Kubánsky veľvyslanec v SR otvorene: USA, embargo, BRICS a budúcnosť Kuby | TVOTV

Hosťom televízie OTV je jeho excelencia pán Rafael Pino Becker, veľvyslanec Kubánskej republiky.

Ďakujem pekne, že ste prijali pozvanie.

Dobrý deň.

Vaša excelencia, Čegevara bol symbolom revolúcie, odporu voči americkému vplyvu v Latinskej Amerike. Bol symbolom boja za slabších a za utláčané krajiny. Eh, predstavuje, respektíve je práve táto historická eh bojovnosť dôvodom, prečo Kuba vydržala desaťročia tlaku, sankcií, izolácie, eh zastrašovania.

Dobrý deň. V prvom rade sa chceme poďakovať OTV za pozvanie a najmä vám, Lenka, že ste nám umožnili poskytnúť tento rozhovor.

Teraz by som sa rád podelil o svoje myšlienky k vašej otázke. Ako ste povedali, Čegevára je pre nás príkladom, paradigmou revolucionára a bojovníka za sociálne pokroky. Čegevára, postava, ktorá prekračuje hranice Kuby, je historickou postavou, ktorá bojovala za podporu bojov národov Afriky a Latinskej Ameriky. Pre Kubáncov je Čegevára milovanou osobnosťou, ktorá stelesňuje samotného ducha boja kubánskeho ľudu.

Jeho odkaz, jeho príklad, jeho práca, jeho odvaha, jeho inteligencia ho skutočne radia medzi najdôležitejších ľudí v kubánskej histórii. A áno, je skutočne príkladom v boji proti zneužívaniu, hrozbám a sankciám zo strany Spojených štátov, ako aj proti ich pokusu o zvrhnutie kubánskej revolúcie. Pre nás bude Čegevára večne žiť v srdciach všetkých Kubáncov.

Čo dnes považuje Havana za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu?

Na toto by sme mohli odpovedať veľmi stručne. Musíme sa však zamyslieť nad touto otázkou, aby sme ju mohli lepšie vysvetliť. Dnes je pre Kubu najväčšou hrozbou vojenská agresia zo strany USA. Po sebe nasledujúce vlády USA od roku 1959, roku víťazstva kubánskej revolúcie, neprestali so svojím úsilím o jej zvrhnutie a využili všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa.

Stačí povedať a to je dôležité, aby naši slovenskí poslucháči pochopili, že pre Kubu stále platí zákon z roku 1917 s názvom Obchodovanie s nepriateľom. Tento americký zákon prijatý počas prvej svetovej vojny sa teraz používa ako nástroj na ospravedlnenie iných typov sankcií. Od samého víťazstva revolúcie sa udržiava politika nepriateľstva vrátane ozbrojenej agresie a rôznych sankcií, najprv ekonomických a potom samozrejme vojenských. Proti tomu sa Kube vždy s podporou svojho národa podarilo reagovať na každý historický okamih.

Spomeňme si na inváziu v zátoke svíň alebo kubánsku raketovú krízu. Kuba vďaka svojim vzťahom so socialistickými krajinami Európy vrátane Sovietskeho zväzu dosiahla sociálne ukazovatele, sociálny rozvoj a skutočne sa dostala na popredné miesto v indexe ľudského rozvoja krajín takzvaného globálneho juhu.

Práve v 90. rokoch sa udiali politické zmeny, o ktorých všetci vieme, že sa odohrali vo Východnej Európe a v samotnom Sovietskom zväze. Bol to skutočne významný moment s veľmi negatívnymi dôsledkami pre kubánsku ekonomiku. Stačí povedať, že v dôsledku týchto zmien Kuba stratila 85 % svojho obchodu s týmito krajinami a hrubý domáci produkt tiež enormne klesol. Práve za týchto podmienok Spojené štáty zvýšili sériu nových sankcií, nových zákonov, ktoré zintenzívnili exteritoriálnu povahu blokády.

