Zoči-voči zlu | Milan Kňažko, herec

Tento program vám prináša Play TV, domáca zába celú rodinu. [hudba] [hudba] Aj Milan Kňažko sa za posledné roky niekoľkokrát ocitol v tieni zločinu. Možno neuveriteľná kombinácia pojmov. obľúbený herec a zločin. No a aj o tom bude dnešná relácia Vitajte v televízii Kanál 1. Moje meno je Richard Boliešik. Pán Kňažko, vitajte u nás. >> Ďakujem pekne za pozvanie. Ja viem, možno na prvé počutie aj pre vás taká zvláštna eh kombinácia, ale predsa len máte za sebou za tých posledných 15 rokov dotyk eh so zločinom eh z tej strany obete poškodeného. Začnime. No začnime. Teda, ak môžem sa opýtať, ako si spomínate na tú noc 10. až 11. január 2017? >> Toto už znie lepšie, že dotyk zločinov. Ale keď ste boli v tie zločinu, tak to vyzerá, že som bol niekde v nejakom centre zločineckých aktivít a to celkom nie je pravda. Eh náhodou som sa šťastne zobudil. Ani nie príliš skoro, ani nie príliš neskoro. Bolo 1:30 v noci a také mihotavé svetielko som videl eh v kuchyni, lebo je tam taký priehľad zo spálne. Tak som si zobral zbraň a išiel som sa pozrieť. No a keď som tam prišiel, tak som videl postavu celú v čiernom ako z nejakého filmu, také v takej kukle by som povedal až. No a asi tam pozeral nejaké papiere alebo si počítal peniaze, ktoré tesne predtým zobral. Tak som zapálil svetlo. H trikrát som vystrelil na nohy a raz som trafil. To je druhé šťastie. A tretie šťastie, nechcem byť cynický, že som strieľal oproti preskleným dverám, teda drevené rámy a tak a nerozbil som sklo, ale tie dubové dvere prestrelila guľka a skončili v strope. No našťastie som ho trafil do nohy, to je to ďalšie šťastie už posledné, takže asi po 30 m ho tam potom našla našla polícia. pretože dosť krvácal, tak som mu ešte pomohol s obvinnadlom a to je tak zhruba všetko. No prišlo taký policajný tím. Najprv prišla ochranka teda alarm systémuriton, aby som bol presný. Tí prišli asi za dve tri minútky. V zápätí prišla polícia. No a vyšetrovali to, teda skúmali niekoľko hodín. Hneď ich vystriedal ďalší tím. To je dosť dôležité toto povedať pre ten ďalší postup. A potom si ma predvolali na políciu ten deň alebo ďalší. Nie, ten deň ešte. No a tam sedeli obidvaja šéfovia tých tímov. >> Tých dvoch. >> Tých dvoch. Áno. Eh, tie sa vystriedali intaktne, bezprostredne, pretože vraj je tých prvých 8 hodín najdôležitejších pre získanie nejakých skutočností, ktoré súvisia s nejakým dokazovaním a podobne. Tak som sa vlastne ich pýtal, prečo sú tam teda oni dvaja, čo však sme sa tam si povedali, čo bolo treba. Tak on oni mi povedali, že jeden z nich to dostane na došetrenie kompletne. Potom som odišiel a na ďalší deň tam už sedel úplne iný človek, ktorý ale mal dlhodobo objednanú dovolenku na dva alebo na tri týždne do Ázie, takže sa vyšetrovanie prerušilo. To je prvý taký h >> čiže to je moment, ktorý vás vyrušil, >> ktorý ma prekvapil, pretože ten o ničom nevedel, išiel na dovolenku asi deň alebo sme sa bavili a dovidenia. Takže to zastalo jednoducho. No potom sa mi ozval taký teda ozval do políci na políciu aj do médií človek, ktorý keď sa to medializovalo, tak spoznal v tom eh prípad, ktorý sa stal jemu nedávno, ale že bol vyzutý a nemohol vyskočiť do snehu a tak ďalej. Videl ho, ale toho polícia