TK ministra financií Kamenického: Ekonomický prehľad OECD pre Slovensko 2026

Dobrý deň prajem, vážené dámy, vážení páni, vitajte na tlačovej konferencii po skončení spoločného stretnutia medzi predstaviteľmi ministerstva financií a zástupcami organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

O záveroch dnešnej konferencie alebo spoločného stretnutia vás bude informovať minister financií Slovenskej republiky pán Ladislav Kamenický a hlavný ekonóm OECD pán Stefano Skarpeta.

Na úvod vzdáme slovo pánovi Scarpetovi, nech sa páči, s jeho prezentáciou.

Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne, že sa tu môžem dnes zúčastniť.

Je pre mňa veľkým potešením, že môžem prezentovať prieskum ohľadne Slovenskej republiky a veľká vďaka, že tu môžem byť s pánom ministrom a s vami.

Rozumieme tomu, že Slovenská republika sa nachádzala po pandémii v určitej situácii a takisto ju ovplyvnila situácia invázie Ruska v roku 2022.

Údaje máme z roku 2024.

Hospodársky rast bol stabilný, hoci nižší ako priemer krajín OECD.

Videli sme takisto aj správanie inflácie, takisto správenie spotrebiteľov, ktoré sa v súčasnosti nachádza na historicky najnižšom bode.

Vidíme tu potenciál investícií v roku 2026.

Takisto sme aj diskutovali o stave financií verejných investícií na Slovensku.

Musíme sa zmieniť aj o slovenskom externom prostredí, ktoré v súčasnosti nie je úplne zdravé.

Rovnako aj interné prostredie, ktoré vo veľkej miere závisí na automobilovom priemysle, zažíva náročné obdobie.

Slovakia zažíva významné zmeny v sadzbách a je ťažko zasiahnutá automobilovým sektorom, ako vidíte na tomto grafe v zelenej časti a najmä na ružovej čiare. Do určitej miery je to spôsobené americkými clami, a to najmä vzhľadom na špecializáciu Slovenska v automobilovom sektore.

Ako vidíte na tomto grafe, západné clné sadzby nás ovplyvnili zo Spojených štátov amerických.

Je tu neistota a prichádzajú aj ďalšie zmeny.

Farba, ktorá nás zaujíma na tomto grafe, je ružová.

Väčšinu tejto zmeny predstavuje šok spôsobený infláciou služieb a bežnými cenami v roku 2025. Inflácia klesá pomaly. Vzťahuje sa na energiu a problém sa rieši prostredníctvom viacerých energetických dotácií a cenových dotácií.

Ako vidíte podľa tohto grafu, je tu 3,5%.

Je takisto dôležité hovoriť aj o službách za rok 2025.

Čo sa týka jadrovej inflácie, tá rastie pomaly a čo sa týka inflácie cien energií, veríme, že čoskoro sa to zmení a situácia bude lepšia.

Keď zrátame všetky tieto elementy spolu, tak prídeme k číslu 0,7% nárastu v roku 2026 a v roku 2027 by sme sa mali posunúť na 1,6%.

Očakávame, že vrchol dosiahne v druhej polovici tohto roka a podľa Európskej centrálnej banky potom bude klesať.

Samozrejme, tieto údaje si vyžadujú vyriešenie situácie na strednom východe.

Pokiaľ situácie nebudú riešené, samozrejme tieto čísla nebudú vyzerať dobre.

V rokoch 2024 a 2025 primárny deficit klesal o 1,3%. Fiškálna konsolidácia musí samozrejme pokračovať, tak ako sme videli v rokoch 2024 a 25, kde sme videli klesnutie o tretinový bod.

Zároveň v roku 2026 vidíme, že tento trend je stále klesajúci, i keď nie dostatočne.

A čo sa týka roku 2027, to ešte len uvidíme.

Ako vidíte tieto údaje za roky 2025 a 26, keď budeme nasledovať, keď budeme pokračovať v úpravách, tak budeme vedieť udržať túto úroveň, čo sa týka fiškálneho elementu.

Sledujeme fialovú čiaru na tomto grafe a vidíme, že nám tu narastá aj verejný dlh.

Takisto budeme musieť zapracovať aj na dôchodkoch a na zdravotnej starostlivosti.

Takže vidíme, že je tu prítomné ekonomické riziko.

I keď sa nám podarilo znížiť dlh zo 61% v roku 2025 na 52%.

