Pomáha tisícom slovákom schudnúť. Čo robíme pri chudnutí zle? | Jany Landl - fitness tréner

Tento program vám prináša Play TV, domáca zába celú rodinu. [hudba] Priatelia, krásny deň vám želáme. Sme tu s ďalším dielom Na moju veľkú radosť, eh, na jednej vlne s Lenkou a Romanom. A Roman teraz predstaví [hudba] tohto nášho hosťa, ktorý nás tu zabáva. >> Toho nášho surfera, ktorý prišiel si zajazdiť na [smiech] na jednej vlne. Je to eh je to je to karatista, je to je to Iron Man. >> Je to tréner, je to fitness guru, je to [hudba] influencer, je to motivátor, je to osobnosť. V pohode chlapík, musíme povedať férovo. Je to Jan Landl. Jani, vitaj medzi nami. Ahoj. Ďakujem vám veľmi krásne. Takýto úvod, poj. Takéto, takéto uvítanie. Ja neviem, či sa mi to ešte niekedy dostalo normálne teraz. Neviem, či som narástol teraz trošičku. >> Eh, si úplne veľký teraz momentálne, takže >> ale páčilo sa mi to, že na tej, že že vlastne, že ten surfer, že na jednej vlne. K tomu vám potom poviem také také také príhody. >> Tak rovno môžeš teraz povedať. No ja tak stále hovorím, že eh eh že keď sa darí ľuďom v živote, tak to je ak keď surfuješ na vlnách, že idú ti tie tie tie vlny a niekto tak niekto tak povie, že a prečo teraz tak veľa robíš a a veľa robíš vecí, však daj si trošku odpočinok a tak. A ja mu hovorím, že počúvaj, ale správny surfér, keď sú vlny, tak ide na more a potom je čas, kedy nie sú, tak si sadne a čaká. že ty nemôžeš sedieť s tou doskou a pozerať sa na tie obrovské vlny a [hudba] a potom sa rozhodneš, že ideš na vlny surfovať, keď je tichý oceán alebo more. Takže toto ja stále tak tvrdím, že keď sú vlny, tak treba surfovať, keď sa ti darí, tak máš pracovať a potom zase sa ti chvíľku nebude dariť a je to úplne v pohode, lebo to tak prichádza, vieš, že chvíľku sa ti darí, chvíľku sa ti nedarí, lebo niekedy stretnem ľudí, ktorí mi rozprávajú, žeá teraz nemám dobré obdobie. Hovorím, v pohode buď. Chvíľku tie vlny sú, potom nie sú, potom je ticho, potom je búrka, potom je tak tlko od srdca, hore dole, život tak funguje. Raz je dobré, raz je zlé. Všetkých nás to tá hra menom Život baví. [hudba] >> Inak ja, prepáč, ale ja som z teba unesená. Ty si tak uprataný človek, pekný, že ty by si mohol okrem toho fitnesovania, že teda učíš ľudí, ako sa o seba starať športom, ty by si aj tak ako psychologicky mohol také hygieny robiť. Myslíš, že by som akože je pravda, že dnes na internete a na sociálnych sieťach môže byť každý všetkým, čím len chceš. Stačí ti prečítať si jednu knihu a už môže byť vlastne mentálny kauč. >> [hudba] >> Ale túto vec ja naozaj sa snažím prenechávať ľuďom, ktorí to študujú a vedia, lebo eh ja môžem iba hovoriť nejaký svoj názor a ľudia [hudba] ho môžu prijať a eh a nejakým spôsobom akože fungovať podľa neho, ale [odkašľanie] ako kaučovať ľudí a tak je to je veľmi ťažké, pretože ty vlastne riadiš ich rozhodnutie a niektorí to berú tak na ľahkú váhu, vieš, že aj sú takí výživoví poradcovia, ktorí si urobia výživový kurz cez víkend a idú napríklad radiť ľuďom, ktorí majú obezitu alebo majú nejaké zdravotné problémy a povedia im niečo, ale moc o tom nevedia. Ale ten na druhej strane ten človek im [hudba] verí. Oni si myslia, že prišli k tomu správnemu človeku a prišli väčšinou častokrát zúfalí. Takže oni už to berú tak, že oni ti vysolia aj aj proste posledné peniaze, lebo berú berú [hudba] ťa, že ty si niekto, však predsa, keď ideš, si dáš niekde hlavičku, že si výživový poradca, tak hádam si si to nevymyslel cez víkend, že že [hudba] tak si