už vôbec nevyšetrovala. Plus sme hovorili, choďte za plot, tam budú stopy, lebo bol sneh. To už sa tiež nevyšetrovalo. Takže nadobudol som pocit, že sa veľmi neusilujú, aby zistili. Oni zistili, kto to bol, ale podstatné bolo, kto ho poslal, lebo on povedal, že išiel náhodou. Môžem rozprávať? A >> k tomu sa ešte dostaneme. Ja len divákom eh uvediem. Možno predpokladám, že väčšina pozná, ale my sme ešte nedopovedali alebo nepovedali tú pointu. Čiže vás navštívil zlodej Lupič uprostred noci >> o 12:30 v noci >> a vy ste ho eh spacifikovali teda tými výstrelmi. Zastavme sa ešte pri tomto, lebo v tej v tom čase bola veľká diskusia aj o eh použití zbraní, o oprávnenosti. Vy ste boli taký vlastne možno precedentný prípad. kedy sa možno ukázalo, ako by mal ten človek poškodený použiť zbraň a aká je legálnosť a legalita použitia zbrane eh vo vlastnom obydlí. >> Áno, niečo na tom je, lebo zákon znel, že pri ochrane zdravia a na na svojho bezpečia a majetku môžem použiť zbraň. Len nemá tam byť úmyselné zabitie. to No, ale úmyselné zabitie sa ťažko dokazuje a okrem toho ja ani som to nemal nemal v úmysle, takže dodržal som zákon a eh teraz, keď som bol pri takom rozhovore na predĺženie zbrojného pasu, tak mi hovorili, že toto bol jeden exemplárny príklad, ktorý dávajú dokonca aj na príklad eh policajtom, keď sa rozprávajú o tom, ako a kedy treba použiť zbraň. Tak ja som rád, že som >> Čiže aj v tomto ste išli, >> že som poslúžil tako a urobili ste >> inštruktážne som poslúžil tomu. >> A ešte výrobcovia eh zbrane mi darovali také tričko. Mali tu nejaké stretnutie na policajnej akadémii medzi Ráčou a Východným nádražím. No a tých veľmi zaujímalo, aby som veľmi podrobne povedal, lebo že málokedy sa stane, že človek má v tú chvíľu zbraň a že ju použije takým spôsobom, ako treba. No tak ja som si nemyslel, že budem príkladom do učebnice. To to mi ani na um nezišlo. Ja som len konal tak, ako som si myslel, že je správne. Správne. >> A pri tej psychológii by ma ešte zaujímalo, eh, vyžaduje si to nejakú chladnokrvnosť alebo aké vlastnosti človeka si to, Lebo ja si viem predstaviť, že keby mne sa toto stalo, tak nie som si istý, či by som bol schopný ako keby ju použiť tú zbraň. Ja sa nechcem tu hrať na nejakého profesionála alebo nejakú výnimočnú výnimočného človeka v tomto zmysle, ale konal som logicky. Vedel som, že tam bude, že niečo nie je v poriadku o 1:30 v noci, aby vám niekto chodil s baterkou v ústach po kuchyni, má s rukami sa tam hrabal v niečom to. No inak keď som aj hovoril, že šťastie, že kedy som sa prebudil, je aj v tom, že on už asi 20 minút chodil po celom byte v kuchyni, našiel kľúče manželkyne v jej kabelke. V tej kuchyne prešiel do eh cez po takých schodíkoch. Vľavo spálňa, vpravo šatník. Lebo o tom mi hovorili kriminalisti potom, že obyčajne títo profíci vedia, že trezor býva v šatníku a aj bol, aj je, tak ten otvoril, povyberal veci, to, čo potreboval, peniaze. Ten mal som tam nejaké nejakú hotovosť, ktorá sa našla u neho potom, samozrejme. No takže eh ja samozrejme mne toto eh nerobievam, viete. Tiež by som sa to preháňal, keby som hovoril, že eh som na to zvyknutý alebo niečo podobné. 