Stále vidíme, že je potrebný fiškálny plán a tento je potrebné vypracovať na viacero rokov a takisto potrebujeme pripraviť záťažový test.

Ďalší problém, ktorý by som chcel spomenúť, sú demografické zmeny.

Slovensko veľmi rýchlo starne.

V roku 2060 sa očakáva, že tu bude až o tretinu, čiže 30% menej pracujúcich ľudí, než je dnes.

A to je skutočne vážna situácia.

Produktivita HDP na občana sa v období od 2006 do 2019 nedvíhala, čo by nás malo znepokojovať. Samozrejme, potrebujeme všetkých pracovníkov.

Ako vidíme, situácia je skutočne vážna. Keď sa pozrieme na mieru HDP na občana, tak vidíme, že čísla nie sú pozitívne.

A preto je potrebné, aby sme propagovali zamestnanosť a aby sme tiež pomohli ženám dostať sa viac do zamestnania.

Zásadným a nevyhnutným spôsobom, ako rozšíriť pracovnú silu, je podporovať väčšiu zamestnanosť medzi všetkými pracovníkmi, ako to ukazuje tu. Krajiny OECD majú vyššiu úroveň a ženy.

Ako vidíme podľa tohto grafu, tak v krajinách OECD je zamestnanosť na vyššej miere.

Tie čísla sú vyššie a chceli by sme sa dostať na vyššie čísla, samozrejme aj tu.

Tieto čísla, ktoré tu vidíte, sa týkajú aj mužov aj žien vo veku 55 rokov.

Potrebujeme ľudí zamestnať na dlhší čas.

Bohužiaľ, čo sa momentálne deje, je, že zamestnávatelia prepúšťajú ľudí v určitom veku a chceli by sme sa dopracovať k tomu, aby aj ich ponechali dlhšie pracovať a aby sa znížila možnosť ísť do predčasného dôchodku, tak ako sa diskutovalo v roku 2024.

Aby sme boli efektívni, tak potrebujeme urobiť dôchodkovú reformu a potrebujeme sa pozerať na to, kedy a za akých okolností môžu ísť ľudia do predčasného dôchodku.

Ďalšia kategória alebo oblasť, kde môžeme zvýšiť pracovnú silu a môžeme byť viac dynamickí, ako vidíme tu. Máme tu graf krajín OECD.

A ako vidíme tu, materská dovolenka na Slovensku je jedna z najdlhšie trvajúcich v krajinách medzi krajinami OECD.

Takisto treba zapracovať aj na rozmanitej a dostupnej ponuke služieb starostlivosti o deti, pretože i to je dôvod, prečo sa mnoho matiek nevracia do práce.

Veľmi rád by som tu vyjadril tri závery, tri body.

Prvým bodom je znížiť dĺžku rodičovskej dovolenky.

Druhým bodom je takisto zahrnúť aj otcov do rodičovskej dovolenky, že by sa to netýkalo len matiek.

A tretím bodom je ponuka služieb starostlivosti o deti.

Rád by som sa posunul na druhú hlavnú časť a to je posilnenie hospodárskej dynamiky.

To je téma, ktorá je základná, keď chceme udržať našu ekonomiku. Keď chceme pokračovať v tejto udržateľnosti.

Slovakia bola jasným príkladom konvergencie.

Vedeli sme, že Slovensko je naozaj príklad silnej konvergencie.

Je to krajina, ktorá potom, ako vstúpila do Európskej únie, naozaj využila možnosť investícií a prichádzajúcich spolupracujúcich firiem.

To je jasné pri konvergencii. Pre modernú meru je automobilový sektor v centre výzvy. On bol dlhú dobu chrbtom exportu. Nechajte rásť Slovensko a teraz čelí elektrifikácii, novým technológiám a silnejšej globálnej konkurencii. Konvergencia sa dostala na vyššiu úroveň európskej krajiny v posledných rokoch.

Videli sme, že rastieme a to bolo aj naším cieľom.

Ale takisto môžeme pozorovať správanie spotrebiteľov, správanie na Slovensku.

Vidíme tu aj tlak okolitého sveta a vidíme, že tak ako voľakedy export áut rástol, táto situácia sa začína meniť a rovnako tu pribúdajú aj nové technológie.

Ako sa teda môže Slovenská republika adaptovať v tejto situácii, keď je znižujúca sa produkcia a znižujúce sa investície?

