Jozef Viktorín: Fico robí chybu, keď vychvaľuje Tarabu

[hudba] [hudba] Dobrý deň. Hosťom dnešného vydania Diskusie na palete je člen predsedníctva hnutia Republika a bezpečnostný analytik generál Jozef Viktorín. >> Vitajte. Ďakujem vám sa páči. [hudba] >> Parlamentné voľby sa blížia a tie spojené voľby eh komunálne a regionálne sú už tiež za dverami. Eh ako hodnotíte najnovšie dianie na domácej politickej scéne, na tej koaličnej scéne, kde momentálne vrcholí konflikt medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom? O čom to podľa vás svedčí? Eh to sa vedí o tej nestabilite a zlej zvolenej stratégii pred voľbami tri roky dozadu alebo ak tri roky dozadu, keď si to zoberieme, lebo Slovenská národná strana nešla do volieb ako Slovenská národná strana, ale ako politický subjekt, kde bolo veľké množstvo ľudí alebo respektíve iných politických subjektov, ktoré neboli preverené v ktorí neboli preverení v politike, o ktorých sa vedelo, že chcú, že majú ambície, mali boli dobrí možno na sociálnych sieťach, mali dobré videá, a ľudia ich vnímali pozitívne a spolovenská národná strana a nebudem do toho vstupovať. To je samozrejme to je hlavná eh zodpovednosť predsedu Slovenskej národnej strany pána Danka a predsedníctvo Slovenskej národnej strany, ale zvolili tento postup. Ono sa ukazuje, že ten postup nebol najlepší. Teraz v podstate to ovocie Slovenská národná strana a jej predseda zbierajú. Čo sa týka sporu, osobného sporu medzi eh pánom podpredsedom národnej rady Dankom a predsedom Slovenskej národnej strany Dankom a Tarabom, tak ja to už vnímam, že to už je za hranicou tej politiky, že tam už ide vyslovene o osobný spor. To je moje vnímanie, ale čo je za tým? Nemám k tomu nejaké informácie nejakým spôsobom. Nehodnotím Tarabu ani ako ministra, lebo hovoriť a toto si myslím, že nie nebol dobrý vklad hovoriť o tom, že ten minister je výborný. Tento je dobrý, ten je slabší. Eh, asi nie je na mieste. My si musíme zvyknúť na to, že tí ľudia, ktorí dostali tú šancu byť ministri, byť v exekutíve a riadiť nejakú oblasť, sú tam preto, aby ju riadili. A a teraz je otázka, že nie, či sú výborní, dobrí alebo nejakí ministri, ale sú tam o to, aby plnili to, čo tí ľudia od nich očakávajú. Čiže [smrkanie] ja by som nehodnotil, ja by som nehodnotil známku ministrov. Premiér možno má na to iný pohľad podľa toho, ak to hodnotil. osobne nesúhlasím s tým jeho pohľadom, že ten taký a hent taký vychvaľovanie jedného ministra na úkor iných nerobí dobrú krv v tom kolektíve tých ministrov. Určite nie. A špeciálne keď sa bavíme o koalícii, ktorá prechádza svojimi problémami, ako vidíme, či už je to, či už je to hlas, či už je to Slovenská národná strana. Vidíme, že [smrkanie] rozpočet bude predložený do vlády a potom do parlamentu. Veľké obrovské diskusie. eh tie útoky, tie útoky, tie útoky zo strany parlamentnej opozície. Samozrejme, koalícia na to zvyknutá, ale tie sú tiež také, by som povedal, negustiózne svojím spôsobom, že idú až za hranicu tej politickej kultúry. Hoci na Slovensku v tomto volebnom období hovoriť o politickej kultúre by bolo asi naivné. Ale v každom prípade, v každom prípade som za to, aby tá kultúra nejaká politická existovala v tých záujných vzťahoch bez ohľadu na to, akého som presvedčený, aký mám názor na danú vec, ale bez toho sa totiž to nepohneme. Potom vzniká ten chaos. Vidíte, čo je na čo je v tej spoločnosti. Potom viete, ten nadáva na toho, ten na toho, ja už ani neviem, kto na koho a výsledok je taký, že chaos spoločnosti, ľudia na