15 rokov eh sa nič nestalo a potom jedna noc toto a odvtedy zase nič. Ale už mám lepšie zabezpečovacie zariadenie, pretože na noc ja som nezapínal alarm. Le som hovoril, tak som doma. Načo alarm? No tak sa zobudím. Aj som sa našťastie zobudil, ale nemuselo to dopadnúť eh dobre. Teraz už to mám urobené tak, že na, že alarm je tak rozmiestnený, že by som sa zobudil a keby aj niekto vstúpil priamo tam, kde spím, tak sa tiež zobudím. To znamená, že budem už zobuddený a nenech nenechal som to na náhodu, ale chvalabohu nič sa nič sa nestalo. No zistilo sa napokon, že je to profesionál, že má za sebou už 12 alebo 13 eh takéto nočné nočné dobrodružstvo. A čo ma tiež trošku po tomto nedovyšetrení polície v takom čudnom postupe, ale to už zbytočné teraz rekriminovať, eh eh tam je rozpätie od troch do sedem eh do 10 rokov v tom čase bolo. Teraz keď sa znížili tie trestné sadzby, tak to už neovládam. A je on dostal tri roky a ten sudca, o ktorom si myslím svoje, povedal:„No, dal by som mu päť rokov, čo je polovica." Ale keďže sa priznal, ako sa mohol nepriznať, keď tam ležal a ukradnuté veci boli u neho? No a ďalší rok mu dá menej, lebo že uľutoval. Tak uľutoval to už 13.krát, lebo to bol profesionál, ktorý mal so sebou niekoľko takýchto prepadnutí. Tak som mal tam taký krátky rozhovor so sudcom aj s ním potom a obrátil som sa na ministerstvo spravodlivosti vtedy o nejakú opravu tohto a tak mu tie dva roky ešte potom pridali k tým piatim. No ale je to >> čiže päť rokov a štyri mesiace. >> Päť rokov. Tak tak tak. No mal dostať podľa môjho názoru kompletne 10, lebo to bola absolútne chladnokrvná, pripravená. No z jeho výpovede vyplýva, to je pozoruhodné, že bol na návšteve u svojho syna niekde v Petržalke, že tam sa zdržal do nejakej 11:300 a potom sa tak bezcielne prevážal po meste autom. Teraz to nehovorím úplne presne, ale zmysel toho. A potom mi zišlo na um, že by som mohol niečo vykradnúť, keďže som mal náradie v kufri, tak zaparkoval asi kilometer, kde bývam a bezdiľne sa potuľoval a odrazu vidí dvojmetrový plot. No tak ho preliezol, potom išiel asi 400 m za hradami a videl ďalší plot. Tak aj ten preliezol, že tiež asi dvojmý píše. A prišiel zozadu k domu, v ktorom sa nesvietilo. A to to je náš dom. Takže urobte si názor na to sám, že akou náhodou išiel okolo okolo nášho domu. No nešiel spredu, ale takto rafinovane. Zozadu prešiel teda asi niekoľko 100 met, 500 600 m, aby sa náhodou cez dva dvojmé ploty dostal k zadnej časti môjho domu. Je jasné, že to bolo objednané. Aj vedelo sa, že chodí do nejakej do nejakej herne. Aj som to hovoril vtedy v polícii, ale to už nevyšetrovali, lebo niekto musel mať záujem na to, aby prišiel takýto človek a trošku mi znížil sebavedomie, tak by som povedal. No a eh tie náhody, o tom sa môžeme teda aj teraz porozprávať detailnejšie s odstupom času. Vy ste to teda povedali natvrdo, že to nepovažujete eh za náhodu. V danom čase vy ste mali niekoľkoročný súdny spor aj so svojím eh susedom a do tohto prišla eh táto táto náhoda. Ako to vplýva na človeka? Eh, lebo väčšina ľudí, keď takéto niečo zažije eh u seba doma, tak eh má chuť sa možno odsťahovať, vzdať to a ísť preč. Tak tá psychológia je aká? >> Psychológia je takáto mi, lebo bol tam aj psychológia, tak s tými policajtami prišiel. No eh hovorili, že to budem ešte dlho pociťovať, mi