asi výživový poradca. No oni ti častokrát povedia aj také veci, ktoré vlastne s výživovým poradenstvom nemajú nič spoločné, len chcú výsledky s tebou, rýchle výsledky s tebou, aby si bol ty rýchlo spokojný, aby si rýchlo povedal tým všetkým okolo, že on je tak super, že ja som to je jediný človek, vďaka ktorému som schudla. Síce akože úplne zle, budem mať problémy životné a budem mať rozhadzú proste menštruáciu a hormonálne výkyvy, ja som nervózna, ale ja som schudla. a potom vlastne zistí, [hudba] že ono schudne každý, kto nie je, vieš. Čiže ono to nie je až taká zase veda, vieš. Keby sme boli veľmi zlí, tak proste si povieme, že dobre, tak tu ťa zavrieme a a nebudeme ti dávať jak fantoci, vieš. Bolo akože zavreli ho a [hudba] týdeň hladová a nebudeme nič jesť. Takže ono by to tak akože vieme, že by to tak mohlo fungovať, ale my nechudneme na to, aby sme potom zase to zase nabrali a tak ďalej. A to už je taká dlhá téma zase, >> no. Je to je to dlhá téma, ale dobre, že si ju otvoril, pretože naozaj dnes žijeme v dobe, kedy eh kedy sa stratil taký ten nejaký prirodzený filter, ktorý tu bol na to, aby sa nejaká myšlienka, nejaký názor alebo nejaké vyjadrenie dostalo >> eh medzi pospolitú verejnosť, tak eh si musel prejsť nejakým povedzme redakčným filtrom alebo televíznym filtrom, že jednoducho bola tam nejaká skupina ľudí, ktorí povedzme si povedali, ok, toto je zaujímavý človek, ktorého by sme mohli zobrať a mohli by sme amplifikovať jeho názor. Teraz [hudba] to neexistuje, pretože každý má nejaký prístup na sociálne siete. môže si vytvoriť eh svoje vlastné zastúpenie ľudí, ktorí ktorí ho followujú a potom následne shérujú a jednoducho názory bez akéhokoľvek filtra sa potom šíria kdekoľvek ďalej. A už povie to viac-menej na ľuďoch samotných, či sú ochotní akceptovať tie názory a tak ďalej. Ja často sa zamýšľam nad tým, že mnohí si dávajú teraz pozor špeciálne pri myšlienkach, teda pri jedle, ale potom sa to pretavuje na myšlienky pri jedle, že čo si dám [hudba] do seba, hej, že už si kontrolujú ečka a tak ďalej, vieš, väčšinou takí tí, ktorí naozaj akože majú im záleží na tom, že aby žili čo najzdravšie, ale potom nemajú podobný názor na myšlienky, že jednoducho akékoľvek hnoje názorové, myšlienkové >> sú ochotní akceptovať a a berú ich za dobre a jednoducho eh neza nezašpinia si telo, ale zašpinia si myseľ. A to je škoda. [hudba] A to je škoda. Eh, no a práve preto je dôležité, aby ľudia, ktorí sa venujú niečomu a rozumejú tomu, tak to robia. Ty sa už dlhé roky venuješ, samozrejme, tomu, čo robíš. A preto preto som veľmi rád, že si povedal, že jednoducho nechceš >> sa hrať na niečo, čo možno prirodzene ani necítiš, že by si bol fundovaný v tomto. >> Však dostaneme [hudba] sa teda k tvojmu priestoru. Eh, neviem, prečo som [odkašľanie] tu mal takýto monológ, že to nie krásny, krásny si mal. Ale poď musímšagovať, aby som nezabudol, že že mňa len mrzí, že v dnešnej dobe vlastne už eh takto ja som [hudba] kedysi aj televíziu mal takú, že kto bol v televízii, tak pre mňa to bol niekto, že vau. >> Teraz máme aj, že rôzne podcasty aj takto, tak si poviem, že ale dnes už aj do tej televízie sa dostane človek, ktorý vlastne je veľmi kontroverzný v tom, čo rozpráva. A hlavne keď sa bavíme o o výžive alebo sa bavíme o športe alebo sa proste bavíme, že riešiš trošičku si taký mienkotvorný proste pre tých ľudí, že naozaj [hudba] eh ty dávaš nejaký odkaz a niekedy mám pocit, že už ani tie televízie alebo tie podcasty alebo nejaké proste rôzne kanály si nedávajú