Ladislav Csémi: Udalosti v španielskej Ceute sa nedejú náhodou

Pán Čemi, vy aktuálne pracujete ako poradca ministra vnútra pre vnútornú bezpečnosť.

Predtým ste pracovali ako riaditeľ hraničnej a cudzineckej polície.

Vidíme, čo sa deje v španielskej Ceute. Čo na to hovoríte? Kde je problém?

>> Áno, treba si urobiť nasledovné poučenia, ktoré my ako Slovenská republika okrem rokov 2023 hovoríme stále.

A tie poučenia sú v takých dvoch rovinách.

Za prvé, v dnešnom svete sociálnych sietí, globalizácie médií a podobne je reakcia prevádzačov a migrantov skoro okamžitá na každý podnet.

A ten podnet – a to je ten bod druhý – vždy vychádza od štátu ako takého a presnejšie od predstaviteľov štátov.

Ja tomu hovorím, že pokiaľ budeme presadzovať nejakú benevolentnú alebo laxnú migračnú politiku, toto považujem za takzvaný pullaktor, teda takú pozvánku nelegálnych migrantov.

A ja si myslím, že udalosti v Ceute, teda španielskej enklave, ktorá sa nachádza na území Maroka, teda severnej Afrike, nie sú náhodné.

Musíme hovoriť o týchto faktoroch, ktoré toto vyvolali.

Teda buď to je nejaká laxná migračná politika spojená s vyjadrovaním sa niektorých predstaviteľov štátu.

A ja hovorím, že toto bolo v prípade Španielska naplnené, lebo začalo to nielen s už teraz známym rozhodnutím Najvyššieho alebo ústavného súdu Španielska.

Ale začalo to už v apríli, kedy Španielsko vyhlásilo takzvanú legalizáciu pobytov osôb, ktorí sa nachádzali v tom čase na území Španielska.

Tu ale treba vedieť, že tie podmienky, ktoré boli dávané na tú legalizáciu, tiež považujem za veľmi benevolentné.

A práve toto bolo interpretované tými prevádzačskými skupinami – ja to hovorím úmyselne zle.

To znamená myslím si, že niekde pod Prahovo to bolo interpretované tak, že Španielsko sa rozhodlo prijímať nelegálnych migrantov.

Vo vzťahu k rozhodnutiam Španielskeho súdu musím povedať veľmi objektívne, že to nie je pravda.

Španielsky súd vlastne len povedal to, čo napríklad na území Slovenskej republiky je platné vždy.

To znamená, že pokiaľ sem príde hoci aj nelegálny migrant, my začíname príslušné procedúry.

Či už ide o procedúru obmedzenia osobnej slobody, teda zaistenia toho migranta a zároveň alebo v zápätí aj procedúru vyhostenia.

A podľa mojich vedomostí nič iné ten španielsky súd nepovedal.

A toto je tá interpretácia falošná a fejková. Ak sa dnes hovorí, že sa povedalo, že už teraz je tá voľná cesta, lebo aj španielske súdy to dovoľujú.

Teda, aby som to nejako zhrnul, suma sumárum poučenie je také, že pokiaľ nebudeme nulovou toleranciou pristupovať k nelegálnej migrácii, tak ako pristúpilo od prvého dňa súčasné vedenie ministerstva vnútra a taktiež poťažmo predchádzajúce vedenia pred rokom 2020, tak potom to môže dopadnúť tak ako v tej Ceute.

Informácie len na internete hovoria o tom, že táto akcia bola organizovaná a dlhodobo pripravovaná v Maroku.

Čo si o tom myslíte?

>> No určite sú tu isté správy, ktoré za chvíľočku aj členské štáty dostanú a samozrejme španielske úrady ich musia mať.

To sú spravodajské informácie pod určitým režimom.

Zároveň si dovolím informovať, že samozrejme veľmi správne aj podporou ministra vnútra Slovenskej republiky aj samozrejme na úrovni premiéra Slovenskej republiky bude v utorok mimoriadne zasadnutie rady ministrov za spravodlivosti.

Presne tak, bude zajtra a presne tieto témy budeme preberať a tou hlavnou myšlienkou je situačný prehľad a poučenie a plus aké kroky treba prijímať, aby sa toto neopakovalo v budúcnosti.

Takže treba povedať, že určite sú tam informácie.

