej, to je niečo, čo si môže každý občan vymôcť úplne normálne súdne.

A to sú pravidlá, ktoré sú jasné. Ale Progresívne Slovensko zámerne použilo po dlhom čase práve túto maďarskú kartu, pretože im vadilo, že sme mali dobré vzťahy. Oni potrebujú jednoducho škodiť, škodiť, škodiť, a to v súčasnosti robia. Čiže vrátim sa späť. Vnímame aj vyjadrenie premiéra Maďara ako predvolebné, potom aj trochu euforické povoolebné, ale teraz už, keď je premiérom, už to bude o niečom inom.

A my máme snahu budovať dobré vzťahy. Som veľmi rád, že pred zasadnutím Európskej rady bude stretnutie premiérov, také formálne v rámci V4, ktoré takisto zvoláva predseda vlády Maďar. Bude tam náš premiér, ktorý sa s ním stretne po prvýkrát. Potom 23. augusta bude toto zasadnutie premiérov V4, kde Maďar povedal, že má záujem, aby tento formát pokračoval. Dokonca formát s takzvanou plus V4+. Čiže budeme sledovať každý krok, ale v každom prípade je pre nás záujem o dobrých vzťahoch prioritný, ale musí to byť aj z druhej strany.

No jednoznačne. Ideme sa pozrieť na Ukrajinu. Boli ste aj tam? Mali ste rokovania s vaším ukrajinským naprotivkom, s pánom Sibihom. Teraz je tam taká zvláštna situácia. Ja opäť nechcem ani komentovať vaše rokovania, lebo predpokladám, že boli štandardné v rámci diplomácie. Ste diplomat? Takže to je tak trochu nuda to teraz.

Áno, ale v tomto príbehu, keď diplomati sa rozprávajú, je to trocha nuda. Ale to, čo sa deje na Ukrajine, nuda nie je, pretože Ukrajina, hovoríme o tom, že chce byť súčasťou Európskej únie. Dokonca padli z nemeckej strany nejaké úvahy o tom, že v nejakom zrýchlenom procese by sa mohla stať členom. Myslím, že to už všetci komentovali, ako to celé bude prebiehať, ale v Európskej únii platí charta, napríklad, ktorá hovorí o tom, že jazyky, používanie jazykov menšín, národnostné a tak ďalej, že je to veľmi citlivá taktika na Ukrajine práve teraz.

Ono to už dlho funguje v praxi, ale ruština je momentálne de facto zakázaný jazyk. Pre všetkých, ktorí týmto jazykom hovoria, ako keby sme si predstavili Maďarov, keby sme im tu zakázali čítať po maďarsky noviny, televíziu, školy, kultúru, proste čokoľvek. Ako vnímate toto dianie, a plus ešte k tomu sme videli, že prezident Zelenský nejakým spôsobom vzdal hold bývalým ukrajinskym nacistom, či ide o Melnika. Hovorí sa tam o Banderovcoch. Stále je tá téma na Ukrajine živá.

Je toto takýto prístup k národnostnej menšine? Ja viem, že sú to Rusi, ktorí im vyhlásili vojnu, ale tí ľudia nie sú politici, ktorí touto ruštinou nesú kolektívnu vinu. To už sme tu mali v histórii. A vidíme, že teda s tou ruskou menšinou na Ukrajine je problém, je problém s adoráciou nacistov. Ako je toto kompatibilné s Európskou úniou?

Skúsim sa teraz vyjadriť najkomplexnejšie ku všetkému, pretože je to veľmi dôležité. Začnem teda s tými jazykmi. Viete, že jedna z podmienok, aby Maďarsko zmenilo svoju pozíciu podpory Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie, bolo práve usporiadanie pravidiel pre ich maďarskú menšinu v Zakarpatí, v bývalej časti Československa a Uhorska.

