Peter Kucharčík, Nikol Kalužničinová: Slovensko je krajina, na ktorej sa oplatí pracovať

Peťo Nikol, vitajte pod vrbou.

>> Ďakujeme pekne za pozvanie.

>> Ďakujeme veľmi pekne.

>> Eh, ty si vlastne zástupca Peťo mladých v Lese.

Nikol, ty si pôsobila medzi mladými v Saske.

Obidvaja ste vyštudovali diplomaciu, medzinárodné vzťahy, ale ostali ste na Slovensku, nešli ste do zahraničia, možno ste mali tú možnosť.

Tak keby ste nám niečo vedeli povedať o sebe, eh čo vám to štúdium diplomacie dalo a prečo ste sa určitým spôsobom rozhodli byť súčasťou politiky?

>> Tak ja by som začal tým, že myslím si, že Slovensko je krajina, na ktorej sa oplatí zostať, v ktorej sa oplatí zostať a na ktorej sa oplatí aj pracovať, aby vytvorilo takúto krajinu, ktorá dokáže mladým ľuďom ponúknuť istým spôsobom naplnenie nejakých snov, nejakých cieľov.

A aby to neboli len takéto vzletné veci, tak si myslím, že to sú konkrétne veci, ktoré sú u nás, a to je napríklad bezpečnosť.

Máme veľmi dobrú bezpečnosť aj vo svetových ratingoch.

Keď si porovnáme krajiny západnej Európy, tak práve Slovensko je stále bezpečné.

Rovnako aj Poľsko, celkovo stredná Európa, ale rovnako aj máme veľmi talentovaných ľudí a inovatívnych ľudí.

Keď sa pozrieme v histórii na to, čo Slováci dokázali, tak často emigrovali do zahraničia a prišli s inováciami.

Či už nejaký zaujímavý startup v New Yorku, eh, pamätám sa taxislužba a podobne, tak eh Slováci boli vždy inovatívni.

A toto si myslím, že my máme v krvi a dokážeme týmto práve veľa ponúknuť svetu.

Ale čo potrebujeme, je práve tvorenie politík, ktoré podporujú mladých ľudí, politici, ktorým nehádžu polená pod nohy, ale ktorí proste podporujú ten talent a nedávajú im len dotácie, ale dávajú im práve tie príležitosti, pretože mladí ľudia nechcú dotácie vo väčšine prípadov.

Mladí ľudia chcú práve tie príležitosti, chcú impulzy na to, aby mohli začať tvoriť.

A čo sa týka tej diplomacie, tak diplomacia, rozhodnutie, prečo študovať diplomaciu, bolo pre mňa práve kvôli tomu, že eh myslím si, že svet je ako jeden veľký organizmus, ktorý interaguje.

Eh Slovensko je na 90 % otvorená ekonomika a my musíme presne interagovať s tými krajinami, ktoré sú alebo respektíve na ktoré my sme odkázaní a ktoré sú na nás napojené.

A Slovensko je aktuálne o veľkej časti teraz v upgradingovej pasci eh v rámci napojenia podnikov a my musíme myslieť na to, ak jeden, dajme tomu strategický podnik zo Slovenska odíde, čo budeme robiť potom.

A práve aj o tom je určitým spôsobom podpora podnikania mladých ľudí.

Samozrejme, nie hneď vybudujeme také veľké príjmy do štátneho rozpočtu, ale práve tou podporou inovácií, nápadov, kreativity my dokážeme posúvať ekonomiku.

A keď len zoberiem teraz taký príklad, eh kreatívny priemysel vo svete je okolo 3 % HDP.

A to sú presne tiež veci, ktoré my máme potenciál rozvinúť a máme potenciál budovať.

A samozrejme aj o tomto je práve tá diplomacia.

Prečo ma to zaujalo?

Pretože tá ekonomická diplomacia je o takej tej chobotnici tých štátov, ktoré spoločne interagujú.

>> Môžeme si to rozoberu potom. Eh, si to presne rozoberieme.

>> Chcela by som dať slovo Niko, aby sme nezabudli, lebo si aj strašne veľa myšlienok si mi vytrhol z hlavy.

Čo súhlasím, nie je v poriadku?

Ešte že čo súhlasím maximálne s tebou.

Eh, teda pre mňa štúdium diplomacie bolo niečo, čo spája množstvo mojich ako keby záujmov.