V roku 1992 Kuba začala navrhovať rezolúciu na valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov s cieľom ukončiť túto obchodnú, hospodársku a finančnú blokádu zavedenú Spojenými štátmi americkými. Ak sa pozrieme na informácie zverejnené na internete, môžeme vidieť priebeh hlasovania, ktorý sa vyskytoval počas celého obdobia od roku 1992. Mám pri sebe graf. Neviem, či ho naši diváci uvidia dobre na kamere. Je možné si ho vyhľadať aj na internete.

Neviem o tom, že by doposiaľ v organizácii Spojených národov prebiehala akákoľvek diskusia, v ktorej by sa dosiahla takáto úroveň hlasovania, takú ako v prospech kubánskej rezolucie. A to je demonštrácia podpory Kuby v medzinárodnom spoločenstve a izolácie, ktorú táto politika Spojených štátov voči Kube má.

Ako by to nestačilo, môžeme si pripomenúť, čo sa stalo tento rok, v roku 2026. Počnúť s ozbrojenou agresiou, ktorú Spojené štáty vykonali vo Venezuele a únosom jej legitímneho prezidenta 3. januára. 29. januára prezident Spojených štátov vydal smernicu, v ktorej vyhlásil Kubu za nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu pre národnú bezpečnosť Spojených štátov. Tomu samozrejme nemôže uveriť nikto. Nikto s rozvážnym myslením nemôže uveriť tomu, že malý ostrov by mohol ohrozovať vojenskú a jadrovú supervelmoc.

1. mája bol vydaný ďalší prezidentský dekrét, ktorý situáciu zintenzívnil a zaviedol prísne sankcie voči všetkým krajinám, ktoré chcú obchodovať s Kubou vrátane dodávok ropy. A to, čo to v skutočnosti spôsobilo, je blokáda, takzvané energetické obkľúčenie, ktoré spôsobilo a do dnešného dňa spôsobuje kubánskemu ľudu veľa utrpenia. Státisíce ľudí v nemocniciach čakajú na operáciu, pretože na nej nie je dostatok elektriny. Ako vidíme, dopady sú rozsiahle.

Kubánci dnes trpia viac ako 20-hodinovými výpadkami prúdu. Všetci vieme, aká krajina je Kuba a aké je tam teplo a čo to asi znamená nemať žiadne ochladzovacia zariadenia. Samozrejme, má to vplyv aj na ekonomiku a aj na iné sektory. Stačí uviesť, že za posledných šesť mesiacov vplával na Kubu iba jeden ropný tanker. Kuba síce produkuje aj svoju vlastnú ropu, ale jej produkcia nie je dostatočná pre dopyt celej krajiny. A hoci prebiehali prípravy na zmenu výroby energie so zavedením fotovoltaickej energie, stále sa nám nepodarilo tento problém vyriešiť. Taká je súčasná situácia.

Aby toho nebolo málo, existuje aj hrozba priamej agresie. Pri viacerých príležitostiach sa na to odvolávali rôzni predstavitelia americkej vlády. Sám prezident Trump spomenul možnosť vojenského útoku na Kubu v presvedčení, že by sa mohol uskutočniť rovnako ako vo Venezuele. Tieto hrozby zostávajú latentné. Môžem poskytnúť niekoľko veľmi aktuálnych informácií.

Kubánsky minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii odsúdil tieto pláne vlády Spojených štátov a oznámil, že Kuba požiadala o diskusiu o bode 38 na valnom zhromaždení OSN, ktoré sa uskutočnilo 7. júla. Bod 38 sa týka potreby ukončiť obchodné a finančné embargo Spojených štátov voči Kube. Dúfame, že ako vždy budeme mať podporu medzinárodného spoločenstva, aby sa tomuto zámeru, ktorý spôsobuje kubánskemu ľudu toľko utrpenia, podarilo zabrániť.