povedal, aby som sa tomu nepoddával. Je pravda, že vždy, keď som išiel okolo kuchyň, aj teraz občas mi napadne presne ten uhol, že tam bol. Ale horšie to bolo eh s manželkou, ktorá h sa bála, lebo ja som často nebol doma. Bol som v Prahe alebo tak, robil som vlastne po po celej republike som cestoval a keď bola sama, tak zamykala všetko, aj keď pustila si alarm, ale zamykala dvere medzi obývačkou, kuchyňou, kuchyňou a takou chodby, no proste bála sa. No takže to mi to bolo pre mňa veľmi nepríjemné. Ja som v zásade sa s tým vyrovnal veľmi veľmi rýchlo, musím povedať, že no a odvtedy sa nič také nestalo. Dokonca raz mi odpustili pokutu v Čechách, pretože som asi rýchlo som prekročil o nejaké desatinky, tak si hovorím, „No pane idiči, jo, no tak no poďte stranou. išiel stranou akože budeme riešiť nejaké pokojné. Tak jak to v noci stílel po tom zďovi, ktorý pr teraz už neviem nejako z nejakého mesta. Teraz mi to vypadlo odkiaľ nie pí bram, ale niekde neďaleko tam odtiaľ eh ktorý No, takže ale iba raz sa to stalo, takže dávam si pozor, chodím podľa predpisov. >> Možno s odstupom času aj tých rokov postupovali by ste rovnako, urobili by ste to isté. nepochybne. Ako dobre, že som mal tú zbraň, lebo by som ho tak či tak sa snažil nejakým spôsobom presvedčiť, aby počkal na políciu a mohlo to dopadnúť horšie aj pre mňa, ale aj pre neho, lebo toto bola čistá čistá krásna krásny prestrel a to sa zahojilo, takže je to OK. No >> sú ľudia a teraz to možno posuniem do takej všeobecnejšej roviny, ktorí tomu zlu nech je akékoľvek eh radšej ustúpia. Aj sa hovorí, lebo je také príslovie, že múdrejší ustúpi. >> A len treba ešte dodať >> múdrejší už stúpi, pokiaľ makám. >> Viete, ale keď sa ocitnete pri stene alebo v kúte, nemožno nemožno ustúpiť. Takto ja zastávam dlhodobo, vlastne celoživotne, dá sa povedať zásadu, že sa konfliktu treba vyhnúť a absolútne sa treba vyhnúť eh fyzickým kontaktom. Ja som sa venoval trošku aj v mladosti a potom aj neskôr eh rôznym bojovým športom a viem, že treba treba sa tomu vyhnúť. Nie je vôbec hanbou utiecť, pokiaľ ste rýchlejší. Nie, ja pokiaľ nejde o niečo veľmi vážne, samozrejme netreba ísť do fyzických kontaktov, ale tu som veľmi na výber nemal, pretože on začal utekať a no a vedel som, že je zle. Takže ako eh nenadarmo sme založili to prvé revolučné hnutie sa volalo Verejnosť proti násiliu. Sme si uvedomili, že my sme vlastne žili v dobe, kedy bolo násilie súčasťou nášho každodenného života. My sme si priedali budúcnosť. Boli tu títo papaláši, ktorí tvrdili, že predbehneme aj kapitalizmus, ale po 89 sme zistili, že sme úplne na konci, že sme na chvoste za všetkými krajinami, kde tento smutný experiment nemali. Viete, aj naše dôchodky sú preto dva, tri, štyri, päťkrát nižšie ako v krajinách, kde toto násilie pod názvom budovanie komunizmu nemali. No a keď som sa teraz takto vrátil do minulosti, [smrkanie] tak by som si dovolil povedať, že treba dávať pozor, aby sa nám to znovu nestalo. Viete, ja som pred nejakými rokmi vydal takú knižku, ktorú som nahovoril s ústavom pamäti Národy a volá sa S otvorenými očami. A otvorené oči preto, aby sme zistili príznaky toho. A keď znovu zistíme, že je tu príliš veľa lží, príliš veľa korupcie, príliš veľa zneužívanie právomoci