My na základe toho sa budeme rozhodovať a taktiež aj Slovenská republika prispeje svojím názorom do tejto diskusie.

Podľa toho, čo hovoríte, z toho je cítiť vážnosť situácie, že slovenská vláda nie je ľahostajná k tej situácii a síce je to v Španielsku, ale Slovensko na to musí nejakým spôsobom reagovať a postaviť sa k tomu.

>> No samozrejme, že nie sme ľahostajní, lebo žijeme v jednom priestore a to sa volá Európska únia a poťažmo schengenský priestor.

Takže každá disproporcia v tom schengenskom priestore má určitý vzťah aj na územie Slovenskej republiky.

My neustále hovoríme okrem tých rokov 2023, čo som spomínal, kedy ten pohľad bol úplne iný, samozrejme liberálnejší v tomto smere a to je neodškriepiteľné.

Toto ukazujú aj čísla.

Ale aby som sa dostal k vecnej stránke, samozrejme Slovenská republika vždy hovorí dôsledná ochrana vonkajšej hranice.

To je priorita číslo jeden.

Ale na druhej strane aj dôsledné návratové operácie.

To znamená, že pokiaľ sa už dostane niekto na územie Európskej únie, konkrétne Slovenskej republiky, tak má byť minimálne pod procedúrou vyhosťovacou a úplne najlepšie, pokiaľ dôjde k výkonu toho rozhodnutia.

A tieto dve stránky samozrejme sú úplne alfa a omega celého toho problému.

Zároveň, samozrejme, k tomu pristupujú ďalšie isté okolnosti, lebo je potrebná spolupráca s tretími krajinami. Ale už teraz sa aj v Európe našťastie hovorí o tom, že niektoré tretie krajiny nechcú dobre spolupracovať, tak potom musíme vymyslieť také nástroje, ktoré doslova donútia tie krajiny k spolupráci.

Predsa nie je možné, že príde z istej tretej krajiny nejaký ich štátny občan.

My toho občana posúdime, že nie je oprávnený byť na území Európskej únie a tá tretia krajina povie, že ja ho nezberiem naspäť.

Toto proste nemôže existovať.

A ja si dovolím povedať v tomto smere: Európska únia vlastne vymýšľa to, čo Slovenská republika presadzovala vždy.

To znamená, tu sú dnes na stole také opatrenia a také návrhy, za ktoré my sme boli kritizovaní niekedy v rokoch až od 2010 a najmä po roku 2015, kedy vypukla tá slávna migračná kríza.

A teraz prichádza pomaly Európa k takému obratu v týchto smeroch.

Už teraz môžeme voľne hovoriť o tom, že áno, majú byť napríklad isté migračné centrá alebo zaisťovacie centra mimo Európy, teda že posúvame celý problém mimo hranice Európskej únie.

My to voláme inovatívne návrhy v tomto smere a Slovenská republika opäť podporuje tieto návrhy.

A chcem hneď upozorniť, že nehovoríme o pakte ako takom.

My hovoríme o nástrojoch.

Napríklad v súčasnosti sa rokuje aj o takzvanom novom nariadení o návratoch a práve toto sú tie nástroje, ktoré sú tam uvedené a práve tieto podporujeme.

Ale opakujem ešte raz, Slovenská republika tieto veci vždy podporovala a niekedy – a to sa musí povedať nahlas – keď my sme toto tvrdili, tak sme boli za to kritizovaní, že teda nedoprajeme migrantom zo sveta, aby žili svoj slobodný a voľný život na území Európy.

Možno trošku preháňam, ale možno aj nie.

>> Určite rozumiete zdeseniu slovenských občanov, keď vidia tie zábery na internete, na tých stránkach z mesta Ceuta, pretože fakt to vyzerá ako apokalyptické zábery z apokalyptických filmov, čo doteraz vyzeralo ako z CFIY.

Teraz sa to tam fakt deje vandalizmus.

Tam bola nasadená armáda, bezpečnostné jednotky, obrnené transportéry. Teraz tých ľudí eskortovali späť na ich územie.

Dokonca sa tam budú stavať ploty.

Ale čím si to vysvetľujete, že napríklad v Spojených štátoch nie je problém postaviť na tej hranici s Mexikom 10 m plot, či je to Arizona, Texas, Kalifornia, alebo ostané drôty? Tam je to úplne bežné.