Excelencia, vníma Kuba snahy o ovplyvňovanie vnútropolitickej situácie, napríklad cez sociálne siete alebo nejaký ten zahraničný vplyv, vplyvové operácie na území Kuby?

Áno, skutočne to tak je. Toto je presne jednou z obľúbených zbraní vlády Spojených štátov. Samozrejme, vzhľadom na jej finančný a technologický potenciál. Proti Kube sa skutočne vedie komunikačná vojna. Kuba to nepochybne pri mnohých príležitostiach odsúdila. Existujú štúdie o všetkých použitých médiách.

Táto mediálna subverzia je dosť toxická s veľmi negatívnym naratívom o Kube a je do nej zapojených a koordinovaných viacero médií.

Netrúfol by som si uviesť presné číslo, ale hovoríme o desiatkach médií, ktoré na to používajú rôzne metódy.

Jednou z nich je vytváranie alternatívnych médií dotovaných a financovaných samotnými agentúrami Spojených štátov ako US AID, NEP a tretími krajinami.

Dochádza aj k odlivu peňazí s využitím všetkých výhod sociálnych médií.

Existuje aj isté prepojenie medzi ministerstvom zahraničných vecí a rôznymi americkými médiami, kde údajne unikajú toxické informácie o Kube, aby ovplyvnili nielen kubánske obyvateľstvo, ale aj americké obyvateľstvo, ktoré sa samozrejme stavia proti tejto blokádnej politike a podporuje udržiavanie normálnych vzťahov medzi obyvateľmi Kuby a Spojených štátov.

A to nie je všetko.

Tieto úniky informácií v týchto médiách majú tiež za cieľ ovplyvniť dokonca aj amerických politikov a aj prezidenta Spojených štátov.

Je to absolútna mediálna vojna.

Mohol by som spomenúť milióny dolárov, ktoré prúdia do týchto médií.

Niektoré sú vytvorené špeciálne na tento účel a iné použité na celú kampaň.

Nepochybne ide o hybridnú vojnu.

Mám tu aj údaje zo štúdií, ktoré boli zverejnené a tiež grafy zobrazujúce najčastejšie diskutované témy súvisiace s kubánskou otázkou.

Tu sú matice a dominantný tón publikácií.

Pri tomto sa pozastavím, aby som vám vedel vysvetliť uvedený graf.

Tu vidíte, v červenom grafe sa uvádzajú negatívne aspekty. V sivom neutrálne a informatívne aspekty. Pozitíva sú obsiahnuté len v tejto malej zelenej ploche.

Ako vidíte, je to zámerné a ide tu o zmiešaný aspekt.

Tu sú uvedené percentá.

Toto sú štúdie, ktoré vypracovala Kuba analyzujúc celú komunikačnú sieť, ktorá funguje na Kube.

Ako som povedal, tradičné médiá sú kombinované so súčasnými sociálnymi médiami.

Spojené štáty nevylučujú zatnutie alebo ozabití kubanského prezidenta. Vyhlásil to šéf Pentagonu Pit Hexet v odpovedi na otázku reportéra o možných operáciách voči Kube.

Ako to komentujete?

Nuž, vzhľadom na politickú agendu samotného ministra zahraničných vecí USA a tejto veľmi konzervatívnej americkej vlády je jasné, že akákoľvek akcia je možná a nielen proti Kube.

Vieme o všetkých útokoch, ku ktorým došlo počas roku 2025 v rôznych krajinách.

Nepochybne je to možnosť, ktorú nevylučujeme, ale samozrejme vždy upozorňujeme americké úrady, aby si ju nezvolili.

Útok na Kubu akéhokoľvek druhu, únos úradníka, samotného prezidenta či ozbrojený útok nepochybne spôsobí vzhľadom na vojenskú silu, ktorú Spojené štáty majú, tisíce, možno statisíce úmrtí nevinných Kubáncov.

Nie je však pochýb o tom, že agresori, ktorí sa odvážia pokúsiť zaútočiť na Kubu, tiež prinesú svoje obete.