seba zazerajú. Eh, toto nám nejde. Toto o toto hnutiu republika nejde. To hovorím úplne, ale že úplne otvorene, jasne, zreteľne, kedykoľvek to zopakujem. My musíme dostať do tej spoločnosti viac pokoja a byť pragmatickí pri riešení tých požiadaviek toho bežného človeka. Lebo ten bežný človek vám dá hlas. Vy idete štyri roky niekde do nejakej funkcie, do nejakej pozície a ten človek ale očakáva, že preboha, veď ja som mu dal hlas, on je môj poslanec alebo toho toho tí ľudia, čo ho volili a ale ja očakávam od neho niečo. Nie v obdob nie nie v rozmere finančnej alebo ekonomickej, ale niečo, čo vám zlepší život. Či už je to škôlka, či už je to škola, či už je to zdravotnícky systém, či už je to cestná infraštruktúra a tak ďalej. Proste tí ľudia niečo očakávajú. [smrkanie] A z tohto pohľadu, keď to nedostanú, no tak môže byť každý, môžem chváliť ministra ako premiér, ako chcem, keď tí ľudia sú nespokojní s tým, že to nedostali. >> Čiže ja do tohto hovorím ešte raz. Je to osobný spor medzi predsedom Dankom a pánom Tarabom. Osobný, do ktorého nechcem vstupovať. Je to ich problém, aby si to vyriešili. Samozrejme, zdá sa mi trošku také, ak by som to nazval, neviem nájsť to práve slovo také, že keď eh ešte súčasný minister životného prostredia povie, že on ide do parlamentu, bude samostatný poslanec a nemyslí si, že nemyslí si, že koalícia má dostatočný počet hlasov na to, aby schvaľovala niektoré veci, tak ja sa pýtam, že tri roky si ťahal nejakú káru, chlapče. Tá kára bola koaličná a ty teraz rozmýšľaš takým spôsobom, že to čo ideš zobrať kolesá z tej ká a ideš ju prevrátiť niekto do jarku. Ospravedlňujem sa za takéto pejoratívne vyjadrenia a teraz ideš bojovať proti >> tomu, že ťa niekto odvolal z funkcie alebo preto, že nemôžeš byť minister. >> Tak toto sa mi zdá také negustiózne. To zopakujem to slovo ešte raz a osobne tomu nerozumiem. Nie som ten typ, nerobím takýmto spôsobom. Musím si uvedomiť, že že môže robiť čokoľvek na svete chce za ten rok, ale tri roky v tej koalícii sedel. >> Uhm. tri roky súhlasil, tri roky dvihol ruky, čiže má zodpovednosť a tú zodpovednosť si z funkcie ministra a to sa nebaví o Notarabovi, o každom jednom, ktorí to postihlo musí preniesť aj do parlamentu. Ak to neurobí, tak samozrejme ľudia si urobia názor. >> Ja sa ešte vrátim k tomu, čo ste pred chvíľou hovorili o Slovenskej národnej strane, že bolo možno chybou, že zobrala kandidátku aj nečlenov strany a že vlastne teraz sa to nejakým spôsobom prejavuje. Eh, ale v tejto súvislosti počúvam aj o hnutí Republika, že h je záujem eh zo strany teda iných strán pronárodne orientovaných a jednotlivcov o to, že by chceli teda možno kandidovať eh na eh kandidátke tohto hnutia. Eh SNS to vtedy nazývala spájaním národných síl. Vy o ničom takom neuvažujete? Viete, diskusie ešte budú rôzne. Do parlamentných volieb je asi rok času, samozrejme. Takže my sme nedospeli k žiadnemu takému záveru, ktorý by túto vašu otázku potvrdzoval z mojej strany. Uvidíme, akým spôsobom sa bude vyvíjať politická situácia. Uvidíme, či tie voľby budú v tom termíne, ktorom majú byť aj s tým chaosom v úvodzovkách, chaosom, ktorý vzniká na politickej scéne v súvislosti s eh počtom poslancov, ktorí ktorí ktorých koalícia má k dispozícii. Takže myslím si, že ešte máme dostatok času k tomu na to, aby sme sa k týmto záležitostiam vyjadrili do takej miery, aby bola jasná a zreteľná odpoveď na vašu otázku. V tejto chvíli vám neviem k tomu nič viac povedať. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Hnutie Republika bude mať veľmi slušný výsledok, teda sa už dokonca úplne priblížila k výsledkom alebo preferenciám Smeru. Ako sa teda pripravujete na parlamentné voľby? Na parlamentné voľby sa pripravujeme tak, že ich chceme vyhrať. Ja to hovorím úplne otvorené, lebo idete hrať futbal a to je jedno, či ste posledný alebo prvý. To videl Slovan v Komárne, že mal čo robiť, aby vyhral. Takže áno, my ideme vyhrať, ideme sa o to pobiť, ideme to skúsiť, ideme ľuďom ukázať, že sme tu pre nich. To je celé, čo môžem k tomuto povedať. To je naša príprava a k tomu bude celá celá tá mašinéria. Takto to nazvem, nie je to dobré slovo, ale nikde ma nenapadlo momentálne. Celá tá mašinéria prípravy na tie voľby bude takýmto spôsobom orientovaná a takto bude takto bude smerovaná. Pred pár dňami vyvolal na politickej scéne doma aj vo svete výrok premiéra Oberta Fica, ktorý povedal, že nebudeme posielať slovenských vojakov eh do zahraničia, do rôznych vojnových konfliktov, len preto, aby sme dodržali nejaký článok päť. Samozrejme, vyvolalo to veľmi búrlivé reakcie mainstreamu aj opozície. Povedzme si, o čo ide v tom článku päť a prečo je to podľa vás teda búrka v pohári vody, ako ste to niekde napísali? >> Eh, v prvom rade treba povedať, v akom kontexte to bolo povedané a povedať, že Washingtonská zmluva nemá iba článok päť. To chcem povedať na úvod. Washingtonská zmluva má 14 paragrafov. Tak ako sa bavíme o článku päť, sa môžeme baviť o článku štyri, ktorý predpokladá konzultácie. V tom prípade, keď vy sa cítite ohrození ako štát alebo krajina, požiadať Severoatlantickú alianciu o tom, že potrebujete konzultovať toto, lebo sa vám to nezdá, je to ohrozenie bezpečnosti a tak ďalej. Čiže preto hovorím, že pristupujme k Severoatlantickej zmluve už keď sme členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Ešte raz hovorím, už keď sme pristupujeme v celom komplexe. Článok päť je ten, na ktorý začali hlavne upozorňovať eh noví členovia NATO, to znamená Poľsko, Česko, Maďarsko pri vstupe do Severoatlantickej aliancie, lebo oni chceli z toho videli z toho taký taký posvätný grál, že áno, budeme tam a tento článok 15 zabezpečí bezpečnosť. A už vtedy sa hovoril bezpečnosť pred Ruskom a vnímali hlavne z poľskej strany eh vnímali vnímali to Rusko ako hlavného protivníka, nepriateľa, keď to takto nazvem. Čiže článok päť nie je nič iné, iba paragraf v Severoatlantickej smluve, ktorý je takým pružným, ak by som to nazval, pružným signálom, že áno, všetci za jedného, jeden za všetkých, tak ako sa to parafrázuje, ale tam nie je nikde napísané v tomto článku, že v prípade, že vy požiadate o článok päť, bude vyhovené sa, lebo viete, to zas to je proces. To nie je také jednoduché, že článok päť nám zabezpečuje všetko, na čo si my zmyslíme. To tak nefunguje. V prípade, že sa budeme cítiť ohrození, eh požiadame o otvorenie článku päť zásadne Severoatlantická rada. Severoatlantická rada musí rozhodnúť politicky a tak ďalej. A teraz si zoberte, koľko je tam členov. Ten proces nebude za dve hodiny hotový ani za dve minúty, ani za a niekedy ani za týždeň. A môžem to uvádzať z príkladov z minulosti. To znamená, že sever eh tento článok päť ako členskú krajinu Aliancie Slovensko, ktoré členskou krajinou aliancie nás nezaväzuje k tomu, aby v prípade jeho otvorenia a ohrozia nejakého iného štátu sme my niekde vysielali našich vojakov. Uhm. A to chcem podčiarknuť, lebo v prvom rade ozbrojené sily Slovenskej republiky a politici, ktorí sú vo vedúcich miestach vrátane pána prezidenta, vrátane