Miro Heredoš NAŽIVO: Čo sa deje na Slovensku? Fakty, ktoré vyvolávajú otázky | TVOTV

Dobrý večer všetkým divákom televízie OTV.

Vítam vás opäť pri ďalšom živom vysielaní nášho formátu 1919.

Ospravedlňujem sa za malé technické problémy a krátke zdržanie, a v podstate sa chcem ospravedliť dopredu za všetky ďalšie zdržania, za všetko, čo urobím, za všetkých, ktorých možno urazím.

A to myslím, že by sa chcel aj tento dnešný hosť môj ospravedlniť.

Možno pán Herodoš, vitajte u nás.

>> Ďakujem pekne za pozvanie.

Je ma počuť dobre?

Píšte nám do komentáre.

Je nás počuť?

No asi nás je počuť.

Dobre.

>> Je.

No tak ja sa potom nadviažem.

Tak ja sa potom tiež vlastne dopredu ospravedlňujem za všetko, čo by sme tu povedali, čo by sa niekoho dotklo, a paušálne – hej – dopredu ospravedlňujeme sa. Treba sa ospravedlniť a treba si tú karmu udržiavať v takomto tom príjemnom prostredí, lebo nikdy neviete, čo na koho poviete, a potom ten niekto môže chcieť od vás, aby ste pred ďalšími krokmi sa mu ospravedlnili. Inak to teda bohužiaľ s vami nepôjde.

Eh, pán Herodoš, my vieme, o čom hovoríme, a ľudia sa to s časom dozvedia.

>> Ale teda nadviažme na tú slušnú tému, na tému možno slušných ľudí, ktorí sa tým spôsobom prezentujú, že sú takí slušní, že sa v podstate ospravedlňujú aj za to, čo neurobili.

Ale máme tu vzor v podobe bratislavského primátora Vala. Eh, ako by podľa vás vyzeralo Slovensko, keby mu vládli práve progresívci?

>> Otázka dobrá. Matúš Valo by sa tiež mal asi ospravedlniť tak nejako dopredu alebo spätne za to, ako to vlastne vyhospodáril v našom meste.

Otázka dobrá. Ja som nad ním aj tak uvažoval nejakým spôsobom, že ako by to vyzeralo, keby proste vládli tí naši progresívci.

No, eh, vyzeralo by to asi tak ako v našom hlavnom meste, hej, v našej Bratislave.

A to asi tak, že by sme za pár rokov zadĺžili Slovensko eh ešte viac, ako je zadĺžené, hej?

Eh, ľudia, ktorí nežijú v Bratislave, eh, možno tá informácia sa im zíde ako sa hospodári u nás, hej, v našom hlavnom meste.

Tak, eh, milí občania, v našom hlavnom meste sa za osem rokov vlády Matúša Vala hospodárilo na tento spôsob. A to mám to tu aj vlastne vytlačené kvôli dnešnému vysielaniu, takže nech sa páči.

>> Pozrite aj vy, a teraz to ukážeme tu.

Čiže milí občania, v našom hlavnom meste – ja som rodák – máme s naším OZkom načítané hej dáta, máme naštudované záverečné účty mesta.

Eh, v našom meste sa hospodárilo za posledných osem rokov nasledovne: dlh mesta vystúpil vyše 100 miliónov €, za vlády Matúša Vala. Hej?

Čiže odpoveď na tú otázku, že ako by hospodárili vole progresívci v našom štáte, vidíme na tomto obrázku asi takto, hej, že to zadĺženie by išlo proste rapídne hore.

Má to svoje proste dôvody. Možno sa k tým dôvodom vlastne dostaneme.

Ešte by som ukázal aj jednu inú informáciu, tiež veľmi zaujímavá, čo sa týka hospodárenia.

Takže milí občania, aj tí, čo teda žijete v našom hlavnom meste: úroky na dlhu v roku 2018 boli 720 000 €. Nie obsluha dlhu celého dlhu, iba úroky na dlhu. 720 000 €.

Za tento rok vychádzajú úroky na dlhu necelých 8 miliónov €.

Takže ja si myslím, že 11násobný nárast eh je teda markantný a má výpovednú hodnotu.

Čiže čiže odpoveď na tú úvodnú otázku – čiže ideme na Bratislavu, na to hospodárenie a na tých progresívcov – tak ja chcem ukázať jasne: je tu 100 miliónov € nárast.

A my sa teraz musíme pýtať aj v našom hlavnom meste, že kde tieto peniaze sú a čo sme za tieto peniaze vlastne dostali.