A u nás Európska únia má výhrady k takýmto veciam.

>> Áno.

Koniec koncov, mojou funkciou na tomto ministerstve je posudzovať vecné hľadiská niektorých návrhov, ale nedá mi nepovedať, že tu je opäť to, s čím som začal.

Pokiaľ je politické presvedčenie alebo predstavenie tej krajiny – teda politickí predstavitelia tej krajiny – neberú niektoré veci vážne, alebo sa na ne pozerajú laxne, alebo sú to liberálne pohľady, tak takto to dopadne.

Takže moja odpoveď je, že v Amerike, pokiaľ je to v súčasnosti možné rýchlo stavať, no, to je od toho pol tej politickej objednávky – proste, že ideme ochrániť naše územie, ideme ochrániť našich občanov. A nikto mi nemôže tvrdiť, že bez brehá migrácia neprinesie aj bezpečnostné riziko.

Takže potom ideme ochrániť aj bezpečnosť našich občanov.

Ide o politickú objednávku, o politické riadenie niektorých procesov. A pokiaľ sa toto nastaví nejakým spôsobom, tak k tomu samozrejme idú aj tie exekutívne úrovne alebo tie výkonné úrovne.

Keď sa raz povie, že tu na Slovensku si máme zvykať na migráciu alebo teda tí nelegálni migranti len cez nás prechádzajú, to je nič – tak potom sa nastaví celá polícia, celý systém riešenia tých nelegálnych migrantov.

Ale my, keď povieme – opakujem –, tak ako sme povedali po voľbách 2023, že tu bude nulová tolerancia.

Nulová znamená: každý jeden bude preverený a každý jeden bude mať procedúru, ktorú predpisuje zákon.

Teda v súlade so zákonom budeme postupovať a nebudeme sa na to pozerať, že to je len prechod alebo tranzit cez územie.

Tranzit cez územie Slovenskej republiky, alebo Španielska, alebo kohokoľvek, je taktiež nelegálny.

Keď predsa nemám doklad, tak nemôžem ani tranzitovať legálne.

Takže toto treba pochopiť.

Pokiaľ je takáto politická objednávka, tak samozrejme celý ten systém výkonných zložiek sa na to nastaví.

A dokonca si dovolím tvrdiť, že samozrejme aj legislatíva sama sa podľa toho zmení.

Ja nebudem posudzovať španielske okolnosti a podobne ich legislatívne alebo nejaké to politické smerovanie, ale myslím si, že pre každého je to jasné.

A výsledok bol tohto politického smerovania alebo takýchto nástrojov.

Treba dodať aj niektoré pozitívne záležitosti. A to, že dnes už aj niektoré európske krajiny väčšie ako Slovensko hneď prvopočiatku sa vyjadrili kriticky a požiadali španielsku vládu, aby okamžite nastavila svoje procesy a zjednala nápravu.

Takže toto je prvé pozitívum. A druhé – nedošlo k sekundárnej migrácii, teda tému takému sladnému tranzitu na vnútorné územia Schengenského priestoru.

Ešte si počkáme na niektoré hlásenia, ktoré som spomínal. Aj zajtrajší deň budeme prejednávať na úrovni ministrov vnútra a spravodlivosti.

Ale toto sú takéto pozitívne veci. A hlavne je pozitívne aj to, že proste sa otvárajú oči a návrhy legislatívne, ktoré sú na stole, sú v niektorých častiach alebo vo väčšine akceptovateľné aj Slovenskou republikou.

>> Lebo aktuálne to vyzerá, že Európska únia je vlastne prekážkou riešenia migračnej krízy, než by bola súčinná.

No áno, tak povedzme si úprimne, že doposiaľ minimálne legislatíva na úrovni Európskej únie – vždy sa tam prijali, poviem to inak – niektoré veci sa prijali, ktoré my sme vždy tvrdili.

To sú vonkajšia hranica, ochrana, návraty a tak ďalej. Ale vždy sa tam vkladajú – sme teda kolektív niekoľkých členských štátov – ale vždy sa tam vkladajú niektoré takéto diskrepancie alebo ako by som to nazval.

Typickým príkladom je aj v pakte slávna solidarita. Keď my sme povedali už v roku 2016 – veď to nebol nejaký nápad odrazu nový.