Pre nás je toto pozitívne, ale zároveň hovoríme, že tieto pravidlá, ktoré sú vyrokované pre maďarskú menšinu, musia platiť pre všetky menšiny, vrátane slovenskej menšiny. Tam nebol žiadna výnimka, pretože ak je Ukrajina časťou dohovoru Rady Európy o tej európskej charte regionálnych a menšinových jazykových práv, tak mala by ich rovnako dodržiavať. Nás zaujíma slovenská menšina, ktorá musí mať rovnaké pravidlá. Nehovoríme, že sa jej tam ubližuje, ale rozhodne sme proti tomu, aby tam bol nejaký dvojaký meter. Dvojaký meter k tomu, že maďarská menšina bude mať vyrokované nejaké pravidlá extra a potom ostatní nie. Nie.

Toto je jedna z vecí, ktorú musí aj Európska únia veľmi dobre uchopiť z hľadiska predstupového procesu, pretože budeme sa na to veľmi, veľmi pozorne pozerať.

A teraz späť, čo sa týka Ukrajiny. Všimli ste si, ako bola odignorovaná moja návšteva na Ukrajine? Máte pocit, že bola vidieť všade? Keď tam išiel Dubéci a ostatní, tak všetky médiá šali, ako tam boli? Ja som nešiel do Kyjeva, ktorý je v podstate najviac chránený z tohto pohľadu. Ja som išiel do mesta Vinica, kde som išiel podporiť niečo, čo je dôležité z hľadiska humanitárneho, to znamená nemocnicu, kde sme nakúpili špičkové prístroje, ktoré slúžia pre všetkých, ktorí sú postihnutí nejakým spôsobom vojnou, či civilisti alebo vojaci.

Išiel som tam z Moldavska, mimochodom, kde som mal bilaterálne rokovanie, mal som stretnutie aj s prezidentkou Moldavska, lebo ich podporujeme na ceste do Európskej únie, takisto rovnako aj Ukrajinu, ale médiá to odignorovali. Dokonca ešte aj slovenská televízia, čo bolo nemysliteľné. V piatok som tam bol, nič, v sobotu nič a ešte aj v nedeľu. Ja tým nechcem nariekať, len chcem tým poukázať, že to niekomu nevyhovuje, že pokračujeme konzistentne v našej humanitárnej pomoci a že nerobíme prázdne gestá.

Ale mal som stretnutie aj s pánom ministrom Sibihom, pretože sa zúčastnil toho odovzdávania takisto, čo som veľmi rád, pretože pán minister tam navštívil nemocnicu asi tiež po dlhom čase a zistil, že tá nemocnica robí kus dobrej práce a že my sme prispeli veľmi významne.

Mal som s ním stretnutie aj na štyri oči, kde sme si ale prešli aj citlivé veci.

A jasne som povedal, že pre nás adorovanie bývalých exponovaných predstaviteľov, ideologických predstaviteľov ako je Andryj Melník, pochovávanie s najvyššími poctami za účasti prezidenta a ďalších je absolútne neprijateľné.

Pýtal som sa ho, či sa to chystá aj s Banderom. Tak ma uistil, že nie, ale mám informáciu, že by tam mali byť ďalší.

Toto je veľmi citlivá vec pre Slovensko.

Spomeňme si, že my sme tu bojovali s Banderovcami. V mojom regióne boli chytaní Banderovci, ktorí prechádzali po vojne – v roku 45 až do 47 – páždili tam Židov a vraždili civilistov.

A toto sú veci, ktoré sú pre nás neprijateľné.

Európska únia nemôže zatvárať oči pred týmto. Poľsko to otvorilo. Všimli ste si? Boli tam nejaké prekáračky a jednoznačne sa postavilo proti tomu.

To sú veci, ktoré jednoducho sú pre nás absolútne neprijateľné. My sme postavení na základoch antifašistických. Je to úcta k našim predkom – všetkým tým, ktorí bojovali v Slovenskom národnom povstaní, ktorí zmenili tú paradigmu vlastne nášho fungovania počas druhej svetovej vojny, čo som aj spomínal v súvislosti s Trianonom a potom po usporiadaní s Benešovými dekrétmi.

Čiže toto som povedal pánovi ministrovi úplne otvorene.

