BOLI SLOVÁCI POKUSNÉ KRÁLIKY? Lipták ostro na covidovú politiku štátu!

Dobrý deň, vážení diváci, milí priatelia, sledujete reláciu Bez cenzúry.

Naším dnešným hosťom je doktor Peter Lipták, všeobecný lekár, známy z obdobia predovšetkým toho neslávneho obdobia covidu, roky 2020 až 2023, ale stále by som povedal, že v záujme médií.

Pán doktor, vitajte.

Áno, takže ďakujem pekne a všetkých pozdravujem.

Pán doktor, vy ste počas obdobia covidu, takzvaného covidu, ste sa odvážne postavili a vystupovali na protestoch proti pandemickým opatreniam. Vaše heslo bolo „Rúška dolu". Boli ste aj súdne stíhaní. Doteraz stále ste súdne stíhaní. Prečo?

Nie, no, tak som stíhaný za podnesovanie. To je taký trestný čin, kedy vlastne vyzývate ľudí, aby neplnili nariadenia štátu, teda zákony v podstate. Čiže naozaj, keď sa na to tak pozriem, tak som ja naozaj poriadny kriminálnik.

No a vlastne v tej dobe, všetci sme to zažili. Ja som sa na to díval od začiatku ako odborník, ako lekár, a vnímal som, že realita je iná, než to, čo nám prezentovali v médiách, než to, čo nám prezentovali politici, pán Matovič a samozrejme aj tí odbor­níci vtedajší, ktorí chodili na tie tlačovky pána Matoviča a potom mu robili, ako keby také krovie. Do určitej miery som to vnímal tak, že to nie je dobré, že tam oni chodia, lebo oni vlastne, ako keby, legitimizovali to, čo on tam prezentoval.

No a vlastne to, čo tam prezentoval aj hlavný hygienik a potom takí známi doktori, pán doktor Sabaka a ďalší Jarčuška, tak to bolo v rozpore s medicínskou realitou.

Čiže takto na začiatok by som vlastne uviedol, že prečo som napríklad vyzýval ľudí, aby sa zhromažďovali, pokiaľ nie je pandémia. Hej? No, takže keď má byť pandémia, to znamená, že na Slovensku sa každá pandémia... Lebo pandémia je celosvetový názov, ale na Slovensku musí byť epidémia toho daného ochorenia. Hej?

Vlastne pandémia je, keď tie epidémie prebiehajú vo viacerých štátoch, tak sa to nazve pandémia. Takže na Slovensku sme mali mať epidémiu.

No my sme neboli nejakí naivní hlupáci. My sme predsa zažívali epidémie chrípky každý rok. Takže vlastne tu mám takéto obrázky. Možno by som vyšiel z toho, čo sme tu zažívali desaťročia. To je vlastne tá epidémia chrípky, ktorá vyzerá takto. Eh a všímajte si hlavne tú červenú čiaru. Kde vlastne výskyt tých chorých ľudí, keď je epidémia, tak musí prekročiť epidemický prah.

Pri chrípke je to 1500 až 1800 chorých, čiže chorých ľudí, klinických chorých, a dá sa povedať, že takých, čo sú tak neschopní, že sú až na pojazdnostiach, a tých musí byť 1500 až 1800 na každých 100000 obyvateľov. Čiže si viete predstaviť ten obrovský počet tých ľudí?

Toto sú krivky, ktoré sme kreslili každý rok. Eh, vlastne sú to dáta Úradu verejného zdravotníctva, takže všetci to vedeli, čo je to epidémia. Eh, nedá sa povedať, že by to niekto nevedel z lekárov. Sú tam také výkyvy, že malo to taký stabilný charakter, potom to kleslo, potom...

Áno, ale dôležité je, že tu napríklad máte výskyt 1000, tu ešte epidémia nebola, ale tu, keď to stúpalo až na 3000, tak už samozrejme už to bolo to epidemické obdobie. Čiže aby vznikla tá epidémia, aby sme mohli odškrtnúť, že je tam tá epidémia, tak bolo potrebné, aby tá chrípka prekročila vlastne počet chorých počas toho chrípkového obdobia, aby prekročil tých 1500 chorých. Eh potom sa robili opatrenia, hej?

Pokiaľ bolo povedzme 1400 chorých, no tak nebola ešte epidémia, no a nebolo treba zatvárať školy a tak ďalej. Takže toto je — pokiaľ vidíte, že toto je chrípka.