My sme vtedy povedali, že existuje efektívna solidarita.

Napríklad s tým sme išli vtedajším ministrom vnútra na zasadnutia ministrov vnútra a spravodlivosti.

Mali sme takéto návrhy.

No, tak sa to prejavilo, dalo sa to do paktu. A čo sa stalo?

Odrazu tam vznikli slovné spojenia, ktoré toto urobili povinným.

My sme hovorili o dobrovoľných.

>> Uhm.

>> Už sú povinné.

Takže ja problém vidím v tom, že síce sa už prijímajú, alebo sú na stole nové aj pozitívne návrhy, ale vždy sú tam niektoré tie časti, ktoré sú proste neakceptovateľné ani našou stranou.

A viete, že doteraz tiež aj ministerstvo vnútra sa zasadzuje, že pakt napríklad v časti Solidarita je neakceptovateľný z našej strany a doposiaľ teda svietime na červeno v tomto smere.

Ale my zas hovoríme, že chceme byť konštruktívnym partnerom a ponúkame riešenia, ktoré sú akceptovateľné pre nás. A dúfame, že aj pre partnerov – napríklad, že budeme podporovať inými formami ako peniazmi a relokáciou.

Tam je ten problém relokácie, že ešte si máme na Slovensko dovážať migrantov.

Tu máme celú tu.

To som chcela povedať, že premiér sa viackrát vyjadril, že radšej zaplatí pokutu, ako by sme tu prijali migrantov. A teraz možno aj tie európske krajiny uvidia, že niečo na tom bude, keď takto reagoval.

Po prvé.

Po druhé, možno je paradoxné, že v tomto období bol podpísaný ten Save Europe Act, kde tá holandská aktivistka Eva Vlár vyzbierala nejakých 500 000, 5 miliónov podpisov. A Európska komisia to neprijala – že nechce o tom rokovať.

Budú alebo už aj boli nejaké protesty.

To je jedna vec.

Druhá vec – či vám to potom nepríde z vašej pozície, keď vidíte do týchto vnútorných informácií, keď potom počujete poslancov za Progresívne Slovensko, ktorí majú taký laxný postoj tejto migrácii a kritizujú za to vládu, alebo že sa k tomu tak staviame? Či potom vám to nie je také trochu úsmevné?

>> No samozrejme, že je.

Takže odpoveď je úplne jasná.

Ja som to aj teraz pred nedávnom na mojom nejakom poste uviedol.

To sú proste dva nezmieriteľné pohľady.

Odkedy som aj teda vecne v týchto témach, aj odborne, keď som bol na úrade hraničnej cudzeneckej polície.

Samozrejme moje presvedčenie aj zo zákonov vyplývajúc – že zákon samozrejme platí pre každého. To znamená, že pre každého nelegálneho migranta aj v tom, že má byť – alebo pre každého cudzinca, ktorý prichádza na územie Slovenskej republiky – že má mať tie doklady, má splniť nejaké podmienky. A pokiaľ tomu tak nie je, tak sa to volá, že nelegál, hej?

Lebo nesplnil tie podmienky.

Ja som ani pred 15, ani pred 16 rokmi nedobre pochopil, ako sa to myslí, že sú tam nejaké možno výnimky alebo máme na to hľadieť inak.

Veď koniec koncov tu aj teda liberálne prostredie operuje s tým, že je tu azylový systém, eh zákon, lebo ja stále hovorím o zákone o pobyte cudzincov, o opatrenia, ktoré cudzinci musia splniť, pokiaľ žiadajú o pobyt alebo chcú vstúpiť na územie.

Ale je tu samozrejme aj režim, kedy Slovenská republika môže pomôcť tomu, eh, kto je prenasledovaný v krajine pôvodu a tak.

No a na to sa vždy odkazuje, že my máme pomoc. Lenže nikto, alebo málo sa o tom hovorí, že aj zákon o azyle hovorí o tom, alebo po novom je to zákon o eh teda medzinárodnej ochrane. Hovorí o tom podľa Ženevskej konvencie, že ide o individuálne posúdenie každého jedinca podľa jeho individuálnej situácie a nie, že ako sme tu videli, eh každý bol Sýrčan, každý sa narodil 1. januára roku 2000, eh a odrazu bol, teda žiada dobre, že nie je aj azylantom len len preto.