pána prezidenta, zodpovedajú za bezpečnosť Slovenskej republiky a bezpečnosť ich obyvateľov, občanov Slovenskej republiky. Čiže pri personálnych pri personálnom naplnení ozbrojených síl, výzbroji a prebiehajúcej modernizácii sa musíme zamysť v prvom rade sami nad sebou a nejakým spôsobom v prípade ohrozenia, či nám vôbec niekto niekto príde pomôcť. Ja by som to parafrázoval myšlienkou bývalého bývalého veľvyslanca v Srbsku a na Balkáne ešte v Bosne a Hercegovine, Macedónsku. Mám doem. Americký veľvyslanec, ktorý končil svoju misiu, keď dostal túto otázku pár dní dozadu. Naše médiá o tom vôbec nepísali v tom čase. Teraz samozrejme je to veľký problém, lebo niekto niekto začal diskutovať a pozerať sa len na na článok päť trochu iným pohľadom, než médiá hlavného prúdu boli na to zvyknuté. A tým nechcem robiť obhajcu ani hovorcu premiéra. V žiadnom prípade nie je to jeho problém, ako to formuloval a do toho zasahovať nebudem. Ale aby som sa vrátil späť, ten americký veľvyslanec povedal, že viete, je to veľmi diskutabilný článok článok päť. To nás nezaručuje alebo nedáva úlohu žiadnemu štátu, aby vojensky išiel pomôcť tomu napadnutému. Predstaviť, že čo ho vlastne zaväzuje >> a povedal to a povedal to na tom príklade, že zoberte si také Estónsko, ktoré by bolo a to parafrázujem tú jeho myšlienku. Tú tento štát tam spomenul. Také Estónsko keby bolo napadnuté Ruskom. Myslíte, že Spojené štáty by išli pomocť Estónsku? Hovorí som veľmi skeptický. A a to je veľvyslanec, ktorý bol už nominovaný prezidentom Trumpom. Povedal som veľmi skepticky, ale myslím si, že asi nie. >> To je to asi bezvýznamná krajina pre USA. Hej, povedzme si >> z tohto pohľadu a toto [odkašľanie] je toto je ten údel tých malých krajín. To treba vnímať aj v kontexte toho toto vystúpenie, ktoré bolo alebo tá diskusia k článku päť, že toto je ten údel malých krajín, lebo tie veľké štáty majú svoje záujmy a k tým záujmom sa dokážu lepšie priblížiť, než v podstate týmto malým štátom pomôcť. Čiže ten článok päť v podstate nezaväzuje k vojenskej pomoci ako takej. Môže by >> môže byť aj iná forma pomoc. >> Forma Áno. Ak ste spomenul, že materiálna, logistická, prepravná. Staviame nemocnice. V Prešov bude vojenská nemocnica. dobre ponúkneme túto nemocnicu ako v rámci v rámci nášho príspevku článku päť, ktorý bude otvorený k nejakej krajine. A treba povedať, že netreba hazardovať s tým článkom päť a hovoriť, že to je tá modla, ako som povedal, lebo gráľ, svätý grál Severoatlantickej aliancie. Je to len signál na druhú stranu, že áno, takýto článok tu máme a môžeme takto postupovať a budeme. Len zase treba povedať a ono to bolo povedané aj nejakými vyššími dôstojníkmi ukrajinskými, že áno, že vyhovárať sa, že máte nejaké zmluvy v Severoatlantickej ali pri spoločnom cvičení, že máte nejaké zmluvy, máte nejaké články, ktoré vy rešpektujete. Dneska nestačí, lebo vývoj na tom bojisku je veľmi rýchly. A kým vy administratívne rozhodnete, že idete niekde nejakým spôsobom vojenský pomoc tomu štátu, ktorý je ohrozený, ktorý je súčasťou Severoatlantickej aliancie, sa udeje toľko vecí a v takom rýchlom slede, že to rozhodnutie už môže byť po úplne koncovke. >> Vzhľadom na to, čo ste teraz povedali, tak eh sa ukazuje, že vôbec nie je na mieste tá hystéria po výroku Roberto Fič. Ja si myslím, že a to ma stále učili a hovorím na všetkých tých školách, ktoré som absolvoval, absolvoval som ich eh absolvoval som aj v Spojených štátoch, v Holandsku, v Taliansku, že o všetkom treba diskutovať a tie pohľady si