No a teraz si zoberieme eh tento obrázok, kde vidíme, ako prebiehal covid. Čiže tu na tomto obrázku tieto krivky vidíme, sú takéto výrazné kopce, že to sú tie výskyty. Eh vidíme tu ten rok 2020. Áno. Hej. A tu na tejto krivke, to je vlastne ten výskyt. A toto tu dole, to sú muerte, a to je vlastne celé obdobie covidu. Hej? Tu na začiatku je rok 2020, potom ide, potom už 2021, 2022 a tak ďalej, pokračuje.

No a tu vidíme, toto je súhrný obraz za Európu. Takže na súhrnom obraze za celú Európu vidíme, že tu bol nejaký veľmi malý výskyt. Eh, to bola prvá vlna. Tu bola druhá vlna. Niekedy to preklenulo roky 2020 až 2021. Potom sa to upokojilo a tu bola taká tretia vlna, ktorú vidíme, že taká poriadna vlna prišla.

No ale keď sa na tento obrázok pozrieme, on vlastne vznikal zasa z tých hlásení Úradu verejného zdravotníctva za Slovensko, ako my sme to posielali do Svetovej zdravotníckej organizácie, a potom sa to kreslilo celosvetové takéto priebehy, a toto je graf za Európu.

No a treba povedať, že ale toto je výskyt eh nie na 100000, ale na eh milión obyvateľov. To znamená, že tie krivky by mali byť ako keby desaťkrát nižšie.

Uhm.

Eh, a vidíme vlastne, že ten výskyt napríklad v tej prvej, v tej druhej vlne — lebo tá prvá vlna, ako keby, ani nebola. Áno. Ale v tej druhej vlne bol tých 500 až 1000 na ten milión. To znamená, že to bola incidencia, výskyt, keď to delíme desiatimi, čiže 50 až 100 na 100000 obyvateľov. Čiže takto to bolo v celej Európe. Toto boli my, čiže to bolo veľmi málo.

A eh tu treba si ešte pripomenúť, ako sme získavali my počas covidu to označenie, že ten človek je chorý. Čiže eh nezistili sme to tým, že ten človek ochorel, mal nejakú kliniku, padol proste do postele a nebol schopný, proste, nejakým spôsobom fungovať, ako to bolo počas chrípky. No boli to tí ľudia, čo boli pozitívne testovaní.

Uhm.

Hej.

A ono tie testy, keď eh sa to neskôr analyzovalo, tak sa zistilo, že vlastne iba 10% z tých, ktorí mali pozitívny test, bolo naozaj chorých.

A ktorých testov? PCR alebo anti­PCR testov?

PCR testov.

Čiže tých testov, ktoré sa vlastne používali potom do týchto kriviek, do týchto štatistík.

Áno.

Takže ono vlastne eh situácia bola taká, že v celej Európe bol ten výskyt počas proste tej strašnej eh pandémie, počas tej druhej vlny, bol až 10 chorých na 100000 obyvateľov, čo je 300krát menej, ako sme predtým boli zvyknutí pri tej chrípke.

Hej.

Čiže eh a tieto údaje boli online dostupné každému. Takže eh naši eh predstavitelia, ako hlavný hygienik, eh pán doktor Mikas, eh potom predseda vlády, pandemická komisia a tak ďalej, bubnovali na bubny: máme tu epidémiu, máme tu pandémiu. No a to všetko robili pri tom výskyte infekčného ochorenia, eh vlastne päť na 100000 na Slovensku a päť až desať na 100000 v Európe. Čiže ani to nemalo k nám odkiaľ prísť, keďže tu nebol ten gradient, eh, že by bolo proste niekde 3000 chorých a že sa to k nám nejakým spôsobom preleje.

Čiže tu, keď si potom pozrieme eh tú situáciu už takto na väčšej krivke, iba na Slovensku, tak tu práve to vidíme, že eh toto je vlastne ten výskyt päť na 100000.

Aké obdobie?

Áno, to je vlastne to obdobie tej druhej vlny. To znamená, že to je tak eh rok 2020, niekedy od leta do ďalšieho leta 2021.

Čiže vidíme teda tú krivku, že to je tých päť na 100 000, čo je strašne málo.

Áno.

Takže v tomto období ja som vystupoval na tých zhromaždeniach a hovoril som ľuďom, že aby sa teda zhromažďovali, keďže nie je epidémia ani pandémia.

Proste pri takýchto počtoch vlastne nie je infekčné ochorenie, hej?

