Aktuálne v politike

Nuž toto je nový prístup, ktorý zvolil pán poslanec k vízii. Keďže sme tu počúvali včera o tom, ako je vízia eh dobre spracovaná obsahovo, ako reaguje na všetky skutočnosti a všetky oblasti života spoločnosti, tak pán poslanec sa eh pustil do kritiky vízie eh samotnej cez jednotlivé ustanovenia v konfrontácii so skutočnosťou, ktorá ale vo vízii samozrejme je a znovu to zopakujem uvedená ako východisková pozícia Slovenska so silnými a slabými stránkami, pretože takto je možné alebo takto je to nutné, ak sa robí nejaký strategický dokument. eh hovoriť teraz o jednotlivých veciach, ktoré nie sú v poriadku a ktoré je možné podrobiť v kritike vo vzťahu k vízii je samozrejme možné, ale so samotnou víziou má asi toľko spoločného, že vám prekáža, že takýto dokument tu je, neviete akým spôsobom eh voči nemu sa vymedziť, tak idete to robiť a robíte to. A toto hovorím je nový prístup. dneska cez skutočnosti, ktoré áno v praktickej politike sa mnohorí vyskytujú a jednotlivé vyjadrenia možno nie sú celkom eh zhode aj s programovými cieľmi vlády. Ďakujem. Pán poslanec dostal. >> Pán poslanec Farič, eh možno došlo k nedorozumeniu. Ja som nekritizoval víziu, ja som kritizoval súčasnú vládu a vládnu koalíciu, pretože to správajú úplne opačne, ako je napísané v vízii, že by Slovensko malo vyzerať. A príde mi absurdné, aby vláda, ktorá spochybňuje hodnoty a princípy, na ktorých je založená vízia, svojou praktickou politikou, eh prinášala do parlamentu návrh vízie, ktorá smeruje k úplne inému až opačnému Slovensku, ako to, ktoré eh svojou politikou sama utvára. Pán poslanec Záhorčák nie v sále. Pán poslanec Kry. Pripraví sa poslanec Hazucha. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister zahraničných vecí, európskej záležitosti, dámy a páni, naď mi trošku prepáčte moju hlasovú indispozíciu, moje mierne prechladnutie. Čo sa týka vízie Slovensko 2040, mandát vízie vychádza z uznesenia vlády z 19. novembra 2025. Odborné spracovanie zabezpečila Slovenská akadémia vied a do prípravy sa zapojilo vyše 350 odborníkov a aktérov a vyhodnotilo sa viac než 2300 pripomienok. Široká účasť posilňuje legitimitu nástraníckeho a nadrozného rámca, ktorá je veľmi potrebná. Avšak pripomínam, že nemôže byť nahradený eh to, že bude chýbať nejaká politická súťaž a nejaké politická politické stanoviská z jednotlivých poslaneckých klubov. Vízia bola predstavená 1. septembra tohto roku v deň prijatia ústavy Slovenskej republiky na Bratislavskom hrade. Mňa však mrzí, že okrem politikov kresťanskodemokratického hnutia ostatné opozičné politické strany túto konferenciu a predstavenie vízie absolútne odignorovali. A nadviažem hneď na úvod na slová kolegu pána poslanca Fajča. Je dobré, že dnes sa opoziční poslanci vyjadrujú v rozprave aj krizujú. Len je mi zvláštne, že ak nájdete niečo pozitívne, tak pochválite Slovenskú akadémiu vied. Ak nájdete niečo, čo vám tam chýba alebo vyslovene vám prekáža a vadí a idete to kritizovať, tak už Slovenskú akadémiu vied obchádzate a vaše útoky smerujú priamo na vládu Slovenskej republiky alebo na vládnu koalíciu. Vo vízie vo vízii sa nachádzajú a sú definované štyri navzájom prepojené piliere. Dôstojný život, úspešné Slovensko, udržateľná krajina a moderný štát. Treba povedať, že tieto štyri piliere nemožno plniť samostatne a oddelene. Kvalita života je spoločným cieľom. Moderný štát je realizačnou kapacitou a dôvera je prierezovou podmienkou každej reformy. Ja sa teraz budem venovať najmä otázky otázky otázkam zahraničnej