treba vymieňať. Nebol spochybnený článok päť, tak ako to hovorí pani Mesterová, tak ako to hovorí naša opozícia, pani Jurík a tak ďalej. Ak som ich včera počúval, tak som sa musel iba usmiať a a znova som si utvrdil, že každý nech robí to, čo mu rozumie. Neviem a nechcem sa ich dotknúť, sú to ženy. Neviem, čomu rozumejú, ale nech robia to, čo mu rozumejú. A nemyslím si, že otázka bezpečnosti je to, čo by oni mali komentovať. A ešte spôsobom takým, ako včera komentovali, že v podstate je ohrozená naša bezpečnosť, že sme vyslelili zlý signál spojencom a tak ďalej a tak ďalej. Reakcia. Ale ono je vidieť, že to progresívne spektrum reaguje v podstate rovnakou podľa rovnakého manuálu, lebo reakcia prezidenta Českej republiky Petra Pavla bola obdobná, ako povedali tieto dve dve poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. >> Ale k tomu som sa chcel dostať, lebo Petr Pavel doslova povedal, že eh premiér Fico nepochopil význam slova solidarita. Eh, vyznám slova solidarita a nemám rád. To poviem otvorene. A či ho nepochopil premiér Fico, to ja tiež nebudem o tom o tom špekulovať teraz, ale v každom prípade aj pán prezident Českej republiky by si mal uvedomiť, že nie je solidarita ako solidarita. >> Ja nevidím dôvod, že by niekto bol solidárny s našimi farmármi dneska, že by bol dneska niekto solidárny s našimi poľnohospodármi a tak ďalej a tak ďalej. Nevidím to slovo solidarita sa tam neskloňuje. Len povinnosti Slovenskej republiky smerom k medzinárodnému prostrediu. Čiže je to také slovo, keď nemám argument, tak poviem, buďte solidárni. A prečo? Pýtam sa. >> Ja sa ešte vrátim k výrokom českého prezidenta Petra Pavla. V tejto súvislosti ma inšpirujú často statusy na sociálnych sieťach, ktoré sú akýmsi eh hlasom ľudu alebo hlasom hlasom Božím, ak sa hovorí. Eh, čítal som taký status, kde sa spomínal prípad z druhej svetovej vojny, keď eh Stalin odmietol vymeniť svojho vlastného syna, ktorý padal do nemeckého zajatia za nejakého nemeckého maršalla. On povedal, že nebude predsa vymieňať radového vojaka za maršála. Tam vidíme nejakú takú principiálnosť, ktorá eh narúša aj tie všeobecné predstavy o tom eh že o o nejakej spolupatričnosti alebo o o rodinnej súdržnosti. Vojna je vojna skrátka. No a v tejto súvislosti sa opýtal ten autor toho statusu, či by toto urobil napríklad aj Peter Pavel, ktorý má dvoch synov a ktorý vyzýva aj na vojnu napríklad proti Rusku. Veľmi hypotetická otázka zase z tohto pohľadu, ale viem kam s ňou kamňou kam tou otázkou smerujete. V každom [smrkanie] prípade sú to ťažké rozhodnutia. To treba povedať na hneď na začiatok. Ťažko ja budem vstupovať a prejudikovať, čo by spravil súčasný český prezident s tými svojimi synmi. Otázka je, že kde študujú alebo kde pracujú, či sú v Českej republike alebo sú v zahraničí dneska. To nevieme a nechcem, hovorím ešte raz, eh, nejakým spôsobom do toho vstupovať, ale nepredpokladám, samozrejme, že ten krok a je to pochopiteľné, by bol taký, aby ochránil svoju rodinu. Takže z toho dedukujem, ale to len môj názor taký absolútne, že asi pravdepodobne by nevyslal svojich synov na vojnu. >> No, hovorí sa, že keby eh politici museli ísť bojovať do prvých línií, >> vojnách, tak eh áno, tie vojny by sa asi veľmi rýchlo skončili. Súhlasím s vami. Súhlasím s vami. Nemám k tomu čo iné povedať. Je to presne o tom, že viete, keď aj králi rozhodovali, že kto pôjde bojovať a oni sedeli v tých svojich zámkoch, keby mali ísť oni bojovať v takom 18., 19., 17., 18., 19. storočí, tak asi pravdepodobne by toľko