A ako reagoval?

Povedal, že s Banderom to nie je tak, že to nechystajú a že pre nich je to veľmi citlivá otázka. Rovnako, ale že strany...

Áno, samozrejme, pretože predtým sme komunikovali túto tému aj s veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku, kde sme jasne povedali – bez toho, aby sme to nejakým spôsobom zveličovali – s nimi o tom rozprávali.

Čiže toto sú témy, ktoré sú pre nás absolútne citlivé a my podporujeme Ukrajinu. Musím to zdôrazniť ešte raz, pani redaktorka, na jej ceste do Európskej únie, pretože si myslíme, že jej to pomôže urobiť tie bolestivé reformy, ktoré musí urobiť z hľadiska korupcie a mnohých iných vecí, lebo chce mať stabilného partnera.

Povedzme, že ona tie reformy musí urobiť predtým, než sa do tej únie dostane, a musí sa vysporiadať aj s touto nacistickou záťažou, ktorá tam je.

Objektívne Ukrajinci túto banderovskú časť histórie ale považujú za svoju.

Práve preto, pani redaktorka, a teraz otázka je, či sa to dá dostať z tej hlavy preč, lebo to nie je otázka toho, že prezident sa zúčastní na nejakom oficiálnom pochovávaní alebo na nejakom oficiálnom čine alebo čomkoľvek, ale že tí obyčajní bežní Ukrajinci toto majú v hlavách a toto je ich minulosť, ktorú si nesú.

Každý národ sa musí vysporiadať so svojou minulosťou. Aj my sa. Ale vidíme, že tam to vyzerá, že to nefunguje.

A zároveň musí jasne povedať, či chce patriť do demokratických krajín Európskej únie, kde sa práve takéto antifašistické hodnoty absolútne ctia po druhej svetovej vojne, pretože Európska únia bola práve založená na mierových základoch, aby sa už skončilo s takýmito extrémistickými vecami ako bol nacizmus a fašizmus.

Čiže každé takéto adorovanie je pre nás absolútne červená čiara.

A preto som naozaj veľmi zvedavý, ako principiálne k tomu bude pristupovať práve Európska únia.

Musia sa s tým Ukrajinci vysporiadať. Ja chápem, že mali nejaké komplikované vzťahy historické s Ruskom počas Sovietskeho zväzu. To každý chápe, tak ako mali Poliaci a tak ďalej. Preto ich prístup je iný. Preto aj Balti majú iný prístup. My máme zasa iný historický, inú historickú skúsenosť, ale dnes už máme úplne iný svet a musíme sa na to pozerať z tohto pohľadu.

Čiže – všimli ste si pri stretnutí s vaším náprotivkom s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Sibihom – že rozumie tomu, čo mu hovoríte o tých nacistických záležitostiach. Mali ste pocit, že to prijal alebo že to bolo tak, že formálne to vzal na vedomie? Ja nechcem byť nejakým znalcom, či som správne v jeho očiach pochopil to, čo urobil, ale v každom prípade to vzal na vedomie s rešpektom.

Uhm.

A to som bol rád. A rovnako som utlmočil aj svoj postoj v súvislosti s rokovaním s maďarskou stranou, čo sa týka práv národnostnej menšiny maďarskej.

Jednoznačne som deklaroval, že tie práva, ktoré má maďarská menšina vyrokované, musia byť pre všetky národnostné menšiny vrátane slovenskej.

Zatiaľ môžem povedať, že naša slovenská menšina má priestor na svoj rozvoj, má školy, kde sa môže vzdelávať, takže to je myslím si dobré, ale musí to byť všetko pre všetky menšiny, ktoré žijú na Ukrajine.

To sú pravidlá. To sú pravidlá Európskej únie. Ak ich Európska únia nebude chcieť dodržiavať, tak toto je pre nás neprijateľné a vtedy budeme hlasne hovoriť, že nie.