Slovenský model môže byť stále úspešný, ak bude diverzifikovať svoje zdroje. Štruktúrne reformy a regulačná modernizácia môžu priniesť nárast produktivity. Podľa našich odhadov sme videli zvýšenie produktivity medzi rokmi 1995 a 2023, a to približne o 5%.

Chceli by sme vidieť zmeny v podnikateľskom prostredí a v štrukturálnych reformách. Jednou z vecí, ktorá môže podporiť podnikateľské prostredie, je zmeniť vnímanie korupcie, pretože je tu prítomná. Naozaj potrebujeme zapracovať na našej sebaistote tu na Slovensku, na našom raste, a to, že je naša závislosť stále veľmi vysoká, nám nepomáha.

Na to, aby sme zabezpečili ďalší rast, potrebujeme pracovať na viacerých veciach. Hlavná vec je právny štát. Takisto potrebujeme zabezpečiť investície a potrebujeme sa posunúť v niektorých sektoroch. Je jasné, že na to potrebujeme čas a konkrétne postupy.

Jednou z tém, ktoré môžu prilákať nových investorov, sú dane. Keď sa dane budú zvyšovať, tak to nebude atraktívne. Toto by mala byť téma, ktorú je potrebné prediskutovať. Radi by sme zosúladili sadzby dane z príjmov právnických osôb medzi malými a väčšími firmami, aby sa podporila expanzia a rast podniku. Hovoríme o sume 100 000 €.

Ďalej by som sa rád vyjadril k transakčnej dani, ktorá bola zavedená v roku 2025. My z nej nie sme až tak nadšení, keď rozumieme, z akých dôvodov ste ju predstavovali. Samozrejme, to zvyšuje náklady. Takisto je tu téma aj hotovosti. Myslím si, že tohto sa dobre týka štúdia SME.

Samozrejme, mali by sme zapracovať aj na inováciách a tu by mali prísť investície nielen od štátu, ale aj zo súkromného sektora. Ako vidíte na grafe, takisto nás zaujímajú aj začínajúce a dynamické firmy, ktorým by sme mali poskytnúť určité motivácie, možno vo forme investícií. Ďalej je tu odporúčanie nenávratnej pomoci, ktorá sa môže určitým spôsobom spojiť s daňami. Mali by sme sa snažiť podporovať takéto firmy nielen transparentnosťou, ale aj prípravou vhodnej pôdy na podnikanie.

Ďalšia téma, o ktorej by som rád hovoril, je rast ľudského kapitálu. Môžete tu vidieť výsledky programu medzinárodného hodnotenia žiakov PISA. Vidíte tu, kde sa nachádza Slovenská republika, kde sa nachádzajú iné krajiny OECD. V roku 2023 ste začali zavádzať kurikulárnu reformu, čo sme videli ako dobrý krok. Mali by ste pokračovať a takisto by ste sa mali zaujímať o udržanie a najatie nových učiteľov.

Čo by malo byť vašou prioritou, je to, že na Slovensku máte aj veľmi dobrých študentov a máte aj nie až tak dobrých študentov. Mali by ste sa sústrediť na to, aby ste ich niekde posunuli, aby sa niekde dorovnali a tie výsledky boli zmysluplné.

Ako vidíte na grafe, Slovenská republika sa opäť nachádza niekde pod priemerom krajín OECD. Toto sú OECD dáta. Vzdelávanie sa týka vo veku nielen počas školy, ale od 16 do 64 rokov. Je dôležité zamerať sa na vzdelávanie, ktoré je tiež celoživotné.

Teraz sa presunieme na ďalšiu tému. Ďalšia téma je, aký môžeme mať prospech z využívania umelej inteligencie.

Na to, aby sme dokázali zvýšiť produktivitu, potrebujeme využiť ekonomické prínosy umelej inteligencie. Samozrejme, je tu aj neistota na trhu. Keby na Slovensku začneme aplikovať umelú inteligenciu už teraz, zvýšili by sme 0,2 na 0,3 percentuálneho bodu ročne, a to by nám prinieslo rýchlejšie výsledky. Ako vidíte, aj na tomto grafe sa Slovensko nachádza nižšie ako krajiny v Európskej únii. Takže je tu naozaj priestor na to, aby sme spájali umelú inteligenciu s rôznymi študijnými programami a vzdelávaním.