A Kuba, ak berieme do úvahy otázku obrany, aj za týchto ťažkých ekonomických podmienok, uprednostňuje svoju obranu.

Táto priorita vyplýva zo skutočnosti, že naša revolúcia je schopná sa brániť.

Mohli by sme to nazvať pojmom symetrická vojna.

Máme obrannú doktrínu, ktorú nazývame obrana celého ľudu.

To znamená, že kubánsky ľud pozná svoju úlohu v prípade ozbrojenej agresie, aký typ zbraní by sa použil a akú misiu by musel vykonať.

Ale samozrejme nechceme, aby sa také niečo stalo.

Zasadzujeme sa za mier.

Kuba je v skutočnosti jednou zo signatárskych krajín vyhlásenia o miery pre Latinskú Ameriku a Karibik.

Tento dôležitý medzinárodný právny nástroj bol podpísaný na stretnutí v Havane na Kube a v skutočnosti vynakladáme maximálne úsilie na udržiavanie rokovaní s vládou USA.

Rokovaní, o ktorých sme si istí, že majú mnoho pozitívnych aspektov, ak by existovala ochota zo strany vlády USA.

V minulosti sa už takéto výsledky dosiahli.

Sme dve susedné krajiny.

Mnohým slovenským priateľom opisujem Kubu a Spojené štáty.

Kuba má menšiu vzdialenosť od Spojených štátov ako Bratislava od Banskej Bystrice.

Je zrejmé, že sme dve susedné krajiny a racionálna spolupráca s rešpektom k suverenite a nezávislosti je vzájomne prospešná.

Na programe je mnoho spoločných tém: boj proti obchodovaniu s drogami, boj proti terorizmu, boj za životné prostredie, hospodárske vzťahy, akademická výmena a samotný cestovný ruch.

Americkí občania dnes majú zakázané cestovať na Kubu za turistikou.

To je niečo, čo porušuje ústavné práva Američanov.

Stručne povedané, naďalej sa zasadzujeme za mier, ale nevylučujeme možnosť akejkoľvek akcie, akejkoľvek formy vojenskej agresie.

Či už ide o pokus o únos alebo agresiu v rôznych mierach.

Sme na to pripravení a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili, pretože Kuba nikdy nikomu nedá zámienku na to, aby sa to stalo.

Budeme sa naďalej zasadzovať za nájdenie spoločnej reči v rokovaniach napriek všetkým našim rozdielom.

Ako by ste zhodnotili v súčasnosti stav kubánskej ekonomiky? Je na začiatku ekonomického oživenia alebo ju čakajú nejaké ekonomické reformy, výraznejšie ekonomické reformy?

Áno, ekonomická situácia na Kube je dnes veľmi zložitá.

Skutočne prechádzame ekonomickou krízou so zintenzívnením blokády, ako som už vysvetlil, čo má samozrejme humanitárne dôsledky.

Naši ľudia trpia nedostatkom potravín, energie a liekov.

Je zrejmé, že situácia je veľmi zložitá.

Vláda sa však nezastavuje v riešení problémov.

Pokračujeme v zavádzaní všetkých druhov opatrení na potlačenie tohto negatívneho a škodlivého vplyvu na ľudí.

Tieto opatrenia sú zavedené už dlho a ako integrujúci prvok môžeme povedať, že 18. júna naše národné zhromaždenie ľudovej moci schválilo 176 opatrení na ekonomickú transformáciu s veľkým strategickým a sociálnym dopadom, o ktorých veríme, že nám umožnia čeliť a samozrejme zlepšiť náš ekonomický a sociálny systém.

Tieto opatrenia sa v súčasnosti zavádzajú.

Som si istý, že pri ich uplatňovaní nastanú chvíle, keď budeme musieť urobiť určité úpravy, pretože to nie sú opatrenia, ktoré Kuba dokáže zaviesť sama.

Musíme zohľadniť medzinárodný scenár, krízu spôsobenú ropnou krízou v dôsledku agresie Spojených štátov, Izraela na Irán.