Čiže obnáša to proste či už geografiu, nejakým spôsobom históriu, eh jazyky, ktoré mňa veľmi bavia, čiže proste nevedela som si vybrať jednu sféru.

Táto vlastne mi to tak ako keby dokázala spojiť.

Čiže pre mňa eh to bola voľba číslo jeden.

No a čo sa týka Slovenska, tak áno, samozrejme eh má, súhlasím s tým, že má veľký potenciál a proste je veľká škoda, keď ľudia si to neuvedomujú a strácajú možno takú eh nádej v to, že sa to vie zmeniť a potom odchádzajú.

Eh, napríklad si myslím, že sa to dá veľmi pekne vykompenzovať, lebo ja som to tak mala v rámci Erasmov, čiže som sa zúčastnila viacerých takýchto výmenných pobytov, stáží, či už v Nórsku, Francúzsku alebo Španielsku.

A to mi vlastne jednak otvorilo myseľ.

Presne.

Eh, som si uvedomila význam ako keby toho dialógu medzi kultúrami, že aké je to podstatné proste pre ľudí a všetko to vieme aplikovať potom sem, čo načerpáme, čiže dá sa to aj takýmto spôsobom spraviť.

Takže eh toľko na doplnenie asi.

>> Ty si robila Nikol v súkromnej sfére, teraz vlastne začínaš podnikať.

Eh, ale zároveň chcela by som sa venovať tej politickej úrovni, že čo ťa motivovalo, aby si sa stala súčasťou tej mladej Sasky.

>> Uhm.

Eh, Saska bola pre mňa eh práve nejakým komplementom k tomu podnikaniu, lebo si my doplnkom, áno, že proste je to eh jediná strana, ktorú som evidovala, ktorá sa intenzívne sústreďovala na tú podporu podnikateľov, či už mladých alebo proste znižovanie regulácií, nižšie dane, ktoré vlastne sú potom impulzom na to, aby ľudia mali vôbec motiváciu podnikať, ktorá sa vytráca, pokiaľ presne aj štát hádže im polená pod nohy v rámci týchto regulácií a podobne.

Takže vlastne eh tým, že som si to na vlastnej koži si to skúšam teraz, vidím, aké to je, ako proste to komplikuje proste tú situáciu tým podnikateľom, tak eh týmto ma táto strana zaujala.

Preto som chcela vlastne pomôcť jej rozvoju.

No a eh ty si bola chvíľu aj v PS, nie?

>> Eh áno, to je taká kapitola veľmi krátka.

Povedz niečo.

Eh, ja som eh vstúpila, prvá strana, do ktorej som vstúpila, bolo Progresívne Slovensko.

To bolo v prvom ročníku na vysokej škole, kedy eh to bola taká davová psychóza.

Tým, že som sa pohybovala v kruhoch, pre ktorých toto bola zase jediná voľba akceptovateľná, by som mohla povedať, taká trendy, populárna.

Tak eh tak som, tým, že v tej dobe som nemala ešte také názory, aké mám dnes, tak proste som sa nechala tým strhnúť.

Ale teda po dvoch týždňoch som pochopila, že to nie je cesta a pre mňa, pre niekoho iného možno áno, ale pre mňa to je strana, ktorá neponúka tak dôkladne premyslené riešenia, ako by som od politickej strany očakávala.

A preto som teda zvolila potom Sasku.

Vy ste potom nahrali tuším aj nejaké video s Richardom Sulíkom, kde ste eh komentovali program eh Progresívneho Slovenska volebný.

>> Áno.

Áno.

Presne.

Sme chceli vlastne bez nejakého útočenia, osobných útokov a všetko, s čím ja v politike akože vôbec nesúhlasím.

Nie som z toho nadšená, že sa nám z toho stáva taký biznis.

Tak my sme proste len vecne apelovali na jednotlivé body z programu, ktoré sme potom sa snažili preniesť, že čo to znamená v tej praxi, aby si to ľudia uvedomili, lebo veľakrát mám pocit, že ľudia ani program nečítajú, že proste je to len o tom fakt, že čo, ako som povedala, čo je trendy.

Takže len sme chceli na to poukázať vecne a proste fakticky.

>> Ale teraz už si odišla aj z tých mladých Saskárov, že už nie si teraz nikde.

>> Momentálne áno.