S týmto ja som nikdy nesúhlasil osobne, ale samozrejme tak ako hovorím, stále sa vraciam k tomu úvodnému problému. Keď je nejaká politická objednávka, celý ten systém sa nastaví eh na to. Toto je jednak šťastie toho celého, ale môžeme to považovať, pokiaľ je taký eh politický systém aj istým nešťastím, lebo v tom je podporovaná práve tá tá migrácia, ktorá neprináša dobré pre Európsku úniu.

Okrem toho máme konkrétne príklady napríklad zo Švédska, že ako tam vstúpla kriminalita, ako to prehodnocujú a môžeme ísť krajina po krajine. Videli sme, čo sa stalo v Anglicku, Henry Novakovi nedávno vo Francúzsku, toho mladého študenta, keď dobili na smrť a takisto v iných krajinách eh znásilnenia, napadnutia. Eh, že eh to sú veľmi konkrétne príklady, ktoré ohrozujú bezpečnosť obyvateľstva. A vy ste to povedali, že eh tej krajine by malo ako napríklad teda v Spojených štátoch, preto stávajú tie múry, lebo pre nich je prioritná bezpečnosť vlastného obyvateľstva.

No eh možno... a chcem ešte dodať, že o tom sa moc nepíše v našich médiách. Samozrejme, eh ja si dovolím povedať asi eh, môžem teda otvorene. Eh, ja si pamätám aj Švédsko pred 15 rokmi, keď som tam bol, myslím na, ako vtedajší, teda tiež eh člen Úradu hranice na cudzineckej polície ako policajt. Eh, my sme spolupracovali teda aj s tými severskými krajinami. Skutočne to vyzeralo eh v tej dobe, teda úžasne, akým spôsobom sa tam narába a sterilne a všetko možné. Ale poviem na roviny, ja si to veľmi dobre pamätám, keď už vtedy som si povedal, že toto je prehnaný prístup k niektorým skupinám zo zahraničia, aby som to takto nazval.

Teda eh napríklad eh konania, ktoré prebiehali tak, že osoba, ktorá je nelegálna na istom území, je voľná, teda je voľne pustená a potom dohľadávali tú osobu, že kde vôbec je, lebo možnože nedopadlo dobre tá jeho žiadosť, teda bola eh jeho žiadosť odmietnutá a mala byť tá osoba vyhostená, tak ho dohľadávali. No proste náš prístup bol iný. Ten, kto je nelegál, je obmedzený na osobnej slobode, je zaistený a pokiaľ jeho žiadosť nedopadne dobre, teda bude zamietnutá, tak bude vyhostený a nebudeme ho dohľadávať niekde po Európe a podobne. Toto boli tie základné problémy, ktoré vtedy som videl a mohol by som teda pokračovať.

Ja s tým súhlasím, že dnes eh už môžeme otvorene povedať, ako vyzerá Európa. A zase sa vráťme k tomu. Tu je výsledok aj v tej Ceute, ktorý je vysoko negatívny. A ty hovoríš o tom, že aké jednotlivé prípady sa stali v niektorých krajinách, napríklad v Spojenom kráľovstve a podobne. Ja sa obávam, že eh toto sú tie jednotlivé prípady, ktoré sú medializované a že ich je veľmi veľa, ktoré sú naľavané na miestnej úrovni. Čo riešia miestne polície možno v nejakých správnych konaniach a podobne eh teda spolužitia tých ľudí v istých komunitách na nejakom území a to ešte stále o tom teda nevieme všetko a nepíše sa to. Ale ja sa obávam, že tieto teda prípady, o ktorých sme hovorili, tie sú len vrcholom ľadovca, vrcholovca.

A preto ja hovorím, že Slovenská republika aj cestou ministerstva vnútra a celej vlády by mala zachovať túto pozíciu, ktorú má – ja to opakujem teraz štvrtýkrát – nulová tolerancia k nelegálnej migrácii, ktorá okamžite spúšťa všetky tie systémy, ktoré zabezpečia, že ten, kto prichádza legálne a dobrou vôľou, je vítaný, a ten, kto príde nelegálne, bude zaistený a vyhostený.