vojen nebolo v Európe. Vráťme sa do našej slovenskej reality, aj našej európskej reality. Eh, nedávno Národná rada Slovenskej republiky odobrila účasť slovenských vojenských síl na východnom krídle NATO. poslal tam tuším 101 vojakov do Pobaltia, Poľska a Rumunska. Ako hodnotíte tento krok? >> V prvom rade treba povedať, že áno, príslušník ozbrojených síl potrebuje byť dobre vycvičený nielen v domácom prostredí, ale aj v tom medzinárodnom prostredí, aby vedel, akým spôsobom sa bude eventuálny konflikt, ktorý môže nastať, ako sa bude vyvíjať a v akom prostredí sa bude vyvíjať, aké sú tie terénne podmienky a tak ďalej k tomuto. Čiže toto je to plus, že sa zúčastňujú takýchto cvičení. Len v súvislosti s tým, čo schválila národná rada, musím povedať jednu podstatnú záležitosť, že my posielame našich a bolo to vysvetľované aj ministrom obrany. H musím povedať, že som zdvihol trošku obočie nad tým vysvetlením. On tiež povedal, že potrebujú vojaci cvičiť a veď ideme tam brániť mier, ideme tam eh eh v podstate sa pozerať, respektíve zachytávať tie dronové útoky, ktoré budú tí naši špecialisti a idú sa idú takto pomáhať pomáhať tej obrane Rumunska a Poľska. Tak by som chcel povedať jednu podstatnú záležitosť, že vieme aké sú snahy Ukrajiny dneska. Vieme, že chceš do Európskej únie. Ona by išla všade tá Ukrajina, to si zas povedzme otvorene, do Severoatlantickej aliancie. Vieme, že má leo štvor štyri roky v bojovej činnosti tie ozbrojené sily musia mať nejaké návyky. Musia byť takticky na úrovni, musia byť dobre vycvičené a musia byť dobre pripravené z pohľadu vedenia bojovej činnosti a ďalšej. A oni a vieme to veľmi dobre, všetci o tom hovoria, veľmi sa tým chváli von Lion, veľmi o tom, veľmi to eh do do výšok eh hm >> vynáša >> vynáša generálny tajomník Severoatlantickej aliancie o tom, ako vedia zachytávať drony, ako majú tú technológiu na zachytávanie dronov, bránenie, zlikvidovanie a tak ďalej. A oni pred týmto, predtýmto v tomto procese, keď sme my vyslali tých vojakov, boli požiadaní, aby svojich špecialistov poslali do na to na to východné krídlo aj do toho Rumunska, Poľska. Viete, aká bola ich odpoveď? Parafrázujem, že v žiadnom prípade my svoje knoow nebudeme odovzdávať týmto štátom, ktoré kde boli vyslaní tí naši vojaci. Čiže čo chcem tým povedať? Tým chcem povedať podstatnú záležitosť. Ukrajina je taká, ona sa nezmení, keď potrebuje, dá ruku a povie: „Dajte, dajte, len potrebujeme." Ale keď vy poviete a to je tá solidarita, o ktorej rozprával aj prezident, na to by som chcel upozorniť, >> že tá solidarita pre Ukrajinu neplatí, >> že my sme solidárni, ale oni solidárni nikdy s nami nebudú. To už sme zažili Slovensko špeciálne s plynom ešte keď bola eh Timošenko premiérom eh Ukrajiny a tak ďalej. Nechcem zachádzať do histórie, len >> to je tá solidarita z našej strany ako musí byť, musí byť, musí byť. Počuli sme to od Petra Pavla, ale z tej druhej strany, no dobre, tak to keď nie sú solidárni, nie sú, tak my si sami pomôžeme. Čiže tá Ukrajina si takýmto spôsobom k tomu pristupuje. >> Uhm. >> Čiže tam to treba byť a to chcem ja povedať, že toto je ten precedent z tých vzájomných vzťahov, že my chceme 1000% podporiť tú Ukrajinu. Ja netvrdím, že nepotrebuje podporu. V poriadku, ale na druhej strane očakávam, veď to je normálny normálny taký, ak by som to nazval, obchodný vzťah. Očakávam, že tá druhá strana mi niečo ponúkne a niečo mi dá také, ktoré bude využiteľné aj v prospech našich ozbrojených síl, >> tých našich eh našich vojakov, ktorí sú