pozor, koho si pozvú, že mám pocit, že to je len tak, že idem ide im o čísla, že proste hlavne aby sme mali čísla a aby nás ľudia možno rozoberali, ale strácať sa ako keby to v tom, že ale my musíme hovoriť hlavne tým ľuďom nejakú tú pravdu, že ako to naozaj skutočne je. Ja viem, že pravda je relatívna. Neviem, že kde je pravda. Ľudia budú veriť tomu, čo chcú tu chcú veriť. Ono sa tak hovorí, že americkí vedci zistili, že ľudia veria tomu, čomu [hudba] americký, čo americkí veci zistili. Takže tak to bude stále. Ale tiež mám pocit, že tá tá spoločnosť alebo a alebo respektíve tá tá doba je taká, že naozaj dneska už môže každý hocičo. Na jednej strane ja som rád, keď ja sa chcem rozhodnúť, že chcem byť fotograf, prečo by som nemohol byť, prečo by ma niekto za to mal súdiť, ale potom sú určité odvetia, ktoré ja osobne prenechávam ľuďom, ktorí sú v tom profícii. Napríklad za mnou prichádzali rôzni športovci, že Já, ty si super tréner, však paráda. Ja som tenista a ja im hovorím, že ďakujem veľmi pekne, že si so mnou prišiel. V prvom rade si to veľmi vážim a a robí mi to dobre, že si sa na mňa obrátil, ale hneď ti musím povedať, ja som nie je kondičný tréner. Ja som Ja ťa neviem pripraviť na zápas. Ja viem s tebou si zabehať a urobím ti možno kondíčku a rož. Ale ty potrebuješ trénera, ktorý je presne pre teba. pozná ten šport, pozná tenis, pozná hokej, pozná futbal a na to je dobrý iný [hudba] tréner. Ja som taký všeobecný lekár, vieš. >> Ja som nie je akože ja som nie je eh ja keď ty keď máš problémy s ušami, tak nepôjdeš k zubárovi, vieš. A ono to aj v tom športe, takže aj aj tí tréneri sú na niečo sú určení. Tí sú takí, ja som všeobecný lekár [hudba] pre všetkých. Proste ja ti poviem a keď vidím v tebe niečo, čo by si mohol byť lepší v nejakom športe, tak ti poviem, choď za ním. Ja s tým absolútne nemám problém. Ale častokrát to vidím, že tí tréneri niektorí si myslia, že vedia všetko. Oni sú aj fyzioterapeuti zrazu chvíľočku, vieš. >> Ale on si len preštudoval nejaké veci, ale ten fyzioterapeut to študuje. To je normálne škola na to, že to nie je, že víkendový kurz, hej? Takže toto ma niekedy tak mrzí, že niektorí ľudia sa dávajú do tých všetkých polôch. No a toto teda nie je môj prípad. Preto som akože reagoval na to, že >> veľmi pekne, ale teda poďme od začiatku. Ty si kedysi ako dieťa začal trénovať karate a dostal si sa veľmi ďaleko. Moja otázka ešte k tomu je doplňujúca. Eh, tvoji rodičia alebo teda ty si zo športovej rodiny? >> Vôbec, že že u mňa nešportuje, že nikto. Nikto. >> Ani ty si ich nenamotivoval teraz [smiech] expost. Vieš, >> mama so mnou cvičila. a mama so mnou cvičila eh, keď bolo covidové obdobie, tak mama so mnou cvičila detské tréningy, lebo ja som tam mal tréningy pre deti a pre pre dospelákov, >> takže ona so mnou si dávala, že detské tréningy, lebo že tie jej stačili. K tomu mám ešte takú peknú príhodu, že raz mi jedna pani písala, že Jani, ja s tebou [hudba] tak rada cvičím, to je tak super, perfektne to robíš. Strašne sa mi páči tá energia, všetko je to také milé, také fajn. Ale prečo ty púšťaš toho Mira Jaroša? Je že ona vôbec si nevšimla, že to >> nie ona, ona bolo, že hej, ale že som bol prekvapený, že to nedoplo, lebo tie detské tréningy ja uvádzam, milé deti, tak som rád, že ste tu, tak dneska si zacvičíme. Proste >> si hovorila, že aký je žoviálny, ako nás [smiech] oslovuje. >> Veľmi sa, veľmi sa jej to ľúbilo. Takže eh mama so mnou, no ale brácha či tak, že bicykel, tak rekreačne toto, ale vlastne, že ako keby