Ďalej som ľudí vyzýval, aby nenosili rúška, lebo načo majú nosiť rúška, keď nie je čo chytiť, hej?

Naviac tie rúška majú množstvo škodlivých. Proste to, že máme to rúško, tak si upcháme dýchacie cesty a naopak sa nám tam tie baktérie pomnožujú.

Áno.

Takže obmedzuje nám to dýchanie. To znamená, chýba nám kyslink, zvyšuje nám to odpor v dýchacích cestách. To znamená, že ľudia, ktorí hlavne majú nejaké srdcovocievne ochorenia, tak veľmi namáhavo dýchajú a môžu sa aj zdekompenzovať len na tom, že majú zvýšený odpor v dýchacích cestách.

Čiže vôbec to nie je prospešné.

Naviac keby sme aj si mysleli, že je nejaká infekcia vírusová, ktorá sa budeme chrániť tým rúškom, no tak naozaj vírus je strašne maličký. A tá rúška pôsobí asi tak, ako keby ste mali nejaké pletivosieťové alebo nejakú záclonu, ktorá má veľké oká, hej? A to si dávali ako ochranu pred vírusom.

Čiže bol nejaký rozdiel, keď mal niekto rúško v interiéri a v exteriéri, lebo niektorí ľudia dokonca aj po lese chodili s rúškom. No, bol tam ten rozdiel, že tam tá psychika – ten človek musel byť vystrašený, lebo treba povedať, že túto situáciu tým zlým zhodnotením, že nám hrozí nejaké infekčné ochorenie, ktoré má vysokú smrtnosť a že ľudia sú ohrození ochorením a smrťou, tak ľudí vystrašil, hej?

Čiže podľa toho, kto kde nosil rúško, sme videli, že kto je ako vystrašený, hej?

Takže a bolo to vždycky kontraproduktívne, pretože keď je človek v prírode, tak sa má dýchať, hej, má proste prijímať ten kyslík, tú vlhkosť a tak ďalej a to zdravie, ktoré vyžaruje z toho lesa, nie sa tam krčiť v nejakej rúške.

No, ako by ste vy zhodnotili vlastne ten počet tých obetí, pretože vieme, že to bolo vyše 20 000. Čo bol hlavný dôsledok toho, že tí ľudia zomreli?

No, vidíme, že ani epidémia covidu, ani pandémia covidu to nemohla byť, lebo pri tom počte päť na 100 000 obyvateľov to proste nebolo možné nejakým spôsobom dohľadať tých ľudí a myslieť si, že im to spôsobí smrť, keď takéto malé množstvo ľudí ochorie, že to spôsobí v prvej vlne 10 000 a v druhej vlne – pretože tá prvá vlna na Slovensku nebola, ale tá druhá vlna, hej, spôsobila 10 000 úmrtí a potom ešte umrelo ďalších 10 000.

No a to bol dôsledok čoho?

To napríklad – a tu by som chcel povedať, že ďalší dôležitý faktor, keď hodnotíme vlastne epidémiu alebo pandémiu, že to, že ten vírus alebo tá baktéria, ktorá to spôsobuje, tak pýtame sa, že akú má smrtnosť.

Uhm.

To znamená, že napríklad ebola má smrtnosť 50 až 90%. To znamená, že zo 100 ľudí, ktorí ochorejú na ebolu, 50 až 90 zomrie.

Hej.

No tak áno, keby tu bola taká ebola. Tak aj tento výskyt päť na 100 000 by asi to nebola len taká sranda, hej?

No ale už v tom roku 2020 v lete zverejnil jeden taký významný profesor, epidemiológ WHO v oficiálnom materiáli veľkú štúdiu, kde dokumentoval, že smrtnosť vírusu COVID je vlastne, dalo by sa povedať, porovnateľná so smrtnosťou chrípky. Znamená, my sme tu mali infekciu, ktorá mala smrtnosť ako chrípka.

Chrípka mala takú smrtnosť, že povedzme 0,2 až 0,8, hej? To znamená ako percentá. To znamená, ako som uvádzal u eboly, tak tu je to 0,2 až 0,8%. Čiže z tisíc ľudí zomre dvaja až osmi.

Áno.

Hej.

Z tisíc ľudí. Kdežto u eboly je to zo 100 ľudí 50 až 90 ľudí zomrie.

No a ten dôsledok toho – čiže to som chcel povedať. Čiže tu bola smrtnosť porovnateľná s chrípkou, ale ten výskyt bol oproti chrípke 300 krát menší, hej? Čiže v žiadnom prípade tí ľudia nemohli zomrieť na covid.