verejného činiteľa, keď je tu príliš veľké narušenie právneho štátu, lebo spravodlivosť je kľúčová, tak treba spustiť alarm, treba začať na to poukazovať, treba to demaskovať, pretože teraz opäť si predáme budúcnosť. My doplácame na to, čo robili naši otcovia a aj my v tom čase, pretože ja môj aktívny život bol vlastne som mal 44 rokov, keď bol zastúpil udalosti v 89. Takže toto násilie je prítomné a pokiaľ privrieme oči a pospíme si a ustúpime a nebudeme sa tomu venovať, tak sa nám to znovu samozrejme stane nepochybne, pretože tí, ktorí sú obyčajne pri moci, idú až tam, kam ich pustíme my všetci. Takže keď už som sa rozrečnil, tak ešte doložím, že nedávno taký krčmový Táraj, ktorý sa vyhlasuje za analytika, napadol hereckú obec, že vlastne vždy vždy s niekým spolupracoval. Herc by mal hrať, nemal by sa miešať do verejného života, do politiky. No pozrite sa, nielen, že herec, každý, každá predavačka, každý, kto kope kanály, každý doktor, všetci by sa mali vyjadrovať k verejnému záujmu, pretože to je naša vec, to nám patrí a nikto nemá právo nám hovoriť, ty buď ticho, lebo ty nie si v politike. Nie, nie, nie. Lebo ak budeme ticho, tak ako som už povedal, znovu prídu takíto majstri. eh, ktorí ohlúpnu ohlúpnu istú časť verejnosti a znovu si prejeme vlastnú budúcnosť a naše deti eh nám to potom môžu oprávnene vyčítať. Keď sme pri tom kladení odporu, eh my sme spolu v roku 2009 nakrúcali sériu reportáží, keď ste mali problém so svojím dnes už [lapanie po dychu] eh prominentný v úvodzovkách susedom Ladislavom Bašternákom. V tom roku 2009 ešte váš sused ťahal, myslím, len základy toho domu a o jeho mene eh alebo 2010 to bolo o jeho mene eh vo verejnosti takmer nebolo nič známe. Eh bol absolútne neznámym eh týmto pojmom. A vy ste mi vtedy na záhrade niečo povedali, že prečo bojujete a prečo to nenecháte tak. Spomínate si ten dôvod? Neviem teraz. Možno by som si musel teraz veľmi spomínať. >> Čiže či eh či eh si viem predstaviť, že ak by ste nebojovali eh aký dom by tu vyrástol? Nie možno trojštvorposchodový, ale čo čo by tu vzniklo, že to kladenie odporu alebo poukazovanie má zmysel, aby to nenodobudlo nejaké obludné rozmery. Takže dá sa to aplikovať na celú spoločnosť, aby ľudia kládli odpor? nepochybne. Ľudia si nie, že právom, majú povinnosť si chrániť svoje práva, pretože oni prídu tieto logické. Takže ja si myslím, že treba viete, keď raz niekde je zastavanosť eh ja neviem 20% a povinná zeleň 70% a niekto to poruší flagrantným spôsobom a zistíte, že stavebný úrad v poriadku. Tamto, keď som to dal na súd, dokonca aj na súde, eh to už akože, že je to v poriadku. Dokonca tá sudkyňa, ani sa mi nechce menovať eh jej meno teraz, sa stala sudkyňou Ústavného súdu. To je niečo absurdné. A v tom čase som to aj prezidentovi povedal. To bol Kiska vtedy. Napriek tomu ju vymenoval, čo je mi z toho to mi je veľmi ľúto, že toto sa stalo napríklad, pretože takto to bola éra našich ľudí takzvaných. Veď keď už sme začali, nech nemám dôvod už ako hovoriť o Bašternákovi, to je pre mňa dávno minulosť, ale roky, myslím päť alebo sedem rokov, predsa v Bonaparte býval Fico za evidentne nižšie nájomné, než bol vtedy priemer. To je podľa mňa korupcia. To po prvé. Obchodoval s ním Kaliňák, vtedy bol