nejakú športovú. Ja rozmýšľam, že či ja som vlastne ich. No potom nie robím si srandu. [smiech] >> No dobre, ale teda nikto. Ale proste na začiatku ťa povedzme, že chytilo to karaté. Ty si naozaj viacnásobný majster Európy, Slovenska a tak ďalej. >> [smrkanie] >> Eh, prečo prečo prečo to karate a ako sa potom posúvala tvoja športová kariéra alebo osobnosť, vývoj? >> My sme rovnaký ročník plus mínus, teda my dvaja určite. Lenka nie, je v tesnom závese za nami. Tak 10 rokov ty máš akože teraz a >> ďakujem ti veľmi pekne. My sa budeme stretávať často. [smiech] >> Tak ja už som sa naučil za tých 25 rokov, čo pracujem s tými ženami, že že eh >> čo funguje [smiech] perfektne. Úplne ťa žeriem. Nie, nie, nie, nie. Ale eh bol taký, že seriál sa volal, že Linda, keď si ho pamätáte, to bola taká karatiska >> Linda vesprémiová. Tak pravde. To bol maďarský seriál o karate. Ona si vždycky vyzula tie papuče, mala také biele ponožky, to si pamätám. Odvtedy ja nosím proste len biele ponožky. >> Prišla na pamät najprv teda >> prišla a proste všetkých vyflaskala. Strašné kopačky. No a ja som ti ako päťročný išiel a videl som, že karate klub Linda. >> A ja, že mama, tam chcem proste chodiť. Hovorím som mu, potiahol, že tam chcem chodiť. >> Ideme. Odvtedy som vlastne začal robiť karaté. Stalo sa to neodmysliteľnou súčasťou môjho života, ktoré ma to vlastne aj naučilo, všetky [hudba] veci eh od dochlnosti, po zodpovednosť, po to, že som si sám žehlil kimono a pripravil veci. A ja si myslím, že toto je ako keby, že to karate pre mňa neznamenalo, že som sa naučil, že proste ako niekoho zbijem alebo nikdy som vlastne akože ja sa asi ani nedostal do nejakej [hudba] potyčky niekde vonku mimo telocvične, ale ale skôr ma to naučilo presne to, že byť niekde na čas, mať autoritu, počúvať toho trénera, eh mať nejakú zodpovednosť za seba, že pripraviť si tie veci. Dnes to už tak bohužiaľ nefunguje úplne, že dnes tie deti prídu aj 10 minút po tréningu a ten tréner je rád, že si tam vlastne [hudba] niekto prišiel na ten tréning. Možno v niektorých športoch nie, ale ale eh to karate pre mňa bola úžasná úžasná cesta, takže tam to začalo tým seriálom. No tak to nejako išlo. >> Eh tá motivácia [hudba] je super vec. Eh, ale samozrejme byť presne to, čo si hovoril, že jednoducho má to nejaké parametre, ktoré ťa aj oslovili, formovali aj teba asi evidentne ako osobnosť a že si si to zachoval a v podstate využívaš [hudba] to dodnes. To je druhá vec. Potom od karate si prešiel na Iron Mana. Eh, alebo po pritom to bolo ešte ako viš tam predtým ešte bol, že eh tanec. Ja som začal tancovať s tanečnou skupinou. No začalo to tak, že samozrejme, že prišiel som do veku, kde som chodil na diskotéky, >> tak som proste na diskotékyách ja som nepil, tak ja som chodil tancovať. A eh boli také pódia, kedysi bol, že Laverna, Laverna klub v Bratislave, tak každý Bratislavčan vie, že to bol taký legendary klub, kde sa chodilo zabávať a tam boli také [hudba] pódi dve a ja som sa na neho postavil a tancoval som od 9:00 až do do 4:00, hej? Že tam som proste tam, >> že si nemal hanbu inými slovami >> nemal som hanbu. Počúvaj, >> ty si to zadarmo. Ty si u nich >> zadarmo. Gogo dancer zadarmo. Zadarmo. Minerálky mi posielali a tak a to si pamätám a bol som tam ešte kamošom. Aj on tancoval. A potom tak sme sa nejako dali. Potom zrazu vznikla toho tanečná skupina. Ale ja si pamätám, že viem, som chodil čierny klobúk, biele rukavičky a tancoval [hudba] som v Laverne na No proste už a dneska by som to asi neurobil v