politiky. Na úvod chcem povedať, že vízia jasne upozorňuje na presun ekonomického a politického ťažiska sveta do Ázie. a rozpadného poriadku, tak ako ho poznáme a vznik multipolárneho sveta. Je veľmi dôležité a o to má aj záujem táto vládna koalícia pod vedením ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára robiť realistickú zahraničnú podobu, politiku. Vyžaduje si, aby Slovenská republika opustila čierno-biele vnímanie medzinárodných vzťahov. Suverénny štát musí mať otvorený a pragmatický dialóg nielen so západnými partnermi, partnermi v rámci Európskej únie či Severoatlantickej aliancii, ale aj s novými globálnymi hráčmi, ktorí sú zoskupení buď v Brixe, alebo sa nachádzajú na teritóriu Ázií či globálneho juhu. Kľúčové je ochrana našich národno-štátnych záujmov. Častokrát bývame zo strany opozičných kolegov obviňovaní z toho, že narúšame jednotu Európskej únii alebo Severoatlantickej aliancii. A my si vážime členstvo aj v únii, aj v aliancii, ktoré sme získali od roku 2004. Ale jednoducho, ak máme pocit a sme si vedomí toho, že rozhodnutia na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancii idú proti našim národno-štátnym záujmom, tak je povinnosťou každého politika, slovenského politika, aby sa ozval ticho. Naša diplomacia nemôže byť iba pasívnym preveračom nejakých cudzích agent. Vízia 2040 musí znamenať predovšetkým schopnosť presadzovať slovenské hospodárske a bezpečnostné záujmy bez škodlivých ideologických okuliarov. O našom členstve v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii som sa už vyjadril, ale v tejto súvislosti mi dovoľte, aby som sa vyjadril k veľmi podstatnej téme a to je to, čo opäť rozdeľuje pohľady politikov vládnej koalície s politikmi súčasnej opozície. A dotknem sa práva veta. Ja odmietam akejkoľvek snahy o rušenie práva veta, lebo to je taká salámová metóda. Najskôr v oblasti zahraničnej politiky, potom oblasti bezpečnosti a potom zistíme, že nám už nezostalo takmer nič. Ale keď sme vstupovali do Európskej únie, ale nielen Slovenská republika, ale aj ostatné štáty, tak to bolo výsadné právo ukotvené, o ktorom sa hovorilo, že každý štát, členský štát Európskej únie má toto výsostné právo právo veta. A samozrejme je dôležité, aby sa právo veta nezneužívalo, ale naozaj aby sme ho použili v takom prípade, kedy je to nutné. Ja som veľmi rád, že pri stretnutiach eh či už s predsedami zahraničných výborov Európskej únie, či je to Chorvátsko, Sloval Rakúsko, že nachádzame spoločný konsenzus a porozumenie. A dokonca aj pri stretnutiach s politikmi, či už zo Španielska, Talianska alebo s veľvyslancami členských štátov Európskej únii, tak minimálne nachádzame porozumenie preto, že chceme, aby právo veta bolo zachované. A v tomto je veľký rozdiel medzi mnou, medzi ministrom zahraničných vecí európskych záležitostí Jurajom Blanárom a trebárs politikmi progresívneho Slovenska, ktorí sú zodpovední za oblasť zahraničnej politiky, ako je pán Korčok, pán Balášek a pán Bátor, ktorí si vedia eh predstaviť obmedzenie práva veta. Veľmi dôležité je mierová diplomacia, z ktorej sa častokrát opäť vysmievate, ale Slovensko musí byť v medzinárodnom priestore nielen teraz, ale aj v tom roku až do roku 2040 a s presahom roku 2040 vnímané ako sprostredkovateľ mieru a stability, nie ako presadzovateľ eskalácie konfliktov. Presadzovanie mierového riešenia sporov je základným pilierom našej zahraničnej politiky. A to som veľmi rád, že to tak je. Samozrejme, že my že sme nemôžeme my ovplyvniť sami od seba, že skončí konflikt