A práve to kvôli tomu, že som chcela si to vyskúšať v praxi a jednoducho som človek, ktorý myslím si, že eh radšej budem robiť jednu vec naplno.

Teda pre mňa je to momentálne podnikanie a časom verím, že keď budem mať viac čo priniesť, tak sa nevyhýbam sa tomu, že by som bola súčasť niekoho.

Ako je to medzi mladými hlasákmi?

Tí sú dosť aktívni.

>> Ďakujem.

Ja si myslím, že ako mládežnícka organizácia my fungujeme dosť aktívne. Máme rôzne pracovné skupiny, snažíme sa čo najviac zapojiť do tvorby mládežníckej politiky. Rovnako naša predsedníčka bola včera na hromadnej diskusii mládežníckych organizácií. Takže snažíme sa komunikovať tie témy, ktoré zaujímajú mladých ľudí.

A >> veľa ľudí sa vám hlási.

Eh, myslím si, že pomerne dosť. Sú tam nejaké pohovory, ktoré — vždycky je ten prijímací proces o tom, že musíme zistiť, kto ten človek je, akým spôsobom funguje a podobne. Ale tieto pohovory majú skôr kolegovia na starosti, takže tam je to skôr o tom, že ja sa venujem iným témam.

A nakoľko aj mám dosť veľa povinností zo Safe Europe Act, kde fungujem ako ambasádor, tak toto sú hlavne moje pole pôsobnosti, ktoré teraz aktuálne vykonávam.

>> Chcem sa aj k tomu dostať, ale zaujímalo by ma — ja som sa stretla s takým názorom, že Hlas je strana pekných ľudí. Či aj tí mladí hlasáci — či si sa ty s tým stretol?

>> Tak akože snažím sa byť čo najviac pekný. Neviem, možno to funguje. Snažím sa každé ráno cvičiť a ísť do posilňovne.

>> Ale srandujem, nie? To nie je — myslím si, že podmienka u nás. Či to vidno, to musia zhodnotiť naši, či už voliči alebo podporovatelia, ale aj tí, ktorí nás nepodporujú. Takže myslím si, že dosť často nás takto hodnotiť.

Tak asi na to možno niečo pravdy bude, >> však? Zase na tom, že je človek upravený — nič nie je zlé, lebo že sa stará o svoj vonkajšok aj vnútro.

Ale chcem sa vrátiť — spomínal si, že si ambasádor Safe Europe Act. Eh, o čo ide? Ja registrujem, nie je to niečo spolu s tou Evou Vlárovou a s tou petíciou, ktorú odmietla komisia? 500 000 podpisov tam bolo.

>> Presne tak. Aktuálne už máme viac ako 600 000 podpisov. Európska komisia túto iniciatívu zamietla, ale v snahách sa stále pokračuje, podpisy sa stále zbierajú. Aktuálne sa to bude riešiť aj právne — respektíve už sa to rieši právne — a je to iniciatíva práve k remigrácii nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú vo veľkých množstvách do Európy.

>> My to môžeme presne vidieť teraz, čo sa včera dialo. Až skoro 50 000 migrantov. Tak si zoberme, že to je vlastne počet obyvateľov Popradu, ktorí z Maroka vstúpili na územie Európskej únie. Právne územie Európskej únie — lebo stále sa nachádzame na území Afriky, ale je to už právne územie Európskej únie.

A španielsky premiér žiaľ zastáva takú politiku, že ľudia, ktorí sa dostanú na územie Európskej únie, dokážu získať v zrýchlenom konaní občianstvo oveľa rýchlejšie a tým pádom sa legalizuje ich vstup do schengenského priestoru.

A často mladí ľudia si povedia: dobre, mňa sa toto tu netýka, lebo som na Slovensku, ktoré je bezpečné — a to je tá bezpečnosť, o ktorej hovorím, že my to tu stále máme. Ale toto isté si myslel 10, 20 rokov dozadu vo Francúzsku. Toto isté si myslel aj v Británii a je to téma, ktorú si myslím, že sa oplatí riešiť.

A pokiaľ ľudia nepodpísali ešte Safe Europe Act a záleží im na tom, aby Slovensko bolo stále bezpečné, myslím si, že aj toto je dôvod, prečo to podpísať. A uvidíme, kam to bude smerovať. Bude aj na Slovensku veľký hromadný protest v októbri — takže dátum sa ešte rieši — proti nelegálnej migrácii.

Musíme presne rozlišovať pojmy. Ja som zástanca toho, lebo aj v humanitárnom sektore sa dlho pohybujem a som v niektorých predstavenstvách neziskových a humanitárnych organizácií v Afrike. Oslovil ma veľmi Mateiho plán, ktorý rieši migračnú krízu. O tom si možno neskôr môžeme trochu povedať, ale myslím si, že práve sa oplatí pomáhať — pretože to je ten dôvod tej migrácie.

My nemôžeme riešiť len následok, ale musíme riešiť aj tú príčinu, prečo sa tak deje.

>> A kde sa to dá podpísať?

>> Eh, na stránke safeact.com. A je to veľmi jednoduchý proces. Hneď ako si dáte na webstránku, tak vás to nasmeruje, kde je aj v slovenčine webstránka. Takže je veľmi jednoduché práve niečo takéto urobiť. Príde potvrdzujúci email.

Slovensko má inak veľmi silné — je v prvej desiatke najsilnejších krajín.

>> Áno, výborne.

>> Takže je v prvej desiatke najsilnejších krajín. Prvá je Holandsko, tuším, ale my sme silnejší ako napríklad Česko a tuším, že aj Maďarsko. Takže sme dosť na tom dobre. Práve preto sme sa aj rozhodli, že sa urobí tento protest na Slovensku.

>> Uhm. A mňa by zaujímalo, aký je tvoj názor na túto tému migrácie, nelegálnej migrácie?

>> Hm, nie je to jedna z mojich takých grotém, ale myslím si — ak môžem byť troška kritická — jasné.

>> Tak mne — ja som toto nepodpísala preto, lebo som tam nenašla žiadne konkrétne riešenie, ktoré sa s komisiou budú riešiť. Čiže proste pre mňa to bolo, že nebudem podporovať niečo, čo som si nie je istá, aké konkrétne body sa tam budú riešiť.

>> Ale to neznamená, že súhlasím s nelegálnou migráciou. To určite by nemal súhlasiť nikto. A treba nachádzať nejaké efektívne riešenia, nie?

Proste teraz mne sa nepáči na politikoch to, že proste využívajú emócie — či už z jedného spektra — čiže nejaké strašenie, alebo potom vzbudzovanie pocitu viny, že sme nejakí necitliví, pokiaľ chceme tam nastoliť nejaké pravidlá. Čiže myslím si, že taký ten zlatý stred je cieľom.

A taktiež — ako Peťo sa venuje tej rozvoji pomoci — taktiež som rozbehla teraz iniciatívu, ale nie v Afrike, v Latinskej Amerike. Veľa som bola chvíľu označená za takú slniečkárku, alebo že je to naivné takto niekde pomáhať a veď my máme na Slovensku dosť problémov, prečo riešiť niekde inde.

A možno práve preto — aj pre tú migráciu.

A ešte by som podotkla, že je rozdiel medzi charitou a rozvojovou pomocou. Charita je proste — že dáme niekomu peniaze, hej? Nezaujímame sa o to, akú udržateľnosť to bude mať, hej? Proste potom vznikajú korupcie, pokiaľ tam nie je takzvaná good governance. Nikdy to nebude fungovať.

To je ako také porekadlo — že keď je niekto hladný, vy mu dáte rybu, tak nemôžete mu dať tú rybu. Musíte ho naučiť, ako tie ryby chytať. A toto sa presne snažíme robiť.

Preto mám tam aj ľudí, ktorí mi s tým pomáhajú — s ktorými to nie je len o zafinancovaní napríklad nejakej modernizácie škôl, sociálnych zariadení, zdravotných — tak, ale je to aj o edukácii tých ľudí, aby si to potom vedeli sami udržať a ísť v tomto kruhu. Takže to by som asi — skôr len na to dopoviem, že na to narážala si, že ty si to aj predtým hovorila, že sa cítiš bezpečne na Slovensku.

Veľa ľudí si to možno neuvedomuje aj vzhľadom na to dianie v Európe, kde prijali migrantov a že tým, že možno opozícia kritizuje vládu a možno aj Progresívne Slovensko napríklad, že odmietli prijať tých migrantov, radšej zaplatili pokutu, ale vláda zase argumentuje tým, že ja neviem koľko to stálo, milión eur tá pokuta, že to stojí za to, že ľudia sa tu cítia bezpečne.

Len na to som narážala.