Hej.

A tak teraz sa môžeme pýtať, keďže oni nezomreli na covid, načo zomreli?

Hej.

Pozrite. Tak vy ste lekár, povedzte.

No, tak podľa toho, čo som videl v praxi, lebo počas celého toho obdobia som bol v praxi.

Áno.

Tak ordinovali sa či bez ohľadu. Áno. Tak vlastne pacient, ktorý de facto mal pozitívny test, tak bol predurčený, že ak mal napríklad infarkt alebo mal embóliu alebo mal zápal slepého čreva, takýto pacient sa nedostal na nejaké kardiologické vyšetrenie, oddelenie invazívnej kardiológie, kde sa dneska robia stenty, alebo na nejakú isku alebo senixom na chirurgiu, ale smerovaný bol na covidové oddelenie, hej?

Tam mu nasadili rendesivír a nejakú liečbu, hej? Dali mu kyslík a tam ho držali a proste až umrel.

Hej.

No, ja som – ako príčinu uviedli covid. Ako príčinu, keďže bol pozitívne testovaný, uviedli covid. No ale ten pacient umrel buď na infarkt alebo na embóliu alebo umrel na to, že nebol operovaný na slepé črevo. Takže množstvo ďalších chorôb.

A ďalšia záležitosť je, že na tých covidových oddeleniach, pokiaľ to bolo povedzme na nejakom infekčnom oddelení a v infekčnej klinike, tak tam je množstvo nozokomiálnych infekcií. To znamená, že tam sa nakazilo.

Vysvetlite, čo to je?

Hej.

Nozokomiálna infekcia. To sú také kmene baktérií, ktoré sú už odolné voči všetkým antibiotikám. No a vlastne keď ten človek je oslabený a dostane sa tam do kontaktu, tak vznikne tam proste prudká infekcia a ten človek potom môže zomrieť na zápal pľúc alebo na nejakú sepsu, nejakú septickú komplikáciu.

No, a teraz mi povedzte, za čo boli vlastne tie trestné oznámenia na vás? Za to, že ste ľudí liečili?

Nie, tie trestné oznámenia boli na to pobúrovanie, hej, že ja som vlastne zhodnotil tú situáciu ako lekár, ako odborník. Treba povedať, že ja som bol aj členom takého odborného grémia, ktoré pracovalo pri úrade verejného zdravotníctva. Vyše 20 rokov patrili medzi hlavných vakcinológov. Aj patrím, aj patrím.

Hej.

Čiže vlastne ja som bol ako členom komisie, ktorá mala na starosti očkovanie, posudzovanie očkovania a vlastne ako nie proti covidu chcem podotknúť ako na všetko ostatné.

No, tu by som chcel práve povedať, že ja teda ako odborník na vakcíny mne bolo hneď od začiatku jasné, že vakcína proti covidu nie je vakcína, hej? Že to nebola vakcína, čiže nebolo to ani očkovanie, hej? Očkovanie. To sme riešili v tej našej komisii a to sa jednalo vlastne ako keby o bezpečné a účinné vakcíny, ktoré mali o tom preukázané dôkazy proti chrípke, proti tetanu. Ale dôležité je, že tam boli zhromaždené dôkazy o tom, že tie vakcíny sú jednak bezpečné, jednak účinné. Overené a overené.

No, boli overené časom, ale samozrejme, že keď sa zavádzali niekedy pred 20, 30 rokmi, no tak ešte nemuseli byť tak overené.

Eh, ale boli dôkazy, boli tam tie klinické skúšania, ktoré riadne prebehli, hej, a bolo preukázané, že tie vakcíny sú účinné a bezpečné.

Kdežto u tohto eh prípravku, ja tomu ani nehovorím vakcína, ja tomu hovorím naopak toxická injekcia.

Uhm.

Eh, tak neboli eh nijakým spôsobom eh zhromaždené fakty, ktoré by dokumentovali, že tá vakcína je bezpečná a účinná.

Dokonca aj na tom letáku bolo napísané, že to tam bolo aj napísané.

A treba ešte aj povedať, že aj v Európskej únii to nebolo schválené ako očkovanie. Bolo to schválené ako núdzové experimentálne očkovanie.

Hej?

To znamená, že bolo núdzové experimentálne a bolo to zdôvodnené práve tým, že tu je tá pandémia, tá epidémia, kde proste je množstvo ľudí ohrozených smrťou a preto ich treba očkovať, hoci aj vakcínou experimentálnou.