na Ukrajine alebo nebodaj skončí konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom. Ale napriek tomu, že sme počtom eh rozlohov malým štátom, tak musíme nabrať odvahu hovoriť o tom a nebáť sa poukázať na to, kto porušuje medzinárodné právo bez ohľadu na to, či je to Ruská federácia, či sú to Spojené štáty americké alebo Izrael. Vo vízii sa hovorí veľa o energetickej a surovinovej bezpečnosti. Upozorňujú sa na riziká surovinových šokov a podľa tohto dokumentu je jednou z hlavných hrozie súťaž o kritické zdroje, vodu a energiu. Dokonca sa naznačuje možné scenáre, také tie negatívne, o tom, že v budúcnosti môžu hroziť viaceré globálne konflikty aj kvôli vode, kvôli rope a iným energetickým zdrojom. problém Slovenska. Teraz sa možno na mňa niektorí budú hnevať a to aj mimo mimo nás poslancov národnej rady, ale budem sa obracať najmä k občanom Slovenskej republiky, že mnohé veci na Slovensku berieme príliš automaticky. Už si nepamätáme, že pred rokom 89 sme nemohli cestovať. Študovať v zahraničí bola výnimka. Pracovať v zahraničí ešte väčšia. Potom čo sme sa stali súčasťou Európskej únie, stali sme sa súčasťou schengenského priestoru a prijali sme spoločnú menu euro, tak najmä tej mladej generácii sa to javí ako absolútna samozrejmosť. A teraz nadviažem na oblasť sociálnu. Tá je takým lakmusovým papierikom životnej úrovne na Slovensku. Viete, dneska poberatelia materskej dávky poberajú materskú dávku o výške 100% príjmu, aký mal poberateľ pred nástupom na materskú dovolenku. Ale ja si pamätám, že to tak vždy nebolo, že sme začínali niekedy na úrovni možno 65% vymeriavacieho základu a postupne sa to navyšovalo až na 100%. Necho, niekto berie automaticky aj 13. dôchodok. No treba upozorniť, že tu máme politické strany, ktoré jasne hovoria o tom, že konsolidáciu o šetrenie by robili aj tak, že by rušili 13. dôchodky. A ja chcem len pripomenúť, že 13. Dôchodky mohli byť vyplatené aj kvôli tomu, že sociálna poisťovňa dovtedy hospodárila s veľkým mankom, s deficitom. Naáša ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sa podarilo v sociálnej poisťovni dostať sociálnu poisťovňu z červených čísel. A to si málokto dokáže uvedomiť. Využijem príležitosť, že tu sedí pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí a oceňujem rozhodnutie ministerstva venovať sa aktívne ekonomickej diplomacii. Ak si dobre pamätám, pán minister, v časoch, keď si sa stal ministrom, tak mali sme 17 ekonomických diplomatov. Dnes ich máme 41 a to číslo zďaleka nie je definitívne. A teší ma, že títo ekonomickí diplomati prichádzajú najmä do štátov, s ktorými sme tak trochu prestali obchodovať a pritom v minulosti sme mali veľmi dobré vzťahy. Sú to africké štáty, sú to štáty v Ázii, ale aj Južnej Amerike. Jednoducho, či sa to niekomu páči alebo nie, ale slovenský podnikateľ nemá problém sa nejakým spôsobom uplatniť a nejakým spôsobom eh získať zákazky alebo aby bolo dodržané eh právo v štátoch Európskej únie. Navyše tu máme veľmi dobre pokrytú sieťou našich zastupiteľských úradov a nie je tým problém. Ale v štátoch, ako je Ázia, Afrika, Južná Amerika, tu je problém oveľa väčší. A ja som veľmi rád, pán minister, že ekonomická diplomacia sa počas vlády Róberta Fica rozvíja a že ju neberieme len tak okrajovo, ale práve naopak, že jej dávame vážnosť, ktorú si zaslúži. V tejto vízii sa hovorí aj o odmietnutí scenára úpadku a je tu výzva na rešpektovanie národných špecifík. Čo sa týka tých štyroch scenárov, dokument prekladá scenáre od špirály úpadku až po inteligentnú