Ako je možné, že sme naše mesto zadĺžili o vyše 100 miliónov €?

Lebo ja to pokladám za teda ohromné číslo, a nezabudnime, že tu bolo obdobie covidu, že bolo mŕtvé – neriešilo sa, nestávalo sa, nerozvíjalo sa, bolo tak proste mŕtvo. Tak nejako to, by som povedal, stálo.

Tak si myslím, že teda 100 miliónov € na hlavné mesto je teda celkom dosť.

Takže odpoveď na otázku, že ako by to vyzeralo, je: no, vyzeralo by to asi takto.

A to vôbec nechceme povedať, ani ja, že to dnešné hospodárenie vlády je nejaké dobré – je otrasné, je rovnako otrasné. Hej, ale otázka bola, ako by to vyzeralo, tak odpoveď Mira Herodoša je asi takto.

A ja sa pýtam teda, že kde tých 100 miliónov € je?

Je to veľký peniaz.

>> Ono mne tak nejak evokuje tá – ak ste ukazovali tie úroky – že taký dobrý biznis pre banky, nie?

Nie.

Jednoznačne.

Jednoznačne.

A to by som povedal, že je také kŕmenie bánk.

To je vlastne nabaľovanie úveru. Jedným úverom vyplatím iný úver, ale nový úver už má horšie úroky, už má horšiu úrokovú sadzbu.

Eh, ju potom tiež musím zalepiť nejakým novým úverom tento úver.

A nakoniec sme v úverovej nejakej špirále, že my prichádzame ku tomu, že 100 miliónov € za osem rokov.

Čiže vlastne jediný, kto profituje, sú banky z mesta Bratislave pravdepodobne.

Jediný – čo teda nejaké prepojenie možné je, môžeme sa len domnievať.

Eh, ale v tom celoslovenskom rámci by to mohlo vyzerať teda násobne viac.

Samozrejme, to sa bavíme o jednom meste, aj keď teda najväčšom.

>> Áno.

>> A sú tu aj iné iné výdavky, ako majú iné mestá a obce, ale teda akože je to dosť dosť silné.

Eh, v tomto kontexte by som ešte možno sa spýtal, keď sa bavíme o bankách a o nejakých možných financovaniach nejakých projektov.

Eh, vieme, že spoločnosť Mol, ak si dobre pamätám, dlhuje – neviem, opravte, ak sa mi mýlim – 400 miliónov, alebo 800 miliónov, teraz neviem to číslo, 400 miliónov na daniach, ďakujem, na daniach v Slovenskej republike.

Napriek tomu dostala odklepnutý nový biznis, a to je eh spaľovňa odpadu.

Nová spaľovňa odpadu vedľa – že by ste niečím, ja neviem, kameňom napríklad dohodili od existujúcej spaľovne OLO, ktorá je mestská.

Áno.

>> Áno.

>> Čiže ja sa pýtam, ako vidíte, ako vidíte toto, čo sa deje v kontexte toho celkového hospodárenia v meste, ktoré je zadĺžené, ktoré jednoznačne produkuje úrok z úroku eh a živí viac-menej len banky.

A napriek tomu spoločnosť, ktorá dlhuje, vlastne z ktorej by mal štát najskôr dostať peniaze, dostane biznis, na ktorom opäť sa bude nabaľovať súkromná spoločnosť.

Vieme, že aj Slovnaft patrí skupine Mol, čiže viac-menej je to také – no, Mol dostal v areáli molu zákázku na novú spaľovňu odpadu.

Čiže ja sa pýtam, že prečo a čo za tým vidíte?

>> No, idem ešte naspäť.

Eh, lebo vlastne odpoveď na túto otázku je vlastne v tom, že sa vrátime o krok naspäť.

Ak – eh – ak nechceme vytvárať uvedené proste dlhy na tejto úrovni, tak jediné riešenie aj pre Slovensko, nielen pre hlavné mesto, je to, aby sme čo najviac vecí začali zabezpečovať vo vlastnej réžii.

Ak ja si čo najviac vecí viem zabezpečiť vo vlastnej réžii a viem to vyrobiť, vyfinancovať mojou mestskou firmou alebo štátnou firmou vo väčšom, tak ja tým pádom ušetrím zásadné financie.

Veľa dlhov vzniká tým, že to mesto alebo ten štát si objednáva vlastne služby.

Ideme naspäť do mesta – že to mesto si objednáva vlastne služby. Hej?