tam, ktorí budú si plniť tie úlohy, ktoré si tam majú v Rumunsku a v Poľsku a mohli sa tam niečo naučiť viacej. Nemusia. Proste to, čo už je vymyslené, sa oni len budú učiť, lebo to, čo je vymyslené, už im nikto nedá toho. V tomto období. Hovoríte o tom, že tam získajú nejaké ďalšie skúsenosti tí vojakci, ale na drj strane posielať našich vojakov do Pobaltia, ktorý je takou nárazníkovou zónou s Ruskom, asi nie je ú >> dlhodobo hovorím, že naši vojaci v Pobalte nemajú čo robiť. >> Dlhodobo to hovorím, potvrdzujem to teraz. Je to eh je to svojím spôsobom sú na náz >> sú v nárazníkovej zóne, >> sú v prvej línii frontu, keď to takto poviem, keby niečo začalo. A ja sa pýtam, že títo naši vojaci by boli nútení samozrejme bojovať s Ruskou federáciou pripoj nejakého konfliktu. A ja sa pýtam, že či tí politici naši, ktorí o tomto rozhodujú, či aj takýmto spôsobom rozmýšľajú alebo to berú ako záväzok, ktorý Slovenská republika musí vykonať, lebo je súčasťou Severoatlantickej alianci. A tu by som chcel povedať jednu vec. Žiadny záväzok, ktorý máme v rámci NATO, nie je možné nám ho určiť, že tam pôjdete. Je to otázka tej diskusie a my sa rozhodneme. Takže keď dneska sa bavíme o pobalti, tak asi nejaká politická garnitúra sa zle rozhodla v nejakom období, keď súhlasila s tým, že tam pošleme vojakov. >> Uhm. [smrkanie] >> Lebo viete, to je také to robia diplomati niektorí z ministerstva zahraničných vecí. Nehovorím teraz v súčasnou, v predchádzajúcom. Ježišmária, veď tam a to je z praxe. Ježišmária, veď tam pošleme aspoň jedného vojaka, aspoň dvoch. Budeme tam mať zastávku a oni nás odškrtnú, že to máme splnené. To je ten alibizmus a toto nepotrebujeme. Dneska je iná doba trošku svojím spôsobom. Nebaviť sa o tom, že zástava tam niekde visí a že tam bojujeme kvôli tomu, že Slovensko je tam a tak ďalej a tak ďalej. To nie je o tom. To nie je o tom dneska. Dneska je to o ochrane teritória Slovenskej republiky, o bezpečnosti občanov. A my musíme v prvom rade urobiť všetko preto, aby toto zabezpečili naše ozbrojené sily, naše bezpečnostné zložky a naši politici dostali štyri roky. Štyri roky na to, aby okrem iného plnili aj tieto úlohy. Takže preto je môj môj postoj aj k tomu tej vašej otázke takej, aký som povedal, hovorím, dlhodobo vystupujem proti tomu, že je to zbytočné už v tejto etape. Absolútne. Hej. Dotkli sme sa vojny na Ukrajine. Je to už pomaly večná téma a večná vojna trvá už vyše štyri roky. Nedávno sa však stretli predstavitelia tajných služieb USA a Ruska v Moskve, kde údajne malo prísť k nejakým neoficiálnym dohodám nielen o mieri, ale aj o povojnom eh vývoji v rámci Ukrajiny. A toto malo údajne eh zahŕňovať aj nejaké ekonomické garancie aj pre eh USA, aj pre Rusko, aj pre ďalšie veľmoci. Viete o tom niečo? >> Samozrejme, nebol som na to stretnutí. To musím povedať ako takým úsmevom. Ale zas na druhej strane musím povedať, keď sa stretnú šéfovia spravodajskych služieb, tak sa tak sa nestretli preto, aby vypili kávu a zjedli obed. >> Vidno, že sa niečo deje skrátko. >> To znamená, že oni potrebujú spraviť eh spraviť ten spraviť tú dohodu strategickú, ktorá bude prednesená potom ich politickým lídrom, akým spôsobom by bolo možné postupovať, aby sa dosiahol ten cieľ, o ktorom hovoríme a všetci ho chceme, aby bol mier. Samozrejme, eh zostaneme pri tom slovo údajne, ktoré ste aj vy použil. Eh, ja si myslím, že toto bolo veľmi médiá tomu nevenujú takú pozornosť, lebo jednak tomu nerozumejú a jednak nemajú tie informácie, len majú odkiaľ získať tie