živote, ale bola to bola to super zábava. No a začala také, že tanečná éra a potom akože samozrejme, že dnes môj svokor, ešte s ním som tancoval, to som ani netušil, že keď som na tanečných tréningoch stretol svoju svoju už vtedajšiu manželku, to bola Vierka. Jéj, malá Vierka je tu. Ahoj. To som ani netušil, keď som za Freddym chodil, že v rámci eh tanečných hodín, že aj s ní som robil, tancovali sme spolu a a takto nejako začalo. Tam bola tanečná éra, potom prišla fitnessová éra, kde som teda začal, žem >> uhm >> si ma všimli, že počúvaj, ty tancuješ, robil si karate, však si pohybovo zdatný, začni trošičku činky zdvíhať a neviem čo a poďme na fitness [hudba] a vyskúšame ťa. Ja že super, perfektné. Tak som začal chodiť na gymnastiku, kde som sa učil. Ja som vlastne eh nechcel byť akože gymnasta, ale ja som sa potreboval naučiť iba salto dozadu. >> Tak ja som chodil na tréningy, ja som nerobil nič iné, len som skúšal salto dozadu. >> A vieš to >> neurobím ti salto zad. Dúfam, že nechceš odo mňa, aby som sa postavil [smiech] sa to. >> Ale keď sme to teraz otvorili, >> tak ja >> už by som to už by som to neurobil. Určite by som tu dal papuláka na zem. Takže skúšal som proste, aby som sa naučil salto dozadu, nejaké premety a dvíjal som činky. Tam som išiel potom na ten fitness. Tam sa mi teda podarilo na tých súťažiach byť majstrom Slovenska a vicemajstrom Európy vo fitness. Vau. >> Takže to som dvíhal činky. Vtedy som mal proste obrovské svaly veľké. Nie kulturista, ale mal som viacej svalovej hmoty. A až po tomto celom celom celom niekde medzitým som začal robiť aj toho trénera. Už to som mal 16 rokov, keď už som začal prvé tréningy viesť. eh a robiť skupinové tréningy. Takže naozaj to je už dlhá éra, čo vlastne sa tomu venujem, že po Petržalke som si lepil plagátiky, volal som to, že karate aerobik, hej? Na na páskach som si púšťal hudbu Rookyho a to som potom pretáčal ešte na toto. Mal som dobrého kamoša Ibrahimu, Ibrahim Maja. Vtedy mal veľký fame, sme sa poznali, tak ja mu hovorím: „Pčúvaj, Ibi, ty prídeš na môj tréning eh v 30. minúte prídeš ma tam len pozdraviť, aby všetci videli, že sme kamoši. Mne to strašne pomôže. Jasné. Jani po. Prídem tam. Prišiel, pozdravil sa. To je môj kamoš ibi. Hneď som mal dvojnásobný počet na ďalší eh krát na ľudí na tréningu. Takže už vtedy som si robil taký marketing cez kamošov. Príde Ibík. [lapanie po dychu] Jemu sa to vtedy darilo, takže mal veľký fame okolo seba. No a potom až ten Iron Man prišiel akože úplne na záver, ten prišiel asi 10 rokov dozadu eh alebo už teda viac 12 rokov dozadu v mojom živote, že som chcel vyskúšať niečo iné. A to sa spájalo s mojou vegánskou cestou. Ja som si prečítal jednu knihu, eh, Rich Roll, Hľadanie Ultra. v tej dobe 12 rokov dozadu neznámy človek pre naše vody, dnes už veľmi známy podcaster, ktorý robí podcasty s Arnold Schweizegrom a a rôznymi eh považujú za jedného z najviac fit mužov na svete. Akože naozaj veľký týpek v Amerike. Eh keď som ho poznal, tak poriadne ani Instagram nemal. Dneska má akože cez milión ľudí alebo 2 milióny vlastne ľudí eh na Instagrame a úspešný podcast. No a on bol vegán a rozprával tam tú svoju cestu a mňa to tak nadchlo, že som si išiel vyskúšať tú vegánsku cestu a dal som si ako target Iron Man na Miami. A to som to bolo presne v deň mojich 30 narodenín, takže celé som to absolvoval a vlastne aj som dal ten Iron Man a aj som sa dal na tú vegánsku cestu, pretože vtedy som zistil, že na mňa, pre moje telo to funguje, >> že je ti dobre, >> že je mi