My máme v našomku vyrátané, to je taká zaujímavá informácia, že teraz štát, respektíve mesto ušetrí financie, keď ich bude sám zabezpečovať na úrovni nasledovnej.

60 % ceny výkonu, ktorý si objedná, vie mesto urobiť vo vlastnej réžii za teda nižšiu sumu.

Čiže my namiesto toho, aby sme si objednali nejakú vec a kúpili sme si ju od nejakého dodávateľa, tak ak ju vie mesto vyrobiť, tak ju vyrobí za 60 % náklad.

Ušetrí obrovské milióny.

Keď sa rozprávame o miliónových zákazkách, tak to sú milióny €.

Čiže mestská firma vie urobiť 60 % cenu výkonu.

Ušetrí naše dlhy. V našom meste aj vlastne v našom štáte vznikajú z veľkej časti vo finále z toho, že si tu donekonečna objednávame nejaké služby od externých dodávateľov.

Vo finále cesta, čo som ja osobne presvedčený – nie nielen mestská cesta správna, ale naša štátna by mala byť – že ten štát a to mesto si objednáva veci minimálne externe a že si ich vie vyrábať.

Na toto nadviažem.

Ja som čakal, čo sa týka spálovne novej, že tu bude proste mesto vyjednávať proste s vládou.

Vedľa slovo, aby sme to pochopili: je to vlčie hrdlo, je to chránená oblasť, je to lokalita Žitný ostrov, je tam dlhodoby slovna postavená naša spáľovňa od 60. rokov.

Vedľa ale je historicky postavená naša mestská spáľovňa OLO, ktorá veľmi dobre funguje.

Má veľmi dobrý výkon.

Výkon ľudia nepochopia a nepochopíme, kým si to neprehodíme na tie kamióny.

Ja hovorím veľmi rád proste v kamiónoch.

Čiže nehovorme tisíce tón odpadu, ale hovorím kamióny.

Mestská spáľovňa OLO ročne spáli 6500 plných kamiónov odpadu.

To je naša mestská spáľovňa.

Ja som čakal od pána Vála aj od nášho magistrátu, že by vyjednávali aj so Slovnaftom, aj s vládou, aj s pánom Tarabom, že by sme mohli zastaviť tú objednávku alebo ten biznis, ktorý ideme dať proste nadnárodnej firme Mol. Že by sme si napríklad dohodli, že tá mestská spáľovňa by sa ešte rozšírila, že by zväčšila kapacitu, objem, a že by sme vedeli spáľovať komunálne odpadky z možno okolitých miest, lebo naše bratislavské sme si schopní vlastne spáliť v našom OLO.

Na to nepotrebujeme novú spáľovňu.

Ja som myslel, že sa bude vyjednávať to, že našu mestskú firmu, našu slovenskú mestskú firmu vlastne posilníme a že ona by spáľovala odpad.

Nie. Ja sa čudujem rovnako ako vy, že tu sme v situácii, že tu štát namiesto toho, aby poskytoval proste servis, aby pomáhal mestskej firme, našej štátnej firme – nakoniec to sú naše peniaze – tak my tu čelíme situácii, že sa tu zo dňa na deň vlastne dozvedáme, že pán Taraba otočí. Lebo on vyhlasoval inak, že to nikdy nepustí, že pán Taraba nikdy nepustí Mol.

Tak my sme tu svedkami toho, že pán Taraba otočí a dovolí nadnárodnému koncernu, aby si vo svojej firme vlastne dá na to súhlas za jeho environmentálne ministerstvo, že by si tu urobila novú vysokovýkonnú spáľovňu.

Tak ja sa čudujem. Ide nám tu o náš záujem, mestský záujem, štátny záujem. Ideme tu podporovať naše peniaze, našich ľudí, našu firmu OLO, alebo ideme tu proste púšťať nadnárodný koncern, ktorý tu má urobiť v našom hlavnom meste vedľa spálovne OLO?

Vedľa spálovne OLO má byť nová spáľovňa, ktorá urobí – teraz poďme zase na kamióny – ktorá urobí ročne 8800 kamiónov odpadu.

Čiže my sme tu na úrovni, že pán Taraba a táto vláda odsúhlasili novú spáľovňu Molu, alebo sú na najlepšej ceste ju odsúhlasiť, lebo už má povolenie od pána Tarabu.

A my tu v našom hlavnom meste budeme vlastne spáľovať okolo 15 000 kamiónov odpadu ročne.

Rozumiete sume? 6,5 a 8800. To je vyše 15 000. 15 000 kamiónov odpadu ročne v malej Bratislave v okolí Vlčieho hrdla.