Eh, ale keď sa rozprávame o tých migrantoch, tak napríklad eh, keď sa pozrieme na to, čo sa deje v týchto krajinách, že alebo bol taký ten narativ, že sú to neviem lekári, inžinieri, a vy ste to hovorili, že aj sme to videli v 2023-om, že boli aj také eh humorné stránky, ktoré si robili z toho srandu, že kde sú tí lekári. Videli sme ich v tých zátarasách. Potom dokonca a teda vlastne to bolo už po voľbách eh bol taký narativ, že to Viktor Orbán, že to bola nejaká dohoda, že nasfal pred voľbami eh na Slovensku ich tu pustil. Eh keby ste sa vedeli vy k tomuto vyjadriť a keby ste vedeli v cifrách konkrétnych povedať, že koľko migrantov prešlo cez Slovensko v rokoch 2020 a potom a predtým?

No áno, ja to vnímam teraz tak veľmi jednoducho. Napríklad Orbán sem pustil a podobne, eh ako keby nejaký druh obrany na to, čo sa tu udialo teda v roku 2023. Tie čísla sú nasledovné – len za jeden rok 47 000 eh nelegálnych migrantov. Rok na to v porovnaní teda s predchádzajúcim obdobím, po tom ako súčasný minister vnútra eh nastúpil na ministerstvo vnútra, rok potom 19...

>> sa z neho smiali, že koní tam išli a delá. >> Že hej, hej.

No ja musím povedať, že si pamätám v tejto miestnosti prvú poradu po tom, ako hodinu sme sa nevideli a prvú poradu aj s krajskými riaditeľmi, keď eh minister a vrátane mňa sme povedali, že od dneska ideme teda zaisťovať eh cudzincov. Samozrejme, okamžite prvá reakcia je: kde chceme 47 000 cudzincov zaistiť? A toto je tiež doposiaľ táto obrana. Ja len tvrdím jedno a to som povedal na porade priamo. Tu nie je potrebné zaistiť 47 000 cudzincov. Tu je potrebné vyslať jasný signál. To je tá politická objednávka, že nebudeme tolerovať a ide do zahraničia.

>> A no do zahraničia, však dneska v tých sociálnych sieťach, globalizácia médií a tak ďalej, to bol to bol ten prvý bod, čo som hovoril. To vlastne hovorí proti štátu, proti nám, ktorí chceme nastoliť poriadok, lebo prevádzači okamžite vidia. Veď oni vedia, čo ten štát chce urobiť, čo to ministerstvo chce urobiť. Ale je to výhodné aj pre nás. Ja to nazvem priamo: vieme vyslať odkaz a ten odkaz musí byť ten, ktorý som povedal – tá nulová tolerancia. A presne tak to dopadlo. To znamená, do týždňa čísla klesli o 10 000, do týždňa. A to je dôkaz toho, že to je organizované a štát sa musí zachovať zodpovedne, a zodpovedne vysielaním toho signálu. A tu nejde o to, že my nechceme niekomu pomôcť alebo chceme niekomu pomôcť. Na to je systém eh azylovej procedúry, ale tu je ten signál, ktorý opakujem niekoľkokrát.

Eh toto sa udialo v tých rokoch a keď my sme teda nastúpili na ministerstvu, druhý deň sme to menili a boli sme kritizovaní teda aj za to, že robíme takzvané manévre na tých hraniciach.

>> Áno, že proróma, že koň a vodné delá, neviem čo.

Proforáno, môže sa to takto brať.

Lenže ja si pamätám rok 2016, júl, a môžem po každý jeden deň počas tej migračnej krízy, ktorý išiel, tieto isté opatrenia — akcia zelená, akcia bariéra, akcia hranica, akcia juh — môžem menovať tie opatrenia, kedy sme mobilizovali stovky až nie tisíce rôznych zložiek od ozbrojených síl, finančnú správu, eh, teda skutočne každú zložku policajného zboru.

A keď sme sa zamerali na to, nebolo problém.

Tu my nemusíme vytvárať živé reťaze, ale súbor opatrení, technológie, eh, živú silu — teda policajtov, hliadkovú službu — a samozrejme aj operatívne informácie využívať k tomu, kde sústreďovať tie sily alebo premiesťovať.

Nechcem tu ísť do technikálií, ale skutočne, eh, je to prepracované a bolo to prepracované aj pre rok 2023, len to nebolo využité.