Posunieme sa teraz ďalej z Ukrajiny, lebo to nebola vaša jediná cesta. Vy ste boli v Afrike a opäť to prinieslo kritiku z časti opozície. Konkrétne opäť budem spomínať Ivana Korčoka, ktorý tam tak trochu – prepáčte za výraz – strelil do toho, keď povedal, že ste boli na safari.

Pre nás, pre Slovákov, je Afrika niečo, čo je ďaleko. Vidíme tam, že je tam džungla, že sú tam pôvodní obyvatelia a ten folklór a všetko toto. A chudoba a podvyživené deti – to je obraz Afriky v očiach štandardného Slováka.

Obraz Afriky v očiach podnikateľa – našich podnikateľov, ktorí tam už zakladajú svoje fabriky – je, že to je bohatý kontinent plný nerastných surovín a všetkého toho, čo náš priemysel, európsky podvyživený a umierajúci, bude potrebovať.

Číňania sú už v Afrike veľmi dlho, obsadili strategické pozície. Teraz sa vyberiete do Afriky vy a máte problém.

Problém nemám. Problém má pán Korčok a Progresívne Slovensko, pretože my ideme v súlade s našim programom, s vyhlásením vlády, ktoré jasne hovorí, že posilňujeme ekonomickú diplomaciu s rukou v ruke s politickou – to je bezpochyby, ináč to nejde.

A náš región je Indopacifik a krajiny globálneho juhu, medzi ktoré patrí aj Afrika.

Ale Ivana Korčoka to neprekvapuje. Len si spomeňte, keď sme sa vrátili z Číny, ako kritizovali, že my sme nadviazali s Činou spoluprácu, s tou, ktorá nedodržiava ľudské práva a neviem ešte čo.

A potom keď prišiel Donald Trump ku kormidlu, tak začal hovoriť o tom, že mali by sme teraz s Čínou činne spolupracovať.

A teraz sa vyjadril aj s pomocou médií, a to je tá hlasná trúba PS – Denník N – ktorá kompletne jeho vyjadrenie bez akejkoľvek kritického pohľadu vzala, že vraj som bol na safari v Tanzánii.

som sa v tom čase nachádzal v Keni. Mimochodom, vôbec som nebol v Tanzánii a prijal som toto pozvanie práve od ministerky cestovného ruchu a správy všetkých týchto národných parkov safari ako úctu k ich dedičstvu, lebo pre nich je to veľmi významná časť.

Tak som si ukryl trošku zo svojho spánku a ešte pred ranejším programom som tam išiel. V päť pätnásť som vstával, aby som si uctil naozaj toto.

Ale mal som tam celú šnúru rokovaní, ktoré som napísal.

Viete, Denník N najskôr zmenil, že keď zbadali, že je zle, tak Tanzániu a Keniu, ale nechali tam, že kde som prišiel otvoriť zastupiteľský úrad. Denník Gen to tiež nechá. Pritom sme vyhodili množstvo informácií, čo robíme, a my ho tam máme.

No v Keni máme zastupiteľský úrad. Ja len vám ukazujem, aká je profesionalita denníka, že za každú cenu pomáha komentovať.

Musel som to komentovať a budem ticho, lebo to nemá zmysel. To tie veci ani nejdem komentovať. Nemá to zmysel. Poďme do toho, čo je dôležité. Ale pre divákov bolo dobré toto, lebo si myslia, že šíria naozaj pravdu.

Čiže tieto dve krajiny sú veľmi významné pre nás, pretože sú krajinami zoskupenia východnej Afriky, východnej a južnej Afriky. Keňa je dlhodobo krajina, ktorá má obrovskú príležitosť z hľadiska rozvoja. Je tam veľký potenciál na rozvoj, je tam veľký podiel práve mladej generácie, čo je do budúcnosti obrovský priestor na rozvinutie biznisu s našimi podnikateľmi práve v oblastiach, kde sme veľmi silní.