Chcem sa opýtať aj vás, občania: vy tomu rozumiete? Lebo ja tomu nerozumiem.

Namiesto podpory našej firmy my tu púšťame – ako ste veľmi dobre povedali – veľký biznis súkromnej nadnárodnej firme, ktorá dlhuje nášmu štátnemu rozpočtu vyše 400 miliónov € za tú daň z nadmerného zisku.

Oni dobre zalábali na tej lacnej ruskej rope.

Urobili obrovské obraty.

Bola tam zákonná hranica.

Ak to preskočia, musia zaplatiť uvedenú daň.

Je to 400 miliónov.

Oni sa vyhýbajú.

Ľudia ani napríklad nevidia alebo nevideli to, že sa dá preštudovať na registri účtovných závierok s odborníkom účtovná závierka Slovnaftu. Vy tam normálne vidíte, že tam sú účtovné machinácie. Oni machináciami podliezli tú zákonnú hranicu, aby sa na ňu nedostali a aby mohli so štátom špekulovať, že tú daň nezaplatia.

Oni nezaplatili a my namiesto toho, aby sme ju od nich vymáhali – že to sú naše peniaze, konsolidácia, rozvrátené financie, znižujúca sa životná úroveň občanov – že by sme to od nich pýtali. My to nepýtame od nich, nechceme to od nich, nevyťahujeme to od nich.

Im naopak ešte priklepneme ako nadnárodnej firme ďalšiu spáľovňu, respektíve novú spáľovňu, a urobíme z nášho mesta vlastne mestu spáľovňu nejakých odpadov.

Odkiaľ? Lebo ja sa pýtam teraz. Ak naša mestská spáľovňa vie spáliť všetky mestské odpadky, tak načo potrebujeme 8800 kamiónov odpadu?

Odkiaľ ich získame?

Nebude to nakoniec aj tak len z toho zahraničia?

Hovorilo sa o Maďarsku, že odtiaľ by sa malo voziť. Plus ďalšie regióny.

Inak dobre. Keď aj pán Herdoš sa pýtal – teda povedal – pýtajte sa kľudne v živom chate, čo vás bude zaujímať a môžete si aj nejak zafilozofovať, prečo to asi je.

Mne sa vidí, že tento počet kamiónov ročne je vyšší ako vo Viedni.

Mám taký pocit, lebo Viedeň si samozrejme nepustí kamióny s odpadom z iných regiónov.

To je naša špecialita – a ešte z iného štátu.

Ale o tom Maďarsku sa hovorilo.

Tak keďže Mol je maďarská firma, tak pravdepodobne si vyčistia svoje svoj štát od odpadu a dovezú ho k nám, lebo tak naša vláda samozrejme má z toho nejaký profit a rada sa podelí, respektíve rada si rozdelí tieto provízie medzi sebou bez ohľadu na občanov.

To už je také, myslím, že pri každej vláde je to úplne jedno, koho zvolíte, lebo všetci robia presne to isté.

Na toto ešte nadviažem, lebo ešte sú tam informácie, ktoré sú veľmi dobré, keby občania počuli.

My sme od Viedne štvornásobne menšie mesto.

Oni majú koľko? 1,7 milióna.

Takže ak povieme, že sme štvornásobne menšie mesto, tak nebudeme si vymýšľať a nanadsadzovať.

A zoberme si teraz informáciu o Viedni, lebo veľa ľudí sa odvoláva na to, že veď vo Viedni v centre je tá spáľovňa a nič voči tomu nerobia.

Tam je, pardon, vás zastavím, tam je viac spalovní, ale keď sa bavíme o celkovom objeme, stále menej.

A ak sa rozprávame o tej spalovni, o ktorej tí občania, ktorí podporujú našu spáľovňu Slovnákovu, ak sa o tejto rozprávame v centre Viedne, tak uvedená spáľovňa je oveľa menšia.

Milí občania, my ak vo finále dáme našu spáľovňu OLO, našu štátnu, respektíve mestskú, a dáme novú spáľovňu Molu, tak to je 1,5 násobne vyšší výkon v malom meste, v akom my tu žijeme – 1,5 násobne vyšší výkon, ako je tá spáľovňa vo Viedni, na ktorú sa veľa ľudí odvoláva.

1,5 násobne vyšší výkon.

My sme tu Malá Bratislava, malé mesto, Žitný ostrov. Eh, je to chránená oblasť, je tam voda, hej? A my to ideme ešte viac proste zničiť.