Bolo povedané, že všetko je v poriadku. Je to len tranzit, ale aj tranzit je nelegálny.

A teraz tomu Orbánovi a podobne — ja si neviem dosť dobre predstaviť, že ešte do dnešného dňa niekto toto myslí vážne.

Čiže je to na úrovni hoaxu, dezinformácie.

Samozrejme, ako viete si predstaviť, že eh konzervatívna vláda si povie, že pustí na svoje územie 40, 50, 60 000 migrantov za to, aby Lackovi Čemivol na Slovensku pomohol, aby pomohol vyhrať voľby v inej krajine.

K tomu ešte v tej dobe — teda v obdobiach, keď Slovensko asi zápasilo aj s inými problémami — o tom už ani nehovorím, že boli to aj covidové obdobia.

A pre mňa logicky covid znamenal, že zákaz cestovania, a odrazu my sme tu mali 47 000 ľudí, a predtým neviem koľko tisíc ľudí. Proste každý rok sa to zvyšovalo.

Eh, tá logika tomu hovorí, že toto bolo spôsobené celkovo tým pohľadom — hej, tou politickou objednávkou, ako hovorím.

A opatrenia na to mali byť také, ktoré tu boli využívané vždy.

Možno posledná tá myšlienka — že tú kritiku, eh, že sme používali rôzne policajné akcie, že sme vyhlásili teda tú nulovú toleranciu — to je niečo nové. To vôbec nie je nové. To je vyskúšané. To je vyskúšané z rokov, od začiatku teda 2000 rokov, keď tu bol čečenský exodos, gruzínsky exodus a podobne.

Tu tieto veci nevznikli odrazu. Na tú migráciu my sme museli reflektovať vždy — či to išlo aj o legálnu alebo či my sme to nazývali pseudo legálnu migráciu, že sem prichádzali niektorí ľudia kvázi legálne, teda na falošné doklady a tak ďalej, a potom sa stali — ale toto tu už bolo vždy.

To znamená, tie nástroje štát mal vždy, len ich treba používať.

A dokonca môžem povedať, že nebezpečenstvo tohto je to, že pokiaľ zlyhá čo len jeden štát, možno aj súbor štátov na túto migráciu, tak potom vidíme ten nedostatok na druhej strane, ktorý tu máme — že Schengen už nie je takým Schengenom, do ktorého sme vstupovali.

Ten Schengen je úžasná záležitosť. To je záležitosť voľného pohybu nielen osôb, ale tovaru aj služieb. A toto je to podstatné — že to je priama podpora ekonomiky.

A dnes pozrite, viac ako 10 štátov má zavedenú eh kontrolu na svojich vnútorných hraniciach, čo prvoradným cieľom bolo presne toto odstrániť.

A dovolím si povedať v tomto médiu a aj politicky — vôbec to nepomáha, pokiaľ sa nerobia tie súbory akcií, ktoré som hovoril ja.

Tu nikto nehovorí o tom, že už dávno je tu odporúčanie komisie — že legalizovala komisia názor Slovenskej republiky, že my nemusíme zaviesť hraničnú kontrolu.

Nám stačí, ak budeme robiť policajné opatrenia v blízkosti štátnych hraníc, ktoré budú buď odrádzať alebo priamo vykonávať zákony a legislatívu Európskej únie v blízkosti.

Teda my nemusíme v každom prípade zaviesť. My môžeme použiť súbor opatrení, aby sme vyriešili nelegálnu migráciu.

Ale opakujem, pokiaľ odrazu pôjdeme aj do tej legálnej — všetko so všetkým súvisí.

My musíme zabezpečiť, aby aj náš pracovný trh, aj ekonomika fungovala. Musíme zabezpečiť, aby teda neboli vnútorné kontroly na hraniciach a aby osoby, ktoré my chceme na naše územie, mohli čo najjednoduchšie prísť.

Hovorím dobrou vôľou a legálne. Každý je vítaný, ale všetko ostatné nie.

A vy v tých rokoch 2020 a 2023 ste nemali dosah? Ste boli mimo problematiky migrácie?

Áno. Ja som bol eh vtedy teda v zahraničí, slúžil som ako policajný pridelenec na našom veľvyslanectve v Londýne v Spojenom kráľovstve.

Takže ja som to samozrejme eh sledoval ako keby z diaľky, ale isté podklady som samozrejme do toho pridával.