Stručne povedané, ide o skupinu faktorov.

Všeobecný nárast cien surovín a všetky ekonomické premenné.

Kuba ich berie do úvahy.

Sú to však ďalekosiahle opatrenia, ktoré získali podporu verejnosti a teraz je samozrejme na našich úradoch a našich ľuďoch, aby využili svoju inteligenciu a kapacity na ich podporu, implementáciu a uvedenie do praxe.

Sme si istí, že ich implementácia bude predstavovať dôležitú a podstatnú reakciu na súčasné ekonomické okolnosti.

A medzitým budeme samozrejme naďalej bojovať za zrušenie neľudskej a krutej blokády, ktorú zaviedla vláda Spojených štátov.

Akú úlohu pri stabilizácii hospodárstva zohrávajú krajiny BRIX?

Áno, integrácia Kuby do krajín BRIX je jednoznačne veľmi pozitívna a na druhej strane Kuba môže tiež skromne prispieť k BRIX.

Kuba má piate najväčšie zásoby niklu a tretie najväčšie zásoby kobaltu na svete.

Kuba má rozvinutý farmaceutický priemysel, ktorý vyrába biotechnologické produkty.

Kuba rozvinula aj iné druhy cestovného ruchu, ako napríklad zdravotnú turistiku.

Kuba má skutočne spôsob, ako sa skromne a efektívne integrovať do krajín BRICS, ktoré dnes, ako všetci vieme, zaujímajú vedúce postavenie z hľadiska hrubého domáceho produktu a počtu obyvateľov v globálnej ekonomike.

Krajiny, s ktorými sme historicky udržiavali hospodárske vzťahy v rámci BRICS, sú samozrejme Čína a Rusko. Sú to krajiny, s ktorými udržiavame najsilnejšie vzťahy spomedzi krajín BRICS. Ale samozrejme sme otvorení všetkým krajinám.

India je tiež veľmi dôležitou krajinou v hospodárskych vzťahoch, rovnako ako Indonézia a v podstate všetky členské krajiny, ako napríklad aj Irán.

Kuba aktívne pracuje na využití všetkých výhod, ktoré krajiny BRICS ponúkajú. A my tiež prispievame krajinám BRICS prvkami našich zdrojov aj našou aplikáciou vedy, ako som už spomenul, v biotechnológiach.

Ktoré oblasti spolupráce medzi Slovenskom a Kubou majú dnes najväčší potenciál?

Sme naozaj veľmi spokojní s identifikáciou potenciálu, ktorý máme v bilaterálnych hospodárskych vzťahoch. V tejto súvislosti by som rád využil túto príležitosť z televízneho štúdia, aby som vyjadril svoju vďaku za historickú podporu, ktorú sme dostali od Slovenska pri hlasovaní za kubánsku rezolúciu na valnom zhromaždení organizácie Spojených národov.

Hospodárske orgány oboch krajín identifikovali skupinu sektorov alebo oblastí, kde stále existuje značný potenciál pre rozvoj týchto bilaterálnych vzťahov.

Vezmime si ako príklad energetiku. Energia je niečo, čo Kuba potrebuje, ako som už vysvetlil. A Slovensko má v tejto oblasti silné zastúpenie. Pripomeňme si, že keď existovalo Československo, Kuba vyrábala, inštalovala, poskytovala konzultačné služby a investovala do tepelných elektrární. V skutočnosti je na Kube niekoľko tepelných elektrární s českou a slovenskou technológiou. Tento typ vzťahu v energetickom sektore pokračuje dodnes. Inými slovami, existuje tam značný potenciál a slovenské skúsenosti v tejto oblasti sú dôležité.

Kuba nemá žiadne jadrové elektrárne, žiadne veľké rieky. Preto naša výroba energie, naša výroba elektriny pochádza buď zo spaľovania ropy v tepelných elektrárňach alebo z inštalácie fotovoltaických systémov.