Áno, vidíme, že je tu potrebné prekonať určité bariéry. Potrebujeme experimentovať, ale potrebujeme experimentovať rýchlejšie. Je dôležité, aby sa tu aj ponúkli informácie, či už sa jedná o technické alebo právne znalosti v oblasti umelej inteligencie, aby k nim bol zjednodušený prístup. Boli by sme veľmi radi, keby vidíme malé a stredné podniky, ako môžu využívať takéto testovacie prostredie, a v tom testovacom prostredí by zistili, či je im to nápomocné, aké sú tu riziká a ako sa posunúť ďalej.

Boli by sme veľmi radi, keby mladí ľudia viac študujú AI zručnosti. Mali by mať aspoň minimálne znalosti o tejto téme.

Mali by ste ich teda školiť a boli by sme veľmi radi, keby Slovensko podporuje rozvoj umelej inteligencie.

Takisto vidíme, že je tu vhodné prostredie na Slovensku vybudovať dátové centrá pre AI. Bola by to veľká výhoda pre vás v porovnaní s inými európskymi krajinami, ale samozrejme rozumieme, že je to politické rozhodnutie.

Myslím, že Slovensko má rozhodnutie týkajúce sa emisií zeleného plynu.

Ďalšia téma, na ktorú by som sa rád presunul, je riešenie klimatických zmien. Vyzerá to tak, že za posledné tri dekády Slovenská republika urobila pokrok, avšak v roku 2050 nevidíme, že by sa trajektória posunula až na nulovú úroveň. Budeme teda veľmi radi vidieť, keď budete pracovať na ďalšom rozšírení, aby sme sa dostali na tú úroveň čistej nuly.

V roku 2025 údaje boli lepšie. Budeme radi, keď budete pokračovať týmto smerom.

Pokiaľ ide o uhlíkovú daň a ceny, podpora za zemný plyn - dotácie na energetiku by sa v našom názore mali znížiť, ak nie úplne zrušiť. Vieme, že boli stanovené ciele, ale 90% obyvateľstva má prospech z dotovaných cien a myslíme si, že je to mimoriadne drahé a v podstate nepodporuje prechod od fosílnych palív. Veľmi radi by sme videli presun od fosilných palív v takej miere, ako je to možné.

Takisto vidíme nízke uhlíkové využitie a takisto vidíme, že až 90% domácností má prospech z dotácií, ktoré tu boli zavedené, a to sa nám zdá byť príliš drahé.

Ako vidíme aj dnes, dnes je krásny príklad toho, že klimatická zmena sa naozaj deje a to teplo má dopad aj na Slovenskú republiku. Radi by sme videli, aby sa niečo zmenilo v tejto situácii, čo sa týka poistenia majetku proti klimatickým rizikám, pretože vidíme, že tu prichádza naozaj k veľkým stratám a škodám.

V krajinách OECD sa stupeň zdieľania rizika verejného a súkromného sektora osvedčil ako užitočný na podporu funkcie trhu. Podpora by mala prísť vo forme súkromných poistení, aby ľudia poisťovali svoj majetok, ale zároveň by tu mala byť aj nejaká kombinácia verejného a súkromného. Takže nemáme sa spoliehať iba na to, že nám štát pomôže v prípade takýchto škôd alebo nehôd.

Slovenská výroby a ekonomika dosiahli značný pokrok z hľadiska ekonomického rastu, kvalitných pracovných miest, rastúcich príjmov a hlbšej integrácie do globálnej ekonomiky. Avšak dnes je tlak z globálnych obchodných napätí a tiež z fiškálneho tlaku. Výzva spočíva v oživení ekonomickej dynamiky a využití mnohých príležitostí vrátane umelej inteligencie a zelených technológií. Chceme podľa toho vytvoriť cestu k nepretržitému a udržateľnému rastu. Naša ekonomická správa je obvyklým nástrojom na poučenie sa z skúseností iných krajín s množstvom odporúčaní. Dúfame, že budú užitočné aj pre vládu v jej úvahách o tom, ako oživiť ekonomický rast a spôsob, akým sa rast dosiahne.