minister vnútra. Eh, keď som sa ešte stretával takto s týmto Bašternákom, oni boli s Kočnerom ako dvojičky. Stále boli spolu, viete? Na tej jeho stavbe sa vystriedalo niekoľko vládnych činiteľov vtedy. Čiže bol to človek, ktorý mal ochranu režimu, pretože s nimi spolupracoval a spravodlivosť dostala zabrať riadne vtedy. A h to isté súdy, to isté. si pamätám v jednom tom rozsudku Krajského súdu napríklad eh pripustil Krajský súd zazelenané strechy eh zastavané eh tie nádvoria >> eh betón zasypaný eh 20 alebo 5 m hliny, že je prípustná forma zelene. >> A nie je to pravda. Inak musí byť rastlá zeleň, to znamená 2 2,5 m. Musí tam byť zemč. >> Áno. To bolo v tom rozsudku, že teda vysporiadanie sa s indexom eh zelene a zastav. Viete, že keď siaha sa na spravodlivosť, na to som citlivý. Ja som bol syn politického väzenia od svojich piatich rokov. Ešte som nemal päť, keď mi zavreli otca. A pochopil som to, chápal som to a aj to bola veľká nespravodlivosť. bolo veľké svinstvo toho hnusného zvrhlého režimu. No a hm viete, keď keď niekto je obžalovaný z vlasti zrady a z podvracania republiky ako bol môj otec, ktorý nič neurobil. Nič. Doslova nič. No a potom je v samoväzbe a potom prídu, nechajú tam niekoľko mesiacov. Potom za ním prišli a povedali: „No ale ak sa priznáš k tomuto, že to bude len doživotie." A zase ho nechali. Prišli pár mesiacov, ak sa priznáš k tomuto a k tomuto, už to bude len 25 rokov. Teraz skrátim. 28 mesiacov bol sám vo väzbe. Priznal sa ku všetkému, čo nespáchal a dostal 14 rokov. No tak rehabilitovali ho prvýkrát eh v 80 v 68 a potom definitívne v 89. A vrátili nám aj dom, ktorý nám skonfiškovali pod hradom. Čiže eh nad spravodlivo som veľmi citlivý od detstva. od detstva, pretože som to veľmi ťažko vnímal. Tá kniha s otvorenými očami je z toho dôvodu, ako som povedal ešte z jedného iného, že posledné slová mi otec povedal, hej, keď sme kráčali po pod hrad tam na Mikulášskej, Milanko, ty už budeš mať čoskoro päť rokov. No a zobrali ho. Skrátka už som ho nevidel. Dvakrát som ho videl za tých 7, pol roka a ja som zaspával s otvorenými očami. Muselo byť zapnuté svetlo a otvorené dvere. A mama hovorila, „ Však takto nezaspíš. Hovorím, „Ja, ale však otec príde, nie? Ja som ho čakal dlho, takže ako eh som citlivý na spravodlivosť a ja si myslím, že každý by mal byť, lebo už som to naznačil dnes. Ak nebude spravodlivosť, nebude štát. To je základ, na ktorom stojíme. Ak si to porušíme, tak si tak sa vezieme všetci. To je ako na ľadovej kríhe budeme. Proste to je to je zásadná vec. >> Spravodlivosť je dosť eh zložitá a komplikovaná otázka alebo problematika a s ňou súvisí aj doba, ktorú žijeme. Pripomína vám niečím táto doba, 90. roky v nejakej obmene? A čo by sme mali urobiť, aby sme po špirále napríklad sa nevrátili do 90? >> No tam tie 90. roky boli jednoduchšie v tom prípade, že eh bol bol istý systém vydierania, boli takzvané hrubé krky, nebudem tu nikoho menovať, však každý si to môže nalistovať. A dalo sa v tom ľahšie orientovať, viete, dnes eh sú v kravatách a už aj celkom slušné značky oblekov nosia. Dajú sa rozpoznať, že majú asi 200. Teraz sa idem do politiky. Áno. Títo majú asi 250 slov, ktoré používajú v každej situácii. Vyznajú sa vo všetkom. Ak to vyzerá, že