My na národnej úrovni niečo takéto dovolíme, že 1,5 násobný výkon oboch spáloven oproti proste Viedni. Veď to je absurdné.

My tu musíme jasne povedať v tomto našom vysielaní, že my si náš komunálny odpad proste vieme spáliť na Slovensku, respektíve v hlavnom meste. Eh, akýkoľvek komunálny odpad hlavného mesta vie urobiť mestská spáľovňa OLO.

Ak chceme proste zvážať odpad, ja neviem, z iných miest – Nitra, Galanta alebo tieto, čo sú naši susedia – tak ma zvážajme a to spáľujme, ale rozšírime potom našu spáľovňu. Jej dajme zarobiť. To je naša mestská firma.

A potom by som ešte chcel povedať jednu myšlienku.

Ja sa pýtam a to sa opäť pýtame vlastne spoločne – z akého dôvodu proste vláda nevytvára štátnu firmu, ktorá by začala po Slovensku riešiť spáľovne?

Lebo ja súhlasím s tým, že spáľovne sú potrebné a že skládkovanie nie je dobré. Ale hovorme potom, ako je možné, že tu namiesto akceleračných zón, veterných parkov, hovorme o zónach, kde by mohli byť proste vybudované nové spáľovne a urobme ich v tých regiónoch, kde to bude proste eh zmysluplné.

Ako je možné, že tu štát nezaloží firmu, ktorá bude riešiť spáľovne na Slovensku, tu v našej zemi? Nie.

My tu namiesto toho a toto je to, čo ma rozčuľuje. My tu proste v našej Bratislave ideme pustiť nadnárodnú firmu, nech čo? Nech ona si zarába.

Lebo čo? Lebo politici dostali provízie.

>> Hm.

Lebo Mol, lebo vládi, hej, lebo sú tam nejaké väzby.

Ja absolútne súhlasím, že tu spáľovne sú nutné a sú potrebné, ale urobme naše štátne spáľovne. Urobme štátny podnik a my zarábajme na tom odpade, lebo ja hovorím, že 8800 kamiónov tu budeme proste musieť zvážať, istú časť, aj z toho zahraničia, o ktorom sa dnes vehementne hovorí, že tu žiadne zahraničie vozíť odpad nebude.

My už dnes vozíme odpad do Viedne, hej, na nejaké spáľovanie, istá časť.

Áno.

Tak ja si viem normálne predstaviť, že tu bude Budapešť alebo že tu bude Maďarsko proste zvážať odpad potichučku do tohto do tejto nadnárodnej firmy svojej, do tohto Molu. Veď to je ich firma.

Takže my tu vôbec nehovoríme o tom, že by to mali byť naša štátna firma, ktorá bude riešiť nejaké spáľovne, a namiesto veterných parkov a akceleračných zón urobme akceleračné zóny na spáľovne. Zarobme na tom. Urobme to v našej štátnej réžii. Ušetríme peniaze a je vybavené.

Nie, my tu dávame proste obrovský biznis Molu. Ja tomu nerozumiem.

No ja tomu rozumiem v kontexte tých provízií.

>> Áno.

>> Navyše, navyše, eh vraviete, že do Viedne sa vozí od nás alebo >>

Od nás. Hej. Áno. Áno. Istá časť eh sa tam vozí a ten argument je, že už sa vozíť nebude, že to budeme robiť na Slovensku.

Ale ale pozor – už sa vozíť nebude, ale my za neho rovnako zaplatíme firme Mall a sa to bude robiť v našom našom hlavnom meste.

Za to hovorím, že ak je potrebné, aby sme spáľovali odpad z iných miest na Slovensku, tak urobme tie zóny. Urobme spáľovňu na severe, na juhu, na východe, urobme spáľovňu, ale nech to štát postaví, nech to štát vyfinancuje alebo si na to požičajme. Ale urobme to my, nie, že my tu priklepneme proste obrovský biznis Molu. Nechápem.

>> Veď veď z toho aj energia sa produkuje z toho spáľovania.

Čiže to k tým veterným parkom sa o chvíľu dostaneme, ale ešte predtým, eh aby sme ostali teda v Bratislave.

>> Jednovlasne neoficiálne aj oficiálne, eh o nejakom tom zimnom prístavate.

>> Áno.

>> Eh tu vyvstáva otázka záujmov občana verzus developera.