Ďalším dôležitým sektorom, ako som vysvetlil, je ťažba. Potenciál ťažby na Kube – nikel, kobalt, mangán a ďalšie nerasty – je ďalšou oblasťou, ďalšou sférou, kde sa dá tento potenciál rozvíjať.

A v neposlednom rade cestovný ruch a to vo všetkých jeho formách. Cestovný ruch, ktorý nepredstavuje len slnko a piesok. Mohli by sme rozvíjať ekoturizmus, námorný cestovný ruch alebo zdravotný cestovný ruch. To znamená, že slovenskí občania by si mohli skutočne užívať výhody, ktoré nám príroda dala tým, že sa nachádzame na Karibskom ostrove 8 000 km od Slovenska.

Veríme, že existuje aj potenciál pre spoluprácu v oblasti informatizácie pri vládnych úlohách.

A je tu ešte jeden veľmi dôležitý prvok, ktorý považujeme za nevyhnutný – a to je poľnohospodárstvo. V poľnohospodárstve môžeme tiež prijímať a ponúkať vzájomnú spoluprácu. Myslím si, že to nebude dlho trvať a Slováci si opäť budú môcť vychutnať kubánske citrusové plody a kubánske pomaranče. Skutočne si myslím, že aj kubánsky farmaceutický priemysel má niektoré produkty, ktoré by mohli byť prospešné pre slovenských občanov.

Stručne povedané, verím, že existuje synergia, ktorá nám po prekonaní tejto súčasnej hospodárskej situácie a implementácii reforiem schválených národným zhromaždením umožní prehlbiť tieto historické bilaterálne vzťahy medzi našimi dvoma krajinami.

Aký je dnes najväčší mýtus o Kube, ktorý by ste chceli vy vrátiť?

Nuž, najväčším mýtom, aby sme to mohli skrátiť, je naratív vnútený vládou Spojených štátov a najmä ich ministerstvom zahraničných vecí, ktorý hovorí, že Kuba je zlyhávajúci štát. Inými slovami, chce vykresliť Kubu svetu ako štát neschopný udržať sa.

My na to reagujeme slovami: Ak sme zlyhávajúci štát, tak zrušte blokádu, zrušte sankcie a my potom dokážeme, že nie sme žiadny zlyhávajúci štát. Prečo to však neurobia? Pretože vedia, že je to klamstvo.

Kuba, dokonca aj s blokádou mala priaznivejšie okolnosti a pred najnovšími krutými sankciami uvalenými na Kubu dosiahla Kuba významný pokrok v zdravotníctve, vzdelávaní, sociálnom zabezpečení a dokonca aj v priemysle. Aj s blokádou sme dosiahli všetky tieto výsledky, čo nás zaradilo na prvé miesto medzi krajiny globálneho juhu v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, športu a sociálneho zabezpečenia.

V tomto ohľade si myslím, že pojem zlyhávajúci štát pochádza ešte z minulosti. V 60. rokoch neexistoval, ale jeho podstata je rovnaká.

Ak sa pozriete na internete, nájdete tam vyhlásenie námestníka ministra zahraničných vecí USA menom Lester Malory. Vyzývam svojich slovenských priateľov a poslucháčov, aby si ho vyhľadali. Ak dovolíte, prečítam vám, čo tento predstaviteľ z USA povedal v roku 1960. Ide totiž o ten istý rámec, ktorý pretrváva dodnes, o tú istú toxicitu, ktorá pretrváva dodnes v propagande proti Kube.

Citujem: "Väčšina Kubáncov podporuje Kastra. Jediným predvídateľným spôsobom, ako znížiť jeho vnútornú podporu, je rozčarovanie a nespokojnosť prameniacasť z ekonomických ťažkostí a materiálnych ťažkostí. Na oslabenie hospodárskeho života Kuby treba rýchlo použiť všetky možné prostriedky. Nasledujúci postup, čo najšikovnejší a najdiskrétnejší, má za cieľ dosiahnuť čo najväčší pokrok v odobratí Kuby peňazí a zásob s cieľom znížiť jej finančné zdroje a reálne mzdy, vyvolať hlad, zúfalstvo a zvrnúť vládu."