informácie. Ja ich tiež nemám, ale na druhej strane si dovolím povedať a dovoliť si dovolím si tvrdiť, že to stretnutie určite prispelo k tomu, aby ten mierový proces bol urýchlený. To je jedna vec. Alebo na druhej strane, keď to sa dostane do nejakej situácie, aby ten eskaloval eh vojnový konflikt ešte vo väčšej miere. A to je to, čo asi keď sa stretli obidvaja, tak si toto povedali medzi sebou a povedali, že toto nikto nechce, ani jedna, ani druhá strana. Ale jedna aj druhá strana povedala, že dobre, že keď ale sa nespĺnia tieto záležitosti a tieto podmienky, no ten konflikt bude eskalovať. >> Zoberme [odkašľanie][smrkanie] si dneska ako berbia konflikt na Ukrajine. Všetci hovoria, že prečo za Rusov, neviem kto to tam, že severní vojaci Severnej Kóry a neviem akí všelijakí tam bojujú. No dobre, tak my si zoberme, že kto zásobuje tú Ukrajinu. Však zásobuje celá Severoatlantická aliancia, že to je na bilaterálnom bilaterálnom [smrkanie] základe. No to nič nemení. To je ten alibizmus západu, ktorý vždy bol. Lebo viete, keď ja tam ja som členskou krajinou aliancie a poviem, že to s NATO nemá nič spoločné, ale my sme sa bilaterálne dohodli a dáme tam, čo ja viem, nejakú miliardovú pomoc alebo rakety alebo výzbroj. No tak asi pravdepodobne som zainteresovaný do toho procesu, lebo tieto rakety budú strieľať strieľať na Rusko, zabíjať ruských ľudí, ničiť energetický sektor a neviem čo všetko možné. To znamená, že už tí Rusi nemôžu ukázať len na Ukrajincov. >> Hm. >> Už sa musia ukázať na tých druhých, ktorí im vytvorili priestor na to, aby na nich útočili. Čo si myslím, že toto všetko bolo súčasťou toho súčasťou toho toho rozhovoru. Okrem iného, kde jednoznačne muselo zaznať to stanovisko z tej ruskej strany bolo veľmi silné a samozrejme aj tá pozícia Spojených štátov v tomto smere bola asi zreteľná a jasná. A myslím, že keď tam došlo k porozumeniu, aspoň tak toto bolo zachytené, to som zachytil aj eh v podstate na stránke Pentagonu, kde bolo zachytené, že stretnutie splnilo svoj účel. >> Spravckej služby, keď napíš splnilo svoj účel, to znamená, že to bolo veľmi dobré alebo možno viac než dobré. >> A možnože svet od Trumpa očakával taký ráznejší prístup k tej vojne na Ukrajine. On aj pred voľbami prezidentskými hovoril, že teda ukončujú veľmi rýchlo, ale vidíme, že tak neurobil. To znamená, že najmä po tej ekonomickej stránke zrejme tá vojna stále Spojeným štátom vyhovuje. Ak došlo k nejakým dohodám, tak zrejme musí to byť opäť eh nejaká ekonomická kompenzácia pre Trumpa, a USA. Viete, tu ide teraz o to, že plní sa to, čo som na začiatku, ja som to viackrát hovoril, že koniec tej vojny a ten mierový proces, keď kým sa dostaneme k tomu mierovému procesu, sa dostaneme vtedy, keď sa dohodnú Rusko, Spojené štáty, samozrejme s Čínou, >> ktorá do tohto do tohto ja o Európe nehovorím, lebo Rusi s Európou nechcú, hoci povedali, že sú schopní, že sú pripravení rokovať s Európou všeobecne, ale určite nie. Určite nie. Ako Kalasová povedala, že ona je pripravená z maximalistických pozícií rokovať s ruskou stranou >> a pritom sama veľmi dobre vie, že je nongráta v Rusku ešte ako predsedníčka estonskej estónskej vlády, keď tam prijala zákony alebo respektíve podporila zákony, ktoré boli namerené proti ruskej menšine. Čiže s Kesovou nikto rokovať nebude bez ohľadu na to, či či ona chce rokovať a myslí si, že tá druhá strana s bude rokovať. Pravdepodobne osobne ja si myslím, že toto je asi červená čiara pre ruskú stranu a takéto rokovania asi neprebehnú. Čiže tým chcem le