Lebo Spojené kráľovstvo ako také tiež má svoje problémy a nemalé.

A vidíme aj tam v súčasnosti, že nie a nie sa poučiť z týchto vecí — že proste otočiť eh tú myšlienku, že migrácia je dobrá.

Migrácia nie je dobrá. Legálna migrácia prináša benefity, pokiaľ sa tak rozhodneme, že niekoho potrebujeme teda na svoj — to nie je žiadne využívanie nejakých ľudských síl.

To je proste ponuka na obidve strany. To znamená, Slovenskej republike potrebujeme napríklad nejakú pracovnú silu, tak je tu ponuka, ale je to naše výsostné právo, ako sa rozhodneme v tomto smere, a nie bez breho eh, teda politika „vítame vás".

A ten krok, ktorý urobila talianska strana na základe udalostí v Ceute — to oni odstúpili od migračného paktu alebo zaviedli kontroly, čo vlastne urobili?

Tu ide, že teda Taliansko reagovalo tak, že presne teda zaviedlo eh — volá sa to obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach eh teda schengenského priestoru.

V tomto prípade oni obnovili teda na vodných a vzdušných hraniciach, tým, že priama hranica nie je so Španielskom, takže eh všetky teda lode a lietadlá prichádzajúce zo Španielska eh kontrolujú, a teda tým pádom tam nie je ten priamy schengenský režim.

Ja som zaznamenala, že tam stávajú teraz eh na tomto území nejaké vodné záterasy — vo vode, aj neviem, meter nad vodou — aby sa to nedalo preplávať, podplávať, preliezť.

Tak eh áno, teraz už sú teda tieto opatrenia, ktoré sa prijímajú keď sa to stalo, ale tam treba povedať, že tam sú dve enklávy, aby sme boli priami. To je tá Ceuta a Melila.

Eh, v týchto dvoch enklávách teda tie ploty aj doteraz existovali. Oni boli, by som povedal, celkom sofistikovane teda urobené — tak ako ten plot, teda — má vyzerať, ktorý je proti nelegálnej migrácii — ale to beriem z môjho hľadiska ako — potom to, že preplavní.

No, lebo tá vodná časť — aha, rozumiem, že tá nebola zabezpečená.

Áno. Tá, tá nebola eh zabezpečená takým spôsobom, ako sa plánuje teraz.

Tam sú teda isté také vlnolamy a boli tam eh nejaké eh teda zariadenia aj pod morom. Môžem to takto teda vysloviť — a ale neboli to bariéry typu ako plot, ktoré priamo zabraňujú — a tie neposlúžili na účinný nástroj na takéto hromadné — a v jednom čase — lebo tu ide — lebo aj Slovenská republika zažila väčší nápor v istom — že v 2015, 16 tu boli čísla na južných hraniciach Maďarska, že 100 000 za týždeň.

Takže lenže nebolo to takto naraz, doslova v jednej hodine.

No, a na to aj tie morské zábrany neposlúžili, lebo oni neboli fyzické.

No, tak teraz sa plánuje týmto smerom.

Ale z hľadiska Slovenskej republiky každý nástroj je dobrý, ktorý zabraňuje nelegálnemu prekročeniu.

Toto my aplikujeme dlhé roky. Doslova dlhé roky aplikujeme aj na našej vonkajšej hranici s Ukrajinou a očakávame, že každý partner, teda každý členský štát v Európskej únii si takto splní takzvanú svoju domácu úlohu, že takto bude ochraňovať.

Takže keď teraz Španieli sa poučili v tom, že okamžite nasadzujú takéto nástroje, my to môžeme len podporiť.

Španielsky premiér bol kritizovaný, že päť hodín po tom, ako vypukla táto kríza na sociálnej sieti, zverejnil playlist svojich obľúbených pesničiek, tak si vyslúžil veľkú vlnu kritiky.

No tomuto ja už ani nemám, viete veľmi dobre, že pokiaľ na Slovensku aj v tých predchádzajúcich rokoch pred rokom 2020, hoci aká mimoriadna udalosť alebo taká, ktorá si zaslúžila nejakú pozornosť, tak všetci ministri vnútra boli okamžite buď na hraniciach, buď na vonkajších alebo aj na vnútorných hraniciach.