transformáciu. Aby sme sa vyhli úpadku a stagnácií, zahraničná politika nesmie paralyzovať vlastnú ekonomiku unáhlenými alebo neuváženými sankčnými mechanizmami, ktoré poškodzujú viac Európu než ich cieľ. Ešte predtým, než zažnú faktické poznámky, tak aby niektorí opoziční politici opäť ma nekritizovali, že som zabudol povedať niečo zásadné. Áno. Ruská federácia tým, že napadla Ukrajinu vo februári 2022, hrubým spôsobom porušila medzinárodné právo. Rovnako porušila medzinárodné právo aj tým, keď prehlásila legitímne a zvrchované územia Ukrajiny za územia Ruskej federácie. Na tomto sa zhodneme, ale na čom sa naše názory rozchádzajú, je, že vy nechcete vidieť príčiny tohto konfliktu, ktorý siaha nie do roku 2014. Pani poslankyňa Kleidner, ešte skôr, vy si pamätáte v roku 2013, keď začali prvé protesty a vtedy tam prišli veľvyslanci členských štátov, nie veľvyslanci, ministri zahraničných vecí členských štátov Francúzska, Nemecka a Poľska a rokovali tak vtedajším prezidentom Janukovičom, tak vtedajšou opozíciou. Vtedy už prichádzali do popredia eh politici ako súčasný eh primátor Kyjeva, Kličko, Jaceň a ďalší. A viete na čom sa dohodli? Na konaní predčasných volieb. Všetci súhlasili. Ale na Ukrajinu prišiel minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických a bolo povedané, predčasné voľby, to už je málo. A potom sa stalo to, že bola použitá brachiálna moc proti demonštrantom. Dokonca niektorí boli zastrelení. Ale zastrelení neboli len protestujúci, zastrelení boli aj desiatky policajtov. A dodnes nevieme, kto vydal skutočne pokyn na túto streľbu. Ale ten reťazec sa už vtedy zrýchlil a vtedajší prezident Janukovič, aby si zachránil život, musel opustiť Ukrajinu. A ja vôbec nezastávam prezidenta Janukoviča. On je rovnako zodpovedný za to, že východná časť Ukrajinou so západnou sa nezbližovali, ale práve naopak. Zďaľovali sa a nielen jazykov. A potom čo prišlo? Chaos. Kto povedal, že 5 miliárd amerických dolárov bolo naliatych do ukrajinskej revolúcie? Nebola to náhodou pani Newland? Napriek tomu, čo sa udialo a mnohým zlým rozhodnutiam vtedajších ukrajinských politikov o tom, že obmedzia a zakážu používanie ruského jazyka ako štátneho jazyka, obmedzovanie ruštiny, maďarčiny a iných jazykov na školách, stále si myslím, že Ruská federácia nemala napadnúť Ukrajinu. Bohužiaľ sa to stalo a prezidenta Trumpa budem kritizovať za mnohé veci, ako sa správa a chce sa správať ako svetový policajt, že zatúži mať územie Gronska, že chce zlikvidovať Irán, keď sa nedohodne ďalšie veci, ale musím ho pochváliť za to, že je to jeden z mála politikov, ktorý si dal za cieľ ukončenie konfliktu na Ukrajine a má to na to najsilnejšie podmienky, aby sa mu to podarilo. Len čo sa stalo? Európski politici, miesto toho, aby tlačili na aj na ukrajinského prezidenta s cieľom nájsť nejakú dohodu a trvalý mier, tak ukrajinskému prezidentovi Zelenskému odkázali: "Ak si stratil podporu bieleho domu, našu máš naďalej. Budeme ťa naďalej podporovať. Potrebuješ nové zbrane, dostaneš ich. Potrebuješ muníciu, dostaneš ich. Potrebuješ ďalšie finančné prostriedky, dostaneš ich. Politici v Európskej únii asi im je jedno, že životná úroveň ľudí v ich členských štátoch klesá, ale silou, mocou sa snažia naďalej podporovať Ukrajinu a vedie to len k ďalšiemu a ďalšiemu zabíjaniu nielen vojakov, ale aj civilistov, čo mňa naozaj veľmi mrzí. A samozrejme, že rešpektujem to, že Ukrajina má právo sa brániť, ale zopakujem to veľmi jasne. Radšej zlý mier ako dobrá vojna. A bohužiaľ viacerí politici a premiéri členských štátov Európskej únie, najmä tí, ktorí vo vlastných národných štátoch strácajú podporu, ich podpora je na bode mrazu, tak sa snažia robiť silné ramená smerom navonok a snažia sa robiť zahraničnú politiku. Čo sa týka kultúrno-etickej zvrchovanosti, národno-štátne záujmy znamenajú aj ochranu vlastných hodnotových otázok a tradícií pred bezvýhradným preberaním ideologických trendov zo zahraničia. Pan poslanky a páni poslanci, najmä z Progresívneho Slovenska, absolútne rešpektujem váš svetonázor, čo sa týka trebárs, že ho máte odlišný ako ja. Som hrdý na to, že v roku 2014 som hlasoval tuná v Národnej rade Slovenskej republiky za definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy. Ale opakujem, absolútne rešpektujem váš názor. Je absolútne legitímny. Ale nájdite 90 poslancov tuná v národnej rade Slovenskej republiky a prsaďte si novelizáciu ústavy tak, ako sme to dokázali my v roku 2014, ako sme to dokázali pred pár rokmi. Ale čo robíte miesto toho vy? Idete sa žalovať na Ústavný súd a žiadať, aby Ústavný súd rozhodol o tom, že či to rozhodnutie, ktoré sa zrodilo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky jediný jediného zákonodárneho orgánu, že či je to v súlade s ústavou alebo nie je. Čo má čo Ústavný súca vyjadrovať k tomu, že sa našlo 90 poslancov, ktorí tu zahlasovali? Dneska vidíte, že vládna koalícia je krehká. Máme problémy niekedy mať 76 a vy nám idete závidieť 90 hlasov, že sme získali a idete žalovať na Ústavný súd a žiadať ho o politický a súdny aktivizmus. Toto nemá miesto v normálnej spoločnosti. A som veľmi rád, pani poslankyňa Kosová, že Ústavný súd nelaletel na vašu hru a rozhodol o tom, že to, čo sa udialo v národnej rade, čo sa týka novelizácie ústavy, bolo všetko v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky. Na záver som si nechal taký malý záverečný apel. Vízia Slovensko 2040. bude fungovať len vtedy, ak bude naša zahraničná politika suverénna, pragmatická a vyvážená na všetky štyri svetové strany. Náš národno-štátny záujem, bezpečnosť našich občanov a prosperita slovenskej ekonomiky musia byť vždy na prvom mieste pred akoukoľvek globálnou či bruselskou dokrínou. Ďakujem pekne za pozornosť. Pani poslankyňa Kleiner, >> pán Kit, dve veci rýchlo. Eh, spýtajme sa bez ohľadu na príčiny, kto u koho je v krajine, kto u koho v tej danej krajine vraždí nevinných ľudí, ženy, deti, starcov, všetkých, kto tam je. Je tam Rusko v Ukrajine. Jediný mier sa dá dosiahnuť tak, že Vladimír Putin stiahne svoje vojská eh z Ukrajiny. To je celé. A ešte jedna vec k vízii. My nekritizujeme víziu veľmi stručne. My kritizujeme vládu Slovenskej republiky a túto koalíciu, že koná v úplnom rozpore s tou víziou. Prosím vás, zapamätajte si to. Nekritizujeme víziu. Kritizujeme, že vy ako koalícia, vláda Róbert Fico koná v úplnom rozpore s tou víziou. Ďakujem. >> Pán poslanec dostal. >> Ešte som nechala. >> No ale ide ďalej. 30 sekúnd tam nechala ešte a ide to ďalej. Ešte pani Kleinert. >> No ja som naschvál nechala mojich 35 sekúnd. ešte ďalšiemu kolegovi. Tak eh tie mi, pán Danko odišli. Budete takí zlatí, dajte mi ich naspäť. Bolo tam 35 sendúnd, keď som skončila. >> Ďakujem vám veľmi pekne. >> Vieme to technicky urobiť ešte, pán technik? Vieme. Žiaľbohu technicky to nie je možné. Pán poslanec Dostal. >> Je neuverateľné, keď koaličný poslanec v diskusii eh o vízii Slovenska 2040 obhajuje Putina. povie síce, že Rusko porušilo medzinárodné právo tým, že napadlo Ukrajinu, ale na Ukrajine