Eh, podľa informácií, však tie nám vy určite upresníte, sa jedná o nejakú situáciu a hlavne v čase eh masovej migrácie a nelegálnej do Európy vyznieva dosť paradoxne tá situácia, že by mala byť táto oblasť určená na výstavbu domov pre obyvateľov moslimského pôvodu, konkrétne Arabov.

Rokujú sa, prebehli nejaké rokovania, je to viac-menej ako keby hotová vec.

No a eh môžete nám aj povedať tú zákulisnú, ak teda chcete, tú informáciu, či vlastne niekto z tých momentálnych kandidátov na primátora alebo viacerí v tom má prsty.

Takže o čo tu ide? Eh kto za tým stojí a vlastne čo čím, tak vieme, že to ohrozenie určite bude nielen Bratislavy, tým pádom, ale teda čo hrozí v tých najbližších rokoch, keby sa do toho projektu eh tá arabská firma pustila.

Jednoznačne eh som rád, že takúto otázku otvárame, lebo je to otázka, ktorá vôbec dnes nie je medializovaná. Ja som jeden z mála ľudí, ktorí sa to snažia medializovať a robia k tomu veľmi silné aktivity a ma vyzývam aj samozrejme, som ma vyzval ministra Ráža, aby to vysvetlil, aby s verejnosťou proste hovoril.

Aby som to vysvetlil – jedná sa o to, eh, že zimný prístav to je historický vlastne prístav. On tu fungoval už veľmi dávno. Je tu 100 rokov, myslím, a ak nie vyše 100 rokov, hej? Je to pamiatka historická. Eh, vo finále kotvili tam proste lode, keď bola zima, hej? Za to je to zimný prístav. Oni tam vlastne odpadali, hej?

Zimný prístav sa dnes z ničoho nič eh začal vláde vlastne zdať, že je tu v Bratislave nejako zbytočný a že by mohol poslúžiť. To vôbec nebolo v programovom vyhlásení vlády. To bolo a z ničoho nič, že ako tá baterkáreň, inak, hej – úplne z ničoho nič.

>> Z ničoho nič sa začalo proste nejako zdať vláde, že ten zimný prístav by sa dal využiť na vytvorenie novej obytnej zóny v hlavnom meste, novej mestskej časti, kde by bývalo 16 000 ľudí a že by sa celá zafinancovala.

Vláda mala väzby na pána Vučiča, na pána Orbána, samozrejme eh, a došla do kontaktu eh s arabským miliardárom Šeichom Mohamedom Albárom. Oni majú spoločnosť Eagle Hills. A povedali si za chrbtom občanov bez toho, aby občania súhlasili, za chrbtom občanov bez mestského referenda, na vláde v utajenom režime a o tomto sa vôbec nehovorí – že zimný prístav by mohol arabský miliardár eh z firmy Eagle Hills mohol vlastne postaviť ako tú veľkú mestskú časť vlastne v Bratislave.

Malo by tam byť teda 16 000 ľudí, opakujem, a on by to mal celé zafinancovať. Z ničoho nič hovorím. Nikto o tom nevedel. Žiadna verejná diskusia, žiaden oznam občanom, žiadne otázky, nič.

Z ničoho nič sme sa naraz dozvedeli, že vláda má utajený režim v novembri minulého roka. Utajený režim.

Nikto o tom nič nevie.

Vláda si v období konsolidácie, v období surovej konsolidácie, ktorej je občanom znižovaná životná úroveň, nám, hej? A je tu hovorené, že máme poriadok verejných financií, hej? Si našla 170 miliónov € na to, aby vykúpila firmu, ktorá fungovala na tomto prístave, objekty, zariadenia a tak ďalej za 170 miliónov.

Minister Ráž neukázal verejnosti ani znalecký posudok, hej?

My sme si vytiahli z registra účtovných uzávierok uzávierku firmy, ktorá fungovala na prístave.

Inak je to dcéra firmy Budamar, ktorá má väzby na Smer, oligarchov, hej, na pána Blaška, na pána Póru a tak ďalej, historické väzby.

My sme si tú firmu, tú dcéru, ktorú vykúpila vláda za 170 miliónov € z našich financií, my sme si bez znaleckého posudku vytiahli z registra účtových závierok účtovú závierku firmy.

Hodnota firmy v roku 2024 bola necelých 74 miliónov €.

Opakujem, hodnota firmy o vyše 100 miliónov nižšia, ako sa im vyplatilo.

Minister a ani vláda nechcú ukázať znalecký posudok.

Nerozumiem, ako je niečo také možné, hej?