sa v niečom nevyznajú, tak o to sú razantnejší a sebavedomejší. Takýto konkrétny príklad, jedno meno naozaj spomeniem, je je tento obžalovaný, nevinný geopolitický analfabet Gašpar, ktorý ku všetkému vie, ako to má byť, ako to bolo, ako to bude. Trepú dve tri na tri, dve dve eh dve na tri o o eh zahraničnej politike na štyri svetové strany, o tom, že by nám neutralita svedčala. takéto, čo sú totálne nezmysly, absolútne bludy, ale napriek tomu to šíria. Rovnako hovoria o sociálnom štáte len preto, aby mohli prejsť tie zničiť tie peniaze, ktoré sme všetci ťažko zarobili a na čo naše deti budú naozaj doplácať ešte ešte ešte desiatky rokov. To už som spomenul, viete. Takže eh a pokryteectvo, to je jedna z tých vecí minulosti, ktoré som nespomenul. Aj vtedy sme zhovorili, že budujeme šťastnejší svet a chránime sa ostnatým drôtom pred zahnievajúcim imperializmom. No. No tak samozrejme, že to bola lož. Jak a rovnako ako je lož dnes, že sociálna demokracia. No tak eh vo svete to nie je nie sme zakotvení. Máme dve strany sociálnej demokracie. Každá je tá pravá. Ani jedna nie je. To SD neznamená sociálnu demokraciu. Ja si myslím, že to znamená smetisko dejín, to SD. A máme len jednu obrovskú výhodu, lebo obyčajne smetisko dejín je historický rozmer. Sa hovorí, lebo až história dejiny posunú niekoho tam alebo onam a niekto sa ocitne na smetisku dejín. Ale my sa máme v živom prenose a v súčasnosti sa pozeráme sa na smetisko našich dejín. tým by sme mohli aj >> by som to ešte možno doplnil, ak môžem. Takže nie je obava z návratu 90. rokov. Vy ste rovno skočili eh až pred rok 89 eh >> no >> tým, čo pomenovávate, že kam by sme mohli možno dnes eh smerovať. Nadviažem. Eh Václav Havel by mal tento rok, teda pred pár dňami 90 rokov. >> Áno. >> Zostalo ešte niečo na Slovensku? eh v politike, vo verejnom živote niečo, čo odkazuje ešte na idey napríklad Václava Havla, eh revolučné alebo už sa tak vzďaľujeme eh Českej republike, čechoslovakizmu a všetkému spoločnému. >> Bol som v Prahe, teraz ma pozvali na tú spomienku. mal 5ho hm 5. októbra a toto bolo 7 taká spomienka na ju taký večer sa premietali sa filmy a boli tam mnohí ešte žijúci mnohí žijúci už nie sú bohužiaľ no takže som mal možnosť stretnúť sa tam s týmito ľuďmi a malo to aj kultúrny program tam Pavlíček alebo Michal Prokop eh alebo eh Merta a tak ďalej. Bolo to veľmi príjemné. Tam som si až uvedomil, koľko mám rokov, pretože mal som pocit, že niektorí sú už starí a pričom sú v mojom veku a ja si tak nepripadám, ale to je zrejme zrejme môj omyl. Ale alebo proste ja to tak takto vnímam. Eh ja si myslím, že je tu jedna veľmi dôležitá vec, že treba hm treba si dávať pozor na to, čo človek robí a nie len to, čo človek hovorí. A v každom prípade netreba netreba si predstatovať emócie k politikom, lebo o tomto je týhýbu bohužiaľ naším svetom, ale čo povedia a čo v skutočnosti robia, viete. A tam pokiaľ čím väčší je ten rozdiel, tým menej dôveryhodnejší je človek, ktorý to eh prezentuje. Eh samozrejme. No a potom to pokryteectvo, ako som už povedal, eh pretože neexistoval reálny socializmus, ani komunizmus. Však to boli len frázy pre týchto papalášov, ktorí robili niečo úplne iné, tak ako dnes. A to už nebudem ani opakovať, neexistujú mnohé