Ďakujem pekne, pán minister. Dámy a páni, Slovenská republika sa mení. Snažíme sa, snažíte sa, vidíme to. Takisto využívate export, využívate výrobu, snažíte sa pracovať na svojej ekonomike a pokračujte v tom. Viac informácií. Samozrejme, je tu globálny tlak, samozrejme sú tu fiškálne zmeny, ale mali by ste využiť príležitosti, ktoré sa vám črtajú momentálne, ako je AI a tiež zelená ekonomika. Môžete sa učiť z príkladov ostatných krajín OECD a to sa týka aj vlády. Môžete si brať príklad. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dobre. Vážené dámy, vážení páni, vážený Stefano, najskôr bolo mi veľkou cťou mať príjemný rozhovor na bilaterálnom stretnutí, ktoré trvalo asi 1,5 hodiny. Nedávno sme sa zúčastnili aj s premiérom stretnutia s Matiasom Kormanom, prezidentom OECD, a musím povedať, že tieto stretnutia sú vždy veľmi produktívne. Takisto ďakujem celému tímu OECD, s ktorým sa pravidelne stretávame v Paríži na stretnutiach a debatujeme o tom, ako sa vyvíja svet, európska ekonomika a samozrejme slovenská ekonomika.

To, čo si tu dnes predniesol, je v podstate správa o dvojročnom vývoji slovenskej ekonomiky. Skutočne ďakujem celému tímu za to, že ste dali nejaké myšlienky a návrhy, ktoré berieme s vedomím, že existuje nejaká ekonomická aj politická realita, na základe ktorej sa každá krajina vyvíja. Samozrejme mnohokrát sú tu vplyvy, ktoré sú nielen mimo toho, čo si niekto želá, ale musí to byť konsenzus viacerých strán a musia byť zahrnuté aj politické priority jednotlivých strán. Ja budem o tom aj dnes trošku hovoriť.

My sme sa dohodli s hlavným ekonómom OECD, že trošku prejdeme zopár z tých slajdov, ktoré tu padli. Čiže budem používať výhradne dáta OECD. Povedám možno aj niečo z Európskej komisie a inštitútu finančnej politiky, čo sú analytici z ministerstva financií Slovenskej republiky. Takže zopár komentárov k tej správe o Slovensku.

Keď sa pozrieme na hospodársky rast Slovenskej republiky, vidíme tam zelenú čiaru, ktorá predstavuje priemer krajín Česka, Maďarska a Poľska. Ja chcem dať na pravú mieru mnohé tie vyjadrenia, ktoré tu zaznievajú v médiách. Hovoril som aj Stefanovi o tom, ako sa mnohokrát dezinterpretujú niektoré veci na Slovensku vytrhnuté z kontextu. Toto nie sú moje dáta. To sú dáta OECD, kde vidíte hospodársky rast Slovenskej republiky. Samozrejme, základom je rok 2019.

Ak sa pozriete na hospodársky rast, máme síce nižší ako v krajinách OECD, ale do OECD patrí 35 jedných z najekonomicky najvyspelejších krajín vrátane Slovenska. Ale sú tam krajiny, ktoré majú hospodárske rasty nad 5% a niektoré aj dvojciferné. Čiže samozrejme dáta OECD sú vyššie.

Čo sa týka Slovenska, máme vyšší hospodársky rast na základe tohto grafu ako priemer troch krajín V3, čiže Česka, Maďarska a Poľska. Toto sú dáta OECD, nie sú to dáta Ladislava Kamenického ani nikoho iného.

Je to prognóza, ktorú ste predstavili na poslednom zasadaní OECD, takzvanom ministerial, kde vidíme, že európska ekonomika má proste problémy. Keď sa pozriete napríklad na rast Nemecka, klesol odhad o 0,4 bodu na 1,1%. Francúzsko kleslo o 0,3 bodu na 0,8%. Priemer eurozóny je 1,2%, Slovensko na budúci rok - bavíme sa o dátach roku 2025 - pokles o 0,2 na 1,6%. Je to vyšší hospodársky rast napriek mnohým problémom, ktorým čelí Európa a budeme sa o nich ešte baviť.

Toto je asi jeden z tých grafov, ktorý rozbíja tie rôzne tvrdenia, že nemáme žiadny protiprúd. Dovolím si sa ohradiť a dnes to potvrdila aj správa OECD.

Ak sa pozrieme na samotné clá, ktoré postihli krajiny Európy, keď sa pozrieme, to je táto ten tento stĺpček.

Slovenská republika vzhľadom na to, že má veľký priemysel výroby áut, tak bola tarifami postihnutá najviac oproti ostatným krajinám.

Vidíte ten vplyv.

Bolo tu hovorené o ďalších vplyvoch, ako je kríza na Blízkom východe.