Ale ako som ukázal, v celej Európe bol eh výskyt 5 až 10 na 100 000.

To znamená, ja neviem ako to počítali, ale bolo to klamstvo od začiatku.

Nebola tu vôbec taká situácia, že by bolo treba takýmto spôsobom eh nejakú takúto látku, ktorá nemá dáta ani o účinnosti, ani o bezpečnosti dať do praxe.

Napríklad by som povedal, k tej účinnosti teraz prebiehajú v Spojených štátoch súdne procesy. Jednak Kansas versus Pfizer, potom je tam Texas versus Pfizer a v obidvoch vlastne je ako keby sa merito, že Pfizer oklamal eh spotrebiteľa v tom zmysle, že účinnosť tej vakcíny je menej ako 1% a oni tvrdili, že má 90, neviem, 95 alebo 96% účinnosť.

Áno.

Áno.

Čiže ľudia si dávali picchnúť niečo, čo malo účinnosť eh menej ako 1%, hej, akože tú ochranu, hej, pred infekciou.

A eh čo sa týka bezpečnosti, už vtedy boli tie dáta, ktoré Pfizer zhromaždil v tých svojich eh klinických štúdiách na začiatku, eh kde bolo vyše 1000 eh ľudí zomrelo vlastne po aplikácii v tých štúdiách, kde sa pripravovalo to, že sa to bude používať a oni to zatajili.

Je to predmetom.

Eh teraz v Spojených štátoch boli zverejnené eh Pfizer Papers, eh kde sú tieto dáta dostupné aj pre každého lekára zo Slovenska.

A nakoniec je tam Kongresová komisia, ktorá už tiež zverejnila svoje závery a všade sú tam tieto veci detailne eh popísané.

Doktor Fauči je vyšetrovaný.

Eh a jedno jednoznačne eh je pre mňa takou záhadou, že prečo tu na Slovensku sme taký ostrovček takých medicínskych eh konzervatívcov, že eh jednoducho tí naši kolegovia a povedal by som aj tí na postoch, ako sú na lekárskych fakultách alebo na tých úradoch eh verejného zdravotníctva alebo v Slovenskej lekárskej spoločnosti alebo Slovenskej lekárskej komore, že títo kolegovia jednoducho nie sú schopní eh si naštudovať odbornú literatúru, ktorej dneska je už naozaj obrovské množstvo, eh a ktorá je zverejnená v tých najprestížnejších eh vedeckých portáloch eh na svete, hej?

Hm.

Čiže eh no v iných štátoch tá situácia je eh je možno lepšia.

Takže eh my tu na Slovensku máme takú skupinu a komunikujeme s tými zahraničnými kolegami a treba povedať, že dneska už naozaj eh celosvetovo väčšina lekárskej verejnosti sa díva na toto obdobie ako na tragédiu, možno najväčšiu tragédiu eh ľudstva z hľadiska zdravotníctva, kde zdravotníctvo istotovo, aby sa staralo o pacientov, liečilo ich, tak urobilo opak.

No a ako vlastne hodnotíte to, že eh aj súčasné vedenie rezortu zdravotníctva opäť oživuje myšlienku vakcinácie, pretože minister Kamil Šaško vás pred niekoľkými mesiacmi odvolal po vyše 20 rokoch z tej funkcie toho hlavného vakcinátora Slovenska?

Tak to v úvodzovkách to nebola to.

Hej, to je komisia.

My sme boli tam rovnocení členovia.

Tak rovnocený, ale vás vlastne, ale ja ako praktik som bol členom tohto odborného eh konzília alebo skupiny a ja ako praktik ako očkujem samozrejme vo svojej praxi pacientov, čiže oni tam boli ako páni profesori, epidemiológovia a takíto ľudia, ale ako praktik práve ten praktický pohľad som tam prinášal ja do tej situácie.

Dokonca som zastupoval v tomto aj pediatrov, lebo pediatri v tej komisii mali mňa ako vlastne eh zastupujúceho.

No a na túto sa chcem špeciálne spýtať očkovanie detí, pretože o tom sa málo hovorí, ale už tu zaznievajú také hlasy, že dobré by bolo preventívne tie deti a tú mládež znova očkovať.

Aký máte na to názor?

No tak ja mám na to pozitívny názor.

Ja si naopak myslím, že očkovanie detí, že to je dobrá vec.