to, na Ukrajine hento. A je neuveriteľné chváliť Donalda Trumpa, že on prinesie mier Ukrajine. Však mal byť mier do 24 hodín a vidíme, že sa nič nezmenilo. Akurát Spojené štáty pod jeho vedením stiahli pomoc Ukrajine a tú pomoc nahradila Európska únia. A pán poslanec Kry za to kritizuje krajiny Európskej únie, že pomáhajú Ukrajine, lebo údajne lepší zlý mier ako dobrá vojna. No bez tej pomoci zo strany krajín Európskej únie a ďalších európskych krajín a ďalších krajín by tu nebol mier, ale by tu bola porážka Ukrajiny a ovládnutie Ukrajiny Ruskom. Toto je to, čo vy obhajujete. A povedali ste, že síce áno, NATO a Európska únia, ale musí sa Slovensko ozvať, keď v týchto organizáciách sa postupuje v rozpore s ich národnoštátnymi záujmami. Ale preboha, neutralita je v národnoštátnom záujme Slovenskej republiky. Vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie je v je v záujme eh Slovenskej republiky. To myslíte vážne? Pán poslanec Job. >> No vidíš, Miňo, ako všetko to, čo si povedal, sa dá otočiť úplne inak, úplne opačne a hoci si to myslel v dobrom, tak ako dôsledok je tento tu, čo tu práve počúvame. Ale nie na to chcem reagovať. Ja ti chcem veľmi pekne poďakovať za to všetko, čo si povedal. Preto, lebo skutočne je to ťanie do živého a zle sa to niektorým možno počúva, ale to je zase len ich problém. Tá druhá strana proste nemá kapacitu na to, aby v súčasnosti, aby ťa pochopila. Proste nemá kapacitu. To je celé. Ten problém je generačný, skúsenostný, vedomostný, ale hlavne problém politickej nenávisti. A to je nový fenomén, ktorý sa objavil v tejto spoločnosti, ktorý tu doteraz nebol. Tá politická nenávisť prechádza do ľudskej nenávisti. Dôsledkom sú atentáty, dôsledkom sú pokusy o atentáty, dôsledkom je celá tá situácia na školách. v celej spoločnosti. To je dôsledkom tejto politickej nenávisti, ktorá sa mení na ľudskú nenávisť. Čiže nerobme si ilúzie v tejto chvíli, že oslovíš druhú stranu tým, čo si povedal. O to viacej si vážim tvoj apel na pomenovanie tých skutočností, ktoré v tejto spoločnosti existujú. Súvisí to s týmto materiálom, ktorý sa predchádá v parlamente a ja som veľmi rád, že o tom môžeme takto hovoriť. Pani poslankyňa Pleevíková, >> pán kolega, ďakujem za príspevok do rozpravy. Ja sa vrátim na začiatok a to, že ako si hovoril, že keď sa opozícii niečo páči, tak pochvália Slovenskú akadémiu vied a keď sa im niečo nepáči alebo im niečo chýba, tak skritizujú vládu Slovenskej republiky. Ja tomu hovorím, že kritika pre kritiku a to je taká násilná kritika, že jednoducho musia hľadať akékoľvek chyby, len aby skritizovali tú podľa nich eh hrôzovládu, len aby vlastne ju ošpinili a tak ďalej a tak ďalej. A ja som sama zvedavá, že či teda podporia víziu Slovenska 2040, keďže stále sa chvália tým, aké je to nebodaj podobné s ich treskom a dookola o tom hovoria a teda, že či nakoniec naozaj za to zahlasujú, keď to má byť teda podľa nich také podobné. Inak by to nedávalo logiku. A čo sa týka toho rozporu alebo nerozporu s víziou, ja sa domnievam, že práve Progresívne Slovensko je v rozpore s touto víziou ohľadne už len tej suverenity Slovenska, keďže oni by vykorenili eh zo Slovenska vôbec to právo veta a majú to aj pomaly v programe. Takže ďakujem ti ešte raz, >> poslanec De >> Ja som bol najmladšie zvoleným poslancom. Ja chcem diskutovať oč >> pán poslanec Macášek. >> Ďakujem za slovo. Eh Marián, ja to tiež vnímam tak, ako si to zadefinoval hneď na začiatku, že kritika alebo teda vyjadrovanie opozície k vízii 2040 je eh plytká. plytka