Vidíte, že dnes sa hovorí o nejakej podpísanej dohode a mnohé krajiny si myslia, že to bude trvať dva tri mesiace a dnes vidíme, že sa to naťahuje a najskôr si myslel Spojené štáty, že ukončia tú vojnu.

Potom je tu dohoda medzi Spojenými štátmi a Iránom a dnes bude závisieť, či sa skončí vojna na Izraeli a nie na týchto dvoch krajinách.

Čiže uvidíme, ako sa bude vyvíjať situácia, ale to je opäť faktor, ktorý nám nepomáha.

Ja som dnes aj hlavnému ekonómovi hovoril o tom, že vidím veľký problém z konkurencieschopnosti.

Veľa sme sa bavili o automobilovom priemysle.

Spomínal to aj on, že budeme musieť vyriešiť mnohé dilemy do budúcna a to má ďalší vplyv na celkovú ekonomiku, čiže ceny energií, samozrejme konkurencieschopnosť padajúca, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Opierajú sa o dáta, ktoré povedal Medzinárodný menový fond.

Opäť nie je to moje vyjadrenie.

Ak by sme nečelili týmto ekonomickým protiventrom, tak by sme mali už v roku 25 deficit na základe konsolidácie, ktorú sme robili na úrovni 3,5%.

To je proste fakt.

Čo sa týka externého prostredia, tak opäť IFP – inštitút finančnej politiky a to sú dlhoroční zamestnanci ministerstva financií.

To sú nie ľudia, ktorých som si ja dosadil na ministerstvo financií.

Sú tam dlhé roky a vypočítali, že ten protiviečtor Slovensko prišlo asi o päť miliárd eur vďaka tomuto protivetru.

A to nám sťažuje tú celú konsolidáciu, o tom, o čom som toľkokrát hovoril.

Ak sa pozrieme na infláciu, vidíte, čo sa týka inflácie energií, tak sa zmenila paradigma, zmenila sa nastavenie toho systému.

Predtým sme dotovali výrobcov, teraz dotujeme alebo dávame tú energopomoc priamo ľuďom spätne.

Tá energopomoc tam nie je zahrnutá.

To, čo hovorím, že ak berieme, že v roku 2026, keď sa pozrieme na infláciu 4,2 percent na Slovensku, tak energopomoc podľa výpočtov Inštitútu pre finančnú politiku berie z tohto čísla jeden percent, čiže inflácia tri 3,2.

Ak sa pozriete na vývoj inflácie v rámci eurozóny, tak podľa správy Európskej komisie klesá inflácia z 2,8 na 2,4 percent.

Na Slovensku klesáme o až 1,6 percent zo 4,12 na 2,6 percent v predpokladoch na budúci rok.

Je to jeden z najvyšších poklesov.

Spomením, že som hovoril dnes aj o inflácii potravín na Slovensku, kde sme dosiahli 1,7 percent na rozdiel od tých skoro dvadsať percent inflácií, ktoré sme tu mali za bývalej vlády.

Čiže posledný mesiac to bolo dokonca mínus 0,3 percent, ak nerátame nápoje.

Poďme ďalej.

Tu máme vývoj dlhu, ktorý nám ukázal graf OECD, že keby sme nekonsolidovali – bavíme sa o konsolidácii od tohto momentu.

To znamená, že koľko a kde by sme skončili, kde by sme skončili s dlhom bez konsolidácie?

Samozrejme, želaný stav je dosiahnuť tri percentá deficit, aby sa tá krivka stočila dole.

Ja som si dovolil a to nie sú moje dáta, sú to dáta opäť Inštitútu pre finančnú politiku.

Tu je takto by vyzerala vývoj dlhu, keby sme nekonsolidovali na Slovensku.

To znamená, vidíte graf OECD.

Nedávno uverejnil RRZ svoj graf, že by sme boli na 109 percent dlhu, ak by sme ďalej nekonsolidovali.

A v roku 2040, ak sa pozriete na rok 2040, tak keby sme nekonsolidovali, boli by sme na 132,7 percent a to som nevypočítal ja, ale Inštitút pre finančnú politiku.

Rozdiel medzi tou červenou a tou fialovou krivkou, o ktorej sa tu bavíme, to je konsolidácia.

Čiže tí, čo hovoria, že konsolidácia nefunguje, nie je to pravda.