Uhm.

A ja by som na toto len reagoval tak, že trafila si klinec po hlavičke, pretože takto isto premýšľam aj ja v rámci vecí.

Myslím si, že politici veľakrát využívajú emócie hlavne na sociálnych sieťach. K tomu by som sa ešte potom dostal určite v rozhovore, ale viac-menej presne preto mňa oslovil Matejho plán, pretože je to o tom dávať konkrétne riešenia.

A ja nie som zástanca toho, že teraz len kričať a označovať, že toto je zlé. My musíme dávať aj tie riešenia a jedno z tých riešení je presne aj tá ochrana hraníc. Byť silný, či už je to silná spoločnosť, silný štát, musí mať jasne zadefinované hranice. Ale rovnako aj ten rozvoj v tej krajine pôvodu.

A toto je presne to, že my vidíme, že teraz migrant migruje z bodu A do bodu B. Väčšinou tá cieľová stanica je Európa, západná Európa. A my potrebujeme práve ten bod A rozvíjať, pretože tie efekty, ktoré potom vzniknú z toho, že ten humanitárny rozvoj alebo rozvoj tej danej zeme urobíme, tak ako ty si presne ten dobrý príklad s tou rybou dala, tak s tým absolútne súhlasím, pretože krajina, kde naučíme ľudí podnikať, kde naučíme ľudí vytvárať hodnoty, mať vlastný biznis, mať vlastnú infraštruktúru, tak tá dokáže fungovať a nie len len pomáhať, pomáhať, ale ich práve učiť.

A ja zasa sa presne venujem humanitárnej pomoci a rozvoju v Afrike a tam presne učíme, či už sú to mladí ľudia, akým spôsobom podnikať, prečo podnikať, čo to prináša, celkovo ako hodnotu do spoločnosti, alebo takisto ženám, čo sú ich práva, akým spôsobom môžu tie práva si vymôcť od lokálnych úradov a podobne. Nazvem to takou osvetovou činnosťou v rámci tohto a práve ten Matejho plán hovorí o tom, že Európa, keď chce chrániť tie hranice, tak by mala rozvíjať aj tie krajiny pôvodu v rámci infraštruktúry, energetickej bezpečnosti, takže investícia do ciest, do energetiky, takisto do vzdelávania, do zdravotnej pomoci.

A toto je presne tá vec. My sme akurát teraz pred dvoma týždňami prebehli úspešne dve operácie, kde sme robili aj pomoc, zbierku cez súkromných donorov, takže dvoch chlapcov zoperovali úspešne.

Takže my máme takéto zasa programy, ktoré pomáhajú.

Tak myslíš klasickú medicínsku operáciu?

Medicínsku operáciu. Presne.

Takže my máme takú tú, že aj zdravotne pomáhame, ale aj v rámci takýchto vzolo v Ugande konkrétne. Takže, lebo v Ugande je práve tá infraštruktúra celkom v poriadku na rozdiel od zbytku Afriky, ale stále tam chýba zdravotná starostlivosť, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelávanie.

Takže toto je takéto gro Ugandy a ja musím pochváliť ministerstvo zahraničných vecí, pretože otvárajú zastupiteľské úrady v Afrike a práve aj toto je istým spôsobom krok k tomu, aby sa napĺňal ten Matejho plán. Nie v takom zmysle, ako je Matejho plán vytvorený, ale my sa práve dívame aj na to, že tá pomoc v tej Afrike, rozvojová pomoc a humanitárna, tu sa rieši príčina.

Sa rieši presne tá príčina.

Takže toto je veľmi dobré, že práve ministerstvo zahraničných vecí zvolilo takúto stratégiu a tá Afrika nezostala za dverami, ale tie dvere sa otvorili.

Napadla ma jedna vec, ako si hovoril o tej pomoci Európskej únii, že možno keby nedávali pôžičky Ukrajine, tak vedia eh viac investovať do rozvojovej pomoci v Afrike alebo v Latinskej Amerike. Ale to je asi na inú debatu.

Ale u teba, Nikol, ma zaujalo, hovoríš, alebo aj ty si to povedala, že motivovať ľudí k podnikaniu a ty si začala podnikať a opozícia alebo podnikateľské prostredie kritizuje často na Slovensku, že to podnikateľské prostredie je veľmi, by som povedala, nepriateľské voči podnikateľom, založiť si živnosť, neviem, založiť si sročku, odvody, registre, celkovo mňa by zaujímalo, že s akými, keď si vlastne prešla zo súkromnej sféry a bola si chvíľu v politike neaktívne a teraz si začala podnikať, že s akými prekážkami si sa stretla.