Ale len čom zdôrazňujem zasa, ale musí to byť očkovanie, hej?

Čiže mRNA vakcíny to nie sú vakcíny.

Eh to sú vlastne toxické injekcie, ktoré eh jednoducho v tom tele eh sa ako keby zmocnia tej bunky a donútia ju, aby niečo produkovala.

Vy ste dokonca niekedy povedali, že to je útok na ľudský organizmus.

Je to mRNA vakcína.

Určite je to eh konkrétne táto vakcína, eh mRNA alebo takzvaná vakcína mRNA proti covidu.

Eh ona vlastne keď sa tá mRNA v tej lipidovej nanočastici, ktorá zabezpečí, že sa môže dostať do každej bunky v tele, do každého tkaniva, uhm, tak eh keď prenikne do tej bunky, tak sa jej zmocním a začne vyrábať eh ju donúti vyrábať S proteín.

Uhm.

S proteín to je vlastne tá hlavná zbraň aj toho vírusu.

To znamená, že my sa chceme chrániť pred vírusom, hej?

Eh lebo sa chceme chrániť pred S proteínom, hej?

A urobíme to tak, že do každého napicháme vlastne eh substanciu, ktorá je schopná preniknúť do každej bunky toho človeka a zmocniť sa vlastne toho metabolizmu a spôsobiť, že začne každá bunka produkovať nekontrolovane ten S proteín.

Hej?

Veď eh niektorí vedia hovoriť, že tá takzvaná vakcína, že to bol umelý vírus, hej?

Áno, že vlastne ešte to má možno horšie následky, než ten prirodzený vírus, pretože sa to dostane do každej bunky eh tela tým, že to do človeka pichnú.

Kdežto ten prirodzený vírus sa dostane na sliznice a cez tie sliznice prenikne možno 5% eh tej infekcie do tela.

Hej?

Ale 95% je ako keby eh zlikvidované tou našou prirodzenou obrannou schopnosťou, obranou, obrannými eh proste silami.

A ešte povedzte jednu vec.

Aký je rozdiel medzi tým, keď takúto vakcínu pichnú dieťaťu a keď takúto vakcínu pichnú napríklad seniorovi?

Uhm.

No tak eh pre koho je to lepšie riziko?

Eh, tak určite, že eh, lebo toto, čo hovoríte, to je eh aj takto vyzerá, ako to hovoríte, že to je nejaký experiment, hej?

Tak ako by som ja pichalako niečo takéto, takéto drastické, takéto brutálne, takéto niečo, čo ničí vlastne eh ako keby realitu toho človeka, hej, aby som to pichol do dieťaťa a akože čo teda.

Tak samozrejme, že to je dieťaťu tým viac, že má ešte celý život pred sebou, tak sa môžu prejaviť oveľa, oveľa horšie.

Eh, napríklad bude sterilný ten človek, hej?

Nebude mať deti.

Eh, nielen, že bude sterilný, ale keď to pichneme do toho človeka, ktorý ešte bude môcť mať deti, tak ak náhodou bude mať deti, tak je tam transgeneračný prenos, že tým, že sa to dostane vlastne do tých eh buniek, eh tých eh pohlavných, tak eh sa to tam vlastne ten, tá mRNA má schopnosť dostávať sa aj do jadra.

To znamená, zakomponovať sa do chromozómov.

To znamená, keď sa to zakomponuje do chromozómov v týchto pohlavných bunkách, tak keď dôjde k tomu procesu rozmnožovania, no tak sa to prenáša na ďalšie generácie.

Čiže vlastne aj ďalšie generácie toho človeka potom budú produkovať tento toxický S proteín.

A tento toxický S proteín – hovorím, že toxický – je to jednak najtrombogénnejší proteín, aký vôbec poznáme. To znamená, že spôsobuje trombózy.

Je to vlastne látka, ktorá spôsobuje zápaly.

To znamená, že tie trombózy sa môžu týkať orgánov?

Mozgu – trombózy sa môžu týkať ako keby všetkých orgánov – kľúča, srdce, mozog.

Áno, určite.

Drombóza znamená, že sa upchá cieva.

To znamená, že osoba ako človek môže napríklad oslepnúť, že dostane trombózu do artérie, ktorá zásobuje oko a oslepne aj sieťnicu.

A keď ste spomínali tie deti, môže to mať vplyv napríklad aj na to, lebo vy ste niekde spomínali, že to môže dokonca spôsobiť aj ADHD, pokiaľ to dieťa nemalo prirodzene.