A výhoda naša je, viete v čom, pani redaktorka, že sme tam už dlhodobo prítomní cez takzvanú rozvojovú pomoc. Ja som priniesol aj do Kene humanitárnu pomoc. Bolo to 200 kg takých dôležitých vecí pre prvé zásahy v prípade nejakých živelných pohrom a tak ďalej. Urobili sme tam za ostatné obdobie investície do rozvojovej pomoci 22 miliónov €. Vybudovala sa tam škola, ktorá od roku 2013 poskytuje, pôsobia mnohé aj mimovládky, ktoré úspešne sa transformujú aj do podnikateľského prostredia.

Je tam napríklad sídlo OSN v Keni, čo je pre nás veľmi dôležité. Jediné sídlo v rámci globálneho, ktoré má na starosti napríklad témy UN Habitat alebo rozvojovej pomoci. Mal som rokovanie s viceprezidentom, mal som rokovanie s predsedom parlamentu Dolnej komory. Mal som rokovanie na UNESCO, kde napríklad podporujeme vytvorenie takzvaného podporného pracoviska UN Habitat, čiže pre sídla, pre rozvoj sídiel, čo by malo byť prepojenie so zastúpením v Kyjeve na podieľaní sa na vojnovej rekonštrukcii Ukrajiny. Čiže množstvo vecí.

Mal som tam silnú delegáciu ekonomickú so sebou. Bolo tam 35 rôznych firiem, ktoré pôsobia v oblastiach, ktoré práve zaujímajú Keniu a Tanzániu. Export banka, Sario bola so mnou. Podporili sme mnohé ďalšie humanitárne pomoci alebo rozvojovú pomoc.

Ja by som to zhrnula asi tak, že je tam Čína, je tam Rusko, je tam západný svet. Afrika je naozaj kľúčový kontinent z pohľadu surovinovej základne. A nielen to, pani redaktorka, ja som priniesol aj podporu našej kandidatúry na člena bezpečnostnej rady. To je takisto súčasť diplomacie. Doniesol som si podporu odtiaľ, pretože oni veľmi pozitívne vnímajú krajiny, ktoré im dávajú rešpekt. My nemáme koloniálnu minulosť ako niektoré krajiny. Oni nás berú práve ako naozaj ľudí, ktorí idú tam nezišne, normálne, partnersky pracovať. Preto sme začali tou rozvojovou pomocou, ktorá je tam veľmi silná.

Ale z hľadiska budúcnosti, pani redaktorka, je dôležité povedať, že reforma OSN nás čaká. To je len otázka času, kedy tie krajiny, ktoré majú právo veta, budú ochotné to urobiť. A práve krajiny Afriky budú musieť byť zastúpené rovnako tam. A jedny z nich môžu byť práve krajiny ako Keňa.

Keňa je veľmi významná, že je to strategické aj pre tieto zahraničnopolitické záujmy. A keď sme pri tom, opäť a zase: v Tanzánii sme otvorili nový zastupiteľský úrad. To je súčasťou našej politiky, kde otvárame nové zastupiteľské úrady, aby sme tam boli prítomní a mohli sme rozvíjať tieto priateľské vzťahy.

A Tanzánia je 76 miliónový trh. Keňa je 56 miliónový trh. Tanzánia robí jednu tretinu celého obchodu týchto krajín východnej Afriky, čo je významný bod, kde potrebujeme aj my byť k dispozícii.

Vieme tam saturovať niektoré veci, ktoré v našom priemysle vypadli vzhľadom na to, aké sú momentálne vzťahy so západom, aké sú vzťahy so Spojenými štátmi a tak ďalej. Proste zastavil sa ten export. Je toto cesta?

Určite áno, pretože to sú ekonomiky, ktoré majú pravidelne rast päť až šesť percent. Viete, čo by sme my dali za to, keby sme mali taký rast? Rovnako to má India, ktorá určite sa k nej dostaneme, ale má to zmysel. My tam musíme byť a ešte skôr, ako ten boom tam nastane.

Samozrejme, majú svoje problémy, tak ako v Tanzánii majú problém po tom, ako boli ostatné voľby prezidentské, že tam boli protesty pomerne násilne potlačené. Bolo tam množstvo mŕtvych, o čom som otvorene hovoril s ministrom zahraničných vecí. A cítil som ochotu, aby sa všetko transparentne vyšetrilo a tí, ktorí boli za to zodpovední, boli potrestaní.