strašne dobre. >> Takže vlastne to bol taký akože taký taký štart. No a trvá to 12 rokov a ten Iron Man akože už dnes až tak vo finále veľa nerobím, lebo už mám predsa len aj dieťa a toho času je menej a musíš tak akože kalkulovať s tým časom, čo mu dáš energiu. Ale keď som to dieťa nemal, nemal som ani manželku, tak eh tak vlastne toho času bolo viacej, takže mohol som stráviť tri hodiny na hrádzi na bicykli a nikomu som nechýbal. [hudba] Bolo to OK. Dnes si to už neviem úplne až tak predstaviť. >> Vau. Inak ty sa tak počúvaš. Ty máš za sebou aj televíznu éru v relácii Najväčší víťaz. Ako sa na toto spätne pozeráš? >> To bolo jedno krásne obdobie pre mňa, lebo ja si pamätám, keď mi volali z z castingovej firmy, že teda je [hudba] takáto možnosť a a najprv povedali to meno Najväčší víťaz a ja že ježiš to čo bude najväčší víťaz takto, že to tak znelo, vieš a že je to americký koncept Biggest Loser. A to už som poznal. Áno. >> A ja hovorím u, tak to ja proste chcem, že to je to je brutál, lebo vtedy vlastne eh eh bol eh už myslím, že fungoval eh Maroš Molnár s extrémnymi premenami a to trošku mi bolo ľúto, že som sa tam nedostal ja, že že oslovili jeho, ale pozdravujem Maroša, jemu to prajem, samozrejme. [smiech] Ale hovorím si, však eh nie tak, >> ale zase férovo. Grco je fantastický. >> Grco je fantastický. Ja ho mám rád. Je to super chal super týpek a ja vlastne akože aj toto stále tak vnímam, že že ja ja som taký prajný, že nech sa každému darí. Veď keď je niekto šikovný, tak prečo by nemal akože dostať ako keby to uznanie? Eh bohužiaľ nie všetci zdieľajú tento môj názor a tí ľudia sa ale nielen v tom športe, aj v iných sférach sa ohovárajú a rozprávajú a ten je taký taký Ja hovorím, že keď je niekto raz šikovný, tak nech sa mu darí. Je to super. A keď ty budeš na sebe tak makať ako iný človek a budeš konzistentný vo svojej práci, tak aj tebe sa bude dariť jedného dňa určite. Takže v tomto ja nemám vôbec nejakú oné, ale vtedy vtedy vlastne viem, že že Maroš točil tie extrémne premeny. Ja si hovorím, že tak táto pozícia už je obsadená, škoda, tak už sa asi do telky moc nedostanem. A prišiel najväčší víťaz a ja si hovorím, že niekde mi to došlo. Ja som si to vymodlil, je to tu. [smiech] Je to tu. No tak išiel som na ten casting a a teda ako eh zobrali ma spomedzi tých všetkých trénerov, čo som bol veľmi nadšený z toho a pustili sme sa do tej výroby. Bolo to neskutočne ťažké. Ja som bol fakt veľmi unavený, ale ja si pamätám asi najviac zo všetkého, že som dostal fakt prvý svoj veľký honorár. Če >> ja, že povieš nejaký príbeh eh >> Nie, nie. Ja, že ja viem, že je to, ja viem, že je to, že blbé, ale ja si pamätám, jak som tam sedel a že mám povedať si svoju cenu. >> Áno. >> A ja že ježišmária, čo mám povedať? Koľko mám povedať? Jak? A vtedy som vlastne akože dostal, že nejaký honorár a ja, že vau, že to takéto peniaze sa tu zarábajú v telke, že to ja tu chcem byť, že to je vážne to je mega. Hej. A to viem, že som viem dneska, že som si povedal málo. [smiech] Ja viem, že som si mohol povedať trikrát toľko, ale pre mňa to boli nepredstaviteľné peniaze. Takže vlastne vtedy som povedal, že vau, že ja taká telka, že tam proste chcem byť. Ale samozrejme, že to len tak na odľahčenie. [hudba] tie tie príbehy tam boli krásne, čo sme s tými ľuďmi dokázali. Bolo to veľmi pre mňa náročné. Dnes viem, že by som veľa vecí urobil úplne inak. Aj ja by som sa na to >> bolo, >> čo by to bolo? Eh, >> vypýtal by som si eh psychológa k sebe alebo niekoho, kto by mi Už dnes