Ja by som si želal najmä iný vývoj, čo sa týka hospodárskeho rastu, čo sa týka konkurencieschopnosti a všetkých vecí a chýb, ktoré sa mnohé narobili aj v rámci konkurencieschopnosti v Európe.

Tu sa bavíme o HDP na obyvateľa.

To je prejav životnej úrovne.

Dámy a páni, keď sa pozriete na tie čierne titulky, čo sa tu všetko popísalo za posledných pár rokov, tak toto sú dáta OECD.

To znamená, Slovensko má vyšší nárad, čo sa týka GDP per capita.

Keď zoberieme nejakú bázu, tak oproti priemeru Česka, Maďarska a Poľska.

To je nejaký momentum, kde sa blížime, konvergujeme v rámci Európskej únie.

Želali by sme si lepšie čísla, všetky krajiny, ale vidíte tu, že konvergencia na Slovensku prebieha.

Nie je to pravda, mnohé veci, čo sa napísali, nie sú pravda.

Dotkol by som sa ešte, možno predtým, ako začnem o tejto odporúčaní.

Ešte by som sa dotkol, ja si veľmi vážim OECD.

Ja som chodil na každú jednu konferenciu OECD ešte keď som bol poslanec Národnej rady a šéf finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Veľmi dobrá expertíza, veľmi dobré dáta a všetky tie dáta, ktoré tu odzneli, boli na základe tvrdých dát až na jednu výnimku.

A to sa bavíme o tej percepcii, alebo teda vnímaní korupcie.

A nebudem hovoriť, korupcia v mnohých krajinách, ako ste videli, existovala.

Existuje aj na Slovensku a vo všetkých tých krajinách, čo ste videli.

Je tu nejaký rozdiel aj medzi nami, Českou republikou, Poľskom, nie je až taký veľký, ale musím povedať, vzhľadom na to, čo som hovoril, všetky tie negatívne správy, čo pochádzajú z médií, ak sa ľudí opýtate, ako vnímajú korupciu, tak na základe toho, čo vidia na sociálnych sieťach, všetky médiá, tá percepcia môže byť veľmi skreslená a ten rozdiel môže byť medzi tými krajinami.

Môže byť ovplyvnený aj tým, ako médiá informujú v jednotlivých krajinách.

Čiže ja to považujem za mäkké dáta, ktoré samozrejme sú k dispozícii a ja by som bol najradšej, aby korupcia bola čo najmenšia vo všetkých krajinách, nielen na Slovensku.

Poďme sa vyjadriť.

Vyjadrím sa ešte k dvom oblastiam.

Bavíme sa v tej správe sa nachádza oblasť, kde hovorí o adresných trinástich dôchodkoch.

Rešpektujem názor OECD.

Majú ho mnohí aj na Slovensku, hlavne pravicoví politici.

Za mňa poviem, v tejto oblasti my nebudeme robiť kompromisy.

Je to vlajková loď vlády Róberta Fica a trinásť dôchodkov – proste sú to naše mamy, otcovia.

Na trinásť dôchodkov sa peniaze nájsť musia.

Ďakujem možno za tú prezentáciu, Stefan, čo si ukázal, že má Slovenská republika jednu z najdlhších materských a rodičovských dovoleniek pomaly z celej Európskej únie.

Opäť vlajková loď sociálnodemokratickej vlády Róberta Fica.

Opäť na tomto nemeníme nič napriek tomu, že máme odporúčania a my si ich vážime, ale sú to proste zásadné veci, ktorých určite nič meniť nebudeme.

Čo sa týka ekonomiky, daň z finančných transakcií – tu chcem zdôrazniť jednu vetu, ktorá sa nachádza v tej správe. Keď si to pozriete a musím povedať, mnohí berú, že ja som pomaly otcom a neviem, že ja trvám na transakčnej dani.

Za mňa poviem jednu vec.

Keby sme zdedili lepšie verejné financie, ja by som chcel znižovať dane, chcel by som zrušiť transakčnú daň, chcel by som zrušiť iné opatrenia, ktoré sme museli urobiť na to, aby sme zlepšili verejné financie na Slovensku.

Ale ten dodatok je dôležitý s dôrazom na fiškálnu neutralitu.

Transakčná daň prináša Slovenskej republike okolo 430 až 450 miliónov aj do budúcoročného rozpočtu.

Čiže ak sa niekto rozhodne, že zrušíme transakčnú daň, tak ho musíme vykompenzovať niečím iným.