Ale áno, ktorá krajina nemá nejaké problémy? Každý má svoje problémy, ale to neznamená, aby sme tam neboli, aby sme s nimi otvorene nekomunikovali, pretože diplomácia je práve o tomto. Čiže ideme v duchu našej zahraničnej politiky, ktorú máme aj v programe vyhlásení vlády. Máme tam veľký potenciál. Mnoho podnikov už tam etablovalo sa a začalo podnikať. Preto tam musíme byť aj my.

Napokon, dokonca aj Slováci objavujú Tanzániu. Veľa Slovákov cestuje na Zanzibar. A to si vyžaduje aj takú konzulárnu pomoc, keď sa vám čosi stane. A to je ďalšia časť našej zahraničnej politiky – ponúkať vlastne pomocnú ruku všetkým Slovákom, ktorí sú vo svete. V tomto prípade, kde sa koncentrujú aj vďaka turistickému ruchu.

>> Vrátime sa do Bratislavy. Poďme.

>> Návšteva indického premiéra Modyho. Veľká vec. Opäť možno naši diváci úplne nedokážu si predstaviť, aký význam takéto vzťahy majú. India je jednou z najväčších svetových ekonomík. Je to jedna z najľudnatejších krajín. Má priemysel, ktorý pre nás je zaujímavý. Okrem iného, prišiel na Slovensko indický premiér. Čo to v praxi bude znamenať? Ako sa tie vzťahy a ten biznis spoločný posunie ďalej?

>> Áno, máte pravdu. Je to v súčasnosti už najľudnatejšia krajina. Je to piata ekonomika sveta s ambíciou v priebehu niekoľkých rokov sa stať treťou ekonomikou sveta. Je tam veľký podiel mladej generácie, rovnako ako v porovnaní s Čínou, čo dáva obrovský priestor v budúcnosti sa rozvíjať. Je to digitálne rozvíjajúca sa krajina aj v oblasti umelej inteligencie, kde chceme byť rovnako prítomní, ale je tam obrovský priestor aj na ekonomickú spoluprácu.

A ja po od môjho nástupu pravidelne navštevujem Indiu, pretože tam vidím obrovský priestor.

Je to Indo-Pacifik a India veľký, eh, dôležitý globálny hráč aj z pohľadu toho multilateralizmu.

Myslím si, že India by mala byť jedna z tých krajín, ktorá by raz mala byť stálym členom OSN.

Čiže pravidelne som tam chodil s podnikateľskou misiou počas takzvanej konferencie Rising Do, ktorá už je naozaj svetová.

Len som tento rok nemohol ísť kvôli tomu, čo sa stalo v Irane, lebo sme riešili evakuácie.

Ale ovocie prišlo. Ovocie prišlo tým, že nás navštívil historicky po prvýkrát premiér najväčšej, eh, najľudnatejšej krajiny.

A to je niečo, čo je jasný signál, že slovenská diplomacia, slovenská vláda, Slovensko je rešpektovanou krajinou a že takáto krajina ako India má záujem o rozvíjanie spolupráce.

Máme tam investície v Indi, ktoré sa už etablovali, či už je to Tatravagonka alebo ďalšie, ktoré vyrábajú takisto, eh, pre železničný, eh, priemysel, eh, výrobky, eh, biopaliva, eh, už tam vyrábame.

Rovnako obranný priemysel sa tam etabluje veľmi významne.

Ja som mal vo svojej misii mnohé firmy z obranného priemyslu. India ma o to záujem.

Nadviazali sme strategické partnerstvo, ktoré bolo teraz podpísané počas návštevy premiéra Módy, a podpísali sa štyri memorandá a jeden letter of intent, to znamená nejaký zámer, eh, spolupráce, práve v obrannom priemysle, eh, ktorý, eh, je pre Indiu veľmi, veľmi dôležitý.

Ale ako som povedal, tých oblastí je tam veľa.