nie je možno, lebo dnes už aj ja som sčítaný. už viem. Dnes eh mám viacej načítané vlastne ako pracovať mentálne s tými ľuďmi a a čo na nich funguje, čo čo nie. Len len to sa bavíme, že to bolo 10 rokov dozadu, hej, takmer eh asi nejakých osem. Čiže eh tiež som nemal ako keby tie hm tie skúsenosti eh ako mám dnes [odkašľanie] práca [hudba] s tými ľuďmi. Eh oni hľadali trénera. To to som splnil. Ja ten môj človek z môjho tímu nakoniec vyhral. K to pol roka. Čiže to bolo úplne, že úžasné, že to bol nový človek, >> ale nechalo to dopady aj na tých ľuďoch, aj na mne z tej [hudba] stránky, že nikto s nami nepracoval s tou hlavou. Ale hlavne pre mňa to bolo náročné, pretože nikto mi nepovedal, že Jany, ale teraz príde za tebou 10. [hudba] Nechcem to akože uraziť niekoho stroskotaných životov v hlavách, pretože tí ľudia pribrali, nie preto, že im to jedlo chutí, t oni pribrali a to sa postupne z nich dostávalo, hej, že postupne ti tí ľudia povedali, že a to teraz nie je, že ja by som povedal, že oni sú stroskotanci, to nie, ale tie životy ich boli proste oni všetci na začiatku povedali, že pohoda, nič, akože chutí mi papať. Hej. Ja som vedel, že to je klamstvo a to až po po týždni, po dvoch, po mesiacoch, no vieš, no mama, rakovina, hypotéka, nezvládam to platiť. A to boli zajedané problémy a to boli >> a oni ti to hovorili v tom súkromí niekedy častokrát už aj bez tých kamier, lebo oni proste pred kamerami nechceli úplne rozprávať, čož úplne chápem. A teraz akože keď si ty trošku empatický a máš srdce na správnom mieste a máš city, [hudba] tak neodchádzaš domov s tým, že zavrieš dvere, že ha dobre, idem domov, ale ty si prišiel domov a teraz ty si si na jednej strane uvedomoval, že ak je ti dobre. >> Uhm. >> A na druhej strane si si hovoril, že jak im pomôcť, že vlastne to nie je o tom len, že ja ho budem drtiť na bežiacom páse a mu poviem, makaj, ideš, poď. Ale že ty v prvom rade musíš zmeniť tú jeho hlavu, lebo on aj tak keď odtiaľ odíde, lebo oni boli zavretí v v takom kaštieli, tam bolo super, proste všetko bolo o nich postarané a stále som im to vysvetľoval. Počúvajte, že vy keď odtiaľto odídete, tam je reálny svet, tam už ti nikto nenavarí, tam už nebudeš mať trénera, tam už nebudeš mať poslaté eh eh upratovačku, neviem čo a servis a všetko okolo teba. Tam sa staráš sám o seba. A bohužiaľ sa väčšinou stalo to, že tí ľudia sa vrátili späť do toho, pretože my sme ich ako tréneri, my sme im pomohli schudnúť, >> ale čo dnes viem, že sme im nepomohli a čo si vyčítam, ale nebola to moja chyba, lebo sám som s tým nemal skúsenosti, že sme im neporadili v tom živote s tou hlavou, vieš, že že sme ich ako keby nepripravili na ten svet, že že počúvaj, tak ty musíš vyriešiť tieto základné veci, lebo ono sa ti to potom bude vracať. Vieš, že my sme im vyriešili to, čo sa dneska rieši injekčne, že niekto chce schudnúť, ale nevyrieši ten problém. Vieš, že tu tí ľudia, že sú pribratí, [hudba] áno, sú cukrovkári, obezita a tak ďalej a tak ďalej, ale bežný človek, ktorý priberá, častokrát zajedá tie problémy, vieš, alebo má hektický život, ale ty ty si mu nevyriešil problém, že ho budeš drtiť, že však každý schudne, keď má pri sebe trénera a a naložené na taniery, čo máš jesť. To dokáže každý, vieš, keď nemáš hlavne inú možnosť, lebo oni boli zavretí, oni nič nemali. Mám pocit, že nemali ani telefóny dokonca, takže to bolo, že brutál. Takže toto by som určite zmenil, že by som určite trval na tom, že tam musí byť niekto, kto bude s nami aj [hudba] ako trénermi