Lester Mory, námestník ministra zahraničných vecí pre medziamerické záležitosti, 1960.

Nájdete to na internete.

Toto zostalo historickým cieľom vlády Spojených štátov – pokúsiť sa zničiť revolúciu. A jedným zo spôsobov, ako znížiť príkladné postavenie Kuby v očiach sveta, sú samozrejme toxické kampane, propaganda, hybridná vojna.

Samozrejme, existujú médiá aj v iných krajinách, ktoré sa k tomu tiež prikláňajú. Niektoré zámerne a iné opakovaním toho, čo hovoria hlavné mediálne agentúry. A to samozrejme vytvára matricu vnímanie odlišné od reality.

Preto je to také dôležité a sme opäť vďační za túto príležitosť, ktorú nám OTV poskytla vyjadriť tieto myšlienky. Všetko, čo sme povedali, sa dá nájsť zverejnené na rôznych miestach, ale nenájdete to v mainstreamových médiách. Preto je mediálny boj taký dôležitý.

Komunikačný boj je tiež nástrojom, ktorý musíme použiť na obranu našej suverenity a našej nezávislosti. A to neplatí len pre Kubu, pretože to, čo sa dnes deje na Kube, sa môže stať ktorejkoľvek krajine na svete.

Preto vyzývame k jednote, ktorá presahuje ideologické, etnické, geografické a iné rozdiely.

V tejto súvislosti by som rád pripomenul slávne dielo amerického spisovateľa Ernesta Hemingway – Komu zvonia do hrobu.

Dnes zvonia pre Kubu, zajtra by mohli zvoniť pre ktorúkoľvek krajinu.

A preto je také dôležité vybaviť sa informačnou kapacitou na vedenie tohto spravodlivého boja malých krajín globálneho juhu.

Rád by som tiež pripomenul slová slávneho amerického lídra za občianske práva Martina Luthera Kinga, keď povedal, že sa neobáva zlých ľudí, ale skôr ľahostajnosti dobrých ľudí.

A presne o to sa Kuba snaží.

Naliehavo žiadame všetkých dobrých a skvelých priateľov Kuby a všetky národy na celom svete, aby spojili sily s Kubou v tejto obrane, ktorá nie je len pre Kubu, ale pre všetky krajiny.

Ako povedal náš apoštol José Martí: „Kto povstane s Kubou, povstane navždy."

To je posledné posolstvo, ktoré chceme odovzdať našim slovenským priateľom.

>> Vaša excelencia, ešte na záver, ak dovolíte, jedna otázka. Čo by ste odkázali Slovákom, našim divákom televízie OTV, ktorých prevažná väčšina sympatizuje s vašou krajinou, s vaším národom? Aký odkaz by ste vyslali?

Okrem všetkého, čo som už povedal, žiadame našich slovenských priateľov o podporu, solidaritu a dôveru.

Prosíme vás o dôveru, že bránime a budeme brániť Kubu, pretože bránime spravodlivú vec.

To jedine od vás žiadame – aby dnes vyjadrili svoju solidaritu a podporu.

Sme si istí, že na Slovensku máme veľa priateľov, ktorí chápu túto situáciu a že ich podpora, ich solidarita je to, čo Kuba potrebuje a to, čo by mohlo skutočne prispieť k snahe zastaviť tieto zradné plány imperializmu.

Pričom vždy máme na pamäti, že všetky národy majú spoločného menovateľa, ktorým je boj za mier.

Vaša excelencia, veľmi pekne vám ďakujem za tento rozhovor, že ste priblížili vášu krásnu krajinu, váš krásny národ a teším sa na ďalšie rozhovory s vami.

Dovidenia.

Gracias.

Ďakujem.