Len to už nikto nepovie.

Všetci povedia: poďme znížiť dane.

Príjmy do štátneho rozpočtu znížia niekedy o miliardy, ale nikto nepovie, s čím sa to má vykompenzovať.

A vážim si, že OECD tento dodatok tam dal, že to musí byť fiškálne neutrálne.

To je dôležité.

A v tomto duchu sa budú viesť aj rokovania o budúcoročnom rozpočte.

Ešte by som možno povedal k tomu, čo povedal Scarpeta.

Mali sme na to dlhú debatu, čo sa týka AI.

Áno, všimnite si, mnohé krajiny — Čína má obrovské problémy s obnovou obyvateľstva.

Takisto demografické problémy má aj Slovensko.

Čína má obnovu.

Potrebujete dvoch ľudí, aby sa narodili každému páru, aby sa obnovilo obyvateľstvo.

Slovensko má ten koeficient okolo 1,5 až 1,57.

Ak sa pozriete na Čínu, je to 1%.

To znamená, že z hľadiska počtu obyvateľov...

To, čo sme hovorili — ja považujem, hlavne, viete, stále máme nedostatok pracovných síl.

Hovorili sme o znižujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku, o potrebe 130 000 ľudí na Slovensku.

Tak ja si myslím, že práve odpoveďou možno na tie demografické problémy v budúcnosti bude aj robotizácia, bude automatizácia, bude artificial intelligence, bude umelá inteligencia.

Na druhú stranu ja musím povedať, že umelá inteligencia je zdrojom veľkého progresu.

To znamená z hľadiska pokroku, z hľadiska toho, ako vieme zvýšiť produktivitu práce.

A to je dôležité, o tom hovoril aj Scarpeta dnes.

Na druhej strane musíme si dávať pozor na privátne dáta.

Na druhej strane umelá inteligencia môže byť zdrojom aj veľkej skazy, čiže musíme si dávať pozor, ako ju využívame.

Ja som za to, aby sa využívalo v prospech ľudstva, nie proti ľudstvu.

Na záver by som chcel tohto môjho vstupu poďakovať veľmi pekne celej delegácii OECD, hlavnému ekonómovi Scarpetovi za to, že ste sa venovali Slovensku.

Bola to dlhá cesta.

Chcem poďakovať mojim kolegom z ministerstva financií, ktorí na tom robili a ktorí s vami komunikovali, a budem sa tešiť na ďalšiu spoluprácu s OECD a na ďalšie stretnutia.

>> Ďakujeme veľmi pekne, kolegovia.

Máme naozaj obmedzený čas, pretože pán Scarpeta má pracovný program nasledujúci.

Máte otázky?

Niekto?

Asi idem skrán.

Nech sa páči.

Skúsme prosím naozaj stručne.

Vďaka.

>> Dobrý deň, moje meno je Vladimír Amrich.

Energetické súvislosti, obnova fiškálnych pravidiel. Ako by mohli vyzerať viackročné konsolidačné plány, stress testy? Aký je deficit Slovenska z hľadiska ruských energetických rizík z pretrvávajúcej závislosti na Rusku? Ďakujem veľmi pekne.

>> Ďakujem veľmi pekne. Je to prvýkrát ekonomická správa s ministrom. Toto sú naozaj skvelé kombinácie.

V prvom rade by som rád povedal, že toto je prvýkrát, čo prezentujem spolu s ministrom takéto výsledky, a musím povedať, že je to naozaj skvelá kombinácia expertízy.

A obidvaja sa zhodneme na téme fiškálnej konsolidácie, že musí pokračovať.

Bavíme sa tu o strednodobých vplyvoch.

Musíme sa tu pozerať na viacero vecí, ktoré sa týkajú tejto témy, čo sa týka fiškálnej konsolidácie.

Takisto aj minister spomenul, že je tu problém nedostatočnej pracovnej sily, ktorý musíme zohľadniť.

Tiež je tu aj bod, ktorý sme diskutovali — zníženie množstva rodičovskej dovolenky.

Rozumiem, že je to sociálne veľmi náročná téma, ale dokázala by posunúť ekonomiku vpred.

Takisto je tu tá daň z príjmu, o ktorej sme diskutovali — 100 000 €.

To je tiež niečo, čo vytvára tlak.

A takisto je tu aj dotácia na energiu.