pracovať a a s nimi bude pracovať mentálne, na tej mentálnej úrovni. [hudba] Eh, tiež vlastne riešili ste symptómy, nie tú príčinu samotnú, ale >> ty si [hudba] potom sa vybral aj vlastnou cestou. >> Uhm. A toto je to zaujímavé, lebo ja ťa evidujem dlhé roky. Eh, aj do tole rána si chodieval ešte s ľudskou Medekovou si pamätám, >> nie? Áno. >> No počúvaj, to je ale to je fakt veľmi >> to je počúvaj, to je brutál brutálna doba. >> To bola brutálna doba. >> To je 20 rokov dozadu aj >> tak nejak 20, 18. Eh a už vtedy si eh OK. Tak pre niekoho si bol známejší, ale ale stále si bol tak akože under the raider, >> eh pod trošku pod radarom, ale ale tvoj najväčší fame prichádza s tým, kedy si sa presunul do online priestoru. Uhm. >> A a to korelovalo práve s s covidom, ale zároveň ty si ty si začal s ním ešte skôr, ako prišiel covid. To bolo Neviem, či to bola náhoda. A určite to bola náhoda. >> Mhto vie. No. >> Nemohol si vedieť, že príde nejaká obrovská pandémia. >> Hej. Tak ako to bolo, prosím ťa, ten začiatok si povedal, že ok, dobre, idem, idem, idem, idem to skúsiť online. >> No to bol presne rok 2019, september, to si pamätám, jak dnes, eh, že vlastne som prišiel s tým, že ok, ja som pre jednu platformu už natáčal tréningy a celkom to bolo fajn a tam som dostal také feedbacky, že tvoje tréningy sú najlepšie, páči sa mi to, strašne to robíš. A potom som si povedal, že ok, že hm ľuďom sa to páči. A ešte mi tak hovorí, že keby som mal takého dobrého trénera ako ty v Košiciach, tak by som s ním chcel trénovať. Tak si hovorím, že tak fajn, tak poď. Idem dať tým ľuďom to, čo chcú, tak idem si natočiť niečo. Proste eh vytvorím si svoju platformu, pretože cítim, že tú silu mám a eh proste chcem to urobiť po svojom. Chcem to urobiť tak, ako si to ja predstavujem. Tak som si pripravil taký projekt. Dal som do toho všetky svoje peniaze, lebo tá výroba bola naozaj drahá. Kameramani a celý ten štáb a a vyrobiť 50 tréningov, to bolo, že brutálne. Proste som natočil, to sa volalo, že program B56, to bolo nejakých 56 tréningov proste pripraviť pre tých ľudí. Eh, stránka, grafika, všetko, všetko. Čiže všetky ušetrené peniaze som do toho dalo sa to spustiť 1. marca. Ono sa do 1. marca aj spustili spustilo, ale 16. nás zavreli. Akože teda covid [hudba] to bolo presne 16. marca alebo 14 až 16 tak nejak. A ja si hovorím, že no ja som v prdeli. Ja som v prdeli. No jak ja môžem promovať cvičte doma online, keď ľudia sú zavretí doma. To dnes ti každý povie, že však to je paráda, nie? No ale pozor, vtedy to bolo, že tam ti umierali kamaráti, [hudba] >> rodina. Ty nemôžeš teraz povedať, že nevadí, že sme doma zavretí, tak si kúpte môj program a zacvičíme si. Však my sme tlieskali na balkónoch ľuďom. >> My sme boli solidárni. Kto predal rúško? Bol hiena. >> To ty máš doma šiť a rozdávať. To, že ísť teraz profitovať na covide, to bolo, že neod to by ti nikto neodpustil, že to mňa to ani nenapadlo. Ja čo som videl, som videl všetky spláchnuté peniaze do záchoda, lebo kto si to teraz kúpi? Teraz to nemôžeš ty promovať. Mohol som to promovať, keď bol svet otvorený. To bolo v piatok a v nedeľu som urobil prvé livestamové vysielanie na Instagram zadarmo pre ľudí. Hovorím si, tak čo budem doma robiť? Tak to dám zadarmo. No a čo proste? Lebo ideme pomáhať. [hudba] Áno. >> Tak proste pomôžme ľuďom. Doma som bol zavretý, nedalo sa nikam ísť. Tak som si pustil Instagram a čau, kde ideme cvičiť a neviem čo. A prvý deň, druhý, tretí a zrazu ti tam bolo, že 1000 ľudí. Vieš si predstaviť, že na