a taká falošná, pretože v čase, keď mohli pripomienkovať a tvor sa podieľať na tvorbe vízie, tak sa nezúčastnili a teraz pripomienkujú, teraz eh rozprávajú o tom, čo by tam doplnili a čo je nevhodné alebo čo by bolo treba zmeniť. Rovnako som rád, že si pripomenul výhody vstupu eh Slovenska do Európskej únie v čase, keď sme vstupovali, aké výhody to prenieslo pre občanov Slovenskej republiky. Na druhej strane som rád, že si pomenoval aj eh riziká, ktoré súvisia so súčasnou eh súčasným riadením Európskej únie, pretože vzdanie sa veta skutočne môže spôsobiť veľké problémy na suverenitu nielen Slovenskej republiky, ale aj ostatných štátov Európskej únie. Pán poslanec Kry, >> ďakujem všetkým, ktorí eh na mňa reagovali faktickou poznámkou. Ja budem reagovať len na pani poslankyňu Kleiner, na pána poslanca Dostála. Pani poslankyňa, na vás oceňujem, že ste sa snažili byť vecná, lebo častokrát niekedy dávate prednosť škodlivým emóciám a žlčovitosti. A ak ste ma počúvali, tak na Slovensku je miesto pre akýkoľvek politický názor či svätonázor a snažil som sa to zdôrazniť aj pri mojom vystúpení. Ja nemám nenávisť voči tým, ktorí obhajujú témy trebárs LGBTI, ale vy musíte rešpektovať môj názor, že som bol ovplyvnený výchovou mojich rodičov, že som žil v takej rodine a v takej rodine sa snažím žiť a vychovávať aj moje dcéry. Ale prečo vy sa snažíte voči nám používať naozaj veľmi tvrdé zbrane? veľmi tvrdé zbrane. To, čo je dneska normálne, sa snažíte považovať a dávať do verejnosti za nenormálne, ale to tak nie je. A prosím vás, ešte raz opakujem, vyhrajte voľby, zostavte vládu, nájdite tu 90 hlasov a zmeňte si ústavu a ja napriek tomu, že budem smutný, budem to rešpektovať. Pán poslanec dostal, viete, ťažko debatovať o zahraničnej politike s človekom, ktorý má čierno-biele videnie. Vy nemáte absolútne žiadny elementárny nadhľad a bez toho sa jednoducho o zahraničnej politike nedá debatovať. Keby ste ma počúvali ušami, tak by ste zistili, že som kritizoval aj Ruskú federáciu za porušenie medzinárodného práva. Ale pýtam sa vás, našli ste vy niekedy odvahu kritizovať Spojené štáty trebárs na za inváziu do Iraku alebo bombardovanie bývalej Juhoslávie bez mandátu OSN alebo to, čo stvára Izrael v Palestíne? Nenašli ste. Vy ste jednoducho nie je chlap. Vy >> poslanec Hazucha. Vážený pán predsedajúci, dámy, kolegyne. Páni poslanci, s veľkým záujmom som si aj zvedavosťou prečítal predkladaný dokument Vízia Slovensko 2040. Priznám sa, že som mal k nemu mnoho očakávaní, ktoré sa niektoré naplnili, niektoré len šťastia a niektoré vôbec. Rád by som začal tým, čo je spomenuté v úvode, ale tiež je táto téma predkaná celým dokumentom. Môže sa zdať trošku všeobecná, abstraktná, ale pre mňa dôležitá. Spomínaná je s pojmami, spolu s pojmami ako odolnosť, súdržnosť, posilňovanie súdržnosti a bezpečnosti, vlastenectvo, národné tradície, spoločný príbeh, súdržná spoločnosť, ale aj ochrana a rozvíjanie rozmanitosti, tolerancia, solidarita, uznávanie rôznorodosti ako hodnoty, inklúzia. Niekedy sa mi tieto pojmy zdajú antagonistické alebo negujúce sa pri dosahovaní navrhovaných cieľov. Predložený dokument sa vo svojich východiskách nezameriava predovšetkým na predbežné a časťou spoločnosti žiadané formovanie hodnotového a vzdelanostného porozumenia v spoločnosti. Autori skôr reagujú na aktuálnu spoločenskú realitu, ktorá sa vyznačuje výraznou národnou názorovou rozdelenosťou a prebiehajúcou premenou sociálnych a kultúrnych štruktúr, kultúrnym, morálnym a mediálnym úpadkom, rozkladom