Myslím si, že takou hlavnou, teda ich je veľmi veľa, ale aby som vypichla zopár bodov, tak chýba mi nejaký systém elektronickej správy štátu, že tá digitalizácia naozaj, v akom sme storočí, nám to absentuje a nevieme to skutočne aplikovať, aby sme nemuseli dokladovať. Jednoducho dokladujeme, ak všetko dvojmo, ak nie trojmo.

A toto je veľmi zaťažujúce, lebo ten podnikateľ, keď začne, musí riešiť marketing, musí riešiť zamestnancov, musí riešiť vôbec, aby mal nejakých odberateľov, dodávateľov, milión vecí, čo už samo o sebe je veľmi náročné, hej? Nepríde on o 16:00 domov, nemá proste pokoj, ale stále niečo musí riešiť, účtovníctvo a tak ďalej.

Takže toto je jedna záťaž. Potom transakčná daň a vyznať sa v celkových reguláciách a v rôznom zdanení na jednotlivé produkty. To je taktiež veľmi komplikované pre človeka, ktorý musí investovať maximum času do rozvoja toho podnikania.

Čiže preto si myslím, že kľúčom je zjednodušovanie a znižovanie byrokracie, ktorá by vlastne v konečnom dôsledku neviedla ani k zníženiu daní, ani k zníženiu podnikateľského kapitálu, ale práve by mala opačný efekt. Toto si myslím ja a myslím si, že to je to, že keď sa to zdá ľuďom komplikované natoľko, aby vôbec začali, tak ani nezačnú.

Takže proste toto je podľa mňa gro, že vôbec nehovorím presne, že tie dotácie, ako si spomínal, nepotrebujeme všetkých dotovať. Tí ľudia vedia, čo majú robiť. Oni si poradia, len im to nekomplikujme.

Takže ja si myslím, že a to ani sa nerozprávame už o DPHčke napríklad, ktorá za mňa nižšia DPH rozvíja podnikateľské prostredie.

Peťo, aj ty si podnikal, robil si v tejto sfére. Tak aké boli tvoje skúsenosti?

No tak ja si myslím, že ja sa definujem presne ako typ človeka, ktorý je pravicovo orientovaný a možno s tým nebudú niektorí súhlasiť, možno áno, ale ja nemám na to moc ovplyvniť nejakým spôsobom podnikateľské prostredie aktuálne, ale keby ho môžem ovplyvniť, tak to robím troška inak.

A pretože ako podnikateľ som aj v minulosti som cítil, ale aj teraz cítim, že to nie je moc priaznivé pre podnikateľov, ale či už sa to týka nejakej dôvery v rámci biznisu, inštitúcií a podobne, tá dôvera je veľmi nalomená, ale za to de facto nemôže ani vláda. Za to môže myslím si, že globálny systém, ktorý aktuálne je a tá doba je náročná.

Ale čo sa týka určite v rámci daňového zaťaženia, ja som dlhodobo zástanca nízkej rovnej dane.

Eh, ako klasický pravicovo orientovaný, ehm, mladý politik si myslím, že treba práve rozvíjať ten talent, to, čo tí mladí ľudia majú a čo chcú dokázať. Takže sa im nemôžu dávať polená pod nohy. A tam je aj to daňové zaťaženie, a rovnako aj to zakladanie živností alebo ten proces správy, ehm, spoločnosti. A ten je často veľmi náročný. Takže tá digitalizácia je ehm veľmi dôležitá.

Je dôležitá pre mladého človeka, keď chce začať podnikať. A rovnako potom aj networking – akým spôsobom komunikovať s tým potencionálnym biznis partnerom. Na tomto často my ehm stojíme a mladý podnikateľ nevie, čo má robiť. Nevie, akým spôsobom si má nájsť toho klienta.

Takže aj toto by mohol štát práve poskytnúť tomu mladému podnikateľovi, ktorý chce začať podnikať. Možno vytvoriť nejaké biznis ehm huby, kde dokážu si vymieňať práve tieto skúsenosti.