No tak ADHD podľa mňa, keď hodnotíme túto problematiku, tak je také okrajové.

To je taká okrajová diagnóza, lebo keď to dieťa umrie alebo má nejaké komplikácie, že zostane neplodné to dieťa, alebo proste dostane zápal srdcového svalu, na čo môže takisto zomrieť.

Ďalšia veľká skupina ochorení, ktoré vlastne ten S proteín vyvoláva, sú vlastne autoimunné choroby.

To znamená, že každá tá bunka toho tela, do ktorej sa dostane tá mRNA a spôsobí v nej tvorbu S proteínu, tak ten S proteín potom preniká na povrch tej bunky, ktorú vlastne označí ako cudzorodu.

A tak potom vlastný imunitný systém tam začne likvidovať vlastné bunky tým, že sú označené ako cudzie – imunita.

Čiže tým pádom sa vlastne tá imunita je tam autoimunná reakcia.

To znamená, že naša imunita zabíja bunky vlastného tela.

A tým, že vlastne mRNA v lipidovej nanočastici môže preniknúť do každej bunky v našom tele, no tak ktorýkoľvek orgán môže byť týmto procesom napadnutý a vznikne tam autoimunný zápal a zničí sa vlastne to tkanivo.

Áno.

Samozrejme potom sú tu rôzne neurologické záležitosti – ten S proteín dokáže prenikať cez hematoencefalickú bariéru, takisto cez fetoplacentárnu bariéru. To znamená, dostáva sa aj k plodu, dostáva sa aj do mozgu.

V mozgu vznikajú rôzne zápaly a takisto dochádza k poškodeniu mozgu. Môže vzniknúť Alzheimerová choroba. Dokonca boli vyslovené – práve tým francúzskym veľmi múdrym pánom profesorom Luc Montagnier – tak ten mal súbor pacientov, ktorých sledoval, pretože sa o nich prejavovala choroba šialených kráv.

Čiže môžu tam byť priónové choroby, ktoré sa môžu rozbehnúť.

Áno.

Vy ste spomínali napríklad aj vznik, možný vznik turbo rakoviny. To je vlastne ďalšia kapitola, ktorá sa pridáva, že nič potešujúce to nie je. Lebo to sú onkologické záležitosti.

To sú onkologické, ale má to spoločného menovateľa v tom, že ten S proteín poškodzuje tú imunitu a oslabuje protiinfekčnú imunitu a aj protinádorovú imunitu.

Takže protiinfekčná imunita znamená, že vlastne tí ľudia, čo si dali pichnúť tento toxický produkt do tela, tak nie, že boli chránení pred infekciami, že neochoreli na covid, ale naopak – ich imunita bola poškodená, ochoreli na covid a ochoreli aj na iné choroby ľahšie ako tí, čo nedostali tento toxický produkt. V tej oblasti protinádorovej imunity – tak áno, tam zasa je to ohrozenie onkologickými ochoreniami tým, že protinádorová imunita, keď je vyradená, no tak potom vznikajú tie onkologické ochorenia, vracajú sa vlastne tie, čo už boli vyliečené, vznikajú tie turbo rakoviny a tak ďalej.

Čiže to sú všetko problémy, do ktorých teraz vstupujeme a vyžaduje si to riešenie tých problémov. Aby sme sa vedeli k tomu postaviť a riešiť tie problémy, tak mal by to lekárska verejnosť priznať.

Nie, že lekárska verejnosť stále strká hlavu do piesku, tvári sa, že to bolo také jednoduché – že áno, mali sme tú pandémiu nebezpečnej infekcie, ľudia sa očkovali. A teraz je to už v poriadku, lebo už máme za tým. A pripravujeme sa na ďalšie pandémie a najlepšie, keď budeme mať ďalšie očkovania pripravené, ktorými sa budeme chrániť.

Dobre, ale povedzte vlastne našim divákom, ako ste vlastne v tom čase, v tom náročnom období ľudí liečili?

Pretože ja keď som bol u vás ako pacient, tak videl som tam takú peknú zbierku ivermektínu, o ktorom tak dehonestujúco sa vyjadrovali naši vládni predstavitelia, že to je pre zvieratá, ale predsa sú aj ľudské ivermektiny pre ľudí.

Áno.

A čo ja mám známych, ktorí už nevedeli, čo majú robiť a zobrali ivermektín, tak jedine ten im pomohol, ako aj vaša skúsenosť.