Vláda, ktorú ľudia volili, v zimnom prístave vo veci arabskej investície postupuje absolútne netransparentne.

Vyplatili obrovské peniaze, nechcú ukázať znalecký posudok a napriamo rokujú.

To má byť zákazka zadaná napriamo s arabským miliardárom z firmy Eagle Hills.

Takže chcem, aby občania vedeli, že zimný prístav má za chrbtom nás občanov obsluhovať, vystavať, zainvestovať arabský miliardár, ktorého vybrali ľudia z vlády. Alebo aj pán minister Ráž dokonca osobne. On s ním osobne rokoval.

On nechce povedať, o čom rokovali, ako rokovali, aké peniaze, nič.

To je utajená zákazka vydaná napriamo, čiže nie je výberové konanie.

A my tu ideme dotiahnuť, naša vláda tu ide dotiahnuť arabského miliardára, ktorý dá v zimnom prístave 1 miliardu €.

Ja sa pýtam, je toto v záujme občanov hlavného mesta?

Bez diskusie, bez toho, aby sa nás niečo opýtali.

Tu idú, tu idú osadiť obrovskú investíciu, ktorá zvyšuje riziko, a teraz nebuďme nejako dogmatickí, ktorá proste zvyšuje riziko rozvoja moslimskej komunity v našom hlavnom meste.

Zvyšuje riziko rozvoja moslimskej komunity a zvyšuje riziko islamizácie nášho mesta.

Nikto sa nepýtal občanov. My tu, vážení Bratislavčania, potrebujeme investíciu za 1 miliardu €, ktorá je vykonávaná nám za chrbtom od arabského miliardára.

Veď tu my otvárame naše mesto osobám, arabským šejkom, ktorí si tu investujú a ktorí tu vystavajú normálne obrovskú mestskú časť na Dunaji.

Teraz opäť nechcem byť dogmatický na Dunaji.

Čo to znamená na Dunaji?

Veď to je obrovská dopravná tepna. Obrovská dopravná tepna.

My tu z ničoho nič, normálne z ničoho nič.

Toto všetko sa odohralo behom šiestich mesiacov od novembra do nejakého mája.

Ja som v máji otvoril oči.

My sme to začali proste riešiť.

Hovorím, toto sa tu deje.

Musíme to medializovať.

Usilujeme sa.

Milí občania, pomôžte nám s týmito vecami, aby sme ich viacej medializovali.

Zimný prístav má obsadiť arabská investícia za miliardu, ktorú si tu nikto nepraje.

A vláda nám tu ide osadiť arabského šejka, ktorý zaplatí a vydáva nás na Slovensku aj tu v našom meste.

Rozvoj moslimskej komunity, rozvoj islamu, arabskí šejkovia.

To kde sme?

Z ničoho nič.

Čiže aby som teda vysvetlil zimný prístav, o čo tu ide, nech pán Ráž je najobľúbenejší minister. Je to OK.

Ja sa jeho obľúbenosti nechcem. Nechcem, nechcem chytať, ale ja sa budem chytať, vážený pán Ráž, mojich spoluobčanov, nás rodín, nás Bratislavčanov, nás otcov rodín, ktorí tu máme proste naše rodiny, naše detičky.

My si tu neprajeme arabsku investíciu za 1 miliardu, ktorú vy robíte za naším chrbtom a chcete tu proste dotiahnuť arabského šejka, ktorého, a to už je iba posledná veta, ktorého mimochodom a chcem, aby sme to ako občania vedeli, vypoklonkovali z Budapešti.

Veľmi podobná investícia mala byť urobená v Budapešti v hlavnom meste v oblasti Rákoš Rendezo.

Ja som tam bol dokonca v Budapešti.

Urobil som tam veľké video, aby som občanom ukázal, kde to malo byť, ako to malo byť veľké, že sa tam mala investovať 12 miliardová investícia, že to bolo veľmi netransparentne urobené, že tam to vyzeralo tak, že si vláda ide urobiť vlastne biznis, že odtiaľ budú otekať peniaze na vládu hlavne, že sú tam proste dohody s týmito arabskými investormi.

Tak vo finále v Budapešti to odmietli.

Vo finále v Budapešti sa primátor mesta postavil, občania protestovali a arabského šejka vypoklonkovali.

My sme tu naopak v našom hlavnom meste, je tu primátor mesta, ktorý s tým súhlasí a je tu minister dopravy, ktorý tu za naším chrbtom vlastne ide dať miliardu eur arabskému šejkovi a my s tým nesúhlasíme.