mnohé pojmy, ktorí mi radi operujú. Eh a jedno je ale dôležité, že to netreba vzdať, vi ste? Viete, on si osvojil, neviem či to je pôvodné alebo to pochádza z kresťanskej sféry, že láska, pravda zvíťazí nad tá lžov a nenávisťou. Eh, to je veta, ktorú si treba opakovať. nezvíťazí, ja si myslím, ale to neznamená, že netreba bojovať, že netreba sa usilovať aspoň o nejakú čestnú remízu. To víťazstvo pravdepodobne nikdy nebude, ale a tak ako sa nenaplní nikdy žiadny ideál. Chápete? Takže takto to vidím. A potom je tu ešte jedna [smrkanie] jeden jeden faktor a to je nádej. Netreba ju stratiť a treba preto niečo urobiť, aby tá nádej bola reálna, aby bola o niečo opretá. aby sme komunikovali medzi sebou, aby nebol každý sám alebo osamelý a podobne. A ja by som to položil na to jedno slovo nádej a zodpovednosť. Áno, možno sa to nezdá, ale aj tie príbehy, o ktorých sme sa rozprávali, vaše prežitky a dotyk teda s tým zločinom, aj tá streľba u vás doma, aj ten postoj k prípadu vášho suseda, eh je vyjadrením istého nielen občianskeho postoja eh k veciam, k životu a myslím si, že je to prepojené aj s tým, čo ste povedali, aj s odkazom možno Václava Hlava, aj s tou nádejou, aj s tým kladením odporu, aj s tým, že láska pravda musí zvíťaziť. Eh, sú to spojité nádoby u vás? >> Dá sa povedať, že áno. A potom ešte je tá spravodlivosť je vlastne nedeliteľná. To je ako sloboda. To znamená, že ak som svedkom, že niekomu je ubližované a že to je nespravodlivé a som ticho, tak si podpisujem zmenku, že sa to jedného dňa stane aj mne a takisto to bude ľahostajné pre toho druhého. Čiže to je veľmi dôležité, aby sme tú nespravodlivosť nevnímali iba sebecky, že tak mne ubližujú. To vôbec takto otázka nestojí a takto to ani nevnímam. Ale v tej rovine eh, že patrí nám všetkým a treba byť citliví, ak niekomu ubližujú, ak niekto je nespravodlivo nejakým spôsobom handikepovaný niekým alebo proste je vydieraný a tak ďalej a tak ďalej. Je mnoho možností a najmä viete ten rozdiel ešte, lebo o tom sme sa nebavili, spočíva aj v tom, že tie 90. roky eh sme videli jasnejšie tie plochy, kde sa čo nachádza. No potom ale títo manipulanti, ktorí si hovoria sociálni demokrati, potrebovali zašpiniť všetkých. Každý niečo urobil, každý niečo ukradol, každý každý kradne napríklad každý je taký. A potom všetci sú špinaví, aby už teraz neviete, kto je kto. Všetci sú rovnakí. A to sú takzvané mútne vody, v ktorých sa potom ľahšie eh kradne, či už drevo, ktoré uniká do cudziny v tisíc miliónoch ton pomaly, či je to samozrejme prejedanie budúcnosti, eh korupcia, zakázky, ktoré sú netransparentné, skrátka podvody, korupcia, to je toto je naša skaza a ja držím palce tým, ktorí sa to budú snažiť zmeniť, bude to veľmi ťažké. >> O mútnych vodách by sa dalo hovoriť ešte ďalšie hodiny. Ste to naznačili. Bohužiaľ čas našej relácie sme dnes eh vyčerpali. Som veľmi rád, že ste prijali pozvanie do tejto relácie, že aj na pozadí tých dvoch konkrétnych prípadov sme sa mohli dostať k tej všeobecnej téme a to je tá spravodlivosť a tá pravda. Ďakujem veľmi pekne. >> Ďakujem. Prajem všetko dobré vám aj vašim divákom. No a s vami diváci sa teším opäť na stretnutie pri ďalších témach z oblasti Krimy, justície bezpečnosti. Dovidenia. >> [hudba] >> الله