A myslím si, že štát nemá brzdiť práve malých podnikateľov a stredných podnikateľov, pretože to je ten motor ekonomiky, tá chrbtica toho, čo dokáže práve posúvať ehm celkovú kvalitu života v spoločnosti. Tie nálady. A na tomto by mala každá vláda práve stavať.

Samozrejme, treba mať aj sociálny štát, ktorý sa postará o tých slabších, ehm, o tých ohrozených, o marginalizované skupiny ľudí. Ale musíme myslieť na to, že práve ten podnikateľ je naozaj chrbticou tej ekonomiky. To znamená uľahčovať mu to a nie dodávať zbytočnú byrokraciu.

Takže asi takto by som to zhrnul.

Ešte aby som ehm dodala, že aby som sa vyhla takej negatívnej konotácii – lebo keď sa rozpráva o podpore podnikateľov, bla bla bla, strašne veľa ľudí si ehm myslí, že ideme teraz podporovať tých bohatých, alebo sa to zdá takí elitársky, s čím som sa veľakrát stretla. Ale pritom to vôbec nie je a je to len o nepochopení toho problému – aký dopad to bude mať aj na bežných ľudí.

Čiže keď znížime zaťaženie toho podnikateľa, jedine vtedy on bude schopný ehm umožniť lepšie podmienky pre tých zamestnancov. Čiže v konečnom dôsledku to bude mať prospech aj pre tých bežných ľudí.

>> A ja by som ešte doplnil, že práve zníženie a zjednotenie dane často vytvára to, že sa zvyšuje spotreba. Tým pádom my získavame tie peniaze presne cez spotrebné dane a cez ten presne ten dopyt. A toto je to pozitívne práve tej pravicovej ekonomiky – toho, čo my musíme, alebo respektíve by sme mali si uvedomiť, že toto má zmysel.

Takže, takže asi toľkoto. Ale ehm nie vždy sa to dá práve v rámci nejakého politického konsenzu vytvoriť.

Áno. A prosím, vrátim sa späť k tej vašej politickej ehm časti vášho života, že vy ste určite robili ehm alebo pracovali aj na politickej kampani. Ehm ty si, Nikol, spomenula, že sa stala showbiznis politiky. Tak ehm aké boli vaše skúsenosti z kampane? Lebo však ehm kampaň to je aj to, že sa chodí po regiónoch, stretávate sa s ľuďmi. Čo vám tí ľudia hovorili, alebo v čom bola poučná tá volebná kampaň pre vás?

Pre mňa to bola veľmi zaujímavá skúsenosť aj z hľadiska komunikácie. Naozaj musíte len tak chodiť aj za ľuďmi, ktorých nepoznáte, rozprávať sa s nimi. To bolo pre mňa veľmi akoby obohacujúce z hľadiska mojich komunikačných nejakých schopností. Ale aj vlastne hej, snažiť sa vžiť do názorov iných ľudí. Hej, nájsť ten konsenzus. Aj keď, alebo a nemusíme ho nájsť. Ale pochopila som tú dôležitosť toho ehm nesúdenia sa aj napriek tým iným názorom, čo nám veľmi chýba.

My sa tu nálepkujeme, ehm sme schopní sa osočovať, keď máme iný politický názor. Dokonca sa nebaviť. Dokonca v rámci rodiny, čo je podľa mňa veľký problém. Ktorý ehm by sa mal, hmm, by mali aj politici ísť príkladom. Lebo vlastne my to preberáme od nich, alebo respektíve obyvateľstvo to preberá od nich.

Takže možno menej sa sústrediť na osobné útoky, ale na tú faktickú politiku. A o tom, že ehm ja mám takýto názor, ty máš takýto názor. Poďme prísť na to, čo bude najlepšie, a vymeňme si o tom argumenty.

Lenže tu sa možno dostávame ehm aj k takej problematike a fenoménu sociálnych sietí a nejakých povrchných znalostí. Nie preto, že by sme boli nejakým spôsobom menej inteligentní, ale možno preto, že je to rýchla doba. A aj sociálne siete nám podsúvajú do algoritmov 30-sekundové videá, v ktorých je vysvetlená komplexná problematika tak jednoducho, že nám akoby ehm bráni ísť do hĺbky tej veci – toho, a ísť ehm do toho komplexne.

Takže možno len si to uvedomiť a hmm povzbudiť nejakým spôsobom tú svoju zvedavosť, aby sme naozaj išli do tej hĺbky. A nielen potom budeme ehm menej náchylní na nejaké iba politické heslá, slogany a proste jednoduché riešenia, ktoré aj tak nič neprinesú.