rodiny, scitlivovaním obyvateľstva voči, nazvem to klinickým odchýlkám od normálu ako k normálu. umelo vytváranou rozmanitosťou, migráciou ako jediným možným alebo preferovaným riešením. Aj keď chválim, že v dokumente, že je vždy uvádzaná migrácia ako riadená migrácia, čo má silné pozitíva, ale i riziká a príkladov je v Európe aj v Amerike dosť. Charakteristickým znakom navrhovaných riešení a opatrení je riešenie dôsledkov, čiže prejavov týchto spoločenských zmien. namiesto hlbšej analýzy ich príčin a návrhov riešení ich predchádzaniu. Jeden príklad na ilustráciu. V dokumente je viackrát spomenuté, sú viackrát spomenuté jednorodičovské rodiny. Je na ne vždy poukazované v kontexte, že spoločnosť im nedáva dostatok šancí a príležitostí a potrebnú pomoc. S čím možno zčasti súhlasiť a často sa navrhujú rôzne riešenia. aj v tomto dokumente. Nikto však nechce riešiť príčinu tohto stavu. Nikto nemá záujem o prevenciu. Veď prirodzená rodina nie je jednorodičovská, ale dvojrodičovská. Kde sú príšiny, že nám tento fenomén spoločnosti rastie? Nedá sa aspoň šťastie zvrátiť? Veď asi najlepšia pomoc jednorodičovskej rodine je, aby vôbec nevznikla ako jednorodičovská. Veď žiadna rodina predsa žiadna rodina predsa nevznikne ako jednorodičovská. Vzniká delením alebo rozkladom tej dvojrodičovskej. Dámy, keď vystupujete vy, žiadate si vždy pokoj. >> Prosím kľudle. Pán poslanec vystupuje. Pani poslankyne, pán poslanec, nech sa páči. >> Dokument kladie dôraz najmä na hospodárske a vecné podstaty rozvoja. Pre komplexné porozumenie hlbších väzieb spoločnosti a človeka však v dokumente chýba širší duchovný, myšlienkový a kultúrny základ. Ten by umožnil objasniť vzťahy medzi chýbajúcou spolupatričnosťou s vlastným štátom, oslabeným vnímaním vnímaním oslabeným vnímaním národných a spoločenských hodnôt a neustálymi premenami školstva. Tieto javy totiž môžu úzko súvisieť s následným odchodom vzdelaných ľudí do cudziny, znížením motivácie vrátiť sa späť do vlasti, oslabovaním tradičného rodinného zázemia či s postupným starnutím našej spoločnosti. Slovenská republika v súčasnosti čelí výzve jasnejšieho vymedzenia svojho vlastného kultúrneho smerovania, pričom sa vo verejnom priestore často prejavuje priame preberanie vonkajších cudzích vzorov. Z tohto dôvodu je opodstatnené otvoriť hlbšiu odbornú a spoločenskú rozpravu s cieľom presnejšie pomenovať jedinečné hodnoty slovenskej kultúry a určiť, ktoré sme ochotní vplyvom vonkajších globálnych podmienok meniť a ktoré nie. Ktoré si chceme bezpodmienečne zachovať, lebo staročia súčasťou nášho národa a našej identity. Tieto spoločne dohodnuté zásady by mohli nájsť svoje trvalé vyjadrenie v materiálnom hodnotovom dokumente našej národnej kultúry. Predložený materiál venuje väčšiu pozornosť podpore tých zložiek našej spoločnosti, ktoré čelia zložitej životnej situácii, vrátane neúplných rodín či ľudí na okraji spoločenského diania. Pre dosiahnutie celospoločenského súladu by bolo vhodné nájsť rovnováhu pomocou rovnováhu medzi pomocou odkázaným skupinám a podporou pre tých, ktorí tvoria samotný ekonomický základ našej spoločnosti. V moderných dokumentoch mám dojem, že na túto časť spoločnosti sú vždy kladené iba požiadavky na solidaritu, na toleranciu, ale nejdú ruka v ruke aj s rastom a napredovaním tejto časti spoločnosti, ktorá na svojich bedrách nesie celú tú ťarchu fungov fungovania spoločnosti a tiež má svoje limity. Dôsledkom je stenšovanie tejto vrstvy, čo si určite z nás nikto nepraje. Dokument kladie dôraz na podpo