No tak ja som mal vlastne, keďže som mal aj tie domovy dôchodcov na starosti, tak ja iba dodám, že aj teraz máte osem domovov dôchodcov.

Áno.

Áno.

Tak je to taká moja srdcovka, nie?

Tak proste tam sú tí pacienti, ktorí sú rôzni, komplikovaní a tak ďalej a ja vlastne mám to tak už zabehnuté a to je asi hlavne preto, lebo kedysi to bolo tak, že všeobecný lekár vždycky chodil do toho domova, ktorý mal blízko.

Áno.

No ale všeobecní lekári už nechodia, odmietajú chodiť do tých domovov dôchodcov.

No tak sa stalo, že ja ich mám teraz osem, lebo ja si myslím, že tí ľudia to potrebujú tú starostlivosť.

No tak nenechám ich úplne bez starostlivosti. Tak ako sa dá, tak sa sám snažím chodiť.

A to sme odbočili.

Áno.

Áno.

Takže v tej liečbe – vlastne keďže som to popísal, že to bolo ochorenie de facto také ako chrípka a nebolo v takom množstve, ako bývajú počas chrípky, ale až 300 krát menej.

No tak vlastne to nebol nejaký veľký problém v tej praxi.

A ja som to od začiatku liečil ako chrípku.

Najdôležitejšie bolo to, že aby ten lekár toho pacienta včas začal liečiť, aby ten pacient k nemu mohol prísť, keď sa cíti zle ako pri chrípke, alebo si ho zavolá domov, alebo nejakým spôsobom sa to rieši.

Kedysi bola výjazdová služba, ktorá obchádzala chrípkových pacientov a bolo to úplne vyriešené.

Takže ten pacient potrebuje tú starostlivosť v určitom čase a čo najskôr.

Takže keď som liečil pacientov čo najskôr, no tak som im dal nejaké bežné lieky, tak ako sa to vtedy vedelo.

Chodil som na tie rôzne internetové portály, kde to riešili kolegovia vo svete.

Čiže dávali sme od začiatku tú symptomatickú liečbu. Dávali sme na začiatku a aj v priebehu neskôr dávali sme taký protivírusový liek izoprinozín. On bol veľmi dobrý a aj sa mi osvedčil vždycky, keď som ho použil.

Vtedy sme sa ho naučili a ja som sa ho naučil používať.

Potom bolo veľmi dôležité dať zavčasu antibiotiká bez ohľadu na to, aká je hodnota CRP, čiže bolo treba zhodnotiť klinický stav.

To sa nedalo podľa nejakého CRP, to bolo treba komplexne a hlavne, ak to bol starý človek, tak potreboval tie antibiotiká práve ako prevencia tých sekundárnych bakteriálnych superinfekcií.

Zaberalo to.

Čiže keď má človek aj virózu, tak potrebuje antibiotiká, lebo má niečo v nosohltane a pokiaľ ho viróza oslabí, potom na neho skočia tie baktérie a sa to rozbehne až z toho sepsa.

Ten človek môže dostať zápal pľúc a môže zomrieť.

Áno.

Takže to bolo dôležité.

Dávaj zavčasu antibiotiká.

Potom tu bola taká záležitosť, veľa sa hovorilo o vitamín D, čiže dávali sme vysoké dávky Dčka, Cčka, zinou sme dávali.

Bolo veľmi dôležité dávať do liečby acetylsalicylát, áno?

Čiže dávali sme acetylsalicylát.

Potom veľmi dôležité bolo, že pacienti potrebovali, hlavne v tých domovoch, potrebovali tú opatrovateľskú starostlivosť, lebo boli domovy, kde opatrovatelia ušli a lekári tam odmietli chodiť.

Čiže tam potom umrelo veľa pacientov. Psychická podpora bola veľká.

No oni potrebovali vodu, potrebovali piť, potrebovali jesť, potrebovali svoje lieky na chronické choroby.

Čiže to opatrovateľstvo bolo strašne dôležité.

A ako som povedal, v tých domovoch, kde zomreli, aj tu na Slovensku v Košiciach, nejakých 20 ľudí zomrelo.

Tuto myslím, že bolo v Pezinku nejaký domov, kde umrelo možno 10 alebo neviem.

Proste boli tam veľké počty zomretých ľudí v domovoch.

Ale to bolo tým, že tí opatrovatelia sa tli, prestali pacientov napájať, prestali im dávať lieky a tak ďalej.

No zostali tí ľudia ležať a tak umreli.