Preto sa mi napríklad páčilo, keď aj ty si povedal o tej migrácii, že si šiel do koreňa toho problému. Že nie len je to problém a proste teraz všetci sa tu bojme, ale čo ideme s tým robiť. A toto mne sa veľmi páči.

Preto napríklad aj Saska mi bola sympatická v týchto riešeniach. A preto som vlastne odišla z Progresívneho Slovenska, pretože hmm aj ten program, alebo všetko mi to príde len ako alternatíva tejto koalície, s tým, že program je katalóg želaní, ale nie sú tam tie adresné riešenia. My nemôžeme teraz mať silný štát a zároveň znižovať dane. Odkiaľ na to vezmeme prostriedky? A kde je tu nejaká hospodárnosť?

Takže Peťo, čo ty a siete?

>> Tak ja osobne si myslím, že práve ten ehm spotrebiteľ tých informácií na sociálnych sieťach často sa stane konzumentom dopamínu. Tým pádom on dostáva také tie dopamínové bomby a už nepremýšľa nad tým, čo ten daný politik, čo ten daný líder rozpráva.

Často tá protistrana, na koho je vyvíjaný nejaký tlak cez to video, nemá možnosť sa vyjadriť k tomu. Alebo keď už sa aj vyjadrí, tak ehm ten konzument tej informácie nedostane tú spätnú väzbu aj od toho druhého človeka – akú bola spätná väzba na tú danú problematiku.

A toto je veľký problém, pretože potom ľudia ehm majú informácie len podľa algoritmov, čo ich zaujma.

A osobne si myslím, že aj o tomto je práve ehm nejakým spôsobom transformovať politiku viac do toho reálneho života. Menej byť na tých sociálnych sieťach a viac byť v tom reálnom živote medzi ľuďmi, komunikovať s tými ľuďmi.

Možno takisto aj ehm viac chodiť do politických relácií, kde sa tie dva názory konfrontujú. Kedy to ide práve tá informácia objektívnejšie vonku.

A zasa toto je aj pre mladých ľudí – že aby viac sledovali namiesto algoritmu a sociálnych sietí práve politické diskusie, keď majú záujem o tú danú problematiku. A potom si to naštudovali, ako to je v tej realite, akým spôsobom môžu k tomu zaujímať oni postoj.

Takže ja si myslím, že ten dopamín je veľakrát taký ten skrytý, skrytý mobilizátor toho, ako tú informáciu človek vyhodnotí.

Ale zároveň by som ešte jednu vec povedal, že vaak za to, kto je v parlamente alebo v politike, si môžu ľudia myslieť, že nie je to ten parlament, ktorý je zrkadlom toho, aká je spoločnosť, ale je to o tom, že tí ľudia sú závislí takisto na dopamíne, na tom, akým spôsobom reagujú a interagujú s tým politikom, a často pozerajú relácie ako Farma, Love Island, kde oni ten konflikt chcú. Ľudia ten konflikt chcú, a tým pádom si aj volia takých predstaviteľov, ktorí ten konflikt dodávajú.

A ja si osobne myslím, že presne je potrebné spomaliť a zamyslieť sa na to, že dobre, on mi urobí divadlo, ale dá aj to riešenie. My potrebujeme ľudí, ktorí dávajú riešenia, ktorí si proste vytvárajú nejaký program, ktorý má zmysel.

A to je aj o ľuďoch, že by sa mali pozastaviť a pozrieť si volebný program danej politickej strany, či ho chcú a či sú viac orientovaní napravo, naľavo alebo viac do stredu. A či chcú podnikať, dajme tomu, alebo chcú mať viac sociálnych istôt, alebo chcú multikultúrnu spoločnosť.

Takže ono to je všetko o tom, že pozrieť si ten program, zanalyzovať si ho a nielen byť konzumentom tých informácií. Ono je to presne o tom, že vyčítame politikom, akí sú, ale vlastne bez nášho dopytu a vlastne bez toho, po čom tí ľudia túžia, sa oni len prispôsobujú tomu, čo ľudí zaujíma.

Čiže keď ich zaujíma proste dráma, afery a idú za tým, môžeme to vidieť aj v preferenciách niektorých strán, tak jednoducho to iné nebude.