Tak ja sa pýtam opäť, že o čo tu vlastne ide, že sme tu my len ako nejakí hlupáci, ktorým sa niečo podhodí, urobí sa a vy sa k ničomu nevyjadríte.

Veď my tu žijeme tú tú novej vlády, tej novej komunikácie, nového prístupu voči občanovi.

Neviem, či to takto ako občania cítia.

No ja osobne nie.

Keď teraz, ak ste hovorili o tej investícii, mi napadlo, že neviem teraz, či trafím časový horizont, ale možno 20 rokov dozadu, keďže ja pochádzam z Piešťan, tak za medzi Vrbovým a obcou Prašník je vystavané, nie je to nič veľké, nejakých pár, možno 20, 30 rodinných domov, ale hovorilo sa vtedy, že tiež to stavajú nejakí Arabi a je tam doslova to máte si predstavte hlavnú cestu medzi obcami.

Je tam priehrada, teraz neviem si nespomeniem si na názov tej priehrady alebo teda toho rybníka, ale myslím, že priehrada to je.

>> Je to priamo na ňom a vraj tam normálny, nie normálny ako bežný človek, alebo nie Nearab má zakázané vôbec do ten pozemok vojsť. Súkromný pozemok, ohradené to bolo.

Boli tam SBSK.

V podstate nikto tam vtedy nebýval.

Neviem, ako to je v stave teraz, či to vôbec ešte je, ale viem, že sa to robilo.

Môže to byť zhruba tých 20 rokov dozadu.

Čiže tie investície sú tu. Boli tu a Piešťani vieme, veď tam chodili Arabici vždy do kúpeľov, čiže mali blízko.

Áno.

>> Čiže takú skúsenosť máme. Len teda bolo to mimo nejakého intravilanu. No tu je to priamo viacmenej v Bratislave, ale tak to už si môžeme len domýšľať, že prečo a čo by z toho všetko vyplývalo.

V každom prípade to nič pozitívne nebude.

A opäť sa dostávame k tým províziám.

Áno.

>> Áno. A tie provizzie tu je úplne, že absolútne evidentné, že o tento biznis majú záujem osoby vo vláde.

Že toto musí byť symbióza nejakých ľudí, ktorí proste vedia o týchto Araboch, dokonca podnikajú, ja neviem, v Kuvajte alebo teda v Saudskej Arábii.

Majú tam firmy, majú tam proste väzby, lebo to je jeden a ten istý investor, ktorý bol dokonca v Budapešti, je teda tu.

Je to tá istá firma.

A ešte, aby opäť nebol človek nejaký dogmatický, nech sa naše miesto rozvíja.

Ja s tým súhlasím, ale potom ako občan chcem, aby sme tu mali proste verejnú zákazku. Ako je možné, že tu vláda si určí a vyberie investora bez toho, aby sa k tomu občania mohli nejako vyjadriť?

Veď tu žijeme demokraciu, hádam by tu malo byť výberové konanie, verejná zákazka. Môže sa uchádzať európska firma, môže sa uchádzať africká firma, môže sa ucháať slovenská firma a samá firma proste zarábia. OK, ale verejná zákazka, nech sa vyjadria, urobme obstarávanie. Urobme to, postavme, rozvíjajme naše mesto.

Ja súhlasím, ale nie takto netransparentne, že my tu dáme arabskej firme Eagle Hills zákazku napriamo a ešte o osobe, ktorá o tom rozpráva, ktorá to dáva von, ktorá informuje ľudí. O nej proste povie minister, že pán Heredoš, už neklamte, už nezavádzajte, to tak vôbec nie je.

Ale ja tu chcem z tohto vyslovenia povedať, že nie, pán Rš, to je tak, ako to hovorím a to je tak ako hovoríme, hej? A vy to robíte za chrbtom a už ste boli opakovane vyzvaní, aby ste to vysvetlili. Aj ten znalecký posudok, aj tie financie, aj tých 170 miliónov, aj tú arabskú firmu.

Vy toto robíte za chrbtom ľudí bez ich súhlasu a ešte sa hneváte na občanov, že to dávajú von, že to ukazujú, že s tým nesúhlasia, že tu organizujú odpor voči tomu.

Veď ja myslím, že sme natoľko slušní voči občanovi, že občanom povieme, je tu takáto zákazka, urobíme tu nejakú diskusiu okolo toho, urobme to výberové konanie a uvidíme.

Toto je nechutná zákazka ľudí z vlády, ktorí sem do Bratislavy nám idú ťahať arabsku investíciu.